Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 0T/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010232
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5822010232.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. W. B., I..

XX.XX.XXXX O. X. N., G. Z. Š. Č.. XXX/XX, I., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 odsek 2 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. júla 2023 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

W. B., I.. XX.XX.XXXX O. X. N., G. Z. Š. Č.. XXX/XX, I.,

u z n á v a s a v i n n ý m, ž e

dňa 01. 08. 2022 v čase okolo 06,10 hod. viedol osobné motorové vozidlo Ford Fiesta, ev. č. I.-XXXBM,

v meste Námestovo cez križovatku ciest, vedúcich cez ulice Komenského a Bernolákova, následne bol
na Komenského ulici zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo, počas
kontroly bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu prístrojom AlcoQuant 6020
plus,notútonevykonal,pretožepopoučeníospôsobevykonaniadychovejskúškyneplnilpokynyhliadky
PZ a opakovane o odmietol vykonať skúšku riadnym spôsobom,

t e d a

pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo
spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré
sa vykonáva dychovou skúškou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie,

t ý m s p á c h a l

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody obvinenému podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 16 (šestnásť) mesiacov.Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu po dobu 20 (dvadsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 02.08.2022 postupom podľa § 204 Tr. poriadku
obžalobu č.k. Pv 270/22/5507-7 zo dňa 01.08.2022 na obv. W. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 01. 08. 2022 v
čase okolo 06,10 hod. viedol osobné motorové vozidlo Ford Fiesta, ev. č. I.-XXXBM, v meste Námestovo
cez križovatku ciest, vedúcich cez ulice Komenského a Bernolákova, následne bol na Komenského ulici
zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo, počas kontroly bol vyzvaný,

aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu prístrojom AlcoQuant 6020 plus, vykonanie
dychovejskúškymarilaopakovaneodmietalvykonaťdychovúskúškuriadnymspôsobomatiežodmietol
odber biologického materiálu.

Dňa 02.08.2022 sudkyňa pre prípravné konanie vydala trestný rozkaz sp. zn. 0T/48/2022, ktorý bol dňa

2. 8. 2022 aj oznámený obvinenému, ktorý proti trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor.
Predmetný trestný rozkaz bol v zmysle § 355 ods. 10 Tr. poriadku prednesením obžaloby na hlavnom
pojednávaní dňa 22.11.2022 zrušený.

Súd nariadil hlavné pojednávanie na deň 22.11.2022, na ktorom obžalovaný urobil vyhlásenie podľa

§ 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, že je nevinný. Ku skutku obžalovaný na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že v noci pred skutkom, užil liek od bolesti krížov Fortin a na srdce si zobral Anopyrín a Nbilet,
po užití liekov zvracal, umyl si ústa a šiel do práce. Keď prechádzal cez križovatku v Námestove, tak ho
zastavili policajti, ktorý mu dali fúkať do prístroja cez okienko, ale nepodarilo sa mu fúknuť a prefúknuť
prístroj. Následne vystúpil z auta a policajti mu opäť dali prístroj už aj s násadkou, čo sa mu nepáčilo,

pretože už bola rozbalená a po fúkaní pristroj neukázal žiadne hodnoty. Policajti mu oznámili, že s nimi
pôjde na stanicu, on na stanicu nechcel ísť a chcel ísť na odber krvi, napriek tomu išli na stanicu, kde
mu dali asi po pol hodine fúkať, pričom do prístroja nafúkal okolo 0,33 promile, následne mu odobrali
vodičský preukaz a neskôr bola podaná obžaloba, predtým ho ešte zobrali k lekárovi, ktorý mu spravil
EKG. Na návrh prokurátora, bola podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítaná výpoveď obžalovaného

z prípravného konania, kde uviedol, že v sobotu vypil viacero pív. Obžalovaný k rozporu uviedol, že
v sobotu si dal 2 pivká, ale tvrdý alkohol nie, keďže berie lieky, z toho dôvodu alkohol nepožíva ani
príležitostne. Obžalovaný ďalej doplnil, že policajtom povedal, že je chorý na srdce, že má problém
s dýchaním, preto nerozumel o aké odmietnutie dychovej skúšky z jeho strany malo ísť. Policajti ho
vyzvali na fúkanie do prístroja, ale on nedokázal fúkať, preto policajtom navrhol odber krvi. Následne

obžalovaný ohľadom svojho zdravotného stavu uviedol, že má dlhodobo problémy so srdcom, aj s
chôdzou, odmalička má detskú obrnu, nemá žiaden stupeň mentálnej retardácie, ale už asi 7 rokov má
problémy s dýchaním, má dýchavicu, ktorá súvisí aj so srdcom. Prekonal 2 infarkty, v čase po spáchaní
skutku bol u MUDr. Blahúta okolo 10:00 hod., v Trstenej mu brali krv, pričom výsledky krvi nevidel. On
16 rokov robí na vysokozdvižnom vozíku, v práci nikdy nenafúkal a do práce jazdí autom, pretože je

ďaleko a má problémy s chôdzou. Policajti zastavili ich auto hneď vedľa jeho auta a samotný prístroj
mu podali cez okienko.

