Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322200054
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5322200054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a

členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: Slovak Estate s.
r.o.,sosídlomTallerova4,81102Bratislava,IČO:50050907,právnezastúpený:Advokátskakancelária
VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému:
AGRO Marec, s. r. o., Riečky 973, 023 22 Klokočov, IČO: 52 195 813, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o.,
Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/2/2022-105 zo dňa 9. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. potvrdzuje.

Odvolanie žalobcu voči výroku I. odmieta.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovaného - súhlas s uzavretím
kúpnej zmluvy tak, že žalovaný dňom právoplatnosti tohto rozsudku predáva žalobcovi nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, k. územie D. E. D. ako parcely EKN 7657/1 - ostatná plocha o výmere 884
m2, EKN 7683 - ostatná plocha o výmere 1690 m2, a to podiel 1/12-ina z podielu žalovaného 1/12-iny

(1/144 z celku 1/1) za kúpnu cenu 1 euro/m2, ktorú je povinný žalobca zaplatiť žalovanému do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu v rozsahu podielu 143/144 zamietol a žalobcu zaviazal
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu čistého úspechu 142/144 vo výške, ktorá bude vyčíslená
po právoplatnosti rozsudku.
Mal za preukázané, že ani právny predchodca žalovaného U.. O. O., a ani žalovaný nesplnili svoju
povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel podľa § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) na predaj
ostatným spoluvlastníkom, ktorí majú predkupné právo. V konaní bolo nesporné, že úkon predaja je

nesporne relatívne neplatným právnym úkonom podľa § 40a OZ. Z týchto dôvodov žiadal žalobca,
aby súd nahradil súhlas žalovaného rozhodnutím podľa § 229 CSP tak, že žalobcovi patrí celý podiel
žalovaného vo výške 1/12-iny k celku. Z ustanovenia § 140 OZ však vyplýva, že má právo vykúpiť podiel
pomerne v porovnaní s ostatnými spoluvlastníkmi podľa veľkosti podielov. V danom prípade z LV XXXX
vyplýva, že podiel žalobcu je 1/12-ina a získaný podiel žalovaného je 1/12-ina. Žalobca má právo na
pomernú časť podielu, ale nie vo vzťahu k celku, ale k tomuto podielu, teda na 1/12 z 1/12, čo je podiel
1/144 z celku. V tejto časti žalobe vyhovel a vo zvyšnej časti, pokiaľ ide o podiel 143/144 k celku, žalobu

zamietol. Vychádzajúc z § 40a OZ nedodržanie ust. § 140 OZ nie je absolútna neplatnosť právneho
úkonu, ale relatívna neplatnosť právneho úkonu. Všetci spoluvlastníci zapísaní na liste vlastníctva mali
právo vzniesť do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu námietku relatívnej neplatnosti. Vzhľadom k
tomu, že ju nevzniesli, v časti ostatných spoluvlastníckych podielov ostatní spoluvlastníci je potrebnésa pozerať na kúpnu zmluvu ako na platný právny úkon. V danom prípade teda je kúpna zmluva zo
dňa 13.5.2019 platný právny úkon v rozsahu 143/144 podielu vo vzťahu k celku a relatívne neplatným
právnym úkonom vo vzťahu 1/144 vo vzťahu k celku. Teda výška podielu zo spornej nehnuteľnosti

prináleží žalobcovi vo výške 1/144 k celku a v takej výške podielu aj nahradil prejav vôle. Z dôvodov už
uvedených však vychádzal z ceny 1 euro/m2 a nie z kúpnej ceny 7 eur/m2, nakoľko dodatok ku kúpnej
zmluve zo dňa 13.5.2019 bez úradne overených podpisov vyhodnotil podľa § 39 OZ ako neplatný pre
obchádzanie zákona. V zmysle § 46 ods. 1, 2 OZ, keďže ide o prevod podielu na nehnuteľnosti, všetky
úkony majú byť na totožnej listine, ide o povinne písomnú formu, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť

