Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/125/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116203102
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1116203102.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu FACTOR ASSET MANAGEMENT
GROUP, a.s., Čelakovského 2, 811 03 Bratislava, IČO: 35 851 996, právne zast. JUDr. Peter Kubík,
advokát, s.r.o., Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 47 233 931, proti žalovanej D.. P. R., H..,
T. H. XX, XXX XX T., notár, sídlo notárskeho úradu Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 31 813 852,

právne zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038, o
zaplatenie sumy 24.615,77 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 25Cb/22/2016-222 zo dňa 8.11.2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/22/2016-222 zo dňa 8.11.2019
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a druhým výrokom priznal žalovanej
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.2.2016 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým súd žalovanú zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu na tom
skutkovom základe, že žalovaná ako notárka, prevzala dňa 23.1.2014 do notárskej úschovy č. N

51/2014, U 4/2014 sumu 24.471,41 EUR a do notárskej úschovy N 52/2014, U 5/2014 sumu 14.376,41
EUR od zložiteľa Slovenská sporiteľňa, a.s, (ďalej aj „SLSP“). Právnym dôvodom vloženia predmetných
súm do notárskej úschovy bola skutočnosť, že dňa 27.11.2013 sa konala dobrovoľná dražba na
nehnuteľnosti dlžníka O.. Ľ.K. T. LAMI, IČO: XX XXX XXX, v rámci ktorej boli speňažené nehnuteľnosti
dlžníka v k.ú. H., okres E., pričom výťažok z predaja nehnuteľností prevyšoval zabezpečenú pohľadávku
prednostného záložného veriteľa a navrhovateľa dražby, SLSP. Z uvedeného dôvodu SLSP vložila

do notárskej úschovy v súlade s ust. § 151ma ods. 5 OZ prevyšujúce sumy výťažku po odpočítaní
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva v prospech ostatných záložných veriteľov. Na majetok
dlžníka O.. Ľ. T. LAMI bol Okresným súdom Žilina zo dňa 18.3.2014 vyhlásený konkurz uznesením
sp. zn. 3K/23/2013. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali zverejnením v Obchodnom vestníku č. 59 dňa
26.3.2014. Za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Gabriela Birošová, advokátka.
Žalovaná výťažok z dražby patriaci do konkurznej podstaty nevydala správkyni konkurznej podstaty, ale

s predmetom notárskych úschov naložila nasledovne:
1. časť sumy vo výške 14.232,13 EUR vydala dňa 16.6.2014 Daňovému úradu Žilina, časť sumy vo
výške 1.095,13 EUR vydala dňa 16.6.2014 JUDr. Márii Krasňanovej, súdnemu exekútorovi, ktorý zriadil
pre oprávneného E. U., Púchov, exekučné záložné právo EX 2/2012,
2. časť sumy vo výške 2.319,64 EUR vydala dňa 16.6.2014 JUDr. Petrovi Matejovie, súdnemu
exekútorovi, ktorý zriadil pre oprávneného VšZP exekučné záložné právo EX 31/2012,

3.časťsumyvovýške1.095,62EURvydaladňa14.7.2014MestuMartin,prektorébolozriadenédaňové
záložné právo rozhodnutím 3 ZP/2012 na zabezpečenie daňovej pohľadávky,4. časť sumy vo výške 5.728,92 EUR vydala dňa 15.7.2014 JUDr. Kamilovi Liškovi, súdnemu
exekútorovi, ktorý zriadil pre oprávneného Eni Slovensko, exekučné záložné právo EX 4901/2011.
Exekútor JUDr. Liška Líška peniaze neprijal a vrátil, následne tú istú sumu poukázala žalovaná

16.12.2014 priamo spoločnosti Eni Slovensko,
5. časť sumy vo výške 7.188,25 EUR vydala dňa 15.7.2014 JUDr. Kamilovi Liškovi, súdnemu
exekútorovi, ktorý zriadil pre oprávneného Eni Slovensko, exekučné záložné právo EX 4901/2011.
Exekútor JUDr. Liška peniaze neprijal a vrátil, následne tú istú sumu poukázala žalovaná 16.12.2014
priamo spoločnosti Eni Slovensko,

6. časť sumy vo výške 7.188,25 EUR vydala dňa 4.7.2014 spoluvlastnícke - záložcovi I. T..
Uvedené skutočnosti neboli sú medzi stranami sporné. Z nesporných tvrdení žalovanej vyplývalo, že
s výťažkom dražby z nehnuteľnosti, ktoré podliehajú konkurzu podľa § 67 ods. 1 písm. a) ZKR /
zákon o konkurze a reštrukturalizácii/ v prípade úpadcu Ľ. T. podľa § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v
prípade záložcu I. T., žalovaná nakladala v období jún-júl 2014, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
Prostriedky vložené SLSP do notárskych úschov boli výťažkom z dražby majetku, ktorý podlieha

