Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 9, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620201983
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6620201983.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobkyne: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, L., zastúpená advokátom: JUDr. Martin Landl,
so sídlom Advokátskej kancelárie v Lučenci, Rázusova 47/4825, proti žalovanému: správca úpadcu L.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. V. XX, JUDr. Richard Konta, so sídlom Horné Záhrady 2, 974 01 Banská

Bystrica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní správcu úpadcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 6C/18/2020-157 zo dňa 01.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobkyni náhradu všetkých trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a
úpadcu vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva úpadcu prikázal
- osobné motorové vozidlo zn. M. K. R., evidenčné číslo L. XXX R.- televízor 3D,
- automatickú práčku,
- pohľadávku vo výške 28.000,-Eur voči dlžníkovi O. K., IČO:41 812 310, so sídlom M. R.Štefánika
2425/10, Lučenec,

- zostatok dlhu voči Tatra banke, a.s., z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.07.2016 vo výške
35.500,-Eur,
- zostatok dlhu voči spoločnosti Quatro z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 3.800,-Eur
- zostatok dlhu voči spoločnosti Quatro z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške 4.900,-Eur (prvý
výrok),
úpadcovi uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na konečné vyrovnanie sumu 19.733,80 Eur do 30 dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) a tretím výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania.
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej aj „BSM“) z dôvodu, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Lučenec č.k. 9P/33/2017 zo dňa 16.06.2017, právoplatným dňa 22.06.2017. Účastníci uzavreli
dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 10.10.2018, ktorú však samotná žalobkyňa považuje za absolútne

neplatný právny úkon.
1.2 Žalovaný sa k žalobe nevyjadril; oznámil okresnému súdu, že dňa 05.01.2021 bol na jeho návrh
vyhlásený Okresným súdom Banská Bystrica konkurz, č.k. 4OdK 579/2020. Správca úpadcu vo
vyjadrení zo dňa 08.09.2021 poukázal na to, že uznesenie o ustanovení do funkcie správcu konkurznej
podstaty pre dlžníka bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 8/2021 zo dňa 14.01.2021 s tým, že v
zmysle §167i ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“) je celé súdne

konanie nedôvodné, pretože všetok majetok, patriaci do BSM, tvorí konkurznú podstatu úpadcu a súd bymal rozhodnúť o zastavení konania v zmysle §161 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“), pretože ide o nedostatok, na ktorý súd musí prihliadať ex offo.
1.3 Žalobkyňa s vedomosťou o konkurze žalovaného uviedla, že v danom prípade ide o vyporiadanie

BSM v širšom zmysle, pričom konkurzná podstata ostane nedotknutá. Keďže nikto nerozporoval obsah
žaloby, ani neboli popreté skutkové tvrdenia, navrhla okresnému súdu vo veci rozhodnúť. Žalobu
ešte písomným podaním zo dňa 26.10.2021 doplnila o označenie identifikácie motorového vozidla a
uplatňovanej pohľadávky.
1.4 Okresný súd po vykonaní dokazovania, vychádzajúc z ustanovení §53 ods. 1, 2, 3, §167i ods. 1

ZKR, §143, §148 ods. 1, §149 ods. 1, 2, 3, 4, §150, §37 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka(ďalejvtexteajlen„OZ“)konštatoval,žemedziúčastníkminebolaspornámasaK..Vyhodnotil
dohodu o vyporiadaní BSM ako absolútne neplatný právny úkon a vyporadúval masu BSM, zistenú v
konaní. Uzavrel, že do masy BSM patrí ako aktíva v celkovej hodnote 47.550,-Eur: osobné motorové
vozidlo zn. M. K. R. v hodnote 19.000,- Eur, televízor 3D v zostatkovej hodnote 500,-Eur, automatická
práčka zakúpená v roku 2010 v zostatkovej hodnote 50,-Eur, pohľadávka úpadcu voči O. K., IČO:

41 812 310, ktorá je vymáhaná cestou súdneho exekútora vo výške 28.000,-Eur, a pasíva spolu
vo výške 44.200,-Eur: zostatok úveru voči Tatra banke, a.s. z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 06.07.2016 vo výške 35.500,-Eur, zostatok úveru voči spoločnosti Quatro z úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX vo výške 3.800,-Eur, zostatok úveru voči spoločnosti Quatro podľa úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXX vo výške 4.900,-Eur. Za nesporné považoval aj to, že zo spoločného majetku boli na

majetok úpadcu vynaložené finančné prostriedky na splátky úverov v Consumer Finance Holding, a.s. vo
výške 5.965,55 Eur, zostatok úverov v UniCredit Bank a.s. v celkovej výške 10.152,05 Eur a vynaložená
suma 20.000,-Eur na rekonštrukciu dvora pri rodinnom dome úpadcu, rekonštrukciu interiéru, kuchyne
s nákupom nových spotrebičov vo výške 12.000,-Eur a rekonštrukciu kúpeľne u rodičov žalovaného vo
výške 3.000,-Eur.

1.5. Ku vyjadreniu správcu úpadcu zo dňa 08.09.2021 okresný súd poukázal na to, že konanie o
vyporiadaní BSM začalo 09.05.2020, konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením okresného
súdu zo dňa 05.01.2021; k zániku BSM došlo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, t.j. ku
dňu 22.06.2017, preto nemohli nastať účinky predpokladané ustanovením §167i ods. 1 prvá veta zákona
č. 7/2005 Z.z..

