Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223202027
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1223202027.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v právnej veci navrhovateľa: N. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX C., zastúpený: Consilior Iuris s. r. o., advokátska kancelária,
so sídlom Radlinského 11, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157, v mene ktorej koná JUDr. Michal Kempka,
advokátakonateľ,protiodporcovi:DAPOXconsulting,s.r.o.,sosídlomRákosová10,82109Bratislava,

IČO: 44 835 388, v konaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-25Cb/65/2023-53 zo dňa 8. júna
2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-25Cb/65/2023-53
zo dňa 8. júna 2023 p o t v r d z u j e .
Krajský súd v Bratislave odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. B2-25Cb/65/2023-53
vydaným dňa 08.06.2023 (ďalej aj napadnuté uznesenie), zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný predložiť na nahliadnutie žalobcovi
do 5 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia v sídle spoločnosti doklady týkajúce sa spoločnosti DAPOX
consulting, s. r. o., so sídlom Rákosová 10, 821 09 Bratislava, IČO: 44 835 388, zapísanej v Obchodnom

registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 60310/B, a to hlavnú knihu za každé účtovné
obdobie počnúc rokom 2018 až do roku 2022 a za rok 2023 v aktuálnom znení ku dňu právoplatnosti
tohto rozhodnutia, účtovný denník za každé účtovné obdobie počnúc rokom 2018 až do roku 2022 a za
rok 2023 v aktuálnom znení ku dňu právoplatnosti tohto rozhodnutia, knihu záväzkov a pohľadávok vždy
ku koncu toho ktorého účtovného obdobia počnúc rokom 2018 do roku 2022 a za rok 2023 v aktuálnom
znení ku dňu právoplatnosti tohto rozhodnutia, knihu ostatných záväzkov a ostatných pohľadávok vždy

ku koncu toho ktorého účtovného obdobia počnúc rokom 2018 do roku 2022 a za rok 2023 v aktuálnom
znení ku dňu právoplatnosti tohto rozhodnutia a všetky doklady a zmluvy, na základe ktorých sú tieto
účtovné doklady vystavené a o ktorých je účtované v hlavnej knihe a účtovných denníkoch za obdobie
od roku 2018 ku dňu právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100%.“
2. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že navrhovateľ svoj návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia odôvodnil tvrdením, že spolu s pani Ing. C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Q. XX, XXX XX C. (ďalej len konateľka) je spoločníkom odporcu - obchodnej spoločnosti DAPOX
consulting, s. r. o., Bratislave (ďalej len obchodná spoločnosť). Ing. C. H. - konateľka zastrešuje
činnosť a chod obchodnej spločnosti. Vzhľadom k tomu, že konateľka ako jediná zabezpečovala a
zastrešovala činnosť a chod obchodnej spoločnosti, mala a má všetky účtovné dokumenty, zmluvy, ako
aj informácie o jej stave. Konateľka odmieta s navrhovateľom telefonicky komunikovať a navrhovateľ

zaslalkonateľkežiadosťoposkytnutieinformáciíozáležitostiachobchodnejspoločnostiprostredníctvom
elektronických prostriedkov a zároveň ich dopytoval od konateľky aj listom. Konateľka si zásielkyneprevzala v odbernej lehote a tieto boli navrhovateľovi vrátené. Navrhovateľ ako konateľ obchodnej
spoločnosti zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na deň 11.04.2023, na ktorom bolo v programe
okrem iného zahrnuté prerokovanie ekonomického stavu obchodnej spoločnosti. Konateľke riadne

v zmysle spoločenskej zmluvy zaslal pozvánku na rokovanie mimoriadneho valného zhromaždenia
dňa 01.04.2023. Konateľka sa tohto mimoriadneho valného zhromaždenia nezúčastnila. Vzhľadom k
tomu, že konateľka odmietla poskytnúť navrhovateľovi akékoľvek informácie ohľadom ekonomického
stavu obchodnej spoločnosti, navrhovateľ sa na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení vzdal funkcie
konateľa obchodnej spoločnosti a následne podal návrh na začatie konania o zosúladenie údajov so

skutočným stavom. Následne zaslala konateľka navrhovateľovi list - Žiadosť o poskytnutie informácií o
záležitostiach spoločnosti a o predloženie dokladov spoločnosti - ODPOVEĎ zo dňa 11.04.2023, ktorým
mu odmietla poskytnúť ako spoločníkovi požadované informácie, a tak sa navrhovateľ ohľadom chodu,
finančnej situácie, prípadných záväzkoch, či o iných podstatných informáciách týkajúcich sa obchodnej
spoločnosti nemá ako dozvedieť.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že platná právna úprava