konkurzu. Jediným oprávneným na dispozíciu, teda bola správkyňa a bolo povinnosťou žalovanej tieto
prostriedky vydať. Svoje konanie žalovaná odôvodňovala poukazom na ust. § 48 a 51 ZKR, pričom
podľa názoru žalovanej sa v tomto prípade výťažok mal vyplatiť veriteľovi zabezpečenej pohľadávky
do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky ako keby konkurz nebol vyhlásený. Podľa žalovanej boli
veritelia z titulu exekučných záložných práv v postavení veriteľov zabezpečených pohľadávok a konala

v mylnom presvedčení, že uspokojuje zabezpečených veriteľov v zmysle § 51 druhá veta ZKR. Títo
veritelia nemali toto postavenie a exekučné záložné právo zriadené na majetku úpadcu pred vyhlásením
konkurzu nie je zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR. Žalobca poukázal na uznesenie NS SR 5
Obdo 22/2012 a zdôraznil, že žalovaná v rámci svojej neoprávnenej dispozície s výťažkom dražby
poukázala aj sumu 7.188,25 EUR pôvodnej spoluvlastníčke I. T., pričom uvedená osoba nebola

v postavení veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Súčasťou konkurznej podstaty teda bol nárok na
zaplatenie vyššie uvedených súm. Nakoľko táto pohľadávka nebola žalovanou dobrovoľne uhradená,
správkyňa konkurznej podstaty v rámci speňažovania konkurznej podstaty pristúpila k predaju týchto
pohľadávok. Časť sumy vo výške 24 615,77 EUR bola zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
2.12.2015 postúpená na žalobcu.

3. Žalovaná na svoju procesnú obranu uviedla, že dňa 27.11.2013 sa na návrh prednostného
záložného veriteľa SLSP uskutočnila úspešná dobrovoľná dražba, predmetom ktorej boli založené
nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka O.. Ľ. T. LAMI, IČO: XX XXX XXX (ďalej aj „dlžník“). Dňa 23.1.2014
prijala žalovaná, ako notársky úrad od zložiteľa SLSP do notárskej úschovy sumu 24.471,41 EUR a

sumu 14.376,49 EUR, pričom prijaté peňažné prostriedky predstavovali zvyšok výťažku z dobrovoľnej
dražby po odpočítaní uspokojenej pohľadávky prednostného záložného veriteľa SLSP a po odpočítaní
nákladov vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Zložiteľ
SLSP uložila žalovanému osobitný príkaz, aby s peňažnými prostriedkami tvoriacimi predmet notárskej
úschovy naložil podľa § 151ma OZ, v zmysle ktorého podľa odsekov 3 až 5 platí, že notár vydá

predmet notárskej úschovy záložným veriteľom podľa poradia rozhodujúceho ich záložných práv a
po ich uspokojení sa zostatok predmetu notárskej úschovy vydá záložcovi. S právnymi účinkami
ku dňu 26.3.2014 bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz vedený pod sp.zn. 3K/23/2013. Do
funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Gabriela Bírošová. Po vyhlásení konkurzu
žalovaná vydala predmet notárskej úschovy záložným veriteľom, ktorí boli ku dňu udelenia príklepu na

dobrovoľnej dražbe v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv za zložiteľom a prednostným
záložným veriteľom SLSP. Po uspokojení záložných veriteľov žalovaná vydala zostatok predmetu
notárskej úschovy záložcovi. Skutkový stav opísaný žalobcom žalovaná nerozporuje. Právny nárok
je však v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko ho žalobca založil na neplatnom právnom úkone a
nesprávnych právnych premisách. Pohľadávka medzi žalobcom a žalovanou nikdy nevznikla, stranám

sporu neprináleží vecná legitimácia a žalovaná pri vydaní peňažných prostriedkov z notárskej úschovy
postupoval plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa 2.12.2015 vyplýva, že žalobca skutkové tvrdenie o existencii svojej pohľadávky
voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 2.12.2015, ktorou malo dôjsť
k postúpeniu pohľadávky. Pohľadávka dlžníka voči žalovanému notárskemu úradu nikdy nevznikla,

nakoľkomedzidlžníkomažalovanýmnotárskymúradomnikdynevznikolzáväzkovývzťah.Vzhľadomna
neexistenciu pohľadávky pokladá Zmluvu o postúpení pohľadávky medzi správcom konkurznej podstaty
konajúcim po vyhlásení konkurzu za dlžníka a žalobcom za absolútne neplatný právny úkon v zmysle
príslušných ustanovení OZ. Z opísaného skutkového stavu vyplýva, že nehnuteľnosť dlžníka bola eštepred vyhlásením konkurzu speňažená v rámci výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej
dražbe. Speňažením nehnuteľnosti patriacej úpadcovi sa sledovalo naplnenie uhradzovacej funkcie
záložného práva, to znamená prioritné uspokojenie pohľadávky SLSP ako prednostného záložného

veriteľa a následne uspokojenie pohľadávok ostatných záložných veriteľov v súlade s § 151ma OZ. Za
tým účelom SLSP v súlade s § 151ma ods. 5 OZ po svojom uspokojení zložila do notárskej úschovy
peňažné prostriedky predstavujúce zvyšok výťažku z dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti žalovaná
poznamenala, že zloženie peňažných prostriedkov do notárskej úschovy nemalo solučné účinky, t.j.
splnenie dlhu dlžníkom. Účelom úschovy peňažných prostriedkov u žalovaného notárskeho úradu bolo

zabezpečiť ich vydanie určenému príjemcovi podľa príkazu zložiteľa.

