Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 8, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222203937
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2222203937.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom u matky a B. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, obe deti zastúpené opatrovníkom
Úradom práce soc. vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - C. D., nar. XX.X.XXXX,
adresa trvalého pobytu E., F. XXXX/X, zastúpená advokátom: JUDr. Marcela Kucháriková, adresa sídla

Šamorín, Hlavná 25, otec - G. H. B., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu F., C. XXX, o návrhu otca
maloletých detí na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom a
o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia , o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 10P/92/2022 – 365 zo 4. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v konaní o zmenu doterajšej úpravy práv a povinností
rodičov k maloletým deťom prebiehajúcom na Okresnom súde Dunajská Streda pod spisovou značkou
10P/92/2022 otec svojím návrhom doručeným súdu 29. 6. 2023 navrhol nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorým by súd maloletú A. a maloletého B. zveril do jeho osobnej starostlivosti, matke by uložil povinnosť

prispievať na výživu maloletej A. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletého B. sumu 90 eur
mesačne a zároveň by upravil styk matky s maloletými deťmi a to tak, že matka bude oprávnená
sa stretávať s maloletou A. a maloletým B. každý párny týždeň v roku od piatka od 13:00 hod. do
pondelka do 8:00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od utorka od 13:00 hod. do stredy do 7:45 hod.
od právoplatnosti rozsudku o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.
Neodkladné opatrenie otec žiadal nariadiť z dôvodu, že matka dlhodobo ignoruje fakt, že otec je riadnym

druhým rodičom ich spoločných detí, že matka sa doteraz nestotožnila s rovnocennou rolou oboch
rodičov, čoho dôkazom je aj fakt, že chce sama rozhodovať o všetkých veciach týkajúcich sa syna,
naučila deti vnímať a hovoriť, že majú dvoch otcov, odmieta opakovane deti riadne pripraviť na styk s
otcom a tomuto ich riadne odovzdať v stanovený čas, snaží sa vplývať na deti aj na všetkých okolo
spôsobom, ako keby ho deti nemali radi, akoby nechceli s ním byť, že matka deti zmanipulovala až do
takej miery, že otca bez zjavných dôvodov odmietajú. Deti v čase, kedy sú u otca a matka nemá na nich

dosah svojou chorobnou kontrolou, sú úplne normálne deti v časti správania, vnímania ako aj v časti
premýšľania. Deti sú na matku nezdravo naviazané. B. vývin stagnuje po stránke osamostatňovania a
socializácie, k čomu dlhodobo prispieva práve matka. Dlhý čas syn plakával v škôlke ešte v 4. ročníku
základnej školy, pričom mi aj učiteľka potvrdila, že to deti v jeho veku už nerobia. Otec nemá žiadnym
spôsobom obmedzené rodičovské práva, dokáže sa o deti postarať po všetkých stránkach, dokáže
zniesť ich občasné frfľanie, alebo nechuť napríklad si robiť domáce úlohy, alebo ísť spať. Dokáže im

jasne stanoviť pravidlá a hranice, ak niečo odmietajú, alebo niečo chcú, ale nemôžu to dostať. Je zrejmé,
že matka detí nezvláda rolu rodiča, nenapĺňa najlepší záujem dieťaťa, odmieta návrhy na zlepšenie,odmieta zmeniť svoj prístup voči otcovi, nerešpektuje ho ako rovnocenného rodiča a svojim spôsobom
rodičovstva už vytvorila u detí narušenie ich priaznivého vývoja. Ak nechce meniť stav, znamená to,
že deti sa dostávajú do regresu vývinu namiesto napredovania, a preto je zdravý vývin detí ohrozený.

Opakovane dostala rôzne ponuky na zlepšenie jej zručností, avšak tieto ignoruje. Dané skutočnosti
podľa názoru otca odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by došlo zvereniu detí do
jehoosobnejstarostlivosti,vrátaneurčeniavyživovacejpovinnostimatkyvočimaloletýmdeťomaurčenia
styku matky s maloletými deťmi a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

