Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422010482
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6422010482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka

a sudcov JUDr. Mária Šuleja a Mgr. Ivany Datlovej, na verejnom zasadnutí dňa 16. augusta 2023, v
trestnej veci obžalovaného Y. W. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), c) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Žiari
nad Hronom zo dňa 14. júna 2023, sp. zn. 2T/83/2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného Y. W., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom
Z. T., C. mieru XXXX/XX, U., t.č. vo väzbe v E. a E. X. X.

o d s u d z u j e

podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. f), l), n) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3,
ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa§42ods.2Tr.zák.spolusuloženímsúhrnnéhotrestuzrušujevýrokotresteuloženompáchateľovi
skorším rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25.01.2022 sp. zn. 4T 75/2022 v časti v
bode 2), ktorým bol odsúdený pre prečin podvod podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na trest povinnej práce vo
výmere 300 hodín; ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahom nadväzujúce ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo výrokoch o vine a o náhrade škody zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Y. W. uznaný za vinného zo zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že

v úmysle získať finančné prostriedky podvodným konaním v období od mesiaca september 2020 do
mesiaca júl 2021 v Z. nad V. a v W., ako aj na ďalších iných miestach v okresoch Z. nad V., Z. a X. X., pod
zámienkou sprostredkovania kúpy osobných motorových vozidiel vyradených z T. obrany U. republikyza výhodnú kúpnu cenu postupne od viacerých osôb vylákal finančné prostriedky ako zálohu na kúpu
vozidiel, a to
- od T. X., nar. XX.XX.XXXX, v celkovej výške 14 500 €, ktoré mu tento v hotovosti odovzdal, a to dňa

18.09.2020 na parkovisku pri motoreste pri X. vo výške 1 590 €, niekedy v mesiacoch september -
október 2020 na parkovisku na zjazde z cesty R1 v smere na W. vo výške 6 000 € a cca týždeň od ich
druhého stretnutia na čerpacej stanici v X. X. vo výške 6 910 €, čím týmto svojím konaním spôsobil T.
X., trvale bytom K. X., J.D. T. XXX/XX škodu vo výške 14 500 €,
- od X. T., nar. XX.XX.XXXX v celkovej výške 4 300 €, ktoré mu táto v hotovosti odovzdala a to niekedy

v mesiaci október 2020 na čerpacej stanici v Z. nad V. vo výške 4 300 €, čím týmto svojím konaním
spôsobil X. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX škodu vo výške 4 300 €,
- od G. T., nar. XX.XX.XXXX v celkovej výške 5 100 €, ktorú mu tento v hotovosti odovzdal a to niekedy
v mesiaci október v meste W. 2x vo výške 1 900 € a vo výške 2 400 € a niekedy v mesiaci január 2021
v V. X. vo výške 800 €, čím týmto svojím konaním spôsobil G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX
škodu vo výške 5 100 €,

- od C. P., nar. XX.XX.XXXX v celkovej výške 22 520 €, ktoré mu tento v hotovosti odovzdal a to dňa
30.10.2020 na parkovisku v X. I. vo výške 3 250 €, dňa 30.10.2020 prostredníctvom G. T. vo výške
2 700 €, niekedy v mesiacoch január - apríl 2021 na nezistenom mieste vo výške 5 700 €, niekedy v
mesiaci apríl 2021 na nezistenom mieste vo výške 10 870 €, čím týmto svojím konaním spôsobil C. P.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., K. XXX/XX škodu vo výške 22 520 €,

- od L. H., nar. XX.XX.XXXX v celkovej výške 2 250 €, ktoré mu tento v hotovosti odovzdal a to dňa
30.03.2021 na čerpacej stanici C. v Z. nad V. vo výške 300 € a dňa 28.07.2021 na čerpacej stanici C.
v Z. nad V. vo výške 1 950 €, čím týmto svojím konaním spôsobil L. H., nar. XX.XX.XXX, trvale bytom
Z. nad V., V. XXX/X škodu vo výške 2 250 €,

pričom ani jednej osobe žiadne motorové vozidlo v stanovenom termíne nezaobstaral a ani jeho kúpu
nesprostredkoval, kde už vopred vedel, že nemá reálnu možnosť osobné motorové vozidlá zaobstarať,
získané finančné prostriedky ani nemal v úmysle použiť na ním deklarovaný účel a napriek opakovaným
výzvam na vrátenie ich doposiaľ nevrátil, čím týmto konaním spôsobil všetkým piatim poškodeným
osobám celkovú škodu vo výške 48 650 €.

Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 5 Tr.
zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona spolu s uložením súhrnného trestu bol zrušený výrok o treste uloženom

páchateľoviskoršímrozsudkomOkresnéhosúduŽiarnadHronomzodňa25.01.2022sp.zn.4T75/2022
v časti v bode 2), ktorým bol odsúdený pre prečin podvod podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona na trest povinnej
práce vo výmere 300 hodín; ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahom nadväzujúce ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému G. T., nar.
XX.XX.XXXX v Z. nad V., trvale bytom I. XX, okres Z. nad V. škodu vo výške 5 100 €, poškodenej X. T.,

nar. XX.XX.XXXX v Z. nad V., trvale bytom I. XX, okres Z. nad V. škodu vo výške 4 300 €, poškodenému
C. P., nar. XX.XX.XXXX v Z. nad V., trvale bytom W., K. XXX/XX, okres Z. nad V. škodu vo výške 22
500 €, poškodenému T. X., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom K. X., J.D. T. XXX/XX, okres X. škodu
vo výške 14 500 €, poškodenému L. H., nar. XX.XX.XXXX v Z. nad V., trvale bytom Z. nad V., V. XXX/
X škodu vo výške 2 250 €.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie,
ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 6. júla 2023. Úvodom popísal
výrok napadnutého rozsudku s tým, že uložený trest považuje za nesprávny, nespravodlivý, nezákonný
a nezodpovedajúci základným zásadám ukladania trestu. Namieta, že súd pri rozhodovaní o druhu a

výmere trestu neprihliadol na všetky významné skutočnosti v zmysle ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.,
nezohľadnil všetky okolnosti prípadu, nevykonal všetky v konaní navrhnuté dôkazy, pričom ak by tak
súd urobil, t. j. ak by vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a vykonal by
taktiež aj ním navrhnuté dokazovanie výsluchom jeho otca Y. W., jeho sestry U. T., jeho dcéry B. G. aprípadne aj ďalšieho svedka G. P., mohla byť preukázaná ním v konaní tvrdená skutočnosť, že na neho
bol vyvíjaný značný nátlak osobami, ktoré mali procesné postavenie poškodených v predchádzajúcich
voči nemu vedených trestných konaniach, za účelom nahradenia im ním spôsobenej škody, pod ktorým

tlakom spáchal predmetný skutok.

Má za to, že okresný súd správne vzhliadol a zohľadnil pri ukladaní poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Tr. zák. (t. j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), ako aj
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (t. j. že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti

príslušným orgánom). Má však za to, že súd prvej inštancie mal okrem týchto poľahčujúcich okolností
vzhliadnuť a zohľadniť pri ukladaní trestu aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. f) Tr.
zák., teda že spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku. Dôvody pre ktoré má za to, že súd
mu mal priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. f) Tr. zák. v konaní náležite vysvetlil a poukázal
na ne vo svojej záverečnej reči aj jeho obhajca, keď zdôraznil, že spáchal trestný čin v hrozbe resp. pod
nátlakom vyvíjaným inou osobou, konkrétne, že bol vystavený psychickému násiliu a hrozbe fyzického

násilia jeho osoby a rodinných príslušníkov zo strany poškodených z predchadzajúcej trestnej činnosti,
voči ktorým mal záväzky.

Ďalej má za to, že súd nesprávne zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a poukázal na
to, že súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Zdôraznil,

že jeho obhajca vo svojej záverečnej reči (s odkazom na relevantnú judikatúru R 15/1965, R 39/1965)
náležite argumentoval a dal do pozornosti súdu, že predchádzajúcu trestnú činnosť spáchal v súvislosti
s patologickým hráčstvom, bol gamblerom a za účelom uspokojenia svojej závislosti páchal trestnú
činnosť,pričomspáchanieskutkovkladenýchtoutoobžalobouobžalovanémuzavinuneboloovplyvnené
rovnakými pohnútkami, pohnútkou bolo uspokojenie poškodených z predchádzajúcej trestnej činnosti

