Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Tomáš Uhrik

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322201088
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Uhrik

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2023:4322201088.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Tomášom Uhrikom, v spore žalobcu: Slovenská republika

- Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti žalovanej: M. S.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom A. X, S. Ď., o zaplatenie 78 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 78 eur od 08.10.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 78 eur
a to z titulu vyúčtovania stravy zabezpečenej počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení B.

za obdobie od 25.03.2020 do 31.03.2020. Keďže žalovaná v lehote splatnosti faktúru neuhradila, tak
žalobca jej zaslal výzvu na uhradenie pohľadávky po lehote splatnosti. Okrem toho zaslal žalovanej
aj výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 26.01.2022, avšak doporučená listová zásielka sa mu
vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Pokiaľ ide o legitímnosť požadovaného nároku, tak žalobca
poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 4/2021 podľa ktorého uloženie povinnosti podľa
§ 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených
týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného

zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť je v súlade s ustanoveniami Ústavy SR. Faktúra
tak predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanej zabezpečená
počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení s tým, že by si potrebovala zabezpečiť stravu
aj v prípade ak by nebola umiestnená v karanténnom zariadení.

2. Tunajší súd o podanej žalobe rozhodol platobným rozkazom zo dňa 23.03.2022, ktorý sa však
žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto súd uznesením zo dňa 12.07.2022, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2022 predmetný platobný rozkaz zrušil. Následne súd doručil
žalovanej žalobu formou fikcie doručenia podľa § 116 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) s tým,
že ju v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, a preto
tunajší súd s poukazom na § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 177 ods. 2 písm. a) CSP verejne vyhlásil
rozsudok dňa 31.07.2023.

3. Súd sa oboznámil so žalobou, faktúrou č. 1060065447, výzvou na úhradu pohľadávky po lehote

splatnosti zo dňa 04.12.2020, výzvou na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 26.01.2022, doručenkami, ako
aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci4. Žalobca žalovanej vystavenou faktúrou vyúčtoval náklady za poskytnutú stravu počas nariadenej
karantény v zariadení B. a to za obdobie od 25.03.2020 do 31.03.2020 v sume 78 eur, pričom táto faktúra
bola splatná dňa 07.10.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná predmetnú faktúru nezaplatila,

tak žalobca výzvou na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti zo dňa 04.12.2020 vyzval žalovanú
na uhradenie dlžnej sumy v lehote 30 dní. Následne tiež výzvou na úhradu pohľadávky štátu zo dňa
26.01.2022 bola žalovaná opätovne vyzvaná na úhradu predmetnej faktúry vo výške 78 eur, a to lehote
10 dní od doručenia výzvy. Táto výzva na úhradu pohľadávky štátu bola žalovanej doručovaná na adresu
A. X, S. Ď. s tým, že dňa 04.02.2022 bola vrátená žalobcovi s poznámkou „adresát je neznámy“.

5. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

6. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

7. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, fyzické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie
ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa
§ 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) až ab) nariadené príslušným orgánom verejného

zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie.

8. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto
zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia,

uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

9. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

10. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

11. Podľa Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva č. OLP/2596/2020 zo dňa 16.03.2020 bod 2

sa všetkým osobám, ktoré sa od 16.marca 2020 od 6:00 hod. ako zorganizované skupiny vrátili z
postihnutých oblastí zahraničia na územie Slovenskej republiky alebo o repatriácii ktorých na územie
Slovenskej republiky sa rozhodne, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra
SlovenskejrepublikynadobunevyhnutnúavykonanielaboratórnejdiagnostikyCOVID-19anáslednepo
zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej dobe spoločne 14 dní.

12. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, ktorej nesplnenie je
sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany sporu
tak majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
sporu. Uvedená povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom

alebo procesnou obranou strany sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu
strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových
tvrdení protistrany (§ 151 ods.1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia
protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Od žalobcu sa s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 CSP tak
očakáva,žeuvediepodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdenia,ktorésúvisiaspredmetomsporu,pričom

v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Na druhej strane však súd
má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie, keď výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany
nenavrhli /napr. v spotrebiteľských sporoch podľa § 295 CSP/ a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola
stranami tvrdená prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán. Okrem toho môže
vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení. Zároveň je však potrebné uviesť, že tento materiálny

korektív nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť nakoľko jeho účelom je v
primeranej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosť tvrdiť, pretože každá strana
sporu má tvrdiť v zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho
povinnosti. Dokazovanie v sporovom konaní tak nemá slúžiť na zisťovanie toho, čo strany netvrdili.Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila a nerozporovala žalobcom
tvrdené skutočnosti, resp. ním predložené listinné dôkazy, tak považoval súd za nesporné a preukázané,
že žalovaná bola v karanténnom zariadení B. v období od 25.03.2020 do 31.03.2020, pričom jej počas

tohto obdobia bola poskytnutá strava. Následne bola žalobcom vyššie uvedenou faktúrou vyúčtovaná
žalovanej suma 78 eur za poskytnutie stravy, pričom žalovaná svoj peňažný dlh neuhradila. Súd
poukazuje tiež na skutočnosť, že priamo zo zákona, a to § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. vyplýva, že
náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti

plniť,pričomuvedenéustanoveniezákonajevsúladesÚstavouSR.TútoskutočnosťkonštatujeÚstavný
súd SR vo svojom náleze č. k. PL.ÚS 4/2021 zo dňa 08.12.2021 a teda uvedené ustanovenie prešlo
testom proporcionality (bod 164 odôvodnenia takéhoto rozhodnutia). Z vyššie uvedených dôvodov tak
súd vyhovel žalobe a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 78 eur, ktorá predstavuje
náklady za stravu poskytnutú počas nariadenej štátnej karantény.

13. Súd tiež priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to z dôvodu, že mal za preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania s
peňažným plnením nakoľko splatnosť faktúry nastala dňa 07.10.2020 a žalobcovi tak vznikol nárok na
úroky z omeškania od 08.10.2020 do zaplatenia, pričom výška úrokovej sadzby bola určená k prvému
dňu omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Žalobca bol v spore úspešný, preto by mal nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že
nežiadal priznať nárok na náhradu trov konania a ani mu žiadne trovy z toho konania nevyplývajú, súd

mu nárok na náhradu trov konania proti žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.