Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/53/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123201238
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123201238.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti matky - A. D. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E.. F. X, G., t. č. bytom C. H. XX, H., zastúpenej spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, a otca - I. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XXX, zastúpeného spoločnosťou KUČERA & PARTNERS advokátska kancelária, s. r. o., so
sídlom Slov. nár. povstania 6, Hlohovec, v konaní o návrhoch oboch rodičov na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 61P/19/2023-180 zo dňa 24.
marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým:

udeľuje matke namiesto otca súhlas s prestupom maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, zo Základnej
školy s materskou školou L. H. M., so sídlom L. H. M. XXX do Základnej školy, G. X, H. a so zápisom
maloletej C. B., nar. dňa XX.XX.XXXX do Základnej školy, G. X, H..

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 24.03.2023 súd prvej inštancie výrokom I. spojil na spoločné
konanie konania týkajúce sa starostlivosti súdu o maloleté deti - konanie o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 01.03.2023 pod sp. zn. 61P/19/2023 a konanie o návrhu matky na
určenie školy a na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.03.2023 pod sp. zn. 61P/20/2023,
s tým, že konanie o spojených veciach bude ďalej vedené pod sp. zn. 61P/19/2023. Výrokom II. nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým určil, že maloletý A. si bude plniť povinnú školskú dochádzku na Základnej
škole s materskou školou L. H. M., so sídlom L. H. M. XXX, určil, že maloletá C. bude pokračovať v
predprimárnom vzdelávaní na Základnej škole s materskou školou, N. N. E. XX, G., udelil za matku
súhlas so zápisom maloletej C. do Základnej školy s materskou školou L. H. M., určil, že poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti maloletého A. a maloletej C. v oblasti pediatrie je O., N., A. O. L., N. N. H. P. XX,
G., I.: XX XXX XXX. Výrokom III. súd prvej inštancie vyslovil, že neodkladné opatrenie podľa výroku II.
prvá až tretia odrážka trvá do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Výrokom IV. rozhodol tak, že v
zostávajúcej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom V. návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že otec sa návrhom podaným súdu
dňa 02.03.2023 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým (1) určí, že maloletý A. si
plní povinnú školskú dochádzku v Základnej škole s materskou školou L. H. M. (2) otec je oprávnený
samostatne prihlásiť maloletého A. na pokračovanie v plnení povinnej školskej dochádzky v ZŠ L., (3)

určí, že maloletá C. si plní povinné predprimárne vzdelávanie na Základnej škole s materskou školou, N.
N. E. XX, G. (4) otec je oprávnený samostatne prihlásiť maloletú C. na pokračovanie v plnení povinného
predprimárneho vzdelávania v MŠ E., (5) otec je oprávnený samostatne prihlásiť maloletú C. na plnenie
povinnej školskej dochádzky počnúc školským rokom 2023/2024 v ZŠ L., čím nahrádza súhlas matky
na vykonanie jej zápisu do tejto školy.
Okresnému súdu Nitra bol dňa 02.03.2023 doručený aj návrh matky, ktorým žiadala, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým udelí matke namiesto otca súhlas s prestupom maloletého A. zo ZŠ L. do
ZŠ H. a maloletej C. z MŠ E. na MŠ H.. Ak by mal súd za to, že takáto forma nepostačuje, matka navrhla,
aby súd vo veci samej vydal rozsudok s totožným petitom, ako navrhuje formou neodkladného opatrenia.
Okresný súd Nitra vec postúpil dňa 06.03.2023 Okresnému súdu Trnava ako miestne príslušnému.
Otec podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.03.2023 doplnil svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia tak, že žiadal, aby súd okrem výrokov uvedených v jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neodkladným opatrením tiež určil, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
maloletých detí je A. O. L., O., N..

2. Súd prvej inštancie poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, jeho účel a podmienky nariadenia.
Po oboznámení sa s návrhmi na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na jeho nariadenie Súd dospel k záveru, že bez riadneho dokazovania, uprostred školského
roka, a tiež vzhľadom na prebiehajúce konanie o rozvode manželstva rodičov a úprave práv a povinností
maloletých detí na čas po rozvode, je najvhodnejšie zachovať aktuálny stav, t.j. aby maloleté deti
navštevovali školské, predškolské zariadenie a lekára, ktoré navštevovali doposiaľ, na ktorých sa rodičia
riadne dohodli pred ich svojvoľnou zmenou zo strany matky (ak následne nedôjde k dohode rodičov o
ich zmene).
V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že nakoľko sa blíži termín podávania prihlášok do základnej
školy, maloletá C. by mala vzhľadom na svoj vek nastúpiť na povinnú školskú dochádzku a zároveň je
zrejmé, že rodičia vzhľadom na napätú a konfliktnú situáciu nedospejú k dohode o voľbe základnej školy
pre maloletú C., preto vyhovel tiež návrhu otca na nahradenie súhlasu matky so zápisom maloletej C. do
základnej školy, ktorú navštevuje maloletý A. tak, aby obe maloleté deti navštevovali rovnakú základnú
školu. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu otca v časti nahradenia súhlasu matky s opätovným
prihlásením maloletého A. do ZŠ L. a maloletej C. do MŠ E., keď nemal za preukázané, že by maloleté
deti boli z pôvodnej školy riadne odhlásené a maloleté deti tieto pôvodné školské a predškolské
zariadenia naďalej v niektorých dňoch navštevujú.
Záverom súd prvej inštancie uviedol, že keďže vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia tým, že určil, že maloleté deti budú naďalej navštevovať pôvodné školské a predškolské
zariadenie (ZŠ L. a MŠ E., G.), návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby
súd udelil za otca súhlas s prihlásením maloletých detí do ZŠ H. a MŠ H., zamietol, s poukazom na
odôvodnenie rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia na základe návrhu otca.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá namietala, že súd
prvej inštancie vydal nesprávne rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení predložených
dôkazov, ako aj celkovo na nesprávnom právnom posúdení veci a vychádzajúc z nesprávnych
skutkových zistení. Uznesenie považuje za vydané v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Súd
prvej inštancie neprihliadol na dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a hodnotil ich výhradne jednotlivo, bez
posúdenia súvislostí z nich celkovo vyplývajúcich, a to napriek tomu, že bol informovaný o všetkých
podstatných skutočnostiach, ktoré sa udiali a vyšli najavo aj v iných konaniach vedených na okresnom
súde.
V ďalšom namietala, že sa súd presvedčivým spôsobom nevysporiadal s odôvodnenou námietkou
miestnej príslušnosti, kedy matka súdu doložila anonymizované rozhodnutie v identickej veci (v ktorej
právny zástupca matky zastupoval jedného z účastníkov), kedy matka premiestnila bez súhlasu otca a
bez súhlasu súdu dieťa do obvodu Okresného súdu v Prievidzi. Konanie súdu by bolo možno pre matku
akceptovateľné, keby súd, prostredníctvom zákonnej sudkyne, ktorá je zákonnou sudkyňou aj vo veci
rozvodu manželstva účastníkov tohto konania, odôvodnila svoje rozhodnutie v súlade s jej znalosťami
rodiny. Len samotné konštatovanie súdu, že je v záujme maloletých detí, aby vo veciach o úpravu práv
a povinností na čas do rozvodu a na čas po rozvode rozhodoval ten istý súd, je nepreskúmateľným
konštatovaním, ktoré bez riadneho odôvodnenia nie je možné podrobiť odbornej kritike.
Matka v odvolaní uvádzala, že vo svojom podaní a následne aj vo svojom vyjadrení vysvetlila, prečo sa
nechcela presťahovať do bytu otca na F. Q.. Dôvodom bolo jej sledovanie zo strany otca, ktoré súdu
preukázala, a druhým dôvodom bolo, že by sa sama dostala do situácie, kedy by nemala žiadnu istotu,