Na návrh prokurátora so súhlasom obžalovaného a aj prokurátora postupom podľa § 263 ods. 1 Tr.
poriadkusúdpristúpilkčítaniuvýpovedesvedkaF.M.,ktorývovýpovedivprípravnomkonaníuviedol,že

na križovatke ulíc Komenského a Bernoláka prešiel do protismeru vodič na vozidle zn. Ford Fiesta, ev. č.
I. a takmer narazil do ich služobného vozidla, z uvedeného dôvodu sa s kolegom rozhodli vodiča zastaviť
a skontrolovať. Vodič už pri príchode k autu javil známky požitia alkoholu, vo vozidle bolo cítiť zápach
alkoholu a taktiež pri komunikácii a artikulácii bolo zjavné, že vodič môže byť pod vplyvom alkoholu.
Po stotožnení, bol vodič vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške, pričom bol poučený o spôsobe

vykonania dychovej skúšky, avšak opakovane maril jej vykonanie a odmietal sa jej riadne podrobiť.
Vodič bol následne poučený o možnosti podrobiť sa odberu krvi alebo iného biologického materiálu s
čím nesúhlasil. Vodič bol poučený o tom, že ak bude mariť výkon dychovej skúšky a že ak sa odmietne
podrobiť dychovej skúške dopustí sa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
2 Tr. zákona, ale aj po tomto poučení sa dychovej skúške odmietal podrobiť. Na OO PZ Námestovo savodiť počas vykonávania administratívy k samotnému zadržaniu podrobil dychovej skúške, ktorá bola
s pozitívnym výsledkom 0,33 mg/l.

Obhajca k prečítanej výpovedi svedka uviedol, že výpoveď je v rozpore s obsahom úradného záznamu
zo dňa 01.08.2022, pretože v úradnom zázname je uvedené, že obžalovaný bol opakovane vyzvaný na
dychovú skúšku, ktorú v čase o 6:15 hod. odmietol a následne je uvedené, že po poučená o možnosti
žiadať sa na odber krvi menovaný túto možnosť nevyužil, sám o to nepožiadal, nie je tam uvedené, že
by odber odmietol.

Následne súd pristúpil k čítaniu výpovede svedka Q. N. ktorý ku skutku uviedol rovnaké skutočnosti
ako svedok F. M.. Obhajca k prečítanej výpovedi svedka uviedol, že výpoveď je takisto v rozpore s
už spomínaným úradným záznamom a podľa jeho názoru výpovede príslušníkov policajného zboru
potvrdzujúvýpoveďobžalovanéhootom,ženikdyneodmietolvykonaťdychovúskúšku,aletútodychovú
skúšku nedokázal vykonať čo príslušníci PZ popisujú ako bezdôvodné marenie vykonania dychovej

skúšky, v čom obhajoba videla zásadný rozdiel a rozpor medzi skutkovou a právnou vetou podanej
obžaloby.

Súd ďalej oboznámil listinné dôkazy a to: evidenčnú kartu vodiča na č. l. 33-35, evidenčnú kartu vozidla
na č. l. 35, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR na č. l. 37, lekársku správu z 01.08.2022 na

č. l. 40, zápisy o dychových skúškach na č. l. 31 a lekárska sprava zo dňa 06.04.2022 na. č. l. 57-58
a lekárska správa zo dňa 23.06.2022.

Na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd sumarizujúc všetky dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané, vyhlásil rozsudok v ktorom modifikoval skutkovú vetu oproti obžalobe

tak, že do skutkovej vety doplnil, znenie: „ a tiež odmietol odber biologického materiálu“, obžalovaného
uznal vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona a uložil
mu trest mu trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, s podmienečným odkladom a skúšobnou
dobou na 16 mesiacov a trest zákazu činnosti na 20 mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie
obžalovaný a na podklade odvolania Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 3To/21/2023 zo dňa 5.

4. 2023 rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 0T/48/2022 zo dňa 23. 11. 20222 zrušil a vec mu vrátil,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu,
že v predmetnej veci rozhodol predčasne, v súvislosti s tým, že doplnil skutkovú vetu, že obžalovaný
odmietol odber biologického materiálu, nakoľko v tomto smere nebolo vykonané dokazovanie a na
základe vykonaných dôkazov k takémuto záveru, nebolo možné jednoznačne a bezpečne dospieť,

dokazovanie k tejto skutočnosti nebolo dôsledne vykonané. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však
bez pochýb vyplýva, že obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, na skutkovom základe tak, tak ako to bolo uvedené v
obžalobe, že opakovane odmietol vykonať dychovú skúšku na zistenie alkoholu. V tomto smere krajský
súd nepovažoval námietky obžalovaného v podanom odvolaní za dôvodné.

