Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201487
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5820201487.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: O. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X-XX, E., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, so sídlom K.
XX,XXXXXE.,protižalovanej:Slovenskárepublika-MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,sosídlom
Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 1 012,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/38/2020-128 zo dňa 28. novembra 2022,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdzuje.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III.mení tak, že konanie v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5 % z istiny 1 542,85 eur od 29.5.2018 do 28.5.2019 a úrok z omeškania vo výške
5 % z istiny 530,67 eur od 29.5.2019 do zaplatenia zastavuje.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 1 012,28 eur s úrokom z omeškania
5 % ročne od 28.05.2019 do zaplatenia zamietol (I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.) a žalobcu

zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100% (III).
Vychádzal zo zistenia, že voči žalobcovi bolo vedené exekučné konanie ako povinnému na základe
exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Námestovo sp. zn. 4Ro/125/2011
zo dňa 29.04.2011, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému titulom náhrady škody za
ublíženie na zdraví poškodenému B. Z. sumu 1 012,28 eur, ktorá suma bola v prospech žalovaného aj
exekútorom vymožená. K ublíženiu na zdraví B. Z. malo dôjsť konaním žalobcu, ktorého sa mal dopustiť
tým, že dňa 14.08.2008 okolo 19.15 hod. počas predvádzania hliadkou OO PZ Trstená sa vyhrážal

členovi hliadky B. Z., ktorého neskôr aj fyzicky napadol, čím mu mal spôsobiť podvrtnutie horného a
medzičlánkového kĺbu malíčka ľavej ruky s práceneschopnosťou 19 dní, za ktorý bol žalobca v danom
čase stíhaný pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného
zákona a na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/21/2014 zo dňa 10.04.2014 bol
žalobca spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pričom v odôvodnení
predmetného rozhodnutia sa konštatuje, že konanie žalobcu bolo dôsledkom obrany pred nezákonným
postupom - služobným zákrokom zo strany policajtov.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu, keďže podmienkou, aby došlo k bezdôvodnému obohateniu v prípade,
že dlžník plnil dlh, ktorý bol (formálne) priznaný právoplatným súdnym rozhodnutím, ktoré však
nezodpovedalo skutočným hmotnoprávnym vzťahom medzi účastníkmi, je právoplatné zrušenie tohtorozhodnutia - ak nedošlo ku zrušeniu rozhodnutia, na základe ktorého osoba zaviazaná rozhodnutím
plnila, tak plnila záväzok, ktorý bol uplatnený v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu dotknutého
rozhodnutia, a splnením povinnosti, uloženej súdnym rozhodnutím (vrátane prípadu, že sa tak stalo v

rámci núteného výkonu rozhodnutia) zanikol samotný záväzok. V prejednávanom prípade žalobca plnil
(prostredníctvom súdneho exekútora) žalovanej záväzok, ktorý mu bol uložený súdnym rozhodnutím -
právoplatným platobným rozkazom. Došlo teda k splneniu jeho záväzku, ktorý mu bol uložený uvedeným
platobným rozkazom, ktorý spočíval v náhrade škody, ktorú žalovaná vyplatila poškodenému B. Z.
a ku ktorej došlo konaním žalobcu, ktorým spôsobil škodu na zdraví B. Z.. Keďže tento záväzok

zanikol splnením a zároveň nedošlo k zrušeniu platobného rozkazu, na základe ktorého bol žalobca
zaviazaný žalovanej plniť, nemôže sa už žalobca ďalej dovolávať obrany voči existencii záväzku na
náhradu škody, spôsobenej poškodenému B. Z.. Vzhľadom na to, že žalobca plnil žalovanej na základe
právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré nebolo zrušené, čím došlo k zániku jeho záväzku voči
žalovanej, dospel k záveru, že je nadbytočné zaoberať sa tvrdeniami žalobcu ohľadne samotnej jeho
zodpovednosti za škodu, spôsobenú poškodenému B. Z., ktorá spočívala v tvrdení, že žalobca nie je

za škodu zodpovedný, pretože voči B. Z. konal v nutnej obrane. Iba v prípade, ak záväzok existuje,
tak môže zaviazaná osoba úspešne uplatňovať námietky voči tomuto záväzku. V tomto prípade však
záväzok žalobcu voči žalovanej zanikol splnením - ako už bolo uvedené, nezanikol nejaký abstraktný
nešpecifikovaný záväzok, priznaný súdnym rozhodnutím, ale konkrétny hmotnoprávny záväzok, ktorý
si žalovaná uplatnila v konaní o vydanie platobného rozkazu. Uvedený názor oprel o rozhodnutie