že ju otec opäť spolu s maloletými deťmi z bytu nevyhodí tak, ako to už raz urobil z rodinného domu v
K.. To, že si matka nevedela nájsť ubytovanie v G., je rovnako skutočnosť, ktorú matka nie len tvrdila
(navyše podľa súdu účelovo), ale súdu riadne preukázala tromi audio nahrávkami hovorov, ku ktorým
sa súd žiadnym spôsobom nevyjadril, len konštatoval, že v G. a okolí je dostatok možností sa ubytovať
aj s maloletými deťmi. Matka sa cíti týmto konštatovaním súdu dotknutá, nakoľko urobila všetko preto,
aby sa v G. alebo jej okolí ubytovala, a napriek skutočnosti, že súdu preukázala, že bola odmietaná,
súd ju bez ďalšieho obviňuje z účelovosti. Pritom však súd žiadnym spôsobom nespomína a nijako sa
nevyjadruje a ani neodôvodňuje skutočnosť, že celá situácia nastala preto, že otec matku z rodinného
domu v K. spolu s maloletými deťmi tri dni pred začiatkom školského roka vyhodil na ulicu.
Rovnako podľa názoru matky súd nijako neprihliadal na výpoveď otca v konaní vo veci o rozvod
manželstva, kde otec v podstate priznal, že tie isté maloleté deti, ktoré chce zveriť do striedavej
osobnej starostlivosti, pripravil o všetok majetok tým, že všetko previedol darovaním na svojich rodinných
príslušníkov (rodinný dom v K., všetky obchodné podiely vo svojich obchodných spoločnostiach) alebo,
že prehral za jeden večer podľa vlastných slov 35.000,- € v kasíne. Rovnako súd nijako neprihliadol k
tomu, že ten istý otec viezol tie isté maloleté deti, ktoré chce zveriť do striedavej osobnej starostlivosti,
do školy a škôlky pod vplyvom alkoholu. Na druhej strane súd trestá matku zato, že sa presťahovala
s maloletými deťmi do H., pričom aj sám súd uvádza, že uvedená zmena otca nijako neobmedzuje v
jeho styku s maloletými deťmi a problémom by mohlo byť, že otec žiada zveriť deti do striedavej osobnej
starostlivosti.
Dôvodí ďalej, že otec je ten, ktorý až doteraz robil všetko preto, aby matke neumožnil bývať v K., kde
mali maloleté deti svoj domov. Nebola to matka, ktorá celú situáciu doviedla do stavu, že musela hľadať
možnosti, kam sa presťahovať s maloletými deťmi. Aj v čase, keď otec matku aj maloletými deťmi vyhodil
na ulicu sa matka presťahovala ku kamarátke do H.. Vtedy otca netrápilo, kam matka s maloletými deťmi
pôjde, a žiadny návrh na súd nepodával. Matka vo svojom návrhu preukázala, že otca o súhlas žiadala
a že jej ho otec odmietol dať.
Poukazovala tiež na to, že maloletým deťom sa v H. páči a sú tam spokojné a otca to nijako neobmedzuje
v jeho styku s maloletými deťmi. Presťahovanie a zmena školy a škôlky by pre maloleté deti neboli
v ničom zaťažujúce. Matka otca žiadala už po rozhodnutí súdu, aby jej udelil súhlas s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti pediatričkou v H., otec však s týmto nesúhlasil a sám navrhol, aby zdravotnú
starostlivosť poskytovala iná pediatrička, ale výlučne len v G.. Matka na tieto snahy otca rezignovala a
súhlasila s poskytovaním zdravotnej starostlivosti inou pediatričkou v G..
Pokiaľ ide o nahradenie súhlasu pre maloletú C. s prihlásením do školy v L., toto je absolútne nelogické,
nakoľko maloletá C. nemá žiadne kontakty v škole v L., do tejto školy nebudú nastupovať žiadni jej
spolužiaci zo škôlky na E. v G.. Matka namieta aj skutočnosť, že procesný opatrovník je v priebehu
konania už štvrtý/štvrtá pracovník/pracovníčka úradu, pričom pri takomto zastupovaní práv maloletých
detí, nie je absolútne možné, aby vôbec pracovníci/pracovníčky úradu mali čo aj len minimálny prehľad
o vzťahoch a situácii v rodine. Otec vo svojom návrhu a vyjadreniach tvrdí, že si prenajal byt v O. E.
G., kde trávi čas s maloletými deťmi, avšak procesný opatrovník nevykonal šetrenie ani v tomto byte,
tak ako šetrenie nevykonal ani v rodinnom dome otcových rodičov, kde sa s maloletými deťmi zdržiava
väčšinu času. Je potom otázne, ako a či vôbec procesný opatrovník plní úlohy, ktoré mu sú zverené
zákonom a teda ako a či vôbec zastupuje maloleté deti v konaní.
Záverom na základe vyššie uvedeného a predložených dôkazov matka žiadala odvolací súd, aby zmenil
napadnuté neodkladné opatrenie tak, že vydá uznesenie v nasledovnom znení: „Súd udeľuje Matke
namiesto Otca súhlas s prestupom:
a) Maloletého syna A. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátny občan Slovenskej
republiky, zo Základná škola s materskou školou L. H. M., L. H. M. R.XXX, XXX XX L. H. M., do Základnej
školy, G. X, XXX XX H.
a
b) Maloletej C. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátna občianka Slovenskej republiky,
zo Základnej školy s materskou školou, E. XX, XXX XX G. na MŠ C., C. XX, H. XXX XX

