Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 13, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/116/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514203587
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7514203587.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkýň 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, F. a 3/ G. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXXX/XX, F., zastúpených JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, so sídlom Szakkayho 1,
Košice, proti žalovanému Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, so sídlom Drieňova č. 22, Bratislava,
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo
dňa 9. júna 2022 č. k. 15C/69/2014-301 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 4. mája 2023 č. k.
15C/69/2014-344

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a žalovanému voči žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keď rozhodol o žalobe, ktorou
sa žalobkyne domáhali určenia, že žalobkyňa v 1. rade je spoluvlastníčkou podielu 1/2-ice k celku
k pozemku na parc. C KN č. 334/4 o výmere 836 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na
LV č. XXX k. ú. C. a že do dedičstva po nebohom I. B. patrí spoluvlastnícky podiel 1/2-ice z celku

k predmetnému pozemku.

2. Súd poukázal na to, že prvým rozsudkom zo dňa 28.07.2016 žalobu zamietol, ktorý rozsudok
bol Krajským súdom v Košiciach rozsudkom z 27.06.2017 potvrdený, avšak uznesením Najvyššieho
súdu SR zo dňa 25.06.2020 dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.06.2017
a rozsudok Okresného súdu Košice-okolie z 28.07.2016 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti, keďže súdy nižšej inštancie aplikáciu ustanovení

Občianskeho zákonníka týkajúcich sa práva osobného užívania pozemkov dostatočne nezdôvodnili.

3. Na pojednávaní dňa 7.10.2021 zástupca žalobcov uviedol, že žalovaný už nie pasívne legitimovaný,
na základe čoho mu súd uznesením poskytol lehotu 15 dní na úpravu okruhu pasívne legitimovaných
strán sporu; napriek súdom určenej lehote a následne odročovaných pojednávaní z dôvodov covid
- opatrení zástupca žalobcu tak neurobil. Na nasledujúcom pojednávaní nariadenom na 9.06.2022
sa zástupca žalobcov nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil, pričom uviedol, že súhlasí, aby súd

rozhodol a pojednával i v jeho neprítomnosti. Z LV č. XXX k.ú. C. súd zistil, že ako vlastníci parc. č.
334/4 ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 836 m2 sú zapísaní D. J. a K. J. titulom kúpnej
zmluvy z roku 2017, na základe čoho zistil, že už v čase rozhodovania súdov žalovaný nebol pasívne
legitimovaný. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že jenositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/19/2004. Otázka, či žalobca bude v spore úspešný,
závisí od toho, či je nielen on účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou

uplatnený nárok, ale či aj druhá strana je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konkrétnom konaní
ide. Aj napriek poskytnutej lehote zo strany súdu zástupcovi žalobcov, tento riadne neoznačil osoby,
respektíve subjekty, ktoré sú nositeľom hmotného práva, čo v konečnom dôsledku znamená, že na
strane žalovaného ide o nedostatok vecnej legitimácie, ktorá má význam v každom sporovom konaní.
Preto žalobu zamietol. Žalovaný v prejednávanej veci bol síce procesne úspešný, náhradu trov konania

si ale neuplatnil, a preto súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podali žalobkyne v zákonnej lehote odvolanie voči zamietavému výroku
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mali za to, že súd v odôvodnení uvádza iba jednu pravdivú

skutočnosť, resp. dôvod, že dňa 7.10.2021 bola zástupcovi žalobkýň uložená povinnosť upraviť návrh
na strane žalovaného, nakoľko došlo k zmene pomerov týkajúcich sa vecnej legitimácie, pričom súd
prvej inštancie využil toto pochybenie, a to v covidovom období a rozhodol tak, že žalobu zamietol
z procesných dôvodov. Pokiaľ súd vo svojom odôvodnení uvádza, že podľa § 118 ods. 1 a 2 CSP môže
predĺžiť lehotu na vykonanie úkonu, ale nie je to jeho povinnosťou, súd týmto zamietavým rozhodnutím

