Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2023

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/23/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5421201628
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5421201628.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobkyne: E.. G. L.
V., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX Y. F., P. XXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Jozef Polák, advokát so
sídlom XXX XX G. F., C. slobody XXXX/XX, proti žalovanému: H.. J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX
G. F., G. P. XXXX/X, právne zastúpený: JUDr. Pavel Novotný, advokát so sídlom XXX XX G. F., R. XXXX/
X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/40/2021-258 zo dňa 20. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode a vyslovil, že žalovaný má voči žalobkyni právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal za preukázané, že strany sporu sú bývalí manželia,
ktorí uzavreli manželstvo 10.9.2016 a ktoré bolo dňom 20.12.2018 právoplatne rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 10Pc/14/2018 zo dňa 3.12.2018. Počas manželstva 23.2.2018
uzavreli so R. R. a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. 5140849033, ktorej predmetom bolo poskytnutie
úveru na bývanie vo výške 67 400 eur s konečnou splatnosťou 15.3.2048 s tým, že celková čiastka
spojená s úverom je v zmluve uvedená vo výške 88 042,91 eur. Dňa 19.3.2018 uzavreli kúpnu zmluvu,
ktorou od predávajúcej C. J. kúpili trojizbový byt č. XX vo vchode č. X bytového domu s. č. XXXX
v meste G. F., a to za kúpnu cenu 76 000 eur s tým, že 66 000 eur z tejto kúpnej ceny uhradia z
prostriedkov čerpaného úveru bezhotovostným prevodom na účet. Pred rozvodom manželstva mala
žalobkyňa psychické problémy, keď v októbri 2018 začala navštevovať psychiatrickú ambulanciu MUDr.
C. Y. v Trstenej. Boli jej nasadené antidepresíva, pretože v danom čase bola značne traumatizovaná z
manželských problémov pre pitie manžela a s tým spojeným jeho správaním. Bola aj PN od 15.11.2018.
V máji 2019 sa strany sporu a advokát JUDr. E. X. stretli v hoteli Park v Dolnom Kubíne, kde sa
dohadovali o vyporiadaní BSM a stretnutie bolo ukončené s tým, že JUDr. E. X. vypracuje návrh
dohody na toto vyporiadanie. Návrh odoslal emailom JUDr. A. O.. Dňa 28.7.2019 žalobkyňa dohodu
zaslala emailom žalovanému, a to v znení, v akom bola podpísaná. Podľa tvrdenia žalovaného, ktoré
žalobkyňa nepoprela, hotovú dohodu v štyroch vyhotoveniach predložila žalobkyňa žalovanému a
dohoda bola podpísaná 2.8.2019 na notárskom úrade notára JUDr. H. B. v Dolnom Kubíne. Návrh
dohody vypracovaný JUDr. X. a následne podpísaná dohoda sa líšili vo výške výplatku, ktorý sa zaviazal
na vyrovnanie podielov zaplatiť žalovaný žalobkyni a napokon bol ustálený na sumu 2 500 eur. Dňa
9.11.2021 právny zástupca žalovaného vyhotovil list, ktorým žalobkyňu vyzval, aby žalovanému zaplatila
sumu 3 188,10 eur, keďže dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 2.8.2019 na seba prevzala všetky

práva a povinnosti vyplývajúce z existencie pohľadávky Prvej stavebnej sporiteľne a.s. na základe
zmluvy o úvere č. 2269077704, pričom v lehote splatnosti nezaplatila splátky za mesiac apríl až august
2021 a musel ich zaplatiť žalovaný, a keďže so splácaním nepokračoval, inicioval predčasné splatenie
predmetného úveru a úver splatil celý mimoriadnou splátkou. Listom z 30.11.2021 žalobkyňa od dohody
odstúpila a ako dôvod odstúpenia uviedla, že dohodu podpísala v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok. Nápadne nevýhodné podmienky sú preukázané tým, že sa neuskutočnilo ocenenie bytu,
ktorý pripadol do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovaný pri výške vyrovnania dohodol so
žalobkyňou neprimeranú výšku na vyrovnanie podielov. Tieseň je preukázaná tým, že žalobkyňa bola v
čase podpisu pod psychickým tlakom, ktorý je preukázateľný jej zdravotnou dokumentáciou. Žalovaný
oznámil, že odstúpenie od dohody neakceptuje a dohodu považuje za naďalej platnú, pretože nie je
pravda, že bola podpísaná v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobkyňa z počiatku žiadala
vyporiadať BSM z dôvodu, že dohoda o jeho vyporiadaní bola zrušená v dôsledku jej odstúpenia a
neskôr tvrdila, že predmetná dohoda je neurčitá, a tým podľa § 37 Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ) je neplatná.