okrem iných práv spoločníkov v obchodnej spoločnosti zakotvuje najmä právo požadovať od konateľov
informácie o spoločnosti a právo nahliadať do dokladov spoločnosti. Z konania konateľky - Ing. C.
H., predovšetkým s poukazom na list Žiadosť o poskytnutie informácií o záležitostiach spoločnosti a o
predloženiedokladovspoločnosti-ODPOVEĎzodňa11.04.2023,bolozrejmé,žejetotovyššieuvedené
právo navrhovateľovi ako spoločníkovi obchodnej spoločnosti zamedzované práve konateľkou, a preto

malzato,žebolopotrebnéneodkladneupraviťpomery.Navrhovateľtaktiežuviedol,žerozsahinformácií
o spoločnosti a dokladov na nahliadnutie, ktoré od konateľky požadoval sa týkali najvýznamnejších
otázok fungovania a života obchodnej spoločnosti. Požadoval len významné informácie týkajúce
sa obchodnej spoločnosti, tak aby bol schopný so všetkou starostlivosťou vykonávať svoje právo
na riadenie obchodnej spoločnosti prostredníctvom hlasovania na valnom zhromaždení alebo mimo

valného zhromaždenia a nebolo možné vykonávanie tohto jeho práva na poskytovanie informácií a
sprístupneniedokladovtýmtospôsobompovažovaťzašikanózny,čiužvočiobchodnejspoločnostialebo
konateľke. Navrhovateľovi ako spoločníkovi obchodnej spoločnosti bolo zo strany konateľky odopierané
poskytovanie informácií týkajúcich sa obchodnej spoločnosti. Bol toho názoru, že konajúci súd môže
navrhovaným neodkladným opatrením upraviť pomery totožne ako výrokom vo veci samej. Navrhovateľ

uviedol, že nemá oprávnenie konať za obchodnú spoločnosť, pričom zároveň celé fungovanie a činnosť
obchodnej spoločnosti zastrešovala vždy konateľka, ktorá uchovávala všetky doklady a dokumenty toho
sa týkajúce u seba, preto bolo potrebné neodkladne upraviť pomery, tak aby jemu ako spoločníkovi bol
umožnený prístup zo strany konateľky k týmto dokumentom, a tak bola zachovaná ochrana jeho práva
a oprávnených záujmov. Právo navrhovateľa ako spoločníka na informácie predstavuje jeho kľúčové

nemajetkové právo, ktoré je základom výkonu práva na riadenie obchodnej spoločnosti prostredníctvom
hlasovania na valnom zhromaždení alebo mimo valného zhromaždenia. Práve s ohľadom na to, aby
mohol a vedel riadne vykonávať svoje právo na riadenie obchodnej spoločnosti bolo nevyhnutné, aby mu
bolo zabezpečené a umožnené vykonávať jeho právo ako nadobúdať informácie a mať právo nahliadnuť
do dokladov obchodnej spoločnosti.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia po citácii zákonných ustanovení zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), a to: § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, §
325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, §
332 ods. 1 uviedol, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je
neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie

vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je
neodkladné opatrenie potrebné.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ vo svojom návrhu musí osvedčiť, že obava z

ohrozenia je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným
opatrením,konátak(robífaktickéaprávneúkony),ževkonečnomdôsledkumôžedôjsťksťaženiualebo
znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného
výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí
byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť

ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím
nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
6. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutýchdôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),
pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení

neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
7. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného
opatrenia. Navrhovateľ nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami

a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na strane navrhovateľa.

8. Súd prvej inštancie nespochybnil právo spoločníka obchodnej spoločnosti (v danom prípade
spoločnosti s ručením obmedzeným) na poskytnutie informácií ohľadom podnikania spoločnosti, v
ktorej má majetkovú účasť. To však samo o sebe neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorého základnou podstatou je okamžitá a bezprostredná úprava právneho vzťahu

medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou s účelom zabrániť vzniku škody navrhovateľovi
alebo zabrániť inému bezprostrednému ohrozeniu jeho práv, pričom súd prvej inštancie poukázal
na skutočnosť, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá.
Navrhovateľ musí hodnoverným spôsobom osvedčiť, že zo strany obchodnej spoločnosti dochádza
k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že mu reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo

rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu.
9. Súd prvej inštancie mal za to, že právo navrhovateľa nahliadnuť do dokladov spoločnosti vyplývajúce
z § 122 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej

len Obchodný zákonník) nedosahovalo v tomto prípade takú naliehavú mieru potreby úpravy, aby
bolo nevyhnutné na vynútenie splnenia tohto práva nariadiť neodkladné opatrenie, teda rozhodnúť
prostredníctvom osobitného procesného postupu, ktorého povaha má prvky výnimočnosti a dočasnosti
v rámci súdnych rozhodnutí.
10. Súd prvej inštancie poukázal najmä na to, že uvedený stav navrhovateľa trval od roku 2018

a jednalo sa tak o dlhodobý stav, ktorého nápravy sa tento domáhal až po piatich rokoch od jeho
vzniku, a preto v tomto prípade nemožno hovoriť o splnení požiadavky bezprostredne ohrozeného
práva navrhovateľa neodkladného opatrenia, a preto takto podaný návrh ani nemohol sledovať podstatu
inštitútu neodkladného opatrenia ako takého. Na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje
tvrdenie navrhovateľa, že celé fungovanie a činnosť obchodnej spoločnosti zastrešovala vždy konateľka,

ktorá uchovávala všetky doklady a dokumenty toho sa týkajúce u seba, pretože navrhovateľ bol až do
konania mimoriadneho valného zhromaždenia konateľom obchodnej spoločnosti a bol povinný v zmysle
§ 135 ods. 1 Obchodného zákonníka zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva.
11. Vzhľadom k vyššie uvedenému bol súd prvej inštancie toho názoru, že navrhovateľ neosvedčil
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP, preto návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Zároveň o trovách konania o neodkladnom opatrení
rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a čl. 17 základných princípov CSP
tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Ak si strana
náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17
základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na

náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
12. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote dňa 22.6.2023
navrhovateľ odvolanie, ktorým napadol časť I. výroku napadnutého uznesenia. Podanie odvolania
odôvodnil nasledovnými odvolacími dôvodmi:
- podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP “konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci“,
- podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP: „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“,
- podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) CSP: „zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené“,

- podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP: „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci“.
13. Navrhovateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie v bode 23 odôvodnenia napadnutého
uzneseniauviedol:„Súdnespochybňujeprávospoločníkanaposkytnutieinformáciíohľadompodnikaniaspoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť. To však samo o sebe neodôvodňuje potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorého základnou podstatou je okamžitá a bezprostredná úprava právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s účelom zabrániť vzniku škody žalobcovi alebo zabrániť inému

bezprostrednému ohrozeniu práv žalobcu, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že potreba nariadenia
neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá. Žalobca musí hodnoverným spôsobom
osvedčiť, že zo strany žalovaného dochádza k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že
žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej

pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.“
14. Zároveň v bode 22 odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že
navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko nepreukázal potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na strane navrhovateľa.
15. S predmetným posúdením konajúceho súdu prvej inštancie navrhovateľ nesúhlasil, nakoľko mal
za to, že zo samotnej povahy veci vyplývala naliehavosť jeho právneho záujmu. Navrhovateľ sa

momentálne nachádza v stave, kedy disponuje síce majetkovou účasťou v obchodnej spoločnosti, avšak
nemá žiadnu vedomosť o jej chode, hospodárení, či fungovaní, ako ani o tom, či konateľka vykonáva
svoju funkciu riadne a na prospech danej obchodnej spoločnosti. Svojím návrhom sa dožadoval
sprístupnenia len takých informácií týkajúcich sa obchodnej spoločnosti, aby bol schopný so všetkou
starostlivosťou vykonávať svoje právo na jej riadenie ako obchodnej spoločnosti prostredníctvom

hlasovania na valnom zhromaždení alebo mimo valného zhromaždenia.
16. Podľa názoru navrhovateľa bolo absurdné s ohľadom na skutkový stav konštatovanie súdu prvej
inštancie, že nepreukázal vo svojom návrhu, že zo strany obchodnej spoločnosti dochádza k takému
konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy. Vzhľadom k tomu, že nemá momentálne žiadne informácie ohľadom