odignoroval všetky rozhodnutia, ktoré počas celého obdobia boli vydané buď Ústavným súdom SR, resp.
Najvyšším súdom SR, ktoré jasne poukazovali, že súdy tak prvej, ako aj druhej inštancie pri rozhodovaní
dostatočne nezdôvodnili závery, na základe ktorých došlo k takým rozhodnutiam: rozhodnutia súdov sú
protirečivé a nepreskúmateľné. V ďalšom dôvodili, že argumentácia súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí
poukázal okrem iného na to, že nedostatok vecnej legitimácie znamená, že strana nebola nositeľom

povinnosti, o ktorú v konaní išlo a že vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní a že
nedostatok vecnej aktívnej legitimácie znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré v konaní išlo,
neobstojí, nakoľko v čase podania žaloby bolo Ministerstvo vnútra SR nositeľom tak hmotného práva,
ako aj nositeľom procesnej spôsobilosti. Vychádzajúc z ústavného princípu, a to práva na spravodlivý
proces, považovali namieste poukázať, že rozhodnutie je nezákonné, t.j. že nesplnenie pokynu súdu

bez poskytnutia dostatočnej lehoty, nie je dôvodom na zamietnutie žaloby. Súčasne upravili účastníkov
konania na strane žalovaných nasledovne: 1/ D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, F. a 2/ K. J., nar.
X.X.XXXX, bytom L. X, F.. Na základe uvedených skutočností navrhli odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že pojednávaniu zo dňa 9.6.2022, na
ktorombolažalobazamietnutá,predchádzalopojednávaniezo7.10.2021,naktorompotom,čozástupca
žalobkýň uviedol, že došlo k podstatným zmenám, pokiaľ ide o pasívne legitimovaného žalovaného
a že túto skutočnosť súdu doloží, súd pojednávanie odročil na 9.12.2021 s tým, že zástupcovi žalobkýň
uložil povinnosť v lehote 15 dní upraviť okruh pasívne legitimovaných, z čoho vyplýva, že už do

tohto pojednávania mal byť zástupcom žalobkýň jasne vyšpecifikovaný okruh žalovaných. Následne
boli postupne vytýčené ďalšie pojednávania, ktoré sa však nekonali, a konkrétne išlo o pojednávania
nariadené na 9.12.2021, 28.1.2022 a napokon na dňa 25.3.2022, ktoré bolo odročené na deň 9.6.2022.
Tohto dňa prebehlo pojednávanie, na ktoré sa však zástupca žalobkýň nedostavil a na ktorom bola
prítomná iba zástupkyňa Ministerstva vnútra SR, ktorá očakávala, že počas tohto dlhého obdobia

dôjde k splneniu si povinnosti zástupcu žalobkýň, čo sa však neudialo. Zástupca žalobkýň súhlasil,
aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti a dokonca ani pri tomto úkone, ktorým súčasne svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, nevyužil možnosť urobiť podanie týkajúce sa splnenia svojej
povinnosti, a preto mohol dôvodne očakávať riziko zamietnutia žaloby pre nečinnosť. Mal pritom
za to, že súd aj vzhľadom na pandemické opatrenia počas tohto konania vystupoval benevolentne

a stanovil zástupcovi žalobkýň primeranú lehotu na zmenu významných právnych skutočností, ktoré
by sa odzrkadlili v zmene okruhu pasívne legitimovaných. Zástupca odvolateliek v odvolaní sám uznal,
že mu bola 7. októbra 2021 uložená povinnosť upraviť návrh na strane žalovaného a že došlo k jeho
pochybeniu, čo vzápätí prevrátil na tvrdenie, že toto jeho pochybenie súd využil v covidovom období.
Sám však v podanom odvolaní neodôvodnil a nepreukázal, čo bolo konkrétne dôvodom nesplnenia si