právneho úkonu. Zmluva aj dodatok boli uzatvorené v rovnaký deň 13.5.2019. Žalovaný nepreukázal, že
vklad kúpnej zmluvy 4.6.2019 bol realizovaný na Dodatok č. 1, teda na kúpnu cenu 7 eur/m2. Momentom
vkladu 4.6.2019 stratil pôvodný vlastník U.. O. O. právo disponovať s predmetom sporu a právo určiť inú
kúpnu cenu, než bola ku dňu prechodu vlastníckeho práva na nového vlastníka žalovaného. Má za to,
že boli účelovo vyhotovené dve vyhotovenia rôznych kúpnych súm za účelom obchádzania daňových
povinností,resp.právepreprípadnámietkyrelatívnejneplatnostiprávnehoúkonu,akotomubolovtomto

prípade. V každom prípade sa jedná o obchádzanie zákona a absolútnu neplatnosť právneho úkonu
Dodatkuč.1kukúpnejzmluvepodľa§39OZ.Žalovanýaninepreukázal,žepodľa§49aOZpodalžalobu
o neplatnosť pôvodnej časti právneho úkonu dohodnutej ceny 1 eur/m2, keďže tvrdí, že konal v omyle.
Preto kúpna zmluva podľa § 47 ods. 1 OZ sa stala účinná vkladom do katastra nehnuteľností 4.6.2019,
pričom v pôvodnom znení kúpna cena bola 1 eur/m2. Z listu vlastníctva mal preukázané, že žalobca bol

aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie predkupného práva, keď vlastníctvo nadobudol na základe
kúpnej zmluvy V5432/2018 zo dňa 7.1.2019 a žalovaný nadobudol vlastníctvo k spoluvlastníckemu
podielu následne pod V1975/2019 zo dňa 4.6.2019. O trovách konania rozhodol v zmysle, že čistý
úspech žalovaného je v časti 142/144, preto v tomto rozsahu priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým nesúhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, že má právo iba na pomernú časť podielu a nie vo vzťahu k celku, ale k tomuto podielu

má právo iba na 1/12-inu z 1/12-iny. Uvedený názor považuje za nesprávny, neodôvodnený a v
rozpore s právnou úpravou, judikatúrou a skutkovým stavom v predmetnej veci. Odôvodnenie súdu,
v zmysle ktorého by mal žalobca právo len na pomernú časť svojho podielu, a to berúc do úvahy aj
nadobudnutý podiel žalovaného, je v tomto prípade nesprávna. V predmetnom prípade si predkupné
právo neuplatnil žiaden z ostatných podielových spoluvlastníkov v zákonom stanovenej lehote 3 rokov

odo dňa uskutočnenia prevodu vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Vzhľadom na uvedené nie je
možné brať na zreteľ a ohľad prípadné spoluvlastnícke podiely ostatných podielových spoluvlastníkov.
Inak by stratilo akékoľvek opodstatnenie a relatívny zmysel aj samotné ust. § 140 OZ a inštitút
predkupného práva. Účelom a zmyslom samotného inštitútu predkupného práva je, aby na príslušný list
vlastníctva nevstupovala žiadna tretia osoba, ako ďalší nový spoluvlastník. V tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/278/2019. Žalobca nadobudol svoj spoluvlastnícky
podiel v rámci konkurzného konania, kde sa inštitút predkupného práva v zmysle § 140 OZ neuplatňuje.
To, že má nárok na celý spoluvlastnícky podiel žalovaného, vyplýva aj zo skutočnosti, že právny
úkon - konkrétne napádaná kúpna zmluva, ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel 1/12-
inu z celku, nie je možné rozdeliť na viacero neplatných právnych úkonov. Kúpna zmluva, ktorou

bolo porušené zákonné predkupné právo, nemôže byť posudzovaná ako relatívne neplatná len v
pomernej časti spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka, ktorý si predkupné právo uplatnil. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/136/2009, v ktorom sa konštatuje, že ak ide
o dôvod neplatnosti právneho úkonu - relatívnej neplatnosti, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Ak sa oprávnená

osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku. To
platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra
nehnuteľností vecné právo. Teda v predmetnom prípade bola naplnená podmienka relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, zároveň i porušenie predkupného práva a zabezpečenie nápravy tohto stavu je prevod
spoluvlastníckeho podielu na tú osobu, ktorá sa relatívnej neplatnosti dovolala. Náprave a zhojeniu

neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť tak, že bude odstránený dôvod neplatnosti - konkrétne
neplatný predmet prevodu len sčasti, ale dôvod neplatnosti sa musí zhojiť a napraviť v celosti. Na
príslušnom liste vlastníctva tak nemôže nikdy byť evidovaný podiel toho, kto predkupné právo porušil.
Ak sa teda jediný podielový spoluvlastník dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je možné zhľadiska právnej teórie a odstránenia vád neplatnosti právneho úkonu konštatovať, že ten právny úkon
v konkrétnom prípade neplatný len v 1/12-ine je neplatný v celosti. Domáhal sa nahradenia prejavu
vôle žalovaného spočívajúceho v tom, aby bol žalovaný povinný urobiť žalobcovi ponuku na kúpu

spoluvlastníckeho podielu v rovnakom znení a za rovnakých podmienok, ako tento podiel nadobudol
žalovaný. Teda žalobca má v absolútnom súlade ako jediný podielový spoluvlastník, ktorý si uplatnil
svoje predkupné právo na to, aby na neho žalovaný previedol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1/12-iny k celku, a to za rovnakých podmienok, ako nadobudol. Navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že bude vyhovené jeho návrhu v celom rozsahu, prípadne zrušiť napadnutý rozsudok a

vrátiť ho súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, ako aj s odôvodnením. Nad rámec si dovolil uviesť, že podľa jeho právneho názoru
nebolo a nie je možné žalobcovi priznať nárok tak, ako ho uplatňoval v žalobe aj v kontexte obsahu
podaného odvolania voči rozsudku, ani za hypotetického preukázania jeho opodstatnenosti, a to

na základe skutočností uvedených v § 140 a § 40a OZ. Z koncepcie právnej úpravy predkupného
práva podielových spoluvlastníkov, ako aj ich nárokov z prípadne porušeného predkupného práva
vyplýva, že podielový spoluvlastník má okrem iných aj možnosť ponechať si predkupné právo voči
novému spoluvlastníkovi, teda voči žalovanému v prípade kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol predmetné
spoluvlastníckepodiely.Vprípade,žebyboložalobevyhovenévcelomrozsahu,došlobyjednoznačnek

zmareniumožnostiostatnýchpodielovýchspoluvlastníkovvykonaťichprávo,vtomtoprípadepredkupné
právo, ktoré si ponechali voči žalovanému. Všetci spoluvlastníci zapísaní na predmetných listoch
vlastníctva, na ktorých sú evidované žalobou napádané nehnuteľnosti, mali právo vzniesť do výšky
svojho spoluvlastníckeho podielu námietku relatívnej neplatnosti. Preto zastáva názor, že žalobca
nemá nárok domáhať sa nahradenia prejavu vôle a s tým spojeného nadobudnutia vlastníctva k celým

žalovaným podielom žalovaného, ale len k pomernej časti týchto podielov. Zotrváva na všetkých svojich
predošlých vyjadreniach a navrhuje, aby Krajský súd rozhodol o podanom odvolaní žalobcu tak, že
odvolanie zamietne a rozsudok potvrdí a prizná mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácií v podanom odvolaní a poukázal v tej súvislosti

na bohatú judikatúru nielen súdov Slovenskej republiky, ale aj Českej republiky, v zmysle ktorej
platí, že v prípade, ak si ostatní podieloví spoluvlastníci svoje predkupné právo neuplatnili, tieto
ich podiely majú prirásť k tomu podielovému spoluvlastníkovi, ktorý si predkupné právo uplatnil.
Obzvlášť v predmetnom prípade je zrejmé, že ostatní podieloví spoluvlastníci nároky im vyplývajúce
z ich zákonného predkupného práva voči žalovanému uplatňovať nebudú, nakoľko od nadobudnutia

vlastníckeho práva žalovaného, jeho podielu, kde prevodom došlo k porušeniu predkupného práva
ostatných podielových spoluvlastníkov, prešli už viac ako 3 roky. Opačný výklad súdu právo len na
pomernú časť popiera samotný zmysel a podstatu nielen predkupného práva, ale aj základné právne
princípy a zásady, a to najmä zásadu právo patrí bdelým. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v rozsahu § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. spolu so závislým výrokom
o nároku na náhradu trov konania vo výroku III. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

Odvolanie žalobcu vo vzťahu k výroku I. ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm.
b) CSP odmietol.