Súd udeľuje Matke namiesto Otca súhlas so zápisom Maloletej C. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX,
bytom u matky, štátna občianka Slovenskej republiky do Základnej školy, G. X, XXX XX H..
Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta v celom rozsahu.
Nikto z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.“

4. Vyjadrenie k odvolaniu podal ÚPSVAR Trnava, ktorý poukazoval na to, že matka v telefonickom
rozhovore dňa 26.03.2023 uviedla, že, uznesenie Okresného súdu Trnava 61P/39/2023 považuje za

vydané v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí, nakoľko deti sa aj s matkou nachádzajú na
adrese C. H. XX H.. Každodenné cestovanie z H. do G. a L. za školskou dochádzkou je pre deti
vyčerpávajúce a zaberá množstvo času, deťom teda nezostáva čas na voľnočasové aktivity, krúžky a hry,
nehovoriac o tom, že sú nútené pre časovo náročnú dochádzku do školy aj veľmi skoro vstávať. Nevidí
dôvod, aby deti boli povinné navštevovať súdom určené školské zariadenia, nakoľko ich súčasné miesto
pobytu je H., kde odo dňa 17.2.2023 pracuje. Každodenný presun do uvedených školských zariadení
je nielen časovo, ale aj finančne náročný nakoľko maloleté deti vozí tam aj späť autom. Matka uviedla,
že ihneď po presťahovaní zabezpečila pre maloletého A. ZŠ G., H. a pre maloletú C. MŠ C., H. podľa
príslušnosti. Neodkladným opatrením súd určil maloletým aj poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a to
O., N., A. O. L., N. N. H. P. XX, G., I.: XX XXX XXX, čo matka považuje taktiež za neopodstatnené,
nakoľko ako už bolo vyššie spomenuté, deti sa v súčasnosti zdržiavajú na adrese C. H. XX H., teda
nie je v záujme maloletých detí, aby sa v čase ich choroby, prípadne potreby neodkladnej zdravotnej
starostlivosti s nimi presúvala do iného mesta.
Otec v telefonickom rozhovore dňa 02.05.2023 uviedol, že matka to spravila účelovo, že sa odsťahovala
do H. a prehlásila deti do inej školy a škôlky bez jeho súhlasu, aby mu zamedzila styk s deťmi. Uviedol, že
jej ponúkol bývanie v G., no odmietla to. On sa s deťmi stretávať chce, od začiatku sa chcel dohodnúť na
všetkom, no „ona“ nemala záujem. Nevidí dôvod, aby deti museli meniť školu iba preto, že si matka našla
zamestnanie v inom meste. Otec uviedol, že matka nie je povinná sa kvôli práci sťahovať, dochádzanie
z G. alebo priľahlých obcí do H. nie je až tak časovo náročné.
Na základe uvedeného ÚPSVaR Trnava odporúča návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko je
to v záujme maloletých detí.

5. Vyjadrenie k odvolaniu podal aj otec, ktorý uviedol, že s podaným odvolaním matky a najmä s dôvodmi
odvolania nesúhlasí a žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil. Matka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné, skutkové ani právne relevantné
argumenty, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru o nesprávnosti napadnutého uznesenia,
a ktoré by odôvodňovali matkou navrhovanú zmenu napadnutého uznesenia, t.j. zamietnutie návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia v znení navrhovanom
matkou, ako sa toho matka domáha podaným odvolaním.
Otec má za to, že súd sa náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s matkou vznesenou
námietkou miestnej príslušnosti súdu v bodoch 14. a 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia a
dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo súdom príslušným na konanie o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj o postúpenom návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia z Okresného súdu Nitra je Okresný súd Trnava.
V ďalšom má otec za to, že súd v celom rozsahu prihliadol ma pomery v rodine účastníkov konania, a
to v bode 19. odôvodnenia napadnutého uznesenia a vzal na zreteľ skutočnosť, že maloleté deti boli
do osobnej starostlivosti matky zverené iba dočasne na základe neodkladného opatrenia, pričom medzi
otcom a matkou aktuálne prebieha rozvodové konanie a v rámci neho znalecké dokazovanie, v ktorom
sa rieši otázka najvhodnejšej formy starostlivosti o deti, keďže otec má snahu o zverenie maloletých
detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a legitimizovaním konania matky by mohlo byť
úsilie otca o zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zmarené. Matka doposiaľ
žiadnym spôsobom nepreukázala nemožnosť prenajať si byt v G., keď ňou spomínané tri audio nahrávky
telefonátov sa v súdnom spise (elektronickom súdnom spise) nenachádzajú. Okrem toho, ak by aj matka
takéto nahrávky predložila, tieto mohli byť účelovo matkou zmanipulované, rovnako ako ňou dookola
predkladané vymyslené čestné prehlásenia jej kamarátok o správaní sa otca.
Trvá tiež na tom, že nájsť si bývanie v G. nie je žiaden problém, ani pre matku s dvomi deťmi, keďže
aj otec si bez väčšej námahy dokázal doslova za dva dni prenajať pre seba a deti byt v G., o čom
súdu predložil nájomnú zmluvu. Okrem toho matka dostala od otca ponuku bývať neobmedzene dlhý
čas len za úhradu nákladov v jeho byte v G., ktorú bez primeraného dôvodu odmietla, a to tvrdením, že
by musela najať špecializovanú firmu, aby odstránila všetky ploštice. Otec odmieta tvrdenia matky, že
by ju aj s deťmi vyhodil z rodinného domu v K., pričom v každom svojom podaní vysvetlil, že matku z
rodinného domu vyhodiť ani nemohol, nakoľko v čase, keď odišla z domu z K. ku kamarátke do H., mal
otec súdom uložený zákaz vstupu do tohto domu a v tom čase sa ani v K. nenachádzal.
Podľa otca sa matka stavia do role obete, čo však je vlastné jej doterajšiemu správaniu a prejavom
evidentnej nezhody jej subjektívneho vnímania s objektívnou realitou, ktorá je taká, že matka bez
vedomia a súhlasu otca, a dokonca aj maloletých detí, z ničoho nič ich presťahuje, zo dňa na deň im
zmení školu, škôlku a ošetrujúceho lekára, a to všetko postupom v absolútnom rozpore u stanovením §
35 Zákona o rodine, a teraz žiada súd, aby legitimizoval jej konanie a konvalidoval jej nezákonný postup.

