Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202666
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6619202666.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcov:
1/ Y.. M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX S. - U., 2/ M.. I. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX S. - O. mesto, obaja zastúpení JUDr. Bronislava Garajová, advokátka,
so sídlom advokátskej kancelárie v Poltári, Železničná 291, 987 01 Poltár, IČO: 37 958 623, proti

žalovanému: B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. C. XXX/X, XXX XX I. - H., zastúpeného JUDr.
Dušan Pavčík, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Kuzmányho 57, 040 01 Košice, IČO: 31 262
961, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec,
č.k. 13C/14/2019-542 zo dňa 21.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku mení tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

II. Žalobcovia 1/,2/ s ú p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy tohto odvolacieho
konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno, zaťažujúce J. parcelu

číslo XXXX/X, lesný pozemok o výmere 434 m2, J. parcelu číslo XXXX/X, trvale trávny porast o
výmere 1847 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území I. C. U., zapísané na Okresnom úrade M.,
odbor katastra na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorému zodpovedá právo cesty v prospech vlastníkov
stavby rodinného domu súpisné číslo XXXX na J. parcele číslo XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom
území I. C. U., zapísanej na Okresnom úrade M., odbor katastra, na liste vlastníctva číslo XXXX (prvý
výrok), žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 400,-Eur v lehote 10 dní od právoplatnosti

rozsudku (druhý výrok) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu
100% vo výške vyčíslenej osobitným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote 10 dní
od právoplatnosti uznesenia (tretí výrok).
1.1 Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 11.06.2019 domáhali zriadenia
vecného bremena, ktoré bude zaťažovať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce
sa v katastrálnom území I. C. U.. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,

nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. C. U., zapísaných na Okresnom úrade M., odbor katastrálny,
na LV č. XXXX ako J. parcela č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 394 m2; parcela č. XXXX,
záhrada o výmere 3097 m2 a stavba rodinného domu súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX v podiele
1/1. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území I. C. U.,
zapísanej na Okresnom úrade M., odbor katastrálny na LV č. XXXX ako K. parcela č. XXXX/X, trvalý
trávnatý porast o výmere 167210 m2 v podiele 1/1. Žalobcovia ako aj ich právni predchodcovia užívajú

ako prístup ku svojmu rodinnému domu cestu, ktorá vedie cez K. parcelu č. XXXX/X, trvalý trávnatý
porast o výmere 167210 m2 vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorí im v tom nebráni. Žalobcoviavyznačili existujúcu cestu geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX s tým, že napriek pokusu
dohodnúť sa so žalovaným telefonicky, e-mailom a písomne k dohode nedošlo, preto sa domáhali
prístupu k svojej nehnuteľnosti cez pozemok žalovaného súdnou cestou. Žalovaný odmietol žalobu

ako celok, nestotožnil sa s ňou z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov na zriadenie vecného
bremena.
1.2 Okresný súd prvým rozsudkom žalobu zamietol. Krajský súd na odvolanie žalovaného rozsudok
okresného súdu zrušil uznesením č.k. 11Co/82/2020-244 zo dňa 23.11.2020 s právnym názorom, že
žalobcovia žalobou prejavili úmysel nastaviť trvalý právny pomer vo vzťahu k ceste cez pozemok vo

vlastníctve žalovaného s vecno-právnymi účinkami, právo cesty cez pozemok žalovaného nevyplýva
zo žiadneho obligačného záväzku medzi stranami sporu a nie je ani inak vecno-právne zabezpečené,
hoci prechod, resp. prejazd cez svoj pozemok žalovaný toleruje a prechodu nebráni, žalobcovia reálne
nemajú prístup k ich stavbe cez priľahlé pozemky zabezpečený obligačne ani vecno-právne, je zriadenie
vecného bremena opodstatnené, a to aj vtedy, ak právo cesty nevyplýva z iného právneho dôvodu alebo
ak ide o výprosu.