(veriteľov), ktorí robili na obžalovaného nátlak a vystavovali ho hrozbe fyzického násilia s tým, že súd
tieto argumenty nesprávne nezohľadnil pri svojom rozhodovaní, keď aj napriek nim zistil priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., hoci vzhľadom na povahu predchádzajúceho odsúdenia na túto
okolnosť nemusel prihliadať, keďže pohnútka v prípade posudzovanej trestnej činnosti (uspokojenie
poškodených z predchádzajúcej trestnej činnosti, ktorí na neho vyvíjali nátlak a vystavovali ho hrozbe

fyzického násilia) nebola totožná s pohnútkou, ktorá ho viedla k spáchaniu predchádzajúcej trestnej
činnosti, kedy išlo o spáchanie trestného činu v súvislosti s patologickým hráčstvom. S poukazom na
vyššie uvedené tvrdí, že okresný súd nesprávne postupoval, keď ustálil vyrovnaný pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom správne mal zistiť prevažujúci pomer troch poľahčujúcich okolností
podľa § 36 písm. f), l) a n) Tr. zák. nad jednou priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h), a na tom

základe mal súd pri ukladaní trestu uplatniť depenalizačný prístup - zníženie hornej hranice trestnej
sadzby o jednu tretinu, a to s poukazom na ust. § 38 ods. 3 Tr. zák.

Má taktiež za to, že na základe vykonaného dokazovania boli splnené podmienky na to, aby súd prvej
inštancie aplikoval ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného

zákonom. Jednak preto, že jeho vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. bolo z hľadiska
ďalšieho postupu súdu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania sa nevykonalo kontradiktórne
hlavné pojednávanie, a najmä preto, že na jeho strane sú prítomné okolnosti a pomery, ktoré sa
u páchateľov trestných činov bežne nevyskytujú, pričom výnimočnosť týchto okolností a pomerov
objektívne spôsobuje, že trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov je pre neho nespravodlivý a neprimerane

prísny. Špecifické okolnosti prípadu, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr.
zák. vidí v nasledovných skutočnostiach:
- zo všetkých síl sa snažil viesť riadny a usporiadaný spôsob života, čoho zreteľným znakom je to, že bol
zamestnaný v pekárni J. (predtým dva roky pracoval v spoločnosti I.), pričom z príjmu dosahovaného zo
zamestnania uhrádzal záväzky majúce voči poškodeným z predchádzajúcej trestnej činnosti;

- po osobnom zlyhaní, ktoré spočívalo v patologickom hráčstve dobrovoľne a úspešne podstúpil liečenie;
- po rozvode manželstva (z dôvodu patologického hráčstva a spáchania predchádzajúcej trestnej
činnosti) a s tým súvisiacej strate rodiny si našiel partnerku, s ktorou viedol usporiadaný spôsob života;
- pohnútka na spáchanie prejednávanej trestnej činnosti nespočívala v patologickom hráčstve, ale
spočívala v uspokojení poškodených z predchádzajúcej trestnej činnosti;

- počas výkonu väzby v plnej miere rešpektoval pravidlá väzenského prostredia, z čoho možno vyvodiť,
že jeho prevýchova by bola dostatočne zabezpečená i trestom kratšieho trvania (t. j. trestom uloženým
mu pod dolnú hranicu trestnej sadzby);- na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. júna 2023 urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Tr. por.

Podľa názoru obžalovaného mal okresný súd na predmetnú vec s poukazom na stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016
súčasne aplikovať aj ust. § 39 ods. 4 Tr. zák.

Má za to, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, jeho odôvodneniu chýba presvedčivosť vyúsťujúca do

jeho nepreskúmateľnosti, keďže v ňom nie sú uvedené vôbec žiadne preskúmateľné dôvody, pre ktoré
súd prvej inštancie vylúčil možnosť aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1
Tr. zák. a taktiež absentuje úvaha, aký vplyv malo jeho vyhlásenie o vine na výrok o treste.

Navrhol, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o
uloženom treste odňatia slobody a správnosť postupu súdu prvej inštancie a aby napadnutý rozsudok

zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby krajský súd napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a jeho pochybenie napravil sám a uložil mu podľa § 221 ods. 3 Tr. zák.
§ 36 písm. f), l), n) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
e), ods. 4 Tr. zák. trest na dolnej hranici zníženej trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti poškodených, prokurátor krajskej
prokuratúry uviedol, že odvolanie obžalovaného považuje za bezpredmetné a napadnutý rozsudok
okresného súd za vecne správny a trest uložený pri dolnej hranici trestnej sadzby za spravodlivý a
zákonný. Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť.