1.6 Okresný súd vychádzal z §53 ods. 3 písm. b) ZKR, v zmysle ktorého, ak došlo k začatiu konania
o vyporiadanie BSM, ktoré ešte nebolo ukončené, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu
dňom vyhlásenia konkurzu; správca úpadcu vstúpil do konania dňom 05.01.2021. Konštatoval, že v
prípade zániku BSM v dôsledku vyhlásenia konkurzu je namieste výnimočné riešenie vyporiadania
BSM takým spôsobom, že všetok majetok BSM bude prikázaný len jednému z manželov, pretože je to

odôvodnené princípom ochrany veriteľov, pričom v zmysle §147 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z
manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku,
patriaceho do BSM. Nebolo by účelné, aby v súvislosti s dosiahnutím uspokojenia pohľadávok boli
vedené ďalšie základné a exekučné konania, keďže v prípade predĺženého BSM budú pohľadávky
veriteľov uspokojené aj tak len čiastočne. V zmysle §167i ods. 1 veta druhá ZKR do konkurznej podstaty

patrí všetok majetok v dlžníkovom BSM, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. V prípade zániku BSM
v dôsledku vyhlásenia konkurzu, kde BSM je predĺžené a kde sa majetok vyporiadava tak, že všetok
majetok bude prikázaný úpadcovi, je namiesto uložiť povinnosť úpadcovi prevziať a uhradiť aj všetky
záväzky, keďže pohľadávky veriteľov budú uspokojené aj tak len čiastočne. Tým bude rešpektovaný aj
základný princíp konkurzného práva, t.j. pomerného uspokojenia veriteľov, zakotvený v §6 ZKR tak, aby

žiaden z veriteľov nebol zvýhodnený alebo znevýhodnený.
1.7 V konaní nezostala sporná masa majetku, patriaceho do BSM a ani ich hodnota; neboli rozporované
ani pasíva. Preto sa riadil súd prvej inštancie zásadou rovnosti podielov, ale aj základnými zásadami
konkurzného práva. Masu BSM tvorili aktíva vo výške 47.550,-Eur a pasíva vo výške 44.200,-Eur,
zároveň išlo o vyporiadanie BSM v širšom slova zmysle, a teda si žalobkyňa žiadala do BSM zahrnúť

aj finančné prostriedky, ktorými došlo k uhrádzaniu finančných záväzkov výlučne vo vlastníctve úpadcu,
a to v celkovej výške 16.117,60 Eur, pozostávajúcich zo zostatku úverov Consumer Finance Holding,
a.s. a UniCredit bank, a.s., ako aj finančných prostriedkov, vynaložených na rekonštrukciu rodinného
domu úpadcu, rekonštrukciu interiéru kuchyne s nákupom nových spotrebičov a rekonštrukciu kúpeľne
u rodičov úpadcu, spolu vo výške 20.000,-Eur.

1.8 Vychádzajúc z rovnosti podielov oboch manželov, okresný súd všetky hnuteľné veci a pohľadávku
úpadcu vo výške 28.000,-Eur, tvoriace masu BSM vo výške 47.550,-Eur, prikázal do výlučného
vlastníctva úpadcu. Rovnako tak prikázal aj pasíva, spočívajúce v zostatku dlhu v Tatra banke, a.s. z
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.07.2016 a úvery spoločnosti Quatro z úverových zmlúv č.XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX v celkovej hodnote 44.200,-Eur. Keďže išlo o vyporiadanie v širšom
slova zmysle, súd prvej inštancie prihliadol aj na tú skutočnosť, že na majetok úpadcu bola z finančných
prostriedkov, patriacich do BSM vynaložená suma 36.117,60 Eur; teda hrubá masa aktív BSM sa zvýšila

na 67.550,-Eur (47.550,-Eur + 20.000,-Eur) a spoločné pasíva boli znížené na sumu 28.082,40 Eur
(44.200,-Eur - 16.117,60 Eur); čistá masa BSM tak predstavovala sumu 39.467,60 Eur (67.550,-Eur -
28.082,40 Eur) a ideálny podiel manželov je vo výške 19.733,80 Eur. Úpadca, ktorému bolo priznané
výlučné vlastníctvo ku všetkým hnuteľným veciam ako aj pasívam, je povinný na dorovnanie finančného
rozdielu zaplatiť žalobkyni sumu 19.733,80 Eur.

1.9 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že v konaní o vyporiadaní BSM nemožno hovoriť o úspechu
alebo neúspechu niektorej zo strán sporu, keďže každému patrí rovnaký podiel z masy BSM.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie úpadca. Odvolanie
odôvodnil tým, že dňa 05.01.2021 uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 4OdK 579/2020

bol v zmysle §167a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. vyhlásený konkurz na majetok úpadcu L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O.e XX, XXX XX Z. a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola
ustanovená spoločnosť INSOLVENCY SOLUTIONS, k.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava,
IČO: 48 003 506; uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 8/2021 zo dňa 14.01.2021 pod
položkou K001816.