1.3 Žalovaný zo svojej vlastnej iniciatívy predložil geometrický plán spolu s vyčlenením parcely a
zakreslením práva prechodu, ktorý žalobcovia akceptovali. Okresný súd, považujúc v zmysle pokynov
krajského súdu za splnené tri podmienky pre zriadenie vecného bremena, žalobe v celom rozsahu
vyhovel, právo prechodu ako vecné bremeno rozhodnutím zriadil a na základe dohody strán sporu
rozhodol o jednorazovej náhrade za zriadenie takéhoto vecného bremena.

1.4 Okresný súd žalobcom ako stranám sporu v konaní úspešným vzhľadom na vyhovenie ich žalobe v
celom rozsahu podľa §255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte
aj len „C.s.p.“) priznal právo na náhradu trov konania.
1.4.1 Nesúhlasil so žiadosťou žalovaného rozhodnúť o trovách konania za použitia §257 C.s.p., pretože
mal za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom nie sú.

1.4.2 Žalovaný síce v práve prechodu žalobcom nikdy nebránil, čo bolo v konaní nesporné a
dokazovaním aj bolo zistené a uvedená skutočnosť bola aj dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej
inštancie prvým rozsudkom, ale toto rozhodnutie bolo zrušené s vyslovením záväzného právneho
názoru pre súd prvej inštancie ohľadom splnenia podmienok pre rozhodnutie súdu o zriadenie vecného
bremena, spočívajúceho v práve prechodu v prospech žalobcov.

1.4.3 Žaloba teda bola žalobcami podaná dôvodne, keďže v čase podania žaloby a ani v čase
rozhodovania súdu ich právo prechodu inštitucionálne zakotvené nebolo v rovine vecno-právnej alebo
obligačne. Minimálne po vyslovení uvedeného právneho názoru odvolacím súdom preto žalovaný mohol
zabrániť ďalšiemu konaniu a navyšovaniu trov v prípade dojednania vecného bremena dohodou so
žalobcami a zápisom jeho vecno-právnych účinkov. Žalobcovia síce odmietali zriadenie práva prechodu

na obligačnom základe, nie teda s vecno-právnymi účinkami zápisu v katastri nehnuteľností, avšak
zriadeniu vecného bremena dohodou sa nebránili. Pokiaľ teda žalobcovia mali záujem o zriadenie
vecného bremena rozhodnutím súdu a takéto právo im v zmysle zákona svedčilo, svojho práva sa
domáhali dôvodne a pri konštatovaní úspešnosti v spore im vzniklo právo na náhradu trov, ktoré im
súd priznal. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v III. výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný z
dôvodov uvedených v §365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. V bode 24. odôvodnenia je v rozsudku okresného
súdu nesprávne právne posúdenie skutkového stavu a procesného správania sa žalobcov v konaní,

predovšetkým z dôvodu, že neboli naplnené zákonné požiadavky na takýto postup okresného súdu,
ktorý poukazuje na plný úspech žalobcov. Výrok o trovách konania považuje žalovaný za nesprávny
a nespravodlivý s poukazom na nesprávnu interpretáciu a aplikáciu ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p. o
úspešnosti sporovej strany (žalobcov) tohto sporu.
2.1 Žalobcovia sa pôvodne voči žalovanému domáhali zriadenia vecného bremena v rozsahu práva

cesty ku stavbe v ich vlastníctve cez celý pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovaného, t.j. vecného
bremena v rozsahu práva prechodu a prejazdu cez parcelu K. parc. č. XXXX/X, trvale trávnatý porast
o výmere 167210 m2. Táto skutočnosť nebola sporná a je zrejmé, že pôvodným zámerom žalobcov
bolo zriadiť súdnym rozhodnutím vecné bremeno v ich prospech v celom rozsahu parcely vo vlastníctve
žalovaného. Až po vrátení veci odvolacím súdom žalobcovia upravili pôvodný žalobný petit a rozsah

samotného vecného bremena zúžili na vecné bremeno v rozsahu geometrického plánu č. XXXXXXXX-
XX/XXXX, vyhotoveného dňa 25.03.2022 Ing. Jánom Šágom - GEODET, vypracovaného súkromnou
geodetickou kanceláriou so sídlom v Poltári, ktorým bola vyčlenená nová parcela pre účely práva cesty
ku stavbe žalobcov. V zmysle tohto geometrického plánu na uvedené parcely bolo rozsudkom zo dňa21.11.2022 zriadené vecné bremeno s rozsahom zúženým oproti žalobe z pôvodne požadovanej výmery
167210 m2 na vecné bremeno v rozsahu výmery 2281 m2.
2.2 Podľa odvolateľa je v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti, aby znášal všetky trovy

