Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 29, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/109/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123220373
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123220373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
A. B. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpený Mgr. Tomášom Michnicom,
advokátom so sídlom AK Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina, IČO: 53 198 646, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Račianska 71, 813 11
Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica, č.k. 9C/3/2023-124 zo dňa 20. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%,
ktoré mu je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom
č.k. 9C/3/2023-124 zo dňa 20. septembra 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) žalobu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný žalobca

nahradiť v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške (druhá
výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa od žalovaného domáhal náhrady
nemajetkovej ujmy podľa ustanovení zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.514/2003 Z.z.“), a to
vo výške 26.900,-Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu Špecializovaného trestného súdu

pri rozhodovaní vo veciach vedených pod sp.zn. DP-2Ntt-96-2020-935-V-ŠTS-BB (príkaz zo dňa
08.09.2020) a 1Tp/5/2020 (rozhodnutia zo dňa 17.09.2020 a 15.12.2020) a postupu orgánov štátnej
správy Špecializovaného trestného súdu (ďalej aj „ŠTS“), ktorý predchádzal rozhodovaniu sudcov pre
prípravné konanie v označených veciach. Žalobca v žalobe namietal zaradenie sudcu JUDr. Gietliho do
služieb sudcov pre prípravné konanie, ktorý bol na základe zmeny rozvrhu práce, resp. zmeny rozpisu
služieb, ktorá je prílohou k rozvrhu práce, zaradený na čas, keď sa pripravovalo zadržanie žalobcu
a následne podanie návrhu na jeho vzatie do väzby. Uvedené zaradenie JUDr. Giertliho do služieb

sudcovpovažovalzacielené;sudcaJUDr.Giertlihoužvroku1999nechalnezákonneodpočúvať.Sudca
JUDr. Giertli pritom v roku 2020 nebol zaradený do rozpisu služieb sudcov pre prípravné konanie, až
zmenou rozpisu služieb zo dňa 07.08.2020 bol zaradený do služby v čase od 07.08. do 24.08.2020
a od 21.09. až do 28.09.2020. Ďalšou zmenou zo dňa 31.08.2020 bol zaradený do služby v čase od14.09. do 21.09.2020 a pôvodný sudca určený do služby v tomto termíne JUDr. Púchovský bol podľa
tejto zmeny zaradený do služby v čase od 21.09. do 28.09.2020. Sudca JUDr. Giertli potom vo veci
vedenej pod sp.zn. 1Tp/5/2020 rozhodoval dňa 17.09.2020 a 15.12.2020 ako sudca pre prípravné

konanie. Pre žalobcu manipulácia so službukonajúcimi sudcami pre prípravné konanie a dôvody zmien
zaradenia do služby nie sú zistiteľné. Zdôraznil, že takéto zmeny považuje Ústavný súd Slovenskej
republiky a Európsky súd pre ľudské práva za zakázané, v rozpore s právom na zákonného sudcu
a transparentným postupom pri jeho určovaní. Samotný rozvrh práce na str. 5 pre rok 2020 definuje, že
podľa § 53 ods.1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon č.757/2004 Z.z.“ alebo „Zákon o súdoch“) náhodným výberom nie je možné prideliť vec, v ktorej
je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu, a to okrem iného v prípadoch rozhodovania o väzbe
a príkazu na domovú prehliadku. Uvedené znenie rozvrhu práce však nezodpovedá zneniu ustanovenia
§ 51 ods.3 zákona č. 757/2004 Z.z.; v rozvrhu práce nie je zmienka o tom, aká objektívna skutočnosť
bránilaprideliťvecnáhodnýmvýberomvsúladesustanovením§51zákonač.757/2004Z.z.avyhláškou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.118/2005 Z.z. o náležitostiach rozvrhu práce (ďalej

len „vyhláška č.118/2005 Z.z.“). Žalobca tak mal za to, že ním citovaná časť rozvrhu práce je v rozpore
so zákonom, ale aj Ústavou Slovenskej republiky a Dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná;
dôsledkom nesprávneho úradného postupu je nenaplnenie ústavou mu priznaného práva na zákonného
sudcu, keď nebola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. V rozpore s právom na zákonného
sudcu je taktiež úprava v rozvrhu práce v odd. 7 bod 1 pre rok 2020, podľa ktorej o žiadosti obvineného

o prepustenie z väzby na slobodu rozhoduje ten sudca pre prípravné konanie, ktorý obvineného vzal
do väzby. Žalobca napokon v žalobe tvrdil, že v čase rozhodovania o návrhu na vydanie príkazu na
domovú prehliadku rozvrh práce nezabezpečoval pridelenie vecí zákonnému sudcovi, založené na
náhodnom výbere; k zmene rozpisu služieb došlo kabinetným spôsobom predsedom súdu, ktorý bol
netransparentný a nepreskúmateľný.