2.1 Dňa 08.09.2021 žalovaný e-mailovým podaním uviedol súdu skutočnosti, ktoré preukázateľne
odôvodňujú povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení konania v zmysle §161 a nasl. C.s.p., pretože v
zmysle §167i ods. 1 ZKR vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo BSM a do konkurznej podstaty patrí
všetokmajetokvdlžníkovomBSM,akeštenedošlokjehovyporiadaniu.Toneplatí,akužtvoríkonkurznú
podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na

vyhlásenie konkurzu. Tieto skutočnosti správca úpadcu oznámil už okresnému súdu a ospravedlnil svoju
neprítomnosť na pojednávaniach.
2.2 Spochybnil argumentáciu súdu prvej inštancie, že BSM zaniklo rozsudkom Okresného súdu
Lučenec, na základe ktorého nemožno aplikovať ustanovenie §167i ods. 1 ZKR, ale je potrebné
postupovať podľa §53 ods. 3 písm. b) ZKR. Poukázal na nesprávnosť tejto argumentácie z dôvodov, že

vzťah medzi ustanovením §167i ods. 1 ZKR a ustanovením §53 ods. 3 písm. b) ZKR predstavuje ich
systematické zaradenie; ustanovenie §167i je systematicky zaradené do štvrtej časti ZKR a ustanovenie
§53 je zaradené do druhej časti ZKR, čo znamená, že pokiaľ je vedené konanie voči dlžníkovi na základe
ustanovení štvrtej časti ZKR, ktorej obsahom je právny inštitút oddĺženie, ktorý je možný uplatniť, len
pokiaľ ide o fyzickú osobu, nie je možné postupovať podľa ustanovení druhej časti ZKR, pretože táto

časť upravuje obdobný inštitút, a to konkurz, ktorý na rozdiel od inštitútu oddĺženia môže byť použitý len
v prípade, že ide o právnickú osobu a že podáva návrh samotný dlžník alebo právnická osoba a fyzická
osoba - podnikateľa, pokiaľ návrh podáva veriteľ. Táto vecná pôsobnosť ZKR je vyjadrená v ustanovení
§11 ods. 1 ZKR a §166 ods. 1 ZKR.
2.3 Poukázal na ustanovenie §11 ods. 1 ZKR, podľa ktorého návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva

na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka
likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie
konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený
podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou
osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom. Rovnako §166 ods. 1 ZKR upravuje, že každý platobne

neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddĺženia konkurzom alebo
splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej
činnosti.
2.4 Konkurzné konanie, vedené na Okresnom súde Banská Bystrica, sp.zn. 4OdK 579/2020 úpadcu L.
R. sa spravuje výhradne ustanoveniami štvrtej časti ZKR, pretože ide o fyzickú osobu nepodnikateľa,

pričom ustanoveniami druhej časti ZKR sa spravuje výlučne, ak to zákon ustanovuje. Právne posúdenie
súdu prvej inštancie je nesprávne, lebo nemožno postupovať podľa §53 ods. 3 písm. b) ZKR.
2.5 Pokiaľ okresný súd poukázal na to, že nemôžu nastať účinky §167i ods. 1 ZKR, pretože BSM už
zaniklo ku dátumu 22.06.2017 právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, odvolateľ poukázal na
to, že zánik BSM dátumom 22.06.2017 neodôvodňuje nemožnosť aplikácie ustanovenia §167i ods. 1

ZKR, pretože v tom čase ešte nebol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a nebolo možné postupovať
podľa §167i ods. 1 ZKR. Skutočnosť, že zánik BSM nastal skôr, ako vyplýva z dikcie §167i ods. 1
prvej vety ZKR neznamená, že sa nebude uplatňovať zákonná domnienka druhej vety uvedenéhoustanovenia, a teda že celá masa BSM s výnimkou prípadu, ak pred vyhlásením konkurzu došlo k
vyporiadaniu BSM (čo v danom prípade nedošlo), bude patriť do konkurznej podstaty.
2.6 Zdôraznil ustanovenie §167i ods. 1 ZKR, podľa ktorého vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo BSM.

Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Na základe tejto argumentácie považoval odvolateľ za nesporné,
že ku dátumu vyhlásenia konkurzu 05.01.2021 nebolo BSM stále vysporiadané, a teda sa uplatňuje
zákonná domnienka, vyplývajúca z ustanovenia §167i ods. 1 druhá veta ZKR.
2.7 Odvolateľ sa nestotožnil ani s konštatovaním súdu o výnimočnosti ustanovenia §167i ods. 1 ZKR,

pretože toto ustanovenie je kogentné, neprichádza do úvahy jeho modifikácia ani možnosť vylúčenia
jeho účinku a od tohto sa súd prvej inštancie nemôže odkloniť. Nerešpektovanie zákonného ustanovenia
spôsobuje arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia a hraničí so svojvôľou súdu prvej inštancie.
2.8 Z opatrnosti sa vyjadril aj ku samotnému vyporiadaniu BSM, pretože súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo ho viedlo ku nesprávnemu
rozhodnutiu.

