Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 29, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoPr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721202195
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6721202195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX B. E., proti žalovanému: Slovenská pošta,
a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, zastúpenému: Matejka
Friedmannová s.r.o., Dunajská 48, 811 08 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k.
8Cpr/5/2021-1248 zo dňa 16.08.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% v lehote
3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolanímnapadnutýmrozsudkomokresnýsúdžalobuourčenieneplatnostivýpovedezpracovného
pomeru, o určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu mzdy s príslušenstvom zamietol (prvý výrok)
a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (druhý výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z §13 ods. 1, §17 ods. 1,2,3, §59 ods.1, §61 ods. 3, §62

ods.1,3,7, §63 ods.1,2, §64 ods.1 písm. a/, d/, §74, §77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej
v texte aj len „Zákonník práce“ alebo „ZP“); konštatoval skutkový stav, že dňa 26.11.1997 žalobca so
žalovaným uzatvoril pracovnú zmluvu s nástupom práce od 01.12.1997 do funkcie referent - právnik na
odboreprávnom.Podľadohodyz28.03.2007ozmenepracovnýchpodmienok,dohodnutýchvpracovnej
zmluve zo dňa 26.11.1997, boli zmenené pôvodne dohodnuté pracovné podmienky tak, že zamestnanec
bude vykonávať prácu, zodpovedajúcu funkcii špecialista - právnik v zmysle stručnej charakteristiky ako
majetkové právo (TP 030015); ďalšími dodatkami bola upravovaná už len mzda žalobcu.

1.2 Dňa 05.02.2021 žalovaný doručil žalobcovi výpoveď podľa §63 ods. 1 písm. b/ ZP, pretože
„Rozhodnutím generálneho riaditeľa SP a.s. o zmene organizačnej štruktúry Slovenskej pošty č.j.
3441/2019-LZ-ORG zo dňa 27.05.2019 vykonal zamestnávateľ organizačné opatrenia zamerané na
optimalizáciu a zvýšenie efektívnosti práce, v dôsledku čoho sa dňom 30.06.2019 zrušilo pracovné
miesto a druh práce špecialista - právnik v TP 10 s TPČ 37,5 hod., miesto výkonu práce Banská Bystrica
na oddelení všeobecnej právnej agendy, dohodnuté v pracovnej zmluve. Keďže ste dňa 02.02.2021
neprijali zamestnávateľom ponúkanú inú vhodnú prácu v mieste výkonu vašej práce podľa §63 ods.

2 Zákonníka práce, stali ste sa nadbytočným. Na základe tejto skutočnosti vám dávame výpoveď
podľa §63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce a váš pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej
doby. Skončenie pracovného pomeru bolo v súlade s ustanovením §74 Zákonníka práce prerokované
s odborovou organizáciou pôšt a logistiky 05.02.2021. V súvislosti so skončením pracovného pomerumáte nárok na odstupné podľa Zákonníka práce vo výške štvornásobku vášho priemerného mesačného
zárobku, ktoré vám bude vyplatené po skončení pracovného pomeru.“
1.3 Okresný súd vychádzal z rozhodnutia generálneho riaditeľa č.j. 3441/2019-LZ-ORG zo dňa

27.05.2019, ktorým došlo ku zmene organizačnej štruktúry žalovaného v súvislosti s optimalizáciou
a zvýšením efektívnosti práce a okrem iných miest bolo zrušené podľa časti A zrušovacia časť -
organizačné útvary v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa podľa bodu 2 aj jedno pracovné
miesto špecialista právnik, TT10 (TP030015) týždenný čas 37,5 h, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti
vedúceho oddelenia všeobecnej právnej agendy v odbore právnom.

1.4 O osobnom prerokovaní organizačnej zmeny podľa §63 ods.1 písm. b/ ZP a ponukovom konaní
podľa §63 ods.2 ZP bol vyhotovený Zápis za prítomnosti žalobcu, za zamestnávateľa vedúceho
právneho odboru A. F. C., vedúcej odboru personálnych služieb G. F. H. a za odborovú organizáciu G. A.
E. so záverom, že na základe oboznámenia so zmenou organizačnej štruktúry v súlade s bodom 6.1.2
podnikovej kolektívnej zmluvy si zamestnávateľ voči žalobcovi splnil ponukovú povinnosť podľa §63 ods.
2 ZP, keďže pracovné miesto špecialista - právnik s miestom výkonu Banská Bystrica na pracovisku

všeobecnej právnej agendy bolo dňa 30.06.2019 zrušené a zamestnávateľ nemá možnosť ďalej
zamestnanca zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, zamestnávateľ zamestnancovi
podľa §63 ods. 2 ZP ponúkol pracovné miesto podľa zoznamu voľných pracovných miest v prílohe;
zamestnanec požiadal o prerušenie rokovania za účelom preštudovania ponuky voľných pracovných
miest do 10.01.2020 a následne ponuku pracovného miesta „vedúceho odboru plánovania logistických

činností a dispečingu“ prijal, čo potvrdil svojím podpisom; v závere Zápisu sa konštatuje, že vzhľadom
na ponúknutú pracovnú pozíciu je potrebné vykonať pohovor, ktorého termín bude oznámený žalobcovi
telefonicky; prílohu Zápisu predstavuje zoznam voľných pracovných miest.
1.4 Okresný súd ďalej konštatoval, že dňa 10.01.2020 žalobca prijal ponúknuté voľné pracovné miesto
vedúceho odboru úseku prevádzky, sekcie spracovania a prepravy zásielok, plánovania logistických

činností a centrálneho dispečingu. Dňa 13.01.2020 žalovaný vyzval žalobcu na predloženie listinných
dokladov v lehote 7 dní ku ponúknutému a prijatému pracovnému miestu, pretože toto miesto je podľa
organizačnej „Smernice OS 57, katalóg typových pozícií prílohy č. 1, číselník typových pozícií“ zaradené
do typovej pozície odborný manažér a podľa stručnej charakteristiky ide o vysokokvalifikovaného
zamestnanca, ktorý riadi zverený útvar a komplexne realizuje činnosť; jedným z požadovaných

predpokladov na výkon práce v typovej pozícii odborný manažér je odborná prax 5 rokov, ktorú žalobca
bol povinný preukázať listinnými dokladmi v lehote 7 dní, čo nepreukázal. Žalobca predložením
pracovného posudku, podpísaného F. F. I., generálnym riaditeľom spoločnosti Ladex a.s. Moskva,
generálnym riaditeľom a konateľom Družba s.r.o., Demänovská dolina a Pilgrimoutour s.r.o. Liptovský
Mikuláš preukázal len, že v období rokov 1992 až 1997 bol zamestnancom spoločnosti Ladex

a.s. Moskva, Rezníček spol. s.r.o. Banská Štiavnica a Kores s.r.o. Banská Štiavnica vo funkciách
riaditeľa vedúceho odboru centrálneho dispečingu a dopravy a koordinátor nákupu tovarov a služieb.
Listom zo dňa 28.01.2020 žalovaný prostredníctvom riaditeľa ľudských zdrojov G. A. J., B. oznámil
žalobcovi, že predloženým posudkom (dňom 27.01.2020) nepreukázal požadovanú odbornú prax;
žalovaný s účinnosťou od 01.03.2020 na základe Rozhodnutia predstavenstva Slovenskej pošty o

zmene organizačnej štruktúry č. 455/2020-LZ-ORG zo dňa 28.01.2020 žalobcom vybrané neobsadené
pracovné miesto vedúceho odboru na úseku prevádzky, sekcie spracovania a prepravy zásielok,
plánovanie logistických činností a strategického dispečingu zrušil.
1.5 Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 02.02.2021 bola osobne prerokovaná organizačná
zmena podľa §63 ods.1 písm. b/ a §63 ods. 2 ZP za prítomnosti žalobcu, A. F. C., G. F. H. a G.

A. E.; z prerokovania bol vyhotovený Zápis, z ktorého okresný súd zistil, že po predchádzajúcom
oboznámení žalobcu so zmenou organizačnej štruktúry zo dňa 27.05.2019 vzhľadom na zrušenie
pracovného miesta žalobcu ku dňu 30.06.2019 si zamestnávateľ plnil ponukovú povinnosť, lebo nemá
možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať prácami dohodnutými v zmluve; zamestnanec uviedol, že
„odmieta ponúknuté voľné pracovné miesta“. Zápis všetci prítomní podpísali, čím potvrdili, že toto

osobné prerokovanie považujú za splnenie oznamovacej povinnosti a ponukového konania.
1.6 Súd prvej inštancie sa oboznámil aj s podnikovou kolektívnou zmluvou odborových združení
a žalovaného na roky 2018 až 2021; zistil, že podľa bodu 2.5.1 písm. c) zamestnávateľ pred
prijatím rozhodnutia vopred prerokuje s odborovou organizáciou zoznam zamestnancov, ktorých sa
týka prípadná zmena organizačnej štruktúry zamestnávateľa, ponuky inej vhodnej práce pre týchto

zamestnancov. Podľa bodu 2.6.5, ak nepôjde o hromadné prepúšťanie, bude zamestnávateľ o svojich
zámeroch v oblasti významných organizačných zmien informovať odborové organizácie najneskôr
30 dní pred ich účinnosťou. Podľa článku 6.1.1 pri rozhodovaní o tom, s ktorým zamestnancom
bude v dôsledku organizačnej zmeny rozviazaný pracovný pomer, zamestnávateľ bude prihliadať naschopnosti, spoľahlivosť, pracovný výkon a kvalifikáciu zamestnancov, najmä nepristúpi k rozviazaniu
pracovného pomeru, ak to nebude nevyhnutné: a) so zamestnancom, ktorý dovŕšil 52 rokov veku a ktorý
u zamestnávateľa odpracoval minimálne 15 rokov.

1.7 Dňa 05.02.2021 o 09.00 hod. bola prerokovaná výpoveď žalovaného voči žalobcovi podľa §63
ods. 1 písm. b/ ZP so zástupcami zamestnancov, o čom bol vyhotovený Zápis; z jeho obsahu okresný
súd zistil, že rokovania sa zúčastnili G. K. C. - odborný referent oddelenia personálnych služieb a
za zástupcov zamestnancov G. A. E. - predseda výboru ZO OZ PaLRP Banská Bystrica; v Zápise
je uvedené, že na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa o zmene organizačnej štruktúry zo dňa

27.05.2019 bolo dňom 30.06.2019 zrušené pracovné miesto právnik - špecialista, miesto výkonu práce
Banská Bystrica, TP 10, TPČ 37,5 na oddelení všeobecnej právnej agendy, ktoré bolo obsadené
zamestnancom A. B. C.. Zamestnávateľ si podľa §63 ods. 2 ZP voči zamestnancovi splnil povinnosť
dňa 02.02.2021, kedy mu na osobnom prerokovaní organizačnej zmeny a ponukovom konaní predložil
zoznam voľných pracovných miest v pôsobnosti Slovenskej pošty, pričom zamestnanec neprijal ponuku
inej vhodnej práce a neprijal ani návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou, preto zamestnávateľ

pristúpil ku skončeniu pracovného pomeru. Zástupca zamestnancov po prerokovaní výpovede s členmi
výboru ZO OZ PaLRP na základe predložených materiálov ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu
realizácie organizačnej zmeny, ktorou bol dotknutý zamestnanec A. B. C., nemal výhrady a Zápis z
prerokovania považoval za splnenie povinnosti zamestnávateľa v zmysle §74 Zákonníka práce.
1.8 Okresný súd sa oboznámil aj s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného o organizačnej

zmene č.j. 5975/19-LZ-ORG zo dňa 14.10.2019, na základe ktorého sa dňom 14.11.2019 ruší v priamej
riadiacej pôsobnosti vedúceho odboru právneho oddelenie všeobecnej právnej agendy, ktoré tvorí jedno
pracovné miesto vedúci oddelenia (TP 010002), týždenný pracovný čas 37,5 hod, Banská Bystrica
a dve pracovné miesta právnik TP 9 (TP 030014), týždenný pracovný čas 37,5 hod., Košice; dňom
14.11.2019sarušívpriamejriadiacejpôsobnostivedúcehoodboruprávnehooddeleniavybranejprávnej

agendy, ktoré tvorí jedno pracovné miesto vedúci oddelenia (Bratislava), jedno pracovné miesto právnik
- špecialista (Bratislava), tri pracovné miesta právnik - špecialista (Banská Bystrica) a dve pracovné
miesta samostatný referent (Banská Bystrica) a zároveň sa zriaďujú v priamej riadiacej pôsobnosti
vedúceho odboru právneho dve pracovné miesta právnik - špecialista (Banská Bystrica) a 15.11.2019
sa zriaďuje v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho odboru právneho oddelenie právnej agendy a

evidencie zmlúv, ktoré tvorí jedno pracovné miesto vedúci oddelenia (Bratislava), jedno pracovné miesto
právnik - špecialista (Bratislava), dve pracovné miesta právnik - špecialista (Banská Bystrica), dve
pracovné miesta právnik - špecialista (Košice) a dve pracovné miesta samostatný referent (Banská
Bystrica).
1.9 Ako posledné, tretie rozhodnutie generálneho riaditeľa o zmene organizačnej štruktúry

č.j.1812/2021-LZ-ORG zo dňa 11.05.2021 okresný súd konštatoval rozhodnutie, na základe ktorého
došlo k zrušeniu jedného pracovného miesta samostatný referent v Banskej Bystrici v priamej riadiacej
pôsobnosti vedúceho oddelenia právnej agendy a evidencie zmlúv odboru právneho.
1.10 Dňom 10.06.2019 žalobca nastúpil na materskú/rodičovskú dovolenku, čo žalovanému
oznámil listom zo dňa 01.05.2019; žalobca predpokladal ukončenie materskej/rodičovskej dovolenky

22.12.2019, teda po uplynutí 28 týždňov.
1.11 Okresný súd sa oboznámil s listinnými dokladmi, zadováženými do spisu v rámci dokazovania
(najmä: osobný dotazník žalobcu - žalobca pracoval do 31.08.1993 na Pozemných stavbách, š.p.
Zvolen ako stavby vedúci, od 01.09.1993 do 30.09.1993 bol vedený ako nezamestnaný, od 01.10.1993
do 31.12.1994 pracoval ako majster v spoločnosti HELL s.r.o. Banská Štiavnica, od 01.01.1995 do