Deti sa pred procesnou opatrovníčkou vyjadrili tak, že maloletý A. uviedol, že by chodil do obidvoch škôl,
ale najlepšieho kamaráta má v škole v L. a maloletá C. uviedla, že v starej škôlke sa jej páčilo viac a má
tam aj viac kamarátok. Okrem toho ako prílohu vyjadrenia otca zo dňa 19.03.2023 v tomto konaní súdu
predložil tri audio nahrávky z cesty otca s maloletými deťmi v aute, z ktorých je podľa neho možno ihneď
spoznať, aký je názor a záujem maloletých detí, a teda, že jednoznačne sa v prítomnosti otca vyjadrujú,
že chcú byť viac času s ním a chcú chodiť do školy a škôlky L. a G..
Dôvodil ďalej, že matka otca vopred neinformovala, resp. nekonzultovala s ním a nevyžiadala si jeho
súhlas so zmenou ošetrujúceho lekára maloletých detí a tohto im bez vedomia otca zmenila a prihlásila
ich k lekárke v H., čo sa matka snažila až do poslednej chvíle otcovi zatajiť a zistil to až po tom, ako mu
na jeho žiadosť o zaslanie lekárskych správ o zdravotnom stave detí matka odkázala, aby si ich vypýtal
od ich ošetrujúceho lekára, kedy pri telefonáte ich detskej lekárske v G. bol informovaný, že deti už nie
sú v jej zdravotnej starostlivosti.
Podľa názoru otca súd sa náležitým spôsobom v bode 22. odôvodnenia napadnutého uznesenia
vysporiadal s návrhom otca na nahradenie súhlasu matky so zápisom maloletej C. do základnej školy
v L., pričom súd za najhlavnejšie kritérium tohto rozhodnutia považoval zabezpečiť, aby obe maloleté
deti navštevovali rovnakú základnú školu, s ktorým právnym záverom súdu sa otec v celom rozsahu
stotožňuje. Argument matky, že maloletá nemá v škole žiadne kontakty je nepravdivý, nakoľko maloletá
tam má minimálne svojho brata a s ohľadom na spádovosť tejto školy aj pre Obec K., v ktorej maloletá
vyrastala a vyrastá, nakoľko tam stále bývajú jej starí rodičia a krstní rodičia, je viac ako isté, že bude
mať spolužiakov z radov svojich kamarátov z Obce K..
Vzhľadom na to, že neodkladným opatrením sa otec snažil napraviť protiprávny stav, ktorý matka
vytvorila, keď deti prehlásila bez vedomia a súhlasu otca do iných školských zariadení, prípadné
stanovisko procesného opatrovníka, ak by aj bolo súhlasné s konaním matky, by bolo bez právneho
význame pre toto konanie, nakoľko ako už niekoľkokrát uviedol, konanie matky, ktorá postupovala v
rozpore so zákonom, nemôže legitimizovať ani prípadný súhlas procesného opatrovníka, nakoľko ani
záujem maloletých detí (hoci v danom prípade bol aj ten zo strany matky porušený) nemôže prevýšiť
zákonnosť konania rodiča, ktorá má svoje opodstatnenie vo vzťahu k rešpektovaniu rodičovských práv
druhého rodiča spočívajúcom najmä v jeho práve podieľať sa na rozhodovaní o podstatných veciach
týkajúcich sa maloletých detí, ktoré právo otca v danom prípade matka doslova pošliapala.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a dôvodov preto považuje podané odvolanie matky
za nedôvodné a neopodstatnené a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

6. Vo svojom následnom podaní k podaniu otca matka maloletých uviedla, že sa s podaným vyjadrením
otca a s vyjadreniami procesného opatrovníka oboznámila a dovoľuje si uviesť, že všetko podstatné k
prejednávanej veci už uviedla prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu v odvolaní
a nepovažuje za potrebné sa ďalej vyjadrovať k obsiahlemu vyjadreniu otca, ktorý však len opakuje
svoje už skôr prednesené tvrdenia. Matka sa tiež stotožňuje s vyjadreniami procesného opatrovníka a
zotrváva aj naďalej na podanom odvolaní.

