Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123208872
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123208872.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D., E. XXX/XX, prechodne bytom D., F. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Martiškom, advokátom, so sídlom
Trenčín, Jilemnického 2 proti žalovaným 1/ G. H. C., nar. XX.XX.XXXX a 2/ H. C., nar. XX.XX.XXXX,
obaja žalovaní trvale bytom D., E. XXX/XX, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Branislavom Bognerom,

advokátom, so sídlom Trenčín, Vajanského 8 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 17C/65/2023-60 zo dňa 09. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd m e n í uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
vo výrokoch I. a II. tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
s a z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancienanávrhžalobkynenariadilneodkladnéopatrenie,ktorým
uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť umožniť žalobkyni vstup a užívanie nehnuteľností, a to: pozemok
parcela registra "C" parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda
o výmere 594 m2, pozemok parcela registra "C", parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 147 m2, a stavba (rodinný dom) so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku

parc. č. XXX/X; ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Trenčín pre katastrálne územie D.,
a to až do právoplatného skončenia tohto konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva /výrok I./, uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vydať žalobkyni kľúč
od zámku dverí do garáže, ktorá je súčasťou stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX,
postaveného na pozemku parcela č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie vo výmere

147 m2, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín pre katastrálne
územie D., a to do 3 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia /výrok II./, návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol /výrok III./ a rozhodol, že o nároku na náhradu trov
tohto konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí /výrok IV/.

2.Naodôvodnenietohtorozhodnutiasúduviedol,žežalobkyňasavovecisamejsvojoužaloboudomáha

zrušenia a vyporiadania podielové spoluvlastníctvo sporových strán
k nehnuteľnostiam, a to: pozemok parcela registra "C" parc.č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o
výmere 594 m2, pozemok parcely registra "C", parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 147 m2, stavba (rodinný dom) so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku
parcela registra "C", parc. č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, vedenom I. J. K. pre k. ú. D. /ďalej aj
ako "nehnuteľnosti"/. Podielové spoluvlastníctvo po zrušení navrhla vyporiadať tak, že nehnuteľnosti by

v celosti súd prikázal do jej výlučného vlastníctva a uložil jej povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ sumu
66.000 eur, resp. 20.000 eur titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva.3. V priebehu uvedeného sporu žalobkyňa podala súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým by bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť umožniť jej vstup do nehnuteľností, ďalej

zákaz brániť žalobkyni užívať nehnuteľnosti, zákaz blokovať zámok vstupných dverí do predmetného
rodinného domu so súpisným číslom XXX, a nakoniec povinnosť vydať žalobkyni jeden kus kľúča od
zámkudverídogaráže.Tentonávrhžalobkyňaodôvodnilatým,žesadňa05.05.2023sapokúšaladostať
do nehnuteľností, no nevedela sa dostať do rodinného domu, lebo zámok na vstupných dverách do
rodinného domu bol zablokovaný kľúčom z vnútornej strany a do domu sa nedostala ani cez garáž, lebo

zámok na dverách garáže bol vymenený, pričom žalobkyňa nemala a doposiaľ nemá kľúč od zámku
garáže. Preto podala oznámenie o priestupku na OO PZ Nemšová. Následne sa pokúsila dostať do
nehnuteľností aj vo večerných hodinách okolo 19:00 hod., pričom opäť vstupné dvere boli zablokované
a preto sa pokúsila dostať do domu cez garáž, no bolo jej v tom aktívne zabránené zo strany žalovaných,
ktorí sa nachádzali v garáži, a ktorí ju následne vypratali z predmetných nehnuteľností. Cez garáž je
možné sa dostať do rodinného domu,

a preto požiadala o vydanie tohto kľúču, keďže zámok od vstupných dverí je dlhodobo blokovaný kľúčom
zvnútra (žalobkyňa preto vyzvala žalovaných, aby bol kľúč odstránený
zo vstupných dverí). Žalobkyňa podala na OO PZ Nemšová ďalšie oznámenie o spáchaní priestupku,
ktoré v tom čase smerovalo proti žalovanému 2/, ktorý bol v tom čase spoluvlastníkom nehnuteľností
vo výške spoluvlastníckeho podielu 43/100 k celku. Žalobkyňa dňa 24.05.2023 zaslala žalovanému 1/

výzvu, v ktorej okrem návrhu na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyzvala žalovaného 1/, aby jej umožnil
a zabezpečil vstup do nehnuteľností a aktívne či inak jej nebránil vo vstupe do nehnuteľností
a odovzdal jej nový kľúč od garáže. Žalovaný 1/ síce písomne odpovedal na výzvu, avšak len v
časti vyporiadania, pričom písomne nereagoval na výzvu, aby umožnil žalobkyni užívať nehnuteľnosti.