Po doručení uznesenia odvolacieho súdu, ktorý zrušil prvostupňový rozsudok okresného súdu a vrátil
mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie, návrhy na doplnenie dokazovania ohľadom doplnenia
dokazovania,čiobžalovanýbolvyzvanýajnaodberbiologickéhomateriálu,stranamiprednesenéneboli.
Obhajca na hlavnom pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie, konkrétne žiadal vyžiadať do spisu
výsledky odberov, ktoré boli vykonané 1.8.2022, ktorý návrh bol už súdom odmietnutý na hlavnom

pojednávaní dňa 22.11.2022. Opakovane predesený návrh obhajoby súd odmietol, a to z toho dôvodu,
že navrhnutý dôkaz nepovažoval za podstatný pre rozhodnutie v merite veci, keďže predmetom
dokazovania bolo, že obžalovaný sa odmietol podrobiť dychovej skúške, pre rozhodnutie o vine tak bolo
irelevantným, či obžalovaný v čase skutku mal, alebo nemal požitý alkohol.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať

len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania
alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,
ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne
podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie.

Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom uvedeným v
tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujme chránený týmto zákonom alebo b/ vedel, že svojím konaním
môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 2 Trestného zákona je potrebné, aby sa páchateľ vedome, úmyselným konaním, odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným
testovacím alebo sa odmietnutím podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo
iného biologického materiálu. Zo znenia predmetného zákonného ustanovenia je zrejme, že páchateľ

trestného činu naplnil skutkovú podstatu trestného činu už tým, ak odmietol vykonať dychovú skúšku, nie
je potrebné aby páchateľ výslovne odmietol vykonať dychovú skúšku a zároveň odmietol aj podrobenie
sa lekárskemu vyšetreniu. Skutková podstata trestného činu podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona je naplnená
aj tým, ak sa páchateľ riadne nepodrobí dychovej skúške, ak neuposlúchne pokyny príslušníka polície
na jej vykonanie a len predstiera, že prefúknutie dýchacieho prístroja. Vzhľadom už na spomenuté

skutočnosti ohľadom dokonania trestného činu podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona je zrejme, že argument
obhajoby, že obžalovaný výslovne neodmietol vykonať dychovú skúšku a výslovne neodmietol podrobiť
sa lekárskemu vyšetrenia na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi, nie je pre naplnenie skutkovej podstaty
trestného činu relevantný. Pri takomto výklade by, páchateľom tohto trestného činu postačovalo, navodiť
situáciu, že nemôžu prefúknuť merací prístroj a zabezpečili by si tak svoju nepostihnuteľnosť. Súd

má vykonanými dôkazmi, konzistentnými výsluchmi príslušníkov polície preukázané, že obžalovaný
napriek poučeniam riadne opakovane dychovú skúšku nevykonal, dychovú skúšku maril. Z neskoršej
pozitívnej dychovej skúšky u obžalovaného vyplynul motív jeho konania, prečo maril vykonanie dychovej
skúšky, zrejme sa domnieval, že by sa preukázala prítomnosť alkoholu v jeho krvi, keďže sám uviedol,
že večer požil niekoľko pív a z toho dôvodu zrejme nebol ochotný dychovú skúšku riadne vykonať.

Z lekárskej správy na čl. 40 vyplýva, že obžalovaný na lekárskom ošetrení uviedol, že nevie prečo
bol zadržaný, alkohol popieral, odmietol sa podrobiť dychovej skúške. Tiež uviedol, že užíva lieky na
srdce, ťažkosti nemá žiadne a dýcha sa mu dobre. Súd tak aj s poukazom na uvedené neveril jeho
obrane o tom, že na mieste zastavenia, kvôli problémom zo srdcom a dýchavičnosti nemohol prefúknuť
prístroj na meranie alkoholu v dychu. Nejde o ojedinele sa vyskytujúcu obranu a reakciu vodičov, ktorí

sa po požití alkoholu, snažia vyhnúť dychovej skúške. Pokiaľ súd už nevykonával ďalšie dokazovane
ohľadom odberov biologického materiálu, nepovažoval to za potrebné a hospodárne, keďže samotným
odmietnutímriadnevykonaťdychovúskúškuobžalovanýnaplnilznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinu
podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona.