11.06.1995 bol nezamestnaný, od 12.06.1995 do 31.08.1996 bol zamestnaný v spoločnosti Rezníček
spol. s r.o. Banská Štiavnica a od 01.09.1996 do 30.09.1997 pracoval ako podnikový právnik v
spoločnosti KOZES s.r.o. Banská Štiavnica; čestné prehlásenie manželky žalobcu L. C. zo dňa
07.02.2022, pracovná náplň žalobcu (č.l. 1098) - žalobca mal vybavovať samostatné riešenie zložitej
právnej agendy v oblasti majetkového práva vrátane zastupovania v sporoch, posudzovanie zmlúv a

dohôd v oblasti majetkového práva z hľadiska ich správnosti, tvorba vybraných zmluvných dokumentov
a dohôd v konkrétnych prípadoch v oblasti majetkového práva, tvorba typových zmlúv a dokumentov,
evidencia všetkých zmlúv a dohôd v oblasti majetkového práva v Centrálnom registri zmlúv, tvorba
metodiky a vymáhania splatných pohľadávok, vedenie prehľadu o sporoch, právne poradenstvo a
zastupovanie v právnych konaniach majetkového práva (napr. štátnymi orgánmi, súdy...), rokovanie

s klientami a tretími osobami v súvislosti s vymáhaním pohľadávok, právne poradenstvo vo všetkých
právnych oblastiach; pracovná náplň F. A. E. s dátumom podpísania 15.11.2019; vyjadrenie predsedu
Základnej organizácie odborového zväzu G. A. E. so sídlom Partizánska cesta Banská Bystrica ksúdnemu sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru A. C.; žiadosť o prerokovanie výpovede
podľa §74 Zákonníka práce, adresovanej G. C. zo dňa 04.02.2021 odborovej organizácii).
1.12 Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná;

v zmysle §17 ods. 2 ZP sú právne úkony neplatné len v prípade, ak to výslovne ustanovuje zákon
alebo osobitný predpis; predpokladom vzniku platného právneho úkonu je kvalifikovaná schopnosť
konajúceho subjektu (žalovaného), ktorou je spôsobilosť na právne úkony; náležitosťami prejavu vôle sú
jehozrozumiteľnosť,určitosťaforma;právnyúkon,ktorýnemázákonompožadovanúformu,jeneplatný,
ale len v prípade, ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Zákonník práce v

súvislosti s neplatnosťou pracovnoprávneho úkonu zakotvuje dôvody neplatnosti právneho úkonu aj v
prípade absencie predpísaného súhlasu príslušného orgánu; z takéhoto dôvodu je potrebné rozlišovať,
či porušenie takejto povinnosti zo strany zamestnávateľa je spojené s doložkou neplatnosti (napr.
§74 ZP...inak je právny úkon neplatný...) alebo ide o porušenie zákonnej povinnosti podľa Zákonníka
práce, ktorý však nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Neplatnosťou je postihnutý pracovno-
právny úkon výpovede, ak si zamestnávateľ k výpovedi nevyžiada predchádzajúci súhlas zástupcov

zamestnancov.
1.13 Okresný súd uzavrel, že žalobca podal žalobu včas, keďže dostal výpoveď listom dňa 05.02.2021
s trojmesačnou výpovednou dobou v zmysle §62 ods. 3 písm. b/ ZP, ktorá začala plynúť prvým
dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede, t.j. od 01.03.2021 a uplynula 31.05.2021, a
žalobca podal žalobu dňa 31.05.2021 o 12.50 h. Pri skúmaní právneho dôvodu skončenia pracovného

pomeru v zmysle §59 ods. 1 písm. a) až d) Zákonníka práce okresný súd nepovažoval za spornú
otázku doručenia výpovede, ani ďalšiu všeobecnú podmienku platnosti výpovede - písomnú formu.
Výpoveď daná žalobcovi v zmysle §63 ods. 1 písm. b/ ZP žalovaným bola odôvodnená výpovedným
dôvodom nadbytočnosť zamestnanca, ktorý oprávňuje zamestnávateľovi dať zamestnancovi výpoveď
lenvprípade,aksatentovzhľadomnapísomnérozhodnutiezamestnávateľaalebopríslušnéhoorgánuo

zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov rozhodne vykonať organizačnú
zmenu;tentovýpovednýdôvodjemožnéuplatniťlenvtedy,akužbolooorganizačnejzmenerozhodnuté,
t.j. nie je možné dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti v rámci organizačných zmien ešte
pred prijatím takejto zmeny.
1.14 V prejednávanom prípade organizačná zmena č.j. 3441/2019-LZ-ORG, v nadväznosti na ktorú bola

žalobcovi daná výpoveď, bola prijatá dňa 27.05.2019, na základe nej bolo dňom 30.06.2019 zrušené
pracovné miesto špecialista - právnik, miesto výkonu práce Banská Bystrica, ktoré bolo obsadené
žalobcom; predmetná výpoveď bola daná po vykonaní organizačnej zmeny.
1.15 Keďže žalobca považoval organizačnú zmenu za neplatnú, okresný súd poukázal na to, že
rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nemožno považovať za právny úkon, nemožno

sa preto ani domáhať neplatnosti organizačnej zmeny súdnou cestou. Rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačných zmenách je dostačujúcim právnym základom pre výpoveď zamestnávateľa, ak sleduje
napr. zníženie počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce. Pre platnosť výpovede
zamestnávateľa nie je rozhodujúca okolnosť, akým spôsobom je uvedené rozhodnutie označené, ale
musí z neho dostatočne vyplývať, aký cieľ sledovalo, v danom prípade znížiť počet pracovníkov o 205.

V prípade organizačných zmien, kedy sa znižuje počet pracovníkov, je dôležité posúdiť, či sa pri
znížení počtu pracovníkov naďalej dá zabezpečiť výkon tej práce, ktorú vykonávala osoba, o ktorej
sa počet zamestnancov znížil, v danom prípade o žalobcu. Vykonaniu organizačnej zmeny len za
účelom zbavenia sa zamestnanca zabraňuje aj zákaz vytvorenia opätovného miesta a prijatia nového
zamestnanca počas dvoch mesiacov od vykonania takejto organizačnej zmeny. Nadbytočnosť ako

výpovedný dôvod je v súdnej praxi chápaný tak, že zamestnávateľovi umožňuje uplatniť výpoveď aj v
prípade, ak by celkový počet svojich zamestnancov zvyšoval (ide napr. o také organizačné zmeny, kedy
dochádza ku zmene náplne pracovných činností zamestnávateľa); forma rozhodnutia o organizačnej
zmene musí byť vždy písomná, jej nedodržanie však nie je dôvodom na vyslovenie jej neplatnosti.
Správnosť výberu zamestnancov zamestnávateľom súd nemôže preskúmavať. Pri uplatnení takéhoto

výpovedného dôvodu je nutné preskúmavať len, či zamestnávateľ mal možnosť naďalej zamestnanca
zamestnávať, či mu ponúkol inú pre neho vhodnú prácu podľa §63 ods. 2 ZP, resp. či mu výpoveď nebola
daná v ochrannej dobe podľa §64 Zákonníka práce, či takáto organizačná zmena bola prejednaná s
odborovou organizáciou (v prípade ak to zákon ukladá), či mal zamestnávateľ možnosť zamestnanca
preradiť na inú prácu, či zamestnanec súhlasil s iným pre neho vhodným voľným miestom a tiež či bola

daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami.
1.16 Všeobecne okresný súd poukázal na to, že riadenie a organizácia práce zamestnancov patrí k
základným právam zamestnávateľa, ktoré mu vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľ
je oprávnený riadiť a organizovať prácu zamestnancov a za týmto účelom vydávať záväzné pokyny(§9 ods. 3 ZP), ktorými . ustanovuje svoje vnútorné usporiadanie, organizačnú štruktúru, organizáciu
a kompetencie jednotlivých útvarov, právomoc a podriadenosť jednotlivých organizačných celkov atď.
Záväzný pokyn môže byť vydaný buď vo forme organizačného opatrenia, alebo riadiaceho aktu,

ktorý vnútorne upravuje štruktúru zamestnávateľa. Obvykle takýmto riadiacim aktom je organizačný
poriadok. V rámci vydávania organizačných zmien ide o rozhodovanie o otázkach, ktoré majú vplyv
na riadenie a chod spoločnosti, teda rozhodovanie o obchodnej, personálnej, mzdovej, ekonomickej,
účtovnej, technickej a podnikateľskej stratégii, ako aj o rozhodovanie o schvaľovaní a vydávaní
vnútorných firemných smerníc a iných otázok. Rozhodnutie o organizačnej zmene je výlučným právom

zamestnávateľa, ide o inštitút pracovného práva, upravený Zákonníkom práce, a preto je rozhodovanie
o organizačnej zmene v súlade s §9 Zákonníka práce potrebné považovať za akt, ktorý patrí do výlučnej
právomoci zamestnávateľa.
1.17 Vo vzťahu k organizačným zmenám u žalovaného okresný súd dospel k záveru, že prvou
organizačnou zmenou zo dňa 27.05.2019 rozhodnutím generálneho riaditeľa došlo ku zrušeniu
pracovného miesta žalobcu s účinnosťou od 30.06.2019, kedy bolo zrušených niekoľko desiatok ďalších

pracovných miest u žalovaného, a len jedným z týchto pracovných miest bolo pracovné miesto žalobcu.
Do prijatia predmetnej organizačnej zmeny u žalovaného bol zriadený právny odbor, rozdelený na dve
oddelenia a to oddelenie všeobecnej právnej agendy a oddelenie vybranej právnej agendy; vedúcim
právneho odboru bol A. F. C.. Žalobca pracoval na oddelení všeobecnej právnej agendy spolu s ďalšími
tromi právnikmi: žalobca a vedúca oddelenia A. M. N. v Banskej Bystrici a A. H. O. a A. K. P. v

Košiciach. Na oddelení vybranej právnej agendy pracovalo sedem zamestnancov; ich vedúcim bol F.
D. Q., ktorý spolu s A. F. O. pracovali v Bratislave, ostatní piati - A. G. P. H., F. A. E., A. M. R., G. J.
E. a G. F. L. pracovali v Banskej Bystrici. Organizačnou zmenou zo dňa 27.05.2019 došlo k zrušeniu
pracovného miesta žalobcu, keďže priamo v organizačnej zmene sa uvádza, že sa ruší toto predmetné
miesto, t.j. právnik-špecialista všeobecnej právnej agendy v Banskej Bystrici. Keďže v Banskej Bystrici

pracoval len žalobca a jeho vedúca A. M. N., došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu. Pred
organizačnou zmenou zo dňa 27.05.2019 v rámci právneho odboru pracovali: vedúci odboru A. F. C.,
vedúca všeobecnej právnej agendy A. M. N., vedúci vybranej právnej agendy F. D. Q., A. H. O., A. K.
P., A. F. O., A. G. P. H., A. M. R., G. J. E., G. F. L. a F. A. E., ktorý však len dočasne zastupoval F. L. L.,
a žalobca. Do predmetnej organizačnej zmeny teda pracovalo v rámci právneho odboru u žalovaného

12 pracovníkov, po organizačnej zmene len 11 pracovníkov spolu s vedúcim odboru A. F. C..
1.18 Na prvú organizačnú zmenu nadväzovala ďalšia organizačná zmena, týkajúca zmeny právneho
odboru tak, že došlo k zrušeniu oddelení na právnom odbore a vzniklo len jedno oddelenie a to oddelenie
právnej agendy a evidencie zmlúv s desiatimi pracovníkmi a jedným vedúcim oddelenia, teda celkom
s jedenástimi zamestnancami. Druhou organizačnou zmenou boli dotknutí všetci desiati zamestnanci

pôvodných dvoch oddelení; táto zmena spôsobila, že všetci zamestnanci prijali zmenu pracovnej zmluvy
s nástupom na predmetné oddelenie okrem A. M. N., ktorá neprijala toto miesto s odôvodnením, že chce
ukončiť pracovný pomer. Na uvedenom oddelení potom malo pracovať 10 zamestnancov - F. D. Q., A. F.
O., A. G. P. H., A. M. R., G. J. E., G. F. L., A. H. O. a A. K. P., t.j. 8 pracovníkov a dve pracovné miesta boli
obsadené od 05.11.2019 F. A. E. preradením zo zastupovania F. L. L. počas jej materskej dovolenky a od

24.11.2019 F. L. L. po ukončení jej rodičovskej dovolenky, ktorá tiež prijala ponuku žalovaného pracovať
na tomto mieste. Oddelenie právnej agendy a evidencie zmlúv tak malo celkom 10 pracovníkov.
1.19 Žalobca poukazoval na to, že on mal byť prijatý na miesto F. A. E., ktorý bol prijatý len dočasne
na zastupovanie F. L. L. počas jej materskej dovolenky. V tejto súvislosti okresný súd poukázal
na to, že žalovaný nemal možnosť uvedené pracovné miesto ponúknuť žalobcovi, pretože v čase

uvedených zmien bol žalobca na materskej/rodičovskej dovolenke, ktorú čerpal od 10.06.2019 do
22.12.2019. Počas rodičovskej dovolenky a následnej práceneschopnosti žalobcu žalovaný nemal
informáciu o návrate žalobcu, žalobca bol v tzv. ochrannej dobe, zamestnávateľ mu nedal výpoveď a ani
mu nevznikla v nadväznosti na výpoveď ponuková povinnosť podľa §63 ods. 2 ZP.
1.20 Po návrate žalobcu z rodičovskej dovolenky, resp. práceneschopnosti si žalovaný si voči nemu

ponukovú povinnosť v zmysle §63 ods. 2 písm. a), b) Zákonníka práce splnil tým, že dňa 02.02.2021 bola
prerokovaná s ním organizačná zmena (§63 ods. 1 písm. b) a §63 ods. 2 ZP) za účasti A. F. C. a G. F. H.;
žalobca netrval na prítomnosti zástupcu odborov; žalobca bol oboznámený s predmetom organizačnej
zmeny v zmysle rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 27.05.2019. Zo zápisu o prerokovaní
organizačnej zmeny vyplýva, že zamestnávateľ ponúkol pracovné miesta podľa zoznamu žalobcovi,

ktorý uviedol, že „odmieta ponúknuté voľné pracovné miesta“, čo potvrdil svojím podpisom. Okresný
súd mal za to, že bola splnená ďalšia zákonná povinnosť zamestnávateľa a to ponúknuť žalobcovi ako
pracovníkovi voľné pracovné miesta.1.21 Okresný súd za právne nedôvodné považoval tvrdenia žalobcu, že mu nebolo umožnené obsadiť
voľné pracovné miesto vedúceho odboru plánovania a logistických činností a dispečingu; takéto miesto
neprichádzalo do úvahy v čase podanej žalobcovi výpovede, t.j. 05.02.2021, ale už dňa 07.01.2020,

t.j. viac ako jeden rok pred výpoveďou. Pre ponúknutie voľného pracovného miesta je dôležitý okamih
podanej výpovede, teda časová súvislosť musí byť daná v tom čase, kedy je pracovníkovi daná výpoveď.
Tvrdenie žalobcu, že mal záujem pracovať na predmetnom mieste vedúceho oddelenia v danom prípade
nemá priamy súvis, pretože v čase prerokovania tohto voľného miesta žalobca neobdržal od žalovaného
výpoveď a teda nedošlo ani ku skončeniu jeho pracovného pomeru. Nerozhodné je potom aj to, že