Žalobkyňa e-mailom zo dňa 15.08.2023 oznámila žalovanému 2/, že dňa 16.08.2023 po 17:00 hod. príde
do nehnuteľností, pričom očakáva, že si kľúčom otvorí dvere a zároveň požiadala o kľúč od garáže. Dňa
16.08.2023 bol zámok od vstupných dverí
do rodinného domu opäť zablokovaný kľúčom zvnútra a kľúč od garáže jej nebol vydaný. Žalobkyňa
naposledy vyzvala žalovaných e-mailmi zo dňa 03.12.2023, aby jej umožnili bezodkladný vstup do

nehnuteľností, pričom ich požiadala aby nebol trvale v zámku vchodových dverí krížom kľúč a aby jej
bol vydaný kľúč od garáže, ktorý je vymenený a ona ním nedisponuje. Opakovane ich požiadala, aby ju
nevyhadzovali z domu a garáže keď tam príde. Doposiaľ však žalovaní na e-maily nezareagovali. Podľa
žalobkyne existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením spočíva v tom, že
žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemôže vykonávať svoje vlastnícke a užívacie

právo
k nehnuteľnostiam a to pre správanie žalovaných. Mimosúdne snahy o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam na jeseň 2023 stroskotali a žalovaný 1/ odmietol ďalej komunikovať
ohľadom predmetnej právnej veci a žalovaný 2/ dlhodobo odmietal vyporiadať nehnuteľnosti. Žalovaným
súčasný "patový stav" vyhovuje, keďže ako minoritní spoluvlastníci užívajú nehnuteľnosti v celom

rozsahu (užívajú aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne), zatiaľ čo žalobkyňa ako majoritná spoluvlastníčka
musí bývať
v prenajatom byte, pretože žalovaní jej aktívne bránia užívať nehnuteľnosti a musí platiť nájomné a
úhrady za plnenia poskytnuté s užívaním bytu spolu vo výške 200 eur mesačne. Neodkladnosť úpravy
pomerov teda spočíva aj v tom, že žalobkyňa vynakladá svoje výlučné prostriedky na bývanie spojené

s bytom, ktorý nie je v jej vlastníctve, pretože nemôže
pre konanie žalovaných užívať nehnuteľnosti, ku ktorým má majoritné spoluvlastnícke právo. Súčasný
stav už teraz spôsobuje žalobkyni majetkovú ujmu, keďže na jej úkor sa bezdôvodne obohacujú žalovaní
z dôvodu, že nadužívajú svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam (užívajú v celom rozsahu aj
spoluvlastnícky podiel žalobkyne). Teda nielen, že existuje hrozba bezprostrednej ujmy žalobkyne, ale

toho času už reálne žalobkyňa je spôsobovaná majetková ujma. V súvislosti s nehnuteľnosťami naďalej
platí za seba daň z nehnuteľnosti, spláca polovicu pôžičky na rodinný dom patriaci do podielového
spoluvlastníctva a tiež platí celú poistku na dom, pozemok a vybavenie domácnosti, keďže má takúto
povinnosť v zmysle zmluvy so Štátnym fondom rozvoja a bývania, ktorý poskytol pôžičku. Zdôraznila,
že má skutočný záujem bývať v predmetnom rodinnom dome, no je jej v tom aktívne bránené

zo strany žalovaných, čím je porušované jej vlastnícke právo.

4. Tento návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd priradil k sporuo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, začatom na základe žaloby
žalobkyne, pretože je zrejmé, že neodkladným opatrením sa žalobkyňa domáha bezodkladnej
úpravy pomerov medzi sporovými stranami v ich existujúcom vzťahu, vzniknutom z podielového

spoluvlastníctva nehnuteľností, ktoré navrhuje zrušiť.

5. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia potom súd posúdil podľa
§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/, podľa § 137 ods.1, § 139 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Uviedol, že žalobkyňa navrhla nariadenie neodkladného opatrenia
po začatí konania vo veci samej, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam.Jezrejmé,žemedzinavrhovanýmneodkladnýmopatrenímažaloboujesúvis,nakoľko
navrhovaná úprava pomerov súvisí s užívaním predmetných nehnuteľností (teda s výkonom práva
podielového spoluvlastníka), ktoré sú
v podielovom spoluvlastníctve sporových strán. Podstatou podaného návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a žaloby je osvedčené a nesporné tvrdenie žalobkyne, že sporové strany
sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom sa jedná o rodinný dom s dvomi
priľahlými pozemkami o celkovej výmere 741 m2. Tieto nehnuteľnosti aktuálne užívajú ako celok
žalovaní, pričom sú minoritnými podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Žalobkyňa je
majoritnou podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti jej podielu 57/100 k celku. Žalobkyňa má záujem stať

sa po zrušení podielového spoluvlastníctva výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a vyplatiť
žalovaných z nespornej hodnoty nehnuteľností, t.j. zo sumy 200.000 eur, resp. z ich spoluvlastníckych
podielov. Zvyjadreniažalovanýchkžalobevyplýva,žespornýmjespôsobvyporiadaniaspoluvlastníctva
nehnuteľností, pričom žalovaní chcú naopak prikázať spoluvlastnícky podiel žalobkyne im,
s následnou povinnosťou výplaty žalobkyne. Za stavu, že žalobkyňa má ako majoritná podielová

spoluvlastníčka nehnuteľností záujem ich užívať, resp. má záujem minimálne vstúpiť do rodinného
domu, ktorý spoluvlastní (s majoritným podielom) a žalovaní jej to neumožňujú, je návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný.
Ohospodárenísospoločnouvecourozhodujúspoluvlastníciväčšinoupočítanoupodľaveľkostipodielov.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa ako majoritná podielová spoluvlastníčka má právo rozhodovať

o spôsobe užívania predmetných nehnuteľností (tobôž má právo vstúpiť na, resp. do predmetných
nehnuteľností, ktoré v minulosti tvorili jej obydlie a aktuálne sú miestom jej trvalého bydliska) a ak
žalovaní toto jej rozhodnutie nerešpektujú (bez rozhodnutia súdu v zmysle § 139 ods.3 Občianskeho
zákonníka), ide z ich strany
o protiprávne konanie, resp. udržiavanie protiprávneho stavu. Je takisto správna argumentácia

žalobkyne, že za tohto stavu dochádza aj k bezdôvodnému obohacovaniu žalovaných na
úkor žalobkyne, pretože "nadužívajú" predmetné nehnuteľnosti. Navyše žalobkyňa ako majoritná
spoluvlastníčka, ktorá pre správanie žalovaných nemôže užívať predmetné nehnuteľnosti, platí poistné
titulom poistenia nehnuteľností a vybavenia domácnosti žalovaných. Navrhovaným neodkladným
opatrením sa tak žalobkyňa domáha práva, ktoré jej vyplýva

zo zákona. Ak naopak žalovaní umožňujú realizovať právo žalobkyne (teda nebránia jej
v užívaní nehnuteľností), ktoré jej podľa Občianskeho zákonníka patrí, nemôžu byť nariadeným
neodkladným opatrením nijak dotknutý. Súd výrokom II. rozhodnutia vyhovel časti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovaných vydať žalobkyni kľúč od zámku dverí do
garáže, ktorá je súčasťou stavby - rodinného domu, ktorým disponujú iba žalovaní a nie aj žalobkyňa.