4. Žalovaná poukázala na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2 Cdo 285/2006. Zo zhodných skutkových
tvrdení strán sporu je podľa žalovanej zrejmé, že všetky peňažné prostriedky zložené do notárskej
úschovy žalovaný notársky úrad vydal v súlade s § 151ma ods. 3 OZ záložným veriteľom dlžníka a
v súlade s § 151ma ods. 4 OZ aj záložcovi. Strany sporu sa v zásade rozchádzajú v tom, či mal

veriteľom peňažné prostriedky vydať priamo notár alebo, či mal notár vydať peňažné prostriedky najprv
správcovi konkurznej podstaty a až ten by ich následne rozvrhol medzi veriteľov. Notárom a správcom
konkurznej podstaty môžu pri výkone ich funkcií vznikať oprávnenia nakladať s majetkom tretích osôb,
ale nikdy nevstupujú do subjektívnych majetkových práv tretích osôb a nie sú ich nositeľmi. Poukázala
na uznesenie Najvyššie súdu ČR sp. zn. 1OCdo/1981/2002 zo dňa 26.11.2003 „notár, ktorý prijal do

úschovy peniaze za účelom ich predania určitej osobe, nie je dlžníkom tejto osoby. Prijatím peňazí do
notárske úschovy vzniká právni vzťah iba medzi notárom a zložiteľom..." Z vyššie uvedenej právnej
argumentácie je tak zrejmé, že u žalovanej absentuje vecná legitimácia. Nedostatkom vecnej legitimácia
navyše trpí aj žalobca, ktorý svoj právny nárok odvíja od absolútne neplatného postúpenia neexistujúcej
pohľadávky voči žalovanému. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci /ďalej len ZoZŠ/ je štát výlučným subjektom zodpovedajúcim za
škodu. Podľa Notárskeho poriadku je notár štátom určená osoba na vykonávanie notárskej činnosti
a ďalšej činnosti podľa Notárskeho poriadku. Žalovaná uviedla, že výkonom verejnej moci bola aj
činnosť žalovanej pri prijatí a vydaní výťažku predmetnej dobrovoľnej dražby z notárskej úschovy.
Vychádzajúc z tejto skutočnosti zastáva názor, že žalovaný notársky úrad by nemohol byť pasívne

vecne legitimovaný ani v prípade, ak bol by predmetom postúpenia na žalobcu škodový nárok, pretože
tento sa môže uplatniť jedine voči SR, nie voči žalovanému. Súčasne v zmysle § 4 ods. 1 a § 16
ods. 4 ZoZŠ platí, že škodový nárok musí najprv predbežne prerokovať Ministerstvo spravodlivosti
SR a iba ak nedôjde k jeho úplnému uspokojeniu v rámci tohto predbežného prerokovania, môže sa
poškodený obrátiť na súd. To znamená, že ak by si žalobca uplatňoval v tomto súdnom konaní škodový

nárok voči notárovi, ktorý spadá pod úpravu ZoZŠ, tak žaloba by bola podaná predčasne, pretože jej
malo predchádzať predbežné prerokovanie na Ministerstve spravodlivosti SR. Nič to však nemení na
skutočnosti, že pasívne vecne legitimovaným môže byť výlučne Slovenská republika a nie žalovaná ako
notár. Žalovaná má za to, že judikát Najvyššie súdu SR /5 Obdo 22/2021/ nemožno aplikovať na danú
vec. V prípade predmetnej notárskej úschovy totiž na rozdiel od prípadu posudzovaného Najvyšším

súdom SR nešlo o situáciu, keď exekučné záložné práva zanikli dôsledkom vyhlásenia konkurzu, ale
o situáciu, keď k zániku exekučných záložných práva došlo ešte pred vyhlásením konkurzu, a to ex
lége k okamihu udelenia príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe v zmysle § 151ma ods. 3 OZ v
spojení s § 27ods. 1 ZoDD. Poukázala na ust. § 151ma ods. 3 OZ. Z dikcie citovaných zákonných
ustanovení možno odvodiť, že výkonom záložného práva SLSP ako prednostného záložného veriteľa

a prechodom vlastníctva k draženej nehnuteľnosti na vydražiteľa, zanikli všetky záložné práva dovtedy
zaťažujúce nehnuteľnosť dlžníka, ktorú vydražiteľ nadobudol bez tiarch okamihom udelenia príklepu
licitátora. Vzhľadom na skutočnosť, že k udeleniu príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe a zaplateniu
ceny dosiahnutej vydražením došlo ešte pred vyhlásením konkurzu, čo žalobca nespochybňuje, právny
stav exekučných záložných práv a na to nadväzujúci postup pri vydávaní peňažných prostriedkov