Naproti tomu obhajca obžalovaného navrhol, aby krajský súd buď zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo aby vo veci rozhodol sám po odstránení
pochybení, ktorých sa okresný súd dopustil a aby uložil obžalovanému miernejší trest vo výmere
okolo 5 rokov. V podrobnostiach odkázal na argumentáciu uvedenú v písomnom odôvodnení odvolania
so zdôraznením, že trest považuje za nezákonný, nespravodlivý a neprimerane prísny. Opakovane

zdôraznil, že nebola u obžalovaného nedôvodne zohľadnená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.
f) Tr. zák. Poukázal na to, že obžalovaný si je vedomý, že pri jeho osobe ide o recidivistu a gemblera,
na druhej strane sa však snažil zmeniť svoje správanie, aby už nepáchal trestnú činnosť, podrobil sa
psychiatrickému liečeniu a z gemblerstva sa vyliečil. Možno povedať, že sa aj úspešne socializoval,
našiel si priateľku, zamestnal sa, avšak priznáva, že v konečnom dôsledku zlyhal. Pokiaľ ide o dlhy

voči poškodeným, títo na neho vyvíjali nátlak, z ktorého dôvodu sa snažil v minulosti riešiť situáciu
samovraždou.

Obžalovaný sa pripojil k tomu, čo uviedol jeho obhajca a dodal, že sa snažil po návrate z liečenia splatiť
dlhy, chodil do roboty a dlhy splácal podľa svojich možností. Neskôr sa mu však začali vyhrážal veritelia,

že mu ublížia, aj jeho rodine, a tak v konečnom dôsledku zlyhal a spáchal predmetný skutok. Priznal,
že si je vedomý toho, čo spravil, žiada však krajský súd, aby prehodnotil výšku trestu a tento znížil na
výmeru okolo 5 rokov.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená

osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v
intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru,

že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne (vo výroku o treste odňatia slobody došlo
k zmierneniu jeho výmery).

Úvodom krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., na tom

skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil na
hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je zo skutku vinný, následne okresný súd
jeho vyhlásenie uznesením prijal a vyhlásil odsudzujúci rozsudok.Následne, po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd zistil, že okresný
súd pri ukladaní trestu porušil ustanovenia Trestného zákona a taktiež, že trest uložený obžalovanému
napadnutým rozsudkom je neprimerane prísny. Preto krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods.

2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu
a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozsudkom sám tak ako je to uvedené v jeho
výrokovej časti.

Okresný súd správne u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že

sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, ako aj poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. n) Tr. zák., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Na rozdiel
od okresného súdu má však krajský súd za to, že obžalovanému bolo namieste priznať i poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. f) Tr. zák., že spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby a nátlaku, ktorú
skutočnosť obžalovaný na verejnom zasadnutí pred krajským súdom jednoznačne preukázal čestnými
vyhláseniami jeho rodinných príslušníkov, a to dcéry, sestry a otca (čl. 255 - 257).

Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, okresný súd správne u obžalovaného vzhliadol priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov. Nesprávne však okresný súd priznal
obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že bol už za trestný čin odsúdený.

Obžalovaný bol síce šesťkrát súdne trestaný, pri prvom zázname sa však na neho hľadí, akoby
odsúdený nebol, nakoľko toto odsúdenie má zahladené. Pri záznamoch 2, 3, 4, 5 ide o odsúdenia za
pokračovací zločin, za ktorý mu bol uložený spoločný trest rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
zo dňa 18. mája 2021, sp. zn. 2T/68/2019 s tým, že týmto rozsudkom boli zrušené predchádzajúce
rozhodnutia odsudzujúce obžalovaného za čiastkové útoky tvoriace súčasť pokračovacieho zločinu.

Uvedenárecidívaobžalovanéhopostihlaužaplikáciou§38ods.5Tr.zák.,nazákladečohobolazvýšená
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Pri zachovaní zásady zákazu
dvojitého pričítania potom nemožno duplicitne obžalovaného zaťažiť recidívou aj podľa § 38 ods. 5
Tr. zák. a súčasne podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Pokiaľ ide o odsúdenie pri zázname 6, toto recidívu
nezakladá. Pri zázname 6 ide o odsúdenie na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo

dňa 25. januára 2022, sp. zn. 4T/75/2022, teda aktuálne (v tomto konaní) prejednávaný zločin (spáchaný
v období september 2020 až júl 2021) obžalovaný spáchal pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku
uvedeného v zázname 6. Nemôže ísť potom o recidívu a nie je dôvod na vzhliadnutie priťažujúcej
okolnostipodľa§37písm.m)Tr.zák.Zadanéhostavujepriobžalovanompomerokolnostípoľahčujúcich
a priťažujúcich 3:1.