1.2 V konaní mal za osvedčené, že rodičia maloletých detí sú bývalými manželmi, ktorí spolu nežijú a
ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9 P/5/2019 - 688
z 18. júna 2020. Týmto rozhodnutím boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým,
že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi bola uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 250 eur mesačne a na výživu maloletého B. sumou
200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od doručenia predmetného

rozsudku. Predmetným rozsudkom bol taktiež upravený styk otca s maloletými deťmi a to či už bežný
styk, alebo styk počas jarných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov letných prázdnin a napokon aj
počas vianočných sviatkov. Súd taktiež uložil rodičom maloletých detí výchovné opatrenie spočívajúce
v povinnosti oboch rodičov podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému psychologickému
poradenstvu za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať, vyrovnania sa so svojimi

minulými konfliktami, nezaťahovania detí do konfliktu medzi rodičmi, ukončenia atakov zo strany otca
detí voči matke maloletých detí, ako aj za účelom naučiť sa akceptovať druhého rodiča vo výchove a
vhodne komunikovať s maloletými deťmi. Predmetným rozhodnutím súd zároveň zastavil konanie čo do
návrhu matky na tvorbu úspor po 50 eur na každé dieťa, ako aj čo do uplatnenia zročného výživného na
maloleté deti a zamietol návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

1.2.1 Na Okresnom súde Dunajská Streda sa vedie pod sp. zn. 10 P/92/2022 konanie o návrhu otca
na zmenu doterajšej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom a to konanie o zverenie
maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči
maloletým deťom a konanie o úpravu styku matky s maloletými deťmi. Rodičia sa o úprave ich práv a

povinností k maloletým deťom nevedia dohodnúť.

1.2.2ObedetižijúvdomácnostimatkyvE..Bytovépodmienkyurodičovsúpremaloletédetivyhovujúce,
majú zabezpečené všetky veci osobnej potreby a vytvorené podmienky pre pokojný spánok.

1.2.3 Matka a maloleté deti navštevujú psychoterapeutku I. C. J. v Bratislave. Otec maloletých detí
navštevoval psychoterapeutku do konca minulého roka, avšak na odporúčanie ÚPSVaR Dunajská
Streda navštevovaťinaďalejpsychoterapeuticképoradenstvoviackrátuviedol,žezfinančnýchdôvodov
si to nemôže dovoliť.

1.2.4 Otec malol. detí podal na Okresný súd Dunajská Streda návrh na výkon rozhodnutia o úprave jeho
styku s maloletými deťmi o ktorom návrhu sa vedie konanie pod sp. zn. 5Em/2/2022 a návrh na úpravu
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a na nahradenie súhlasu matky so zmenou všeobecného
lekára maloletých detí, o ktorých sa vedie konanie pod sp. zn. 14P/45/2023. Tieto konania doposiaľ
neboli skončené.

1.2.5 ÚPSVaR Dunajská Streda navrhuje nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či sú
maloleté deti zo strany rodičov vhodne motivované a či zmena zverenia je v záujme maloletých detí.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov rodičov

k maloletým deťom, podľa § 2 ods. 1, § 121 a § 366 CMP (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, §
329 ods. 1 a § 320 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“ ) a dospel k záveru, že takýto návrh otca maloletých detí
nie je dôvodný.

1.4 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, súdneho spisu a vyjadrenia ÚPSVaR Dunajská Streda dospel k záveru,
že podmienky, za ktorých možno nariadiť neodkladné opatrenie v tomto prípade splnené neboli.Neodkladným opatrením súdu zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný okamžitý zásah
súdu, čo v danom prípade splnené nie je. Otcom navrhované neodkladné opatrenie nemá charakter
naliehavosti, nakoľko súd má za to, že z predložených tvrdení nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver,

že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletých detí sú vážne ohrozené. Navrhovateľ totiž v tomto smere
nepredložil súdu relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné konštatovať také porušenie
alebo ohrozenie práv maloletých detí, ktoré by odôvodnili dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania
formou neodkladného opatrenia. Zo správy zo šetrenia ÚPSVaR Dunajská Streda z 03.07.2023 vyplýva,
že deti majú zabezpečené všetky veci osobnej potreby ako aj vyhovujúce bytové podmienky. Podľa

tvrdeniaotcamatkamanipulujedetiatrpísyndrómompatologickéhorodiča,avšakzvyjadrenia ÚPSVaR
Dunajská Streda vyplýva, že rodičia sa navzájom obviňujú zo zlej motivácie detí ku zmene ich postojov
k rodičom.

