Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122374532
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:6122374532.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v sporovej veci žalobcu: O. Y., IČO: 36 241 105,

so sídlom N. U. XXXX/XX, Y., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Pavelka, so sídlom
Pribinova46,92001Hlohovec,protižalovanému:S.H.,J.XX.XX.XXXX,G.Y.XXXX/XX,Y.,ozaplatenie
791,56 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 791,56 eura, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 791,56 eura od 01.03.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.07.2022 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 791,56 eura s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.09.2021 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o
pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
finančné prostriedky (pôžičku) v sume 1 500,00 eur. Pôžičku sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi do
31.12.2022 a to v mesačných splátkach po 100,00 eur, prvá splátka bola splatná dňa 15.10.2021.
Žalobcaažalovanýsataktieždohodli,ževprípadeukončeniapracovnéhopomeružalovanéhoužalobcu
bude zostávajúca časť dlhu splatná jednorázovo v plnej výške ihneď. Žalovaný ukončil pracovný pomer

u žalobcu výpoveďou doručenou dňa 31.01.2022 a pracovný pomer skončil dňa 28.02.2022. Žalovaný
ku dňu 28.02.2022 zaplatil z pôžičky čiastku vo výške 708,44 eura. Dlžný zostatok dlhu žalovaného, s
úhradou ktorého sa nachádza v omeškaní tak predstavuje sumu 791,56 eura s príslušenstvom. Žalobca
adresoval prostredníctvom právneho zástupcu žalovanému dňa 26.05.2022 pokus o zmier, ktorým ho
vyzval k vráteniu pôžičky v lehote do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný pokus o zmier neprevzal
a dňa 20.06.2022 sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca si uplatňuje zákonný
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po dni, kedy sa stal

dlh splatným, t.j. od 01.03.2022 do zaplatenia. Spolu so žalobou žalobca predložil Zmluvu o pôžičke
zo dňa 10.09.2021, Potvrdenie o zamestnaní, Pokus o zmier zo dňa 26.05.2022, informácie o zásielke,
fotokópia podacieho lístka a nedoručenej obálky.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 29.07.2022 platobný rozkaz v konaní vedenom pod sp. zn.
40Up/1022/2022.

4. V odpore žalovaný uviedol, že žalobca nevyplácal a doteraz nevyplatil štátom stanovené úhrady za
dovolenky počas riadneho zamestnaneckého pomeru. Túto povinnosť si začal plniť až po upozornení
žalovaným po opätovnom nástupe do zamestnania 14.04.2021 do ukončenia zamestnaneckého pomeru
28.02.2022. Žalobca taktiež nechal žalovaného používať jeho mobilný telefón na ich firemné účely beztoho, aby uhradil náklady s tým spojené. Všetky úkony za účelom firemnej komunikácie (aj v zahraničí)
musel financovať žalovaný. Nebola snaha zo strany žalobcu tento stav napraviť a zmeniť. Keď sa
žalovaný snažil záležitosť riešiť, s tým, že platí vysoké sumy za firmu, dali žalovanému starý a nefunkčný

mobilný telefón bez SIM karty, takže nenastala žiadna zmena a ďalej musel na firemné účely používať
vlastný mobil a platiť firemné hovory a iné. Suma za neuhradené dovolenky a za neuhradené náklady
používaním svojho mobilu na firemné účely primäla žalovaného k rozhodnutiu, že prestane splácať dlh,
ktorýmávočižalobcovi,pretožedlhžalobcuprevyšujenásobnežalovanéhodlžnúčiastkuvočižalobcovi.
Firma O. Y. počas riadneho zamestnaneckého pomeru ani raz nedodala výplatnú pásku! Aj to bol jeden

