Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 26, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/228/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420200238
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8420200238.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Y. J., narodeného XX. T. XXXX, Ľ., L. XXX/
X, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Maroš Zima, s.r.o., Stará Ľubovňa, Okružná
1945/107, IČO: 47 234 831, 2/ T.Q. P., narodenej XX. Y. XXXX, Ľ., L. XXX/X, proti žalovaným 1/ P. J.,
narodenému XX. H. XXXX, Ľ., R. U. XXXX/XX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr.
Marcel Mašan, s.r.o, Poprad, Dostojevského 3313/12, IČO: 36 858 935, 2/ T. J., narodenému XX. U.

XXXX, Ľ., X. XXXX/XXX, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, pôvodne vedenom na Okresnom súde
Kežmarok pod sp. zn. 6C/4/2020, súčasne vedenom na Okresnom súde Poprad, o dovolaní žalobcu 1/
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. apríla 2022 sp. zn. 12Co/4/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni 2/ a žalovanému 2/ sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

Žalovaný 1/ má voči žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 30. júla 2021
č.k. 6C/4/2020-126 vo výroku I. určil za neplatnú darovaciu zmluvu z 18. januára 2008 uzatvorenú medzi
darkyňou V. J., rod. W. a obdarovaným P. J., rod. J.; vo výroku II. úspešným žalobcom 1/ a 2/ náhradu

trov konania nepriznal a vo výroku III. priznal štátu voči žalovanému 1/ plnú náhradu trov konania.
1.1. Svoje rozhodnutie postavil na závere, že v konaní pod sp. zn. 2C/100/2009 sa v tomto spore
žalovaný 1/ (P. J.) v postavení žalobcu domáhal voči v tomto spore žalobcom 1/ (Y. J.) a 2/ (T. P.) a
žalovanému 2/ (T. J.) v postavení žalovaných zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v
jeho prospech k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, k.ú. Ľ., ktorých podielovými spoluvlastníkmi
sú označené osoby s tým, že jeho žalobe bolo vyhovené rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn.

2C/100/2009 z 12. apríla 2011, ktorý bol na základe odvolania podaného protistranou uznesením
odvolacieho súdu sp. zn. 11Co/59/2011 z 26. júna 2012 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že odvolací súd o.i. uložil súdu prvej inštancie ako
predbežnú otázku vyriešiť si otázku ne/platnosti tu napádanej darovacej zmluvy (vznesenú žalovanými)
v tom zmysle, či darkyňa bola v čase uzatvorenia darovacej zmluvy schopná posúdiť význam svojho
konania a jeho následky, pretože spoluvlastnícky podiel na vyporiadavaných nehnuteľnostiach o 6/10

z celku žalovaný 1/ nadobudol práve na základe tejto darovacej zmluvy. Odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu bolo pre žalovaných 1/ a 3/ impulzom na podanie určovacej žaloby, ktorú súd z
konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vylúčil na samostatné konanie s tým, že na
návrh žalovaných 1/ a 3/ (v tomto spore žalobcov 1/ (Y. J.) a 2/ (T. P.) pribral do konania na strane
žalovaného 2/, žalovaného 2/ (T. J.) z konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Naliehavý
právny záujem na podanej žalobe mal za preukázaný tým, že nie len žalobcovia, ale všetky strany

sporu dosiahnu odstránenie spornosti a ochranu svojich oprávnených záujmov, lebo v prípade kladného
rozhodnutia nebude potrebné, aby prebiehalo nové konanie o určenie vlastníckeho práva, no budepotrebné nanovo prejednať dedičstvo po darkyni neb. V. J.. Na základe vykonaného dokazovania,
predovšetkým s poukazom na výpovede strán sporu, svedkýň X., T., T.. D., T.. Z. a závery znaleckého
posudku psychiatričky T.. W. dospel k záveru, že darkyňa nemala v čase uzatvorenia napadanej

zmluvy spôsobilosť na taký právny úkon a preto napadanú darovaciu zmluvu vyhlásil za neplatnú. Na
závery posudku znalkyne L.. R. svedčiacom o opaku nemohol prihliadať, lebo táto znalkyňa nebola
oprávnená posudzovať otázku, či darkyňa bola spôsobila uzatvoriť darovaciu zmluvu. Uviedol dôvody,
prečo nevykonal žalovaným 1/ navrhnutý výsluch T.. W.. Úspešní žalobcovia si náhradu trov konania
neuplatnili, zo spisu im žiadne ani nevyplývali, preto im ich náhrada nebola priznaná. Štátu proti

neúspešnému žalovanému 1/ priznal plnú náhradu trov. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke
posúdil podľa ustanovení § 137 písm. c) CSP, § 34 a § 38 ods. 1, ods. 2 Obč. zák.; výrok o trovách
konania podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného 1/ rozsudkom z 28.
apríla 2022 sp. zn. 12Co/4/2022 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo vyhovujúcom určovacom