Najvyššieho súdu České republiky sp. zn. 31Cdo 3309/2011. Úspešnej žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Nepovažuje za dôvodnú námietku žalovaného, že pokiaľ plnil žalovanému na
základe exekúcie to, čo mu prikazoval právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz, nemohlo dôjsť na
jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia. Nesúhlasí v tejto časti s odôvodnením napadnutého
rozsudku zo strany súdu prvej inštancie, a predovšetkým s poukazom na rozsudok Najvyššieho

súdu České republiky sp. zn. 31Cdo 3309/2011, keď v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR do
pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia ústavného súdu a
Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora európskej únie, avšak nie rozhodnutia
iných štátov. Napokon súd prvej inštancie predmetný rozsudok nesprávne aplikoval a pri jeho aplikácii v
prvom rade mal riadne verifikovať naplnenie hmotnoprávnych aspektov vzniku a existencie pohľadávky,

o ktorej bolo rozhodnuté v právnych vzťahoch žalobcu a žalovaného platobným rozkazom a treba zobrať
zreteľ aj na to, že samotný platobný rozkaz neobsahuje odôvodnenie a návrh na jeho vydanie a aj
jeho vydanie samotné boli založené na rozhodnutí v trestnom konaní, ktoré bolo neskôr zrušené. Súd
prvej inštancie pochybil aj tým, keď napriek vyslovenému poukazu Krajského súdu v Žiline v uznesení
č. k. 7Co/76/2022-111 na to, že uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je založený na

iných skutkových okolnostiach a inom právnom dôvode, dôvodil de facto iba tým, že pôvodný platobný
rozkaz nebol zrušený a svoje rozhodnutie založil na formálnom konštatovaní jestvujúceho procesného
stavu bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnymi aspektami veci. K odôvodneniu rozsudku v časti,
že rozhodnutie je formou poskytnutia ochrany porušenému právu tak, že súd uloží procesnú (teda
verejnoprávnu) povinnosť žalovanému splniť povinnosť vyplývajúcu zo záväzku, potom niet rozumných

dôvodov, aby sa súd zaoberal v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia tým, či určité právo bolo
skutočne porušené - či tento stav skutočne existoval, resp. či trvá v zmysle preukázaného skutkového
stavu, poukázal na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 17Co/95/2019 zo dňa
30.06.2022.Pretonavrhujenapadnutýrozsudokzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v
intenciách § 379 a § 380 CSP a tento vo výroku I. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil
avovýrokochII.aIII.vzmysle§388CSPzmeniltakakojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.5. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 1 542,85 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 542,85 eur odo dňa 29.05.2018 do zaplatenia.
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/38/2020-73 zo dňa 07.01.2022 bolo konanie v časti

o zaplatenie istiny 1 012,28 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 29.05.2018 do zaplatenia a
úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 542,85 eur odo dňa 29.05.2018 do dňa 28.05.2019 zastavené
(I.), vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá (II.) a žalobca bol zaviazaný nahradiť žalovanej trovy
konania v rozsahu 100% (III.). Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/76/2022-111 zo dňa 30.
júna 2022 v časti výrokov I. a III. bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu na ďalšie konanie z dôvodu,

že v predmetnej veci sa nejedná o prekážku rozhodnutej veci. Vo výroku II. zostal rozsudok súdu prvej
inštancie nedotknutý. V zmysle uvedeného predmetom ďalšieho konania bolo zaplatenie istiny 1 012,18
eur a úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1 542,85 eur od 28.05.2018 do zaplatenia. Žalobca
do zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.11.2022 (č. l. 126) uviedol, že trvá na zaplatení istiny 1 012,28
eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 28.05.2019 do zaplatenia a vo zvyšku berie žalobu
späť. Keďže žalovaný nebol prítomný na predmetnom pojednávaní, na výzvu krajského súdu podaním

doručeným krajskému súdu dňa 04.08.2023 sa vyjadril, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí a
navrhuje v tejto časti konanie zastaviť.

6. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle § 388 CSP výrok II. napadnutého rozsudku zmenil tak,
že žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania 5 % zo sumy 1 542,85 eur od 29.05.2018 do 28.05.2019

a zo sumy 530,67 eur od 29.05.2019 do zaplatenia zastavil.

10. Vo vzťahu k výroku I. rozsudku žalobca v odvolaní poukazoval na to, že v uznesení krajského súdu
č. k. 7Co/76/2022-111 bolo konštatované, že uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
je založený na iných skutkových okolnostiach a inom právnom dôvode. Súd prvej inštancie dôvodil de

facto iba tým, že pôvodný platobný rozkaz nebol zrušený a svoje rozhodnutie založil na formálnom
konštatovaní jestvujúceho procesného stavu bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnymi aspektami veci
- či nárok, o ktorom bolo platobným rozkazom rozhodnuté, trvá, alebo či zanikol.

11. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že krajský súd v označenom rozhodnutí sa nevyjadroval ku

skutočnosti,činastranežalovanéhodošlokbezdôvodnémuobohateniu,alelenprijalzáver,žežalobcom
uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalobe nevytvára prekážku rozhodnutej veci.

12. Poukazovanie žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/95/2019
je neadekvátne. Závery tohto rozhodnutia nie sú aplikovateľné na skutkový stav v preskúmavanej

veci, nakoľko sa v ňom riešila platnosť rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej zmluve a na
základe uvedeného konštatoval, že v predmetnej veci bola vykonaná exekúcia na základe nulitného
rozhodcovského rozsudku. V danej veci však exekúcia bola vykonaná na základe právoplatného a
vykonateľného platobného rozkazu, ktorý ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj ku dňu
rozhodovania odvolacieho súdu, nebol žiadnym spôsobom zrušený.

13. Žalobca sa bráni tým, že v trestnom konaní bol oslobodený spod obžaloby pre zločin útoku na
verejného činiteľa, na jeho strane sa malo jednať o obranu pred nezákonným služobným zákrokom zo
strany policajtov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca však nevyužil žiaden mimoriadny opravný
prostriedok, aby dosiahol zrušenie právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu vydaného

Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. 4Ro/125/2011 zo dňa 29.04.2011 a nepreukázal ani, že v
exekučnom konaní nejakým spôsobom bránil svoje práva, aby táto exekúcia nebola vykonaná, a to aj
s poukazom a to, že rozsudok v trestnom konaní, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby, bolvydaný dňa 10.04.2014 a z listinných dôkazov a aj samotného tvrdenia žalobcu boli v rokoch 2018 a
2019 realizované zrážky z jeho mzdy a celkom mu bolo zrazené zo mzdy 1 542,85 eur.

14. Platobný rozkaz je jedným zo spôsobov meritórneho rozhodnutia vo veci samej, čo ho v
tomto zmysle činí identickým s inými formami rozhodnutia vo veci samej (napr. rozsudok, rozsudok
pre uznanie a pod.). Okamihom právoplatnosti sa stáva platobný rozkaz záväzným pre strany a
zásadne nezmeniteľným. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci platobným rozkazom bráni tomu,
aby sa o tej istej veci opätovne konalo a rozhodovalo. Materiálna stránka právoplatnosti súdneho

rozhodnutia sa prejavuje predovšetkým v záväznosti rozhodnutia pre všetky sporové strany. Negatívna
stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia a spôsobuje prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, čo znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo,
nemožno rozhodovať opäť. Zrušenie právoplatného rozhodnutia, vykazujúce atribúty záväznosti a
nezmeniteľnosti možno dosiahnuť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami.

15. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka).
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech

získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten,
za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka).

16. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol
(otázka naplnenia, ktorej skutkovej podstaty podľa žalobcu tvrdeného v žalobe odpadla na základe

oslobodzujúceho rozsudku v trestnom konaní), dopadá na tie prípady, kedy v čase poskytnutia plnenia
existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti odpadol,
stratil svoje právne účinky. Majúc ale na zreteli, že bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia určitých
zákonom stanovených podmienok, a teda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom
uznaného dôvodu alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva, súdu rozhodujúcemu o žalobe na

splnenie povinností na jeho vydanie naisto nepostačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe ktorého
bolo plnené (nie je rozhodujúce, či plnenie bolo dobrovoľné alebo bolo vymožené v exekučnom konaní),
bolo následne zrušené, resp. došlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti. Ak sa totiž
domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu na
splnenie povinnosti vrátiť plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom

hmotnoprávnom základe. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej,
bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol, či nebol
zrušený. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd
v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na
základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené len vtedy, ak

by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Ncdo 17/2009, 7Cdo 85/2013, 4Cdo 117/2019).

17. Ústavný súd SR v náleze z 9. februára 2017 sp. zn. II.ÚS 18/2016 prijal právne závery, v
zmysle ktorých zrušenie právoplatného rozhodnutia nezakladá bez ďalšieho právo strany sporu na

vrátenie poskytnutého plnenia, pretože rozhodujúce je, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne
existujúcom hmotnoprávnom základe. Názor, podľa ktorého zrušenie právoplatného rozsudku zakladá
samo o sebe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, by bol akceptovateľný iba v prípade
právoplatného rozsudku, majúce konštitutívne účinky, teda nie v prípade rozsudku deklaratórnej
povahy. Pokiaľ zrušeným právoplatným rozsudkom bola len deklarovaná (nie teda konštituovaná)

existencia hmotnoprávneho dôvodu plnenia, právoplatné rozhodnutie samo nepredstavovalo právny
dôvod plnenia, ale len formu autoritatívnej súdnej ochrany dôsledkov existencie tohto právneho dôvodu.
Právoplatný rozsudok súdu je právnym dôvodom plnenia len vtedy, ak sa jeho právoplatnosťou
konštituujú(zakladajú,meniaaleborušia)právaapovinnostisubjektovprávnychvzťahov.Akbudetakýto
konštitutívny rozsudok na základe mimoriadneho opravného prostriedku zrušený, potom pôjde o právny

dôvod plnenia, ktorý dodatočne odpadol.

18. Z vyššie konštatovaného vyplýva, že súd prvej inštancie správne zamietol žalobu žalobcu z dôvodu,
že žalobca v rámci exekúcie plnil na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu(ktorý bol deklaratórnej povahy), ktorý nebol zrušený. Nemal oprávnenie v tomto konaní skúmať jeho
správnosť, nakoľko uvedené je možné iba v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. S
poukazom na vyššie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, správne súd prvej inštancie dospel k záveru,

že je nadbytočné zaoberať sa tvrdeniami žalobcu ohľadom samotnej jeho zodpovednosti za škodu
spôsobenú poškodenému B. Z., ktorá spočívala v tvrdení, že žalobca nie je za škodu zodpovedný,
pretoževočiB.Z.konalvnutnejobrane.Uvedenýmbysasúdprvejinštanciemuselpovinnezaoberaťiba
v prípade, že by bolo došlo k zrušeniu právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, na základe
ktorého bola vykonaná exekúcia, teda či došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené len

vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve.

19. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky,
odvolací súd konštatuje, že pod ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu treba rozumieť
takú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorá je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách
alebo v rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane
v nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na
ne nadviazali. Vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť Civilného sporového poriadku možno pod pojmom

dovolacísúdrozumieťlenNajvyššísúdSlovenskejrepubliky,anieNajvyššísúdČeskejrepubliky(ktomu
pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017, 8Cdo/28/2019, 2Cdo 56/2017,
6Cdo 79/2017, 4Cdo 7/2018). Odhliadnuc od toho však závery súdu prvej inštancie boli vecne správne.

20. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a vo výroku II. podľa § 388 CSP s poukazom na to, že
žalobca počas konania čiastočne zobral svoju žalobu späť a s uvedeným prejavil súhlas i žalovaný,
zmenil tak, že v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 CSP.

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1, 2 CSP, aplikujúc ust. § 255

a § 256 CSP, keďže v zamietajúcej časti mal plný úspech žalovaný a rovnako, pokiaľ ide o čiastočné
zastavenie žaloby, toto procesne zavinil žalobca, a preto v plnom rozsahu žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)