1.2 Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. S poukazom na ustanovenie § 50
ods.1 zákona č. 757/2004 Z.z. tvrdil, že rozvrh práce je akt riadenia predsedu súdu, nejde o výsledok
konania orgánu verejnej moci o právach a právom chránených záujmoch konkrétnych fyzických osôb
a nepredstavuje individuálny právny akt orgánu verejnej moci alebo postupu orgánu verejnej moci pri

výkone verejnej moci v konkrétnom konaní, v ktorom by sa rozhodovalo o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb. Iba súd konajúci v príslušnej trestnej veci a iba v rámci
trestného konania skúma zachovanie práv obvineného alebo obžalovaného na zákonného sudcu; súd
v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený preskúmavať a hodnotiť, či v trestnom konaní došlo
k porušeniu práv obžalovaného alebo obvineného garantovaného ústavou a Trestným poriadkom.

Vychádzaťmôželenzvýsledkutrestnéhokonania.Vtomtosmerežalovanýzdôraznil,žetrestnékonanie
vo veci žalobcu skončilo uzatvorením dohody o vine a treste medzi žalobcom a prokurátorom a jej
schválením príslušným súdom; v priebehu trestného konania nebolo konštatované porušenie práva
žalobcu na zákonného sudcu. Žalovaný tak mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho
úradného postupu, vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym postupom

súdu a deklarovanou škodou; namietané porušenie práva si neuplatnil ani v opravnom prostriedku
proti rozhodnutiu o väzbe a predĺžení väzby v konaní sp.zn. 1Tp/5/2020. Nenamietal ani nezákonnosť
získaných dôkazov v dôsledku domovej prehliadky. S poukazom na závery vyplývajúce z rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/24/2004, sp.zn. 3Cdo/220/2010 a Najvyššieho súdu
Českej republiky sp.zn. 2CdoN/129/1997 žalovaný tvrdil, že zabezpečovanie podkladov a dôkazov pre

rozhodnutie v konaní nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Rovnaký záver je potrebné
prijať aj vo vzťahu k procesným podmienkam alebo predpokladom konania a vydania rozhodnutia,
medzi ktoré patrí aj právo na zákonného sudcu. Žalovaný tvrdil, že účelom a zmyslom zákona č.
514/2003 Z.z. nie je a ani nemôže byť revízia rozhodnutí súdov v iných konaniach, ale výlučne náhrada
škody spôsobenej rozhodnutím alebo postupom orgánov verejnej moci, ak sa príslušným spôsobom

preukáže rozpor s objektívnym právom alebo účelom konania orgánu verejnej moci. Pri rozhodovaní
o väzbe pritom nie je predpoklad vzniku práva na náhradu škody postavenej na konštatovaní rozporov
rozhodnutia o väzbe s objektívnym právom, ale na spôsobe skončenia trestného konania. Pokiaľ ide
o rozvrh práce, právna úprava v zmysle zákona č. 757/2004 Z.z. počíta s vopred určeným sudcom na
určité časové obdobie, počas ktorého návrh na rozhodnutie vo veciach s nemožnosťou prideľovania vecí

náhodným výberom na súd napadne. Ide o pevné pravidlá prideľovania vecí na rozhodnutie, vylučujúce
svojvôľu pri prideľovaní konkrétnej veci napadnutej súdu na rozhodnutie. Právo na zákonného sudcu je
zachované, ak v tej istej veci väzby rozhoduje sudca, ktorý už rozhodoval. S poukazom na ustanovenie
§ 7 ods.1 vyhlášky č. 118/2005 Z.z. zdôraznil, že zoznam sudcov s nariadenou pohotovosťou sa podľapotreby spravidla štvrťročne aktualizuje; vykonávanie neskorších zmien v rozvrhu práce vrátane rozpisu
služieb sudcov pre prípravné konanie je zákonom a vyhláškou predpokladaný postup orgánov správy
súdu v prípadoch nepredvídateľných okolností brániacich výkonu práce podľa schváleného predpisu.