Táto ako majoritná podielová spoluvlastníčka má právo na kľúč od zámku dverí, ktoré sú súčasťou
predmetu podielového spoluvlastníctva. Je zrejmé, že ak žalobkyňa nemá kľúč od dverí, tak si ich
nemôže ani otvoriť a realizovať tak svoje užívacie právo k veci. Súd zamietol návrh v časti o uloženie
zákazu blokovať zámok vstupných dverí do rodinného domu, nakoľko tento zákaz je implicitne už
obsiahnutý

v povinnosti podľa výroku I. tohto uznesenia, t.j. v povinnosti umožniť žalobkyni vstup
a užívanie predmetných nehnuteľností, ktorého platnosť súd viazal do momentu právoplatného
skončenia konania vo veci samej, ktoré začalo doručením žaloby na súd. O uplatnenom nároku
žalobkyne na náhradu trov konania súd podľa § 262 ods.1 CSP rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Podľa nich žalobkyňa neosvedčila
potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov nariadením neodkladného opatrenia. Žalovaní
nehnuteľnosť užívajú za účelom svojho trvalého bývania a stavebno-technická dispozícia predmetnejnehnuteľnosti neumožňuje jej rozdelenie na 2 samostatné bytové jednotky. V napadnutom uznesení
nie je špecifikované v akom rozsahu má žalobkyňa nehnuteľnosť fakticky užívať. Keďže v napadnutom
rozhodnutí nie sú konkrétne definované práva a povinnosti dotknutých subjektov – na jednej

strane žalobkyne a strane druhej žalovaných pri užívaní jednotlivých priestorov v rodinnom dome,
ktorý je predmetom konania, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia považujú žalovaní za
nevykonateľné. Bola to žalobkyňa, ktorá ešte v septembri 2015, t.j. takmer pred 8,5 rokom na základe
vlastného rozhodnutia opustila spoločnú domácnosť. Nebolo to z dôvodu násilia, ktorého sa mal údajne
voči nej dopustiť jej bývalý manžel – žalovaný 2/. Naopak, žalobkyňa v období rokov 2014 – 2015

opakovane fyzicky napadla žalovaného 2/ a dokonca mu minimálne 1-krát spôsobila zranenie, ktoré si
vyžiadalo lekárske ošetrenie. Žalobkyňa teda od septembra 2015 odišla bývať do prenajatého bytu a až
do mája 2023 neprejavila záujem predmetné nehnuteľnosti osobne užívať. Po právoplatnosti rozhodnutí
súdu, ktorým bolo vyporiadané zaniknuté BSM žalobkyne a žalovaného 2/ žalovaní nepretržite užívali
nehnuteľnosti
za účelom trvalého bývania s konkludentným súhlasom žalobkyne, pričom ona od r. 2015 býva v

prenajatom byte, čím bol podľa žalovaných nastolený pokojný stav v zmysle
§ 5 Občianskeho zákonníka. Jej sporadické pokusy vojsť do rodinného domu, ktoré sa uskutočnili v
máji a auguste 2023 nesmerovali k tomu, že by nehnuteľnosti chcela užívať, ale mala v úmysle narušiť
pokojný stav a vyvolať len ďalší konflikt so žalovanými, ktorý žalovaná chcela zneužiť. Podľa ustálených
výkladových pravidiel potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a nevyhnutná. Pokiaľ

žalobkyňa necítila potrebu osobne užívať predmetné nehnuteľnosti po dobu takmer 8,5 roka a až v
súvislosti s podaním žaloby
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa tohto svojho práva začala domáhať podaním
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nemožno tu hovoriť o naliehavej potrebe bezodkladne
upraviť pomery účastníkov. Žalobkyňa nepreukázala naliehavú potrebu neodkladne upraviť pomery

účastníkov, takže v napadnutom uznesení absentuje táto základná zákonom stanovená podmienka pre
vydanie neodkladného opatrenia. Žalovaní ďalej poukázali na to, že súd im spolu s uznesením nedoručil
návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia, čo je v rozpore s § 331 ods. 1 CSP. Žalovaní sa tak
nemohli oboznámiť s dôvodmi, pre ktoré žalobkyňa žiada neodkladné opatrenie vydať. Postupom súdu
bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania v civilnom procese. Ďalej žalovaní poukázali na to, že

podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Žalovaní využívajú predmetné nehnuteľnosti na bývanie a nariadené neodkladné
opatrenie v časti, ktorá im ukladá umožniť žalovanej užívanie rodinného domu ich nad mieru primeranú
obmedzuje vo výkone ich práv. Pokiaľ by žalobkyňa mala spoločne s nimi užívať predmetný dom,