7. Otec podal vyjadrenie k vyjadreniu procesného opatrovníka, v ktorom uviedol, že procesný opatrovník
vo svojom vyjadrení zreferoval obsah telefonického rozhovoru s matkou a otcom, pričom na záver
vyslovil, že odporúča návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko je to v záujme maloletých detí.
V danom prípade podľa názoru otca je potrebné opätovne zopakovať a zdôrazniť, že otec sa podaným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd v podstate v celom rozsahu vyhovel,
snažil riešiť protiprávny stav, ktorý založila matka tým, že maloleté deti prehlásila bez vedomia a súhlasu
otca do iných školských zariadení, čím flagrantne porušila právo otca zúčastňovať sa rozhodovaní o
podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, a tiež konala aj v rozpore s najlepším záujmom detí.
Namieta, že vyjadrenie procesného opatrovníka je v tomto prípade bez akéhokoľvek významu pre toto
konanie, pretože konanie matky, ktorá postupovala v rozpore so zákonom, nemôže legitimizovať ani
prípadný súhlas procesného opatrovníka s jej konaním (prehlásením detí do iných školských zariadení),
keďže ani záujem maloletých detí (hoci v danom prípade bol aj ten zo strany matky porušený) nemôže
prevýšiť zákonnosť konania rodiča, ktorý má priamo Zákonom o rodine uloženú povinnosť rešpektovať
rodičovské práva druhého rodiča, ktoré v tomto prípade spočívajú v práve druhého rodiča podieľať sa
na rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, ktoré právo otca v danom prípade
matka doslova ignorovala a zámerne pošliapala. Pokiaľ ide o vyjadrenie procesného opatrovníka, toto
podľa názoru otca vykazuje viaceré nedostatky spôsobujúce jeho zmätočnosť a nezrozumiteľnosť vo
vzťahu k meritu prejednávanej veci. Na úvod svojho vyjadrenia procesný opatrovník uvádza, že sa

telefonicky skontaktovali s rodičmi maloletých detí a vysvetlili im, že je potrebné sa vo veci udelenia
súhlasu so zmenou školy a škôlky dohodnúť, pretože len súhlasné vyjadrenie oboch rodičov je v
prospech maloletých detí, avšak na záver už procesný opatrovník konštatuje v rovnakom odseku, v
ktorom zhŕňa obsah telefonického rozhovoru s otcom, že na základe uvedeného (ako keby obsahu
telefonického rozhovoru s otcom) navrhuje návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko je to v
záujme maloletých detí.
Podľa otca je zarážajúce, že procesný opatrovník sám vo svojom vyjadrení akcentuje na to, aby sa
rodičia o zmene školy a škôlky dohodli, avšak odporúčanie procesného opatrovníka (ak teda skutočne
odporúča vyhovieť návrhu matky) je v príkrom rozpore s týmto jeho vyjadrením o potrebe vzájomnej
dohody rodičov. Otec rovnako opätovne poukazuje na fakt, že tvrdenia matky, že v G. bola zo strany
viacerých prenajímateľov odmietnutá je len účelovým tvrdením.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a dôvodov preto aj naďalej otec považuje podané
odvolanie matky za nedôvodné a neopodstatnené a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. Dňa 26.07.2023 bolo Krajskému súdu v Trnave doručené podanie matky prostredníctvom právneho
zástupcu označené ako doplnenie odvolania o znalecký posudok a vyjadrenie procesného opatrovníka
k znaleckému posudku. V doplnení odvolania matka poukazuje najmä na závery znaleckého posudku č.
202301297424 vypracovaného znalkyňou PhDr. Mgr. Alenou Bednárovou, z ktorého vyplýva, že otcove
rodičovské kompetencie môžu byť znížené.
Matka citovala zo záverov predmetného znaleckého posudku podstatné časti. „U otca maloletých detí
je prítomné aj mierne zvýšené riziko agovania (vybitia nevedomých emočných impulzov v konaní;
prevedenie potláčanej komunikácie do iného konania) a zároveň popieranie hostilných a agresívnych
impulzov. Problematickým sa v kombinácii s uvedenými osobnostnými charakteristikami javí správanie
otca detailne referované maloletými deťmi v súvislosti s jeho užívaním alkoholu, ktoré by mohlo
negatívne vplývať na zdravý psychický vývin maloletých. Potenciálny abúzus (zneužívanie, nadmerné
užívanie) alkoholu, ktorý zhodne a nezávisle na sebe popisujú obe maloleté deti, môže otcovi maloletých
detí brániť efektívne sa adaptovať a z psychologického hľadiska poukazovať na zníženie rodičovských
kompetencií najmä v oblasti zodpovednosti.“
„Maloleté deti popisujú (každé zvlášť) častú konzumáciu alkoholu najmä u otca, pričom dokážu rozlíšiť
konkrétne druhy alkoholu - rum, víno, pivo, vodka, jeho farbu, konkrétne miesta aj situácie, v ktorých otec
alkohol požíva. Považujú to za normálnu súčasť života, maloletá napr. uviedla, že tatino ,,má rád všetky
alkoholy", a k tematike pridáva nanajvýš, že vtedy človek nesmie šoférovať, lebo ho zastavia policajti.
Obe deti tiež uviedli, že otec pije aj doma, keď sú maloletí uňho. U matky referujú len príležitostný konzum
(víno s kamarátkou, pivo). Ani jedno z detí nevníma, že nemierne a časté pitie alkoholu je nevhodné až
škodlivé a jeho nadmerná konzumácia nie je pre ne ani vhodným morálnym príkladom.“
K striedavej starostlivosti z posudku matka citovala ďalej. „V súčasnosti nie je model striedavej osobnej
starostlivosti pre maloleté deti vhodný, aj keď maloleté deti zhodne referujú, že by si ho želali. Nedokážu
však zatiaľ dostatočne autonómne odôvodniť svoje názory a ani primerane vyspelo posúdiť vplyv
výchovného prostredia u otca, a ich motiváciou môže byť okrem väčšej voľnosti aj ,,návrat do známeho
prostredia, domov."
„Aktuálne je v záujme detí ich zverenie do osobnej starostlivosti matky. Keďže maloleté deti fungovanie
otca v domácnosti spájajú s jeho požívaním alkoholu, čo je spojené s rizikovými momentami v zmysle
oslabenia zodpovedného správania a tiež nevhodného morálneho príkladu, ako sme už uviedli vyššie,
je vhodnejšie zachovať doterajší rozsah úpravy styku, ktorý umožní maloletým udržiavať s otcom vzťah
a budovať si emočné puto.“
Matka v doplnení odvolania ďalej poukazuje, že procesný opatrovník sa v priloženom vyjadrení zo
dňa 20.07.2023 vyjadril, že požaduje doplnenie znaleckého posudku vzhľadom na možnú prítomnosť
závislosti od požívania alkoholu u otca a tiež v prípade zverenia maloletých detí do starostlivosti jedného
z rodičov, aby to bola v zmysle záverov znaleckého posudku matka.
Na základe vyššie uvedeného preto matka žiada odvolací súd o vyhovenie odvolaniu, a to pokiaľ možno
čo najskôr, aby sa maloleté deti, ako aj rodičia vedeli pripraviť na začiatok školského roka, ktorý sa už
blíži. Namieta, že odvolanie v tejto veci podávala dňa 06.04.2023, teda takmer pred 4 mesiacmi, a preto
je v záujme všetkých zúčastnených a najmä maloletých detí, aby k rozhodnutiu prišlo čo možno najskôr.