z dôvodov, prečo chcel dať žalovaný výpoveď skôr, avšak žalovanému bolo oznámené, že v prípade, ak
by dal okamžitú výpoveď, považovali by to za hrubé porušenie a vyhrážali sa mu vymáhaním nákladov,
ktoré by im vznikli po jeho okamžitom odchode. V rámci podporu žalovaný ešte uviedol, že pred nejakým
časommaljedenmladýkolegaautohaváriusjednýmzfiremnýchkamiónov.Poniekoľkýchmesiacochsa
kolega dal do poriadku. Ťahač bol poškodený, že oprava neprichádzala do úvahy. Samozrejme, vozidlo
bolo poistené, takže majiteľ firmy (p. Z.) dostal stanovenú sumu z poistky vyplatenú. Prišiel ku kolegovi,

k jeho rodičom domov. Z rozprávania vie, že mladému kolegovi začal vyhrážať právnikom (K.), pýtal od
neho 3 000,00 eur. Kolega zo strachu z poťahovania po súdoch určenú sumu po rodine pozbieral. A
vraj pánovi Z. vyplatil. Pán Z. dostal nielen 3 000,00 eur, ale kúpil si aj z vyplatenej poistky takmer nový
ťahač s návesom. Dotyčný kolega môže samozrejme celú záležitosť poprieť, pretože si zobral hyp. úver
a dokonca jazdí na ťahači s návesom, na ktorý sa v podstate poskladal. Po skúsenostiach s takýmito

firmami a majiteľmi sa žalovaný rozhodol, že je na mieste podať odpor proti platobnému rozkazu za
peniaze, ktoré si má nárokovať sám žalovaný.

5. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný podaným odporom nárok (pohľadávku)
žalobcužiadnymrelevantnýmspôsobomnepoprel.Žalovanýnavyšenepriamopotvrdilvznikpohľadávky

žalobcu, ktorú sa svojvoľne rozhodol prestať splácať. Žalovaný v podanom odpore na svoju obranu
uvádza skutočnosti, ktoré nemajú s uplatneným nárokom žalobcu žiaden súvis, čo má za následok,
že odpor nie je možné považovať za vecne odôvodnený. Na základe všetkých uvedených skutočností
má žalobca za to, že podaný odpor nie je vecne odôvodnený, tak ako to predpokladá § 11 zákona
č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, preto boli splnené podmienky k tomu, aby súd podaný odpor

odmietol.

6. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

7. Na pojednávaní dňa 23.06.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetom sporu je zaplatenie

dlžnej sumy 791,56 eura titulom nesplatenej časti pôžičky, ktorú žalobca poskytol žalovanému
10.09.2021. Žalovaný si pôžičku vyžiadal z toho dôvodu, že chcel vyrovnať nejaké svoje dlhy, mal štyri
exekúcie, ktoré sa zrážali z platu. Pôžičku splácal počas trvania pracovného pomeru do 2/2022, vo forme
zrážok z platu, s ktorými dal súhlas. Po skončení pracovného pomeru žalovaný nesplácal pôžičku, preto
žalobca musel podať žalobu. Žalovaný si je vedomý tejto pôžičky, čo potvrdil pred pojednávaním. Je si

vedomý aj zostatku dlhu, preto má za to, že návrh je dôvodný a žiada, aby súd vyhovel a žalovaného
zaviazal náhradou trov konania. Neboli predložené žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
8. Na tomto pojednávaní žalovaný uviedol, že dôvodom pôžičky neboli exekúcie, exekúcie sa mu
strhávali z platu. Žalovaný uviedol, že si je vedomý tej sumy, ktorú má splatiť, dôvodom pozastavenia
splácania dlhu bol fakt, že narastali náklady s užívaním jeho osobného mobilného telefónu na firemné

účely. Neboli predložené žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
9. Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených
do spisu žalobcom a to: žalobou, vyjadreniami strán do dňa pojednávania, Zmluvou o pôžičke zo dňa
10.09.2021,potvrdenímozamestnaní,pokusomozmier zodňa26.05.2022,informáciamiodoručovaní,
pričom zistil nasledovné:

10. V konaní nebolo sporným uzatvorenie zmluvy o pôžičke v sume 1 500,00 eur, splatnosť pôžičky do
31.12.2022, mesačné splátky vo výške 100,00 eur, splatnosť prvej splátky dňa 15.10.2021, skončenie
pracovného pomeru ku dňu 28.02.2022, splatenie pôžičky ku dňu 28.02.2022 vo výške 708,44 eura,
nesplatený zostatok pôžičky vo výške 791,56 eura. Žalovaný uvádzal, že má pohľadávku voči žalobcovi
vyplývajúcu z pracovného pomeru, pričom svoje tvrdenia nekonkretizoval a ani nijako nepreukázal.