NapokonrozvrhpráceŠpecializovanéhotrestnéhosúdubolvpriebehukalendárnehoroka2020menený
7-krát.

1.3 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 1 písm. a), § 2, § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., ďalej
aplikoval ustanovenia § 50 a § 51 zákona č. 757/2004 Z.z., vykonal dokazovanie oboznámením sa so

žalobou, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom
spise, predloženými stranami sporu.

1.4 Žalobca v ďalšom konaní doplnil svoju argumentáciu v tom smere, že aktivity orgánov činných
v prípravnom konaní boli dlhodobo pripravované a vyšetrovatelia si čas na procesné úkony zvolili podľa
osoby sudcu, ktorý bol určený bez transparentnej zmeny rozpisu služieb. Poukázal na časové súvislosti

a skutočnosť, že 31.08.2020 bol zmenený predsedom Špecializovaného trestného súdu rozpis služieb
pre prípravné konanie a dňa 04.09.2020 bol podaný návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku,
ktorému vyhovel práve predseda Špecializovaného trestného súdu dňa 08.09.2020. Domová prehliadka
bola následne vykonaná dňa 14.09.2020. Nešlo o náhodu, ale o koordináciu jednotlivých úkonov medzi
políciou, prokurátorom a súdom, pri ktorej dochádza k nezákonnému a neústavnému zásahu práva

na zákonného sudcu. Rozvrh práce na rok 2020 napokon v súvislosti so zmenami rozpisu služieb
sudcovneobsahuježiadnestanoviskoSudcovskejradyanizdôvodnenie.Zrozpisuslužiebpreprípravné
konanie je pritom nesporné, že na každý týždeň sú určovaní do služieb dvaja sudcovia, jeden ako
náhradník; podmienka náhodného výberu je splnená, ak sa vec prideľuje jednému z aspoň dvoch
sudcov. Informácie k dôvodom zmeny rozpisu služieb mu sprístupnené neboli; zistil však, že v deň

rozhodovania o jeho vzatí do väzby bol zákonný sudca JUDr. Púchovský na pracovisku a rozhodoval
vydaním trestného rozkazu. Napokon poukázal aj na vývoj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorá sa vymedzila proti kabinetnému rozhodovaniu o zmenách v rozvrhu práce. V trestnom
konaní však túto skutočnosť nenamietal z dôvodu, že rešpektuje princíp subsidiarity Ústavného súdu
Slovenskej republiky a túto otázku majú primárne riešiť všeobecné súdy.

1.5 Súd prvej inštancie ustálil predmet sporu tak, že predmetom konania bol nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom
Špecializovaného trestného súdu pri rozhodovaní vo veciach jeho vzatia do väzby ako aj rozhodnutím
o nariadení domovej prehliadky v súvislosti s postupom orgánov štátnej správy Špecializovaného

trestného súdu, ktorý predchádzal rozhodovaniu sudcov pre prípravné konanie v týchto veciach, a to
konkrétne zmenou rozvrhu práce – rozpisu služieb sudcov pre prípravné konanie pre rok 2020. Okresný
súd ustálil predpoklady pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného
postupu v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., ktorými sú existencia nesprávneho úradného
postupu, existencia škody a priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody (ujmy). Vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu okresný súd poukázal na
ustanovenie § 1 písm. a), § 2 a § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., poukázal na obsah dôvodovej správy
k ustanoveniu § 9 ods.1 citovaného zákona. Aj z ustanovení § 50 a § 51 zákona č. 757/2004 Z.z. vyvodil,
že rozvrh práce predstavuje akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadia organizácie práce súdu pri
zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. Rozvrh práce obsahuje okrem iného aj

rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty v prípade, ak ide okrem iných vecí o rozhodovanie
o väzbe a príkazu na domovú prehliadku. Z ustanovenia § 50 ods.1 citovaného zákona nevyplýva,
že by mala byť splnená kumulatívne aj podmienka nemožnosti prideľovania vecí náhodným výberom;
nemožnosť predpokladá charakter týchto vecí a skutočnosť, že veci napádajú aj mimo pracovnú dobu,
a to v čase dní pracovného pokoja a sviatkov, kedy sa nedá zabezpečiť náhodnosť pridelenia vecí

technickými prostriedkami. Spôsob prideľovania vecí v prípade rozhodovania o väzbe a príkaze na
domovú prehliadku je rozvrhom služieb stanovený vopred, čo vyplýva z ustanovenia § 50 ods.2 písm.
h) zákona č. 757/2004 Z.z.. Pokiaľ ide o ustanovenie § 51 ods.3 citovaného zákona, toto je potrebné
vykladať v súvislosti s ustanovením § 50 ods.2 písm. h), ktorý upravuje postup, ktorým má byť v rozvrhu
práce v prípadoch rozhodovania o väzbe a domovej prehliadke podľa zákona zabezpečené, aby bola

vylúčená možnosť ovplyvňovania prideľovania vecí. Uvedené ustanovenie nebráni, aby bol rozvrh
služieb v priebehu roka menený. Z okresným súdom citovanej judikatúry ústavného súdu pritom vyplýva,
že za zákonného sudcu sa považuje ten sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na ten-ktorý súd,ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť; ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh
súdnej agendy, a ktorý bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce.

1.6 Okresný súd nepovažoval za sporné, že sudcovia rozhodujúci v prípravnom konaní o povolení
domovej prehliadky a o väzbe žalobcu boli stanovení v rozvrhu práce pre rok 2020, v rozvrhu služieb
vypracovanom predtým, než im bola táto vec pridelená; v čase ich konania a rozhodovania išlo
o zákonných sudcov.

1.7 Samotný rozvrh práce okresný súd nepovažoval za akt, ktorý môže predstavovať nesprávny úradný
postup, nejde o individuálny správny akt, ktorým by bolo rozhodované autoritatívne o individuálnych
právach a povinnostiach žalobcu. Navyše žalobca nepreukázal svoje úvahy o manipulácii pri
rozhodovaní o pridelení veci konkrétnemu sudcovi pre prípravné konanie v jeho veci, ktorá mala
byť výsledkom úmyselného, vedomého, koordinovaného postupu vedenia Špecializovaného trestného
súdu,jednotlivýchsudcov,vyšetrovateľovaprokurátorov.Oprávachapovinnostiachžalobcubolopritom

rozhodované v trestnom konaní a súd v civilnom konaní otázku porušenia procesných práv v trestnom
konaní nie je oprávnený riešiť ako otázku prejudiciálnu.

1.8 Pokiaľ žalobca namietal absenciu odôvodnenia zmeny rozvrhu práce sudcov pre prípravné konanie,
okresný súd uzavrel, že toto odôvodnenie vo vzťahu k verejnosti nie je potrebné, táto zmena vyplýva

z konkrétnej internej potreby súdu a nejde o individuálny akt vo vzťahu ku konkrétnemu obvinenému
v konkrétnej veci. Potreba odôvodnenia zmeny zákonného sudcu je na mieste v už začatých konaniach.
Vo vzťahu k náhodnosti pridelenia veci pri rozhodovaní o väzbe okresný súd uviedol, že náhodnosť
bola zabezpečená rozpisom služieb vypracovaným vopred v súlade s ustanovením § 50 ods.2 písm.
h) zákona č. 757/2004 Z.z., a teda v čase, keď nie je možné zo strany súdu ovplyvniť, aké veci v tom

ktorom období konkrétnemu sudcovi napadnú.

1.9 Napokon okresný súd zdôraznil, že žalobca v žalobe ani neuviedol, aká konkrétna ujma mu vznikla
tým, že o jeho väzbe rozhodoval sudca, ktorý podľa jeho názoru nebol zákonným sudcom a neuviedol
vzťah príčinnej súvislosti medzi ujmou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom. V zmysle vyššie

uvedeného okresný súd nemal naplnené predpoklady pre dôvodné uplatnenie nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy; žalobca nepreukázal, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, k vzniku škody
a príčinnej súvislosti medzi škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného dôvodu
žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