9. Otec sa k doplneniu odvolania matky vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu tak, že súd prvej
inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, následne na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a

na základe takto zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne
a vyčerpávajúco zdôvodnil. Rovnako tiež má za to, že od času nariadenia neodkladného opatrenia
napadnutým uznesením nedošlo k žiadnej takej zmene skutkových okolností, ktorá by odôvodňovala
potrebu zrušenia alebo zmeny napadnutého uznesenia. Akákoľvek zmena okolností, ktorá nastane po
vydaní uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zakladá dôvod v tomto prípade matky, domáhať
sa samostatným návrhom zrušenia už nariadeného neodkladného opatrenia.
Otec ďalej dôvodí, že pokiaľ ide o argumentáciu matky v doplnení jej odvolania, má za to, že táto
argumentácia vecne, skutkovo a ani právne nesúvisí s predmetom prejednávanej veci, v ktorej súd prvej
inštancie neodkladným opatrením rozhodol o tom, ktorú školu a škôlku budú maloleté deti navštevovať.
Má za to, že znalecký posudok predložený matkou odvolaciemu súdu, ako aj vyjadrenie procesného
opatrovníka, sa týka konania vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletých detí a úpravy ich pomerov
k maloletým deťom na čas po rozvode a nijak nesúvisí s predmetom tohto odvolacieho konania, pričom
znalecký posudok ani predložené vyjadrenie procesného opatrovníka neobsahuje ani zmienku ohľadom
školy a škôlky, ktoré majú maloleté deti podľa napadnutého uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia navštevovať.
Za týchto okolností, keďže v predmetnom odvolacom konaní sa rieši len otázka správnosti nariadeného
neodkladného opatrenia, po ktorom bude aj tak nasledovať konanie vo veci samej (nahradenie súhlasu
otca so zmenu školy) je podľa jeho názoru bezvýznamné zaoberať sa vývojom dokazovania, ktoré ešte
nie je ukončené a stále prebieha v konaní vo veci rozvodu manželstva vedenom na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 61P/10/2022.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a dôvodov preto aj naďalej otec považuje podané
odvolanie matky za nedôvodné a neopodstatnené a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
Rovnako k znaleckému posudku podal otec pomerne rozsiahle vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa so
závermi znaleckého posudku nestotožňuje. Má za to, že vypracovaný znalecký posudok nie je v súlade
so skutočným stavom veci, pričom obsahuje viaceré nejasné, nezrozumiteľné, rozporuplné, protirečivé
a nepresvedčivé tvrdenia a závery. Samotný posudok obsahuje tiež viacero nezodpovedaných
a prehliadnutých faktov, ktoré vo svojom súhrne v samotnej podstate veci robia tento posudok
nepostačujúcim pre náležité zistenia skutočného stavu veci a rozhodnutie v súlade s najlepším záujmom
maloletých detí.
Namieta, že v znaleckom posudku absentuje zrozumiteľné a komplexné vysvetlenie, na základe čoho
dochádza znalkyňa k záveru, že deti nedokážu odôvodniť svoj názor a primerane vyspelo posúdiť vplyv
východného prostredia u otca, keď samotná znalkyňa v posudku uvádza, že maloletá C. je intelektovo
vynikajúca so skóre na 95. percentile a na úrovni 7,5 – 8 ročného dieťaťa, pričom ide o dieťa celkovo
vyzreté a inteligentné a maloletý A. je taktiež intelektovo vynikajúci na 95. percentile. Pokiaľ znalkyňa
poukazuje na vek maloletých detí, ktorý má byť dôvodom nespôsobilosti detí primerane vyspelo posúdiť
svoje potreby a vhodnosť východného prostredia, je potom na mieste sa pýtať, prečo teda boli deti v
rozhovore so znalkyňou dotazované na striedavú starostlivosť, hoci aj keď vyjadrili svoj názor, tento bol
obratom neakceptovaný z dôvodu ich vekovej nespôsobilosti posúdiť vhodnosť výchovného prostredia.
Podľa názoru otca záver znalkyne o tom, že výchovný prístup otca deti vnímajú ako slabé riadenie
s nízkou mierou požiadaviek a vysokou mierou voľnosti, nie je nijak bližšie zdôvodnený, a takýto
záver nevyplýva zo žiadnej konkrétnej skutočnosti. Práve naopak z vyšetrenia otca vyplynulo, že je
osobnosťou zásadovou, so zmyslom pre povinnosť, a osobnosť organizovaná a sebadisciplinovaná,
čo potom nemôže viesť znalkyňu k záveru o slabom riadení otca a nízkou mierou požiadaviek na deti.
Rovnako nemožno súhlasiť ani so záverom znalkyne o benevolentnom výchovnom štýle otca len za to,
že otec deťom umožní ísť von za kamarátmi, zahrať si play station alebo hru na mobilnom telefóne. Veď
práve pohyb detí vonku s kamarátmi, prípadne zahranie si hry na zariadení na to určenom, sú úplne
bežnými činnosťami detí v každej domácnosti a sú na prospech detí.
Za rovnako nedostatočne vysvetlený považuje otec záver znalkyne, že matka je osoba s mierne lepšími
predpokladmi na výchovu maloletých detí. Takýto záver nielenže nebol znalkyňou nijak zdôvodnený,
ale má za to, že je v silnom kontraste so závermi znalca k osobnosti a správaniu matky. Vo vzťahu
k matke bolo znalkyňou totiž zistené, že matka je osobou ľahkomyseľnou, podozrievavou, ktorá za
svoje problémy viní druhých, vníma sa ako viktimizovaná, kontrolovaná, pričom je u nej zistená
silná inhibícia hnevu a agresie s rizikom agovania, pričom v prípade provokácie môže vzniknutý
konflikt viesť k agresívnemu acting-out správaniu vyšetrovanej. Znalkyňa tiež konštatovala u matky
narcizmus a ťažkosti so zmenou postojov a názorov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nemožno preto
akceptovať záver znalkyne, že znalecké zistenia u matky nepoukazujú na závažnejší deficit rodičovských
kompetencií. Práve naopak osobnostné charakteristiky a správanie matky jednoznačne poukazujú, že