konania, vzniknuté žalobcom v tomto spore, keďže žalobcovia preukázateľne v konaní neboli úspešní v
rozsahu 100%, ale len v obmedzenom rozsahu oproti pôvodnej žalobe. Okresný súd otázku úspešnosti
strany v tomto spore nesprávne právne posúdil, keď pri posudzovaní úspešnosti sporovej strany
aplikoval nesprávny výklad §255 ods. 1 C.s.p. a odmietol sa čo i len zaoberať možnosťou uplatnenia
§257 C.s.p. z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na

náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán. Okresný súd nijako nezohľadnil tú skutočnosť, že
žalobcovia v procese dokazovania po predložení geometrického plánu pristúpili k radikálnej úprave
rozsahu požadovaného vecného bremena.
2.3 Okresný súd si v rozhodnutí odporuje, keď bode 19. odôvodnenia konštatuje, že geodeticky
zamerané právo prechodu, tak ako bolo doložené žalovaným, korešponduje zaužívanému stavu
užívania po dlhé roky, ako ho strany sporu aj deklarovali a súčasne na strane druhej v bode 24.

odôvodnenia uvádza, že žalobcovia boli v konaní úspešní, pretože súd ich žalobe o zriadenie vecného
bremena v celosti vyhovel. Ide o vzájomne rozporné tvrdenia súdu prvej inštancie, pretože súd vyhovel
žalobe iba v časti. Odôvodnenie je viac než zmätočné až zavádzajúce a nedáva nijaké odpovede na to,
prečo okresný súd odignoroval faktické správanie sa žalobcov počas konania, v rámci ktorého pristúpili
k úprave žalobného petitu čo do uplatneného rozsahu vecného bremena.

2.4 Odvolateľ poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp.zn. IV.ÚS 26/06, sp.zn. III.ÚS 98/2018 z
02.05.2018 a sp.zn. II.ÚS 225/2020 z 27.08.2020.
2.5 Zdôraznil, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane s tým, že úspech
vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci

rozhodlo. U žalobcov aplikáciou daného princípu by išlo o plný úspech iba vtedy, ak by sa výrok
meritórneho rozhodnutia zhodoval so žalobným petitom, t.j. ak by sa jeho žalobe vyhovelo v plnom
rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie v otázke posúdenia nároku na náhradu trov konania je vecne
a právne nesprávny, nezákonný, nekonzistentný, vnútorne rozporný, náležite neodôvodnený, keďže
nijako nevyhodnocoval procesné správanie sa žalobcov počas konania a dostatočným spôsobom sa

pri rozhodovaní o trovách konania nevysporiadal s dokazovaním v konaní vykonaným; rozhodnutie
je podporené právnymi normami, ktorých aplikáciu vylučuje procesné správanie žalobcov v priebehu
konania a odkláňa sa od ustálenej súdnej praxe, vybočuje z rámca zákonnosti, čo hraničí s prejavom
ľubovôle konajúceho súdu. Pri posúdení tejto otázky nesie znaky arbitrárnosti a je vydané v rozpore s
aplikovanými právnymi predpismi.

2.6 Žalobcovia neuniesli bremeno dôkazu v preukázaní oprávnenosti požadovania zriadenia vecného
bremenavrozsahuakohovymedzilipôvodnevžalobe,aleuspokojilisasvymedzenímrozsahuvecného
bremena, prezentovaným žalovaným. Na tieto skutočnosti nereflektoval ani konajúci súd a dostatočným
spôsobom neodôvodnil, prečo procesné správanie sa žalobcov počas konania nepredstavovalo dôvody
hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu §257 C.s.p.. Preto aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie

je nedostatočne odôvodnený.
2.7 Vo vzťahu k ustanoveniu §257 C.s.p. poukázal žalovaný na uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. I.ÚS
440/2018-10 zo dňa 19.12.2018 s tým, že v danom prípade nastal prípad hodný osobitného zreteľa,
čo konajúcemu súdu v rámci jeho moderačného oprávnenia umožňovalo o nároku na náhradu trov
konania rozhodnúť tak, že nárok na náhradu trov konania neprizná žiadnej zo sporových strán. Žalovaný

nikdy žalobcom nebránil v prístupe k ich nehnuteľnosti, čo bolo v konaní nesporné, neexistoval reálny
základ na iniciovanie súdneho sporu o zriadenie vecného bremena zo strany žalobcov. Žalobcovia
podanú žalobu okresali o rozsah navrhovaného vecného bremena po vykonaní dokazovania v konaní,
ktoré procesné správanie žalobcov súd prvej inštancie nevyhodnotil; žalobcovia permanentne odmietali
akékoľvek snahy žalovaného o vyriešenie sporu mimosúdne, cestou uzatvorenia obligačného záväzku

žalovaného v rozsahu vecného bremena a svojím konaním dali jednoznačne najavo, že nemajú záujem
riešiť úpravu svojich práv prístupu ku stavbe inak ako súdnou cestou.
2.8 Odvolateľ poukázal na to, že má 77 rokov, je dôchodca a má príjem len starobný dôchodok vo
výške 613,-Eur, čo je priemerná výška starobného dôchodku a žiadny iný príjem nemá. Preto uhradenie
trov konania v prospech žalobcov, na úhradu ktorých ho súd prvej inštancie zaviazal, by spôsobilo

zhoršenie kvality jeho života a majetkovej situácie tvrdosťou tohto súdneho rozhodnutia. S poukazom
na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. II.ÚS 158/2015 zdôraznil, že dôvody na posúdenie nároku
na náhradu trov konania podľa §257 C.s.p. sú: neprimeraná tvrdosť rozhodnutia, podiel oboch strán navzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky,
zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu a nízky príjem.
2.9 Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby po oboznámení sa so skutkovým a právnym

stavom zmenil rozsudok v III. výroku tak, že sporovým stranám nárok na náhradu trov konania neprizná
a žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázali na to, že od počiatku súdneho
konania, ako aj pred jeho začatím v rámci mimosúdneho jednania, sa domáhali zriadenia vecného

bremena vo vymedzenom rozsahu zaťažovaného pozemku, ktorý nechali vyznačiť geometrickým
plánom GEODET - Ing. Jána Šágu, IČO: 326 168 81, Poltár, č. XXXXXXXX-XXX/XXXX.
3.1Odroku2015žiadajúzriadiťprávoprechodukusvojejnehnuteľnostilenavýlučnevrozsahupriebehu
príjazdovej cesty, ktorú na vlastné náklady nechali vyznačiť geometrickým plánom. V predžalobnej výzve
zo dňa 29.04.2019, ako aj v žalobnom návrhu sa domáhajú vydania rozsudku o zriadení vecného
bremena zaťažujúceho K. parc. č. XXXX/X TTP o výmere 167 210 m2 nachádzajúcu sa v k.ú. I.

C. U., zapísanú na OÚ M., odbor katastra, na LV č. XXXX v rozsahu vyznačenom geometrickým
plánom GEODET - Ing. Jána Šágu, IČO: 326 168 81, Poltár, č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorému
zodpovedá právo cesty v prospech vlastníkov stavby rodinného domu súp. č. 1140 na J. parc. č. XXXX,
nachádzajúcej sa v k.ú. I. C. U., zapísanej na Okresnom úrade M., Odbor katastra na LV č. XXXX.
3.2 Nikdy nebolo zámerom žalobcov zriadiť vecné bremeno na celý pozemok žalovaného, pretože, ak

by vstupovali do mimosúdneho konania a súdneho konania s týmto zámerom, neinvestovali by finančné
prostriedky do vyhotovenia geometrického plánu, nežiadali by v pokuse o zmier ani v žalobnom návrhu
zriadenie vecného bremena v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom.
3.3 Geometrický plán, vyhotovený žalobcami ohľadom rozsahu príjazdovej cesty, vyznačil rozsah
vecného bremena na diel č. 1 - 434 m2 + diel č. 2 - 1 847 m2 = 2 281 m2. Geometrický plán, vyhotovený