tejto uloženej povinnosti. Zrekapituloval preto, že od nesplnenia povinnosti zástupcu žalobkýň až do
vydania odvolaním napadnutého rozsudku ubehlo cca 8 mesiacov, čo je značne dlhá doba a dá sa
povedať, že aj doba preukazujúca zhovievavosť súdu. Na tomto mieste dal do pozornosti tiež zásadu,
podľa ktorej právo patrí bdelým, keď je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránilia starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva, a to obdobne platí aj
o využívaní zákonných procesných ustanovení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/65/2011).
Súd lehotu na splnenie povinnosti zástupcovi žalobkýň udelil práve na jeho žiadosť, a teda ho nijakým

spôsobom neprekvapil v jej udelení, a napriek tomu a aj následnému odsúvaniu termínov pojednávania
a zmeškaniu stanovenej lehoty, mohol zástupca žalobkýň svoje pochybenie a nečinnosť za dostatočné
časové obdobie zhojiť, čo však nevykonal včas. Je pritom potrebné zdôrazniť, že dôsledky nedbalosti
prípadného vlastníka, ako i nedbalosti pri dodržaní súdom i zákonom uložených povinností a lehôt majú
závažnéprávnedôsledky.Využitieopravnéhoprostriedkuvočirozsudkužalovanýnepovažujezavhodné

riešenie zhojenia nesplnenia si svojej povinnosti v stanovenej lehote akcentom tiež na predchádzanie
zbytočným prieťahom v súdnych konaniach. Zo všetkých dôvodov považoval rozhodnutie za zákonné
a vecne správne a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Odvolateľky k vyjadreniu žalovaného poukázali na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní
pod sp.zn. I. ÚS 206/2019 jasne potvrdil, že základné práva žalobkýň rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach z 27.6.2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17.8.2018 boli
porušené, a to rozhodnutiami všeobecných súdov, čoho výsledkom bolo uznesenie najvyššieho súdu,
ktorým rozhodnutia súdov zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vyslovili názor,
že žalobkyne majú preukázateľný nárok, resp. právo v predmetnom konaní, ktorý stojí nad procesným
pochybením v danej veci, pričom ozrejmili, v čom spočíva právo na spravodlivý proces. Vyslovili tiež

názor, že striktná rigidita rozhodnutia súdu prvej inštancie založená vyslovene na procesnom pochybení
a nedostatku vecnej, resp. procesnej legitimácie je príliš formalistická bez prihliadnutia na skutočnosti,
ktoré vyplývajú z celého súdneho konania a svedčia v prospech žalobkýň, preto na dôvodnosti odvolania
naďalej zotrvali.

7. Krajský súd v Košiciach podľa obsahu odvolania posúdil časť odvolania ako návrh žalobkýň na zmenu
strán sporu na strane žalovaného podľa § 80 CSP, ktorý návrh bol podaný v priebehu odvolacieho
konania, keď po odcitovaní § 378 ods. 1 a § 80 ods. 1 a ods. 2 CSP konštatoval, že zmena strán sporu
sa môže týkať tak žalobcu, ako žalovaného a v prípade, že sa má týkať žalovanej strany, nevyžaduje sa
síce súhlas subjektu, ktorý má vstúpiť namiesto žalovaného, avšak v každom prípade je takáto zmena

viazaná na splnenie podmienky podania dispozitívneho úkonu zo strany žalobcu, ktorý navyše musí
preukázať, že po začatí konania nastala taká právna skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod alebo
prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, pretože zmena strán sporu sa viaže bezpodmienečne na
existenciu právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých
sa koná, pokiaľ k nej došlo po začatí konania. Pretože žalobkyne v súvislosti s podaným dispozitívnym

úkonom na zmenu žalovaného nielenže neoznačili existenciu takejto právnej skutočnosti, súčasne
existenciu takejto právnej skutočnosti ani nepreukázali, a preto podľa názoru odvolacieho súdu nebola
splnená zákonná podmienka na to, aby odvolací súd predmetnému návrhu vyhovel. Na základe toho
odvolací súd nepripustil zmenu na strane žalovaného.