výroku tak, že žalobu zamietol a stranám ani štátu náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na to, že
odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania
či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je len právne posúdenie
otázky ne/existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú posudzoval už súd
prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať

pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).
2.1. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP (vzájomná určovacia žaloba
bola podaná dňa 16. novembra 2017, teda za účinnosti Civilného sporového poriadku), je naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti
určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky

tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú
existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako
neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to
aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu
(nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku

súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu
vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval
nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 217
ods. 1 v spojení s § 383 CSP).
2.2.Určovaciažalobapotomniejeprípustná(niejedanýnaliehavýprávnyzáujem)vtedy,akrozhodnutie

o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného
súdneho sporu, čo v súdenej veci bezpochyby nastalo, pretože tak, ako to konštatoval aj odvolací súd
v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako prejudiciálnu otázku vo vyporiadavacom
konaní, bolo potrebné riešiť otázku ne/platnosti tu napádanej darovacej zmluvy (vznesenú žalovanými)
v tom zmysle, či darkyňa bola v čase jej uzatvorenia schopná posúdiť význam svojho konania

a jeho následky, na základe ktorej zmluvy mal žalobca nadobudnúť svoj spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnostiam, ktoré urobil predmetom vyporiadavacieho konania. Záver o neexistencii naliehavého
právneho záujmu na tu požadovanom určení umocňuje i fakt, že nová právna úprava civilného procesu
(zák. č. 160/2015Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01. júla 2016, pričom v tomto spore určovacia
žaloba bola podaná dňa 16. novembra 2017, teda za účinnosti CSP) rozlišuje žaloby na určenie práva

podľa § 137 písm. c) CSP a žaloby na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, kde
u žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U
žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak
požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy

nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu, pričom zo
žiadneho osobitného predpisu nevyplýva prípustnosť konkrétneho určenia právnej skutočnosti, v tomto
prípade neplatnosti darovacej zmluvy. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a právnych
argumentov dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v I. vyhovujúcom
určovacom výroku je potrebné postupom podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu zamietnuť.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca 1/ (ďalej aj „dovolateľ“), prípustnosť
ktorého vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, namietajúc nesprávne právne posúdenie
veci, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci odvolaciemu súdu. Podľa dovolateľa odvolací súdnesprávne posúdil otázku prípustnosti určovacej žaloby a naliehavého právneho záujmu. Predmetom
konania vedenom na Okresnom súde Kežmarok sp.zn. 2C/100/2009 je žaloba o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom námietka neplatnosti darovacej

zmluvy uzavretej medzi V. J. a žalobcom je výlučne otázkou prejudiciálnou, preto žalovaní 1/ a 2/ podali
vzájomnú žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy. V prípade posudzovania prejudiciálnej otázky
- neplatnosti darovacej zmluvy, jej zodpovedanie nebude vo výrokovej časti rozsudku, na jej základe
nemôže dôjsť ani k zmene zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností.

4. Žalobkyňa 2/ v písomnom vyjadrení vyjadrila súhlas s dovolaním žalobcu 1/. Žalovaný 1/ sa v
písomnom vyjadrení stotožnil s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré považuje za vecne
správne, preto navrhol dovolanie odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Žalovaný
2/ v písomnom vyjadrení poukázal na to, že má snahu o mimosúdne vyriešenie celého sporu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§

35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu - žalobca,
v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, skúmal prípustnosť
dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcu 1/
nie je prípustné a je potrebné ho odmietnuť.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu
(rozhodnutianajvyššiehosúdu,sp.zn.2Cdo/165/2017,3Cdo/14/2017,4Cdo/157/2017,5Cdo/155/2016,
8Cdo/67/2017, 9Cdo/72/2020).

7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa
na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v
civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže
súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania.

Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017,
8Cdo/99/2017, 9Cdo/72/2020).

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty

strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne
prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je
skôr reštriktívny výklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017,
8Cdo/73/2017, 9Cdo/72/2020).

9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje
k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti

dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva
len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť
vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 ods. 1 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania
treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania.

10. Vyššie naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.
V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421

CSP.

11. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo odvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

12. Žalobca 1/ prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého je
dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je procesnou povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 421 CSP v spojení s § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti

dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dôvodom prípustnosti dovolania.

14. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí dovolateľ
konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd; vysvetliť,

v čom je riešenie právnej otázky odvolacím súdom nesprávne; uviesť ako by mala byť táto otázka
správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu
právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

15. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP, nevymedzí
právnu otázku, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú
vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach;
ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. V prípade absencie vymedzenia právnej
otázky nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych

otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu
dovolateľa; v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací
prieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho
konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová
S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,

Praha: C. H. BECK 2016, str. 1382).

16. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku
kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd doposiaľ neriešil a je daná potreba, aby dovolací
súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovolania

je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi doposiaľ neposudzoval právnu otázku vymedzenú
dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak dovolateľ
vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími
dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho,
ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia dovolateľom vymedzenej právnej otázky a že sa jedná o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto
ustanovenie.

17. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie

tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka
hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na
aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na
jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo

rozhodnutieodvolaciehosúdu,ikebybolaprípadnevpriebehukonaniasúdmiposudzovaná,nemôžebyť
považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP
musí byť procesnou stranou nastolená jasným, zrozumiteľným a nepochybným spôsobom. Dovolací súd
je viazaný len tým, ako dovolateľ právnu otázku nastolí.18. Ako už bolo uvedené, z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP vyplýva, že otázkou relevantnou pre
prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia môže byť len otázka právna (hmotnoprávna alebo

procesnoprávna, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho
súdu) a nie otázka skutková. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní
spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania; to znamená, že pri jej
riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo
alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti

nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá
listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec a pod. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky
(quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej
norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu
interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok)
prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy

na posudzovaný prípad. Ak v dovolaní vymedzená otázka - ktorú má podľa dovolateľa posudzovať vo
svojom rozhodnutí dovolací súd - nie je právnou otázkou, ale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená
zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 CSP a takúto otázku nie
je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť (3Cdo/218/2017, 3Cdo/27/2019, 4Cdo/172/2017,
4Cdo/148/2018, 8Cdo/144/2018, 9Cdo/213/2021).

19. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolací súd v súlade s vyššie
uvedeným skúmal, či dovolateľ vymedzil takú právnu otázku, na vyriešení ktorej spočívalo rozhodnutie
odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej viedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), či
vysvetlili jej podstatu a uviedli súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na

ktorom založil svoje rozhodnutie a zároveň ide o otázku v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ
neriešenú.

20. Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že dovolateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym
zástupcom (advokátom), výslovne odkázal na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP, z

ktorého vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania, následne však uviedol predovšetkým všeobecnú
charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa jeho názoru došlo v konaní pred odvolacím súdom,
dostatočne jasne a konkrétne však neformuloval žiadnu právnu otázku. Dovolací súd uvádza, že v
zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 51/2020, III. ÚS 387/2021) v
prípade posudzovania prípustnosti dovolania je dovolací súd viazaný vymedzením právnej otázky,

od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ
vyjadril predovšetkým svoj nesúhlas s právnym posúdením odvolacieho súdu. Samotné polemizovanie
dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia
alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu prípadu (sporu), však významovo
nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods. 2 CSP (m. m. 3Cdo/28/2017,

4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017, 9Cdo/8/2020, 9Cdo/216/2021).

21. Dovolací súd v snahe poskytnúť dovolateľovi odpoveď na jeho námietku nesprávneho právneho
posúdeniaotázkyprípustnostijehourčovacejžalobypoukazujenajudikátR1/2023uverejnenývZbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, podľa ktorého žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu

(podanázaúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadku)ježalobouourčenieprávnejskutočnostipodľa§137
písm. d) Civilného sporového poriadku. Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu,
ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu. (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021). Predmetom tohto sporu bolo určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy na byt. Dovolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že

ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností považovala žaloby o
určenie (ne)platnosti právnych úkonov, podané po 1. júli 2016, za žaloby o určenie právnej skutočnosti
podľa§137písm.d)CSP,ktorýchprípustnosťjepodmienenáexistenciouosobitnéhopredpisu.Uvedenú
rozhodovaciu prax potvrdzujú aj ďalšie rozhodnutia vo veciach sp. zn. 7Cdo/268/2019, 4Obdo/56/2020,
4Obdo/71/2020, 4Cdo/26/2021, 9Cdo/7/2021. Uznesenie sp.zn. 7Cdo/268/2019 z 25. novembra 2020

bolo dokonca publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát (R
14/2021). Právny názor, podľa ktorého podľa novej právnej úpravy CSP nie je možné žalovať neplatnosť
právnych úkonov (právnej skutočnosti), ak to nevyplýva z osobitného predpisu, je prijímaný naprieč
senátmi tak občianskoprávneho, ako aj obchodnoprávneho kolégia NS SR.22. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je v súlade s vyššie citovanou ustálenou rozhodovacou
praxou dovolacieho súdu.

23. Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie žalobcov ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP
odmietol.

24. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP. Žalobkyni 2/ a žalovanému 2/ náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi 1/ ako neúspešnej
strane nepriznal, nakoľko im žiadne nevznikli, žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov dovolacieho
konania vzhľadom na jeho úspech v dovolacom konaní.

25. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.