Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. apríl 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Saz/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100209
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100209.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, štátny príslušník C. D., číslo cestovného dokladu: ID karta č. XXXXXXXXX, toho času
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, právne zastúpený: Centrum právnej
pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, Kancelárie Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti
žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície PZ Trnava, Paulínska č. 13, 917 01 Trnava, vo veci zaistenia
žalobcu - preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA9-25-034/2024-AV zo dňa 27.02.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Právo na náhradu trov konania sa účastníkom konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 21.3.2024 sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA9-25-034/2024-AV zo dňa 27.2.2024, prepustenia zo
zaistenia a priznania náhrady trov konania.

I. Administratívne konanie

2. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA9-25-034/2024-AV zo dňa 27.2.2024 bolo rozhodnuté
o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov najviac
do 4.6.2024 z dôvodu, že žalobca už bol zaistený na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BA9-197-011/2023-AV zo dňa 4.12.2023 a existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť
o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalovaný
napadnutým rozhodnutím rozhodol o ponechaní žalobcu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov.

3. Žalobca bol spolu s ďalšími cudzincami tureckej národnosti kontrolovaný hliadkou PZ Skalica
a následne dňa 7.10.2023 predvedený pred žalovaného. Žalovaný voči nemu začal konanie
o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a bolo mu vydané
rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA9-134-015-2023-AV.

4. Žalobca bol dňa 7.10.2023 zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte
cudzincov (ďalej ako „zákon o pobyte cudzincov“) zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia

a umiestnený v Útvare policajného zaistenia Medveďov.

5. V priebehu zaistenia dňa 25.10.2023 požiadal žalobca o udelenie azylu na území Slovenskej
republiky, teda až po 18 dňoch v zaistení.II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

6. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že o zaistení žalobcu ako azylanta bolo
rozhodnuté z dôvodu, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky výlučne
účelovo a s cieľom oddialiť, resp. zmariť výkon vyhostenia.

7. Žalobca počas konania o zaistení dňa 7.10.2023 na správnom orgáne počas spisovania zápisnice

o podaní vyjadrenia uviedol, že nežiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, preto má
žalovaný za to, že keby existovali relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali žiadosť o udelenie azylu na
území Slovenskej republiky, uviedol by ich už pri konaní dňa 7.10.2023, resp. ihneď v Útvare policajného
zaistenia pre cudzincov Medveďov a nie až po takmer troch týždňoch od umiestnenia. Žalovaný preto
vidí v konaní žalobcu jasný úmysel zmariť výkon administratívneho vyhostenia a docieliť prepustenie zo
zaistenia, čím by žalobca mohol pokračovať do cieľa jeho cesty, do Nemecka.

8. Z dostupných informácií Migračného úradu Ministerstva vnútra SR vyplýva, že Turecko je krajina, kde
bezpečnostná situácia nie je na takej úrovni, aby mali jeho štátni príslušníci nárok na azyl prípadne iný
druh medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky, čo je však na posúdení Migračného úradu
Ministerstva vnútra SR. Žalovaný zaistením žalobcu zaisťuje jeho prítomnosť počas azylového konania,

aby bol k dispozícii pri vykonaní potrebných úkonov za účelom riadneho posúdenia žiadosti o azyl.

9. Žalovaný eviduje v poslednom čase v aplikačnej praxi najmä u občanov Turecka umiestnených v
Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov za účelom výkonu administratívneho vyhostenia
nárast žiadostí o azyl až po určitej dobe. Z uvedeného vyplýva dôvodné podozrenie, že žalobca podal

svoju žiadosť o azyl práve z dôvodu, aby zmaril a oddialil výkon administratívneho vyhostenia a
pokračovať v nelegálnej ceste do Nemecka.

10. Žalovaný sa zaoberal aj teoretickou možnosťou uloženia alternatív zaistenia, avšak dôvody ich
uloženia neboli zistené, keďže žalobca si nevie zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, nemá dostatočné

finančné prostriedky a nevie si zabezpečiť primerané ubytovanie. Žalobca nemá na území SR
dokázateľne žiadnu blízku rodinu ani žiadne záväzky. nezaistením žalobcu by mohla nastať situácia,
počas ktorej by nerešpektoval rozhodnutia orgánov iného členského štátu, resp. orgánov Slovenskej
republiky a ďalej by sa pohyboval na územiach členských štátov v rozpore s nimi.