1.10 Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 zákona
č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a nárok na náhradu trov konania priznal
v spore plne úspešnému žalovanému.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj

„odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Uplatnil odvolací
dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm.h) C.s.p.; tvrdil tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach poukázal na záver okresného súdu, na ktorom založil svoje rozhodnutie, a teda,
že rozvrh práce je interný akt riadenia predsedom súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu,
a teda nejde o individuálny správny akt, ktorým by bolo rozhodované autoritatívne o individuálnych
právach a povinnostiach žalobcu. Okresný súd však touto argumentáciou nedal odpoveď na podstatnú
argumentáciu uvedenú v žalobe, a teda či súd ako orgán verejnej moci vykonával verejnú moc.

Z odvolaním napadnutého rozhodnutia tak nie je zistiteľný dôvod, o ktorý súd prvej inštancie oprel svoj
právnynázor,podľaktoréhotvorbarozvrhupráceniejeúradnýmpostupompredsedusúdu,atedapokiaľ
tento nezodpovedá zákonom určeným zásadám, nemôže sa dopustiť predseda súdu nesprávneho
úradného postupu.

2.2 V podanom odvolaní žalobca zdôraznil, že rozvrh práce predstavuje záruku súvisiacu so spôsobom
určenia zákonného sudcu, ktorým sa realizuje ústavou priznané právo každého účastníka súdneho
konania na zákonného sudcu ako imanentnej súčasti práva na spravodlivý proces. Reštriktívne vykladať
význam rozvrhu práce ako interný akt záväzný len pre sudcov a zamestnancov súdu nezohľadňujejeho význam z hľadiska určenia záväzných kritérií pre určenie zákonného sudcu pre každého účastníka
súdnehokonania.Podľanázoružalobcusatakrozvrhprácenetýkalenzamestnancovsúduasudcov,ale
je poslednou súčasťou v reťazci legislatívnych úprav smerujúcich k zabezpečeniu práva na zákonného

sudcu, a teda práva na spravodlivý proces. Reštriktívny výklad významu rozvrhu práce je potrebné
odmietnuť.

2.3 Napokon odvolateľ poukázal na závery uvedené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. III.ÚS 287/2020 z 28.01.2021, z ktorého vyvodil, že ústavný súd jasne vymedzil postavenie

a význam rozvrhu práce ako podzákonnej normy, ktorá však zjavne súvisí s ústavou a relevantnými
zákonmi, a preto rozvrh práce nemožno považovať len za interný právny predpis, ktorý sa vzťahuje
len na sudcov a zamestnancov konkrétneho súdu. Prostredníctvom rozvrhu práce sa totiž zabezpečuje
realizácia práva na spravodlivý proces pre každého účastníka súdneho konania. Podľa názoru
odvolateľa tak záver súdu o tom, že predseda súdu sa pri zostavovaní rozvrhu práce nemôže dopustiť
nesprávneho úradného postupu, nemá oporu v žiadnom ustanovení, je nepresvedčivý a predčasný

anapokonajarbitrárny.Postupsúduprvejinštanciejevrozporesozásadouzákazuodmietnutiaprístupu
k spravodlivosti.

2.4 Odvolateľ okresnému súdu vyčítal, že tento citoval v dôvodoch svojho rozhodnutia aktuálny text
zákona č. 757/2004 Z.z. a nie text relevantnej právnej úpravy účinnej v roku 2020. Nesúhlasil so záverom

súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je potrebné splnenie kumulatívnych podmienok (náhodný výber
a potreba pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu) upravených v § 51 ods.3 zákona č.
757/2004 Z.z.. Argumentácia súdu o nápade vecí mimo pracovnú dobu, a to i v čase dní pracovného
pokoja a sviatkov je v 21. storočí neprijateľná a napokon žiadosti o prepustenie z väzby sa nepredkladajú
súdu v čase pracovného pokoja a sviatkov a mimo pracovnú dobu. Napriek tomu v rozvrhu práce na

rok 2020 je vopred určený sudca, ktorý o takejto žiadosti rozhoduje. Stav, keď si prokurátor podávajúci
návrh na vzatie do väzby môže bez náhodného výberu vybrať sudcu, ktorému podá takýto návrh, nemá
nič spoločné s náhodným výberom sudcu, ktorý rozhoduje ako sudca pre prípravné konanie o ľudských
právach a slobodách. Vopred určený sudca je známy aj ďalším orgánom činným v prípravnom konaní,
a teda aj policajtovi, ktorý si môže vybrať podľa sudcu čas, kedy podá prokurátorovi podnet na podanie