žalobca v tomto smere nepreukázal potrebnú prax pre vykonávanie tejto funkcie vzhľadom na vyjadrenia
jeho dovtedajších zamestnávateľov.
1.22 V tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3Cdo/261/2007 zo dňa 27.11.2008, sp.zn. 4M Cdo/5/2010 zo dňa 13.10.2011, podľa ktorých
„Ustanovenie §63 ods. 2 Zákonníka práce upravuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa pri
výpovedi danej z dôvodov uvedených v §63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce, ktorej splnenie je

hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Toto dáva zamestnávateľovi dve alternatívy. Po prvé,
ak nemá možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať čo sa vykladá tak, že nemá pre zamestnanca
žiadnu prácu, ponukovú povinnosť vtedy nemá. Po druhé, ak má pre zamestnanca také voľné pracovné
miesto, ktoré je pre neho vhodné je povinný predtým, než dá zamestnávateľ výpoveď túto prácu
zamestnancovi ponúknuť, inak nie je splnené podmienka §63 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce

a výpoveď je preto neplatná. To, či zamestnávateľ má alebo nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávateľ treba posudzovať podľa stavu existujúceho v čase dania výpovede.“ V rozhodnutí
sp.zn. 3Cdo/261/2007 sa uvádza, že „rozhodnutie či zamestnanec túto ponuku využije je výlučne na
ňom. Ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v §63 ods. 2 Zákonníka práce pre
platnosť výpovede. Táto podmienka je splnená aj vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca

ďalej zamestnávať. Plnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, že ku dňu
výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta.“ V prejednávanej veci okresný súd považoval za
podstatné, že ponúknuté voľné miesto v rámci prerokovania žalobcu so žalovaným dňa 02.02.2021
žalobca výslovne odmietol; neprijatie voľného pracovného miesta vedúceho logistiky je v tomto prípade
bezpredmetné, pretože komunikácia o ňom prebiehala viac ako jeden rok pred daním výpovede, o ktorej

neplatnosť sa v tomto konaní jedná.
1.23 Okresný súd zdôraznil, že aj ďalšie tvrdenia žalobcu, že výpoveď žalobcu nebola prerokovaná
so zástupcami zamestnancov, boli jednoznačne vyvrátené Zápisom z prerokovania výpovede so
zástupcami zamestnancov zo dňa 05.02.2021, čím bola splnená podmienka §74 ZP. Účasť zástupcov
zamestnancov pri skončení pracovného pomeru podľa §74 ZP je výrazným prejavom pracovnoprávnej

ochranyzamestnanca.Zástupcoviazamestnancovmusiaprerokovaťvýpoveďresp.okamžitéskončenie
pracovného pomeru a ak by ho neprerokovali do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti, tak
sa má za to, že k prerokovaniu došlo. Zo Zápisu v prejednávanej veci jednoznačne vyplýva, že
prerokovania sa zúčastnili G. K. C. - odborný referent oddelenia personálnych služieb a za zástupcov
zamestnancov G. A. E. - predseda výboru ZO OZ PaL v Banskej Bystrici, pričom jednoznačne išlo o

prerokovanie výpovede podľa §63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, týkajúceho sa žalobcu; z vyjadrenia
zamestnancov nepochybne vyplýva, že nemajú výhrady ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu
realizáciepredmetnejorganizačnejzmeny.Okresnýsúdmalzato,žekriadnemuprerokovaniuvýpovede
so zástupcami zamestnancov podľa §74 Zákonníka práce došlo.
1.24 Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že hoci odborové organizácie, zastupujúce zamestnancov,

majú dbať na ich ochranu, v rámci prerokovania zástupcovia zamestnancov žiadnym spôsobom
nenamietali skutočnosť, zakotvenú v bode 6.1.1 kolektívnej zmluvy na obdobie rokov 2018 až 2021,
že zamestnávateľ by nemal ukončiť pracovný pomer s pracovníkom, ktorý dosiahol vek 52 rokov a u
zamestnávateľaodpracovalaspoň15rokov.Podľanázoruokresnéhosúduanipredmetnýčlánokvrámci
kolektívnej zmluvy nezakazuje skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 52 rokov a

odpracoval minimálne 15 rokov u zamestnávateľa, ale uvádza, že „...najmä nepristúpi, ak to nebude
nevyhnutné...“. Žalovaný poukázal na nevyhnutnosť skončenia pracovného pomeru so žalobcom aj
z toho dôvodu, že v čase ukončenia pracovného pomeru bola vykonaná ďalšia organizačná zmena, kde
bol plný počet pracovníkov desať v zmysle organizačnej zmeny zo dňa 14.10.2019 a nemohol prijať
žalobcu na miesto iného pracovníka, ktorý tam už pracoval. Okresný súd zdôraznil, že žalobca v rámci

prerokovaniavýpovedeaponúknutiamuvhodnýchpracovnýchmiestsámžiadnevoľnépracovnémiesto
neprijal, a teda sám žalobca si spôsobil tú skutočnosť, že musel byť s ním pracovný pomer skončený,
keďže v prípade prijatia iného pracovného miesta mohol naďalej pracovať u žalovaného, avšak na inom
pracovnom mieste.1.25 Súd prvej inštancie nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcu o diskriminačnom správaní žalovaného
a že aj predmetná organizačná zmena bola vykonaná len z toho dôvodu, aby došlo k rozviazaniu
pracovného pomeru práve so žalobcom; ide len o subjektívne pocity žalobcu. Predmetná organizačná

zmena bola vykonaná v rámci šetrenia finančných prostriedkov a jednoznačne sa netýkala len žalobcu,
ale niekoľkých stoviek zamestnancov u žalovaného, čo bolo v konaní preukázané. V čase organizačnej
zmeny na oddelení, na ktorom pracoval žalobca, pracovali štyria zamestnanci, z ktorých bol jeden
vedúci, ktorého sa zmena organizačnej štruktúry u zamestnávateľa nedotkla. Dvaja zamestnanci
pracovali v Košiciach a ich počet bol kvôli zastupiteľnosti nemenný, a preto jediný do úvahy prichádzajúci

mohol byť len žalobca. Navyše, judikatúra už vyriešila právny problém, že je len na zamestnávateľovi, s
ktorým zamestnancom z viacerých zamestnancov v rámci organizačných zmien ukončí zamestnávateľ
pracovný pomer. Ukončenie takéhoto pracovného pomeru a výber zamestnanca nemožno súdom
preskúmavať, pretože ide o výlučné právo zamestnávateľa.
1.26 Okresný súd za nepreukázané považoval aj tvrdenie žalobcu o diskriminačnom správaní
žalovaného, keď dňa 30.04.2019 mal A. F. C. oznámiť žalobcovi, že bude prepustený kvôli svojmu veku;

uvedenú skutočnosť nepovažoval za pravdivú ani z dôvodu, že o organizačnej zmene nerozhodoval A.
F. C., ale generálny riaditeľ žalovaného G. S. a táto organizačná zmena bola prijatá až dňa 27.05.2019,
t.j. takmer mesiac po tom, ako sa mal podľa tvrdenia žalobcu A. F. C. takto vyjadriť, o čom svedčí aj
čestné prehlásenie manželky žalobcu, že manžel sa dňa 30.04.2019 vrátil z práce domov skôr a oznámil
jej, že bude prepustený, pričom v tomto čase žalobca nemohol byť v práci a nemohol sa stretnúť s A.

F. C., pretože žalobca čerpal dovolenku.
1.27 Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že zamestnávateľ neoznámil prepúšťanie
zamestnancov odborovým organizáciám, čím si nesplnil svoju zákonnú povinnosť. Okresný súd
považoval za preukázané, že zoznam dotknutých zamestnancov bol prerokovaný so zástupcami
odborových organizácií dňa 09.05.2019, o čom je vyhotovený zápis; ani v tomto smere nedošlo k

pochybeniu žalovaného. Zo zápisu z rokovania s odborovými organizáciami, konaného dňa 09.05.2019
(č.l. 1182) vyplýva, že predmetom programu bolo prerokovanie hromadného prepúšťania podľa §73
Zákonníka práce, poskytovanie sociálnych výpomocí zamestnancom, prerokovanie podmienok na
jednorazové poskytnutie elektronických stravovacích poukážok a rôzne.
1.28 Okresný súd ako nepravdivé vyhodnotil aj tvrdenie žalobcu, že nedošlo k prerokovaniu

zrušenia pracovného miesta žalobcu so zástupcami zamestnancov. Zo zápisu z pracovného rokovania
s odborovým partnerom zo dňa 10.06.2019 (č.l. 1159) jednoznačne vyplýva, že rozhodnutím
zamestnávateľa č.j. 3441/2019-LZ-ORG zo dňa 27.05.2019 budú dňom 30.06.2019 realizovaním zmien
organizačnej štruktúry zmenené pracovné podmienky zamestnancov z dôvodov zrušenia pracovných
miest dohodnutých v pracovnej zmluve, pričom uvedeným rozhodnutím bude dotknutý ako zamestnanec

A. B. C., právnik - špecialista. Zamestnávateľ si týmto prerokovaním splnil povinnosť voči príslušnému
odborovému orgánu podľa §237 Zákonníka práce.
1.29 Okresný súd poukázal vzhľadom na námietku žalovaného, že ide o neprípustný dôkaz na
prepisy telefonických nahrávok, predložené žalobcom s tým, že nevyhodnocoval prípustnosť uvedených
dôkazov, pretože nezistil, žeby boli spôsobilé v rámci svojho obsahu privodiť iné rozhodnutie, než ku

akému okresný súd dospel. Žalobca nezmyselným spôsobom zakladal do spisu tieto dôkazy s obsahom,
nesúvisiacim s predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie uviedol, že „treba si uvedomiť, že na to
aby tu bol určitý relevantný vzťah v rámci rozhovorov medzi žalobcom a rôznymi osobami je potrebné
poukázať, ktorá osoba mala aké rozhodovacie právomoci, v akom kontexte, kedy a čo bolo povedané
a teda či to bolo osobou, ktorá mohla ovplyvniť a konať za zamestnávateľa ako žalovaného, resp.

nemohla a ďalej pri akých príležitostiach, či išlo o reči, ktoré boli v rámci prejednania nejakých zákonom
predpísaných úkonov, ako napr. prejednania skončenia pracovného pomeru, ponúknutia inej vhodnej
práce resp. prejednávania so zástupcami zamestnancov. Z tých rozhovorov, na ktoré poukázal žalobca
nevyplynuli žiadne závery, z ktorých by súd mohol dedukovať, že došlo k neplatnému skončeniu
pracovného pomeru a že by žalovaný ako zamestnávateľ mu uprel nejaké práva a tieto prejednania by

neboli v súlade so zákonom. Na základe týchto skutočností teda súd má za to, že predmetné nahrávky
nie sú spôsobilé akokoľvek ovplyvniť rozhodnutie súdu a preto bližšie k nim nebude poukazovať.“
1.30 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) a v plnom rozsahu úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa
odvolacích dôvodov uvedených v §365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ C.s.p. žalobca.2.1 Odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vo veci samej) špecifikoval tak, že v ZP v §1 ods. 2 je zakotvená
jedna zo základných zásad pracovného práva, na ktorej sú postavené všetky pracovnoprávne vzťahy,

a to zásada nadriadenosti a podriadenosti, vďaka ktorej sa žalobca môže odvolať ku krajskému súdu a
domáhať sa správneho právneho posúdenia tejto špecifickej kauzy, ktorej skutkový a právny stav ešte
pravdepodobne nebol v právnom systéme Slovenska právne posúdený. Podľa názoru žalobcu počas
celého konania sa prvostupňový súd nedokázal vysporiadať s právnym názorom žalobcu, že výpoveď
daná mu zamestnávateľom je neplatná, pretože vedúci zamestnanci žalovaného opakovane porušovali

zásadu nadriadenosti a podriadenosti, teda §1 ods. 2 Zákonníka práce.
2.2 Žalobca bol prijatý do pracovného pomeru u žalovaného v roku 1997 preto, že na Odštepnom
závode Stredoslovenské riaditeľstvo pôšt nebolo v tom čase voľné pracovné miesto právnika obsadené
viac ako dva roky a zamestnávateľ nevedel toto voľné systematizované pracovné miesto obsadiť, hoci
podnikového právnika potreboval. Keď žalobca nastupoval do práce, žalovaný hospodáril bez straty, s
vyrovnanými výdajmi a príjmami. Žalobca bol prijatý do pracovného pomeru v súlade s ustanoveniami

Zákonníka práce.
2.3 Finančný stav žalovaného sa postupne menil od roku 2004 pri transformácii zo štátneho podniku
na akciovú spoločnosť s plnou majetkovou účasťou štátu. Straty žalovaného sa prehĺbili natoľko, že v
roku 2010 žalovaný vydal zákaz prijímať nových zamestnancov a to najmä na pracovné miesta, ktoré
už boli obsadené kvalifikovanými zamestnancami. Jednalo sa o zákaz vydaný Generálnym riaditeľom

Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica. Ak teda niekto tento zákaz porušil a v rokoch 2010 až 2018
prijal na právny odbor Slovenskej pošty nových zamestnancov, ktorí spĺňali kvalifikačné predpoklady
na právnom odbore už pracujúcich zamestnancov, porušil zásadu nadriadenosti a podriadenosti a
zároveň vedome spôsobil nadstav zamestnancov právneho odboru. A toto protiprávne konanie iných
zamestnancov žalovaného podľa názoru žalobcu nemôže byť na ujmu zamestnanca, ktorý bol do

pracovného pomeru prijatý v súlade s platnými právnymi a internými normami, príkazmi nadriadených
a platným Zákonníkom práce. Žalobca neporušil ustanovenia Zákonníka práce, žalovaný áno; žalovaný
bezdôvodne a v rozpore so zásadou nadriadenosti a podriadenosti vedome vytvoril na právnom odbore
nadbytočnosť tak, že do pracovného pomeru prijímal mladých právnikov bez toho, aby mal pre nich
vytvorené voľné systematizované pracovné miesta v platnej organizačnej štruktúre žalovaného a potom

začal rozväzovať pracovné pomery so starými zamestnancami z dôvodu ich údajnej nadbytočnosti.
2.4 Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 8Cpr/5/2021 učí mladých právnikov, že porušovanie
zákonov a právnych zásad im prináša výhody, prácu a lukratívnu mzdu a dodržiavanie zákonov a
právnych zásad starým zamestnancom prináša stratu zamestnania a znižovanie ich spoločenskej
vážnosti a diskrimináciu v práci aj v súdnych konaniach. Prvostupňový súd toto protiprávne konanie

žalovaného svojím rozsudkom schválil tak, ako schválil aj dlhoročné diskriminačné konanie, vedené
žalovaným voči žalobcovi.
2.5 Konanie súdov vedie k tomu, že mladí právnici sú arogantní, čo sa na pojednávaní dňa 16.08.2022
prejavilo, keď svedok A. E. miesto zodpovedania žalobcom položenej otázky, akú má mzdu reagoval
tak, že pri prechode z lavice svedka na lavicu verejnosti žalobcovi povedal, že môže ku nemu prísť

na školenie z procesného práva. Zápisnica zo dňa 16.08.2022 neobsahuje úplné a pravdivé odpovede
svedkov. Ak prvostupňový súd vyhodnotil žalobcu ako nedôveryhodného, recipročne má žalobca ten
istý názor na prvostupňový súd, pretože prvostupňový súd mal trvať na tom, že svedok má odpovedať a
jeho odpoveď mal prvostupňový súd zaznamenať a uviesť ju v zápisnici z pojednávania; okrem toho mal
do zápisnice uviesť aj skutočnú odpoveď svedka; svedok mal pred sebou na stolíku svedka nalepené

poučenie, že má vypovedať pravdu a nič nezamlčať; toto poučenie ignoruje aj prvostupňový súd v
zápisnici z pojednávania zo dňa 16.08.2022, lebo v ňom uvádza nepravdivé odpovede svedkov.
2.6 Podľa odvolateľa od roku 2010 do roku 2018 platil v Slovenskej pošte zákaz prijímať nových
zamestnancov. V tomto období boli do pracovného pomeru na právny odbor prijatí v rozpore so
zásadou nadriadenosti a podriadenosti, nespĺňajúci rovnaké kvalifikačné predpoklady ako už pracujúci

zamestnanci, s chýbajúcou praxou a skúsenosťami, prijatí na neexistujúce v organizačnej štruktúre
zamestnávateľapracovnémiestaamladší,akozamestnancinaprávnomodboreužpracujúciaajmladší
ako žalobca, právnici: v roku 2011 A. T. O., A. J. a F. J., v roku 2012 A. M. R. a A. P. H., v roku 2013
A. K. P., A. F. O. a F. F. C., v roku 2014 A. L. L., v roku 2017 F. D. Q. a od 01.01.2018 F. A. E.. Príkaz
GR je súčasťou spisu.

X.X F. C., A. R., A. O., A. H. a F. E. boli do pracovného pomeru na miesto právnika špecialistu prijatí
bez právnej praxe a bez povinnosti preukazovať prax na vykonávanie práce právnika. Pred prijatím
do pracovného pomeru u žalovaného nevykonávali žiadne povolanie právnika, ani prax advokáta, ani
žiadne iné povolanie, vyžadujúce právne vzdelanie. Pracovnú zmluvu s nimi žalovaný uzatvoril. Rozdielbol ešte vo veku novoprijatých zamestnancov, oproti žalobcovi, s ktorým žalovaný ukončil pracovný
pomer a rozdiel je aj v mzde, ktorú za svoju prácu dostávali, bola vyššia, ako mal žalobca.
2.8 Žalobca bol povinný preukazovať odbornú spôsobilosť a prax na ním vybrané miesto v ponukovom

konaní, keď mu bolo zrušené miesto právnika špecialistu (podrobnosti sú v spise). Ani po jej preukázaní
mu nebola zmenená pracovná zmluva, ale s ním bol rozviazaný pracovný pomer.
2.9 Rozdielne zaobchádzanie uviedol žalobca v konaní na súde prvého stupňa aj v iných prípadoch,
pre účely odvolacieho konania však diskrimináciu zúžil len na peniaze, lebo tie sú v kapitalizme
najdôležitejšie a jedná sa o merateľný faktor. V antidiskriminačnom konaní (súbežne vedený spis sp.zn.

8Cpr/7/2019 na tom istom prvostupňovom súde, pred tým istým sudcom) žalobca navrhol vykonať dôkaz
na mzdy jeho kolegov na právnom odbore, pretože bol diskriminovaný v oblasti odmeňovania (mzdy),
rovnako, ako to navrhoval aj v tomto konaní. Vedúci právneho odboru žalovaného platovú diskrimináciu
žalobcu na pojednávaní 8Cpr/7/2019 priznal (žalobca predpokladal, že aj tento zvukový záznam sa
z čiernej skrinky stratí). Žalobca navrhol vykonať dôkaz dožiadaním platov všetkých zamestnancov
žalovaného buď u žalovaného, alebo dožiadaním na sociálnej poisťovni. Žalovaný dôkaz odmietol

predložiť, prvostupňový súd tento dôkaz dožiadaním sociálnej poisťovne odmietol vykonať. V tejto
súvislosti poukázal odvolateľ na §319 C.s.p. Skutočnosť, že ten istý sudca rozhoduje v obidvoch
konaniach, a preto je mu známe (...súdu je z jeho činnosti známe...), že v konaní 8Cpr/7/2019 aj vedúci
právneho odboru, aj právny zástupca žalovaného platovú diskrimináciu žalobcu priznali, v rozsudku a v
jeho odôvodnení prvostupňový súd neuviedol. Prvostupňový súd manipuluje s dôkazmi, rozhoduje bez

právneho titulu, bez poznania právneho a za pozmeňovania skutkového stavu.
2.10 Žalobca sa dňa 16.08.2022 na pojednávaní rozhodol doplniť dokazovanie napr. tak, že svedkovi
A. E. položil otázku na výšku jeho mzdy, svedok podľa zápisnice z pojednávania vraj neodpovedal, súd
netrval na tom, aby svedok odpovedal, hoci svedok mal pred sebou vytlačené písomné poučenie, že
je povinný vypovedať pravdu a nič nesmie zamlčať. V skutočnosti svedok odpovedal. Súd nevykonáva

dôkazy a nezisťuje skutkový stav, ak sa jedná o dôkazy, ktoré môžu ozrejmiť skutkový stav a ich
vykonaniemôžepriniesťnepriaznivézistenieskutkovéhoaprávnehostavuprežalovaného.Jeporušená
zásadarovnostistránsporuaprávaslabšejstranysporu.Podľanázoružalobcuneboldostatočnezistený
skutkový stav, na základe čoho súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nebol vykonaný
dôkaz výpoveďou svedka L. C., pracovnými zmluvami právnikov právneho odboru, miezd právnikov

právneho odboru; vykonané dôkazy neboli vykonané v súlade s ustanoveniami §99 C.s.p., pretože v
zápisnici nie sú pravdivo opísané odpovede svedkov A. K. P. a F. A. E., ktorí odpovedali na všetky otázky
položené im žalobcom.
2.11 V bode 47 rozsudku prvostupňový súd konštatuje, že ku dňu 14.10.2019 nemohol žalovaný prijať
žalobcu do pracovného pomeru na právny odbor, pretože tu bol plný počet zamestnancov 10, s vedúcim

odboru 11. V bode 47, na strane 29 rozsudku prvostupňový súd uvádza, že F. A. E. požiadal dňa
05.11.2019 o preradenie zo zastupovania F. L. L. na novo vytvorené pracovné miesto na novom oddelení
právneho odboru a F. L. ukončila materskú dovolenku dňa 24.11.2019, čo znamená, že dňa 14.10.2019
nebolo na právnom odbore 10 zamestnancov (resp. pracovných miest), ako tvrdí okresný súd, ale
len 9, lebo L. čerpala materskú dovolenku a Becáni ju len zastupoval (A. N. odišla do dôchodku od

16.11.)Žalovanýtvrdil,žemuselprehlásiťžalobcuzanadbytočného,lebobolvstrate,alezároveňvytvoril
nové pracovné miesto pre A. E. a nové pracovné miesto pre F. L. L., pre ktorých strata neplatila.
2.12 V roku 2022 dosiahne strata Slovenskej pošty cca 41 miliónov Eur, čo sa ešte nikdy nikomu na
Slovenskej pošte nepodarilo. Ani tak ku dnešnému dňu nie je nikto z 10 právnikov nadbytočný. Žalobca
bol prehlásený za nadbytočného v roku 2019, žalovaný bol v zisku 1,39 mil. Eur, pracovný pomer s ním

bol rozviazaný v roku 2020, keď bol žalovaný v strate len 16 mil. Eur, v roku 2021 bol v strate len 11,59
mil., v roku 2022 bude v strate 41 mil. Eur; čím vyššie tržby žalovaný dosahuje, tým vyššie straty má a to
údajne sústavne prepúšťa zamestnancov. Odvolateľ spochybnil, že na právnom odbore okrem žalobcu
nie je nikto nadbytočný ani teraz, keď sú straty oveľa vyššie, ako boli v čase rozväzovania pracovného
pomeru s ním. Na tom, koľko na právnom odbore bolo a nebolo zamestnancov možno nezáleží až tak,

ako na tom, že zvukové nahrávky dokazujú, že žalobca bol stále zaradený na právny odbor. Keď sa pýtal
napersonálnom,prečochodínaponukovékonaniavedúciprávnehoodboru,keďtamužžalobcanepatrí,
bolo mu povedané, že do dňa, kým neprijme nové pracovné miesto, alebo mu neskončí pracovný pomer,
je stále zamestnancom právneho odboru, aj keď jeho pracovné miesto na právnom odbore bolo zrušené.
2.13 Pred začatím prvého pojednávania prvostupňový súd vyzval žalobcu na späťvzatie žalobného

návrhu s tým, že vo veci nebude úspešný a jeho žaloba bude zamietnutá. V deň prvého pojednávania
nebolo vykonané žiadne dokazovanie, nebolo otvorené pojednávanie a súd už prejudikoval výsledok
súdneho sporu. V bode 47 prvostupňový súd skonštatoval, že žalobcovi nemohli byť v novembri 2019
ponúknuté dve voľné pracovné miesta právnika špecialistu na novo vytvorenom oddelení právnehoodboru, lebo čerpal materskú dovolenku. Prvostupňový súd neuviedol na základe akého právneho
predpisu dospel k záveru, že zamestnanec nemôže ukončiť čerpanie materskej dovolenky a nastúpiť do
práce, ak by mu zamestnávateľ v prípade jeho nadbytočnosti na ním zastávanom pracovnom mieste iné

voľné pracovné miesto ponúkol a on by ho prijal. Žalobca vraj bol nadbytočný a preto žalovaný potom,
ako žalobcu vyhlásil za nadbytočného, vytvoril nové oddelenie s dvomi novými voľnými pracovnými
miestami. Celý rozsudok v odôvodnení pôsobí dojmom, že súd postupoval tak, aby výsledok sporu
skončil tak, ako to prvostupňový súd prejudikoval pred začatím súdneho konania a tomu sú podriadené
úpravy výpovedí svedkov a tvorba skutkového stavu súdom, následne hodnotenie vykonaných dôkazov,

procesné postupy a prejudikovanému právnemu stavu prispôsobený petit rozhodnutia.
2.14 Žalobca nesúhlasil s procesným a myšlienkovým postupom prvostupňového súdu najmä preto,
lebo prvostupňový súd sa nezaoberal vykonaním všetkých navrhnutých dôkazov, ktoré sú podľa
názoru žalobcu dôležité pre správne rozhodnutie vo veci samej. Žalobca navrhol vykonať dôkaz
pracovnými zmluvami zamestnancov právneho odboru, aby sa preukázalo, že boli prijatí v čase platnosti
zákazu generálneho riaditeľa žalovaného prijímať nových zamestnancov. Ak boli noví zamestnanci

naozaj prijatí v tomto období, tak je z konania vedúcich zamestnancov právneho odboru a ľudských
zdrojov zrejmé, že ich konaním sa žalovaný dopustil konania v rozpore so zásadou podriadenosti a
nadriadenosti, teda porušil ustanovenia §1 ods. 2 Zákonníka práce v platnom znení. Okresný súd
tento dôkaz nevykonal a ani jeho nevykonanie v odôvodnení rozsudku neodôvodnil. Vykonanie tohto
dôkazu by mohlo viesť aj k potvrdeniu žalobcom tvrdeného skutkového stavu, že vedúci právneho

odboru dlhodobo a systematicky prijímal mladých zamestnancov a potom rozväzoval pracovné pomery
so starými zamestnancami, ktorých zároveň platovo diskriminoval. Podľa názoru žalobcu sa jedná o
obchádzanie účelu antidiskriminačného zákona.
2.15 Žalobca sa domnieva, že ak bola nadbytočnosť žalobcu spôsobená dlhodobým vedomým
porušovaním konkrétneho ustanovenia Zákonníka práce žalovaným, v danom prípade sa jedná o

porušenie§1ods.2ZP,takjevýpoveďdanážalobcovipodľaustanovení§63ods.1písm.b/ZPneplatná.
2.16 Keďže prvostupňový súd nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie, ktoré žalobca nemôže
vykonať sám, lebo ku pracovným zmluvám zamestnancov právneho odboru a ku ich mzdám nemá
prístup, tak nedokázal prvostupňový súd zistiť, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania
s porovnateľnými zamestnancami a taktiež nedokázal zistiť, že právnym titulom na podanie žaloby

bolo aj porušenie §1 ods. 2 Zákonníka práce v platnom znení u celkove 11 zamestnancov právneho
odboru (z toho jedna zamestnankyňa aj na oddelení všeobecnej právnej agendy). Z uvedeného dôvodu
prvostupňový súd podľa názoru žalobcu vec nesprávne právne posúdil, zároveň aj dospel na základe
vykonanéhodokazovaniaknesprávnymskutkovýmzisteniam(§365ods.1písm.f/C.s.p.).Diskriminácia
zamestnanca je právny stav, ktorý môže mať vplyv na platnosť výpovede.