11. V prípade udelenia azylu, prípadne iného druhu medzinárodnej ochrany zo strany Migračného úradu
Ministerstva vnútra SR bude žalovaný pripravený bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.

12. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca sa už domáhal správnou
žalobou zrušenia rozhodnutia o prvotnom zaistení ako žiadateľa o azyl. Správny súd v Košiciach túto

žalobu v celom rozsahu zamietol a dal za pravdu správnemu orgánu a existuje dôvodné podozrenie,
že účastník konania podal žiadosť o azyl z dôvodu, aby zmaril a oddialil výkon administratívneho
vyhostenia.

III. Argumentácia žalobcu

13. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 11.3.2024 uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí
v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a predĺženie zaistenia žalobcu je neúčelné.

14. Žalobca ďalej považuje toto rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené a napadnuté
rozhodnutie žalovaného a ani ďalšie držanie žalobcu v zaistení, tieto atribúty riadneho odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu o zaistení žiadateľa o azyl nespĺňa a jeho držanie v zaistení na jeho
podklade je preto nezákonné. Samotný žalovaný v konaní zistil, že migračný úrad nerozhodol vo veci
žalobcu do 60 dní odo dňa začatia azylového konania, a teda nezamietol žiadosť o azyl ako zjavne

neopodstatnenú, a po tejto lehote už ani nemôže v zmysle zákona o azyle. Žalovaný v rozhodnutí
bližšie neuvádza či zisťoval, v akom štádiu sa nachádza azylové konanie žalobcu a aké úkony považuje
za potrebné Migračný úrad so žalobcom vykonať. Je preto otázne či do 04.06.2024 vôbec bude
právoplatne ukončené prvostupňové azylové konanie žalobcu. Ďalšie predĺženie zaistenia žiadateľao azyl nad 6 mesiacov už pritom nie je prípustné v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Akékoľvek
rozhodnutie migračného úradu prijaté vo veci žalobcu v jeho azylovej veci už teda bude vo vzťahu k
podaniu prípadnej správnej žaloby voči negatívnemu rozhodnutiu zakladať odkladný účinok v zmysle

zákona o azyle a Správneho súdneho poriadku. Táto skutočnosť nerozlučne zároveň ovplyvňuje
účelnosť a tým aj zákonnosť obmedzovania osobnej slobody žiadateľa o azyl, pretože je zrejmé, že
výkon administratívneho vyhostenia nebude možné zrealizovať v stanovených lehotách, a to ani za
predpokladu neudelenia azylu žalobcovi, keďže správna žaloba v azylovej veci žalobcu privodí odkladný
účinok priamo zo zákona.

15. Žalovaný sa taktiež v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že v zákonom
o azyle stanovených prípadoch je žiadateľ o azyl oprávnený zdržiavať sa na území SR aj v prípade,
že mu bolo vydané negatívne rozhodnutie v azylovej veci s odkladným účinkom a že je oprávnený
zdržiavať sa na území SR aj v ďalšom priebehu jeho azylovej veci - počas súdneho konania o prieskume
rozhodnutia migračného úradu (§ 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle). Žiadateľ o azyl pritom

smie byť zaistený maximálne 6 mesiacov, túto lehotu zaistenia už nie je možné ďalej predĺžil', a preto je
vo veci žalobcu aj vzhľadom na to zrejmé, že držanie žalobcu v zaistení a síce ako žiadateľa o azyl, kde
však skutočným motívom je vykonať administratívne vyhostenie po skončení azylového konania, je už
neúčelné a preto v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru. Rozhodnutie žalovaného tieto
skutočnosti nezohľadňuje a je preto nepreskúmateľné, čím je zároveň nezákonné.