Nakoľko odstúpiť možno len od platnej dohody, ako prvou sa zaoberal otázkou jej platnosti, pričom
dospel k záveru, že dohoda nie je ani neurčitá, ani nezrozumiteľná a je tak platná. V dohode sú riadne
vymedzení účastníci, aktíva, pasíva patriace do BSM a napokon aj spôsob vyporiadania. Do aktív bol
zahrnutý byt, ktorý bol vymedzený dostatočnými údajmi, ktoré vyžaduje nielen OZ, ale aj zákon 162/1995
Z. z. a zákon č. 182/1993 Z. z. Takisto je zrozumiteľne uvedené, že byt nadobúda žalovaný. Hnuteľné veci
nie sú vymedzené jednotlivo, ale tzv. úhrnom, t. j. ako ležia a stoja a nachádzajú sa v dispozičnej sfére
účastníkov dohody, t. j. ten, kto mal konkrétnu vec patriacu do BSM v čase vyporiadania u seba sa stal
jej vlastníkom. Občiansky zákonník ani iný zákon neurčuje, že by v dohode o vyporiadaní BSM museli
byť hnuteľné veci vymenované jednotlivo, pričom ich nezameniteľnosť s inou vecou je daná tým, kde sa
konkrétna vec nachádza, teda či ju mal k dispozícii žalovaný alebo žalobkyňa. Pre každého z účastníkov
dohody tak bolo zrejmé, ktoré konkrétne hnuteľné veci nadobúda. Dostatočne určito a zrozumiteľne sú
uvedené aj pasíva, keď je uvedený veriteľ každého z dvoch dlhov (R. R. a.s. a Prvá stavebná sporiteľňa
a.s.), a taktiež je dlh účastníkov dohody špecifikovaný právnym dôvodom, z ktorého vznikol (pri R. R.
a.s. ide o zmluvu o hypotekárnom úvere č. 5140849033 a pri Prvej stavebnej sporiteľni ide o zmluvu
o úvere č. 2269077704). Tvrdenie žalobkyne, že dohoda je neplatná, pretože neobsahuje pasívum v
podobe dlhu žalovaného voči rodičom žalobkyne neobstojí preto, že ide o dlh z roku 2012, t. j. z obdobia
pred uzavretím manželstva účastníkov dohody, t. j. aj pred vznikom ich BSM.
Napokon sa zaoberal tým, či odstúpenie žalobkyne z 30.11.2020 je platné, alebo nie. Prednostne uviedol,
že dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá 2.8.2019 a žalobkyňa vykonala odstúpenie po viac ako
dvoch rokoch a rovno v tom mesiaci, v ktorom jej bola doručená výzva právneho zástupcu žalovaného
na zaplatenie omeškaných splátok úveru a zostatku úveru od Prvej stavebnej sporiteľne a.s., ktorý mala
podľa dohody splácať. Žalobkyňa žiadnu z podmienok v § 49 OZ, že dohodu uzavrela v tiesni a za
nápadne nevýhodných podmienok, nepreukázala. Nepreukázala totiž stav tiesne v okamihu uzavretia
zmluvy. Samotná skutočnosť, že mala v októbri 2018 psychické problémy, pre ktoré bola do polovice
novembra 2018 práceneschopná, a pre ktoré doposiaľ užíva antidepresíva a má zníženú toleranciu na
záťaž, automaticky neznamená, že dňa 2.8.2019 bola v takom psychickom stave, že v dohode prejavila
takú svoju vôľu, ktorú by, nebyť tohto stavu, neprejavila. Vyplýva to zo skutočnosti, že nebola v súvislosti
so svojím psychickým stavom od 16.11.2018 až doposiaľ práceneschopná alebo hospitalizovaná. Od
začiatku novembra 2018 nadviazala známosť so svojím súčasným manželom. Dohodu mala k dispozícii
od mája 2019 až do jej podpisu a mala odbornú podporu od svojej zamestnávateľky a kolegyne (JUDr.