6. Oprávnenie na podanie odvolania nemá sporová strana bez ďalšieho. Z povahy odvolania ako
riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len strana, ktorej nebolo rozhodnutím

súdu prvej inštancie v celom rozsahu vyhovené, prípadne ktorej bola rozhodnutím spôsobená iná
určitá ujma na jeho právach. Rozhodujúci je pritom výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože
existenciu možnej ujmy možno hodnotiť len z procesného hľadiska. Pri tomto hodnotení sa neprihliada
na subjektívne presvedčenie sporovej strany, ale na objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu
bola spôsobená určitá ujma, ktorú možno odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia

(Najvyšší súd SR 5Cdo/215/2010). Preto osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana
sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi bolo výrokom
I. vyhovené, nebol oprávnenou osobu na podanie odvolania v tejto časti, a preto odvolací súd jeho
odvolanie v tejto časti odmietol.7. Odvolací súd považuje za nutné poukázať na to, že súd prvej inštancie správne prijal záver, že v
danej veci bolo porušené zákonné predkupné právo žalobcu a tento si mohol zvoliť jeden z nárokov

vyplývajúcich z porušenia tohto predkupného práva, a to: a/ vyslovenie relatívnej neplatnosti zmluvy (§
40aOZ),b/nahradenieprejavuvôlenadobúdateľapodľa§603ods.3OZaleboc/siponechaťpredkupné
právo voči nadobúdateľovi. Tieto nároky sa vzájomne vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže zároveň
súbežne domáhať všetkých alebo dvoch nárokov. V preskúmavanej veci si žalobca zvolil svoj nárok v
zmysle nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa podľa § 603 ods. 3 OZ.

8. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu je nutné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo/91/2008, v ktorom vyslovil právny názor, že: „Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže
mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, má spoluvlastník, ktorý sa domáha
svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky
podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z

toho vyplýva, že navrhovateľka má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely
len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu „Ľ“ len polovicu, t. j. potom „Ľ“
z celku, ako správne uzavrel odvolací súd. Dohodu, na ktorú navrhovateľka poukazuje, uzavretú s
právnou nástupkyňou druhého z obídených spoluvlastníkov (R. H.) nemožno považovať za dohodu
v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka o výkone predkupného práva, pretože takúto dohodu mohli

spoluvlastníci uzavrieť iba po splnení ponukovej povinnosti (ku ktorej v danom prípade nedošlo) v
súlade s § 605 Občianskeho zákonníka.“ Ďalej konštatoval, že predkupné právo vrátane zákonného,
je osobným právom oprávneného (nie právom majetkovým), keď zákon vylučuje možnosť prevodu
predkupného práva na inú osobu či už postúpením alebo iným prevodom a zaniká smrťou oprávneného,
takže neprechádza na dedičov. Preto ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (nad

rozsah, ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu) musia s tým
vysloviť súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci, inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne
na jeho podiel. Bolo by právne nemožné, aby si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu
od nadobúdateľa. Z predmetného právneho názoru vychádza i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Cdo/124/2018.

9. Z dôvodu, že žalobca sa domáhal odkúpenia väčšieho podielu, na aký mal nárok a žaloba bola
podaná o nahradenie prejavu vôle, odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade predkupného práva je
potrebné uprednostniť dohodu podielových spoluvlastníkov, pričom ak je podielových spoluvlastníkov
viac, je potrebné, aby sa na konkrétnom spôsobe výkonu predkupného práva dohodli. Odvolací súd

sa teda priklonil ku gramatickému a logickému výkladu ustanovenia § 140 druhej vety OZ a v súlade s
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnutiami sp. zn. 2Cdo/91/2008
z 12. mája 2019 a zo dňa 18. septembra 2019 sp. zn. 8Cdo/124/2018 dospel k záveru, že aktívny
spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda
len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Žalobca

nepreukázal, že sa všetci podieloví spoluvlastníci dohodli na konkrétnom spôsobe výkonu predkupného
práva.