16. V záujme presvedčivosti rozhodnutia o obmedzení osobnej slobody žiadateľa o azyl v správnom
konaní nemala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného absentovať zmienka o vyššie
uvádzaných skutočnostiach a súvislostiach medzi zákonom o pobyte cudzincov a azylovým konaním
a právnymi účinkami rozhodnutí v nich vydávaných, pretože majú vplyv na samotnú účelnosť a teda

aj zákonnosť zaistenia žiadateľa o azyl. Nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia nemôžu byt'
konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani
súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty
žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť žalovaný, ktorého
postup a úvahy mali byt' obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje

rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správnych orgánov
v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov.

17. Žalobca je prvýkrát žiadateľom o azyl na území Slovenska a vôbec na území členského štátu
EÚ, a preto v jeho veci nie je preukázaná jeho predošlá história útekov počas azylového konania

z otvoreného azylového zariadenia. V prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, resp. prezumpcia
proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú
napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia
uplatniť ako prvé. Aj v zmysle odporúčania Rady Európy (Odporúčanie Rady ministrov Rec(2003)5 z
16.04.2003) sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní

jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade. Rovnaký názor na výklad tohto oprávnenia zaistenia
žiadateľa o azyl zastáva aj Výbor ministrov Rady Európy vo svojom odporúčaní citovanom v žalobe
vyššie. Ten navyše dodáva, že každé pozbavenie osobnej slobody žiadateľa o azyl by malo byť
dočasné, nesvojvoľné a na čo najkratšiu možnú dobu a má byť implementované v súlade s relevantnými
medzinárodnými právnymi normami a rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva.

IV. Argumentácia žalovaného

18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.3.2024 uviedol, že prvé zaistenie účastníka konania ako žiadateľa
o azyl potvrdil svojim rozhodnutím Správny súd v Košiciach pod sp. zn. 13Saz/1/2024, ktorým zamietol,

správnu žalobu voči rozhodnutiu o zaistení a rovnako aj Najvyšší správny súd SR zamietol kasačnú
sťažnosť voči tomuto rozhodnutiu. Správny orgán nevidí zásadné zmeny v skutkovom stave od času
kedy správny súd rozhodoval o veci prvýkrát. Správny orgán tiež poukazuje na právny názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Sa/18/2018 zo dňa 15.3.2018. V zmysle platnej
právnej úpravy je rozhodnutie o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany právoplatné dňom

doručenia. Správny orgán je teda toho názoru, že po eventuálnej právoplatnosti rozhodnutia o neudelení
azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, môže správny orgán zaistiť účastníka konania na účel výkonu
vyhostenia a realizovať potrebné úkony za účelom výkonu vyhostenia, avšak samozrejme, že prípadný
výkon vyhostenia by bol realizovaný až po vykonateľnosti rozhodnutia o neudelení azylu a neposkytnutídoplnkovej ochrany a rešpektovaní § 22 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. V tomto prípade bol účastník
konania zaistený na účel výkonu vyhostenia, pričom v tom čase bola podaná aj správna žaloba voči
rozhodnutiu o neudelení azylu.

19. K výhradám o neodôvodnení dĺžky zaistenia správny orgán uvádza, že v tomto prípade správny
orgán z podstaty vecí musí preklenúť obdobie, kedy sa bude rozhodovať o žiadosti o azyl, kedy žiadny
policajný útvar nevykonáva s účastníkom konania žiadne úkony. Podľa názoru správneho orgánu je
vprípadeakjezaistenýcudzinecakožiadateľoazylúčelomzaisteniavyčkaťnaprávoplatnérozhodnutie

migračného úradu a teda v prípade pokiaľ sa nevyskytnú nepredvídateľné okolnosti je konanie účelné
počas celého rozhodovania o azyle. V prípade vydania právoplatného rozhodnutia bude správny orgán
adekvátne reagovať či už prepustením účastníka konania prípadne bude pokračovať v jeho vyhostení.
V danom prípade však lehota zaistenia nie je pevne daná a v prípade okolností, ktoré by odôvodňovali
jeho prepustenie by tak správny orgán zrealizoval jeho prepustenie. Samotný správny orgán prípadne
iný policajný útvar nemôže za súčasného stavu ani vykonávať žiadne procesné úkony v konaní vo veci.