O., JUDr. S.) a v neposlednom rade ani netvrdila, že by žalovaný na ňu vyvíjal nátlak inokedy ako v máji
2019 pri stretnutí v hoteli Park. K podpisu pritom došlo 2.8.2019. Už samotné nepreukázanie tiesne v
okamihu uzavretia dohody postačuje k tomu, aby odstúpenie od dohody súd vyhodnotil ako nedôvodné.
Neboli preukázané ani nápadne nevýhodné podmienky, pretože nebol preukázaný hodnotový nepomer
medzi právami a povinnosťami účastníkov dohody. Žalovaný prevzal byt, ktorého kúpna cena bola 76
000 eur a prevzal zároveň úver, ktorého výška bola spolu s nákladmi, ktoré žalovaný musí zaplatiť do jeho
konečnej splatnosti 88 042,91 eur, čo v sebe kompenzuje aj prípadné zhodnotenie bytu prevedenými
rekonštrukciami.
Nevykonanie dôkazu výsluchom rodičov odôvodnil tým, že posúdiť psychický stav môže relevantne
len osoba, ktorá je na to profesionálne špecializovaná a v prejednávanej veci bola k okolnostiam
psychického stavu žalobkyne vypočutá primárka psychiatrického oddelenia. Takisto nevykonal dôkazy
výsluchom JUDr. A. O. a svedka jej otca MUDr. E. V., keď svedkyňu JUDr. A. O. žalobkyňa navrhla
vypočuť na okolnosť, aká právna pomoc, resp. služba jej bola poskytnutá v súvislosti s vyporiadaním
BSM a v akom rozsahu, aby sa dala posúdiť otázka tiesne. Tento návrh bol predložený jednoznačne

oneskorene, keďže žalobkyni nič nebránilo, a ani to netvrdila, navrhnúť tento dôkaz tak, aby bol výsluch
vykonaný na niektorom z už vykonaných pojednávaní. Pokiaľ ide o výsluch otca žalobkyne, tohto
navrhla vypočuť v súvislosti s tvrdeniami žalovaného a ním predloženými príjmovými dokladmi o tom, že
žalovaný mal platiť jednotlivým predávajúcim, resp. stavebným dodávateľom v roku 2012 platby z titulu
nákladov investovaných do domu rodičov žalobkyne, avšak tento dôkaz pre vyriešenie otázky, či došlo
k investíciám zo strany žalovaného, resp. strán sporu do rodinného domu žalobcov a v akom rozsahu,
nebolo pre rozhodnutie potrebné, keďže predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM strán sporu,
ktoré vzniklo až uzavretím manželstva 10.9.2016. Napokon nevykonal ani dôkaz navrhovaný žalobkyňou
na kontrolný znalecký posudok, ktorý dôkazný návrh predložila v súvislosti so znaleckým posudkom
Ing. G. predložený žalovaným v reakcii na znalecký posudok Ing. C. H. predložený žalobkyňou. Jedná
sa o nadbytočný dôkaz, pretože zistenie správnej, resp. skutočnej všeobecnej hodnoty bytu by bolo
namieste, ak by súd zistil neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM, resp. by zistil, že došlo k jej zrušeniu
v dôsledku platného odstúpenia žalobkyne od nej.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa s tým, že rozsudok napáda v
celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Namietala, že súd mal
súdny spor právne posudzovať podľa ust. § 149, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 OZ. Predmetom vyporiadania
BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva, a čo existovalo v čase jeho zániku. Okamih, keď
dôjde k zániku BSM je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho
hodnoty. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t. j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým
veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. V súčasnosti znalec určuje tzv.
všeobecnú cenu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a pojmom
všeobecná cena sa rozumie cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť (ale aj hnuteľnosť) podľa
ponuky a dopytu v mieste, kde leží a v čase jej nadobudnutia. Po zániku manželstva sporových strán
rozvodom dňa 20.12.2018 sporové strany uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM dňa 2.8.2019, ktorá však
bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, z ktorého dôvodu žalobkyňa 2.12.2021
žalovanému doručila odstúpenie od dohody. Nápadne nevýhodné podmienky sú preukázané tým, že
žalovaný nadobudol byt v hodnote 135 000 eur, ako aj všetky hnuteľné veci, ktoré neboli špecifikované
v predmetnej dohode, a to v celkovej sume 10 452,19 eur, ktoré žalobkyňa v odvolaní vymenovala.
