Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/250/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121245916
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6121245916.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu SPEEDLINES, s.r.o., Pri prachárni
20, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 608 548, práv. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law
firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 897,79
EUR a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/31/2021-241 zo dňa
4.10.2022 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaI,č.k.26Cb/31/2021-241zodňa4.10.2022

v napadnutom výroku II. a súvisiacom výroku III. p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 175,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 175,20 EUR od
7.5.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
EUR, druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a tretím výrokom žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.2.2021
domáhal zaplatenia sumy 897,79 EUR titulom poistného plnenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že poistený
(obchodná spoločnosť ORTAS s.r.o.) mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným, predmetom ktorej
bolo poistenie motorové vozidlo ŠKODA SUPERB, EČV: C. XXXJO, na ktorom došlo k dňa 24.3.2020
k vzniku poistnej udalosti v podobe poškodenia motorového vozidla. Vzniknuté poškodenie si nechal
poškodený opraviť v autoservise žalobcu. V danom prípade boli náklady na opravu motorového vozidla
v sume 4.103,46 EUR, z toho suma 2.526,66 EUR pripadala na materiál a suma 1.576,80 EUR na

práce.Žalovanýneposkytolpoistenémupoistnéplnenievplnejuplatnenejvýške,aleurčilpoistnéplnenie
v sume 3.000,50 EUR, t.j. po odpočítaní spoluúčasti v sume o 897,79 EUR nižšej. Poistený postúpil
nárok na vyplatenie poistného plnenia voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávky z 22.4.2020
na žalobcu. Žalovaný dňa 26.3.2020 po vykonaní obhliadky poškodeného motorového vozidla, t.j. pred
vykonaním opravy, informoval poisteného o nákladoch spojených s opravou poškodeného motorového
vozidla, ako aj o spôsobe výpočtu poistného plnenia.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že vo vzťahu k samotnému žalobou uplatnenému nároku

bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či celá žalobou uplatnená suma 897,79 EUR predstavuje nárok
na vyplatenie poistného plnenia. V tejto súvislosti považoval súd nevyhnutné zvýrazniť, že v danej veci
bolo potrebné rozlišovať medzi pojmami „cena diela“, „náhrady škody“ a „poistné plnenie“. Rovnako
tak bolo nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi pojmami pojmy „určenie výšky poistného plnenia“ a„krátenie (zníženie) výšky poistného plnenia“. Pri zohľadnení vyššie uvedených záverov musel súd
konštatovať, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nie je bez ďalšieho suma, ktorá
bolapoistenémufakturovanáautoservisomzaopravupoškodenéhomotorovéhovozidla,alesuma,ktorú

jevzmyslezmluvnýchdojednaníobsiahnutýchvpoistnejzmluveavšeobecnýchpoistnýchpodmienkach
povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Inými slovami povedané, nevyplatenie celej požadovanej sumy
poisteným ako poistného plnenia poisťovateľom, automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné
plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale môže ísť (a vo väčšine prípadov aj ide -
pozn. súdu) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ. Predmetný

záver platí aj vtedy, ak poisťovateľ určil výšku poistného plnenia v nesprávnej (nižšej) sume, než podľa
poistnej zmluvy vyplatiť mal.
4. Súdprvejinštanciedalďalejdopozornosti,ževýškapoistnéhoplneniamábyťvsúladesustanovením
§ 806 OZ bližšie špecifikovaná v poistnej zmluve a v poistných podmienkach tvoriacich súčasť poistnej
zmluvy. Preto bol súd toho názoru, že článok IX ods. 2 písm. c/ Zmluvných dojednaní pre havarijné
poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v súlade so

zákonom (v súlade s ustanovením § 806 OZ). Súd mal za to, že ustanovenie článku IX ods. 2 písm. c/
Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 je možné v rozhodovanom
spore aplikovať pre určenie výšky poistného plnenia. Zároveň súd konštatoval, že zo strany žalovaného
boli splnené podmienky predpokladané daným zmluvným dojednaním, keď vopred (dňa 26.3.2020)
informoval poistného o podmienkach a výške poistného plnenia. Pokiaľ išlo o samotnú výšku nákladov