1.5 S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že otec maloletých detí v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy.

Pokiaľ ide o styk otca s maloletými deťmi, súd v tejto veci nariadil výkon rozhodnutia v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 5Em/2/2022. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže maloleté
deti nie sú ohrozené na živote a ani nie je daný iný naliehavý záujem na úprave práv a povinností rodičov
k deťom, pričom len z obsahu návrhu a vyjadrenia ÚPSVaR Dunajská Streda nebolo možné vyvodiť
naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov práve v otcom navrhovanom rozsahu a intenzite,

súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.6 Inštitút neodkladného opatrenia v konaniach podľa CMP má slúžiť k ochrane práv maloletého v čase,
kým sa týmto ohrozeným alebo porušeným právam poskytne definitívna ochrana v konaní vo veci samej.
Súd tu zároveň vychádzal z toho, že pri nariadení neodkladného opatrenia nemôže pre krátkosť času

vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. Preto nebolo
možné vykonať ani dokazovanie vo vzťahu k údajnému manipulatívnemu správaniu zo strany matky. V
prebiehajúcom konaní vo veci samej (úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým
deťom), bude pritom možné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie a tak náležite zistiť všetky rozhodujúce
skutočnosti či už na strane otca, alebo na strane matky a následne bude možné podľa komplexných

zistení vo veci rozhodnúť už meritórnym spôsobom, sledujúc pritom najlepší záujem maloletých detí.

2. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletých detí s návrhom na jeho zmenu
úplným vyhovením jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia viniac súd prvej inštancie, že
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to nesprávnej aplikácie § 325

ods. 1 a § 328ods.1 CSP na prejednávanú vec ( § 365 ods.1 písm. h) CSP).

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že pri
hodnotení správneho vývinu a blaha dieťaťa nie je dôležité iba zabezpečenie jeho základných potrieb,
ale dôležité je aj výchovné prostredie a mentálne - psychické nastavenie osôb, ktoré sa o deti starajú. V

tomto konkrétnom prípade je vytvorené prostredie, ktoré je krajne nevhodné pre zdravý vývoj maloletých
detí. Matka totiž dlhodobo ignoruje jeho rovnocennú úlohu ako druhého rodiča a nechce uznávať jeho
práva a povinnosti vo vzťahu k deťom. Taktiež opakovane odmieta dodržiavať dohodnutý styk a naopak,
manipuluje s deťmi a snaží sa ovplyvňovať ich vzťah s ním. To vytvára nevhodné a nepriaznivé výchovné
prostredie, ktoré má negatívny vplyv na ich správanie a vývoj.

2.2 Manipulácia a pripútanie detí k jednému z rodičov a snaha vyčleniť ich od druhého rodiča môže
mať vážne psychické dôsledky na deti, medzi ktoré patria emocionálna nestabilita, porucha vzťahu
s rodičom, ako aj problémy identity, preto sa vyžaduje dôkladné zhodnotenie psychického stavu detí a
vplyvu manipulácie a pripútania k jednému z rodičov na ich emocionálny a psychický vývin.

2.3 Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda nevykonal primerané zhodnotenie výchovného
prostredia u matky a zanedbal dôležité aspekty týkajúce sa psychického a emocionálneho blaha detí.
Jeho argumentácia nesprávne posudzuje situáciu a neopiera sa o dostatočné dôkazy.

2.4 Otec opätovne zdôrazňuje, že matka naďalej nepripravuje deti na styk s otcom a neumožňuje mu
stretávať sa s nimi. Takýmto správaním porušuje nielen právoplatný rozsudok, ale narúša aj výkon
rozhodnutia vedený pod sp. zn. 5Em/2/2022.3. Matka a opatrovník maloletých detí odvolací návrh nepodali.

4. Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla odvolaním napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poprela tvrdenia otca o údajnej manipulácii
detí z jej strany . Podľa jej názoru deti sú psychicky v poriadku, sú psychicky stabilizované a majú
vytvorený zdravý obranný mechanizmus. Podľa psychoterapeutickej diagnostiky vzťahu maloletej A.
a maloletého B. s matkou a s otcom z 30. januára 2023 prekážkou na jeho strane môže byť spôsob
komunikácie s deťmi a ich matkou, jeho bývalou manželkou. Z rozhovorov s pani D. aj s deťmi vyplynulo,

že deti zažili pár nepríjemných stretnutí s otcom, no žiaľ, podľa detí aj podľa matky detí negatívne zážitky
prevládajú (výčitky otca, tlak), čo neprispieva k približovaniu sa, ale naopak k vzďaľovaniu. Maloleté deti
boli vypočuté 10. 3. 2023 na súde prvej inštancie v konaní vedenom pod spisovou značkou 5Em/2/2022
za účasti B. C. K., psychologičky Krajského súdu v Trnave pričom na prvom informatívnom stretnutí
vodičov s psychologičkou táto uviedla, že deti sú vyspelé a že nevidí známky manipulácie na deťoch a
preto nemá dôvod deťom neveriť. Zároveň uviedla, že to vidí tak, že deti mali s otcom pekné zážitky ale

bohužiaľ prevládajú tie negatívne . Psychologička sa tiež vyjadrila v tom smere, že vo veku detí 10 a 11
rokov už nie je potrebná špeciálna príprava detí zo strany matky na stretnutie s otcom, malo by stačiť,
že majú nachystané veci a vedia, kedy otec príde. Znaleckým posudkom vyhotoveným v rozvodovom
konaní vedenom pod spisovou značkou 9P/5/2019 znalec I. F. F., I. po výsluchu detí skonštatoval, že je
to práve otec, kto sa vulgárne vyjadruje na adresu matky aj jej priateľa, kto hovorí matke pred deťmi, aby

zaliezla do búdy a podobne. Deti sa vždy vyjadrujú rovnako, že ich mama pripravuje na styk s otcom,
že ich motivuje, že budú mať s otcom pekné zážitky, avšak oni samé nechcú ísť k otcovi z dôvodov,
ktoré sú výlučne na strane otca ( opakované klamstvá, výčitky zo strany otca, napríklad prečo vypovedali
na súde tak ako vypovedali, psychický nátlak vo forme vypočúvania detí zároveň s ich nahrávaním,
nerešpektovanie názoru deti a ich vôle , vulgárne vyjadrovanie sa o matke a o jej priateľovi a podobne).

4.1 Opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol odvolaním napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

5. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu opatrovníka maloletých detí uviedol, že tento

vo svojom vyjadrení neuvádza žiaden argument prečo navrhuje odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Otcovi nie je zrejmé prečo Úrad práce sociálnych vecí a
rodiny Dunajská Streda nechce aktuálny stav riešiť. Podľa jeho názoru by bolo vhodné, aby začal konať
v najlepšom záujme detí a neprikláňal sa neustále na stranu matky, ktorá dlhodobo nerešpektuje súdne
rozhodnutia, čím spôsobuje nemalú psychickú ujmu deťom a zároveň úplné odcudzenie detí od otca.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

otca maloletých detí nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).

7. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 10 P/92/2022 je
návrh otca vo veci samej na zmenu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9P/5/2019 - 688 z

18. júna 2020 v časti rozhodnutia súdu o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a v časti
rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ako aj návrh otca na úpravu práv
a povinností rodičov k maloletým deťom (zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, úprava
rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom ako aj úprava styku matky s maloletými deťmi)
neodkladným opatrením. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu,

že nemal za osvedčené, že je potrebné otcom navrhnutým spôsobom bezodkladne upraviť pomery
účastníkov konania.7.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý návrh otca na dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. a
maloletému B. neodkladným opatrením zamietol.

8. Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8.1 Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nie len obsahom a dôvodmi odvolania
a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom
prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú
presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len
konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§
387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba

vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd
považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie odvolací súd
uvádza:

Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

9.1 Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu
pomerov rodičov k maloletým deťom, podľa § 2 ods. 1, § 121 a § 366 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, § 329 ods. 1 a § 320 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP a dospel k záveru, že takýto návrh otca maloletých
detí nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov rodičov

spôsobom navrhovaným otcom maloletých detí. Takéto právne posúdenie veci ako aj závery súdu prvej
inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci
(nesprávnej aplikácii § 325 ods. 1 a § 328 ods. 1 CSP) za nedôvodné.

9.2 Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9.3 Podľa § 111 písm. b), c) a písm. d) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd
rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv k maloletému, o výžive maloletého a styku s maloletým.