podstatným spôsobom by to obmedzilo kvalitu ich bývania a predstavovalo by to neprimeraný zásah
do domovej slobody. Žalovaná sa domáha vstupu do všetkých miestností v dome a užívania všetkých
hnuteľných vecí, o ktorých sa mylne domnieva, že je vlastnícky patria. Hnuteľné veci nachádzajúce
sa v dome sú vlastníctvom žalovaného 2/, ktorý ich získal titulom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Dňa 05.02.2024 žalobkyňa na základe vydaného neodkladného opatrenia

vstúpila do nehnuteľnosti – rodinného domu, násilím otvorila uzamknutú skriňu patriacu žalovanému
2/, pričom poškodila zámok na tejto skrini. Žalobkyňa sa začala domáhať aj užívania hnuteľných
vecí v dome, ktoré jej vlastnícky nepatria a uplatňuje svoje užívacie právo nad rámec nariadeného
neodkladného opatrenia. Žalobkyňa svojim správaním vyvoláva konfliktné situácie, poškodzuje majetok
žalovaných a situácia sa vyhrotila do tej miery, že dňa 05.02.2024 žalovaní privolali hliadku polície.

Neodkladné opatrenie nariadené napadnutým uznesením v neodôvodnenom rozsahu zasahuje
do oprávnených záujmov žalovaných a porušuje ich základné ľudské práva a slobody garantované v čl.
21 Ústavy Slovenskej republiky. Konajúci súd ani neprihliadol
na skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaných k žalobe žalobkyne vo veci samej
a neodkladné opatrenie vydal len na základe žalobkyňou tvrdených skutočností, ktoré sú

v rozpore so skutočnosťou. Vo svojom vyjadrení sa žalovaní podrobne vyjadrili a vyvrátili väčšinu tvrdení
žalobkyne, ktorými súd následne odôvodnil napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia.
Z návrhu žalobkyne nevyplynuli žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu
bezodkladneupraviťpomeryúčastníkov.Zatiaľčožalobkyňamáuždlhodobo(viacako8rokov)preseba
zabezpečené primerané bývanie a na užívanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania nie je

v žiadnom prípade odkázaná, žalovaní sú odkázaní na bývanie v tejto nehnuteľnosti, pretože na rozdiel
od žalobkyne, nedisponujú žiadnou možnosťou iného bývania Na základe týchto dôvodov žalovaní
navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a konanie
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zastavil.7. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa. Podľa nej v danom prípade formulárové elektronické
podanie odvolania žalovaných cez e-žaloby nebolo riadne autorizované kvalifikovaným elektronickým

podpisom. Vyvodzuje to z tej skutočnosti, že
zo strany súdu jej bolo doručené „formulárové podanie“ vo formáte pdf., t. j. bez autorizácie
a v takejto podobe sa nachádza aj v elektronickom súdnom spise. Namieta teda, či bolo elektronické
podaniežalovanýchpodanériadne.Ksamotnémuodvolaniužalobkyňauviedla,žedostatočneosvedčila
potrebu bezodkladne upraviť pomery, keďže predložila aj dôkazy,

z ktorých vyplýva, že žalovaní jej neumožňujú užívať predmetné nehnuteľnosti. Koniec koncov žalovaní
ani nepopierajú, že bránia žalobkyni užívať nehnuteľnosti a uvádzajú, že nedokážu žiť so žalobkyňou.
Pokiaľ ide o špecifikáciu neodkladného opatrenia, v akom rozsahu má žalobkyňa nehnuteľnosti fakticky
užívať, tak táto námietka žalovaných nemá oporu v hmotnom a procesnom práve. Sporové strany
disponujú ideálnymi spoluvlastníckymi podielmi k nehnuteľnostiam. Neexistuje napr. dohoda o spôsobe
užívania nehnuteľností a tak špecifikácia užívania jednotlivých priestorov v rodinnom dome by bola v

rozpore s právom
a skutkovým stavom. Pri ideálnom spoluvlastníckom podiely nemožno povedať, ktorá časť veci
(napr. ktorá miestnosť v rodinnom dome) patrí ktorému spoluvlastníkovi. Nemožno tiež opomenúť, že
neodkladné opatrenie sa vzťahuje aj na pozemky, nie len na stavbu. Nepravdivé je tvrdenie žalovaných,
že žalobkyňa sama na základe vlastného rozhodnutia opustila spoločnú domácnosť. Žalobkyňa trvá na

tom, že nehnuteľnosti bola nútená opustiť spolu
s dcérou pre správanie žalovaného 2/. Okrem toho má žalobkyňa za to, že stav spred 8-10 rokov nie je
relevantný pre aktuálnu potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keďže
v uvedenom období nehnuteľnosti patrili do BSM a v súčasnosti sú v podielovom spoluvlastníctve nielen
žalobkyne a žalovaného 2/, ale už aj žalovaného 1/. Má navyše za to, uplynulo už dostatočne dlhé