za vykonané práce, súd čiastočne nesúhlasí s postupom žalovaného, ktorý určil výšku ceny práce
v sume 20,- EUR bez DPH (24,- EUR s DPH), keďže v zmysle Zmluvných dojednaní pre havarijné
poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 bola určená cena práce za normohodinu v sume 25,- EUR bez
DPH. V rozhodovanej veci bola ako súčasť nároku na vyplatenie poistného plnenia uplatnená práca
servisu v rozsahu 29,2 normohodín. Rozsah uplatnených prác žalovaný nerozporoval, preto je súd pri

posúdení nároku žalobcu vychádzal z predmetného údaja. Poistenému, resp. v súčasnosti žalobcovi
ako postupníkovi vzniklo právo na vyplatenie poistného plnenia za vykonané práce vo výške 876,- EUR
(29,2 Nh x 30,- EUR s DPH za Nh), nie v žalobcom fakturovanej sume 1.576,80 EUR. Žalovaný pri
likvidácii poistnej udalosti pri nesprávne určenej sadzbe pri aplikácii jeho vlastných Zmluvných dojednaní
č. 913 vyplatil poistné plnenie (v časti ceny práce) v sume 175,20 EUR nižšej, ako v súlade so zmluvou

a zákonom mal vyplatiť, t. j. v sume 700,80 EUR. Preto v tejto časti vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako
dôvodnú.
5. Pokiaľžalobcavkonaníspochybňovalvyššieuvedenézmluvnédojednanie,súdpoukázalnazmluvnú
voľnosť zmluvných strán pri uzatváraní poistnej zmluvy. Poistený (obchodná spoločnosť ORTAS s.r.o.)
súhlasil s obsahom zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, s ktorými sa oboznámil, alebo sa aspoň

oboznámiť mal pri zachovaní odbornej starostlivosti, a preto je potrebné z obsahu zmluvných dojednaní
pri určení výšky poistného plnenia vychádzať. Bolo potrebné si uvedomiť, že žalobca v predmetnom
spore vystupuje ako právny nástupca poisteného, a preto pri posúdení žalobného návrhu je potrebné
vychádzať z toho, na aké poistné plnenie a v akej výške mal za splnenia poistných podmienok nárok
poistený. Keďže predmetom sporu je nárok na vyplatenie poistného plnenia, nie je určujúce, či žalobca

postupoval pri oprave poškodeného motorového vozidla, aby bolo z technického a funkčného hľadiska
rovnako prevádzkyschopné, ako pred jeho poškodením - ako to uvádzal v žalobe - keďže predmetom
sporu nie je nárok zhotoviteľa voči objednávateľovi na zaplatenie ceny diela. Ak bola celková cena diela
(cena prác servisu) vyššia, ako nárok poisteného na vyplatenie poistného plnenia, mal si žalobca (tu v
postavení zhotoviteľa diela a nie v postavení právneho nástupcu poisteného) uplatňovať zvyšok ceny

diela voči objednávateľovi. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalobcu, súd aj v zhode s vyššie vyslovenými
právnymi závermi konštatoval, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení neznižoval poistné plnenie
postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale určoval ho - hoci čiastočne nesprávne - postupom
podľa ustanovenia § 806 OZ. Rovnako tak súd dal do pozornosti, že argumentácia žalobcu „blokovou
výnimkou“ nemá pre rozhodnutie v danom spore žiadnu právnu relevanciu, a jedná sa len o účelovú

