Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622200713
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3622200713.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu Stavebné bytové družstvo, IČO:
00 688 185, so sídlom Partizánske, Pod Šípkom 1301, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Edit
Balážiková s.r.o., IČO: 47 239 948, so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, proti žalovanej A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX/X, zastúpenej Mgr. René Nguyen, advokátom so sídlom

Partizánske, Moyzesova 471/1, o nariadenie predaja bytu, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. októbra 2023 č. k. PE-3C/41/2022-144, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 17. októbra 2023 č. k. PE-3C/41/2022-144 súd prvej inštancie výrokom I.
konanie zastavil. Vo výroku II. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Výrokom III.
vrátil žalobcovi súdny poplatok zaplatený na účet súdu v sume 42,80 Eur podľa § 11 ods. 3, 4, 6
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení
súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal nariadenia predaja bytu vo vlastníctve
žalovaného a náhrady trov konania. Pred pojednávaním žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z

dôvodu, že došlo k zmene nájomcov bytu žalovanej. Správanie nových nájomcov je bezproblémové a
preto odpadol dôvod na nariadenie predaja bytu. Žalovaná so späťvzatím žaloby na pojednávaní dňa
17.10.2023 nesúhlasila. Priznanie trov by bolo podľa nej v rozpore s dobrými mravmi, pretože nebolo
preukázané protiprávne konanie žalovanej a nevhodné správanie pôvodných nájomcov bytu. Vzhľadom
na späťvzatie žaloby súd konanie podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP zastavil. O nároku na náhradu
trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že

zastavenie konania procesne zavinila žalovaná, keďže počas konania došlo k zmene nájomcov bytu a
tým aj k odstráneniu dôvodu podania žaloby. Preto priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku II. o náhrade trov konania podala žalovaná včas odvolanie.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom rozsahu o náhrade trov konania tak, že

žalovanej prizná náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Nesprávnosť rozhodnutia vidí v
nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Je toho
názoru,žežalobabolapodanážalobcomnedôvodne,čopreukazovalazápisnicouzoschôdzevlastníkov
bytov nebytových priestorov zo dňa 22.05.2023, v ktorej sa uvádza, že cit. „doposiaľ nedisponujeme v
konaní relevantnými dokladmi o trvaní nevhodného správania sa zo strany vlastníkov bytov resp. ich
nájomcov, ako predkladá právna úprava...“, ďalej poukazovala, že súčasťou žaloby nebolo odsúhlasenie

podania žaloby vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Spochybnila dôkazy, ktoré
predložil žalobca do konania v rámci späťvzatia žaloby, vyhlásenia F. E. a G. E. ako nepravdivé, pretožev byte v letných mesiacoch nežila žiadna mladá rodina s 3 deťmi. Žalovaná je toho názoru, že v tomto
prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi jej správaním, ktorým by v celku alebo aspoň v relevantnom
rozsahu vyhovela žalobnému petitu, a preto nemohla procesne zaviniť späťvzatie žaloby zo strany

žalobcu.Vžalobnomnávrhuboluvedenýpetit,ktorýspočívalv„aktívnom“konanítedanariadenípredaja
bytu, prostredníctvom súdneho exekútora. Ona sa nezachovala v zmysle žalobnej požiadavky. Ďalej
uviedla, že nájomný vzťah s nájomcom sa skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu bez aktívneho alebo
pasívneho konania či správania žalovanej.
3. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril a navrhol rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako vecne správne

potvrdiť. S argumentáciou žalovanej v odvolaní sa nestotožňuje. Uviedol, že sa podanou žalobou
domáhal nariadenia predaja bytu v súlade s § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov a nesporne preukázal dôvodnosť podanej žaloby prostredníctvom pripojených
listinných dôkazov. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného
bytového domu, ktorá sa konala dňa 22.05.2023 verejne pred bytovým domom, jednoznačne vyplýva,
že 6 vlastníci bytov boli ochotní svedecky potvrdiť žalobcom v žalobe tvrdené skutočnosti a reálnu

situáciu v bytovom dome. Žalovaná spochybňuje pravdivosť vyhlásení F. E. a G. E., pričom na popretie
pravdivosti ich vyhlásení nepredložila žiaden relevantný dôkaz. Po konaní schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, ktorá bola vykonaná verejne pred bytovým domom, došlo k zmene nájomcov
bytu vo vlastníctve žalovanej na základe úkonu vykonaného zo strany žalovanej a nájomcovia, ktorí sa
dopúšťali nevhodného správania z bytu odišli. Žalobca poukazuje najmä na skutočnosť, že nevhodné

správanie nájomcov predmetného bytu trvalo minimálne 3 roky. Faktom však je, že až po podaní
žaloby a následne po pripustení zmeny účastníka konania, došlo v letných mesiacoch roku 2023 k
zmene nájomcov predmetného bytu a vlastníčka bytu, resp. jeho noví nájomcovia nezasahujú do
výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov. Až na základe tejto skutočnosti žalobca pristúpil k
späťvzatiu žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa neho preukázané, že k zastaveniu

konania došlo správaním sa a zavinením žalovanej.

4. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal na základe odvolania v medziach
danýchpodľa §§379a380Civilnéhosporovéhoporiadkuzákonač.160/2015Z.z.,(ďalejlenC.s.p.) bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku II. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie iba vo výroku o náhrade trov konania,
preto odvolací súd preskúmaval iba túto napadnutú časť. Výrok vo veci samej (o zastavení konania)
rozhodnutím odvolacieho súdu zostáva nedotknutý.