časové obdobie, aby dokázali sporové strany primeraným spôsobom užívať predmetné nehnuteľnosti
avšak keďže žalovaní účelovo odmietajú jej umožniť výkon jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
pretože im súčasný stav vyhovuje, žalobkyňa je za účelom ochrany svojich práv odkázaná na ingerenciu
súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Ak by žalovaní rešpektovali právo žalobkyne, tak by
neexistovala potreba nariadenia neodkladného opatrenia – inak povedané pre nariadenie neodkladného

opatrenia je právne relevantná najmä skutočnosť, že žalovaní v období vymedzenom v návrhu až
doposiaľ nesporne bránia žalobkyni užívať nehnuteľnosti, hoci má k nim majoritný spoluvlastnícky podiel
a obmedzujú ju v jej práve rozhodovať o spôsobe využívania predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa
poprela, že by 8,5 roka necítila potrebu osobne užívať predmetné nehnuteľnosti. Aj po minulé roky
vyvíjala iniciatívu užívať nehnuteľnosti, avšak žalovaný 2/ jej v tom bránil. Počas prevažnej väčšiny

roka 2023 sa žalobkyňa intenzívne domáhala užívania predmetných nehnuteľností a zároveň sa snažila
mimosúdne dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak žalovaní iba naťahovali čas,
pretože ako už bolo uvedené v návrhu, žalovaným tento existujúci stav užívania nehnuteľností zjavne
vyhovuje. Žalovaný 2/ ani po vyporiadaní BSM nepodal žalobu, hoci mal mať na tom záujem ako
minoritný spoluvlastník majúci záujem užívať nehnuteľnosti. Zároveň od podania žaloby až doposiaľ

žalovaní neiniciovali mimosúdne rokovania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čo len opäť
dokazuje, že im súčasný stav vyhovuje. Žalobkyňa ďalej poprela, že by žalovaní užívali nehnuteľnosti s
jej konkludentným súhlasom. Pokiaľ sa žalovaní bránia, že žalobkyňa má zabezpečené bývanie, tak to
je pravdou, avšak ide o dočasné bývanie, ktoré trvalo nerieši jej bytovú potrebu a toto dočasné bývanie,
ktoré je aj nákladné si musela zabezpečiť žalobkyňa pre správanie žalovaného 2/. Aj týmto je osvedčená

potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Navyše nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaní sú odkázaní na
bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, keďže jednak aj oni si hypoteticky môžu nájsť iné bývanie keďže
obaja dosahujú dostatočný príjem a jednak žalovaný 2/ je spoluvlastníkom rodinného domu so súpisným
číslom X v K.
v k. ú. I. a teda celkom zjavne disponuje možnosťou iného bývania pre seba. Žalobkyňa sa len

domáha svojich práv a žalovaní to považujú za zásah do pokojného stavu. Žalobkyňa na rozdiel od
žalovaných nechce užívať nehnuteľnosti výlučne sama bez nich ako to oni realizujú doposiaľ, ale
chce mať aj ona svoj priestor v špajzi, garáži, obývačke a pod.. Je zjavné, že žalovaným neodkladné
opatrenie nevyhovuje, pretože až doposiaľ nadužívali spoluvlastnícky podiel na úkor žalobkyne bez
postihu. Žalovaní dokonca nerešpektujú ani vykonateľnosť neodkladného opatrenia a naďalej odmietajú

sprístupniť žalobkyni predmetné nehnuteľnosti ani jej neodovzdali kľúč od garáže. Dokonca dňa
05.02.2024 privolali políciu, keď žalobkyňa v súlade s neodkladným opatrením sa pokúsila dostať
do nehnuteľností. Žalobkyňa ďalšími e-mailmi aj SMS vyzvala žalovaných, aby jej umožnili užívanie
nehnuteľností a aby jej odovzdali kľúč od garáže, no žalovaní napriek tomu odmietajú rešpektovaťneodkladné opatrenie a na výzvy nereagujú. Uvedený odmietavý prístup žalovaných vo vzťahu k
užívaniu nehnuteľností žalobkyňou jednoznačne odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v
podobe nariadeného neodkladného opatrenia a teda nariadené neodkladné opatrenie je zákonné a

vecne správne. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.