2.8.1 V prvom rade poukázal na to, že okresný súd prikázal do výlučného vlastníctva úpadcu osobné
motorové vozidlo zn. M. K. R., EČV: L pričom tak urobil bez dôkazu o vlastníctve BSM v čase zániku
manželstva rozvodom. Osobné motorové vozidlo bolo za trvania BSM len v držbe úpadcu, ktorý nebol
jeho vlastníkom a ku dňu zániku manželstva, ktorý bol zároveň aj dňom zániku BSM, úpadca nebol
už ani len držiteľom osobného motorového vozidla, pretože z dôvodu neplnenia záväzkov úpadcu,

vyplývajúcich z leasingovej zmluvy, uzavretej so spoločnosťou VÚB Leasing, a.s., mu bolo osobné
motorové vozidlo odobraté. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil osvedčenie o evidencii - časť druhá
(technický preukaz osobného motorového vozidla).
2.8.2 Osobné motorové vozidlo nemohlo byť považované za hnuteľný majetok patriaci do BSM, pretože
išlo naopak o pasívum, vzniknuté z leasingovej zmluvy, uzavretej so spoločnosťou VÚB leasing, a.s..

Hodnota osobného motorového vozidla nemohla byť vyčíslená na 19.000,-Eur a priradená na stranu
aktív pri vyporiadaní BSM. Podľa §166a ods. 1 písm. a) ZKR je potrebné záväzky, resp. pohľadávky
uplatniť len v konkurze, a to prihláškou podľa § 166 a ods. 2 ZKR. V danom prípade však už nešlo
ani len o záväzok voči úpadcovi, pretože pohľadávka spoločnosti VÚB Leasing, a.s., bola uspokojená
odobratím osobného motorového vozidla úpadcovi ešte pred zánikom BSM.

2.8.3 V druhom rade súd prvej inštancie rozsudkom prikázal do výlučného vlastníctva úpadcu
pohľadávku vo výške 28.000,-Eur voči dlžníkovi O. K., M.R. Štefánika 2425/10, Lučenec, IČO: 41 812
310. Aj v tomto prípade dospel súd prvej inštancie k rozhodnutiu na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože pohľadávka voči dlžníkovi predstavuje sumu 9.825,40 Eur s
príslušenstvom, ktorá bola vymáhaná aj v exekučnom konaní, ktoré bolo z dôvodu nemajetnosti dlžníka

zastavené, a teda má uvedená pohľadávky nulovú hodnotu. V súvislosti s týmto poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax, a to na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2003 sp. zn.
3Cdo/134/2003.
2.9 Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že úpadcovi, ktorý prešiel oddlžením, vznikol ďalší nový
záväzok voči žalobkyni vo výške 20.000,-Eur nesprávnym postupom súdu, čím by sa úpadca mohol

dostať do likvidačnej situácie len v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym
rozhodnutím súdu prvej inštancie.
2.10 Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne viedli ku rozhodnutiu súdu, ktoré vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím zároveň došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

čo odôvodňuje odvolanie podľa §365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p.
2.11 Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a konanie zastavil, alebo
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasila s odvolaním. Poukázala na to, že BSM

s úpadcom zaniklo rozvodom manželstva a nie vyhlásením konkurzu, z ktorého dôvodu by patril všetok
majetok do konkurznej podstaty v dlžníkovom BSM, pretože nedošlo ešte k jeho vyporiadaniu.
3.1 Poprela skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom použitia §53 ods. 3 písm. b) ZKR, pretože podľa
jej názoru nie je dôvod na zastavenie súdneho konania, ale je dôvod pokračovať so správcom úpadcu.
Úpadca mal možnosť vystupovať ako vedľajší účastník konania na strane úpadcu, pretože už začalo

konanie o vyporiadaní BSM, ktoré sa doposiaľ právoplatne neskončilo, a preto vstupuje správca do
konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu.3.2 Stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade došlo k zániku BSM
právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva a nemohli nastať účinky, predpokladané ustanovením
§167i ods. 1 prvá veta ZKR.

3.3 Poukázala na to, že úpadca komunikoval so súdom prvej inštancie e-mailovou komunikáciou, ktorá
nespadá do pôsobnosti zákona o e-governmente, pretože predmetné podania neboli autorizované v 10-
dňovej lehote a nemožno naň prihliadať.
3.4 Zdôraznila, že žalovaný v konaní nijako nerozporoval obsah žaloby, nebolo doručené žiadne
vyjadrenie k žalobe, neboli popreté skutkové tvrdenia, ktoré boli v žalobe obsiahnuté. Vzhľadom na

prejednací princíp v sporovom procese absentuje akákoľvek aktivita zo strany žalovaného, z ktorého
dôvodu sú všetky jej skutkové tvrdenia považované za nesporné. Ak mal žalovaný k dispozícii dôkazy,
preukazujúce iné skutkové tvrdenia, bol povinný ich predložiť už v skoršom štádiu súdneho konania,
ak by konal s náležitou starostlivosťou. Žalovaný však nekonal, nedoručil súdu žiadne podanie,
neospravedlnil ani neúčasť na nariadených pojednávaniach, počas celého konania bol pasívny. Preto
nemožno prihliadať na jeho skutkové tvrdenia uvedené v odvolaní, týkajúce sa samotného vyporiadania