Obžalovaný tak bol v tomto prípade riadne poučený o tom, že ak odmietne dychovú skúšku, tak
môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, bol si vedomí
tohto dôsledku a aj napriek tomu dychovú skúšku riadne nevykonal a preto súd konštatuje, že u
obžalovanéhoišlooúmyselnekonanievzmysle§15písm.a)Tr.zákona.Otom,žeobžalovanýskutočne
odmietol vykonať dychovú skúšku svedčí aj záznam z lekárskej správy, v ktorej je uvedené, že samotný

obžalovaný uviedol, že dychovú skúšku vykonať odmietol.

Obhajcapočaskonanianamietal,žeobžalovanýbolpolicajtmizastavenýspôsobom,ktorýniejevsúlade
so zákonom a preto považuje dôkazy, ktoré boli získané po tomto ,,nezákonnom“ spôsobe zastaveniasú takisto nezákonné. Ako vyplýva z výpovede svedkov a z výpovede samotného obžalovaného, k
zastaveniu vozidla obžalovaného došlo v dôsledku toho, že obžalovaný takmer nabúral do služobného
vozidlapolície,keďimvošieldojazdnéhopruhuasámsanachádzalvprotismere,dôsledkomčohodošlo

zo strany polície k výzve na zastavenie vozidla a následnému zastaveniu vozidla pri bytovom dome s
popisným číslom 510/10 na ulici Komenského, pričom pri zastavení vozidla použili svetelnú signalizáciu
na služobnom vozidle s nápisom STOP, čím vykonali svoje oprávnenie dané im na základe § 23 ods. 1
Zákona č. 191/1993 Z. z. o policajnom zbore. Súd má za to, že príslušníci policajného zboru postupovali
pri zastavení vozidla v rámci zákona a vykonali zastavenie vozidla v súlade so zákonom.

Súd má vzhľadom na vykonané dokazovanie za preukázané, že obžalovaný svojím vedomím konaním
spáchal skutok, ktorý mu obžalobou bol kladený za vinu, čim naplnil skutkovú podstatu prečinu
ohrozenia pod vplyvom ohrozenia návykovej podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona a preto vyhlásil, že
obžalovaný sa uznáva za vinného zo spáchania predmetného trestného činu, tak ako je to uvedené vo
výroku rozhodnutia.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti , za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je

jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálnehokorektívu hroziacimnásledkomkonaniaobžalovaného,objektomsúdenéhotrestnéhočinu
je predovšetkým ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty a v neposlednom
rade aj ochrana majetku pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické
funkcie, vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto

látkou mohli ohroziť život alebo zdravie ľudí, v tomto konkrétnom prípade ostaných účastníkov cestnej
premávky. V danom prípade svedkovia, príslušníci polície vypovedali, že obžalovaný takmer narazil do
služobného vozidla polície, preto aj bol zastavený.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v registri trestov nemá žiadne záznam, v karte vodiča má dva

záznamy za priestupky, pre ktoré bol postihnutý v blokovom konaní dňa 31. 5. 2015 vo výške 40 € a dňa
19. 7. 2006 vo výške 300 Sk, pre porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti
cestnej premávky, išlo o priestupky menej závažného charakteru.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v § 34 ods. 1, 4

Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,

v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa
odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie
alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej

sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.V tomto prípade súd konštatuje, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolnosti (obžalovaný viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život), pričom priťažujúce okolnosti neboli zistené, preto znížil hornú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a vzhľadom na zníženie hornej hranice

trestnej sadzby mohol súd uložiť trest odňatia slobody až na 8 mesiacov.

Súd pri ukladaní výšky trestu prihliadal na skutočnosť, že u obžalovaného ide o prvé takéto previnenie,
neboldodnešnéhodňaodsúdený,aninemázáznamvevidenciipriestupkov,pretomuuložiltrestodňatia
slobody v dolnej časti trestnej sadzby, tak ako je to uvedené výroku o treste.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí
súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd má za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, skutok ktorý spáchal a život ktorý vedie, nie je
potrebné, aby na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa bolo potrebné nariadiť výkon trestu odňatia
slobody a po zistení, že sú u obžalovaného splnené zákonné podmienky uvedené v § 49 Tr. zákona,
podmienečne odložil výkon tohto trestu a zároveň určil v súlade s § 50 ods. 1 Tr. zákona skúšobnú dobu
na 16 mesiacov, pričom takúto dĺžku trvania skúšobnej doby považuje vzhľadom na spáchaný trestný

čin za primeranú.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na
ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu

činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti
s touto činnosťou.

Keďže obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vykonávaním činnosti (vedenie osobného
motorového vozidla), na ktorú treba osobitné povolenie (vodičský preukaz), uložil mu popri trestne

odňatia slobody aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu po dobu 20 mesiacov.
Súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti v dolnej časti trestnej sadzby a dobu 20 mesiacov
považuje súd za primeranú na to, aby si obžalovaný uvedomil dôsledky svojho konania a dostatočnú na
to, aby ho odradila od opakovaného spáchania obdobného trestného činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaného pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.