8. K vyjadreniu žalobkyne na svoje odvolanie sa vyjadrili žalovaní. Podľa nich žalobkyňa vo svojich
podaniach uvádza nepravdivé skutočnosti a vo svoj prospech prekrúca fakty, resp. skutočnosti, ktoré

objektívne nastali účelovo vykladá výlučne tak, ako to vyhovuje jej. Podanie odvolania bolo riadne
autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente). Súd podanie bez námietok
prijal a podanie bolo zaevidované v elektronickom súdnom spise vrátane všetkých príloh. Nie je vecou
žalovaných, v akej forme bolo ich podanie doručené žalobkyni. Žalovaní ďalej trvajú na tom, že
bez konkrétneho definovania práv a povinností dotknutých subjektov pri užívaní priestorov

v rodinnom dome je uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nevykonateľné. Nie je pravdivé
tvrdenie žalobkyne, že jej súčasné bývanie má len dočasný charakter. Žalobkyňa opustila spoločnú
domácnosť so žalovaným 2/ v septembri 2015 a od tohto času býva v prenajatom byte. V súčasnosti
má uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú
od 01.09.2021 do 31.08.2024. Súd rozhodol o vyporiadaní zaniknutého BSM žalobkyne a žalovaného

2/ rozsudkom na pojednávaní dňa 12.07.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2021 a
vykonateľnosť dňa 07.09.2021. V čase, keď žalobkyňa uzatvárala nájomnú zmluvu musela mat'
vedomosť o tomto rozhodnutí súdu. ČI. V bod 5 nájomnej zmluvy, podľa ktorého nájom bytu žalobkyni
zanikne, ak dôjde k vyporiadaniu BSM tak možno považovať za účelovo dojednaný a neplatný.
Žalobkyňa má najmenej do 31.08.2024 zabezpečené

pre seba primerané bývanie, takže ku dňu podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nemožno
hovoriť o naliehavej potrebe bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Okrem toho jej žalovaní nebránia
v užívaní domu. Žalobkyňa má neobmedzený prístup do domu
a opakovane do domu chodí aj v čase, keď oni nie sú v nehnuteľnosti. Najmenej dvakrát prišla do
domu v čase, keď boli žalovaní doma a zakaždým musela byť kvôli jej správaniu privolaná policajná

hliadka. Niekoľkokrát v dome bola sama, o čom svedčia videozáznamy, pričom prehľadala celý dom
a skontrolovala. Do dnešného dňa si do domu priniesla iba izbové rastliny a prázdne krabice. Takisto
má žalobkyňa zabezpečený aj prístup do garáže. Vstupuje do nej napriek tomu, že si odmietla prevziať
zásielku, v ktorej jej žalovaní poštou zaslali kľúč od garáže. Žalovaná v súčasnosti využíva prístup
do garáže z vnútra domu. Podľa žalovaných je zrejmé, že v prípade žalobkyne ako navrhovateľky

neodkladného opatrenia nebola v žiadnom prípade preukázaná naliehavá potreba neodkladne upraviť
pomery účastníkov. Záverom žalovaní opätovne zdôraznili, že nekontrolovateľný prístup žalobkyne do
všetkých miestností v dome, predstavuje bezprecedentný hrubý zásah do ich domovej slobody a práva
na súkromie v obydlí.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I. a II. podľa § 388 CSP zmeniť a návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť z nasledovných dôvodov:

10. V prvom rade odvolací súd uvádza, že podanie odvolania žalovaných proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nariadení neodkladného opatrenia bolo riadne autorizované kvalifikovaným elektronickým
podpisom ich právneho zástupcu v súlade so zákonom
č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Toto vyplýva
z elektronického spisu, v ktorom je elektronické podanie odvolania žalovaných vedené a z ktorého

vyplýva, že odvolanie žalovaných bolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom ich právneho
zástupcu a jeho platnosť bola overená.