chodu obchodnej spoločnosti, ako ani žiadne dokumenty týkajúce sa jej chodu a fungovania, nemôže
relevantným spôsobom označiť, či mu takáto škoda hrozí. Takýmto konštatovaním a posúdením zo
strany konajúceho súdu došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, nakoľko síce sa navrhovateľ
domáha ochrany svojich práv a oprávnených záujmov, tak aby nedošlo k poškodeniu jeho práv (pričom
sa domáha len svojho zákonného práva), avšak zo strany súdnej autority mu bola táto jeho ochrana

práv odopretá.
17. Naviac navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že sa pred podaním návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia pokúšal domôcť svojich práv takými spôsobmi, ktoré uskutočňoval so zámerom
postupovať hospodárne a bez ingerencie súdnej autority. Avšak ako v predmetnom návrhu preukázal,
tieto konateľka ignorovala, resp. výslovne mu odoprela sprístupniť základné informácie o obchodnej

spoločnosti. Pokiaľ sa subjekt práva nedokáže v dôsledku konania iného subjektu domôcť svojich práv
mimosúdnou cestou, neostáva tomuto subjektu iná možnosť, aby ochránil svoje práva a oprávnené
záujmy, než sa ich domáhať autoritatívnym spôsobom súdnou cestou, pričom na týchto pilieroch spočíva
princíp právneho štátu.
18. Rovnako Mestský súd Bratislava III v bode 25 odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:

„Súd prvej inštancie poukazuje najmä na to, že uvedený stav žalobcu trvá od roku 2018 a jedná
sa tak o dlhodobý stav, ktorého nápravy sa žalobca domáhal až po piatich rokoch od jeho vzniku
a preto v tomto prípade nemožno hovoriť o splnení požiadavky bezprostredne ohrozeného práva
navrhovateľaneodkladnéhoopatreniaapretotaktopodanýnávrhaninemôžesledovaťpodstatuinštitútu
neodkladného opatrenia ako takého. Na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje tvrdenie

žalobcu, že celé fungovanie a činnosť žalovaného zastrešovala vždy konateľka, ktorá uchovávala všetky
doklady a dokumenty toho sa týkajúce u seba, pretože žalobca bol až do konania mimoriadneho valného
zhromaždenia konateľom žalovaného a bol povinný v zmysle § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka
zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva.“
19. S uvedeným konštatovaním súdu prvej inštancie navrhovateľ nesúhlasil, nakoľko konajúci súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z podaného návrhu
žiadnym spôsobom nevyplývalo, že by navrhovateľ od roku 2018 nemal vedomosť o fungovaní
obchodnej spoločnosti. Navrhovateľ vo svojom návrhu len poukázal na skutočnosť, že celé fungovanie a
chod obchodnej spoločnosti zabezpečovala konateľa Ing. H. (čo odôvodňuje prečo disponuje všetkými
dokladmi a informáciami ohľadom obchodnej spoločnosti), avšak žiadnym spôsobom nekonštatoval, ani

z uvedených skutkových tvrdení nebolo možné vyvodiť, že by nemal ako spoločník vedomosť o stave
obchodnej spoločnosti.
20. Navrhovateľ a konateľka Ing. H. boli do roku 2022 manželmi, avšak po opustení spoločnej
domácnosti konateľkou Ing. H. a rozvodom ich manželstva, začala odmietať konateľka informovaťnavrhovateľaostaveafungovaníobchodnejspoločnosti.Vzhľadomnašpecifickývzťahmedzimanželmi
a komunikáciu medzi nimi počas trvania manželstva, nebolo možné konštatovať, že by nemal žiadne
informácie o fungovaní obchodnej spoločnosti, ako nesprávne skonštatoval súd prvej inštancie v

napadnutom uznesení. Konateľka Ing. H. zároveň premiestnila zo sídla obchodnej spoločnosti všetky
doklady týkajúce sa obchodnej spoločnosti na výlučne ňou novo zvolené miesto, ku ktorému jej
konanímnemalnavrhovateľžiadnyprístup,atedanebolschopnýaninahliadnuťdostaršíchdokumentov
spoločnosti (od roku 2018), ani byť informovaný o nových skutočnostiach týkajúcich sa obchodnej
spoločnosti.