oprávneným záložným veriteľom podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie ich záložných práv je
potrebné posudzovať z hľadiska § 151ma ods. 3 OZ a § 27 ods. 1 ZoDD, teda k okamihu udelenia
príklepu na dobrovoľnej dražbe. Žalovaná teda postupovala pri vydávaní predmetu notárskej úschovy
správne, keď sa spravovala tou časťou druhej vety § 51 ZKR, ktorá nasleduje za bodkočiarkou a
vraví, že „ak je navrhovateľom dražby veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi

zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený."
Keďže všetky záložné práva udelením príklepu už raz zanikli, nemožno predsa tvrdiť, že zanikli aj
druhý krát vyhlásením konkurzu, a to dokonca v situácii dražby iniciovanej záložným veriteľom, kedy jevyhlásenie konkurzu bez právnych účinkov (§ 51 ZKR). Do pozornosti súdu dala žalovaná, že § 51 ZKR
používa vo svojom texte pojem „výťažok dražby" a nie pojem „zvyšok výťažku dražby".

5. Žalovaná ďalej uviedla, že ak sa žalobca domáha zaplatenia z titulu pohľadávky vzniknutej pri
úkonoch spojených s notárskou úschovou, nemôže mať v konaní úspech, ak svoj nárok uplatňuje voči
fyzickej osobe žalovanej a voči notárskemu úradu, ktorého právomoc žalovaná vykonáva. Žalovaná
nemôže byť nositeľom povinností, ktorej splnenia sa žalobca domáha a poukázala na ust. § 3 ods. 1,
40 ods. 1, 70 ods. 1 Notárskeho poriadku. Poukázala, že osobitným zákonom v tomto prípade je zákon

č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Je zjavné, že Notársky
úrad JUDr. Kataríny Valovej PhD., vykonával vo veci notárskej úschovy verejnú moc. Zodpovednosť za
takéto úkony prevzal štát. Vo svojej replike žalobca konkretizoval že záväzkový vzťah medzi žalovanou
a dlžníkom vznikol na základe § 75 ods. 4 ZKR a z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosť vydať
majetok spadajúci do konkurznej podstaty nevzniká ex lege okamihom vyhlásenia konkurzu, ale až na
písomnú výzvu správcu konkurznej podstaty. Domnelá povinnosť plniť do konkurznej podstaty mohla

teda žalovanej vzniknúť až dňom doručenia výzvy, a to je deň 18.5.2015. Ku dňu doručenia výzvy, už
notársky úrad nedisponoval predmetom notárskej úschovy.

6. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) bod 2, § 9 ods. 1, §
15 ods. 1, § 17 ods. 1, § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci (ďalej ako „zák. č. 514/2003 Z.z.“), § 2 ods. 3, § 3 ods. 1 písm. c), § 4 ods.
4, § 40 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej ako „NP“), § 51, § 75 ods.
4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurzne a reštrukturalizácii (ďalej ako „ZKR“) a vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola sporná aktívna aj pasívna legitimácia strán. Žalobca
si predmetnou žalobou uplatňuje nárok na plnenie proti žalovanej, ktorý má vychádzať na základe

postúpenejpohľadávkyzustanovenia§75ods.4ZKR.Žalobcapredmetnúžalobusmerovalvočifyzickej
osobe JUDr. Kataríne Vallovej PhD., žalovaná namietala svoju pasívnu legitimáciu ako fyzickej osoby
z dôvodu, že žalovaná ako fyzická osoba nemôže byť nositeľom povinnosti, ktorej plnenia sa žalobca
domáha, ale podľa jej názoru mala v prípade, že sa žalobca domáha zaplatenia z titulu pohľadávky
vzniknutej pri úkonoch spojených s notárskou úschovou, žaloba smerovať proti notárskemu úradu. Súd

konštatoval, že notársky úrad nemá vlastnú právnu subjektivitu, ide o právnu konštrukciu vytvorenú
zákonom, a teda sa nestotožnil s tvrdením žalovanej o absencii pasívnej legitimácie z uvedeného
dôvodu.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaná nie je pasívne

legitimovaná práve s poukazom na znenie zákona č. 514/2003. Súd vychádzal z dikcie znenia NP,
podľa ktorého právne postavenie notára je upravené tak, že v ustanovení § 4 ods. 4 NP je výslovne
uvedené, že vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) NP,
je notárskou činnosťou aj konanie vo veciach notárskych úschov. Podľa § 40 ods. 1 NP, ak osobitný
zákon, ktorým je zákon č. 513/2003 Z.z. neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju

spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Podľa ustanovenia
§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom.