BSM.
3.5 Zdôraznila, že žalovaný je vo svojom odvolaní nekonzistentný, keď uvádza, že BSM zaniklo
vyhlásením konkurzu, preto je potrebné aplikovať §167i ods. 1 ZKR a v ďalšej časti odvolania, v ktorej
rozporujesúdomzistenýskutkovýstavtvrdí,žedeňzánikumanželstvabolzároveňajdňomzánikuBSM.
3.6 Žalobkyňa navrhla vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu

v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať žalovaného nahradiť jej trovy konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (replika) zopakoval tvrdenia v odvolaní. Zdôraznil,
že zánik BSM pred vyhlásením konkurzu nezakladá prekážku v aplikácie §167i ods. 1 druhej vety
ZKR, práve naopak, §167i ods. 1 sa aplikuje aj na situáciu, kedy BSM síce zaniklo skôr, ale ku dňu

vyhlásenia konkurzu nebolo vyporiadané. Jediný prípad, kedy by bola dikcia §167i ods. 1 druhej vety
ZKR neaplikovateľná je, keby k vyporiadaniu BSM (napr. právoplatným rozhodnutím súdu) došlo pred
vyhlásením konkurzu. Uvedené sa však netýka prejednávaného prípadu, pretože po zániku BSM a do
času vyhlásenia konkurzu nedošlo k jeho vyporiadaniu.
4.1Kunemožnostiaplikácieustanovenia§53ods.3písm.b)ZKRoprotikonštatovaniuvodvolanídoplnil,

že aj keď samotný ZKR explicitne nešpecifikuje vzťah medzi druhou a štvrtou časťou ZKR, nemožno
tieto dva rozdielne inštitúty riešenia úpadku zamieňať. Zákonná úprava úpadku fyzických osôb je riešená
v závislosti od ich právneho statusu, podľa toho či ide o podnikateľa alebo o fyzickú osobu, ktorá nie je
podnikateľom. U dlžníka, ktorý je fyzickou osobou - podnikateľom, je úpadok možné riešiť aj konkurzom
podľa druhej časti ZKR, ale len na základe návrhu veriteľa z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka.

Dlžník má však možnosť predísť takémuto konaniu podľa druhej časti ZKR tým, že do času vyhlásenia
konkurzu podľa druhej časti ZKR podá návrh na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti ZKR. Úpadca
podal návrh na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti ZKR, preto je potrebné postupovať výlučne podľa
ustanovení, obsiahnutých v tejto časti zákona, pokiaľ nie je ustanovené, že sa použijú subsidiárne aj
ustanovenia z druhej časti ZKR. V danom prípade je vylúčené použitie §53 ods. 3 písm. b) ZKR, pretože

§167i ZKR v žiadnom zo svojich odsekov neodkazuje na použitie tohto ustanovenia.
4.2 Rozdelenie ZKR na jednotlivé časti nie je samoúčelné a preto nemožno tvrdenie žalobkyne
považovať za právne správne. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 26.02.2021 sp. zn. 8Co/91/2020, podľa ktorého „V zmysle zásady „lex specialis derogat legi
generali“ (zvláštny zákon má prednosť pred všeobecným zákonom) sa musí špeciálna právna úprava

použiť vtedy, ak sú splnené podmienky pre jej použitie. Naopak, ak nie sú splnené podmienky aplikácie
zvláštnej právnej úpravy, musí sa postupovať podľa všeobecnej úpravy. Uvedená zásada nepripúšťa
žiadne výnimky, preto ak sú dané podmienky pre aplikáciu osobitnej úpravy, treba ju použiť bez ohľadu
na to, ktorá z úprav je priaznivejšia alebo výhodnejšia pre konkrétny subjekt“.
4.3 Bližšie skutočnosti neobjasňoval s odôvodnením aplikovania zásady iura novit curia.

4.4 Podľa názoru odvolateľa okresný súd mohol po vyhlásení konkurzu postupovať okrem iného aj podľa
ust. §138 C.s.p.
4.5 Podotkol, že ako správca po ustanovení do funkcie nemal informáciu o predmetnom súdnom konaní,
avšak na vyhlásenie konkurzu mal súd prvej inštancie prihliadať ex offo; správca nebol povinný sa
k predmetnej veci vyjadrovať; správca nebol oboznámený s obsahom žaloby, ktorá mu ani nebola

doručená a jediná písomnosť, ktorá sa mu dostala do dispozície, bolo predvolanie na pojednávanie, z
ktorého sa náležite ospravedlnil. O obsahu žaloby mal možnosť sa dozvedieť až z rozsudku súdu prvej
inštancie po jeho doručení.4.6 Podľa názoru žalovaného vykonal všetky potrebné úkony, týkajúce sa predmetného konania, čím
spochybnil tvrdenie žalobkyne o jeho nedostatočnej procesnej aktivite.
4.7 Nepoprel skutočnosť, že žalobkyňa má právny nárok na vyporiadací podiel podľa §149 ods. 1 v

spojení s §150 OZ; po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu všetok majetok patriaci do BSM má
patriť do konkurznej podstaty úpadcu. Toto však nevylučuje možnosť žalobkyne domáhať sa úhrady
pohľadávky voči úpadcovi na vyrovnanie podielov medzi manželmi. Z tohto titulu by žalobkyni vznikla
„nová“ pohľadávka, ktorá by nespadala do konkurzného konania, pretože by vznikla až po vyhlásení
konkurzu, a ktorá by bola tzv. pohľadávkou ,,za konkurznou podstatou“. Nie je vylúčené, že úpadca