2.17 Počas konania došlo podľa názoru žalobcu k ďalším viacerým procesným vadám, keď napr.
prvostupňovýsúdžalobcoviurčillehotunaukončeniedokazovania,čojekonaniesúdu,ktoréjevrozpore
s ustanoveniami §316-§323 C.s.p. - ochrana slabšej strany. §316 – §323 C.s.p. sudcovská koncentrácia
konaniabolavpojednávanomprípadebolapodľanázoružalobcunesprávneuplatňovaná.Vprvomrade,
ak už by mala byť uplatnená, tak voči silnejšej strane konania, nie proti slabšej. Žalobcovi, ako slabšej

strane sporu súd uložil povinnosť predložiť všetky dôkazy v súdom stanovenej lehote, žalovanému nie.
Lehota bola stanovená po konzultácii súdu so žalobcom, tento fakt žalobca nespochybnil, to však nič
nemení na fakte, že C.s.p. koncentráciu v prípade súdnych konaní so slabšou stranou zakazuje.
2.18 Podľa názoru žalobcu prvostupňový súd porušil práva slabšej strany, ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nemali použiť (čl. 10, §320 C.s.p.).

2.19 Dôkazy, ako výpoveď A. K. P., A. H. O., B. S., A. T. O., L. C. sú dôkazy, ktoré podľa názoru žalobcu
niesúdôveryhodné.Jednásaopísomnezachytenévýpovedesvedkovudalostíadeja.Svedkovianeboli
súdom poučení podľa ustanovení §196 C.s.p. ods. 1 alebo 2. Písomnú výpoveď svedka môže nariadiť
len súd a to len vo výnimočných prípadoch. Poučiť ich pri písomnej výpovedi súd musí podľa ods. 2
tiež. Názor žalobcu je, že prvostupňový súd mal všetky tieto dôkazy vyhodnotiť ako nedôveryhodné,

vykonané v rozpore s ustanoveniami C.s.p. a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nimi nemal vôbec
zaoberať. Ak prvostupňový súd hodnotil v odôvodnení rozsudku len jeden z týchto dôkazov, písomnú
výpoveďmanželkyžalobcuL.C.,ktorábolazároveňochotnávypovedať,súdvšakjejvýsluchopakovane
odmietalvykonaťaaninevykonal,takpodľanázoružalobcupostupovalvrozporesustanoveniamiC.s.p.
a voči žalobcovi sa dopustil diskriminácie. Svedkyňa L. C. mohla byť vypočutá na prípadný nesúlad

jej písomného vyjadrenia zaslaného na súd, žalobca jej vypočutie navrhoval, súd sa vykonaniu tohto
dôkazu bránil, a tak žalobca v snahe nepredlžovať nezákonné súdne konanie nakoniec pod nátlakom
sudcu súhlasil, že dôkaz súd nemusí vykonať.2.20 Okrem toho mohol súd vykonať na rozpor písomného dôkazu svedkyne L. C. (omyl v
dátume), dôkaz výsluchom svedkyne A. M. N., žalovaný tento dôkaz navrhoval vykonať, žalobca
súhlasil. A. M. N. bola dňa 29.04.2019 predvolaná A. C. k nemu do kancelárie a on jej tak, ako

aj žalobcovi oznámil, že k 01.07.2019 bude so žalobcom rozviazaný pracovný pomer. Prvostupňový
súd odmietol tento dôkaz vykonať a žalobcu vyhodnotil ako nedôveryhodného. Okrem toho dospel k
nesprávnemu skutkovému zisteniu, že si žalobca priebeh deja vymyslel. Žalobca nesúhlasí s postupom
prvostupňového súdu, pretože prvostupňový súd odmietol vykonať žalobcom navrhované dokazovanie
a na základe tejto skutočnosti dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (dôkaz uvedený na str. 22, v

bode 24 rozsudku, vyhodnotený na strane 33 v závere bodu 50). Nedôveryhodné dôkazy predložené
žalovaným prvostupňový súd nehodnotil, nedôveryhodný dôkaz vykonaný žalobcom hodnotil.
2.21 Dôkaz – zvukový záznam zo dňa 02.07.2020 – A. F. C. sa na tomto zvukovom zázname jasne
vyjadril, že so žalobcom bude ukončený pracovný pomer, lebo podal antidiskriminačnú žalobu. Žalobca
nesúhlasí s vyhodnotením zvukových záznamov prvostupňovým súdom, že pre konanie na nich nie je
nič podstatné.

2.22 Bod 17 rozsudku obsahuje odôvodnenie, na základe čoho prvostupňový súd dospel vykonaným
dokazovaním k tomu, že žalobu zamietol v celom rozsahu (str. 26 rozsudku). K ustanoveniam §117
Zákonníkaprácežalobcauvádza,žetým,žeprvostupňovýsúdnesprávnezistilskutkovýstavvkumulácii
s tým, že vec po celý čas nesprávne právne posudzoval, dospel k nesprávnym právnym záverom a vec
posúdil a odôvodnil nesprávnymi ustanoveniami zákonníka práce.

2.23 Žalobca sa domnieva, že ak jeho údajná nadbytočnosť vznikla na základe porušenia
ustanovení §1 ods. 2 ZP žalovaným, je výpoveď daná mu zamestnávateľom neplatná a má právo
na náhradu mzdy. Ak žalovaný vykonával všetky ostatné skutkové a právne úkony v súlade s tým,
že porušil právo (teda konkrétne ustanovenie Zákonníka práce), sú všetky potom nasledujúce právne
úkony žalovaného vykonané voči žalobcovi neplatné. Inak povedané, ak zamestnávateľ vedomým,

dlhodobýmaopakovanýmporušovanímkonkrétnehoustanoveniaZákonníkaprácesvojímprotiprávnym
konaním zapríčiní nadbytočnosť zamestnanca, nie je zamestnanec nadbytočný a výpoveď daná
mu zamestnávateľom, ktorý sa dopustil porušenia §1 ods. 2 ZP je neplatná. Ak sa zamestnávateľ
zároveň vedome dopúšťa dlhodobo diskriminácie zamestnanca v otázke mzdy je výpoveď daná mu
zamestnávateľom neplatná.

2.24 Odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. žalobca vzhľadom na to, že prvostupňový súd sa
vôbec nezaoberal právnym titulom, ktorý bol základom na podanie žaloby, opakovane odmietal vykonať
dôkazy navrhnuté žalobcom a to najmä výsluch svedkyne L. C., svedkyne M. N., pracovné zmluvy
zamestnancov právneho odboru a ich mzdy (postoj súdu je zrejmý zo všetkých zvukových záznamov,
ale najmä zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 16.08.2022) došlo k tomu, že konanie na súde

prvého stupňa nemalo už vôbec žiadny zmysel a bolo potrebné ho posunúť na súd druhého stupňa, aby
zaujal stanovisko k veci, preto sa žalobca domnieva, že nič nebráni tomu, aby na vec bolo aplikované aj
ustanovenie §366 c) a d) C.s.p., žalobca prikladá dôkaz výkazu ziskov a strát z Fin stat, a zároveň nič
nebráni tomu, aby bolo v odvolacom konaní doplnené dokazovanie.
2.25 Žalobca navrhol krajskému súdu v súlade s ustanovením §391 C.s.p. vec právne posúdiť,

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci
samej.
2.26 K odvolaniu priložil prílohy graf FinStat.sk a FinStat prehľad o firme žalovaného.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ma za to, že žalobca odvolacie dôvody formálne vymedzil

odkazom na §365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ C.s.p. bez toho, aby pri všetkých z nich aj riadne identifikoval,
v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) vidí ich naplnenie. Preto odvolanie žalobcu nespĺňa
zákonné požiadavky na jeho obsah.
3.1 V danom prípade žalobca napadol rozsudok okrem iného z dôvodu, že prvostupňový súd mu
mal nesprávnym procesným postupom znemožniť ako strane sporu, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, teda s
odkazom na §365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. V obsahu odvolania však žalovaný nedokázal ani pri maximálnej
snahe vydedukovať, aké konkrétne procesné práva boli znemožnené žalobcovi nesprávnym procesným
postupom súdu uskutočniť. Žalobca sa totiž v prevažnej časti podaného odvolania venuje opätovnému
opisu skutkového stavu, ktorý už viackrát veľmi obsiahlo opísal vo svojich písomných vyjadreniach v

konaní pred prvostupňovým súdom, potom rôznym svojim teoretickým úvahám o tom, či je aktuálna
právna úprava ním citovaných zákonných ustanovení dostatočná a len okrajovo sa venuje procesnému
postupu prvostupňového súdu, keď poukazuje na to, že súd ním navrhnuté relevantné dôkazy nevykonal
(za ktoré žalobca považuje pracovné zmluvy ostatných zamestnancov žalovaného na právnom odbore,ako aj informácie o výške miezd zamestnancov žalovaného na právnom odbore) resp. nepredvolal
všetkých ním navrhnutých svedkov (napr. manželku žalobcu, prípadne M. N., ktorá už u žalovaného
nepracuje, pretože odišla do dôchodku), a ktorý procesný postup napáda v odvolaní aj v súvislosti

s odvolacím dôvodom podľa §365 ods. 1 písm. e/ a f/ C.s.p. (t.j. v súvislosti s vadami v skutkových
zisteniach súdu).
3.2 Poukázal na to, že ak odvolateľ napáda postup súdu, porušujúci jeho právo na spravodlivý súdny
proces, o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa §365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. nepôjde v každom prípade
porušenia ktoréhokoľvek jeho čiastkového práva ako strany sporu postupom súdu, ale len vtedy, ak

nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu,
ktoráodôvodnízáverotom,žecelékonaniesajavíakonespravodlivé(Števček,M.,Ficová,S.,Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016., str. 1239). V danom prípade však žalobcom nie je preukázané, že by k protiprávnemu
postupu na strane prvostupňového súdu vo vzťahu k žalobcovi v konaní vôbec došlo. Žalobca v odvolaní
uvádza v tejto súvislosti nepravdivé tvrdenia, že prvostupňový súd nevykonal všetky podstatné ním

navrhnuté dôkazy, a to pracovné zmluvy ostatných zamestnancov právneho odboru žalovaného a
dokonca obviňuje žalovaného, že ich odmietol súdu predložiť. Žalovaný do súdneho konania na výzvu
súdu tieto pracovné zmluvy v kópiách predložil (ako prílohu sprievodného listu zo dňa 08.04.2022), čo
vyplýva z obsahu spisu.
3.3 Ak by aj prvostupňový súd niektoré z dôkazov navrhnutých žalobcom aj nevykonal, neznamená

to bez ďalšieho, že tým došlo k porušeniu práv žalobcu ako strany sporu, keďže takýto postup súdu
umožňuje aj ustálená súdna prax, na ktorú dokonca Okresný súd Zvolen v odôvodnení rozsudku
poukázal, keď uviedol, že súd sa nemusí zaoberať všetkými nastolenými otázkami, ale musí len dávať
dôraz na tie, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal
do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami (viď odsek 2 odôvodnenia rozsudku, str. 2

rozsudku).
3.4Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.b/C.s.p.atiežkďalšiemuodvolaciemudôvodupodľa
ust. §365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. žalovaný odkázal na priebeh posledného pojednávania v danej veci,
konaného dňa 16.08.2022 na Okresnom súde Zvolen, na ktorom sa zákonný sudca žalobcu výslovne
pýtal, či má žalobca ešte nejaké návrhy na doplnenie dokazovania a až keď sa žalobca vyjadril, že

nenavrhuje v tejto veci vykonať žiadne ďalšie dôkazy, súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené
a o veci potom meritórne rozhodol, čo je možné preukázať zvukovým záznamom z predmetného
pojednávania. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že by mu súd znemožnil dokázať jeho
skutkové tvrdenia resp. že by súd v tomto prípade nezákonne aplikoval ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania.

3.5 Za nedôvodné považoval žalovaný aj tvrdenie žalobcu o vadách v skutkových zisteniach
prvostupňového súdu, ktoré žalobca v odvolaní formálne bez bližšieho zdôvodnenia napáda. Závery
v rozsudku nenasvedčujú, že by skutkové zistenia prvostupňového súdu nemali oporu vo vykonanom
dokazovaní, ani žeby výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedal §191 C.s.p. z dôvodu, že by
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu alebo inak

z konania nevyplynuli, že by súd opomenul rozhodné skutočnosti vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli inak z konania najavo, resp. že by v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesu strán sporu, alebo ktoré by vyšli inak z konania najavo z hľadiska závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti bol logický rozpor alebo že by výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedal zákonne vykonanému spôsobu dokazovania.