11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ďalej len “Občiansky zákonník”), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. V zmysle čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

18. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20. V zmysle § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za nesporné
(ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné

tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

21. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu

nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

22. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. V zmysle § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

24. Zákon č. 160/2015 Z. z. CSP (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný
procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti
sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že

tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana
má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné

tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich
skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k
strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.25. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového
konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti

osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti
uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako
povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného
bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale
zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno,

ani bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní. Žalovaný v tomto konaní uplatnený nárok
nespochybnil, taktiež skutočnosti tvrdené žalobcom nijako nevyvrátil, ani ich účinne nepoprel vo vyššie
naznačenom smere. Žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje od žalovaného sumu 791,56 eura.
Základom tohto nároku mala byť nesplatená časť zo zmluvy o pôžičke (č. l. 6). Žalovaný nepoprel
uzatvorenie zmluvy o pôžičke, výšku poskytnutej sumy, výšku splatenej sumy a ani výšku nesplatenej
sumy. Žalovaný účinne nepoprel ani okamih okamžitej splatnosti úveru v súvislosti s ukončením

pracovného pomeru u žalobcu (č. l. 6 v spojení s č. l. 7). Žalovaný neuviedol také skutkové tvrdenia
a nepredložil žiadne dôkazy, čím by spochybnil žalobcov nárok uplatnený podanou žalobou. Naopak,
počas pojednávania uznal nárok žalobcu v celom rozsahu.

26. Podľa názoru súdu, žalovaný porušil svoju povinnosť substancovane tvrdiť. Povinnosť tvrdiť

podstatné a rozhodujúce skutočnosti (§ 150 CSP) sa v právnej teórii označuje ako povinnosť
substancovanetvrdiť,resp.povinnosťuviesťsubstancovanétvrdenia.Tvrdeniatedamajúbyťrelevantné
z hľadiska hmotného práva a povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena,
ktoré zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť
tvrdenia protistrany. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné substancovať

pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia
povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania a rovnako platí, že
následkom porušenia žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie,
nezohľadní jeho procesnú obranu. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované a
nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť. Žalovaný si teda v tomto smere nesplnil

procesnébremenopopretiaskutkovýchtvrdenížalobcuvyplývajúcuzust.§151CSP.Popierajúcastrana
totiž musí uviesť svoje vlastné skutkové tvrdenia, pričom pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platí
rovnako § 150 CSP. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia,
že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé za súčasného predloženia iného skutkového
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, prípadne iba predloženia iného skutkového tvrdenia o

predmetný v skutkových okolnostiach. V prípade vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany
nie je pravdivé, bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, je
popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť, pretože ich nepozná.

27. Ohľadom skutočností, ktoré uviedol žalovaný v podanom odpore súd uvádza, že tieto neboli

spôsobilé spochybniť nárok žalobcu zo zmluvy o pôžičke, nakoľko ak má alebo mal žalovaný
voči žalobcovi pohľadávku vyplývajúcu z pracovného pomeru, mohol si túto pohľadávku uplatniť
voči žalobcovi spôsobom aprobovaným zákonom. Takýto postup však žalovaný v konaní nezvolil.
Popierajúca strana sporu musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Až po
splnení týchto podmienok teda možno považovať popretie skutkových tvrdení za účinné. Pre procesný