matka nie je osobou s lepšími predpokladmi pre výchovu detí, pričom je u nej predpoklad, že nebude
deťom umožňovať plnohodnotný kontakt s otcom a rešpektovať osobu otca v živote detí.
V ďalšom otec uvádza, že má za to, že tak vážne konštatovania znalkyne, akými je škodlivé užívanie
alkoholu otcom, bez dôkladného preverenia tejto skutočnosti odborným vyšetrením otca, nie je možné
založiť len na vypočutí si maloletých detí so záverom neodporúčania striedavej osobnej starostlivosti
o deti z týchto dôvodov. Takýto postup znalca značne zasahuje do práv otca a takto formulovaný
záver znalkyne (o škodlivom užívaní alkoholu otcom) bez odborných zistení následne obmedzuje otca v
realizácii jeho rodičovských práv spočívajúcej v umožnení mu realizovať striedavú osobnú starostlivosť
o maloleté deti.
Vzhľadom na to, že ani závery znaleckého posudku v konečnom dôsledku nevylučujú možnosť zverenia
detí do striedavej osobnej starostlivosti, pričom o ich zverenie má otec aj naďalej záujem, keďže takáto
forma starostlivosti je plne v záujme maloletých detí, navrhuje súdu aj s poukazom na závery znaleckého
posudku vykonať v tomto konaní nasledovné dokazovanie:
· Nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria na
vyšetrenie závislosti otca na alkohole, a na zodpovedanie otázok, či je u otca prítomná závislosť na
alkohole, ak áno v akej forme, ako sa prejavuje, či si vyžaduje nejakú liečbu, a či má vplyv na spôsobilosť
otca zabezpečovať starostlivosť o deti.
· Na základe výsledkov znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia Psychiatria navrhuje zabezpečiť
doplnenie Znaleckého posudku PhDr. Mgr. Aleny Bednárovej formou dodatku, alebo vyjadrenia znalkyne
k možnosti zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to s poukazom
na odpoveď znalkyne na otázku č. 11 v znaleckom posudku, v ktorej sa znalkyňa prikláňa k striedavej
starostlivosti v prípade, ak znalec psychiater nekonštatuje u otca závislosť na alkohole. Zároveň navrhuje
doplnenie znaleckého posudku aj o zodpovedanie otázky, či skutočnosti uvádzané otcom v jeho
písomnom vyjadrení v predmetnom konaní zo dňa 08.12.2022, ktoré je súčasťou spisu, a ktoré v článku
III obsahuje závažné skutočnosti o osobe a osobnosti matky, ako aj predložené fotografie o dennej
konzumácii alkoholu matkou počas spolužitia s otcom, nemajú vplyv na spôsobilosť matky zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté deti.
· Následne podľa výsledkov znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia Psychiatria a následného
doplnenia znaleckého posudku navrhuje podľa ustanovenia § 208 ods. 3 CSP predvolať a vypočuť na
pojednávaní znalkyňu k obsahu a záverom znaleckého posudku, pričom po vykonaní vyššie uvedeného
dokazovania oznámi súdu, či na výsluch znalkyne trvá.
· Navrhuje, aby súbežne so zabezpečením znaleckého posudku z odvetvia Psychiatria súd podľa § 37
ods. 2 písm. d) Zákona o rodine uložil otcovi a matke výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosť
bezodkladne sa podrobiť odbornému psychosociálnemu poradenstvu za účelom zlepšenie ich vzájomnej
komunikácie a rodičovskej kooperácie, a zároveň aby súd uložil matke výchovné opatrenie podrobiť
sa psychologickému poradenstvu za účelom odstránenie negatívneho ovplyvňovania detí matkou voči
osobe otca, a to všetko tak, aby už do najbližšieho pojednávaní po doplnení dokazovania bolo možné
oboznámiť sa s priebežnými výsledkami plnenia týchto výchovných opatrení.

10. Krajský súd v Trnave po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným
účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po zistení, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je v celom rozsahu napadnutia rozhodnutia
súdu prvého stupňa, t.j. s výnimkou jeho výrokov I. a IV., dôvodné.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP (zákon č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok), na konanie podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 324 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok), pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove vzdelávaní (ďalej „školský zákon“), zákonný
zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky.

Podľa § 20 ods. 5 školského zákona, žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom
obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „ spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa
nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak
ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.

12. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní
starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre
súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom
dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred
záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj
dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd
môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí
starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie
môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný
okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená
ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

13. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje
všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, a obmedzí
sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy
pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu
do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov
sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i
právne pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa
osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy
sa tu ponecháva na voľnú úvahu súdu.