Nápadne nevýhodnou podmienkou, ktorú si vydieraním a zastrašovaním stanovil žalovaný v zmysle
článku VII. citovanej dohody BSM vyplýva, že titulom vyporiadania zaniknutého BSM žalovaný ako
bývalý manžel sa zaviazal uhradiť žalobkyni ako bývalej manželke sumu v celkovej výške 2 500 eur,
ktorú uhradil pred uzavretím dohody, a to bezhotovostným prevodom. Nápadne nevýhodná podmienka
bola aj tá, že žalovaný vydieraním a zastrašovaním stanovil, že na základe dohody žalobkyňa je povinná
prevziať na seba záväzok, a to pohľadávku Prvej stavebnej sporiteľne na základe uzatvorenej zmluvy
o úvere č. 2269077704 so zostatkom 3 188,10 eur. Nápadne nevýhodné podmienky boli preukázané z
dôvodu, že predmetný byt bol v roku 2018 ešte počas trvania manželstva kompletne zrekonštruovaný,
boli zrealizované úpravy v byte, a to nové rozvody elektriny, kompletné vymaľovanie celého bytu, nová
podlaha v celom byte, kompletná rekonštrukcia kúpeľne a WC vrátane vody, nové obkladačky v kúpeľni
a WC, nová vaňa, nové umývadlo, nové batéria zn. Grohe, nová WC misa. Na základe ponuky zo strany
pána J. z L. bola do bytu zakúpená nová kuchyňa s umývadlom, kuchynskou batériou a digestorom.
Pričom podľa znaleckého posudku hodnota bytu po rekonštrukcii predstavovala 126 000 eur a po
odpočítaní všetkých pasív výška vyrovnania 2 500 eur je v zrejmom nepomere. Tieseň je preukázaná
tým, že žalobkyňa bola v čase podpisu dohody pod psychickým tlakom, zastrašovaním a vydieraním zo
strany žalovaného. Tieseň je preukázateľná zdravotnou dokumentáciou na základe výpovedí žalobkyne,
svedkyne H.. Y. a na základe predloženej lekárskej správy je jednoznačne preukázané, že žalobkyňa
je vedená v psychiatrickej ambulancii od 10/2018, kde jej duševné ťažkosti súviseli s matrimoniálnou
problematikou a v čase podpisu predmetnej dohody bola žalobkyňa počas celej doby od 10/2018, ako aj
v roku 2019 pod silnými antidepresívami a neuroleptikami. Preto neplatí vyhlásenie v čl. IX. napadnutej
dohody o vyporiadaní BSM a žalobkyňa využila možnosť odstúpiť od tejto zmluvy v zmysle § 49 OZ.
Napadnutý rozsudok sa nezakladá na úplnom zistení skutkového stavu veci a došlo k nesprávnemu
procesnému postupu súdu, ktorým znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedla, že do masy BSM patria nehnuteľnosti,
hnuteľné veci a spoločné pasíva a aktíva a medzi aktíva zaradila byt č. XX na treťom poschodí vo vchode
č. X bytového domu nachádzajúceho sa na N. G. P. v G. F.. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom k
pozemku a k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, ktorého zostatková všeobecná hodnota

s pozemkom je spolu 135 000 eur a pasíva - pohľadávka R. R. a.s. na základe zmluvy o hypotekárnom
úvere č. 5140849033 v zostatku 60 000 eur, pohľadávka Prvej stavebnej sporiteľne a.s. na základe
uzatvorenej zmluvy o úvere č. 2269077704 so zostatkom 3 1888,10 eur, a teda čistá hodnota zaniknutej
masy BSM je 135 000 eur - 63 188,10 eur, čo sa rovná 71 811,90 eur a podiel sporovej strany je preto
35 905,95 eur, teda polovica z čistej hodnoty. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že vyporiada BSM sporových strán tak, že prikáže do výlučného
vlastníctva žalovaného uvedený byt, ako aj oba záväzky a žalobkyni bude povinný vyplatiť sumu
35 905,95 eur. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Alternatívne navrhuje napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie z dôvodu neúplného dokazovania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol
na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a po správnom právnom posúdení veci, pričom
svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a s jeho odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje. Nie je
pravdou ani to, že by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, keďže
žalobkyňa nebola na svojich právach v žiadnom smere ukrátená. Súčasne konanie nemalo ani žiadnu
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a navyše žalobkyňa vo svojom
odvolaní žiadnu takúto vadu ani netvrdila. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch rodičov žalobkyne, súd
dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo ich nevypočúval, keď zdôraznil jednak to, že tento dôkaz nebol
navrhnutý včas, a najmä to, že ho považoval za nadbytočný. Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že boli
splnené podmienky v § 49 OZ, nakoľko žalobkyňa dohodu neuzavrela ani v tiesni, a ani za nápadne
nevýhodných podmienok. Pokiaľ ide o tvrdené nápadne nevýhodné podmienky, poukazuje na účelovosť
argumentácie žalobkyne, keďže táto na jednej strane zdôrazňuje všeobecnú hodnotu bytu 126 000
eur, avšak táto vychádza z aktuálnych cien, to znamená, že nevychádza z ceny aktuálnej v čase
uzavretia dohody a na strane druhej vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že žalovaný prevzal splácanie
vysokého záväzku hypotekárneho úveru, ktorého výška bola s nákladmi 88 042,91 eur. Nemôže obstáť
jej tvrdenie, že výška vyrovnania v sume 2 500 eur je v zrejmom nepomere s pravdepodobnou hodnotou
vyrovnacieho podielu. Tento vyrovnací podiel bol jednak navýšený z pôvodných 1 500 eur práve na
základe požiadavky žalobkyne na konečných 2 500 eur, ale predovšetkým tento plne korešpondoval s
hodnotou predmetného bytu v čase uzavretia dohody po zohľadnení toho, že žalovaný prevzal splácanie
hypotekárneho úveru a žalobkyňa prevzala splácanie úveru od Prvej stavebnej sporiteľne. Ani stav
tiesne v okamihu uzavretia dohody žalobkyňa nepreukázala a v tejto súvislosti odkazuje žalovaný práve
na argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorý zdôraznil, že samotná skutočnosť, že mala žalobkyňa v
októbri 2018 psychické problémy, a pre ktoré doposiaľ užíva antidepresíva a má zníženú toleranciu na
záťaž, automaticky neznamená, že dňa 2.8.2019 bola v takom psychickom stave, že v dohode prejavila
takú svoju vôľu, ktorú by, nebyť tohto stavu, neprejavila. Vyplýva to aj z ďalších zistených skutočností.
Za týchto okolností je teda skutočne zrejmé, že predmetná dohoda je platná, účinná a žalobkyňa nebola
oprávnená od nej odstúpiť. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie
skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že odstúpiť možno iba od platne uzavretej dohody a odvolací
súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 27 napadnutého rozhodnutia o tom, že
dohoda o vyporiadaní BSM bola určitá, a preto i platná a námietka žalovanej, že táto bola neplatná

podľa § 37 OZ, bola nedôvodná. Napokon žalobkyňa v tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie ani
neprodukovala žiadne odvolacie dôvody a odvolací súd je. Odvolací súd nemôže v sporovom konaní
nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu sporovej strany a formulovať namiesto nej odvolacie dôvody,
respektíve preskúmavať rozhodnutie na základe iných než stranou konania v odvolaní vznesených
námietok.