postup súdu a sporových strán je mimoriadne dôležité určiť, ktoré skutkové tvrdenia možno považovať
za sporné (teda tie, ktoré boli účinne popreté) a, naopak, ktoré sú nesporné skutkové tvrdenia. Skutkové
tvrdenia, ktoré neboli účinne popreté sa považujú za nesporné skutkové tvrdenia. Ak sú totiž skutkové
tvrdenia strán nesporné, súd o nich ďalej nevykonáva dokazovanie - nesporné skutočnosti sa v procese,
v ktorom sa uplatňuje princíp formálnej pravdy, nedokazujú. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojuje

akozistenýskutkovýstavaďalejznichprisvojomrozhodnutívychádza.Ajztohtodôvodubymalastrana
sporu venovať veľkú pozornosť skutkovým tvrdeniam protistrany. A v prípade, ak skutkové tvrdenia
protistrany nezodpovedajú tomu, ako tieto skutočnosti vníma strana sporu, poprieť skutkové tvrdenia
protistrany a uviesť vlastné skutkové tvrdenia. Je však potrebné uviesť, že strany sporu sú limitované,
dokedy môžu skutkové tvrdenia uvádzať, resp. ich popierať.

28. Súd tak, vzhľadom na uvedené, mal za preukázané, že medzi stranami bola dohodnutá zmluva
o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal sumu 1 500,00 eur, s lehotou splatnosti do 31.12.2022.
Žalovaný žalobcovi vrátil sumu 708,44 eura, pričom 791,56 eura ostalo z predmetnej pôžičkynesplatených. Zároveň bol ukončený pracovný pomer k 28.02.2022, čím nastala okamžitá splatnosť
nesplatenej časti poskytnutej pôžičky. Žalovaný tvrdil síce, že má voči žalobcovi pohľadávku vyplývajúcu
mu z pracovnoprávneho vzťahu, avšak neuviedol výšku pohľadávky, (prípadnú) splatnosť pohľadávky,

nepredložil o svojich nárokoch voči žalobcovi žiadne dôkazy. Nijako tak nepreukázal svoje tvrdenia.
Neuviedol ani, či v minulosti vykonal určité úkony napr. k započítaniu pohľadávky. Nepredložil žiadne
dohody so zamestnávateľom, žiadne výzvy na zaplatenie časti účtov za využívanie súkromného
mobilného telefónu na firemné účely a pod.. Na pojednávaní žalovaný tvrdil, že spisový materiál nie je
úplný. Uviedol, že zasielal súdu dokumenty (aj do Košíc), že sa k veci vyjadroval. Na otázku súdu, či vie

preukázať doručovanie dokumentov a vyjadrení však uviedol, že listiny posielal klasickou poštou (nie
doporučene), preto nemá súdu ako preukázať zasielanie dokumentov. Strany sporu boli v predvolaní
poučené o koncentrácii konania a zároveň boli vyzvané, aby v desaťdňovej lehote predložili prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany. Žalovaný ani túto lehotu nevyužil. Súd preto rozhodol na základe
takto zisteného skutkového stavu, keď tvrdenia žalovaného v odpore považoval za nedostatočné,
neúplnéanepreukázané,pričomnaich(možné)preukázaniebybolonutnénariadiťďalšiepojednávanie,

prípadne aj vykonať ďalšie úkony súdu, čo súd považoval za rozporné s hospodárnosťou konania a
koncentráciou konania zakotvenou v Civilnom sporovom poriadku.

29. Súd preto má za to, že nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu (žalovaný výslovne uznal dlh na
pojednávaní, nijako nespochybnil nárok žalobcu), preto súd priznal žalobcovi celú uplatňovanú sumu.

30. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 01.03.2022,
nakoľko skončením pracovného pomeru (dňa 28.01.2022) bol splatný celý dlh.

31. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný

argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (V. Y. U.. Š. L. X. O.
XXXX, N. M., Č.. XXX-M., N..XX, §. XX; E. G. U.. Š. L. X. O. XXXX, N. M., Č.. XXX-G.; A. U.. A. L. XX.
S. XXXX; E. U.. P. z 19. februára
1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

34. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%,
o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.