14. V prejedávanej veci mal odvolací súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa
12.09.2022 sp. zn. 40P/65/2022-34, boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky
s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, otec je
povinný prispievať na výživu maloletých detí výživným a bol upravený styk otca s maloletými deťmi na
každý kalendárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do stredy do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že si maloleté deti prevezme v mieste
školského resp. predškolského zariadenia, ktoré maloleté deti navštevujú a po skončení styku maloleté
deti odovzdá matke v mieste jej bydliska prostredníctvom starého otca maloletých detí po dobu súdom
právoplatne uloženého zákazu nepribližovať sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
Rovnako mal odvolací súd za osvedčené, že matka zmenila bydlisko maloletých detí do mesta H.,
prihlásila maloleté deti do základnej a materskej školy v H. a zmenila maloletým deťom ošetrujúceho
lekára a to bez súhlasu otca. ZŠ H. prijala maloletého A. na základné vzdelávanie a MŠ H. prijala
maloletú C. na predprimárne vzdelávanie bez toho, aby o prijatie žiadal aj otec ako zákonný zástupca
a bez toho, aby toto rozhodnutie doručili otcovi pred nástupom maloletých detí na primárne resp.
predprimárne vzdelávanie. Otec nepodpísal prihlášku na vzdelávanie, na základe ktorej boli maloleté

deti prijaté na vzdelávanie. Maloleté deti nastúpili do ZŠ H. a MŠ H., zároveň však v dňoch, kedy ich
má v starostlivosti otec, navštevujú ZŠ L. a MŠ E.. Otec podal odvolanie proti rozhodnutiam ZŠ H. a
MŠ H. o prijatí maloletých detí na vzdelávanie. Maloletým deťom je poskytovaná zdravotná starostlivosť
novou pediatričkou A. E..

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka spolu s oboma maloletými deťmi A. a C. B. majú odo dňa
10.03.2023 prihlásený prechodný pobyt na adrese C. H. XX/XXX, H.. Obe maloleté deti sú toho času
zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá si našla v H. zamestnanie a plnohodnotné bývanie, preto
je logické, že prihlásením detí do základnej školy a materskej školy v mieste tohto ich pobytu prejavila
záujem, aby deti tieto zariadenia navštevovali miesto vzdialenejších pôvodných vzdelávacích zariadení.
Čo sa týka legality presťahovania maloletých detí do H., nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu prvej
inštancie v bode 14. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia (v ktorom inak súd dostatočne
zrozumiteľne a vecne správne ozrejmil dôvody svojej príslušnosti na konanie vo veci), že ku zmene
bydliska detí nedošlo zákonným spôsobom. Súd prvej inštancie neoznačil žiadne ustanovenie zákona,
ktorému by presťahovanie sa matky s deťmi, zverenými jej do starostlivosti, do iného mesta bez
dohody s druhým rodičom a bez rozhodnutia súdu odporovalo, pričom odvolací súd takéto ustanovenie
nepozná. Toto rozhodnutie matky je skutočnosťou, ktorú treba rešpektovať a ktorú mal súd prvej
inštancie v súvislosti s posudzovaním záujmu maloletých vo vzťahu k návšteve školského zariadenia
vyhodnocovať.
Podľa názoru odvolacieho súdu presťahovaním sa matky a maloletých neboli podmienky realizácie styku
otca s maloletými neprimerane sťažené, vzhľadom aj na rozsah styku a vzdialenosť miest K. - H..
Rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemá za následok to,
že by druhý rodič stratil právo rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, na strane
druhej však súčasťou práv rodiča nie je právo obmedzovať prirodzené aktivity druhého rodiča súvisiace
s jeho zamestnaním či zmenou bydliska, pričom sa javí byť nelogickým a odporujúcim záujmom
maloletých zdieľajúcich domácnosť matky, aby sa prispôsobovali záujmom otca a dochádzali každý
vyučovací deň do základnej školy v L. H. M. či do materskej školy v G. z miesta ich aktuálneho bydliska
v H.. Každodenné cestovanie do školy by pre maloleté deti predstavovalo nadbytočnú záťaž, pričom
opomenúť nemožno ani jeho zrejmý negatívny vplyv na voľnočasový priestor detí a ich mimoškolské
aktivity.

16. Doplňujúce vyjadrenie vyjadrenia matky s predloženým znaleckým posudkom, ako aj stanovisko
otca k týmto podaniam, sa týkali spôsobilosti rodičov poskytovať deťom plnohodnotnú starostlivosť,
neobsahovali žiadne skutočnosti relevantné z hľadiska posudzovania správnosti rozhodnutia súdu
prvého stupňa vo veci školského či predškolského vzdelávania maloletých, preto ich odvolací súd
nevyhodnocoval a k týmto podaniam neprihliadal. Považuje za potrebné zdôrazniť, že neodkladným
opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, takouto úpravou súd v neskoršom
konaní viazaný nie je, meritórnym rozhodnutím môže vo veci rozhodnúť inak.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh otca na vydanie neodkladného
opatrenia ako nedôvodný zamietol a vyhovel návrhu matky rešpektujúcemu za terajšieho právneho
i faktického stavu, totožného so stavom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa (zverenie maloletých
do starostlivosti matky, miesto spoločného bydliska matky a maloletých), záujmy maloletých, keď
prihliadol aj na skutočnosť, že vzhľadom na časový odstup od rozhodnutia súdu prvého stupňa
opodstatnenie nemá rozhodovanie o predprimárnom vzdelávaní maloletej C. a že z obsahu spisového
materiálu nevyplýva existencia žiadnych okolností nasvedčujúcich ohrozeniu zdravotnej starostlivosti
o maloletých a odôvodňujúcich tak vydanie neodkladného opatrenia aj v tomto smere.

18. V súvislosti so zrejmými konfliktami rodičov, odvolaciemu súdu nedá neapelovať na nich oboch, aby
uprednostnili záujem spoločných detí nad vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné
doriešenie ich vzájomného vzťahu a zároveň v záujme maloletých rešpektovať vzájomné práva ako
rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť
zrejmé, že maloleté deti potrebujú pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi
svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre maloletých a minimalizujúci
negatívny dopad prebiehajúcich konaní na psychiku detí.

19. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 10. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.