9.4 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a
o priznaní obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery .

9.5 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9.6 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9.7 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9.8 V zmysle čl. 24 ods.2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.9.9 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9.10 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe ( ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Neodkladné

opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je osvedčenie skutkových okolností z ktorých plynie záver, že je život zdravie, a priaznivý vývoj malol.

dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba
bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe
osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo
skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

9.11 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste

rozhodnúť neodkladným opatrením.

9.12 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

9.13 V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súdu bolo osvedčené, že rodičia maloletých
detí sú bývalými manželmi, ktorí spolu nežijú a ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9 P/5/2019 - 688 z 18. júna 2020, ktorým rozhodnutím boli
zároveň upravené aj práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode ich manželstva
(maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté

deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej
A. sumou 250 eur mesačne a na výživu maloletého B. sumou 200 eur mesačne a bol upravený aj styk
otca s maloletými deťmi). Zo spisu je zároveň zrejmé, že na Okresnom súde Dunajská Streda sa vedie
konanie o návrhu otca vo veci samej a to o jeho návrhu na zmenu rozsudku, ktorým boli upravené
práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a to v časti zverenia

maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, v časti výživného rodiča ktorému deti neboli
zverené do osobnej starostlivosti ako aj v časti úpravy jeho styku s deťmi, ako aj konanie o výkon
rozhodnutia o styku otca s maloletými deťmi, v ktorom konaní budú dôsledne preskúmavané dôvody
problematickej realizácie styku otca s deťmi a v prípade zistenia pochybení na strane matky budú prijaté
aj náležité opatrenia zabezpečujúce plnenie povinností, ktoré jej vyplývajú z právoplatného rozhodnutia

súdu o úprave styku otca s deťmi. Doposiaľ sú bytové podmienky u rodičov (teda aj u matky) pre
maloleté deti vyhovujúce, deti majú zabezpečené všetky veci osobnej potreby a majú vytvorené vhodné
podmienky pre pokojný spánok. Matka a deti navštevujú psychoterapeutku I. C. J. v Bratislave za
účelom zlepšenia vzťahov medzi rodičmi a deťmi, zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať,
vyrovnania sa rodičov s minulými konfliktami, nezaťahovania detí do konfliktu medzi rodičmi ako aj za

účelom získania schopnosti akceptovať druhého rodiča vo výchove a vhodne komunikovať s maloletými
deťmi.9.14 Pokiaľ teda za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že výchova
detí zo strany matky nie je ohrozená do takej miery, aby bol potrebný okamžitý zásah súdu a aby
sa na základe takýchto skutočností o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom

(§ 121 CMP) rozhodovalo formou neodkladného opatrenia, navyše, ak sa vo veci vedie konanie vo
veci samej o zmenu výchovného prostredia, kde bude potrebné vykonať riadne dokazovanie, a to aj
ku skutočnostiam, ktoré spôsobujú zmenu u detí a to odmietanie styku s otcom, ku skutočnostiam
ohľadne zmeny výchovného prostredia, poprípade zmeny úpravy styku, jeho záver (záver súdu prvej
inštancie) je v zmysle vyššie uvedeného potrebné považovať za správny. Pre poriadok je potrebné

uviesť, že odvolací súd nespochybňuje názory otca maloletých detí, že manipulácia a pripútanie detí
k jednému z rodičov a snaha vyčleniť ich od druhého rodiča môže mať vážne psychické dôsledky na
deti, ktorými sú okrem iného emocionálna nestabilita, poruchy vzťahu s rodičom, prípadne problémy
identity, avšak v tejto súvislosti odvolací zároveň zdôrazňuje, že z doposiaľ vykonaného dokazovania
a doposiaľ produkovaných konkrétnych skutkových tvrdení otca o zdravotnom stave detí, prípadne o
ich konkrétnych reakciách na otca alebo na matku nebolo možné prijať záver, že by deti v dôsledku

správania sa matky trpeli otcom naznačovanými psychickými problémami. V tejto súvislosti odvolací
súd zdôrazňuje, že dynamika problémov v kontakte rodičov a detí po rozpade rodiny je komplexná
a ovplyvňovaná celým radom potenciálnych faktorov vrátenie faktorov na strane odmietaného rodiča,
preferovaného rodiča, ich vzájomného vzťahu, samotného dieťaťa, širšej rodiny aj zaangažovaných
profesionálov. Existujú prípady, keď je rodič "zavrhnutý" alebo "odmietaný" neoprávnene, ale aj prípady,