8. V súvislosti s následným vrátením veci súdu prvej inštancie na rozhodnutie aj o trovách dovolacieho
konania, súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom zo dňa 4.5.2023 č.k. 15C/69/2014-344 rozhodol, že
žalobcom v 1. až 3. rade náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkýň ako podané včas

oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a §
380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.

10. Odvolateľky podali odvolanie z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď mali za
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Predmetný odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd 1/ neaplikoval
príslušnú právnu normu (opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), 2/ aplikoval nesprávnu právnu

normu (namiesto príslušnej právnej normy), 3/ nesprávne interpretoval obsah správnej právnej normy
alebo 4/ nesprávne aplikoval správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu (porovnaj Civilný
sporový poriadok, Veľké komentáre, Števček a kol., C.H. Beck, 2016, s. 1241).12. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod nebol naplnený.

13. Súd založil napadnutý zamietavý rozsudok na nedostatku pasívnej vecnej legitimácii žalovaného,

s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje.

14. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán

sporu nenamieta (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009).
15. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Súd žalobe
vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa

to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného.
16. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ sa pred rozhodnutím o podanej žalobe zaoberal
otázkou pasívnej legitimácie žalovaného.

17. Predmetom konania sú nároky o určenie vlastníckeho práva k pozemku a o určenie, že pozemok
(spoluvlastnícky podiel k nemu) patrí do dedičstva, pričom súd v napadnutom rozsudku skutkovo ustálil,
že na príslušnom LV, na ktorom je pozemok zapísaný, sú ako vlastníci zapísaní D. J. a K. J., teda
subjekty odlišné od žalovaného, preto je správny jeho právny záver o tom, že žalovaný nie je v spore
pasívne legitimovaný.

18. Pokiaľ preto súd žalobu v konečnom dôsledku zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného, jeho rozhodnutie je správne.

19. Odvolateľky nedôvodne namietajú, že súd žalobu zamietol z procesných dôvodov. Jednak

nedostatok vecnej legitimácie (tak aktívnej, ako pasívnej) nepredstavuje procesný dôvod a jednak súdu
nemožno vytknúť ani to, žeby jeho rozhodnutie bolo pre ne prekvapivé.

20. Potom, čo právny zástupca žalobkýň sám oznámil súdu okolnosť zmeny pasívnej legitimácie
žalovaného (avšak bez bližšej špecifikácie a argumentácie), zo strany súdu mu bol poskytnutý

dostatočný časový priestor (od októbra 2021 až do 9.6.2022, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok) na
to, aby upravil okruh pasívne legitimovanej strany v spore, avšak bezvýsledne. Nedôvodnou je preto
odvolacia námietka o tom, že žalobkyne nemali poskytnutú dostatočnú lehotu.

21. Napokon nedôvodným je aj poukaz odvolateliek na to, že v čase podania žaloby bolo ministerstvo

nositeľom tak hmotného práva ako aj nositeľom procesnej spôsobilosti. Otázka vecnej legitimácie je
otázkou nositeľstva konkrétnej povinnosti alebo práva podľa hmotného práva a pretože súd v súlade s
§ 217 ods. 1 CSP rozhoduje podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku, musel pri posúdení otázky vecnej
legitimácie vychádzať z aktuálneho stavu.

22. Záverom odvolací súd podotýka, že v súvislosti s navrhovanou "úpravou účastníkov konania"
v priebehu odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, že nepripúšťa zmenu na strane žalovaného
(uznesením zo dňa 15. decembra 2022).

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu vrátane jeho výroku (výrokov) o trovách

konania ako závislého výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Žalobkyne neboli v odvolacom konaní úspešné a úspešnému žalovanému žiadne preukázateľné
trovy odvolacieho konania nevznikli, z toho dôvodu odvolací súd stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).