Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623200512
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5623200512.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Š. N., rod. N., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom M. L. XX, zastúpeného JUDr. Annou Járošovou, advokátkou, so sídlom
Námestie osloboditeľov 795/34, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej B. R., rod. N., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom R. XXXX/XX, M. T., zastúpenej JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, so sídlom Garbiarska
695,LiptovskýMikuláš,ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiam,takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti rodinnému domu súpisné číslo 34 na
pozemku parcela č. 295/2, zapísanému Okresným úradom, katastrálnym odborom Liptovský Mikuláš,
na LV č. XXX, pre katastrálne územie M. L., obec Liptovská Kokava, sa z r u š u j e .

II. Nehnuteľnosť, zapísaná v evidencii katastrálneho odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš na LV
č. XXX, k. ú. M. L., obec Liptovská Kokava, ako rodinný dom súpisné číslo XX, na pozemku č. 295/2,
sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel 4 077,49 eura v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

V. Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21. 02. 2023 žalobca žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti,
a to rodinnému domu súpisné číslo XX na pozemku parcelné číslo 295/2, zapísanému v evidencii

katastrálneho odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš na LV č. XXX pre k. ú. M. L., obec Liptovská
Kokava (ďalej len „dom č. XX“) a túto nehnuteľnosť v celosti prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Ako
náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej navrhol sumu 3 745,55 eura z dôvodu, že žalobca žalovanej
na vyplatenie tohto spoluvlastníckeho podielu zaplatil dopredu sumu 5 460,70 eura. Uplatnil si aj nárok
na náhradu trov konania. Zároveň navrhol vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanej zakázal
nakladať so spoluvlastníckym podielom žalovanej vo veľkosti 3/16-iny v pomere k celku k rodinnému
domu č. XX.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol uznesením zo dňa 23. 02. 2023, č. k.
6C/8/2023-53, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 22. 03. 2023.3.Žalovanávovyjadreníkžalobesúhlasilasozrušenímpodielovéhospoluvlastníctvakrodinnémudomu
č. XX, ako aj s cenou, zistenou znaleckým posudkom, vypracovaným B.. R., vo výške 49 100,- eur.
Žiadala vyplatiť celú sumu 9 206,25 eura, ktorá pripadá na jej spoluvlastnícky podiel vo výške 3/16-

in, nakoľko nesúhlasila so započítaním sumy 5 460,70 eura. Tvrdila, že žalobcom predložená dohoda
o vyplácaní rieši nárok na prípadný dedičský podiel po matke strán sporu Ž. N., čo sa uvádza aj v
predloženej dohode. Spoluvlastnícky podiel, ktorým žalovaná doteraz disponuje, je však dedičstvom po
jej otcovi, pričom poukázala na osvedčenie o dedičstve vo veci sp. zn. 6D/813/2008. Pokiaľ žalobca
uvádzal údajné nároky za investície vo výške 1 284,72 eura, tieto investície boli vykonávané pred

značnou dobou a nakoľko nehnuteľnosť užíval len žalobca je pochopiteľné, že uhrádzal náklady na
prípadné opravy, spôsobené opotrebovaním nehnuteľnosti, ktoré zapríčinil on.

4. Žalobca aj žalovaná zotrvali na svojich stanoviskách aj v ďalších podaniach, a to žalobca v replike zo
dňa 15. 05. 2023 a žalovaná v duplike zo dňa 31. 05. 2023.

5. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.), podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

6. Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
7. Podľa údajov, vyznačených na LV č. XXX, k. ú. M. L., žalobca je podielovým spoluvlastníkom domu

č. XX v podiele 13/16-in a žalovaná v podiele 3/16-in. Ako titul nadobudnutia spoluvlastníckych podielov
v dome je u žalobcu vyznačené osvedčenie o dedičstve 6D/813/2008, žiadosť o zápis rodinného domu
Z 3384/96 a darovacia zmluva V 2079/2016 a u žalovanej zápis rodinného domu Z 3384/96.

8. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného

domu č. XX v podieloch, vyznačených na LV č. XXX k. ú. M. L.. Takisto medzi stranami bolo nesporné,
že rodinný dom sa nedá reálne rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a nesporná bola aj
hodnota nehnuteľností 49 100,- eur, určená znaleckým posudkom zo dňa 07. 03. 2022, vypracovaným
znalcomB..R.R..Nespornýbolzáujemstránvysporiadaťpodielovéspoluvlastníctvodruhýmspôsobom,
upraveným v § 142 ods. 1 Obč. zák., a to prikázaním celého domu do vlastníctva žalobcovi, s tým, že

hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovanej predstavuje sumu 9 206,25 eura. Takisto medzi stranami
bolo nesporné, že v období medzi 13. 02. 2009 až 18. 02. 2009 strany podpísali Dohodu o vyplácali
podielu z rodičovského domu (podpis overený na Notárskom úrade JUDr. Viery Kupcovej dňa 18. 02.
2009), kde žalobca a žalovaná sa dohodli, že 13. 02. 2009 žalobca vyplatil žalovanej z domu č. XX sumu
164 509,- Sk, čo predstavuje sumu 5 460,70 eura, pričom do celkovej sumy bola započítaná aj suma 10

000,- Sk, ktorú žalobca mal zaplatiť za žalovanú za pohrebné trovy po smrti matky Ž. N.. Medzi stranami
zostala sporná len skutočnosť, či suma, uvedená v dohode o vyplácaní podielu z rodičovského domu
(Dohoda) sa týkala výplatku zo spoluvlastníckeho podielu 3/16-iny, doteraz zapísaného na LV č. XXX, k.
ú. M. L., na meno žalovanej, alebo sa jednalo o výplatok z majetku po matke strán, neb. Ž. N., zomrelej
08.05.2008.Spornouzostalaajsuma10000,-eur,uvedenávDohode,keďžalovanánepoprelatvrdenie

žalobcu, že on hradil pohrebné trovy, pričom jej podiel na týchto trovách mal predstavovať sumu 10 000,-
Sk, ale žalovaná namietala, že pohrebné trovy vo výške 30 000,- Sk, t. j. po 10 000,- Sk na každé dieťa
nebohej, žalobca uplatnil v dedičskom konaní ako pasíva, čo sa v konečnom dôsledku premietlo aj do
výšky výplatku, ktorý jej bol priznaný osvedčením o dedičstve.

9. Dôkazmi, predloženými žalobcom až na pojednávaniach, ktoré boli vo veci vykonané dňa 04. 07.
2023 a 27. 07. 2023, súd ustálil, že rodinný dom č. XX vlastnícky patril pôvodne otcovi strán Y. N. a jeho
bratovi A. N.. Z predložených listinných dôkazov a dedičských spisov, evidovaných v archíve Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, bolo zistené, že A. N., nar. XX. XX. XXXX, zomrel dňa 16. 05. 1969, pričom
v konaní po ňom, vedenom na bývalom Štátnom notárstve v Liptovskom Mikuláši pod D 763/87, bola

predmetom dedenia polovica rodinného domu č. XX H. M. L. (v samotnom rozhodnutí zo dňa 01. 09.
1987 uvedené zrejme nesprávne číslo popisné 14, pretože v zápisnici o pojednávaní zo dňa 22. 05.
1987 aj v celom spise sa uvádza číslo popisné tohto domu XX). Dedičským rozhodnutím zo dňa 01. 09.
1987, č. k. D 763/87-29, preberateľmi polovice rodinného domu č. XX v M. L. bol vtedy maloletý žalobcav podiele 7/8-ín a maloletá žalovaná v podiele 1/8-iny. Odstupujúci spoludedičia Y. C.O., Ž. N. a Y. N.
dedičský výplatok nežiadali.