na záver súdneho konania žalovaným, vymedzuje príjazdovú cestu ako samostatnú parcelu č. XXXX/X
- 434 m2 + parc. č. XXXX/X - 1 847 m2 = 2 281 m2. Teda došlo len k tomu, že žalovaný nechal oddeliť
príjazdovú cestu ako samostatné parcely, na čo žalobcovia, ktorí nie sú jej vlastníkmi, nemajú právo a
rozsah vecného bremena kopíruje rozsah jeho určenia v predžalobnej výzve, ako aj žalobnom petite.
Oba geometrické plány vyhotovoval ten istý geodet, ktorý by zrejme nezameral priebeh tej istej cesty

dvoma rozličnými spôsobmi.
3.4 Popreli, že by ustúpili z rozsahu vecného bremena, reagovali na oddelenie dvoch nových parciel
do J. stavu, čo bolo výlučne v právomoci vlastníka týchto parciel - žalovaného. Žalobcovia sa od
počiatku domáhali zriadenia vecného bremena v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom. Až na
pojednávaní 14.03.2022 žalovaný navrhol vypracovať nový geometrický plán so zameraním cesty ako

novovzniknutej parcely. Výsledkom boli dve novovytvorené parcely s rovnakou výmerou ako pôvodne
navrhované vecné bremeno. Žalovaný nechal oddeliť priebeh cesty ako novovytvorené parcely, preto
žalobcovia zareagovali na zmenu na liste vlastníctva návrhom na pripustenie žalobného petitu. Ak by
tak neurobili, nezodpovedal by ich návrh novému stavu v katastri nehnuteľností a rozsudok by nebol
zapísateľný do katastra.

3.5 Žalobcovia nemali dôvod zobrať sčasti svoj návrh späť, pri predložení geometrického plánu
žalovaným reagovali na oddelenie cesty ako novej parcely, ktorý kopíruje rozsah pôvodne zakresleného
vecného bremena. Ak by nedošlo k oddeleniu cesty do samostatných parciel, bola by na liste vlastníctva
zapísaná ťarcha, ktorá by síce zaťažovala pôvodný pozemok, avšak len v rozsahu vyznačenom
geometrickým plánom, ktorý by sa zakreslil do katastrálnej mapy a vecné bremeno by teda nezaťažovalo

celý pozemok, žalobcovia by nezískali možnosť prechádzať cez ktorúkoľvek časť pozemku žalovaného,
ale len po presne vymedzenej časti.
3.6 Poukázali na to, že navrhovali uzavretie mimosúdnej dohody pred začatím súdneho konania, sami
nechali vyznačiť priebeh cesty na vlastné náklady geometrickým plánom. Žalovaný skutočne pripravil
návrh mimosúdnej dohody po zrušení rozsudku Okresného súdu Lučenec odvolacím súdom, pričom išlo

onepomenovanúzmluvuuzatvorenúnadobuneurčitú,ktorávšakvčl.IV.vylučovalamožnosťvýpovede,
čo je v rozpore s §582 OZ. Mohla by byť preto ukončená kedykoľvek s trojmesačnou výpovednou dobou.
Záväzok, že zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov, je prakticky od právnych nástupcov nevymožiteľný.
Prechádza na právnych nástupcov len vtedy, keď to zákon umožňuje. V zmluve žalovaný neuvádza,
čo sa stane, ak prevedie nehnuteľnosť na tretiu osobu. Návrh nepomenovanej zmluvy zakladal len

záväzkový vzťah medzi súčasnými zmluvnými stranami a nevytváral stabilnú úpravu vzájomných
vzťahov medzi vlastníkmi nehnuteľností do budúcna. Účelom §151o ods. 3 OZ je však nepochybne
stabilná úprava vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi nehnuteľností, z ktorých jeden - vlastník stavbynemá iný prístup k tejto stavbe (právny ani faktický), okrem priľahlého pozemku druhého vlastníka
(Najvyšší súd Českej republiky sp.zn. 22Cdo/2317/2004).
3.7 Žalobcovia 1/, 2/ mali za to, že nič nebránilo žalovanému reagovať na pokus o zmier alebo aj