10. Spoluvlastníkovi prislúchajú práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k
podielom ostatných spoluvlastníkov. Práva každého spoluvlastníka sú obmedzené právom ostatných

spoluvlastníkov. Zohľadniac uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že v prípade predkupného práva
je potrebné uprednostniť dohodu podielových spoluvlastníkov, pričom ak je podielových spoluvlastníkov
viac, je potrebné, aby sa na konkrétnom spôsobe výkonu predkupného práva dohodli. Na základe
dohody podielových spoluvlastníkov môže dôjsť k dohode medzi nimi ľubovoľným spôsobom, teda
môžu vykúpiť podiel, ktorého predkupné právo sa týka tak podľa ich podielov, ako aj iba niektorí z

nich v podieloch podľa dohody a prípustná je tiež dohoda, že podiel vykúpi len jeden z nich. Pri
dohode sa rešpektuje vôľa spoluvlastníkov, a pokiaľ sa oni dohodnú, žiadny spôsob vykúpenia podielu
nimi nie je vylúčený. Na základe dohody môže dôjsť teda aj k inému vykúpeniu podielu ako podľa
pomerného uplatňovania nárokov z predkupného práva, čo potom má za následok zmenu podielov
pôvodných spoluvlastníkov, avšak na základe ich dohody, s čím sú podieloví spoluvlastníci pre taký

prípad uzrozumení a k zmene podielových spoluvlastníkov, ich počtu nedochádza. Druhá časť vety §
140 OZ rieši prípad, pokiaľ k dohode nedôjde, pričom v takom prípade majú právo odkúpiť pomernú časť
prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Z gramatického a logického
výkladu ustanovenia § 140 druhej vety vyplýva, že toto ustanovenie rieši prípad, keď sa spoluvlastnícinedohodnú, pričom nerozlišuje situáciu, kedy chcú podiel odkúpiť všetci, ale nedohodli sa na podieloch,
v akých ho vykúpia alebo chcú podiel odkúpiť len niektorí. Pre obe tieto situácie z neho vyplýva, že pre
takéto situácie platí, že tí, ktorí majú o spoluvlastnícky podiel záujem, majú právo odkúpiť pomernú časť

prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Neuzavretie dohody medzi
spoluvlastníkmi teda v konečnom dôsledku znamená, že v prípade, ak chcú podiel odkúpiť všetci, po
nadobudnutí časti prevádzaného podielu podľa veľkosti podielov bude mať každý zo spoluvlastníkov
väčší podiel, ale pomer zostávajúcich podielových spoluvlastníkov zostane nezmenený a nepribudne
žiadny nový podielový spoluvlastník. V prípade, ak nechcú podiel odkúpiť všetci, práve tí, ktorí sa

podiel rozhodli neodkúpiť, svojim rozhodnutím spôsobia, že nevykúpenú časť podielu môže nadobudnúť
tretia osoba (nový spoluvlastník), pričom spoluvlastnícky podiel toho, kto sa rozhodol prevádzaný podiel
nevykúpiť zostane zachovaný a tých, ktorí sa rozhodnú prevádzaný podiel kúpiť sa zväčší, čím dôjde k
zmene pomerov pôvodných spoluvlastníkov a k možnosti nadobudnúť nevykúpenú časť prevádzaného
podielu treťou osobou. Práve od rozhodovania podielových spoluvlastníkov pri zmene spoluvlastníctva
niektorého z podielov teda závisí to, či sa ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k rozšíreniu počtu

podielových spoluvlastníkov. Je to práve preto, že základným znakom podielového spoluvlastníctva
je podiel, ako miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva k spoločnej veci.

11. Pokiaľ žalobca pred odvolacím súdom poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej

republiky, odvolací súd konštatuje, že pod ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu
treba rozumieť takú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorá je vyjadrená predovšetkým v
stanoviskách alebo v rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú
opakovane v nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ

nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na
ne nadviazali. Vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť Civilného sporového poriadku možno pod pojmom
dovolacísúdrozumieťlenNajvyššísúdSlovenskejrepubliky,anieNajvyššísúdČeskejrepubliky(ktomu
pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017, 8Cdo/28/2019, 2Cdo 56/2017,

6Cdo 79/2017, 4Cdo 7/2018).

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď pri závislom výroku o nároku na náhradu trov
konania vychádzal z čistého úspechu žalovaného a vo vzťahu k výroku I. odvolanie žalobcu odmietol,

ako odvolanie podľa neoprávnenou osobou.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. §
255 ods. 1 CSP, keď žalovaný pred odvolacím súdom mal plný úspech, priznal mu voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)