Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 2, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010358
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3520010358.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.

Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX
v Trenčíne, okres Trenčín, trvale bytom B. XXX, C. D. E. D. F., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí
konanom v Trenčíne dňa 02. augusta 2023, o odvolaniach obžalovaného a poškodeného A. G. proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2T/64/2020 zo dňa 05.10.2022 vrátane
doplňujúceho rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2T/64/2020 zo dňa
05.05.2023, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. f), odsek 3 Tr. poriadku s a v napadnutom rozsudku okresného
súdu z r u š u j e výrok o náhrade škody.
Na podklade § 322 ods. 3 Tr. poriadku pri nezmenených výrokoch o vine a treste odňatia slobody j e

podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, okres Trenčín, trvale
bytom B. XXX, C. D. E. D. F. p o v i n n ý nahradiť poškodenému A. G., nar. XX.XX.XXXX v Lubine,
trvale bytom H. XXX, C. D. E. D. F. škodu vo výške 4.671,- Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Tr. poriadku s a poškodený A. G. nar. 01.01.1956 v Lubine, trvale bytom H. XXX,
C. D. E. D. F. so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
II. Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2T/64/2020 zo dňa 05. októbra 2022
bol obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) na podklade obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Pv 329/20/3304 zo dňa 08. októbra 2020,
doručenej okresnému súdu dňa 12. októbra 2020, uznaný vinným zo spáchania trestného činu prečinu

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe,
že
dňa 27.05.2020 v čase po 23:30 hod. do 00:15 hod. dňa 28.05.2020 v obci Hôrka nad Váhom pred
rodinným domom č. XXX zničil tam zaparkované motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: D., farba
čierna metalíza, VIN:I., r. 2009, patriace v tom čase do dedičstva po A. G., a ktorého jediným dedičom
sa stal A. G., manžel A. G., tak, že vozidlo polial benzínom a následne zapálil, následkom čoho došlo k
zhoreniu celého vozidla, pričom na mieste požiaru, na zemi vedľa pravých predných dverí vozidla, bola

zistená prítomnosť pár automobilového benzínu, čím spôsobil škodu vo výške 4671,- Eur.
Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 245 odsek 2 Tr. zákona, za použitia § 36 písm.
j) Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a podľa § 51 odsek 1 Tr. zákonapodmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej
dobe v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 51 odsek 2 Tr. zákona a § 51 odsek 4 písm. d), písm. j) Tr. zákona
bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe A. G. škodu vo výške 4.671,- Eur

a podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve so
zameraním na zvládanie konfliktných situácií.
Proti citovanému rozsudku v zákonnej lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia na hlavnom
pojednávaní za účasti obžalovaného a intervenujúceho a dozorového prokurátora), podal obžalovaný
odvolanie vo vzťahu ku všetkým jeho výrokom.

Krajský súd, ako odvolací súd, po preskúmaní veci dňa 14. februára 2023 podľa § 322 odsek 2
Tr. poriadku vrátil vec okresnému súdu na doplnenie dokazovania a na rozhodnutie o chýbajúcom
výroku o škode napadnutého rozsudku vzhľadom k tomu, že poškodená osoba bola v skutkovej vete
napadnutéhorozsudkudostatočnekonkretizovaná,vrátanevýškyspôsobenejškody,napriektomuvýrok
o náhrade škody v napadnutom rozsudku chýbal.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2T/64/2020 zo dňa 05. mája 2023 bol
napadnutý rozsudok podľa § 328 odsek 1 Tr. poriadku doplnený o výrok o náhrade škody nasledovne:
Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku sa poškodený A. G., nar. XX.XX.XXXX v Lubine, trvale bytom H. XXX
so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Proti tomuto výroku doplňujúceho rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie poškodený A. G.,

ktoré do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu bližšie písomne neodôvodnil.
Z písomného odôvodnenia obžalovaného vyplýva, že podľa jeho názoru súdom prvého stupňa
zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, súd sa
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, odôvodnenie napadnutého
rozsudku je nedostatočné. Počas celého konania sa nevyskytol ani jeden priamy usvedčujúci dôkaz

o tom, že sa obžalovaný dopustil skutku tak, ako uviedol okresný súd, ktorý prihliadol iba na výpovede
poškodeného a svedkov, ktorí držia spolu a sú takmer ako jedna rodina a na druhej strane nebol
zaistený dôkaz v prospech obžalovaného (bandaska), ktorá bola kupovaná na čerpacej stanici Slovnaft.
Obžalovaný nemal dôvod sa vyhrážať poškodenému, pretože nemali medzi sebou žiadny spor. V závere
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a oslobodiť ho spod obžaloby, prípadne vec vrátiť

súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Obžalovaný doplnil svoje odvolanie písomným podaním, z ktorého obsahu vyplýva, že hlavnému
pojednávaniu na súde prvého stupňa celkom neporozumel a opakovane žiadal, aby mohol do konania
predložiť žltú bandasku, ktorú zakúpil na benzínovej pumpe Slovnaft, ale okresný súd to odmietol.
Celý konflikt podľa obžalovaného vyvolal svedok J. F., ktorý nezvládol svoj hnev a v amoku žiadal