21. V predmetnej veci bolo podľa názoru navrhovateľa potrebné predovšetkým vziať do úvahy
skutočnosť, že on ako spoločník obchodnej spoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť bol nielen vylúčený
zo svojho práva na jej riadne riadenie prostredníctvom hlasovania na valnom zhromaždení alebo
mimo valného zhromaždenia, nakoľko nemal o obchodnej spoločnosti žiadne informácie, ale ani nebol
schopný relevantne zhodnotiť, či jeho právam nehrozí škoda, resp. či už táto škoda aj nevznikla, a teda
sa nemohol ani relevantne brániť, či domáhať nápravy, čím sa dostáva do právnej neistoty, čo bolo v

rozpore s princípmi, na ktorých je založený právny poriadok Slovenskej republiky.
22.Naviacnavrhovateľsvojímpodanýmnávrhompožadovallensprístupnenieinformácií,ktorésatýkajú
najvýznamnejších otázok fungovania a života obchodnej spoločnosti. Aj pokiaľ by sa nahliadlo na rozsah
oprávnenia spoločníka podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka v intenciách právneho
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v uznesení, sp. zn.: 3Obdo/21/2019 zo dňa

29.05.2019: „V prvom rade sa jedná o rozsah informácii, ktoré môže spoločník žiadať, a dokladov,
do ktorých je oprávnený nahliadať. Tento rozsah je daný najvýznamnejšími úkonmi a záležitosťami
spoločnosti týkajúcimi sa hospodárenia a významnejšieho majetku spoločnosti, a ktoré môžu mať napr.
vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka,
resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti.“, bol navrhovateľ toho názoru, že požadoval

len sprístupnenie tých informácií a dokladov, na ktoré mal z pozície spoločníka obchodnej spoločnosti
zákonné právo. Naviac Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň vo vyššie špecifikovanom uznesení v
bode 63 poukázal na českú judikatúru ohľadom rozsahu práva spoločníka na poskytovanie informácii a
sprístupnenie dokladov spoločnosti, tak že ide o tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby
spoločník získal rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti, pričom medzi takéto informácie patria

informácie o rozsahu a základnej štruktúre majetku spoločnosti a o významnejších zmluvách týkajúcich
sa nakladania s týmto majetkom.
23. Navrhovateľovi bolo jeho zákonné právo ako spoločníka na informácie o obchodnej spoločnosti
zamedzované nielen zo strany konateľky Ing. H., ale zákonom predpokladaná ochrana jeho práv mu
nebola poskytnutá ani zo strany konajúceho súdu prvej inštancie.

24. Vzhľadom k tomu, že všetky dokumenty týkajúce sa obchodnej spoločnosti uchováva u seba
konateľka, bolo podľa názoru navrhovateľa potrebné neodkladne upraviť pomery, tak aby mu bol ako
spoločníkovi umožnený prístup zo strany konateľky k týmto dokumentom, a tak bola zachovaná ochrana
jeho práv a oprávnených záujmov. Právo navrhovateľa ako spoločníka na informácie predstavuje
jeho kľúčové nemajetkové právo, ktoré je základom výkonu práva na riadenie obchodnej spoločnosti

prostredníctvom hlasovania na valnom zhromaždení alebo mimo valného zhromaždenia, ako aj
posúdenie, či nedochádza k poškodzovaniu jeho práv a prípadnému nároku na uplatnenie si škody.
25. Navrhovateľ uviedol, že má informácie, že konateľka scudzuje majetok obchodnej spoločnosti
(zrejme v prospech svojej osoby), pričom tieto informácie si nevie overiť, kým nemá prístup k
požadovaným dokladom a informáciám, ktorých sprístupnenia sa domáha v tomto konaní. Bez týchto

dokladov a informácií nemôže relevantne posúdiť, či mu vzniká právo v zmysle § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka, na náhradu škody voči konateľke obchodnej spoločnosti a či konateľ splnil
všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a spoločenskej zmluvy. V prípade neposkytnutia mu
právnej ochrany bezodkladne, by mohlo dôjsť k premlčaniu jeho práva, prípadne k situácii, že by sa jeho
právo stalo nevymožiteľným.

26. Záverom odvolania navrhovateľ vyslovil názor s poukazom na vyššie uvedené, že konajúci súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom
napadnuté uznesenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. S ohľadom na uvedené bol
názoru, že v prejednávanej veci je potrebné neodkladne upraviť pomery do rozhodnutia vo veci samej
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenom znení.

