Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209439
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8223209439.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcov: X./. A. Q., R. C. F.L. XXX/X, XXX XX Q., X./. P.. N. Q., Q.. D.,
H.. XX.XX.XXXX, C. F. XXX/X, XXX XX Q., obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Ing. Michal Juhás,
advokát so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice proti žalovanému: Obec Raslavice, Hlavná 154/30, 086
41 Raslavice, IČO: 00 322 521, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.07.2023 domáhajú nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd (i) žalovanému zakázal pokračovať vo výstavbe novostavby
bytového domu na základe stavebného povolenia číslo: X. XXX/XXXX E. XX-XX zo dňa 26.02.2020,

a to do konečného rozhodnutia vo veci preskúmania zákonnosti opatrenia Okresného úradu Prešov
- Upovedomenia o vybavení podnetu č. X.-S.-X.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 02.03.2023, a ďalej (ii)
žalovanému zakázal podať návrh na kolaudáciu novostavby bytového domu, ktorá sa realizuje na
základe stavebného povolenia číslo: X. XXX/XXXX E. XX-XX zo dňa 26.02.2020 a to do konečného
rozhodnutia vo veci preskúmania zákonnosti opatrenia Okresného úradu Prešov - Upovedomenia o
vybavení podnetu č. X.-S.-X.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 02.03.2023.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili žalobcovia tým, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. Q., X.: Q., X.: C., evidovaných
na parcele registra „C“ na liste vlastníctva č. XXXX, a to konkrétne: pozemok s parcelným číslom XXX/
X o výmere 12739 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok s parcelným číslom XXX/X o výmere
2529 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok s parcelným číslom XXX/XX o

výmere 355 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok s parcelným číslom XXX/XX
o výmere 149 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom XXX
postavená na pozemku s parcelným číslom XXX/XX, druh stavby: rodinný dom, stavba so súpisným
číslom XXX postavená na pozemku s parcelným číslom XXX/XX, druh stavby: samostatne stojaca
garáž Žalovaný je stavebníkom „Novostavby bytového domu 2 x 8 b.j. bežného štandardu, SO. 101,
SO. 102“, na umiestnenie ktorej bolo X. X. vydané územné rozhodnutie číslo: X/XXXX E. XX-XX zo

dňa 05.02.2020 (ďalej len „územné rozhodnutie“) a stavebné povolenie číslo: X. XXX/XXXX E. XX-
XX zo dňa 26.02.2020 (ďalej len „stavebné povolenie“). Výstavba sa realizuje na parcelách registra
„C“ s parcelným číslom XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/XX vedených na Liste vlastníctva č. XXXX
a Liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území H. Q., X.: Q., X.: C.. Žalobcovia sa o výstavbe
novostavby bytového domu (ktorej stavebníkom je žalovaný) na pozemkoch, ktoré priamo susedia s
pozemkami žalobcov, dozvedeli až pri jej realizácii. Keďže žalobcom v rámci územného a stavebného

konania Obec X. ako príslušný stavebný úrad nedoručoval žiadne písomnosti a informácie (žiadne
písomnosti neboli zverejnené ani na úradnej tabuli), to znamená, že so žalobcami stavebný úrad nekonalako s účastníkom vyššie uvedeného územného a stavebného konania, tak žalobcovia sa za účelom
riešenia tejto situácie obrátili prostredníctvom svojho právneho zástupcu na príslušné orgány, kde začali
uplatňovať svoje zákonom priznané práva. Žalobcovia podali dňa 02.12.2022 prostredníctvom svojho

právneho zástupcu na Okresný úrad Prešov podnet na preskúmanie zákonnosti stavebného povolenia
mimo odvolacieho konania a následne podali dňa 16.12.2022 na Okresný úrad Prešov doplnenie tohto
podnetu. Okresný úrad Prešov si na základe podnetu žalobcov listom zo dňa 12.01.2023 vyžiadal od
X. X. spisový materiál, avšak následne v Upovedomení o vybavení podnetu zo dňa 02.03.2023 uviedol,
že procesné úkony predchádzajúce oznámeniu o začatí konania mu neumožnili v danom prípade