11. Čo sa týka samotného neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené výrokmi I. a II. napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak

je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdía osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a skutočnosť, že tento nárok vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu,
pretože tu existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na tomto nároku. Pre nariadenie neodkladného

opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej.
Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby
dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych

úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku
ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej
alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva
výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú

mieru.

13. Odvolací súd nemôže súhlasiť so súdom prvej inštancie, že v prípade návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa osvedčila všetky podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Po preskúmaní veci je odvolací súd toho názoru, že žalobkyňa

neosvedčila základnú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia, a to existenciu nebezpečenstva
bezprostrednej ujmy na jej nárokoch, ktorá vyžaduje potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán
neodkladným opatrením.

14. Z nepopretých tvrdení žalovaných vyplýva, že žalobkyňa odišla z predmetných nehnuteľností,

resp. prestala ich užívať v septembri roku 2015. Bez ohľadu na to, že sa strany nezhodujú v dôvode
tohto konania žalobkyne, faktom je, že žalobkyňa nijakým spôsobom neosvedčila, že sa v období
od septembra 2015 až do roku 2023 nejakým spôsobom snažila vstúpiť na predmetné nehnuteľnosti
a opätovne ich začať užívať. Prvým pokusom žalobkyne o vstup na nehnuteľnosti, ktorý osvedčuje
predložením potvrdenia polície o vykonaní oznámenia o spáchaní priestupku je až z 05.05.2023. Zo

samotného potvrdenia, ktoré bolo podané pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu pritom ani nevyplýva, že k priestupku malo dôjsť konaním žalovaných, ktorí zamedzili
žalobkyni prístup na nehnuteľnosti. Až z výzvy jej právneho zástupcu zo dňa 24.05.2023 žalovaným
je zrejmé, že žalobkyňa vyzýva žalovaných, aby jej sprístupnili predmetné nehnuteľnosti a umožnili
jej ich užívať, pričom táto výzva je súčasťou výzvy žalobkyne na zrušenie a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva strán k predmetným nehnuteľnostiam dohodou.

15. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa po dobu viac ako 7 rokov nejavila o užívanie predmetných
nehnuteľností záujem a za týmto účelom sa nedomáhala sprístupnenia nehnuteľností /je pritom bez
významu konkrétny vlastnícky vzťah k predmetným nehnuteľnostiam v priebehu uvedenej doby, pretože

žalobkyňa a vždy aj niektorý
zo žalovaných boli počas celej doby spolu vlastníkmi predmetných nehnuteľností, či už ako bezpodieloví
spoluvlastníci alebo podieloví/. Po tom, čo 24.05.2023 v súvislosti s návrhom
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyzvala žalovaných na sprístupnenie
nehnuteľností za účelom ich užívania, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa

žalovaným uložila povinnosť sprístupniť jej k užívaniu predmetné nehnuteľnosti, podala s odstupom
viac ako 6 mesiacov /11.12.2023/. Aj keď má aj odvolací súd za to, že žalovaní bránením žalobkyne
v užívaní predmetných nehnuteľností porušujú jej práva, toto porušenie z hľadiska dlhotrvajúceho stavu
nepredstavuje hrozbu bezprostrednej ujmy jej právam, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného
opatrenia požadovaného žalobkyňou. Odvolací súd pri tomto závere prihliadol aj na preukázanú

skutočnosť, že žalobkyňa má až do augusta 2024 zabezpečené bývanie v prenajatom byte.

16. Záver odvolacieho súdu o tom, že žalobkyňa neosvedčila základnú podmienku
pre nariadenie neodkladného opatrenia - existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy
na jej nárokoch, ktorá vyžaduje potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, však žalobkyni ako

podielovej spoluvlastníčke, ktorá je faktickým konaním ostatných podielových spoluvlastníkov vylúčenia
z užívania spoločnej nehnuteľnosti, nijako nebráni uplatňovať jej práva podaním žaloby vo veci samej.
Uvedeným záverom odvolacieho súdu nie sú samozrejme dotknuté ani práva žalobkyne domáhať sapeňažnej náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností žalovanými nad rámec ich spoluvlastníckych
podielov.

17. Na základe týchto záverov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vo výrokoch I. a II. zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).