V. Aplikovaná právna úprava

20. Podľa § 88 odsek 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený
zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu

trestu vyhostenia.

Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť
žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné
prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm.

b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu
azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

Podľa § 90 odsek 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, zariadenie je povinné
b) prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel

zaistenia, 2. na základe rozhodnutia súdu, 3. ak uplynula lehota zaistenia, 4. ak rozhodnutie o zaistení
stratilo platnosť podľa § 88 ods. 9, 5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku
na účet Policajného zboru alebo ak policajný útvar rozhodol o uložení povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm.
a), 6. ak policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, vydá príkaz na prepustenie,
d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

Podľa § 32 odsek 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 47 odsek 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa čl. 5 odsek 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na slobodu
a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak
stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody
osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie
o vyhostenie alebo vydanie.

VI. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

21. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 09.04.2024 podľa § 206 a nasledujúce zákona č.162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) postupujúc a zisťujúc neformálne všetko
potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že argumentácia
žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná a je namieste žalobu podľa § 229 SSP zamietnuť.

22. Na nariadenom pojednávaní súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí
svoju neprítomnosť včas a riadne ospravedlnili a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť
taktiež ospravedlnil vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe.

23. Predmetom konania v tejto veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. . PPZ-HCP-
BA9-25-034/2024-AV zo dňa 27.2.2024 o predlžení zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona
č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to do 04.06.2024. Žalobca bol dňa 7.10.2023 zaistený podľa §
88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej ako „zákon o pobyte cudzincov“)
zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia a umiestnený v Útvare policajného zaistenia
Medveďov. V priebehu zaistenia dňa 25.10.2023 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej

republiky.

24. Súd v prvom rade poukazuje nato, že proti rozhodnutiu o zaistení podal žalobca správnu žalobu
o ktorej rozhodol Správny súd v Košiciach v konaní pod sp.zn. 13Saz/1/2024 zo dňa 02.02.2024 tak,
že ju zamietol, pričom žalobca podal kasačnú sťažnosť o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd v konaní

pod sp.zn. 6Szak/1/2024 rovnako tak, že ju zamietol.

25. K uvedenému správny súd uvádza, že je síce pravdou, že pre súd je pri preskúmaní rozhodujúci
stav veci v čase vyhlásenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, avšak stav daný v čase vydania
tohto rozsudku odráža totožné fakty, ktoré boli predmetom hodnotenia vo vyššie uvedenom konaní, ktoré

žalobca opätovne namieta. Keďže v istých námietkach žalobcu ide o obsahovo totožnú žalobu, súd
poukazuje na odôvodnenia vyššie zmienených rozsudkov.

26. Vo vzťahu k námietkam žalobcu v zmysle ktorých žalovaný dostatočne neskúmal účel zaistenia súd
dáva za pravdu žalovanému a síce že vo vzťahu k tejto otázke správny orgán ani nemôže vykonávať

žiadne úkony vo veci výkonu administratívneho vyhostenia. Súdu nie je zrejmé aké konkrétne úkony za
účelom skúmania účelnosti by mal správny orgán vykonávať počas doby zaistenia v zmysle § 88a ods.
1 písm. c) mimo tej skutočnosti, že by mohol a mal zisťovať stav konania o azyle, čo v prejednávanom
prípade aj správny orgán vykonal, keď dňa 23.02.2024 kontaktoval pracovníčku procedurálneho odboru
MÚ MV SR, ktorá uviedla, že rozhodnutie vo veci by mohlo byť vydané do cca jedného mesiaca.

27. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie správny súd poukazuje na predošlé rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu týkajúce sa žalobcu, v ktorom konštatuje že „stanovená lehota závisí
primárne od dĺžky trvania konania o azyle, ktorá trvá niekoľko mesiacov, a teda pokiaľ sa nevyskytnú
nepredvídateľné okolnosti, je konanie účelné počas celého rozhodovania o azyle.“

28. Práve „nepredvídateľné okolnosti“ na ktoré poukazuje kasačný súd, podľa názoru správneho súdu
predstavujú možnosti pre správny orgán nevyčerpať celú dĺžku zaistenia žalovaného v prípade zaistenia
podľa § 88a ods. 1 písm. c) . Sú to však nepredvídané okolnosti, ktoré môžu nastať, alebo vyjsť najavo až
po rozhodnutí o zaistení žalovaného v zmysle citovaného ustanovenia, pričom žiadne takéto okolnosti

nenastali ani nevyšli najavo, pričom ani samotný žalobca ich netvrdil.

29. Správny súd by ani nevedel nijako odôvodniť, prečo by v danom prípade malo byť zaistenie žalobcu
11.03.2024 ešte účelné (deň rozhodnutia kasačného súdu) a dňa 02.04.2024 už neúčelné (deň podania
žaloby). Počas doby zaistenia od posledného rozhodnutia správneho orgánu o zaistení v konaní nič

nové nenastalo. Migračný úrad nestihol rozhodnúť v pôvodnej lehote zaistenia, čo predstavuje podľa
názoru súdu slabý až žiadny dôvod nato, aby bolo konštatované, že zaistenie je v tomto prípade
neúčelné.

30. Ako je vyššie uvedené, v konaní nenastali žiadne nepredvídateľné okolnosti. V danom prípade

však nenastali vôbec žiadne nové okolnosti, nieto nepredvídateľné. Správny súd jednoducho nemá
v danej veci o čo oprieť rozhodnutie, ktoré by spochybňovalo účelnosť zaistenia v tomto konkrétnom
prípade. Účelom zaistenia v prejednávanej veci je zabezpečiť dostupnosť žiadateľa o azyl pred orgánom
faktickyvykonávajúcimrozhodnutieoadministratívnomvyhostenívdobe,kedyžiadateľstratípostaveniežiadateľa o azyl za súčasného splnenia podmienky vykonateľnosti rozhodnutia o jeho administratívnom
vyhostení.

31. K námietkam ohľadom naplnenia samotných dôvodov zaistenia v zmysle § 88a ods. 1 písm. c) ZPC
správny súd uvádza, že k uvedenému sa už tento súd vyjadril v konaní o preskúmavaní rozhodnutia
o zaistení tak, že považoval dôvody pre ktoré je možné predpokladať žiadosť žalobcu za účelovú za
relevantné. Tento záver potvrdil aj kasačný súd, ktorý kasačnú sťažnosť voči rozsudku vydanom v tomto
konaní zamietol. Otázku účelovosti žiadosti o azyl považuje týmto správny súd za vyriešenú bez potreby

sa ňou hlbšie zaoberať, nakoľko žalobca v konaní ani len netvrdil, že by tu nastala nejaká okolnosť, ktorá
by event. mala zmeniť náhľad správneho súdu na túto otázku.

32. Správny súd skúmal aj dĺžku zaistenia žalobcu, ktorú vyhodnotil ako zákonnú a neprekračujúcu
zákonné limity.

33. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že Migračný úrad nerozhodol vo veci žalobcu do 60 treba
uviesť, že je síce pravdou, že po tejto lehote už úrad nemôže žiadosť odmietnuť ako zjavne
neopodstatnenú, avšak zákon s tým nespája žiadne ďalšie právne následky, dokonca ani ten, že je
žiadosť neopodstatnená, zákon pozná len jeden následok uplynutia uvedenej lehoty a tým je nemožnosť
úradu zamietnuť žiadosť ako neopodstatnenú.

34. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho
vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k
záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané
rozhodnutie o predĺžení jeho zaistenia je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne

zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v
celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke.

35. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie
predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na
prejednávanýprípad.Vjehopostupenebolizistenétaképrocesnépochybenia,ktorébymalizanásledok
nezákonnosť tohto rozhodnutia.

36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 168

SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a
žalovanému žiadne účelné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v
lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len “sťažnostné body“) a návrh
výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiťdo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.