8. V odôvodnení súd poukázal na vyjadrenie žalobcu, že predmetom tohto konania nie je náhrada
škody spôsobená notárom pri výkone notárskej činnosti, ale zaplatenie pohľadávky z titulu záväzkového
vzťahu založeného ustanovením § 75 ods. 4 ZKR. Súd mal za to, že uvedená údajná povinnosť

notára voči správcovi nemôže byť predmetom postúpenia ani základom záväzkového vzťahu ako
tvrdí žalobca. V zmysle uvedeného ustanovenia mala mať teda žalovaná podľa žalobcu povinnosť
vydať správkyni majetok podliehajúci konkurzu, čo neurobila a táto pohľadávka mala byť postúpená
na žalobcu. Záväzkový vzťah teda podľa žalobcu vyplýva z ustanovenia § 75 ods. 4 ZKR, z čoho má
vyplývať pasívna legitimácia žalovanej. Aktívna legitimácia žalobcu má vyplývať zo zmluvy o postúpení

predmetnej pohľadávky zo dňa 2.12.2015 vyplývajúcej z uvedeného záväzkového vzťahu. Súd sa
nestotožnil s danými tvrdeniami a právnou kvalifikáciou žalobcu. V zmysle vyššie uvedených ustanovení
zákona mal súd prvej inštancie za to, že činnosť žalovanej v konaní o úschovách je v zmysle § 4 ods. 4
NP výkonom verejnej moci. Ak mala žalovaná svojim úradným postupom, ktorý podľa žalobcu odporujezákonu, konkrétne § 51 a 75 ods. 4 ZKR spôsobiť škodu tým, že nevydala záloh z notárskej úschovy
do konkurznej podstaty, patrí osobe poškodenej právo domáhať sa škody voči pasívne legitimovanému
subjektu, ktorým je v tomto prípade štát. Súd mal za to, že vzťah, ktorý vznikol medzi dlžníkom a

notárkou, ktorá mala disponovať s peňažnými prostriedkami zloženými do úschovy, nebol typickým
súkromným vzťahom, ale žalovaná mala v tomto vzťahu postavenie nositeľa verejnej moci. Na uvedený
vzťah bolo potrebné aplikovať osobitný zákon č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným zásahom do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb má
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a nie žalovaná

ako notárka. S poukazom na uvedené žalovaná, ktorú za účastníka konania označil žalobca, nie je v
danej veci pasívne vecne legitimovaná, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie žalobu zamietol. Z dôvodu,
že súd dospel k záveru, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, čo je dôvodom
na zamietnutie žaloby, sa nezaoberal skúmaním správnosti samotného úradného postupu žalovanej v
konaní o predmetných notárskych úschovách, podľa notárskeho poriadku, resp. možného porušenia jej
povinností v nadväznosti na ustanovenia § 51 a 75 ods. 4 ZKR a z toho vyplývajúce nároky dotknutých

subjektov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a uviedol, že právne posúdenie súdu
prvej inštancie je podľa jeho názoru nesprávne. Súhlasí s prvou časťou, a to, že konanie vo veciach
notárskych úschov je notárskou činnosťou v zmysle § 3 ods. 1 NP, notárska činnosť je výkonom verejnej

moci v zmysle § 4 ods. 4 NP a za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovedá štát podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. Nesúhlasí však s tým, že v danom prípade žalovaná pochybila pri výkone
verejnej moci v zmysle NP. Žalovaná mala u seba majetok podliehajúci konkurzu a bola povinná ho
vydať správcovi konkurznej podstaty v zmysle § 75 ods. 4 ZKR. Keďže žalovaná majetok patriaci do
konkurznej podstaty úpadcu nevydala správcovi konkurznej podstaty (ale neoprávnene ho vydala tretím

osobám, ktorých mylne považovala za veriteľov zabezpečenej pohľadávky) v zmysle ZKR, porušila tak
povinnosť ustanovenú ZKR. Žalovaná síce porušila povinnosť v súvislosti s činnosťou podľa NP, avšak
nešlo o povinnosť v konaní o úschovách vyplývajúcu z NP, ale povinnosť ustanovenú iným právnym
predpisom, konkrétne ZKR. ZKR nijak nerozlišuje právne dôvody, na základe ktorých sa majetok patriaci
do konkurznej podstaty u tretej osoby nachádza. Právna povinnosť vydať ho správcovi nezávisí od

toho, na základe akého právneho dôvodu (prípadne bez právneho dôvodu) ním tretia osoba disponuje.
Preto fakt, že sa peniaze do dispozície žalovanej dostali v súvislosti s jej notárskou činnosťou, nemá vo
vzťahu k jej povinnosti vydať ho správcovi, žiaden význam. Rovnako z hľadiska existencie povinnosti
tento majetok vydať, nie je rozhodujúce, ako s ním notárka naložila. Bez ohľadu na to, či ho vydala
neoprávneným osobám (ako to bolo v tomto prípade), alebo prípadne minula na súkromné nákupy,