návrhu na vzatie do väzby. Je to práve prokurátor, ktorý je stranou trestného konania a dostáva možnosť
si vybrať sudcu, ktorý bude o jeho návrhoch rozhodovať; obvinený takúto možnosť nemá.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu potvrdil. Stotožnil sa s rozsudkom okresného súdu, ním zisteným skutkovým stavom ako aj

s argumentáciou súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

3.1 Žalovaný vyčítal odvolateľovi, že sa zameral v podanom odvolaní iba na jeden odsek odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie; žalovaný naproti tomu zdôraznil celý obsah odôvodnenia napadnutého
rozsudku, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie súčasne nemal za preukázané ani tvrdenie žalobcu

o jednotlivých „nesprávnostiach“ v rozvrhu práce Špecializovaného trestného súdu pre rok 2020, resp.
pri vykonávaní zmien v tomto rozvrhu. Nebola preukázaná ani údajná manipulácia pri rozhodovaní
o pridelení veci konkrétnemu sudcovi, a teda skutočnosti, ktoré mali tvoriť samotnú podstatu podľa
žalobcu nesprávneho úradného postupu súdu a nemal za preukázané ani tvrdenie o vzniku tvrdenej
nemajetkovej ujmy. Žalovaný dal do pozornosti odvolacieho súdu, že o právach a povinnostiach žalobcu

bolo rozhodované v trestnom konaní; súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený riešiť ako
prejudiciálnu otázku porušenia procesných práv obvineného, resp. obžalovaného v trestnom konaní.

3.2 Pokiaľ ide o právo na zákonného sudcu, toto obvinenému, resp. obžalovanému negarantuje právo
na sudcu, ktorý mu „vyhovuje,“ ale garantuje, že vec bude po jej prijatí na súde pridelená na rozhodnutie

bez možnosti svojvôle pri výbere sudcu, ktorý bude vo veci rozhodovať. Toto právo je v prípravnom
konaní v rámci trestného konania, v ktorom je nevyhnutné konať a rozhodovať o veciach bezodkladne,
zachované práve prostredníctvom rozvrhu služieb, z ktorého je zrejmé, kto je v konkrétnom časovom
rozpätí na súde službukonajúcim sudcom, a teda je aj určený na rozhodovanie o v danom čase na súd
napadnutých veciach. Porušením práva na zákonného sudcu by bolo v takomto prípade iba bezdôvodné

pridelenie napadnutej veci na rozhodnutie inému ako službukonajúcemu sudcovi. Ak mal obvinený,
resp. obžalovaný za to, že sudca, ktorému vec napadla na rozhodnutie, nie je vo vzťahu k nemu alebo
k prejednávanej veci nezaujatý, mal možnosť takúto skutočnosť namietať prostredníctvom námietkyzaujatosti; ak mal za to, že súd rozhodoval v nesprávnom zložení, mal možnosť túto skutočnosť namietať
v priebehu konania ako aj v prípadných opravných prostriedkoch.

4. Replika k vyjadreniu žalovaného podaná nebola.

5. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom

§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré s prihliadnutím na obsah žaloby

aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu,
že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len
námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Z odvolania vyplýva, že odvolateľ uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm.h) C.s.p..

8.1 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.02.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie
veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na

zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2MCdo/4/2009).

9. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými

úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je v odvolacom
konaní preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s právnymi závermi
a argumentáciou súdu prvej inštancie tak, ako sa premietla do napadnutého rozhodnutia; okresný súd
rozhodol správne, pokiaľ žalobu zamietol.