na samotný žalobný návrh, ktorý je v konečnom dôsledku totožný s výrokom rozsudku, mal možnosť
zbytočne nepredlžovať konanie, ktoré je pre neho finančne zaťažujúce. Žalovaný napriek tomu využil
všetky možnosti, aby súdne konanie predlžoval aj po rozhodnutí odvolacieho súdu.
3.8 Navrhli rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť.

4. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§359,§362C.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné(§357písm.m/C.s.p.),krajský
súd, ako súd odvolací (§34 C.s.p.), vec prejednal v medziach odvolania žalovaného (§380 ods. 1 C.s.p)
v rozsahu určenom §379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. a contrario za

použitia §177 ods. 2, písm. c) C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozsudok
okresného súdu s poukazom na §388 C.s.p. z dôvodu podľa §365 ods. 1, písm. h) C.s.p. zmenil, pretože
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci. Vzhľadom na potrebu vysporiadať sa stvrdením
odvolateľa, odvolací súd uvádza:

6. Podľa §388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ sa domáhali zriadenia práva vecného bremena cez

nehnuteľnosti žalovaného; okresný súd prvším rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu, že medzi stranami
sporu neexistuje spor, keďže žalovaný nebráni prechodu žalobcom cez jeho pozemky. Na odvolanie
žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 11Co/82/2020-244 z 23.11.2020 zrušil a vrátil
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z dôvodu, že je daný dôvod na zriadenie vecného bremena,
hoci žalovaný prechod a prejazd cez svoj pozemok žalobcom toleroval, žalobcovia právo cesty cez

pozemok žalovaného obligačne ani vecno-právne zabezpečené nemajú.
7.1 Okresný súd v súlade s právnym názorom, vysloveným odvolacím súdom žalobe v celosti vyhovel,
právo prechodu ako vecné bremeno rozhodnutím zriadil a na základe dohody strán sporu rozhodol
aj o jednorazovej náhrade za zriadenie takéhoto vecného bremena. Vychádzal z geometrického
plánu predloženého žalovaným s vyčlenením parcely a zakreslením práva prechodu, ktorý žalobcovia

akceptovali.
7.2 O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že považoval žalobcov 1/, 2/ za strany sporu v konaní
úspešnýchvcelomrozsahu,pretožeichžalobeozriadenievecnéhobremenavcelostivyhovel.Vzmysle
zásady zakotvenej v §255 ods. 1 C.s.p. im priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a
odkaz na §257 C.s.p. na žiadosť žalovaného vyhodnotil ako nedôvodný.

7.3 Proti rozsudku vo výroku III. o trovách konania podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozhodnúť
o trovách konania s odkazom na §257 C.s.p. tak, že odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu
trov konania neprizná a žalovanému voči žalobcom 1/, 2/ prizná nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

8. Žalovaný v odvolaní konštatoval splnenie podmienky pre aplikáciu ustanovenia §257 C.s.p. vzhľadom
na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.
8.1 Vo všeobecnosti platí, že aplikácia §257 C.s.p. prichádza do úvahy len ojedinele, vo výnimočných
prípadoch, keďže predmetné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
a má negatívny dopad na stranu sporu, ktorá by inak nárok na náhradu trov konania mala. Pre aplikáciu

moderačného oprávnenia súdu zákonná dikcia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a
to, že musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré
odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa
môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané určitým správaním strán sporu,
prípadne sa môžu týkať celkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu.

8.2 Nepriznanie náhrady trov teda musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu,
nemôže odporovať dobrým mravom alebo spôsobovať neprimeranú tvrdosť voči stranám sporu.
Významnými pri hodnotení sú však aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde, ich podiel
na vzniku sporu, ako aj postoj v konaní.8.3 Je potrebné mať na zreteli aj, že strana dovolávajúca sa aplikácie ustanovenia §257 C.s.p. musí
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa nielen tvrdiť, ale aj preukázať.

9. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovia nemali v prejednávanom spore plný
úspech.
9.1 Podľa §255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci; podľa §255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Základom

pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu v spore, ktorú súd zisťuje u žalobcu
(žalobcov) aj u žalovaného (žalovaných). Miera úspechu v spore sa zisťuje porovnaním uplatneného
žalobného návrhu (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej; výsledkom konania
z tohto hľadiska preto môže byť (1) plný úspech jednej zo strán v spore alebo (2) čiastočný úspech
obidvoch strán v spore (vždy platí, že úspech žalobcu vo vzťahu k predmetu konania je súčasne v
rovnakom rozsahu neúspechom žalovaného vo vzťahu k tomuto predmetu konania); čiastočný úspech

v spore zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na rozhodnutie, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo a to v prípade keď pomer úspechu a neúspechu sporových
strán je približne rovnaký (je zrejmé, že zákon nevyžaduje absolútnu rovnosť úspechu a neúspechu).

10. V prejednávanom spore je porovnaním žalobného návrhu a výsledku konania zrejmé, že žalobcovia

sa žalobou proti žalovaným domáhali zriadenia vecného bremena cez pozemok žalovaného, ku ktorému
súd prvej inštancie právoplatne zriadil vecné bremeno cez pozemok žalovaného v rozsahu podľa
geometrického plánu, predloženého žalovaným a v zmysle upravenej žaloby po jeho predložení.
Hoci v prevyšujúcej časti (t.j. ohľadne zriadenia vecného bremena v rozsahu pôvodne uplatňovanom
žalobou) žalobu žalobcov ako nedôvodnú nezamietol, zriadenie vecného bremena v rozsahu v rozsudku

uvedenom predstavuje neúspech žalobcov v spore a súčasne v rovnakom rozsahu úspech žalovaného;
podľa pomeru úspechu a neúspechu sporových strán dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanom
spore boli strany rovnako úspešné.

11. Okrem už vyššie uvedeného záveru, že okresný súd pri zriadení vecného bremena vychádzal z

geometrického plánu predloženého žalovaným, bez ohľadu na dôvody modifikácie návrhu žalobcami
po predložení geometrického plánu žalovaným pred rozhodnutím súdu prvej inštancie svojím druhým
rozsudkom, mal odvolací súd za to, že spravodlivému usporiadaniu pomerov sporu bude zodpovedať
rozhodnutie o trovách konania, podľa ktorého žiaden z účastníkov nebude mať nárok na náhradu trov
konania.

11.1 I keď účelom náhrady trov konania je kompenzovať účastníkovi konania výdavky, ktoré musel
vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania druhého účastníka, proti ktorému sa musel brániť súdnou
cestou, v danom prípade takého správanie jednej či druhej strany sporu zo spisu definovať nemožno.
Žalovaný reálne nebránil žalobcom v prechode cez jeho pozemky ku ich rodinnému domu, avšak
žalobcom nemožno vytknúť snahu prechod aktuálne aj do budúcna zlegalizovať.

11.2 Procesné ustanovenia Civilného súdneho poriadku pri rozhodovaní o trovách konania prikazujú
postupovať zásadne podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní. Odvolací súd zastáva názor,
že v prejednávanej veci strany sporu dosiahli rovnaký úspech a preto je namieste rozhodnutie, podľa
ktorého žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

12. Okresný súd nesprávne rozhodol, keď považoval žalobcov za stranu v plnom rozsahu v spore
úspešnú; krajský súd jeho rozhodnutie v zmysle §388 C.s.p. zmenil a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože pomer úspechu považoval na oboch stranách za rovnaký,
a to o všetkých trovách konania, t.j. v prvostupňovom aj odvolacom konaní.

13. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa úspechu strán sporu v (tomto)
odvolacom konaní; v zmysle §396 ods.1,2, §255 ods. 2 a §262 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu
trov (tohto) odvolacieho konania žalovanému voči žalobcom 1/,2/ v plnom rozsahu s tým, že o výške
trov rozhodne súd prvej inštancie.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).Poučenie:

Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.