či len proste si ho nechala u seba a nevydala ho, jej povinnosť vydať správkyni konkurznej podstaty
príslušnú peňažnú sumu, trvala a trvá. Správkyňa konkurznej podstaty nebola účastníčkou konania o
úschove a medzi ňou a notárkou neexistoval žiaden vzťah výkonu verejnej moci. Právny vzťah medzi
správkyňouanotárkoubolvýlučnedanýust.§75ZKR.Porušenieprávnejpovinnostiztohtovzťahunieje
ani nezákonným rozhodnutím, ani nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej

slobody, ani rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ani nesprávnym
úradným postupom. Daný právny vzťah - právo správkyne požadovať zaplatenie príslušnej peňažnej
sumy do konkurznej podstaty a povinnosť notárky ho zaplatiť, preto nie je vzťahom spadajúcim pod
predmet úpravy zákona č. 514/2003 Z.z., a to isté platí o zodpovednostných následkoch za porušenie
povinností z tohto právneho vzťahu. Samozrejme, notár sa pri konaní vo veciach notárskych úschov

môže dopustiť porušenia právnej povinnosti voči účastníkom tohto konania, pričom v takom prípade ide
o nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, keďže voči osobám, ktoré sa konania o úschove
zúčastňujú (napr. zložiteľ a oprávnený) vystupuje notár pri tomto konaní ako orgán verejnej moci. To
však nebol tento prípad vzťahu notárky a správkyne.

10. Vodvolanížalobcauviedol,ženázorsúdu,žepovinnosťnotáravydaťsprávcovimajetokpodliehajúci
konkurzu nemôže byť predmetom postúpenia ani základom záväzkového vzťahu, nie je správny. Keďže
od vyhlásenia konkurzu prechádza oprávnenie nakladať s majetkom, ktorý podlieha konkurzu, na
správcuavzmysle§75ods.1aods.4ZKR,sútretieosobypovinnésprávcovikonkurznejpodstatyvydať
majetok podliehajúci konkurzu, žalovaná bola povinná vydať peňažné prostriedky z notárskej úschovy

správkyni. Uvedené postúpenie pohľadávky správkyňou konkurznej podstaty je teda plne v súlade so
ZKR, a teda zakladá aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej. Uvedený názor potvrdil aj Najvyšší súd SR v
rozhodnutí zo dňa 28.1.2010, sp. zn. 1 Obdo V 28/2008. Pohľadávka správcu spočívajúca v práve prijať
od žalovanej majetok podliehajúci konkurzu je postúpiteľná, jej postúpením na žalobcu sa povinnosťžalovanej splatiť dlh nemení a na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi správkyňou
konkurznej podstaty a žalobcom je žalovaná povinná splatiť dlh žalobcovi. Na základe uvedeného
navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd žalovanú zaviaže na zaplatenie žalovanej istiny.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá má za to, že ako notárka nie je v tomto konaní
pasívne vecne legitimovaná, nakoľko nie je nositeľom subjektívnej povinnosti plniť dlh žalobcovi.
Pohľadávka, na základe ktorej žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok tak nikdy ani nevznikla a z
uvedeného dôvodu má za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu nie je v tomto konaní daná, nakoľko

žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva na plnenie (predmetnej pohľadávky) voči žalovanej.
Uvedenétvrdeniapodporujejednoznačneskutočnosť,žepeňažnéprostriedky,ktorépodľažalobcumala
žalovaná vydať správcovi konkurznej podstaty boli uložené do notárskej úschovy žalovanej potom, ako
bola nehnuteľnosť dlžníka speňažená v rámci výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej
dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a NP, a to ešte pred vyhlásením
konkurzu na majetok dlžníka. K vydávaniu peňazí z notárskej úschovy uviedla, že neprednostní záložní

veritelia nemusia brať na zreteľ konkurz záložného dlžníka, a to z dôvodu, že v prípade realizácie výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby, zvyšok výťažku, ktorý je zložený do notárskej úschovy
prednostným záložným veriteľom má byť, a teda bol aj v predmetnom prípade v súlade s ust. § 151ma
OZ rozvrhnutý medzi týchto ďalších v poradí záložných veriteľov, a to napriek skutočnosti, že na majetok
dlžníka bol následne (po zložení zvyšku výťažku do notárskej úschovy žalovanej prednostným záložný

veriteľom) vyhlásený konkurz. Inak povedané, právo ostatných záložných veriteľov na zvyšok výťažku
vznikol skôr ako nastúpili účinky vyhlásenia konkurzu, pričom prednosť tohto nároku pred nárokmi
z konkurzu rieši priamo aj ust. § 51 ZoKR. A teda v prípade, ak ide o konkurz záložného dlžníka
(záložcu) vo vzťahu k výťažku zo speňaženia majetku na dobrovoľnej dražbe uskutočnenej na žiadosť
prednostného záložného veriteľa, ktoré nastalo ešte pred vyhlásením konkurzu, ďalší záložní veritelia

uplatňujúci si práva k tomuto výťažku nemusia prebiehajúce konkurzné konanie brať na zreteľ a ani
sa nemusia do takéhoto konkurzu prihlásiť na oddelené uspokojenie a môžu byť priamo uspokojení z
výťažkuuloženéhodonotárskejúschovyprednostnýmzáložnýmveriteľom,vzmyslepokynovuložených
prednostným záložným veriteľom notárovi v spojení s ustanovením spomenutého ust. § 151ma ods. 5
OZ.Vovzťahukrozhodnutiu1ObdoV28/2008,naktoréodkazuježalobcažalovanáuviedla,žeuvedené