27. Odvolací súd umožnil obchodnej spoločnosti vyjadriť sa k odvolaniu navrhovateľa voči napadnutému
uzneseniu súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 1 veta prvá CSP), avšak táto sa v určenej lehote nijako
nevyjadrila (výzva odvolacieho súdu jej bola doručená elektronicky dňa 06.07.2023).28. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec v rozsahu podľa § 379 CSP
a podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

29. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
30. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

31. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
32. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
33. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí
byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

34. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
35. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP, (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. (2) Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

36. Odvolací súd uvádza, že pred rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia musí konajúci
súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom
tvrdené skutočnosti, ktoré musia byť zdokladované a zároveň dostatočne osvedčené, odôvodňujú
potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením navrhovanej
povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť reálnu ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp

efektívnosti) a či právne účinky takéhoto neodkladného opatrenia neobmedzia povinného neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Vzhľadom na tieto špecifická inštitútu
neodkladného opatrenia je konajúci súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho
hľadiska dostatočne presvedčivý a či aj skutočne došlo k osvedčeniu všetkých v návrhu tvrdených
skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené (dôvodnosť a trvanie nároku).

Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené v tom prípade, ak navrhovateľovi hrozí vznik
alebo rozširovanie škody či inej ujmy, resp. dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a
oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac
neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Povinnosťou súdu je veľmi dôsledne vyhodnotiť, či
došlo k osvedčeniu všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia najmä

v prípade, ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej, t. j. ak sa v
dôsledku neho spor o veci vymedzenej žalobou právoplatne skončil a nebude nasledovať konanie vo
veci samej.

37. Účelom neodkladného opatrenia v posudzovanej veci nebola len dočasná úprava pomerov strán

sporu, ale navrhované neodkladné opatrenie v tomto prípade malo byť konečným rozhodnutím, ktorého
nariadením by bola obchodná spoločnosť zaviazaná povinnosťou poskytnúť navrhovateľovi v návrhu
špecifikované doklady, ktorých vydanie by už nebolo predmetom meritórneho súdneho konania.
38. Odvolací súd uvádza, že je zrejmé, že navrhovaný účel nemožno v danom prípade dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje

existencia naliehavosti potreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená.
Inštitút neodkladného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok
na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade ak existuje
obava ohrozenia exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane
vzniklaujma,atonenahraditeľná,prípadneužvzniknutáujmabysazväčšovala.Zmyslomneodkladného

opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený
nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných
formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatreniasi vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež
to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na
jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo

navrhovateľa reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie
existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak sú
splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia,
súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán

sporu (odporcovi, žalovanému) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie
neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia
sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda
nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno
- osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktoré
predstavuje výnimočný a mimoriadny prostriedok súdnej ochrany smerujúci najmä k bezodkladnej

úprave pomerov strán sporu a k ovplyvneniu ich správania, predovšetkým k ochrane pred takým
konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane
navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri
rozhodovaní o jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán
sporu, ktoré nemusia byť pred rozhodnutím o takomto návrhu vypočuté a zároveň uznesenie o nariadení

neodkladného opatrenia je vykonateľné aj bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
39.Vdanejveciodvolacísúdtotožnesvyslovenýmprávnymnázoromsúduprvejinštancievyhodnotil,že
navrhovateľ dôkazné bremeno o potrebe nariadenia práve takto navrhovaného neodkladného opatrenia
dostatočne neosvedčil. Odvolací súd vyhodnotil všetky navrhovateľove skutkové i právne argumenty
týkajúce sa okamžitej a naliehavej potreby súdnej ochrany jeho nárokov a potreby okamžitého

zásahu súdu za účelom úpravy vzájomných faktických a právnych vzťahov navrhovateľa a obchodnej
spoločnosti, navrhovaným spôsobom za dostatočne neosvedčené z dôvodu absencie tvrdenej hrozby
vzniku možnej škody a ujmy navrhovateľovi ako spoločníkovi tejto obchodnej spoločnosti. Navrhovateľ
neosvedčil v intenzite potrebnej pre účely úspechu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia existenciu takého správania obchodnej spoločnosti, resp. jej konateľky, ktoré by súd viedlo

k presvedčeniu o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a tiež osvedčenie, že iba
navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým právnym prostriedkom na predídenie v návrhu
bližšie nešpecifikovanej ujmy navrhovateľovi. Inštitút neodkladného opatrenia je totiž výnimočný inštitút
civilného konania použiteľný výlučne len tam, kde sa niečo deje, t. j. keď škoda, alebo ujma hrozí reálne
a jediným reálne fungujúcim prostriedkom na jej zabránenie je nariadenie neodkladného opatrenia v