argumentáciu s cieľom zavádzať súd, aby žalobca získal v spore neoprávnenú výhodu. Vzhľadom
na vyššie uvedené súd len pre úplnosť uzatvoril, že pre rozhodnutie v spore je právne irelevantný
odkaz žalobcu a aj žalovaného na cenníky iných autoservisov, ktoré realizujú opravy motorových
vozidiel za vyššiu, prípadne nižšiu cenu, keďže základom pre nárok žalobcu na vyplatenie poistného
plnenia, vrátane určenia výšky poistného plnenia, je poistná zmluva a nie cenníky tretích osôb (iných

autoservisov).
6. Záverom súd uviedol, že vo vzťahu ku „krátenému“ (tu myslené nesprávne používanou terminológiou
zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu - pozn. súdu) lakovaciemu materiálu súd poukázal na to,
že žalobca uviedol, že na motorovom vozidle bol nanesený lak v dvoch vrstvách, a že pri vyčísľovanínákladov za opravu využil lakovací systém AZT, pri súčasnom spochybnení kalkulácie žalovaného
zo systému AUDATEX. Žalobca v konaní nepreukázal, aké množstvo lakovacieho materiálu malo
byť vôbec použité pri oprave poisteného motorového materiálu, a teda či bol fakturovaný vo väčšom

rozsahu, než bol priznaný žalovaným v rámci určeného poistného plnenia. Tu súd poukazuje na to, že
žalobcom predložená faktúra č. 2020012 obsahuje len dve položky, a to materiál a práce. V prípade
obidvoch položiek predložená faktúra odkazuje na kalkuláciu, ktorú však žalobca v konaní nepredložil, v
dôsledku čoho súd nemohol posúdiť, aká časť z fakturovaného materiálu pripadá na lakovací materiál,
a teda nemohol posúdiť porovnaním s kalkuláciou žalovaného, či a v akom rozsahu žalovaný náklady

za lakovací materiál poistenému nepriznal. V tejto súvislosti je viac než zarážajúce, že žalobca v
žalobe vytýkal žalovanému nepredloženie kalkulácie k oznámeniu o poistnom plnení, avšak samotný
žalobca vlastnú kalkuláciu, ktorá mala tvoriť prílohu ním vystavenej faktúry, a kde mali byť podrobne
špecifikované realizované práce a použitý materiál (vrátane lakovacieho materiálu), súdu nepredložil.
Žalobca tak nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by nieže spochybnil postup žalovaného, ale ktorým by
vôbec preukázal vlastný uplatnený nárok. Žalobca preto v tejto časti uplatneného nároku podľa názoru

súdu neuniesol dôkazné bremeno. Na základe vyššie uvedeného, že súd dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je v časti o zaplatenie sumy 175,20 EUR dôvodná.
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a uviedol, že súd svoje rozhodnutie založil
na hlavnom argumente, ktorý spočíva v tom, že žalovaný v konaní neznižoval poistné plnenie v zmysle
ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale určil výšku poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 806 OZ, pričom

treba vychádzať zo Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto Komplet č. 913. Uviedol,
že nie sú jasne stanovené kritéria určenia výšky poistného plnenia, je daný len rozsah od 0 - 25,- EUR
bez DPH za normohodinu, na základe čoho, akých kritérií, akého výkladu má poistený vedieť, že v
prípade jeho poistnej udalosti bude určená práve tá najvyššia cena práce za NH v sume 25,- EUR
bez DPH. Preto žalobca má za to, že uvedené zmluvné dojednania sú neplatné pre ich neurčitosť

vzhľadom k tomu, že nie je určený mechanizmus vypočítania platby poistného v danom rozmedzí 0 -
25,- EUR bez DPH/Nh. Vo vzťahu k rozlišovaniu servisov autorizované a neautorizované, súd prvého
stupňa poukazuje na zmluvné dojednania, v ktorých sa zmluvné strany dohodli na takomto rozlišovaní,
a že tam bola daná zmluvná voľnosť zmluvných strán pri uzatváraní poistnej zmluvy, preto nejde o
znevýhodňovaniežalobcuakoservisu.Žalobcanetvrdí,žezmluvnéstranysanemôžudohodnúťnacene

práce za normohodinu, ale je potrebné, aby cena bola určená en bloc pre všetky servisy, a nie ako to je
v zmluvných dojednaniach žalovaného, v ktorých rozdeľuje servisy na autorizované a neautorizované
a rozdielne určuje podmienky, na základe ktorých priznáva poistnému poistné plnenie. Nakoľko takéto
rozlišovanie je v zjavnom rozpore s právom Európskej únie, a to konkrétne Článkom 101 ods. 1 ZFEÚ,
resp. Článkom 101 ods. 3 ZFEÚ, ktorý určuje tzv. „blokovú výnimku“.

8. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že výkon práv žalovaného, kedy v prípadoch autorizovaných
servisov uhradí plnú výšku za účtovanú normohodinu, resp. v nákladoch na prácu a lakovanie v
autorizovaných opravovniach zohľadňuje hodinovú sadzbu opravovne v danom regióne pre príslušný
typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným
výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR a v prípade neautorizovaného servisu za tú

istú prácu a to bez akéhokoľvek právneho alebo faktické relevantného dôvodu obmedzí úhradu výšky
normohodiny na maximálnu výšku normohodiny 25,- EUR bez DPH, jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybnosti smeruje k poškodzovaniu iných subjektov - neautorizovaných opravovní, ako aj samotného
poisteného, ktorému vôbec nezohľadňuje skutočnosť v akej hodnote má poistený poistené svoje vozidlo,
ako ani následne podmienky v danom mieste a čase na trhu. Poisťovňa, resp. žalovaný núti takýmito

ustanoveniami vo všeobecných poistných podmienkach k vzdaniu sa slobodného výberu servisu, a teda
ide o vzdanie sa práva. Vo vzťahu k lakovacej konštante poukazujeme na rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach zo 11.5.2021, sp. zn. 3Cob/18/2020 a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť.
9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť. Vo
vyjadrení uviedol predmetom konania nie je nárok z povinného zmluvného poistenia, pri ktorom je

opodstatnené hradiť skutočne vzniknutú škodu (t.j. skutočne vynaložené náklady za opravu), ale v
danom spore ide o nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia, v rámci ktorého si zmluvné strany
dojednali aj samotný rozsah poistného plnenia, ktorý predpokladá aj samotné ustanovenie § 806 OZ. O
samotnomspôsobevýpočtupoistnéhoplneniavprípadevýberuopravyvnezmluvnomneautorizovanom
servise bol právny predchodca žalobcu vopred informovaný aj v rámci obhliadky jeho poškodeného

vozidla zaslaním predmetnej kalkulácie poistenému v časti „Dôležité informácie pre klienta" (pozri viac
vyjadrenie žalovanej zo dňa 14.7.2022). Zo strany žalovanej nedošlo k zníženiu poistného plnenia podľa
§ 799 ods. 3 OZ. V danom prípade ide o havarijné poistenie (poistenie majetku), v rámci ktorého sa
poskytuje poistné plnenie podľa poistných podmienok. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzipoistením majetku (havarijným poistením) a tzv. skutočnou škodou, resp. povinným zmluvným poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca vo svojom odvolaní v
súvislosti s údajným obmedzovaním hospodárskej súťaže limitáciou poistného plnenia odkazuje na

rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, pričom nezohľadňuje kontext pôvodného konania, v ktorom
boli rozhodnutia vydané. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil odchýlky v spotrebe
lakovacieho materiálu, pritom dôkazné bremeno je na jeho strane.
10. Žalobca k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že argumentácia súdu aj žalovanej, že v danom
spore žalovaná určila výšku poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 806 OZ vychádza z nesprávneho