9.1 V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 26.900,-Eur
z dôvodu nesprávneho úradného postupu Špecializovaného trestného súdu, za ktorý zodpovedá štát;
v zmysle ustanovenia § 4 ods.1 písm.a) bod 1 zákona č.514/2003 Z.z. za štát koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky (žalovaný). Z obsahu žaloby explicitne vyplývajú skutočnosti, pre
ktoré žalobca dospel k záveru o tvrdenom nesprávnom úradnom postupe; žalobca tvrdí rozpor rozvrhu

práce Špecializovaného trestného súdu so zákonom (zákon č.757/2004 Z.z.) a tvrdí nesprávnosť
postupu predsedu Špecializovaného trestného súdu v súvislosti s dodatkom rozvrhu práce ŠTS
vzťahujúcim sa na zmenu rozpisu služieb. Následne žalobca namieta, že vo veciach vedených na ŠTS
pod sp.zn. DP-2Ntt-96/2020 – 935-V-ŠTS-BB (príkaz zo dňa 08.09.2020) a pod sp.zn. 1Tp/5/2020
(rozhodnutia zo dňa 17.09.2020 a 15.12.2020) postupom orgánov štátnej správy Špecializovaného

trestného súdu, ktorý predchádzal rozhodovaniu sudcov pre prípravné konanie, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu. Nesprávny úradný postup tak žalobca vidí v zostavení rozvrhu práce pre
Špecializovaný trestný súd pre rok 2020 ako aj v zmene (dodatku) k rozvrhu práce v súvislosti so zmenou
rozpisu služieb. Žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neuplatňuje v súvislosti s rozhodnutiamivydanými službukonajúcimi sudcami ŠTS v konaniach vedených pod vyššie uvedenými spisovými
značkami; nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) v dôsledku nezákonného rozhodnutia (§ 5
a nasl. zákona č.514/2003 Z.z.) neuplatňuje; uplatňuje nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy)

v zmysle nesprávneho úradného postupu (§ 9 zákona č.514/2003 Z.z.).

9.2 Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil okrem iného na závere, že samotný rozvrh práce
nemôže predstavovať nesprávny úradný postup v zmysle ustanovení § 2 a § 9 zákona č.514/2003 Z.z.,
a to predovšetkým z dôvodu, že rozvrh práce je interným aktom riadenia predsedom súdu, ktorým sa

riadi organizácia práce súdu, nejde o individuálny správny akt, ktorým by bolo rozhodované autoritatívne
o individuálnych právach a povinnostiach, v danom prípade o individuálnych právach a povinnostiach
žalobcu.

10. S uvedeným záverom okresného súdu, na ktorom založil svoje rozhodnutie, odvolací súd súhlasí.

11. K nesprávnemu úradnému postupu ako jednej z foriem zodpovednosti štátu za škodu (popri
nezákonnom rozhodnutí) odvolací súd uvádza, že rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci vymedzuje ustanovenie § 3 zákona č.514/2003 Z.z.; definuje, že štát
okrem iného (nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej
slobody; rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení a rozhodnutie o väzbe) zodpovedá za podmienok

ustanovených zákonom č.514/2003 Z.z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri
výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom. Zákon č.514/2003 Z.z. nedefinuje explicitne
pojem „nesprávny úradný postup“; štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásad do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky (§ 9 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z.).

11.1 K otázke pojmu „nesprávny úradný postup“ sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení
č.k. III. ÚS 456/2022 zo dňa 27. októbra 2022 keď ustálil, že „pojem nesprávny úradný postup podľa §
9 ods.1 zákona o zodpovednosti štátu definuje široko a otvorene len použitím tohto pojmu „nesprávny
úradnýpostupprivýkoneverejnejmoci“snáslednýmdemonštratívnymvýpočtomokolnosti,ktorémožno

posúdiť ako nesprávny úradný postup, a taxatívnym výpočtom okolnosti, ktoré za nesprávny úradný
postup považovať nemožno“. Zároveň posudzujúc konkrétnu vec (vykonanie prehliadky kancelárie
advokáta sťažovateľov) konštatoval, že pri posudzovaní čo je alebo nie je nesprávnym úradným
postupom „možno uvažovať len výkladom samotného pojmu nesprávny úradný postup pri výkone
verejnej moci“.

11.2 Dôvodová správa k zákonu č.514/2003 Z.z. definuje, že nesprávnym úradným postupom je
porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo
vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym

úradným postupom; za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného
orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

11.3 Odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že Špecializovaný trestný súd je orgánom verejnej moci
v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č.514/2003 Z.z.. Pri posudzovaní, či došlo k nesprávnemu

úradnému postupu je ale potrebné vychádzať aj z § 2 písm.b) zákona č.514/2003 Z.z., podľa
ktorého výkon verejnej moci (pre účely zákona č.514/2003 Z.z.) je rozhodovanie a úradný postup
orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb.