začať konanie vo veci v lehote do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti Stavebného povolenia,
nakoľko ku dňu 26.02.2023 došlo k uplynutiu lehoty na preskúmanie napadnutého právoplatného
rozhodnutia stavebného úradu Obce X. - stavebného povolenia v zmysle § 68 ods. 1 správneho
poriadku. Preto sa podaným podnetom ďalej nezaoberal. Keďže zo strany Okresného úradu Prešov k
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok, ako aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní podľa § 191 ods. 1

písm. g) Správneho súdneho poriadku a tiež k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu na riadne
posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku, ktoré mali za následok
vydanie nezákonného opatrenia orgánu verejnej správy - Upovedomenia o vybavení podnetu č. X.-
S.-X.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 02.03.2023, žalobcovia podali prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 15.05.2023 všeobecnú správnu žalobu, ktorá je vedená na Správnom súde v Košiciach

podsp.zn.8S/27/2023aktorousažalobcoviadomáhajúzrušeniauvedenéhoupovedomeniaOkresného
úradu Prešov, vrátenia veci na ďalšie konanie a preskúmanie stavebného povolenia mimo odvolacieho
konania. Žalobcovia ako opomenutí účastníci územného a stavebného konania, ktorí majú vlastnícke
alebo iné práva k susediacim pozemkom a stavbe na jednom z nich a ktorých vlastnícke alebo iné
práva k týmto pozemkom a stavbe boli vydaným územným rozhodnutím a stavebným povolením

priamo dotknuté, sa opomenutím v územnom a stavebnom konaní zo strany Obce X., ako príslušného
stavebného úradu, odstránila možnosť konať pred stavebným úradom. Tým predmetné územné a
stavebné konanie utrpelo vadu závažného charakteru, keďže došlo k závažnému porušeniu stavebného
zákona a správneho poriadku. Je nepochybne neprípustný stav, aby žalobcom ako vlastníkom priamo
susediacich pozemkov a stavby na jednom z nich pri pozemkoch na parcelách, kde sa realizuje výstavba

novostavby bytového domu, nebolo priznané postavenie účastníka predmetného stavebného konania,
ako aj územného konania, ktoré mu predchádzalo. Samotný zásah do práv žalobcov je daný povahou
výstavby, keďže ide o stavbu so štyrmi nadzemnými podlažiami, a to nielen z dôvodu jej rozsiahlosti.
Z predmetnej stavby je tiež možné priamo vidieť do interiéru domu žalobcov, ako aj na ich pozemky,
čím dochádza nepochybne k zásahu do práva žalobcov na súkromie. Navyše je v tejto súvislosti nutné

upriamiť pozornosť na skutočnosť, že predmetné územné rozhodnutie a stavebné povolenie boli vydané
Obcou X. v rozpore so záväznou časťou územného plánu Obce Q. zo dňa 17.09.2018, konkrétne
s bodom 2.1 písm. d) Článku č. 3: Regulatívy funkčného a priestorového usporiadania a využitia
územia obce v zmysle ktorého: „Stavby môžu byť maximálne trojpodlažné s využitým podkrovím.“ V
prípade novostavby bytového domu ide o bytový dom so štyrmi nadzemnými podlažiami, čo vyplýva z

územného rozhodnutia, stavebného povolenia, ako aj z priložených fotografií. K dôvodnosti návrhu a
osvedčeniu existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami žalobcovia uviedli, že napriek vyššie
opísanému nezákonnému stavu žalovaný ako stavebník pokračuje vo výstavbe novostavby bytového
domu, v rámci ktorej na majetku žalobcov spôsobil škodu. Konkrétne pri realizácii stavebných prác na
parcele registra „C“ s parcelným číslom XXX/X vedenej na Liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom

území H. Q., X.: Q., X.: C., došlo ku škode na plote rodinného domu žalobcov. Žalovaný poškodený
plot rodinného domu nevrátil do pôvodného stavu, pričom sa za účelom riešenia tejto situácie nijakým
spôsobom ani len nepokúsil kontaktovať žalobcov. Naopak žalobcovia vyzvali žalovaného na ukončenie
stavebných prác. Žalovaný však napriek opakovanej výzve žalobcov v stavebných prácach pokračuje
a žalobcom spôsobuje čoraz väčšiu škodu na majetku. Existencia právneho vzťahu medzi žalobcami

a žalovaným je preto riadne osvedčená. Ide o zodpovednostný vzťah, ktorého základom je konanie
žalovaného, ktorý napriek zjavnej nezákonnosti celého stavebného konania pokračuje vo výstavbe a
nielenže prehlbuje ujmu na právach žalobcov, ale zároveň im svojim konaním spôsobuje škodu na
majetku. K potrebe neodkladnej úpravy pomerov žalobcovia uviedli, že pre riadne pokračovanie v
predmetnom stavebnom konaní, ako aj na účely kolaudácie novostavby bytového domu, sa predpokladá

územné rozhodnutie a stavebné povolenie vydané v súlade so zákonom, pričom z dôvodu všeobecnej
správnej žaloby podanej žalobcami vznikla predbežná otázka, o ktorej je potrebné rozhodnúť ešte pred
samotným dokončením stavby a následným pristúpením ku kolaudačnému konaniu. Pokračovanie a
dokončenie výstavby novostavby bytového domu bez zohľadnenia zásahu do práv žalobcov z dôvoduopomenutia žalobcov v príslušnom územnom a stavebnom konaní, ujmu na právach žalobcov iba ďalej
prehĺbi. Odôvodnená potreba bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcami a priamo žalovaným ako
stavebníkom existuje z dôvodu spôsobovanej škody na majetku žalobcov. Vzhľadom na pokračovanie

vo výstavbe novostavby bytového domu, za existencie neskončeného konania vo veci preskúmania
zákonnosti opatrenia Okresného úradu Prešov, za súčasného spôsobovania škody na majetku žalobcov,
si tento prípad vyžaduje rýchlu súdnu ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, nakoľko nárok
žalobcov (zásah do ich práv v stavebnom konaní a spôsobená škoda na majetku) je nepochybne
osvedčený a nariadenie neodkladného opatrenia je preto viac ako nevyhnutné. Keďže v procese

realizácie novostavby bytového domu (už od jeho počiatočného štádia) došlo a stále dochádza k
viacerým porušeniam príslušných právnych predpisov, existuje dôvodná obava, že aj v ďalších štádiách
tohto procesu bude dochádzať nielen k ohrozeniu majetku žalobcov, ale aj k jeho ďalšiemu poškodeniu.
Žalobcovia majú teda dôvodnú obavu z ďalšieho zásahu do ich práv, ako aj bezprostrednú obavu z
ďalšieho ohrozenia a poškodenia ich majetku pokračovaním výstavby novostavby bytového domu. S
ohľadom na vyššie uvedené dôvody je nevyhnutné, aby sa žalovaný bezodkladne zdržal akýchkoľvek

ďalších stavebných prác v súvislosti s výstavbou novostavby bytového domu a nepokračoval v tejto
výstavbe, kým sa s konečnou platnosťou nerozhodne vo veci preskúmania zákonnosti opatrenia
Okresného úradu Prešov - Upovedomenia o vybavení podnetu č. X.-S.-X.-XXXX/XXXXXX-XXX zo
dňa 02.03.2023 (tzv. predbežná otázka), prípadne aj o spôsobenej škode na majetku žalobcov a jej
náhrade. Minimálne do vyriešenia predbežnej otázky je tiež potrebné žalovanému zakázať podať návrh

na kolaudáciu stavby a nepristúpiť tak ku kolaudačnému konaniu. Na základe vyššie uvedeného tak
existuje potreba bezodkladne upraviť pomery a zamedziť pokračovaniu porušovania práv žalobcov a
poškodzovaniu ich majetku. Sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom
navrhovaného neodkladného opatrenia je zamedziť pretrvávajúcemu zásahu do zákonom priznaných
práv žalobcov a spôsobovanej škody zo strany žalovaného, pričom z povahy veci vyplýva, že tento účel

nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7.Ustanovenie§325C.s.p.obsahujelenpríkladnývýpočetneodkladnýchopatrení,čovpraxiumožňuje,
aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na

základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa
existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných
žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného
dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, tedamusia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

8. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť dočasnej
úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie
je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je potrebné,

aby žalobca a žalovaná boli vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne
neopodstatnený.

9. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd žalovanému zakázal pokračovať vo výstavbe novostavby bytového domu na základe stavebného
povolenia číslo: X. XXX/XXXX E. XX-XX zo dňa 26.02.2020, a to do konečného rozhodnutia vo veci

preskúmania zákonnosti opatrenia Okresného úradu Prešov - Upovedomenia o vybavení podnetu
č. X.-S.-X.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 02.03.2023 a ďalej (ii) žalovanému zakázal podať návrh na
kolaudáciu novostavby bytového domu, ktorá sa realizuje na základe stavebného povolenia číslo: X.
XXX/XXXXE.XX-XXzodňa26.02.2020atodokonečnéhorozhodnutiavovecipreskúmaniazákonnosti
opatrenia Okresného úradu Prešov - Upovedomenia o vybavení podnetu č. X.-S.-X.-XXXX/XXXXXX-

XXX zo dňa 02.03.2023.

10. Súd spravidla rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez výsluchu a vyjadrenia
strán, bez nariadenia pojednávania, na základe skutočností osvedčených z predložených listín (§ 329
ods. 1 C.s.p.). Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. nevykonáva.

11. V prvom rade súd zdôrazňuje, že v zmysle § 3 Civilného sporového poriadku súdy prejednávajú
a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú iné orgány a zároveň v zmysle § 4 C.s.p. súdy prejednávajú iné spory a veci, len ak
to ustanovuje zákon. Z uvedeného vymedzenia právomoci súdu v civilnom sporovom konaní vyplýva,

že súdy v sporovom konaní prejednávajú všetky právne záležitosti súkromnoprávneho charakteru a na
základe konkrétneho zákonného ustanovenia aj iné právne záležitosti. Zároveň platí, že pokiaľ by určitá
právna záležitosť nebola v kompetenčných predpisoch pokrytá vôbec, teda by nespadala do právomoci
žiadneho iného orgánu ochrany práva, platí nevyvrátiteľná domnienka, že patrí do právomoci súdu.

12. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú
charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie
je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený
jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie
povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Verejnoprávne vzťahy ako vzťahy upravené

normami verejného práva sú postavené na princípe nadriadenosti a podriadenosti subjektov (princíp
subordinácie). Pre tieto právne vzťahy je typické, že jeden zo subjektov (orgán verejnej moci)
ukladá jednostranne druhému účastníkovi právneho vzťahu na základe zákona a presne ustanoveným
spôsobom povinnosti prostredníctvom autoritatívnych administratívnoprávnych aktov aplikácie práva. V
týchto vzťahoch vystupuje zjavne do popredia princíp nerovnosti účastníkov a chýba tu autonómia vôle

podriadeného účastníka.

13. Súd konštatuje, že základným právnym predpisom, ktorý upravuje zo stavebného hľadiska realizáciu
stavieb je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
Uvedený právny predpis okrem iného upravuje aj podmienky realizácie stavieb, ich zmeny a udržiavacie

práce, ktoré môžu byť uskutočňované iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia
stavebnému úradu (§ 54 a nasl.). Zákon podrobne upravuje, kto môže požiadať o vydanie stavebného
povolenia, aké náležitosti musí obsahovať žiadosť o stavebné povolenie, komu sa uvedená žiadosť
podáva, kto je účastníkom stavebného konania, priebeh stavebného konania, náležitosti stavebného
povolenia. V zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné

podmienkyuskutočneniaaužívaniastavbyarozhodneonámietkachúčastníkovkonania.Stavebnýúrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,
komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkýmvylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Zároveň z
§ 117 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu
je preneseným výkonom štátnej správy. Z uvedeného zákonného vymedzenia stavebného konania,

vrátane stavebného povolenia vyplýva, že záležitosť ohľadne stavebného povolenia na stavbu nie je
súkromnoprávnou záležitosťou. Ide o verejnoprávnu záležitosť, keďže tu na jednej strane vystupuje
stavebný úrad ako orgán verejnej moci, ktorý koná na základe stavebného zákona a na základe žiadosti
stavebníka a za podmienok upravených v stavebných predpisoch vydáva stavebné povolenie.

14. Z uvedeného vyplýva, že žalobcami uvádzané porušenia predpisov upravujúcich stavebné konanie
zo strany stavebného úradu Obce X. pri vydávaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia a
následne právne posúdenie veci zo strany Okresného úradu Prešov pri vybavovaní podnetu žalobcov
nie je súkromnoprávnym sporom. Uvedené veci patria v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. do právomoci
stavebných úradov ako orgánov verejnej moci a ak žalobcovia tvrdia, že ich práva boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej

správy, môžu sa domáhať ochrany na správnom súde v zmysle zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok. Zo žaloby vyplýva, že žalobcovia sa v rámci správneho konania domáhali ochrany
svojich práv a to podnetom na Okresný úrad Prešov voči stavebnému úradu Obci X. a následne voči
vybaveniu ich podnetu zo strany Okresného úradu Prešov sa domáhajú ochrany svojich práv podaním
správnej žaloby podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Súd v rámci civilného sporového konania podľa zákona

č. 160/2015 Z.z. nemá právomoc rozhodovať o prípadných porušeniach práv fyzických a právnických
osôb zo strany orgánov verejnej správy pri výkone svojej právomoci, v danom prípade rozhodovať,
či stavebný úrad pri vydávaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia porušil právne predpisy
upravujúce stavebné konanie. Ak má osoba za to, že zo strany stavebného úradu došlo k porušeniu
jej práv, môže sa domáhať ich ochrany v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v

rámcisamotnéhosprávnehokonaniaanáslednesúdnejochranypodanímsprávnejžalobypodľazákona
č. 162/2015 Z.z. Konajúci súd preto pri rozhodovaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia nemohol zohľadniť argumentáciu žalobcov o porušení stavebných predpisov pri vydávaní
územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Z návrhu vyplýva, že žalovaný disponuje právoplatným
a vykonateľným stavebným povolením vydaným príslušným stavebným úradom, uvedené stavebné

povolenie nebolo v rámci stavebného konania zrušené a z návrhu nevyplýva ani skutočnosť, aby nastal
odklad účinkov stavebného povolenia v rámci konania o správnej žalobe žalobcov.

15. Ďalej žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali vznikom škody, ktorú
na majetku žalobcov spôsobil žalovaný pri realizácii stavebných prác a to škodu na plote rodinného

domu žalobcov. Súd má za to, že žalobcami tvrdená škoda, ktorá mala vzniknúť zavinením žalovaného,
neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal pokračovať vo
výstavbe novostavby bytového domu na základe platného stavebného povolenia a zároveň žalovanému
zakázal podať návrh na kolaudáciu uvedenej novostavby. Ak žalovaný pri stavebných prácach na
základe stavebného povolenia spôsobil žalobcom škodu na ich majetku, nič nebráni žalobcom aby sa

voči žalovanému domáhali jej náhrady, či už v peniazoch alebo uvedením do predošlého stavu. Uvedené
však neodôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu
žalobcov, ktorým by súd žalovanému úplne zakázal pokračovať v stavebných prácach.

16. S poukazom na uvedené, súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom

rozsahu zamietol postupom podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže títo nepreukázali
splnenie podmienok neodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, avšak v konaní v celom rozsahu úspešnejšiemu žalovanému nárok na

náhradutrovkonanianepriznal,nakoľkožalovanémupodľaobsahuspisuvkonanížiadnetrovynevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.