7. Podľa § 49 OZ účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má
právo od zmluvy odstúpiť. Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky je potrebné posudzovať oddelene,
avšak vecne, prípadne skutkovo spolu úzko súvisia ako dva predpoklady, bez ktorých, ak nie sú súčasne
splnené v dobe právneho úkonu, nemožno opodstatnene uplatňovať právo podľa ust. § 49 OZ. Preto
tieseň sama o sebe neumožňuje účastníkovi právneho úkonu, aby odstúpil od zmluvy (v tomto prípade
dohody), ktorú v tomto stave uzavrel. Popri tiesni sa ešte vyžaduje, aby pre účastníka konajúceho v
tiesni súčasne vyplynuli zo zmluvy aj nápadne nevýhodné podmienky. Za tieseň vo všeobecnosti možno
považovať stav osoby, v ktorom sa táto ocitla bez ohľadu na jeho dôvod a pôvod, a ktorý na ňu pôsobí do
tej miery, že uzavrie zmluvu pre ňu nápadne nevýhodnú, ktorú by inak neuzavrela. Tieseň je objektívny
stav, do ktorého sa osoba, ktorej sa týka, mohla dostať aj vlastným pričinením. Nevyžaduje sa teda, aby
druhý účastník zmluvy tieseň vyvolal, alebo aby o nej vedel, stačí, že tieseň u účastníka v čase uzavretia
zmluvy existuje. Zmeny, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy sú z tohto hľadiska právne bezvýznamné. O
nápadne nevýhodných podmienkach ako pridruženej podmienky tiesne nemožno hovoriť vtedy, ak ide
o evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení, alebo o očividnú nevýhodnosť nejakých ďalších
podmienok. To predpokladá, že druhému účastníkovi zmluvy nevýhodnosť podmienok musela byť
zrejmá. Nezáleží na tom, či tento druhý účastník o tiesni iného vedel, alebo nie. Nápadne nevýhodné
podmienky musia objektívne existovať v dobe právneho úkonu a nemôžu spočívať v subjektívnych
pocitoch dotknutej osoby.
8. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 28 napadnutého rozhodnutia
o nenaplnení žalobkyňou tvrdených predpokladov odstúpenia od zmluvy v zmysle § 49 OZ. Ako už bolo
vyššie konštatované musia byť naplnené kumulatívne podmienky, a to tieseň a zároveň aj nápadné
nevýhodné podmienky uzatvorenia dohody o vyporiadanie BSM medzi sporovými stranami. Žalobkyňa
nepreukázala tieseň pri podpisovaní tejto dohody, keď jednak tvrdila, že žalovaný mal na jej vôľu tlačiť
pri stretnutí s právnym zástupcom žalovaného JUDr. X. v máji 2019, ohľadne výšky vyrovnacieho
podielu, ktorý jej mal žalovaný uhradiť. Z dokazovania však vyplynulo, že po doručení návrhu dohody
JUDr. X., JUDr. A. O. (u ktorej bola žalobkyňa zamestnaná ako advokátsky koncipient) žalobkyňa
mala jednak podporu svojho zamestnávateľa a tiež kolegyne JUDr. A. S., ktorá vykonávala rovnako
koncipientsku prax u JUDr. O. a napokon samotná žalobkyňa zaslala žalovanému upravenú dohodu o
sumu, ktorú požadovala od žalovaného na vyrovnanie podielu a k podpisu dohody došlo odstupom času
od stretnutia, a to 02.08.2019. Už nesplnenie tohto predpokladu neoprávňovalo žalobkyňa odstúpiť od
dohody. Napokon je nutné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa sa rozhodla od dohody odstúpiť až
potom, keď ju žalovaný vyzval na úhradu istiny, ktorú musel za ňu uhradiť zo záväzku Prvej stavebnej
sporiteľni, ku ktorému záväzku sa žalobkyňa v dohody o vyporiadaní BSM zaviazala.

9. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dôkazy bez
bližšieho odôvodnenia. Procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu
nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom
rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany
sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť,
ku overeniu alebo vyvráteniu ktorej je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom
konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe
na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument,
podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorého overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, už bolo
doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené
neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, garantujúcimi strane
sporu právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy
založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež
jeho protiústavnosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 186/2018). Súd prvej inštancie
nevykonanie navrhovaných dôkazov žalobkyňou náležite odôvodnil v bodoch 18., 21. a 22. napadnutého
rozhodnutia a odvolací súd v plnom rozsahu na ne odkazuje. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie správne postupoval, keď tieto dôkazy nevykonal jednak z dôvodu hospodárnosti a jednak z

dôvodu, že sa nedotýkali predmetu konania, ako aj to, že k psychickému stavu žalobkyne mal odborné
stanovisko lekárky, preto nevykonal dôkaz výsluchom rodičov žalobkyne k tejto skutočnosti.

10. Vychádzajúc z hore konštatovaného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ustanovenie § 255 ods.
1 CSP, keď žalovaný mal v konaní pred odvolacím konaním plný úspech, priznal mu nárok na náhradu
týchto trov konania v plnom rozsahu.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Sep 14, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.