Za spáchaný zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody na tri až
desať rokov. S poukazom na opätovné spáchanie zločinu sa podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. zvýšila dolná
hranica trestnej sadzby o polovicu na 6 rokov a 6 mesiacov a v dôsledku prevahy troch poľahčujúcich
okolností k jednej priťažujúcej okolnosti sa podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. znížila horná hranica trestnej

sadzby o tretinu na 7 rokov a 8 mesiacov. Na rozdiel od okresného súdu je krajský súd toho názoru,
že pri určovaní výmery trestu bolo potrebné prihliadnuť i na to, že obžalovaný vyhlásil na hlavnom
pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je zo skutku vinný. Prijaté vyhlásenie o vine je
samostatným dôvodom na aplikáciu ust. o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Tr. zák. per analogiam. Takýto procesný postup zo strany obžalovaného možno považovať za významnú

skutočnosť vyznievajúcu v jeho prospech a v každom prípade je na ňu potrebné prihliadnuť pri ukladaní
druhu a výmery trestu. Ako vyplýva zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR č. 44/2017, samotné
vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a jeho
následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. §
36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., avšak takýto postoj

je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez
toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený, a preto
možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. vzťahujúce sa na konanie
o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest odňatia slobody znížený o 1/3-
inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo v danom prípade predstavovalo hranicu

päť rokov a šesť mesiacov. Obžalovanému potom bolo možné v konečnom dôsledku uložiť trest odňatia
slobody na 5 rokov a 6 mesiacov až 7 rokov a 8 mesiacov.Prihodnoteníosobyobžalovanéhookresnýsúdsprávnepoukázalnato,žepriobžalovanomideoosobu,
ktorá opakovane pácha rovnakú trestnú činnosť, teda sa jedná o špeciálnu recidívu, pričom predmetný
skutok obžalovaný spáchal z časti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného

súdu Žiar nad Hronom zo dňa 18. mája 2021, sp. zn. 2T/68/2019, keď skúšobná doba začala plynúť
19. mája 2021.

Berúc do úvahy predtým uvedené skutočnosti a okolnosti, krajský súd dospel k záveru, že trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov uložený obžalovanému na samej dolnej hranici

trestnej sadzby zodpovedá zákonným zásadám a hľadiskám pre ukladanie trestov uvedeným v § 34
Tr. zák., je primeraným trestom, pre nápravu obžalovaného plne postačujúci, zodpovedá požiadavkám
individuálnej, ako i generálnej prevencie, zohľadňuje osobu a pomery obžalovaného, jeho minulosť a je
dostatočný na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu.

Pokiaľ sa obžalovaný domáhal mimoriadneho zníženia trestu, teda uloženia trestu pod dolnú hranicu

trestnej sadzby aj podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., krajský súd, rovnako ako okresný súd v prejednávanej
veci nevzhliadol dôvody pre takýto postup. Takýmito skutočnosťami nie sú ani okolnosti uvádzané
obžalovaným v odvolaní, či už ide o jeho snahu viesť riadny život, absolvovanie psychiatrického liečenia,
usporiadaný život so súčasnou partnerkou, snaha uspokojiť svojich veriteľov, rešpektovanie pravidiel
väzenského prostredia počas výkonu väzby. Pokiaľ ide o skutočnosť, že obžalovaný vyhlásil vinu, túto

krajský súd, ako je uvedené vyššie, pri ukladaní trestu výrazným spôsobom zohľadnil.

Uloženie súhrnného trestu je odôvodnené tým, že krajský súd ukladal obžalovanému podľa § 42 ods.
1 Tr. zák. súhrnný trest za dva trestné činy, nakoľko obžalovaný predmetný skutok spáchal skôr, ako
bol Okresným súdom Žiar nad Hronom zo dňa 25. januára 2022, sp. zn. 4T/75/2020 odsúdený za iný

jeho trestný čin (prečin podvodu v bode 2/ podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona). Pozornosti krajského súdu v
tejto súvislosti neuniklo pochybenie, ktorého sa okresný súd dopustil, keď opomenul v predmetnej veci
aplikovať pri ukladaní súhrnného trestu asperačnú zásadu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Toto pochybenie
však krajský súd nemohol svojím rozhodnutím odstrániť, nakoľko odvolanie podal len obžalovaný a teda
v zmysle § 322 ods. 3 veta druhá Tr. por. nemohol krajský súd zmeniť napadnutý rozsudok v neprospech

obžalovaného. Keďže krajský súd ukladal súhrnný trest, podľa § 42 ods. 2 veta prvá Tr. zákona súčasne
zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, preto ho krajský súd zaradil na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo výrokoch o vine a o náhrade škody zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý, nakoľko
výrok o vine nadobudol právoplatnosť a výrok o náhrade škody nebol napadnutý odvolaním. Tieto výroky

potom neboli predmetom odvolacieho konania a krajský súd ich nepreskúmaval.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.