3.6 Žalovaný nesúhlasil ani so žalobcovým tvrdením, že v prípade ním predložených listín s vyjadrením
konkrétnych osôb (žalobca uvádza v odvolaní napr. A. K. P., A. H. O., B. S., A. T. O., L. C.) sa má jednať
o písomne zachytené výpovede svedkov, ktorí neboli prvostupňovým súdom poučení tak, ako to vyplýva
z §196 ods. 2 C.s.p., a preto sú ich výpovede nedôveryhodné. Žalobca zrejme nesprávne vyvodil, že sa
jedná o dôkazný prostriedok - výsluch svedka, pričom je zrejmé, že v prípade písomných vyjadrení týchto

osôb, predložených súdu, sa jedná o vykonanie dôkazu súkromnou listinou a súd k jej hodnoteniu tak
aj pristúpil, a preto sa nemohol v tomto prípade dopustiť porušenia príslušných ustanovení, týkajúcich
sa výsluchu svedka podľa C.s.p.
3.7 Vzhľadom na spochybnenie postupu súdu prvej inštancie ohľadom predbežného právneho
posúdenia veci odvolateľom, keď v odvolaní uvádza, že „Pred začatím prvého pojednávania

prvostupňový súd vyzval žalobcu na späťvzatie žalobného návrhu s tým, že vo veci nebude úspešný
a jeho žaloba bude zamietnutá.“, a tiež že „V deň prvého pojednávania nebolo vykonané žiadne
dokazovanie, nebolo otvorené pojednávanie a súd už prejudikoval výsledok súdneho sporu.“ žalovaný
poukázal na inštitút predbežného právneho posúdenia veci podľa §181 ods. 2 C.s.p. Súd povinnýurčiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné,
ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, je povinný uviesť svoje predbežné právne posúdenie
veci, čo neplatí len v prípade, ak tak už postupoval pri predbežnom prejedaní sporu. Predbežným

právnym posúdením veci sa prvostupňový súd nedopustil žiadneho protiprávneho konania, práve
naopak, postupoval dôsledne v súlade s §181 ods. 2 C.s.p., keď žalobcu výslovne upovedomil pred
ďalším pokračovaním v konaní, ako sa mu daná vec na základe žaloby a dovtedy predložených
vyjadrení strán sporu javí, aby tak obe strany sporu mali možnosť zvážiť svoj ďalší postup v súdnom
konaní a mohli adekvátne reagovať uplatnením primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej

obrany za účelom dosiahnutia úspechu v konaní. Ak teda žalobca v konaní neuspel, je možné
skonštatovať, že príčinou jeho neúspechu nie je zaujatosť súdu voči nemu, ako sa snaží v odvolaní
naznačiť, ale predovšetkým jeho nesprávne zhodnotenie situácie, keď v nadväznosti na predbežné
právne posúdenie súdom neprehodnotil svoju procesnú pozíciu a vecnosť a efektívnosť svojej právnej
argumentácie a nepresvedčil súd svojimi následnými tvrdeniami a dôkazmi natoľko, aby súd zmenil
názor a rozhodol inak ako vyslovením predbežného právneho názoru avizoval. Výsledok konania tak nie

je dôsledkom protiprávneho postupu súdu, ale je predovšetkým dôkazom objektívnej predvídateľnosti a
transparentnosti následného súdneho rozhodnutia, keďže v ďalšom priebehu konania po predbežnom
právnomposúdenívecisúdomžalobcavpodstatelenopakovalsvojuargumentáciuzožaloby,oktorejho
súd vopred informoval, že pre jeho úspech v konaní nebude postačovať a nepodarilo sa mu v konečnom
dôsledkupreukázať,žebysažalovanývočinemuvsúvislostisoskončenímpracovnéhopomerudopustil

protiprávneho konania, ktoré by zakladalo dôvodnosť podanej žaloby.
3.8 Podľa názoru žalovaného sa nejedná o novoty v odvolacom konaní podľa §366 C.s.p., ktoré
žalobca v odvolaní bez bližšieho vysvetlenia spomína, nejde o nové prostriedky procesného útoku
alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené žalobcom v konaní pred súdom prvého stupňa; žalobca
v odvolaní opätovne pomerne rozsiahlo opisuje aj skutkový stav, pričom odkazuje na ustanovenie

§366 C.s.p. Ide o tvrdenia buď už žalobcom uvedené v prvostupňovom konaní (napríklad o tom, že
žalobca bol prepustený z iného dôvodu ako z dôvodu organizačnej zmeny, a to pre jeho vek, prípadne
iný diskriminačný dôvod) alebo úplne nerelevantné pre rozhodnutie o merite veci (napríklad tvrdenia
týkajúce sa prijímania a prepúšťania iných zamestnancov žalovaného, ich náplne práce, finančných
výsledkov a pod.).

3.9 Obsah odvolania považuje žalovaný za nezrozumiteľný aj vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti
ďalšieho odvolacieho dôvodu (t.j. vo vzťahu k ust. §365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. - nesprávne právne
posúdenie veci prvostupňovým súdom), pretože z odvolania nie je zrejmé, k akému nesprávnemu
právnemu posúdeniu zo strany prvostupňového súdu malo v danom prípade dôjsť a ani to, aké malo byť
podľa žalobcu správne právne posúdenie prvostupňovým súdom vzhľadom na zistený skutkový stav.

Preto sa žalovaný k tomuto odvolaciemu dôvodu nevedel podrobnejšie vyjadriť.
3.10 Žalovaný mal za to, že vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu prvostupňového
konania najavo, okresný súd rozhodol vo veci správne, správne posúdil nielen skutkový stav, ale aj
právny stav, pretože aplikoval na danú právnu vec príslušné a správne právne normy, ich obsah tiež
správne interpretoval a správne zvolené a správne interpretované právne normy aj správne aplikoval na

daný skutkový stav tak, ako to súd objasnil aj v odôvodnení rozsudku.
3.11 Navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť a priznať žalovanému voči žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v podstate zopakoval svoju argumentáciu z odvolania,

a to podľa neho základnú podstatu odvolania a právny titul k podaniu žaloby o neplatnosť výpovede
a náhradu mzdy. Od roku 2010 do roku 2018 platil na Slovenskej pošte, a.s. zákaz prijímať nových
zamestnancov na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa č. 11/2010, ktoré bolo zrušené príkazom
generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, a.s. č. 7/2018, ktoré sú založené v spise. V období rokov 2010
až 2018 žalovaný do pracovného pomeru na právny odbor prijal celkom 11 právnikov, čím porušil

zásadu nadriadenosti a podriadenosti, zakotvenú v ustanoveniach §1 ods. 1 Zákonníka práce a príkaz
generálneho riaditeľa č. 11/2010, ako aj platnú smernicu OS-81 - obsadzovanie pracovných miest
a organizačný postup L./XX - plánovanie potreby zamestnancov. Smernice a organizačné normy sa
predkladajú do predstavenstva Slovenskej pošty, a.s. a sú záväzné a platné až dňom schválenia
predstavenstvomapodpisompredsedupredstavenstva,čovpraxiznamená,žesúzáväznéprekaždého

zamestnanca Slovenskej pošty, a.s., a to aj pre generálneho riaditeľa žalovaného, lebo funkcia predsedu
predstavenstva je oddelená od funkcie generálneho riaditeľa. Preto existuje smernica OS-03, ktorá
sa volá podpisový poriadok, lebo aj ona rozlišuje medzi platnosťou podpisu predsedu predstavenstva
a podpisom generálneho riaditeľa.4.1 Podľa názoru žalobcu A. F. C. a jednotliví riaditelia a vedúci odborov úseku ľudských zdrojov
žalovaného mali pochopiť podstatu príkazu generálneho riaditeľa č. 11/2010 a oboznámiť sa so
smernicou či organizačným pokynom, a preto v rokoch 2010 až 2018 vedome porušovali zákaz

o pozastavení prijímania nových zamestnancov do pracovného pomeru na právny odbor žalovaného.
4.2 Podľa žalobcu, ak dňa 27.05.2019 v čase vydania rozhodnutia generálneho riaditeľa č. 3441/2019-
LZ-ORG o nadbytočnosti žalobcu bolo žalovanému známe, že jeho údajná nadbytočnosť vznikla na
základe vedomého porušovania zákazu generálneho riaditeľa žalovaného zamestnancami žalovaného,
vedomého porušovania ustanovení Zákonníka práce, organizačnej smernice OS-81 – obsadzovanie

pracovných miest, organizačného postupu L./XX – plánovanie potreby zamestnancov a zároveň bolo
vedúcemu právneho odboru známe, že pracovný pomer ukončuje minimálne jedna zamestnankyňa
oddelenia všeobecnej právnej agendy právneho odboru A. M. N., tak je výpoveď daná mu žalovaným
neplatná minimálne z dôvodov, že žalobca nebol nadbytočný, lebo do dôchodku odchádzala A. M.
N.. Tento dôkaz priložil k vyjadreniu na USB kľúči a nebolo ho doteraz potrebné vykonať, pretože to,
že sa súd prvej inštancie nebude zaoberať dôkazmi preukazujúcimi porušovanie smerníc, pokynov,

príkazov a Zákonníka práce, nebolo žalobcovi do okamihu vynesenia rozsudku a jeho odôvodnenia
známe. Ďalej žalovaný porušil konkrétne ustanovenie Zákonníka práce, a to §1 ods. 2 v platnom
znení, príkaz generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, a.s. č. 11/2010, opakovane porušoval organizačnú
smernicu OS-81 – obsadzovanie pracovných miest, opakovane porušoval organizačný postup L./XX
– plánovanie potreby zamestnancov v platnom znení, zamestnanci žalovaného dávali advokátskej

kancelárii zastupujúcej žalovaného také informácie k postupu v konaní, že advokát a sudca súdu
prvej inštancie uverili, že žalobca nie je dôveryhodná osoba, čím dosiahli úspech v spore v konaní
na súde prvej inštancie, čo žalobca považuje za znižovanie jeho spoločenskej vážnosti a porušovanie
dobrých mravov. Svedkovia žalovaného v konaní na súde prvej inštancie zatajovali skutočnosti, vedúce
k objasneniu skutkového deja a iné dôvody, kde možno zaradiť mzdovú diskrimináciu, ničenie majetku

žalobcu a jeho manželky a iné. S ostatnými dôvodmi neplatnosti výpovede sa aktuálne nemienil
zaoberať, pretože odvolací súd má k dispozícii všetky jeho tvrdenia v spise a v odvolaní a v prípade,
že dospeje k záveru, že z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, prípadne z iných dôvodov
je potrebné doplniť dokazovanie minimálne ku mzdám právnikov na právnom odbore žalovaného,
dokazovanie môže byť doplnené.

4.3 Žalobca je skutočne vnútorne presvedčený o tom, že ak bol pracovný pomer s akýmkoľvek
zamestnancom rozviazaný v príčinnej súvislosti s porušovaním konkrétnych ustanovení Zákonníka
práce, vnútropodnikových noriem zamestnávateľa, príkazov nadriadených zamestnancov, takýmto
osobám by nemala byť poskytovaná právna ochrana tak, ako to urobil rozsudkom Okresný súd Zvolen
a že výpoveď daná zamestnancovi v príčinnej súvislosti s porušovaním konkrétnych právnych noriem

je neplatná.
4.4 Žalobca je na rozdiel od prvoinštančného súdu presvedčený, že ak dá zamestnávateľ počas
prebiehajúceho procesu rozväzovania pracovného pomeru svojim zamestnancom a subdodávateľom
pokyn, že majú zamestnancovi – podnikovému právnikovi, s ktorým je rozväzovaný pracovný pomer,
zničiť vstupnú bránu do jeho rodinného domu, tak boli minimálne porušené dobré mravy.

4.5 Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na základe písomného dôkazu
podpísaného jeho manželkou dospel k záveru, že žalobca nie je dôveryhodný; poukázal na to, že po
vynesení súd prvej inštancie svoj rozsudok odôvodnil menej obsiahle ako v písomnej podobe. Tento
omyl súdu nemohol vyvrátiť v prvoinštančnom konaní, preto priložil dôkaz, ktorým preukazuje, že A. F.
C. o tom, že so žalobcom bude rozviazaný pracovný pomer, hovoril skôr, ako bolo žalovaným vydané

rozhodnutie o zrušení žalobcovho pracovného miesta príkazom GR č. 3441/20196-LZ-ORG zo dňa
27.05.2019, a to pred mnohými svedkami a preukázateľne pred dňom 20.05.2019.
4.6 Závery súdu prvej inštancie, že žalobca neuvádzal pravdivé údaje, že mu A. F. C. oznámil, že sa
rozhodol rozviazať s ním pracovný pomer dňa 29.04.2019 a závery, že žalobca musel odovzdať svoju
agendu v súvislosti s nástupom na rodičovskú dovolenku a nie v príčinnej súvislosti s organizačnými

zmenami, nie sú správne. O tomto hovorí A. M. N. na zvukovom zázname zo dňa 20.05.2019, minutáž
00:09:08 – 00:11:10 zvukového záznamu (str. 4 a 5 prepisu), keď sa rozprávajú o tom, čo A. F. C. hovoril
na porade právneho odboru, ktorá sa uskutočnila predo dňom 20.05.2019. V deň porady ešte nevydal
zamestnávateľ žiadne rozhodnutie o tom, že je žalobca nadbytočný, napriek tomu A. F. C. oznámil
pracovníkom právneho odboru, že žalobca je pod organizačnou zmenou. On im neoznámil, že žalobcovi

bude v súvislosti s jeho rozhodnutím ponúknuté iné pracovné miesto. A. M. N., priama nadriadená
žalobcu, nebola oboznámená so žiadnym dokumentom hovoriacim o tom, že je žalobca pod nejakou
organizačnou zmenou. V deň rozhovoru nie je vydané žiadne rozhodnutie o údajnej nadbytočnosti
žalobcu, napriek tomu A. M. N. trvá na tom, že žalobca má odovzdať právnu agendu a všetky svojepracovné veci, majetok aj literatúru z dôvodu nadbytočnosti žalobcu, nie z dôvodu jeho odchodu na
materskú dovolenku. V tomto všetkom je zistenie súdu prvej inštancie nesprávne.
4.7 Dňa 29.04.2019 A. F. C. oznámil žalobcovi, že s ním bude rozviazaný pracovný pomer a to

isté oznámil aj A. M. N.. Následne zvolal poradu právneho odboru, na ktorej toto svoje rozhodnutie
oznámil všetkým zamestnancom právneho odboru. Porada sa uskutočnila preukázateľne predo dňom
20.05.2019, následne mal žalobca odovzdať svoju právnu agendu v príčinnej súvislosti s rozviazaním
pracovného pomeru s ním a nie ako uvádza súd prvej inštancie, že mal odovzdať svoju právnu agendu
v príčinnej súvislosti s jeho odchodom na materskú dovolenku.

4.8 Minutáž 00:15:46 – 00:16:21 (str. 7 – 8 prepisu) potvrdzuje, že organizačná zmena sa uskutoční ku
dňu 01.07.2019, na právnom odbore žalovaného zostáva pracovať novoprijatý zamestnanec A. E., F. L.
L. a A. M. N.,, ktorá odchádza do dôchodku s nástupom najneskôr dňa 16.10.2019. Zvukový záznam
preukazuje, že o čom sa dvaja účastníci rozhovoru dňa 20.05.2019 rozprávajú, to sa dňa 16.10.2019
stalo realitou – A. M. N. ukončila pracovný pomer u žalovaného.
4.9 Minutáž 00:28:52 – 00:33:11 (str. 13 – 15 prepisu) zvukového záznamu rozhovoru žalobcu s A.