od obžalovaného kľúče od bytu, ktoré mu nevydal, a preto sa mu začal vyhrážať. Svedok J. F.
sa obžalovanému s odstupom času ospravedlnil a tvrdil, že on žiadne vyhrážky z jeho strany
v inkriminovanom čase neregistroval. Svedok A. D., ktorý prišiel prvý k horiacemu autu vypovedal, že
obžalovaného na mieste nevidel. Obžalovaný má tiež informácie, že svedok K. C. sa po skutku stretol
s E. L., ktorý mohol manipulovať jeho výpoveď. Rovnako svedecká výpoveď E. M. je nedôveryhodná,

pretože si na niektoré skutočnosti spomenul až dva roky od poškodenia vozidla. Okresný súd všetkým
týmto svedkom uveril, aj svedkyni A. N., ktorá obžalovaného nenávidí a jeho voči nemu osobne zaujatá,
a naopak odmietol vykonať výsluch O. E., ktorú chcel vypočuť obžalovaný, pretože mu povedala, že ju
svedkovia E. L. s A. N. navádzali na krivú výpoveď. Obžalovaný v závere podania opätovne zdôraznil,
že nemal dôvod poškodiť vozidlo E. L., nemal s ním predtým žiadny spor a sám nie je agresívnej povahy.

Písomné vyjadrenie prokurátora k dôvodom odvolania obžalovaného a k odvolaniu poškodeného do
konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu predložené nebolo.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo za splnenia
všetkých procesných podmienok (§ 293 odsek 5, § 294 odsek 1 Tr. poriadku) v neprítomnosti
obžalovaného A. A. a poškodeného A. G., navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné

podľa § 319 Tr. poriadku a na podklade odvolania poškodeného napraviť pochybenie okresného súdu
vo výroku o náhrade škody.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie oboch odvolaní podľa § 316
odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku,

na verejnom zasadnutí dňa 02. augusta 2023, na podklade oboch podaných odvolaní
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o trestoch
rozsudku prvostupňového okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Na podklade podaných odvolaní, ktoré podali obžalovaný a poškodený ako oprávnené osoby, včasi na správnom mieste, krajský súd dospel k záveru, že z podnetu podaného odvolania poškodeného je
potrebné zrušiť v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa výrok o náhrade škody.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 odsek 10 Tr. poriadku
pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, boli
objasnené všetky základné skutočnosti uvedené v § 119 Tr. poriadku, a tak krajský súd z doposiaľ
vykonaného dokazovania vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa kritériá pre jeho

označenie za arbitrárne, či podobne nedostatočne odôvodnené, keďže obsahuje výstižné hodnotenie
všetkých podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o vine a treste. Súd prvého stupňa
v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
pri hodnotení vykonaných dôkazov spravoval. Skutkové zistenia sú v súlade s vykonanými dôkazmi,
ktorými bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku opísaného

vo výroku o vine odvolaním napadnutého rozsudku. Obžalovaný sa podaným odvolaním v podstate
domáhal iba iného hodnotenia vykonaných dôkazov (v jeho prospech) v porovnaní s tým, ako ich
vyhodnotil súd prvého stupňa, a zároveň poukázal na to, že počas celého konania sa nevyskytol ani
jeden priamy dôkaz preukazujúci jeho vinu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd môže opierať
výrok o vine aj o nepriame dôkazy za predpokladu, že tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú, ničím

nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Túto
žiadnym relevantným spôsobom nenarušenú reťaz nepriamych dôkazov tak vytvorili predovšetkým
svedecké výpovede E. L., A. N., J. F., E. P., O. Q. a E. M., na ktoré skutkovo nadväzujú výsledky
obhliadky a doplnenej obhliadky miesta činu, závery znaleckého skúmania Kriminalisticko-expertízneho
ústavu z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, kamerový záznam z čerpacej

stanice, ako aj zo zabezpečenej vecnej stopy. Okresný súd podrobne a logicky vyhodnotil všetky
tieto usvedčujúce dôkazy v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne, keď následne dospel k jedinému správnemu záveru, a to k záveru o nepochybne preukázanej
vine obžalovaného za žalovaný skutok, ktorý aj správne právne posúdil ako trestný čin prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona. S poukazom na to,

že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, krajský súd
na tieto vecne správne skutkové aj právne úvahy a závery súdu prvého stupňa odkazuje, keďže sa s nimi
bezvýhradne stotožňuje.
K námietke obžalovaného týkajúcej sa nevykonania ním navrhovaných dôkazov, a to vypočutia

svedkyne O. E. a možnosti predloženia do konania vecného dôkazu (žltej bandasky na benzín, ktorú mal
údajne po celý čas trvania trestného konania u seba doma) krajský súd uvádza, že z obsahu a rozsahu
vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov
pri plnení povinnosti podľa § 2 odsek 10 Tr. poriadku, resp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 odsek 11 Tr.
poriadku vyplýva, že nie sú povinné vykonať každý dôkaz navrhnutý oprávnenou stranou v konaní, práve

naopak, majú právo aj navrhnutý dôkaz nevykonať resp. odmietnuť vykonať, najmä ak je to neúčelné a
zjavneprerozhodnutievmeritevecinepodstatné.Naviacokresnýsúddostatočnýmspôsobomanáležite
odôvodnil svoje rozhodnutie odmietnuť navrhované dôkazy v predmetnom trestnom konaní vykonať.