výkladu, nakoľko ustanovenie § 806 OZ nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 OZ. V uvedenom
všeobecnom ustanovení zákon vždy hovorí o znížení poistného plnenia, nie ako prvostupňový súd
nesprávne vykladal predmetné ustanovenia a rozhodol, že žalovaná v danej veci určila výšku poistného
plnenia v zmysle § 806 OZ. Závery súdu ako aj žalovanej, že poisťovňa určuje výšku poistného plnenie
aj vylúčenie aplikácie ustanovenia § 799 ods. 3 OZ popri § 806 OZ, sú nesprávne. Je tiež nesporné,
že výška poistného plnenia aj pri havarijnom poistení je výška nákladov na opravu vynaložených na

navrátenie motorového vozidla do stavu pred poistnou udalosťou. V tejto súvislosti považujeme za
dôležité upozorniť na skutočnosť, že žalovaná nepreukázala, že poistený ako poškodený dostal zoznam
odporúčaných zmluvných neautorizovaných servisov aj keby uvedený zoznam obdržal alebo bol s ním
oboznámený, takýto zoznam má pre poisteného iba odporúčací charakter. Žalobca namietal kalkuláciu
nákladov na opravu zo dňa 24.3.2020 a je toho názoru, že žalovaný sa dopúšťa porušenia hospodárskej

súťaže tým, že dlhodobo uzatvára s autorizovanými partnermi pôsobiacimi na území SR dohody, ktorých
obsahom je vyhradenie poskytnutia poistného plnenia.
11. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že v konaní na súde prvej inštancie opakovane poukazoval
na to, že zo strany žalovaného nešlo o uplatnenie zníženia poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 OZ,
ale o určenie poistného plnenia v súlade so zmluvnými dojednaniami a poistnými podmienkami v zmysle

§806OZ,čosúúplnedvaodlišnéinštitúty.Žalovanývovecipredmetnejpoistnejudalostinevyužil inštitút
zníženia poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 OZ, ale postupovala podľa zmluvne dojednaných
ustanovení a poistnými podmienkami, v obsahu ktorých bol určený spôsob výpočtu poistného plnenia,
s ktorými poistený žalovanej podpisom poistnej zmluvy súhlasil. Žalovaný opakovane poukazuje na
recentné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.10.2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021. K

namietanej kalkulácii žalobcu žalovaný uviedol, že ten ju spochybňuje až v rámci odvolacieho konania
a doteraz nebola medzi stranami sporná.
12. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že v zmluvných dojednaniach nie sú jasne stanovené
kritéria určenia výšky poistného plnenia, je tam daný len rozsah plnenia od 0 - 25,- EUR bez DPH
za normohodinu, a z takého ustanovenia poistený, aj keď je právnickou osobou a uzavrel poistnú

zmluvu dobrovoľne, nemohol vedieť a doposiaľ ani nevie, na základe akých kritérií, akého výkladu v
prípade jeho poistnej udalosti bola určená výška ceny práce za NH. Zmluvné dojednania sú neplatné pre
ich neurčitosť, lebo nie je presne určený mechanizmus vypočítania platby poistného plnenia v danom
rozmedzí 0 - 25,- EUR bez DPH/Nh.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa30.5.2023.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

14. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,

svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
17. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zostatku škody voči žalovanému ako poisťovni, a to na
základe havarijného poistenia. Žalobca sa v konaní domáha úhrady zostatku vzniknutej škody vo výške897,79 EUR. Žalovaný požadované plnenie krátil s poukazom na § 797 ods. 3 OZ, z dôvodu zohľadnenia
primeraných nákladov na opravu v neautorizovaných servisov v danom regióne a čase, a primeraných
nákladov na lakovací materiál, vypočítaných v programe Audatex, čo je uvedené v Oznámeniach o

poistnom plnení.
18. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s tým, že predmetom
konania nie je nárok z povinného zmluvného poistenia, ale ide o nárok na poistné plnenie z havarijného
poistenia, v rámci ktorého si zmluvné strany dojednali aj samotný rozsah poistného plnenia, ktorý
predpokladá ust. § 806 OZ a je potrebné z neho vychádzať. Preto akékoľvek poukazy žalobcu na ust.