pohľadávku na vyrovnanie podielov druhému z manželov splní v budúcnosti. Premlčanie nárokov medzi
manželmi sa spravuje §114 OZ.
4.8 Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a
konanie zastaviť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (duplika) spochybnila výklad žalovaného vo vzťahu

k ust. §167i ods. 1 ZKR. Mala za to, že toto ustanovenie o BSM sa uplatňuje iba v prípade, keď
ku zániku dlžníkovho BSM dochádza vyhlásením konkurzu. V predmetnom konaní BSM s úpadcom
zaniklo rozvodom manželstva, t.j. rozsudkom okresného súdu a jeho právoplatnosťou, t.j. 22.06.2017.
Je potrebné aplikovať §53 ods. 3 písm. b) ZKR s tým, že správca vstupuje do konania namiesto úpadcu
dňom vyhlásenia konkurzu, teda nie je dôvod na zastavenie súdneho konania, ale v prebiehajúcom

súdnom konaní sa bude pokračovať so správcom úpadcu, avšak úpadca mal možnosť vystupovať ako
vedľajší účastník konania na strane úpadcu. Keďže došlo k zániku BSM právoplatnosťou rozsudku o
rozvode manželstva a nie vyhlásením konkurzu, nemohli nastať účinky, predpokladané ustanovením
§167i ods. 1 veta prvá ZKR. Súhlasila, že ZKR explicitne nešpecifikuje vzťah medzi druhou a štvrtou
časťou, avšak §167i ZKR v žiadnom zo svojich odsekov neodkazuje na použitie ustanovenia §53 ods.

3 písm. b) ZKR, ale na druhej strane, žiadnym spôsobom použitie tohto ustanovenia ani nevylučuje.
Súhlasila s tým, že úpadca nemal inú možnosť, ako podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa §11 ods.
1 ZKR, ktorý upravuje aktívnu procesnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa
druhej časti ZKR. Z uvedeného vyplýva, že dlžník - fyzická osoba môže sám na svoj majetok navrhnúť
konkurz len podľa štvrtej časti ZKR.

5.1 Zdôraznila, že k obsahu žaloby sa žalovaný nijako nevyjadril, neboli popreté skutkové tvrdenia,
ktoré boli v žalobe obsiahnuté. Súd postupoval podľa jej názoru presne v medziach ZKR, kedy do
konaniavstúpilsprávcanamiestoúpadcudňomvyhláseniakonkurzu,keďžeúpadcovoBSMzaniklopred
vyhlásením konkurzu a už začalo konanie o vyporiadaní BSM, ktoré sa doposiaľ právoplatne neskončilo.
5.2 Vylúčila postup okresného súdu podľa §138 C.s.p., pretože sa nejedná o zjavne nedôvodnú žalobu,

keďže v čase jej podania nebol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

6. Krajský súd ako súd odvolací podľa §34 C.s.p. vec prejednal podľa §385 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť a konanie v zmysle

§167e ods.1 ZKR zastaviť.

7. Podľa §167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz,
súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť
uspokojená iba v konkurze (§166a), alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§166b).

7.1 Podľa §167e ods. 3 ZKR, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie
konkurzu na zastavenie konania sa neprihliada. Podľa §167i ods. 1 ZKR, vyhlásením konkurzu zaniká
dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v
dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí,
ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie

podania návrhov na vyhlásenie konkurzu.

8. V prvom rade krajský súd považuje za potrebné uviesť, že z vlastných registrov zistil, že uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica vydaného 27.07.2022, zverejnený 02.08.2022, sp.zn. 4OdK579/2020
v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka: L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. V.

XX, XXX XX Z. G. T., podnikajúci pod obchodným menom L. R., O. V. 75, XXX XX Z. nad T., IČO: XX
XXX XXX, odvolal správcu konkurznej podstaty INSOLVENSY SOLUTIONS, k.s., so sídlom Námestie
SNP 14, 811 06 Bratislava a ustanovil do funkcie správcu JUDr. Richarda Kontu, so sídlom kancelárie
Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica.9. Ustanovenie §11 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravuje aktívnu procesnú legitimáciu
na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti zákona, t.j. dlžník - fyzická osoba môže

sám na svoj majetok navrhnúť konkurz len podľa štvrtej časti zákona; ustanovenie §16 ods. 4 upravuje
následky konkurencie návrhov na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby - podnikateľa podľa
druhej a štvrtej časti zákona.
9.1 Dôvodová správa k vyššie citovanému ustanoveniu §167e ZKR uvádza, že „...sa upravuje
účinok vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k súdnym konaniam, v ktorých vystupuje dlžník, ak ide o konania,

v ktorých sa uplatňuje nárok, ktorý treba prihlásiť, alebo ak ide o nárok vylúčený z uspokojenia, tieto
konania treba zastaviť. Osobitne sa upravuje premlčanie takýchto nárokov, ak by sa zistilo, že nie sú
predpoklady na vedenie konkurzu, zo zákona sa na zastavenie konania neprihliada. V odseku 4. sa
upravujeprávopopierajúcehoveriteľavstúpiťdokonaniaohľadomoddĺženímnedotknutejpohľadávky...“
9.2Vovzťahukbezpodielovémuspoluvlastníctvumanželovv§167icitovanéhozákonadôvodováspráva
zdôrazňuje, že „jedným z následkov vyhlásenia konkurzu je zánik BSM. Do podstaty bude patriť celý