6. Na základe preskúmania rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie otázku
náhrady trov konania správne skutkovo i právne posúdil. Preto sa v celom rozsahu stotožňuje so
skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením tejto otázky v odôvodnení uznesenia súdu prvej
inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa citovaného zákonného ustanovenia, ak súd konanie zastavuje, pri rozhodovaní o náhrade trov

konania sa zaoberá najskôr tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

9. V danej veci dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že zastavenie konania zavinila žalovaná
tým, že vykonala úkony (zmena nájomcov jej bytu), ktoré smerovali k odpadnutiu dôvodu žaloby, čo
vyvolalo u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby, a tým následne k zastaveniu konania.

10. K námietke odvolateľa o nedôvodnosti žaloby odvolací súd uvádza, že dôvodnosť žaloby sa
posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.
Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal
žalobca žalobu späť.

11. Z obsahu žaloby v danej veci bezprostredne po jej podaní nebolo možné dospieť k záveru, že
by táto mala byť zamietnutá, ak by mal súd preukázané všetky skutkové tvrdenia žalobcu a ani
z nej nevyplývala neexistencia dôkazných prostriedkov k skutkovým tvrdeniam, v žalobe boli označenéi predložené dôkazy podporujúce tvrdenia žalobcu. O dôvodnosti žaloby v danej veci svedčí aj procesný
postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní žaloby v rámci prípravy konania nepostupoval podľa §
138 C.s.p. a nevyzýval žalobcu na späťvzatie žaloby pre jej zjavnú nedôvodnosť, ale vo veci nariadil

pojednávanie, na ktorom došlo k späťvzatiu v dôsledku udalostí mu predchádzajúcich (zmena nájomcu
bytu žalovanej).

12. K argumentácii odvolateľky v súvislosti s posudzovaním príčiny späťvzatia žaloby odvolací súd
uvádza, že žalovaná si zamieňa pojmy žaloba a žalobný petit, pokiaľ vyžaduje, aby pre jej zavinenie

bolo rozhodujúce, že svojím správaním (konaním) naplnila znenie petitu. V prípade späťvzatia ide
ospäťvzatiežalobyaniespäťvzatielenžalobnéhopetitu(žalobnejžiadosti).Súčasťou(povinnou)žaloby
je aj opis rozhodujúceho skutkového stavu (konkrétne správanie sa subjektov sporu), teda dôvod žaloby.
Ak sa zmení správanie subjektov sporu a tým opísaný skutkový stav, odpadne aj dôvod žaloby, čo vedie
prirodzene a logicky (vzhľadom na § 217 ods. 1 C.s.p. a prítomný čas použitý v § 11 ods. 5 bytového
zákona) k späťvzatiu žaloby. Okrem toho argumentácia žalovanej nezohľadňuje charakter danej žaloby.

Danú žalobu nemožno podradiť pod typické prípady súkromnoprávnych žalôb podľa § 137 C.s.p. Nejde
o prípad žaloby o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ C.s.p, ktorú žalovaná rozoberá vo svojej
argumentácii (v žiadnom prípade sa žalovanej neukladá povinnosť určitým spôsobom konať alebo
nekonať). Treba však pripomenúť, že výpočet žalôb v § 137 C.s.p. je len demonštratívny (viď použité
slovo „najmä“). Je prípustná aj iná súkromnoprávna žaloba, teda v § 137 neuvedená, za predpokladu,

že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Inými slovami, hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu
rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie
(ne)existencie práva či právnej skutočnosti. V danom prípade ide o tzv. inú v § 137 nepomenovanú
žalobu o nariadenie predaja bytu, ktorej podanie v civilnoprávnej oblasti umožňuje hmotné právo -
§ 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zároveň o žalobe

nemožno hovoriť o klasickej súkromnoprávnej žalobe, pretože v sebe svojou podstatou obsahuje právo
na uloženie „sankcie“ súdom vlastníkovi za porušenie jeho povinností, teda zasahuje oblasť trestania.
Zákon v tomto prípade umožňuje žalobcovi, aby sa nedomáhal konkrétneho konania žalovanej, alebo
určenia skutočnosti, či práva, ale aby sa domáhal prijatia opatrenia súdom, ktoré má charakter sankcie.
Preto argumentácia žalovanej v ods. 5 a 6 jej odvolania nie je dôvodná.

13. Pokiaľ žalovaná poukazuje na skutočnosť, že sporný nájomný vzťah sa skončil uplynutím času,
teda bez ohľadu na jej konanie či správanie, odvolací súd poukazuje, že v zmysle teoretických
výkladov prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, plynutie času. Zároveň odvolací súd poukazuje, že
žalovaná svoje tvrdenie o zániku nájmu uplynutím doby nájmu nepreukázala, hoci ho žalobca popiera.

Odvolací súd aj v prípade preukázania tohto tvrdenia poukazuje na pre späťvzatie žaloby rozhodné
správanie, presnejšie (ne)konanie žalovanej, ktorá neobnovila alebo nepredĺžila namietaný nájomný
vzťah, čím odstránila dôvody podanej žaloby, odstránila tvrdený pretrvávajúci zásah do vlastníckeho
práva ostatných vlastníkov bytov napriek svojej doterajšej procesnej obrane popierajúcej tvrdenia
žalobcu a dôvodnosť žaloby. Ani uvedená námietka nie je tak z viacerých dôvodov opodstatnená.

14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru o správnosti záveru súdu
prvej inštancie, že žalovaná zavinila zastavenie konania, a preto je podľa § 256 ods. 1 C.s.p. povinná
nahradiť žalobcovi trovy konania.

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti
o trovách konania je vecne správny, rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s §§ 255 ods. 1
a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol
v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí náhrada trov odvolacieho
konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).