navrhovanom znení. Navrhovateľ neosvedčil potrebu súdnej ingerencie na odstránenie hrozby ujmy,
ktorá však doposiaľ neexistuje, pričom je potrebné postupovať vo veci podľa § 329 ods. 2 CSP, podľa
ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
40. Odvolací súd musí konštatovať, že preskúmaním obsahu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a k nemu doložených dôkazov v danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie

správne právne posúdil, že cieľom navrhovateľa je navrhovaným neodkladným opatrením dosiahnuť
predloženie mu špecifikovaných písomností týkajúcich sa finančného hospodárenia a majetku
obchodnej spoločnosti, s ktorými disponuje výhradne jeho konateľka, ktorá však odmieta ich sprístupniť
navrhovateľovi ako spoločníkovi dotknutej obchodnej spoločnosti (v podiele 1) navrhovateľom
požadovaným spôsobom (Odpoveď konateľky zo dňa 11.04.2023). V návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia však nie je žiadnou skutočnosťou odôvodňujúcou potrebu neodkladnej
úpravy pomerov tvoriacou základné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
je navrhovateľ neodkladného opatrenia pre účely úspechu v konaní o ňom povinný osvedčiť, takáto
nevyhnutnosť jeho nariadenia dostatočne presvedčivo osvedčená. Na základe uvedeného potom
súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, keď uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal potrebu

nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na jeho
strane. Odvolací súd poukazuje na právne odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
(body 4 - 11 tohto uznesenia), s ktorým sa plne stotožňuje a konštatuje správnosť týchto dôvodov (§
387 ods. 2 CSP).
41. Pokiaľ ide o konkrétne odvolacie námietky navrhovateľa neodkladného opatrenia, tieto vyhodnotil

odvolací súd za nedôvodné a v podstate obsahovo totožné s argumentmi uvedenými v samotnom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ako už konštatoval odvolací súd v predchádzajúcich
bodoch odôvodnenia tohto uznesenia, navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
opisomskutočnostíodôvodňujúcichpotrebuneodkladnejsúdnejochranyneodôvodňovalbezodkladnosťprávnej úpravy pomerov nutnosťou ochrany jeho práva spoločníka obchodnej spoločnosti, keď navyše
argumentácia navrhovateľa o nutnosti okamžitého zásahu súdu je neopodstatnená vzhľadom na to, že
podľa odvolacieho súdu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z listín k nemu doložených

nevyplýva dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia podľa navrhovateľa požadovaného bez
dočasného obmedzenia, a to bez potreby vykonania náležitého dokazovania a bez uskutočnenia
meritórneho súdneho konania, v rámci ktorého by sa riadne vyhodnotili navrhovateľom (ako žalobcom)
predložené argumenty (dôkazy). Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť (uvádzal ju aj súd prvej
inštancie v napadnutom uznesení), že navrhovateľ bol až do konania ním iniciovaného mimoriadneho

valného zhromaždenia konaného dňa 11.04.2023 riadnym konateľom obchodnej spoločnosti, a to popri
konateľke Ing. H.. Táto skutočnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti,
ako aj spoločenskej zmluvy - čl. 16 (výkon práva konateľa nebol navrhovateľovi nijako obmedzený).
Podľa čl. 16 bod 7 spoločenskej zmluvy majú konatelia obchodnej spoločnosti povinnosť predkladať
spoločníkom polročne prehľad o hospodárení a majetku spoločnosti vždy do 30 dňa nasledujúceho
mesiaca po skončení príslušného polroka, pričom nebolo osvedčené neplnenie si tejto povinnosti zo

strany konateľky voči navrhovateľovi ako spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Potom je možné prijať
záver, ktorý navrhovateľ v podanom návrhu nijako hodnoverne nespochybnil, že ako konateľ obchodnej
spoločnosti mal možnosť plnohodnotne sa podielať na jej chode a riadení, pričom je nepochybné, že
mal možnosť sa riadne oboznamovať aj so všetkými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žiadanými dokladmi. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo v návrhu na neodkladné opatrenie sa

navrhovateľ domáha sprístupnenia požadovaných dokladov od roku 2018, keď podľa jeho tvrdenia
uvedenom v odvolaní podanom voči napadnutému uzneseniu nie je pravdou záver súdu prvej inštancie,
že od roku 2018 nemal vedomosť o fungovaní obchodnej spoločnosti.
42. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v
konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), avšak úspešnému odporcovi tento
nárok nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).