10. Po smrti otca strán Y. N., ktorý zomrel dňa 09. 01. 1987, dedičským rozhodnutím Štátneho notárstva
v Liptovskom Mikuláši zo dňa 23. 02. 1987,
č. k. D 121/87-22, polovicu rodinného domu č. XX H. M. L. nadobudli dedičia zo zákona, a to manželka
Ž. N. a deti K. N., G.. Š. N. a G.. B. N., všetci v rovnakých podieloch, teda po 1/4-ine na predmet
dedičstva (1/8-ina z celku). Samotný rodinný dom č. XX bol zapísaný do katastra nehnuteľností na návrh

žalobcu,žalovanej,ichsestryK.D.amatkyŽ.N.zodňa20.10.1996,ktorýmbolispoluvlastníckepodiely
rozdelené medzi matku strán Ž. N. - 2/16-iny, žalobcu - 9/16-in, žalovanú 3/16-iny a K. D. 2/16-iny. Ako
titul nadobudnutia spoluvlastníckych podielov však bolo uvedené iba dedičské rozhodnutie D 121/87-22
(dedičstvo po Y. N.) a 6Nc 108/87, čo podľa tvrdenia žalobcu predstavuje konanie o schválenie právneho
úkonu, pretože žalobca aj žalovaná bola v čase nadobudnutia dedičstva maloletí. Spoluvlastnícky podiel
K. D. nadobudol žalobca darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 2079/2016 dňa 17. 06.

2016.

11. V dedičskom konaní po matke strán Ž. N., vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6D/813/2008, bol
predmetom dedenia spoluvlastnícky podiel v dome č. XX vo veľkosti 2/16-iny (teda podiel, ktorý Ž. N.
nadobudladedenímposvojommanželoviY.N.)vhodnote100000,-Sk.Žalovaná,ktorásíceosvedčenie

o dedičstve podpísala dňa 16. 12. 2008, následne podala odvolanie v ktorom uviedla, že nesúhlasí s
odhadom ceny majetku po matke, nakoľko je vysoko podhodnotený. Preto súd - notárka pokračovala v
dedičskom konaní. Na pojednávaní dňa 18. 02. 2009 bola dohodnutá dedičmi cena hnuteľných vecí a
pokiaľ ide o rodinný dom s pozemkami, žalovaná nesúhlasila s ohodnotením a vyslovila názor, že takéto
domy sa predávajú zhruba za 2 milióny Sk, teda 66 387,84 eura. Preto bolo dohodnuté, že notárke

bude predložený buď znalecký posudok alebo ohodnotenie realitnou kanceláriou. Dňa 14. 05. 2009
bolo notárkou JUDr. Vierou Kupcovou vydané opäť osvedčenie o dedičstve, ktoré podpísali dedičky
K. D., B. R. a za žalobcu jeho manželka Y. N. na základe plnomocenstva zo dňa 16. 02. 2009, v
ktorom bola stanovená hodnota spoluvlastníckeho podielu poručiteľky (1/8-ina rodinného domu č. XX)
sumou 4 980,- eur. Z toho vyplýva, že v rámci dedičského konania bola ustálená hodnota rodinného

domu č. XX sumou 39 840,- eur. V rámci dedičského konania si žalobca uplatnil pohrebné trovy, ktoré
po odpočítaní pohrebného 79,67 eura boli zahrnuté ako pasíva dedičstva vo výške 916,15 eura. Po
započítaní týchto pasív dedičstva čistá hodnota majetku bola stanovená na 8 669,16 eura s tým, že
žalobca, ktorý nadobudol podiel 2/16-iny (1/8-inu) rodinného domu č. 34, bol zaviazaný „po vzájomnej
dohode vyplatiť len z domu“ žalovanej aj K. D. každej po 1 660,- eur. Medzi stranami bolo nesporné,

že žalobca vyplatil žalovanej 1 660,- eur a takúto istú sumu vyplatil aj druhej sestre K. D., čo mal súd
preukázané aj potvrdením X. E. E. zo dňa 22. 07. 2009.

12. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22. 07. 2023 potvrdila, že žalobca jej vyplatil sumu
100 000,- Sk ešte za života matky z celého domu. Nespochybnila, že následne sa „odrátali“ z nároku

na jej výplatok z rodinného domu č. XX všetky sumy, uvedené v Dohode, pričom uznala, že žalobcovi
nezaplatila sumu 10 000,- Sk na pohrebné trovy po matke. Žalovaná potvrdila, že suma 1 660,- eur z
dedičstva po matke jej bola vyplatená.