M. N. sumarizuje, že A. B. C. končí na právnom odbore, A. M. N. o tom vie a vedela to už pred
poradou. Zvukový záznam preukazuje, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie uvádzal pravdivé
opísanie skutkového deja, ak uviedol, že ho s rozviazaním pracovného pomeru ku dňu 01.07.2019
vedúci právneho odboru oboznámil skôr ako dňa 27.05.2019. Dňa 20.05.2019 sa A. B. C. a A. M. N.
rozprávajúotom,žeA.M.N.ukončídňa15.10.2019pracovnýpomer,pretožejejdňa16.10.2019vznikne

nárok na dôchodok. A. F. C. v súdnom konaní tvrdil, že mal z dôvodu nadbytočnosti rozviazať pracovný
pomer s jedným zamestnancom právneho odboru a že o tom, že A. M. N. chce ísť na dôchodok dňa
27.05.2019 nevedel, čo nie je pravdivé tvrdenie, zvukový záznam potvrdzuje, že sa s A. N. rozprávali
o jej skončení pracovného pomeru už predo dňom 20.05.2019.
4.10 Žalobca vyjadril neporozumenie, že okresný súd a A. F. C. bránia tomu, že žalobcovi A. C. dňa

29.04.2019 oznámil, že bude nadbytočný. Na tom, kedy to presne bolo, podľa žalobcu až tak nezáleží.
4.11 Počas ďalšieho trvania pracovného pomeru sa dňa 17.06.2020 dostavili pred rodinný dom
žalobcu osoby D. L., zamestnanec žalovaného, A. O., zamestnávateľ subdodávateľa žalovaného, B.
E., zamestnanec subdodávateľa žalovaného a za prítomnosti vedúcej pošty G. E., zamestnankyne
žalovaného, zničili vstupnú bránu do rodinného domu žalobcu. Žalovaný nakoniec síce skutok priznal

a škodu uhradil, ale ak toto konanie žalovaného nepovažuje súd prvej inštancie ani len za konanie, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi, tak je úplne zbytočné veriť v nejakú spravodlivosť v súdnych konaniach.
Ak toto konanie nie je priestupkom, trestným činom a ani len porušením dobrých mravov, tak žalobca
bude ničiť dvere a brány každému, komu sa mu zachce.
4.12 Žalobca priložil k svojmu vyjadreniu prepis zvukovej nahrávky č. 16 o odovzdaní agendy

a telefonický rozhovor žalobcu a A. N. po porade právneho odboru v máji 2019, 2-krát USB kľúč
– zvuková nahrávka č. 16 – odovzdanie agendy, telefonický rozhovor žalobcu a A. N. po porade
právneho odboru, organizačný postup L./XX, plánovanie potreby zamestnancov, ktoré je založené
v spise a organizačnú smernicu OS-81 – obsadzovanie pracovných miest, čo je tiež založené v spise.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahuustanovenia§379C.s.p.(viazanosťrozsahom
odvolania),§380C.s.p.(viazanosťodvolacímidôvodmi),§383C.s.p.(viazanosťskutkovýmstavom),bez
nariadenia pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. v plnom rozsahu potvrdil s nasledovných dôvodov:

7. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd súhlasí s výrokmi aj dôvodmi v rozsahu odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Ustanovenie §387 ods. 1, 2 C.s.p. umožňuje odvolaciemu
súdu obmedziť sa vo svojom odôvodnení len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Krajský súd sa stotožňuje
s dôvodmi okresného súdu a na tieto odkazuje. Všetky vykonané dôkazy našli adekvátnu odozvu vo
vypracovanom rozhodnutí s odpoveďou na odvolacie námietky žalobcu. Okresný súd z vykonaného
dokazovania dospel ku správnym skutkovým záverom a tiež ku správnym záverom právnym.9. Zo spisového materiálu je zistiteľné, že žalobca pracoval u žalovaného od 01.12.1997 ako referent
- právnik na odbore právnom; podľa dohody o zmene pracovných podmienok zamestnanec vykonával

prácu vo funkcii špecialista – právnik (TP 030015); ďalšími dodatkami bola upravovaná už len mzda
žalobcu.
9.1 U zamestnávateľa žalobcu prebehli tri organizačné zmeny (1/ 30.06.2019, 2/ 14.11.2019, 3/
11.05.2021); v dôsledku prvej zo dňa 27.05.2019 bolo zrušené dňom 30.06.2019 pracovné miesto
a druh práce špecialista – právnik v Banskej Bystrici. V tom čase žalobca čerpal rodičovskú

dovolenku(od10.06.2019do22.12.2019),dovolenku(od23.12.2019do03.01.2020/piatok/adovolenku
nariadenú zamestnávateľom od 13.01.2020 /pondelok/ do 31.01.2020 /piatok/) a bol práceneschopný
(od 12.02.2020 do 01.02.2021).
9.2 Dňa 07.01.2020 /utorok po štátnom sviatku/ a 10.01.2020 /piatok/ prebehlo medzi žalovaným
a žalobcom vzhľadom na zrušenie miesta žalobcu v rámci prvej organizačnej zmeny ponukové
konanie podľa §63 ods.2 ZP, na základe ktorého po preštudovaní ponuky voľných pracovných miest

predložených zamestnávateľom žalobca prijal ponuku neobsadeného voľného pracovného miesta
vedúceho odboru úseku prevádzky, sekcie spracovania a prepravy zásielok, plánovania logistických
činností a centrálneho dispečingu, t.j. miesto vysokokvalifikovaného zamestnanca, riadiaceho zverený
útvar; jedným z požadovaných predpokladov na toto voľné miesto, zaradené do typovej pozície
odborný manažér, bola odborná prax 5 rokov, ktorú žalobca bol povinný preukázať; dňa 13.01.2020

doručil žalovaný žalobcovi výzvu na predloženie potrebných listinných dokladov a listom zo dňa
23.01.2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že predmetné pracovné miesto je zahrnuté do plánovanej
zmeny organizačnej štruktúry na úseku prevádzky a v zmysle interného dokumentu je potrebné na toto
miesto vedúceho odboru realizovať výberové konanie.
9.3 Žalobca dňom 27.01.2020 za účelom preukázania svojich predpokladov na uvedené miesto predložil

pracovnýposudok,podpísanýF.F.I.,generálnymriaditeľomspoločnostiLadexa.s.Moskva,generálnym
riaditeľom a konateľom Družba s.r.o., Demänovská dolina a Pilgrimoutour s.r.o. Liptovský Mikuláš o tom,
že v období rokov 1992 až 1997 bol zamestnancom spoločnosti Ladex a.s. Moskva, Rezníček spol. s.r.o.
Banská Štiavnica a Kores s.r.o. Banská Štiavnica vo funkciách riaditeľa vedúceho odboru centrálneho
dispečingu a dopravy a koordinátor nákupu tovarov a služieb.

9.4 Dňa 28.01.2020 žalovaný prostredníctvom riaditeľa ľudských zdrojov G. A. J., B. (č.l.69-70 spisu)
oznámil žalobcovi, že predloženým posudkom nepreukázal odbornú prax, požadovanú pre typovú
pozíciu vedúceho odboru úseku prevádzky, sekcie, spracovania a prepravy zásielok, odbor plánovania
logistickýchčinnostíacentrálnehodispečinguaRozhodnutímpredstavenstvaSlovenskejpoštyozmene
organizačnej štruktúry č. 455/2020-LZ-ORG zo dňa 28.01.2020 došlo s účinnosťou od 01.03.2020 ku

zrušeniu tohto miesta.
9.5 E-mailom zo dňa 05.02.2020 žalobca žalovanému oznámil, že dňa 03.02.2020 sa dozvedel, že na
pracovisko nemá chodiť a má sa dostaviť 12.02.2020 (č.l. 82). Listom z 05.02.2020 (č.l. 78-81, 83-86)
žalobca o.i. oznámil žalovanému, že dňa 12.02.2020 sa do práce dostaví.
9.6 Od 12.02.2020 do 01.02.2021 bol žalobca uznaný za práceneschopného.

9.7 Dňa 02.02.2021 (č.l. 74-75 spisu) bola osobne prerokovaná organizačná zmena podľa §63 ods.1
písm.b/ZPaponukovékonaniepodľa§63ods.2ZPmedzižalobcomažalovanýmozrušenípracovného
miesta žalobcu a o odmietnutí ponúknutého voľného pracovného miesta s tým, že žalobca zobral na
vedomie, že dňom 05.02.2021 o 10.00 h. sa dostaví na adresu pracoviska.
9.8Dňa05.02.2021napracoviskužalobcaprevzalvýpoveďpodľa§63ods.1písm.b/ZP(č.l.61-62spisu)

s tým, že v zmysle §74 ZP skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s príslušnou odborovou
organizáciou pôšt a logistiky (č.l. 63-64). Žalobcovi zamestnávateľ listom zo dňa 05.02.2021 o.i. oznámil,
že trojmesačná výpovedná doba mu začne plynúť od 01.03.2021 a uplynie dňom 31.05.2021 a počas jej
plynutia nie je povinný sa zdržiavať na pracovisku, len sa dostaviť na základe telefonickej alebo písomnej
výzvy zamestnávateľa za účelom riešenia pracovnoprávnych záležitostí vo vzťahu k osobe žalobcu;

súčasne mu nariadil vyčerpať zostatok dovolenky na zotavenie do termínu 31.05.2021 (č.l. 76).
9.9 Keďže pri preberaní výpovede dňa 05.02.2021 žalobca písomne vyjadril svoj nesúhlas s výpoveďou,
ktorú považuje za neplatnú a zotrval na prideľovaní práce, zamestnávateľ dňa 08.02.2021 žalobcovi
písomne oznámil, že na výpovedi podľa §63 ods.1 písm. b/ ZP, doručenej 05.02.2021 trvá (č.l. 77).
9.10 Dňa 31.05.2021 žalobca podal na okresný súd žalobu o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy,

o ktorej súd prvej inštancie rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom.

10. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že okresný súd správne skúmal
včasnosť podania žaloby a následne formálne podmienky platnosti výpovede. Správne uzavrel splneniepodmienok výpovede z pracovného pomeru a hoci tieto skutočnosti žalobca v odvolaní nenamietal,
krajský súd v zhode s okresným súdom zdôrazňuje, že ak sa zamestnávateľ rozhodne zrealizovať
organizačné zmeny (zmeniť výrobné, technologické postupy, zavádzať nové výrobné zariadenia) a

zmeniť tak systém práce, systém úloh, technologické vybavenie, resp. inak zvýšiť efektívnosť svojej
činnosti a v dôsledku toho nepotrebuje výkon práce od zamestnanca, tento zamestnanec sa pre neho
stane nadbytočný. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa,
jeho technického vybavenia alebo s inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím
o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť práce. Tieto organizačné zmeny sa musia

priamo dotknúť pracovnej pozície daného zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ končí pracovný pomer
výpoveďou pre tento výpovedný dôvod. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z dôvodu
uvedeného v §63 ods. 1 písm. b/, nesmie počas dvoch mesiacov po skončení pracovného pomeru
s takýmto zamestnancom znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať na toto pracovné miesto
iného zamestnanca (§61 ods. 3 ZP). Zamestnávateľ musí prijať rozhodnutie o organizačnej zmene v
písomnej forme; rozhodnutie o tom, s ktorým zamestnancom zamestnávateľ skončí pracovný pomer pre

nadbytočnosť, je výlučne v rozhodovacej právomoci zamestnávateľa (R 90/1967, R 57/1968, R 3/1992).
V prejednávanej veci bez pochybností žalovaný prijal tri organizačné zmeny, v rámci ktorých sa rozhodol
skončiť pracovný pomer s viac ako 205 zamestnancami.
10.1 Právne oddelenie zreorganizoval žalovaný postupne: žalobca pracoval v oddelení všeobecnej
právnej agendy spolu s jeho nadriadenou A. M. N. - vedúcou v Banskej Bystrici a A. H. O. a A. K. P. mali

miesto výkonu práce v Košiciach. V oddelení vybranej právnej agendy pracovalo sedem zamestnancov,
ich vedúcim bol F. D. Q. s výkonom práce v Bratislave; v Bratislave pracovala aj F. O., ostatní právnici
- A. G. P. H., F. A. E., A. M. R., G. J. E. a G. F. L. mali výkon práce v Banskej Bystrici. Organizačnou
zmenou zo dňa 27.05.2019 došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, keďže priamo v organizačnej
zmene sa uvádza, že sa ruší miesto právnika - špecialistu všeobecnej právnej agendy v Banskej Bystrici.

V Banskej Bystrici pracoval v oddelení všeobecnej právnej agendy len žalobca a jeho vedúca A. M. N.,
nepochybne došlo ku zrušeniu pracovného miesta žalobcu.
10.2 Pred organizačnou zmenou zo dňa 27.05.2019 v rámci celého právneho odboru u žalovaného
pracovalo celkom 12 zamestnancov (vedúci odboru A. F. C., vedúca všeobecnej právnej agendy A. M.
N., vedúci vybranej právnej agendy F. D. Q., A. H. O., A. K. P., A. F. O., A. G. P. H., F. A. E. - dočasne na

zastupovania F. L. L. na rodičovskej dovolenke, A. M. R., G. J. E., G. F. L. a žalobca), po organizačnej
zmene spolu s vedúcim odboru A. F. C. zostalo 11 právnikov.
10.3 Ďalšou organizačnou zmenou došlo k zrušeniu všetkých oddelení na právnom odbore a bolo
vytvorené len jedno oddelenie a to oddelenie právnej agendy a evidencie zmlúv s celkom 11
zamestnancami: desať pracovníkov a jeden vedúci právneho oddelenia (A. M. N. ukončila pracovný

pomer; pracovať zostal F. D. Q., A. F. O., A. G. P. H., A. M. R., G. J. E., G. F. L., A. H. O. a A. K. P., F.
A. E. od 05. 11. 2019 bol preradený zo zastupovania F. L. L., a od 24.11.2019 po ukončení rodičovskej
dovolenky F. L. L.).
10.4 V čase, keď uvedené organizačné zmeny u žalovaného prebiehali, žalobca čerpal rodičovskú
dovolenku (od 10.06.2019 do 22.12.2019), tzn. bol v ochrannej dobe, v rámci ktorej mu zamestnávateľ

nebol oprávnený dať výpoveď z organizačných dôvodov, ktorej by (povinne) predchádzala ponuková
povinnosť zamestnávateľa podľa §63 ods. 2 ZP.