keď je odcudzenie opodstatnené. Najväčším problémom však je to ako tieto javy v praxi odlíšiť tak,
aby nedošlo k omylu. V konfliktných poručenských sporoch by teda malo byť samozrejmosťou aplikovať
opatrenia až po dôkladnom posúdení prítomnosti a závažnosti faktorov, ktoré potenciálne prispievajú k
problémom v kontakte medzi dieťaťom a rodičom.

10.Takakotosprávnekonštatovalsúdprvejinštancievosvojomrozhodnutí,vkonaníneboloosvedčené,
že deti otca odmietajú v dôsledku manipulatívneho správania matky, jej nevhodnej výchovy a postojov
k otcovi. Takýto záver nebolo možné dovodiť či už zo skutkových tvrdení otca o postojoch detí
k nemu, reálnych prejavoch ich odmietania styku s otcom ale opätovne ani zo správy opatrovníka
detí a tak neobstojí ani odvolacia námietka otca, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

bolo osvedčené, že u matky je vytvorené výchovné prostredie, ktoré je krajne nevhodné pre zdravý
vývoj maloletých detí, že matka dlhodobo manipuluje s deťmi a snaží sa ich ovplyvňovať aby odmietali
otca. Zároveň v konaní nebolo osvedčené, že jej správanie vyvoláva u detí emocionálnu nestabilitu
a problémy identity ako to namieta otec v odvolaní. V tejto súvislosti však odvolací súd zároveň
dodáva, že zistenie skutočných dôvodov pre ktoré sa styk detí s otcom nerealizuje spôsobom určeným

v ostatnom právoplatnom rozhodnutí súdu, respektíve príčin otcom deklarovaného odmietania styku
detí s otcom si vyžaduje dôkladné zhodnotenie psychického stavu detí a vplyvu toho ktorého z rodičov
na ich emocionálny a psychický vývin, čo je však možné až v konaní vo veci samej, teda v konaní o
návrhu otca na zmenu výchovného prostredia detí ( ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie).
V rámci takéhoto konania budú môcť obaja rodičia dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje vo

vzťahu k otcom navrhovanej zmene výchovného prostredia, rešpektujúc najlepší záujem maloletej A.
a maloletého B.. Neobstojí totiž len všeobecná námietka otca, že ak dieťa odmieta jedného z rodičov,
nemôže ísť o jeho slobodný názor, ale o názor, ktorý je výsledkom manipulácie zo strany rezidenčného
rodiča. Odmietanie rodiča je nepochybne príznakom narušených rodinných vzťahov, ale aj v tejto
súvislosti si musí aj otec uvedomiť, že v prípade odmietania rodiča nemusí ísť o reálnu indukciu dieťaťa

potenciálne funkčnejším rodičom. Deti totiž môžu byť nielen vťahované do konfliktov rodičov, ale môžu
do konfliktu aj aktívne vstupovať vlastným postojom.

11. Z postoja opatrovníka maloletých detí v konaní o nariadení neodkladného opatrenia je zrejmé, že
tento považuje za dôvodné pred samotným rozhodovaním o zmene výchovného prostredia nariadiť

znalecké dokazovanie ( ktoré sa zásadne vykonáva v konaní vo veci samej) za účelom zistenia, či sú
maloleté deti zo strany rodičov vhodne motivované a či zmena zverenia je v záujme maloletých detí,
preto neobstojí ani odvolacia námietka otca o zanedbávaní povinností opatrovníka maloletých detí pri
ochrane ich práv a právom chránených záujmov . Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda
podľa názoru odvolacieho súdu poskytol súdu prvej inštancie dostatočné informácie o skutočnostiach

potrebnýchprerozhodnutiesúduonávrhuotcananariedenieneodkladnéhoopatreniaazároveňnavrhol
efektívny a účinný spôsob získania ďalších informácií potrebných pre rozhodnutie súdu vo veci samej.12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho
konania, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods.1, § 396 ods.1 CSP).

13. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju
nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových
strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS
200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca maloletej zaoberajúcu sa ďalšími
okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).