majetok BSM, čo je dôsledok úpadku jedného z manželov, podávajúci sa aj z hmotného práva (porovnaj
§147 OZ). Druhý z manželov má právo na náhradovú pohľadávku voči upadnutému manželovi z titulu
vyrovnania podielov (§150 OZ). Ide však o pohľadávku „za konkurznou podstatou“. Nie je vylúčené,
že upadnutý manžel pohľadávku na vyrovnanie podielov druhému z manželov splní v budúcnosti.
Premlčanie nárokov medzi manželmi sa spravuje §114 OZ. Osobitne sa upravuje možnosť do konkurzu

upadnutého manžela prihlásiť sa aj veriteľom druhého z manželov, ktorí majú právo byť uspokojení z
masy BSM“.
9.3 Krajský súd poukazuje aj na komentár k ustanoveniu §167i citovaného zákona v Zákone o konkurze
a reštrukturalizácii (Ďurica, M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Tretie vydanie. Praha:
C.H.BECK, 2019, strana 1161-1163), podľa ktorého „podobne ako v likvidačnom konkurze aj vyhlásením

oddlžovacieho konkurzu zaniká BSM. Novela však siahla k radikálnej zmene v tom, že do konkurznej
podstaty patrí ex lege celá masa majetku, ktorá tvorila BSM s výnimkou prípadu, ak pred vyhlásením
konkurzu došlo k vysporiadaniu BSM.V takom prípade patrí do konkurznej podstaty len majetok, ktorý je
vo výlučnom vlastníctve dlžníka. Novela nemá ochranárske ustanovenia v prospech veriteľov ohľadne
masy BSM, tak ako sú upravené v §53 ods. 3 pre potreby likvidačného konkurzu. Ak by však majetok

patril do konkurznej podstaty iného dlžníka (druhého manžela), zostáva v tejto konkurznej podstate. V
prípade súbehu viacerých konkurzov patrí do konkurznej podstaty toho dlžníka, ktorý skôr podal návrh
na vyhlásenie konkurzu.
9.4 Zákon rieši práva veriteľov vo vzťahu k majetku, ktorý patril do BSM, ale nerieši práva druhého
manžela. Zánikom BSM vzniká druhému manželovi pohľadávka z titulu vysporiadania BSM podľa §149

OZ, ktorej výška sa určí podľa pravidiel stanovených v §150 OZ. Pri určení výšky pohľadávky musí
byť zohľadnené to, čo zo svojho vynaložil druhý manžel na spoločný majetok, čo sa zo spoločného
majetku vynaložilo na jeho majetok, to, ako sa staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí. Pri určení pričinenia sa musí vziať na zreteľ aj starostlivosť o deti a na obstarávanie
spoločnej domácnosti.

9.5 Pretože zákon nemá inú úpravu, ide o „novú“ pohľadávku, ktorá je vymáhateľná v celom
rozsahu...Ostatným veriteľom zákon umožňuje prihlásiť všetky pohľadávky, ktoré mohli byť uspokojené
z majetku patriaceho do BSM. Ide zrejme o situáciu, keď veriteľ nemá pohľadávku voči dlžníkovi, na
majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, ale má pohľadávku voči jeho manželovi. Táto úprava zodpovedá
§147 OZ, podľa ktorého môže byť pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania

manželstva, uspokojená aj z majetku, ktorý patrí do BSM. Nezabezpečení veritelia sa z tohto majetku
uspokojujú pomerne. Veritelia si môžu prihlásiť len tie pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym
mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. O inom ako pomernom uspokojení môže súd rozhodnúť na
návrh veriteľa, ktorý podá voči správcovi. Pri rozhodovaní o rozsahu uspokojenia zákon odkazuje súd na
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia sú problematické, pretože upravujú separátne

uspokojovanie určitej skupiny veriteľov akoby mimo rozvrhu výťažku, podľa pravidiel, ktoré sú stanovené
v §167u. Toto separátne uspokojovanie možno aplikovať iba na určenie výšky podielu (pohľadávky)
druhého manžela podľa kritérií stanovených v §150 OZ. Ohľadne iných veriteľov Občiansky zákonník
stanovuje len podmienky, za ktorých je možné uspokojiť pohľadávku veriteľa len jedného z manželov aj z
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva (po vyhlásení konkurzu, z konkurznej podstaty ?