§ 799 ods. 3 OZ sú nenáležité, pričom odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie súdu prvej
inštancie v bode 13, 15 a 16 rozsudku a zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
27.10.2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021. Žalovaný pri výpočte poistného plnenia postupoval v súlade s čl.
IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní č. 913, uzatvorených medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným.Vovzťahukodvolacejnámietkežalobcuoneurčitostizmluvnýchdojednaníprivýpočteplatby
poistného a rozlišovaniu servisov na autorizované a neautorizovaná, odvolací súd poukazuje na to, že

poistenému bola zaslaná Kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom a Kalkulácia nákladov na opravu
(platí pre opravu v nezmluvnom servise). Zaslaním predmetnej kalkulácie poistenému (časť „Dôležité
informácie pre klienta“) bol poistený informovaný jednak o samotnom spôsobe výpočtu poistného
plnenia v prípade výberu opravy v nezmluvnom neautorizovanom servise v zmysle čl. IX ods. 2 písm.
c) Zmluvných dojednaní č. 913, ako aj o tom, kde nájde zoznam zmluvných partnerov poisťovne, v

prípade, ak sa poškodený rozhodne pre opravu v zmluvnom servise poisťovne. K argumentácii žalobcu
o „blokovej výnimke“ sa vyjadril súd prvej inštancie v bode 21 rozsudku a námietka žalobcu o porušení
hospodárskej súťaže limitáciou poistného plnenia nie je dôvodná, keďže sa jedná o hospodársku súťaž
medzi poisťovňami navzájom, a nie medzi poisťovňami a servismi. Podľa názoru odvolacieho súdu je
rozlišovanie autoservisov medzi autorizované a neautorizované neprípustné a nemá oporu v zákone. V

posudzovanej veci, v čl. IX Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913,
s ktorých znením predchodca žalobcu podpisom poistnej zmluvy súhlasil, je terminológia označenia
autoservisov upravená odlišne a to rozdelením na autoservisy zmluvné a nezmluvné. Zmluvné a
nezmluvné autoservisy môžu byť tak autorizované ako aj neautorizované. Označenie autoservisov na
zmluvné a nezmluvné nie je v rozpore s článkom 101 ods. 3 ZFEÚ a reflektuje princíp zmluvnej voľnosti.

Poistený má možnosť opravy vozidla po poistnej udalosti v akomkoľvek autoservise s tým, že medzi
stranami boli jasne dohodnuté podmienky a spôsob poistného plnenia zo strany žalovaného v prípade
zmluvného autoservisu a nezmluvného autoservisu.
19. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že žalobca predložil súdu ako dôkaz
vykonanej opravy fa. č. 2020012 zo dňa 9.4.2020, v ktorej je uvedené: „Material viď kalkulácia v

sume 2.526,66 EUR a Práce viď kalkulácia v sume 1.576,80EUR". Žalobca (zastúpený advokátom ako
osobou odborne znalou práva) v priebehu dokazovania pred súdom prvej inštancie nepredložil súdu ako
dôkaz kalkuláciu ktorá mala byť prílohou fa. č. 2020012. Žalobca teda, podľa názoru odvolacieho súdu,
hodnoverným spôsobom nepreukázal rozsah a množstvo materiálu, ako aj rozsah prác v súvislosti s
predmetnou opravou. Žalobca predložil až v odvolacom konaní, podaním zo dňa 20.12.2022 dokument:

„POSUDOK/-/ KALKULÁCIA". Z predloženého dokumentu nie je zrejmé, kto a kedy tento vyhotovil
(absentuje dátum, pečiatka, podpis). Žalobca predložil tento dokument až v odvolacom konaní a teda
po ukončení dokazovania pred súdom prvého stupňa. Podľa názoru odvolacieho súdu nie sú splnené
podmienky na doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p. a nejedná sa ani o novoty v odvolacom
konaní podľa § 366 C.s.p. a preto na predložený dokument odvolací súd neprihliadal.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci preto dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd
prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry
Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

21. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a
súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
mu žiadne nevznikli.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).