13. Vypočutím svedkyne Y. N. (manželky žalobcu) bolo zistené, že za života Ž. N. sa žalobca so

žalovanou dohodli, že ju vyplatia z domu a za tým účelom jej boli dané peniaze na bytovku v Pribyline,
kde mala ísť bývať. Ešte predtým žalovanej bola poskytnutá suma 40 000,- Sk. Svedkyňa potvrdila, že
Dohodu vyhotovila ona, túto predložila na pozostalostnom konaní u notárky JUDr. Kupcovej. S dvoma
položkami žalovaná nesúhlasila, tie prečiarkla a zvyšok podpísala. Čiastka, uvedená v Dohode, nebola
započítaná v dedičskom rozhodnutí po Ž. N.. Svedkyňa uviedla, že po vyplatení sumy 100 000,- Sk

mienili (ona s manželom) vec vysporiadať, avšak nebolo to uskutočnené z dôvodu, že v roku 2009 bol
dom zaťažený exekúciou na podiel žalovanej a aj na pozemok. O celej veci sa dozvedeli s manželom len
z telefonátu nejakého pána z Prievidze, ktorý im oznámil, že kúpil pozemok pod domom. V súčasnom
období žalobca od uvedeného muža tento pozemok kúpil na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol
povolený dňa 09. 06. 2023 pod V 2105/2023. Žalobca ešte za slobodna dal zaviesť do rodinného domu

plyn, čo stálo vtedy 70 000,- Sk. Za trvania manželstva, v čase, keď tam žalovaná už nebývala, boli na
dome vymenené okná - asi v roku 2015.14. Vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že
žalovaná prijala od žalobcu sumu 154 509,- Sk ako zálohu na výplatok z rodinného domu č. XX. Tvrdenie
žalovanej, že táto suma sa týkala matkinho podielu, je v rozpore s ostatnými dôkazmi. Matka strán

nadobudla v dome č. XX iba podiel 2/16-iny dedením po svojom manželovi Y. N. a tento spoluvlastnícky
podiel bol predmetom dedenia po nej. V rámci dedičského konania notárke síce bola predložená
Dohoda, avšak z osvedčenia o dedičstve nevyplýva, že by bola zohľadnená v rámci vyporiadania
dedičstva. Súd poukazuje na to, že hodnota domu č. XX bola v dedičskom konaní po Ž. N. určená
dohodou dedičov. Pretože žalovaná namietala pôvodne dohodnutú cenu spoluvlastníckeho podielu

matky 100 000,- Sk (hoci podpísala dňa 16. 12. 2008 prvé osvedčenie o dedičstve), notárka pokračovala
v dedičskom konaní, pričom vec bola napokon skončená osvedčením o dedičstve, ktoré podpísali
všetci dedičia (aj žalovaná) dňa 14. 05. 2009 a nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 05. 2009. Hodnota
spoluvlastníckeho podielu poručiteľky bola dedičmi určená sumou 4 980,- eur, preto žalovaná bola
uzrozumená, že hodnota domu bola v čase matkinej smrti 39 840,- eur (hodnota domu bez pozemku).
Žalobca bol zaviazaný vyplatiť žalovanej a aj druhej sestre, s ktorou nemal uzavretú žiadnu dohodu

o prípadnom predchádzajúcom vyplácaní, rovnakú sumu po 1 660,- eur. Žalovaná potvrdila, že suma
1 660,- eur jej bola zo strany žalobcu vyplatená. Preto keď žalobca poukázal žalovanej finančné
prostriedky podľa Dohody, nejednalo sa o výplatok z matkinho podielu. Pokiaľ žalovaná poukázala na
to, že sestra K. D. nadobudla okrem výplatku z domu aj pozemky spolu v hodnote 447,01 eura, nebolo
preukázané, že takáto dohoda medzi dedičmi bola uzavretá po zohľadnení výplatku, ktorý žalovaná

obdržala z domu. Navyše nadobúdateľka K. D. prevzala osobný záväzok, že v prípade, ak bude nejaký
výnos z prenájmu alebo odpredaja týchto nehnuteľností, vyplatí spolu každého zo žalovaných vo výške
1/3-iny zo získaných finančných prostriedkov.