§147 OZ).
9.6 Odkaz zákonodarcu na ustanovenia Občianskeho zákonníka je neodôvodnený, pretože je len vecou
právnej úvahy súdu, ustanovenia ktorého zákona použije pri rozhodovaní veci.9.7 Riešenie, podľa ktorého celý majetok patrí do konkurznej podstaty, považujeme za nesprávne
a nespravodlivé, ktoré odporuje ustanoveniam Občianskeho zákonníka o vysporiadaní BSM. Tak
napr. neumožňuje prihliadnuť na potreby maloletých detí, v dôsledku čoho by sa dom, resp. byt pri

vysporiadaní prikázal do výlučného vlastníctva druhého manžela.“

10. Zhrnúc vyššie uvedené krajský súd uvádza, že podľa §167 citovaného zákona návrh na vyhlásenie
konkurzu je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou len podľa štvrtej časti zákona (oddĺženie
je upravené len v štvrtej časti v ustanoveniach §166 až §167w). Z §166 ods. 1 vyplýva, že každý

platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddĺženia konkurzom,
alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z
podnikateľskej činnosti. Podmienky návrhu na vyhlásenie konkurzu upravuje ustanovenie §167 a
vyhlásenie konkurzu podrobne upravuje §167a. Ustanovenie §167b ods.1 upravuje oprávnenie dlžníka
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu ako aj, že konanie vo veciach týkajúcich sa tohto majetku
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca koná v mene a na účet dlžníka. V súvislosti

s vyhláseným konkurzom ZKR v §167e ods.1 upravuje povinnosť súdu zastaviť konanie, v ktorom
sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§166b), a to v prípade, ak bol vyhlásený konkurz. Ustanovenie §167h upravuje
konkurznú podstatu a osobitne §167i upravuje náležitosti ohľadom BSM tak, že vyhlásením konkurzu
zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§167i ods.1) s tým, že do konkurznej

podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom BSM, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu; to neplatí, ak
už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie
podania návrhov na vyhlásenie konkurzu; ak do konkurznej podstaty patrí obydlie dlžníka, ktoré je
v dlžníkovom BSM, správca vydá nepostihnuteľnú hodnotu druhého bezpodielového spoluvlastníka
druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi (§167i ods.3).

11. Právna úprava, účinná od 01.03.2017 vo vzťahu k osobným „bankrotom“, vykonaná novelou č.
377/2016 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z.z., umožňuje riešiť úpadok fyzických osôb
v závislosti od ich právneho statusu podľa toho, či ide o podnikateľa alebo fyzickú osobu, ktorá nie je
podnikateľom. U dlžníka - fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, je úpadok možné riešiť aj konkurzom

podľa druhej časti zákona, ale len na základe návrhu veriteľa z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka.
Dlžník má možnosť predísť takémuto konaniu tým, že skôr podá návrh na vyhlásenie konkurzu podľa
štvrtej časti alebo na určenie splátkového kalendára a vstúpi tak do oddlžovacieho konania. Aktívnu
vecnú legitimáciu má len dlžník a návrh na vyhlásenie likvidačného konkurzu proti dlžníkovi - fyzickej
osobe, ktorý nie je podnikateľom, nie je možné podať podľa druhej časti. Dlžník môže v takomto

prípade požiadať o vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu na svoj majetok, alebo môže žiadať o určenie
splátkového kalendára (Ďurica, M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Tretie vydanie.
Praha: C.H.BECK, 2019, strana 112-114).

12. Ustanovenie §167e ods.1 citovaného zákona stanovuje povinnosť zastaviť súdne konanie, v ktorom

sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze v zmysle §166a alebo sa považuje
za nevymáhateľnú v zmysle §166b. Na rozdiel od konkurzu podľa druhej časti zákona sa súdne konania,
v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze a pohľadávky, ktoré
sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné, sa neprerušujú.
12.1 Súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť. Príkaz na zastavenie konania platí

aj pre odvolacie a dovolacie konanie, ak počas týchto konaní súd rozhodne o vyhlásení konkurzu na
majetok žalovaného. Ak súd prizná nevymáhateľnú pohľadávku, t.j. ak konkurz bol vyhlásený pred
rozhodnutím súdu a proti tomuto rozhodnutiu je podané odvolanie, odvolací súd musí zrušiť rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaviť. Ak je konkurz vyhlásený po rozhodnutí súdu prvej inštancie a
je podané odvolanie, odvolací súd konanie zastaví.

13. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu dňa 09.05.2020
na vyporiadanie BSM, zaniknuté rozsudkom Okresného súdu Lučenec o rozvode manželstva,
právoplatným 22.06.2017. Dňa 05.01.2021 na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz podľa štvrtej
časti ZKR.

13.1 Okresný súd rozhodol o vyporiadaní BSM rozsudkom zo dňa 01.12.2021. Keďže v zmysle §167i
ods. 1 ešte nedošlo k vyporiadaniu BSM, do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.13.2 Odvolací súd v súlade s §167e ods. 1 ZKR konanie zastavil a vzhľadom na skutočnosť, že okresný
súd napriek vyhláseniu konkurzu vo veci rozhodol, krajský súd jeho rozsudok v plnom rozsahu zrušil.

14. O trovách konania rozhodoval odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §256 ods. 1 a § 257
C.s.p. Podľa §256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane; podľa §257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.
14.1 Odvolací súd konanie zastavil podľa §167e ods. 1 ZKR; zastavenie konania zavinil dlžník. Krajský

súd za použitia §257 C.s.p. mal zato, že vyhlásenie konkurzu na fyzickú osobu - žalovaného je takým
dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý prichádza do úvahy žalobkyni náhradu všetkých trov
konania (prvostupňových aj odvolacích) nepriznať.

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 3 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.