rozhodnutie nie je rozhodnutím v obdobnej veci a nedotýka sa povinnosti notára postupovať v zmysle
ust. § 151ma OZ v spojení s právnou úpravou v zmysle ustanovenia § 27 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách a NP. S ohľadom na vyššie uvedené, v prípade, ak by žalovaná nevydala záložným veriteľom
peňažné sumy, na ktoré mali títo oprávnení záložní veritelia nárok, žalovaná by tak porušila ich zákonné
právo participovať (podieľať sa) na výťažku z dobrovoľnej dražby a konala by v rozpore s pokynom, ktorý

bol pre ňu od zložiteľa (prednostného záložného veriteľa) záväzný v zmysle postupu, ktorý ustanovuje
§ 151ma ods. 5 OZ. Vzhľadom na uvedené navrhla rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.

12. Žalobca na vyjadrenie žalovanej uviedol, že predmetom tohto konania nie je náhrada škody
spôsobenánotáromprivýkonenotárskejčinnosti,alezaplateniepohľadávkyztituluzáväzkovéhovzťahu

založeného ustanovením § 75 ods. 4 ZKR. Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť poskytnúť správcovi
konkurznej podstaty súčinnosť a vydať mu majetok podliehajúci konkurzu. Táto povinnosť sa vzťahuje
na kohokoľvek, kto má u seba majetok podliehajúci konkurzu a je úplne bezpredmetné z akého dôvodu
sa u neho tento majetok nachádza. Skutočnosť, že sa peniaze do dispozície žalovanej dostali v súvislosti
s jej notárskou činnosťou, nemá vo vzťahu k jej povinnosti vydať ho správcovi, žiaden význam. Napokon

medzi žalovanou a správkyňou konkurznej podstaty nikdy neexistoval právny vzťah výkonu verejnej
moci, tento vzniká len pri konaniach vo veciach úschov medzi notárom a účastníkmi konania vo veciach
úschov. Žalobca poukázal na to, že od momentu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka bola žalovaná
povinná riadiť sa osobitnými ustanoveniami ZKR v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a
výťažok dražby prevyšujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa ako súčasť konkurznej podstaty vydať

správcovi. Ostatní záložní veritelia už neboli veritelia zabezpečenej pohľadávky, či už preto, že tieto
záložné práva zanikli príklepom na dražbe ako tvrdí vo vyjadrení žalovaná, alebo preto, že v dôsledku
zastavenia exekúcie zaniklo aj exekučné záložné právo, každopádne na ostatných (záložných) veriteľov
sa už nevzťahovalo ustanovenie § 51 ZKR za bodkočiarkou, a preto žalovaná nebola oprávnená
postupovať podľa § 151ma OZ a vydať im výťažok dražby prevyšujúci pohľadávku zabezpečeného

veriteľa. Z tohto dôvodu je potrebné diferencovať medzi právom prednostného záložného veriteľa na
vyplatenie výťažku z dražby do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený
a právom na uspokojenie ostatných veriteľov dlžníka, ktorí v dôsledku zániku ich exekučných záložných
práv nemajú postavenie veriteľa zabezpečenej pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenújudikatúru najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej exekučné záložné právo nie je pre účely ZKR
zabezpečovacím právom. Ide napr. o rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.10.2013, sp. zn. 5 Obdo
22/2012. Ust. § 8 ZKR jasne definuje, čo sa rozumie pod zabezpečovacím právom, a to, že podľa

žalovanej nerozlišuje, či ide o exekučné záložné právo alebo iba záložné právo, určite neznamená
že majú pre účely ZKR rovnaké právne postavenie. Ostatní veritelia nemôžu byť uspokojení ako
keby konkurz nebol vyhlásený, pretože táto výnimka sa v zmysle § 51 ZKR vzťahuje len na veriteľa
zabezpečenej pohľadávky, avšak zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu
nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného veriteľa. Preto bola žalovaná

povinná vydať výťažok dražby prevyšujúci pohľadávku zabezpečeného.

13. K vyjadreniu žalobcu žalovaná poukázala na to, že žalobca nepriniesol žiadne nové tvrdenia alebo
argumentáciu, ktorá by nebola prezentovaná už v jeho predchádzajúcich vyjadreniach a žalovaná sa
tak v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

15. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

16. Podľa § 389 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

17. Podľa § 14 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZKR“), začatie konkurzného konania má tieto účinky:
a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť,
platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať,

b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie;
už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom
začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon
zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo

v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo
výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu,
d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje,
e) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo
rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

18. Podľa § 51 ZKR, ak podľa osobitného zákona bol udelený príklep k predmetu dražby, ktorý podlieha
konkurzu, pred vyhlásením konkurzu a vydražiteľ dražobníkovi zaplatil cenu dosiahnutú vydražením,
vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa. Výťažok dražby sa pritom
stáva súčasťou príslušnej podstaty a náklady dražby sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je

navrhovateľom dražby veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej
pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