15. Vzhľadom na uvedené zistenia nebolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že žalovaná prijala v minulosti

finančné prostriedky s vedomím, že sa jedná o náhradu za spoluvlastnícky podiel v rodinnom dome č.
XX, ktorý má zapísaný na LV č. XXX, k. ú. M. L.. Nejedná sa pritom len o podiel, získaný po otcovi,
ale aj podiel 1/16-iny, ktorý získala žalovaná po strýkovi A.. Žalovaná nepoprela tvrdenie žalobcu, že
sa voči nej v roku 2009 viedla exekúcia a že rodinný dom č. XX bol zaťažený, preto nebolo vyvrátené
tvrdenie svedkyne Y. N., že po vyplatení sumy 100 000,- Sk neboli vlastnícke vzťahy vysporiadané

z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania, vedeného proti žalovanej. Žalovaná nepreukázala, že
v dome č. XX vlastnila väčší podiel, ako 3/16-tiny, preto nemohla predpokladať, že suma uvedená v
Dohode, sa týka výplatku po matke. Táto totiž vlastnila v dome iba spoluvlastnícky podiel 2/16-iny, ktoré
po jej smrti nadobudol žalobca dedením s povinnosťou vyplatiť žalovanej celú hodnotu jej dedičského
podielu. Preto súd vychádzal zo zistenia, že žalovaná už prijala od žalobcu sumu 154 509,- Sk ako

náhradu za spoluvlastnícky podiel, ktorý má evidovaný na liste vlastníctva. Pokiaľ ide o sumu 10 000,-
Sk, žalovaná nárok žalobcu poprela a jej tvrdenie zodpovedá aj zisteniu súdu o tom, že v dedičskom
konaní po matke Ž. N. boli zohľadnené pasíva, predstavujúce trovy pohrebu cca 30 000,- Sk a o túto
čiastku následne bola znížená aj čistá hodnota majetku, a teda aj hodnota za vyplácaný spoluvlastnícky
podiel. Pokiaľ preto žalobca zaplatil za žalovanú trovy pohrebu 10 000,- Sk, tieto boli zohľadnené ako

pasíva dedičstva (po odpočítaní pohrebného) a v konečnom dôsledku boli zohľadnené aj pri určovaní
výšky sumy 1 660,- eur, ktorú bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanej. Preto súd zamietol žalobu v
časti, pokiaľ žalobca žiadal započítať sumu 10 000,- Sk na úhradu podielu žalovanej za spoluvlastnícky
podiel, ktorý mu bol prikázaný v tomto konaní.

16. Vzhľadom na uvedené súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k domu č. XX,
ktorý v celosti prikázal do vlastníctva žalobcu. Pri určovaní výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel
súd vychádzal z nespornej ceny nehnuteľnosti 49 100,- eur, takže hodnota spoluvlastníckeho podielu
žalovanej za 3/16-iny predstavuje sumu 9 206,25 eura. Súd zohľadnil, že žalovaná už od žalobcu prijala
preddavok na tento výplatok v sume 154 509,- Sk, t. j. 5 128,76 eura, a preto žalobcu zaviazal žalovanej

zaplatiť zostatok, t. j. sumu 4 077,49 eura.

17. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a
plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

18. Súd nezistil dôvody pre určenie dlhšej lehoty, žalobca dlhšiu lehotu ani nežiadal, a preto v zmysle
citovanej právnej úpravy súd zaviazal žalobcu vyplatiť žalovanej náhradu za prikázaný spoluvlastnícky
podiel v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V súlade s ustanovením § 567 ods. 2 Obč. zák. vprípade plnenia prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku bude dlh
splnený až pripísaním sumy dlhu na účet žalovanej.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Žalobca mal v konaní úspech v prevažnej časti, keď návrh bol zamietnutý iba v nepatrnej časti,
týkajúcej sa výplatku vo výške 331,94 eura. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanej, ako neúspešnej
strane sporu, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
poprávoplatnostitohtorozsudkusúdprvejinštanciesamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.