Rovnako je nutné prisvedčiť aj dôvodnosti výroku o treste, pretože súd prvého stupňa zohľadnil

tak pri druhu, ako aj výmere všetky všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov
v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona. Správne vychádzal z prítomnosti okolnosti uvedenej
v § 36 písm. j) Tr. zákona, keďže obžalovaný pred spáchaním skutku nebol súdne trestaný ani
uznaný vinným za spáchanie priestupku. Za nezistenia žiadnej z priťažujúcich okolností následne
pri úvahách o uložení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody obžalovaného súd prvého stupňa

vychádzal z upravenej trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 3 Tr. zákona, a to zo sadzby v rozpätí 6
mesiacov až 26 mesiacov. Zodpovedá skutočnosti, že obžalovaný sa do rozhodnutia okresného súdu
nedopúšťal žiadnej protiprávnej činnosti a zamestnávateľmi je hodnotený kladne, pričom spáchanie
žalovanej trestnej činnosti je teda s najväčšou pravdepodobnosťou iba ojedinelým excesom v jeho inak
bezúhonne vedenom živote, preto okresný súd uložil obžalovanému aj podľa názoru krajského súdu

primeraný a spravodlivý trest na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom
a probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Dôvodné bolo aj uloženie povinnosti
nahradiť v skúšobnej dobe poškodenému spôsobenú škodu a povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebosa zúčastniť na psychologickom poradenstve so zameraním na zvládanie konfliktných situácií, ktorá
povinnosť ešte prehĺbi individuálno-preventívny účinok uloženého trestu.
V tzv. adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody, ktoré bolo súčasťou predmetného trestného

konania však okresný súd nepostupoval správne a súladne s Trestným poriadkom. Napriek tomu, že
po vrátení veci krajským súdom na doplnenie chýbajúceho výroku o náhrade škody, súd prvého stupňa
vykonal ku žalovaným trestným činom vzniknutej a priamo súvisiacej škode doplnenie dokazovania,
v závere nedospel k správnemu rozhodnutiu, keď odkázal poškodeného A. G. podľa § 288 odsek 1
Tr. poriadku s náhradou škody na civilný proces s odôvodnením, že nárok na náhradu škody nebol

uplatnený včas (do skončenia vyšetrovania). Takéto rozhodnutie je však v rozpore s ustanovením § 288
odsek 1 Tr. poriadku, v zmysle ktorého súd odkáže poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný
proces iba vtedy, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu
škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie.
V posudzovanej veci bola škoda už v prípravnom konaní uplatnená riadne a včas, avšak nie oprávneným
subjektom, teda poškodenou osobou v právnom slova zmysle, ktoré pochybenie nenapravil ani okresný

súd po podaní obžaloby. Uvedená skutočnosť nemôže byť vyhodnotená v neprospech poškodeného A.
G., ktorý chybou orgánov činných v trestnom konaní a okresného súdu nemohol riadne a včas vykonávať
práva poškodeného a v podstate ho sankcionovať tým, že bude musieť iniciovať konanie pred civilným
súdom. Okrem už uvedeného je nevyhnutné zdôrazniť, že sám okresný súd vo výroku napadnutého
rozsudku upravil skutkovú vetu obžaloby tak, že z nej bezpochyby vyplýva, že jedinou poškodenou

osobou trestným činom je práve A. G., konkrétna výška škody 4.671,- Eur je rovnako v skutku priamo
uvedená, pričom v rámci výrokov o treste uložil okresný súd obžalovanému povinnosť v skúšobnej
dobe probačného dohľadu nahradiť poškodenému A. G. škodu vo výške 4.671,- Eur. Zároveň však
okresný súd už nerozhodol samotným výrokom o škode podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku, ktorý
tvorí nevyhnutný zákonný predpoklad uloženia povinnosti obžalovanému nahradiť spôsobenú škodu

počas plynutia skúšobnej doby. V úvahách okresného súdu v tejto časti tak zjavne absentuje objektívna
racionalita. Napokon výšku uplatnenej škody a osobu poškodeného žiadnym relevantným spôsobom
nenamietal ani obžalovaný.
Krajský súd teda musel napraviť pochybenie súdu prvého stupňa, preto z podnetu dôvodne podaného
odvolania poškodeným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodom I. zrušil

výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku a sám rozhodol o povinnosti obžalovaného škodu vo
výške 4.671,- Eur poškodenému A. G. nahradiť a so zvyškom nároku ho odkázal na civilný proces,
nakoľko na túto zvyšnú časť uplatneného nároku (suma presahujúca znaleckým posudkom zistenú
hodnotu zničeného vozidla) nebol v posudzovanej veci daný zákonný podklad a v bode II. odvolanie
obžalovaného vyhodnotené ako nedôvodné, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.