11. Ani ohľadom skúmania splnenia ďalšej podmienky platnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou z organizačných dôvodov okresný súd nepochybil; žalobca v odvolaní osobitne túto

skutočnosť nenamietal a nesubsumoval pod konkrétny odvolací dôvod. Ponukovú povinnosť v zmysle
§63 ods. 2 písm. a), b) ZP si žalovaný voči žalobcovi splnil tým, že dňa 02.02.2021 prerokoval
organizačnú zmenu so žalobcom, ponúkol žalobcovi voľné pracovné miesta podľa zoznamu, ktoré
žalobca odmietol, čo potvrdil svojím podpisom; dňa 05.02.2021 doručil žalobcovi výpoveď (NS SR sp.zn.
3Cdo/261/2007 zo dňa 27.11.2008, sp.zn.4MCdo/5/2010 zo dňa 13.10.2011).

11.1 V tejto súvislosti odvolací súd len dopĺňa dôvody okresného súdu, že ak zamestnávateľ nemá
voľné pracovné miesto, ktoré by bolo pre zamestnanca vhodné, je povinný mu ponúknuť pre neho inak
vhodnú prácu, a to aj menej kvalifikovanú; povinnosť zamestnávateľa je považovaná za splnenú, ak
zamestnávateľ ponúkne zamestnancovi jedno z viacerých voľných pracovných miest, ktoré sa u neho
nachádzajú, a to aj za predpokladu, že zamestnávateľ má viacero voľných pracovných miest vhodných

pre zamestnanca aj z hľadiska jeho kvalifikácie; je výlučne na rozhodovacej právomoci zamestnávateľa,
ktoré z u neho voľných pracovných miest zamestnancovi ponúkne a povinnosť zamestnávateľa je
považovaná za splnenú momentom vykonania ponuky, na splnenie povinnosti zamestnávateľa nemá
vplyv stanovisko zamestnanca, a to ani ak zamestnanec ponúknuté miesto odmietne, lebo má záujem oiné voľné pracovné miesto a voči zamestnávateľovi sa ho dožaduje; je iba dobrou vôľou zamestnávateľa,
ak umožní zamestnancovi pred presunom na inú prácu aj prípravu na túto prácu, pretože Zákonník
práce to nevyžaduje.

12. Žalovaný výpoveď žalobcu prerokoval aj so zástupcami zamestnancov dňa 05.02.2021, čím
bola splnená podmienka §74 ZP, z vyjadrenia zástupcov zamestnancov vyplýva, že voči skončeniu
pracovného pomeru z dôvodu realizácie organizačnej zmeny nemajú výhrady.

13. Okrem toho, zo súdneho spisu je zistiteľné, že žalovaný ako zamestnávateľ oznámil v zmysle
§73 ZP dňa 09.05.2019 zástupcom zamestnancov t.j. odborovým organizáciám hromadné prepúšťanie
zamestnancov z organizačných dôvodov, čím si aj v tomto smere zákonnú povinnosť splnil (č.l. 1182).

14. V odvolaní žalobca poukazuje predovšetkým na diskriminačné správanie žalovaného voči žalobcovi.
Aj s touto otázkou sa okresný súd dostatočne vysporiadal, keď uviedol, že predmetná organizačná

zmena bola realizovaná za účelom šetrenia finančných prostriedkov a netýkala sa len žalobcu, ale
niekoľkých desiatok a neskôr stoviek zamestnancov žalovaného. V aktuálnom čase prebiehajúcej
organizačnej zmeny na právnom oddelení pracovali celkom štyria zamestnanci, z ktorých bol jeden
vedúci, ktorého sa zmena netýkala, dvaja právnici pracovali v Košiciach, týchto sa zmena nedotkla,
pretože musela byť zachovaná vzájomná zastupiteľnosť, a teda organizačná zmena sa mohla dotknúť

lenajedinežalobcu,pretonebolomožnéporovnávať,akotožiadalžalobca,prístupjehozamestnávateľa
ku nemu a ku ostatným zamestnancom a posudzovať z hľadiska diskriminácie. Správne okresný súd
poukázal na dôvod skončenia pracovného pomeru – organizačná zmena, kedy je ukončenie pracovného
pomeru a výber prepúšťaného zamestnanca výlučne v kompetencii zamestnávateľa.
14.1 V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že žalobca sa domáha v samostatnom konaní pred súdom

preskúmania diskriminačného správania žalovaného, ktoré je konanie je prerušené až do skončenia
konania o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy.
14.2 Ďalšie odvolacie námietky žalobcu zodpovedal už okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia
(napr. že dňa 30.04.2019 mal A. F. C. oznámiť žalobcovi, že bude prepustený kvôli svojmu veku, o čom
vystavila čestné prehlásenie manželka žalobcu, že žalobca dňa 30.04.2019 prišiel z práce domov a túto

skutočnosť jej oznámil, hoci v ten deň žalobca čerpal dovolenku, nebol v práci a nemohol sa stretnúť s
A. F. C.; o organizačnej zmene nerozhodoval A. F. C., ale generálny riaditeľ G. S.).

15. Žalobca v odvolaní namieta závery a tvrdenia okresného súdu, uvedené v odôvodnení, pretože
podľa neho nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nezohľadňujú skutkový stav, ako aj vyjadrenia,

prednesy a námietky žalobcu a k nim predložené dôkazy, považuje rozsudok za nesprávny, nedôvodný,
nespravodlivý a v rozpore s dobrými mravmi, tvrdenia a závery súdu, na ktorých súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie sú podľa neho nesprávne, neopodstatnené a v rozpore so súdnou praxou,
ide o výslovne subjektívne hodnotenie a formalistické rozhodnutie, okresný súd neprihliadol na jeho
argumentáciu, nevysporiadal sa s ňou a bez ďalšieho sa jednostranne stotožnil s argumentáciou

žalovaného.
15.1 Odvolací súd sa s týmito námietkami odvolateľa nestotožňuje; z rozhodovacej činnosti Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyplýva, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj
odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III.
ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že
článok 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak,
že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie

vyplývajúcu z článku 6 ods. 1 Dohovoru možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu.
Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strane, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.15.2 Aj Najvyšší súd SR v uznesení z 15.07.2010, sp.zn. 5Cdo/106/2010 uviedol, že to, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruis Toria proti Španielsku z 09.12.1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, §29; Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, séria A, č. 303-B; Georgia Dis
proti Grécku z 29.05.1997; Higgins proti Francúzsku z 19.02.1998).

15.3 Krajský súd má za to, že súd prvej inštancie vyhotovil rozsudok v súlade s vyššie uvedeným
a v súlade s ustanovením §220 ods. 1, 2 C.s.p.; uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný,
aké prostriedky procesnej obrany použil, vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil.

16. Žalobca v odvolaní namieta, že výpoveď A. T. O., L. C. a ďalších svedkov sú dôkazy, ktoré nie
sú dôveryhodné, pretože svedkovia neboli súdom poučení podľa §196 ods.1,2 C.s.p. Tieto tvrdenia sú
v rozpore s obsahom preskúmavaného spisu, pretože JUDr. Vladimír Šalamún v tejto prejednávanej

veci vypočúvaný nebol a ani nepredkladal písomné vyjadrenie; v spise je založená len jeho dohoda
o skončení pracovného pomeru so žalovaným. L. C., manželka žalobcu vystavila čestné prehlásenie,
že dňa 30.04.2019 prišiel jej manžel z práce domov skôr a že mu mal A. F. C. oznámiť v práci,
že bude prepustený kvôli svojmu veku; ohľadom nezrovnalostí v tomto čestnom prehlásení, keďže
žalobca v uvedený deň čerpal dovolenku a v práci nebol a nemohol sa so svojím nadriadeným stretnúť,

navrhoval žalobca vypočuť manželku, čo okresný súd odmietol. Hoci túto skutočnosť v odvolaní namietal
a spochybňoval procesný postup okresného súdu, v konečnom dôsledku uznal, že na týchto dôkazoch
pred súdom prvej inštancie ani netrval (č.l. 1287).
16.1 Rovnako odvolacia námietka žalobcu s návrhom vypočuť svedkyňu A. M. N. zostala v rovine
konštatovania žalobcu, že „nesúhlasil s postupom prvostupňového súdu, ktorý odmietol vykonal

žalobcom navrhované dokazovanie“.
16.2 Žalobca namietal aj nevykonanie dôkazov okresným súdom na jeho návrh predložením pracovných
zmlúv zamestnancov právneho odboru, čím porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a aj uplatnil
sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania, ktorá sa v sporoch s ochranou slabšej strany nemá použiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že na návrh žalobcu okresný súd uložil žalovanému povinnosť predložiť

navrhované dôkazy, ktorú povinnosť žalovaný splnil a požadované pracovné zmluvy do spisu predložil.
Nemožno okresnému súdu vytknúť ani nezákonné použitie procesných ustanovení o zákaze použitia
ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania, pretože žiadne takéto pochybenia zo spisu nevyplývajú.

17. Zhrnúc vyššie uvedené, žalobca odvolacie dôvody formálne vymedzil odkazom na §365 ods. 1

písm. b/, e/, f/ a h/ C.s.p. bez toho, aby pri všetkých z nich aj riadne identifikoval, v akom konkrétnom
pochybení vidí ich naplnenie. Odvolací dôvod s odkazom na §365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (prvostupňový
súd mu mal nesprávnym procesným postupom znemožniť ako strane sporu, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces) a
§365 ods. 1 písm. e/ a f/ C.s.p. (vady v skutkových zisteniach súdu) z odvolania nemožno abstrahovať,

keďže žalobca len okrajovo namieta procesný postup prvostupňového súdu s poukazom na to, že
ním navrhnuté dôkazy okresný súd nevykonal (pracovné zmluvy ostatných právnikov u žalovaného
a informácie o výške ich miezd) a nepredvolal všetkých ním navrhnutých svedkov (A. M. N. a
manželku žalobcu). Žalobca nepreukázal, že by okresný súd vo vzťahu k nemu konal protiprávne a
uvádza v tejto súvislosti tvrdenia, že prvostupňový súd nevykonal všetky podstatné ním navrhnuté

dôkazy (pracovné zmluvy ostatných zamestnancov právneho odboru žalovaného), ktoré tvrdenia
nekorešpondujú s obsahom spisu.
17.1 Nie je naplnený odvolací dôvod ani podľa §365 ods. 1 písm. e/ C.s.p., keďže vo vzťahu k návrhom
žalobcu na dokazovanie pred ukončením dokazovania a pred vyhlásením rozsudku z obsahu spisu
vyplýva, že na otázku konajúceho zákonného sudcu žalobca sa výslovne vyjadril, že nenavrhuje v tejto

veci vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Okresný súd neporušil procesné ustanovenia o koncentrácii konania,
správne aplikoval aj ustanovenia §191 C.s.p. aj §196 ods.2 C.s.p.17.2 Vo vzťahu ku odvolacej námietke ohľadom nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie
pri predbežnom právnom posúdení veci žalobcom je potrebné vychádzať z procesnej úpravy §181 ods.
2 C.s.p. Okresný súd ani týmto procesným postupom nepochybil.

17.3 Odkaz žalobcu na potrebu vykonania dokazovania v odvolacom konaní podľa §366 C.s.p. je bez
právnej relevancie, pretože žalobca v odvolaní opätovne ponúka tvrdenia a predkladá dôkazy, uvádzané
v prvostupňovom konaní.
17.4 Ďalšie odvolacie dôvody (§365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. - nesprávne právne posúdenie veci
prvostupňovým súdom) žalobca bližšie nekonkretizoval a ani krajský súd ich z odvolania neidentifikoval,

preto sa nimi už ďalej nezaoberal.

18. Len pre úplnosť krajský súd poznamenáva, že žalobca poukazoval na neplatnosť výpovede aj
vzhľadom na porušenie dobrých mravov zamestnávateľom voči jeho osobe, keď mu zamestnanci rozbili
bránu na rodinnom dome a spôsobili škodu. Krajský súd z obsahu zistil, že žalobca nadobudol do
vlastníctva spolu s manželkou v režime BSM rodinný dom, ktorý sčasti prenajal zamestnávateľovi

na prevádzkovanie pošty za – podľa neho – nevýhodných pre neho podmienok v nájomnej zmluve.
Vzniknutá žalobcovi škoda a skutočnosti s tým spojené boli predmetom prieskumu v inom súdnom
konaní, iniciovaného žalobcom voči žalovanému, ktoré nemalo dopad na predmetný pracovnoprávny
spor a bolo ukončené dohodou o urovnaní.

19. Krajský súd preskúmal podané odvolanie, podané bez bližšej špecifikácie a konkretizácie odvolacích
dôvodov a nevidiac ich naplnenie, sa nimi užšie nezaoberal a reagoval na ne len v rámci možného
posúdenia podľa obsahu s prihliadnutím na to, že žalobca sám má právnické vzdelanie, a to v hraniciach
ustanovení §316 až §323 C.s.p. Značná časť obsahu odvolania predstavuje prejavy nespokojnosti
a subjektívneho vnímania žalobcu konania pred súdom prvej inštancie, ktorých dôvody sú zo skutkového

a právneho hľadiska zo spisu nezistiteľné.
19.1 Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil ani dôvodnosť aplikácie ustanovenia §366 C.s.p., ako
to navrhoval odvolateľ a s dôkazmi, predloženými žalobcom v odvolaní sa nevysporadúval.
19.2 Vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu prvostupňového konania najavo, okresný
súd rozhodol vo veci správne, správne posúdil skutkový aj právny stav, aplikoval na danú právnu vec

správne právne normy, ich obsah správne interpretoval a správne ich aplikoval na daný skutkový stav.

20. Okresný súd v prejednávanej veci vo svojom rozsudku dal podľa názoru krajského súdu odpoveď
na zásadné otázky, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu o zamietnutí žaloby žalobcu.
20.1 Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu, nevidiac dôvody na jeho zmenu (§388 C.s.p.)

alebo zrušenie (§389 C.s.p.) v plnom rozsahu v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, a to aj vo výroku
o trovách konania, ktorý osobitne odvolaním nebol napadnutý, ale bol krajským súdom preskúmavaný
ako výrok súvisiaci (§379 písm. a/ C.s.p.).

21. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa §255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §262 ods.

1 C.s.p., za použitia §396 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške trov konania pred odvolacím súdom rozhodne
súdny úradník okresného súdu podľa §262 ods. 2 C.s.p.

22. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces(§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).