19. Podľa § 67 ods. 1 a 2 ZKR, konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia
konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove

záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. (2) Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú
podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.20. Podľa § 75 ods. 4 ZKR, ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku
podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to oznámiť správcovi, len čo
sa dozvie o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty

alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok správcovi
vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov
alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu

zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaná nie
je vo veci pasívne vecne legitimovaná, pričom toto rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 4 NP a zák. č.
514/2003 Z.z., s tým, že malo byť stranou sporu Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré koná v mene SR.
Odvolací súd má však za to, že v danom spore sa nejedná o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.,
ako uzavrel súd prvej inštancie, ale v zmysle podanej žaloby sa žalobca domáha vydania veci správcovi
(SKP) podľa ust. § 75 ods. 4 ZKR, ako pohľadávky zostatku výťažku dražby z predaja nehnuteľnosti

dlžníka. Odvolací súd súhlasí s vyjadrením žalobcu, že daný právny vzťah - právo správkyne požadovať
zaplateniepeňažnejsumydokonkurznejpodstatyapovinnosťnotárkyhozaplatiť,nieje náhradouškody
spadajúcou pod predmet úpravy zákona č. 514/2003 Z.z., ale vzťah medzi správkyňou a žalovanou
notárkou bol výlučne daný ust. § 75 ZKR. Je však potrebné zdôrazniť, že vydanie veci podľa ust. §
75 ods. 4 ZKR prislúcha správcovi konkurznej podstaty podľa ZKR, pričom v prejednávanej veci došlo

k postúpeniu pohľadávky (nároku) na žalobcu, ktorý nie je SKP, preto je potrebné sa vysporiadať so
skutočnosťou, či žalobcovi nárok na vydanie veci podľa ZKR prislúcha.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené sa odvolací súd s posúdením veci prvoinštančného súdu v bodoch
49. a 50. odôvodnenia nestotožňuje, keď súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie

žalovanej s poukazom na zák. č. 514/2003 Z.z.. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že skutková a právna
argumentácia žalobcu v žalobe nesmerovala k náhrade škody voči štátu, preto súd prvej inštancie
pochybil, keď žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej s odkazom na zák.
č. 514/2003 Z.z..

23. Odvolací súd poukazuje na tvrdenie žalobcu, že žalovaná pohľadávka mala vzniknúť na základe
nároku podľa ust. § 75 ods.4 ZKR z dôvodu, že notárka /žalovaná/ nevydala správkyni konkurznej
podstaty /SKP/ výťažok dražby, ktorý podľa SKP patril do konkurznej podstaty. V súlade s ust. § 75
ods. 4 ZKR tretia osoba, ktorá má u seba záznamy, dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho
konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu je povinná ich vydať správcovi na písomnú žiadosť,

alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo
majetku.Jenespornéavyplývatoajzospisu,žeSKPvyzvalapísomnenotárkunaplneniedokonkurznej
podstaty úpadcu a to na základe listu zo dňa 14.5.2015, pričom na základe nesporných skutkových
tvrdení strán sporu posledná suma výťažku z dražby nehnuteľnosti bola notárkou vydaná tretej osobe
dňa 15.7.2014. Ku dňu doručenia výzvy SKP /14.5.2015/ žalovanej na plnenie do konkurznej podstaty

úpadcu už takáto povinnosť nemohla žalovanej notárke vzniknúť, pretože nemala u seba v držbe žiadny
majetok podliehajúci konkurzu, ktorý by mohla SKP vydať.

24. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že pohľadávka správcu v rámci speňažovania
konkurznej podstaty je postúpiteľná. V prípade postúpenia pohľadávky správcom na tretiu osobu ,táto

tretia osoba nie je v postavení správcu konkurznej podstaty podľa ZKR a preto je oprávnená vymáhať
postúpenú pohľadávku vo vlastnom mene v súlade s Obč. zák.. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade,
ak sa jedná o nárok na vydanie veci /peňazí/ podľa § 126 Obč. zák., žalobca sa môže domáhať vydania
veci len voči osobe, ktorá má vec u seba.

25. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil pasívnu legitimáciu žalovanej na základe zák. č. 514/2003
Z.z.. Podľa názoru odvolacieho súdu uplatnený nárok je potrebné posúdiť ako nárok na vydanie veci
podľa § 126 Obč. zák.. V súlade s uvedeným je potrebné doplniť dokazovanie a opätovne posúdiť
pasívnu legitimáciu žalovanej, dôvodnosť a výšku uplatneného nároku. Takéto dokazovanie je však nad
rámec konania pred odvolacím súdom.

26. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia,bude povinnosťou súdu vysporiadať sa s právnou argumentáciou žalobcu a svoje rozhodnutie riadne
odôvodniť v súlade s relevantnými ustanoveniami C.s.p.

27. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).