12. Pokiaľ ide o otázku zákonného sudcu, túto upravuje súbor vertikálne a horizontálne usporiadaných
právnych noriem; vychádza z ústavnej formulácie, podľa ktorej nikoho nemožno odňať zákonnému
sudcovi a príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl.48 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky). K otázke
zákonného sudcu v súvislosti s rozvrhom práce sa podrobne vyjadril Ústavný súd Slovenskej republikyv Náleze sp.zn. III. ÚS 287/2020-37 zo dňa 28.01.2021, ktoré závery si odvolací súd osvojuje a v plnom
rozsahu na ne poukazuje. Nemožno však opomenúť skutočnosť, že ústavný súd vo vyššie uvedenej veci
rozhodoval v prípade výberu zastupujúceho člena senátu (namiesto pôvodného člena senátu určeného

rozvrhom práce).

12.1 Vychádzajúc z ustálenej judikatúry ústavného súdu možno uzavrieť, že zákonným sudcom je sudca
miestne, vecne a funkčne príslušného súdu, ktorý má vo veci konať podľa rozvrhu práce prijatého
v súlade so zákonom; za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené

predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie
k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom
práce súdu.

12.2 Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 50 zákona č.757/2004 Z.z., podľa ktorého
sa na účely uvedeného zákona rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa

riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.
Už z uvedeného vyplýva, že pri zostavovaní rozvrhu práce sa nevedie žiadne konanie (súdne,
administratívne), pri ktorom by súd ako orgán verejnej moci rozhodoval o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach konkrétnej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ako to predpokladá
ustanovenie § 2 písm. a) zákona č.514/2003 Z.z.. Podstatná pre posúdenie dôvodnosti žaloby

z hľadiska naplnenia predpokladov zodpovednosti štátu za škodu (nemajetkovú ujmu) z hľadiska
podmienok naplnenie tejto zodpovednosti (nesprávny úradný postup, vznik škody, resp. nemajetkovej
ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou ujmou)
je práve zákonná definícia výkonu verejnej moci (pre účely zákona č.514/2003 Z.z.), ktorým je práve (a
výlučne) rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch

a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Rozvrh práce nedopadá na konkrétny subjekt
pri jeho kreácii, ale pri jeho aplikácii; to znamená, že vec je pridelená na rozhodovanie konkrétnemu
sudcovi (senátu) podľa pravidiel uvedených v rozvrhu práce vopred a nie naopak. Ak sa určenie
sudcu (senátu) riadi podľa vopred stanovených pravidiel určených rozvrhom práce, nemožno dôvodne
tvrdiť nesprávnosť úradného postupu pri jeho zostavení; žalobca napokon ani netvrdil, že v jeho veci

rozhodoval sudca (senát), ktorý by na prejednanie a rozhodnutie nebol určený platným rozvrhom práce.

12.3 Žalobca tvrdil nesúlad rozvrhu práce s ustanovením § 51 ods.3 zákona č.757/2004 Z.z..
Uvedené ustanovenie definuje, že ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu
pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu,

o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam
telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov,
o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov,
o neodkladnom opatrení podľa osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným
predpisom, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce, aby

bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Špecializovaný trestný súd v rozvrhu práce
uvedené ustanovenie zákona č.757/2004 Z.z. vo vzťahu k veciam, ktoré nie je možno prideliť náhodným
výberom,celkomevidentnevychádzalajzďalšejprávnejnormy,atovyhláškyMinisterstvaspravodlivosti
Slovenskej republiky č.543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,
krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška č.543/2005 Z.z.“), ktorá

okrem iného precizuje postup pri prijímaní podaní. Základným princípom pre prijatie podania je evidencia
pomocou aplikácie. Ak však ide o veci, ktoré sa zapisujú do súdnych registrov Tp a Ntt (ako tomu
bolo v žalobcom vytýkaných veciach), tieto sa neprijímajú prostredníctvom podateľne, ale sa priamo
odovzdávajúsudcovipreprípravnékonanie,alebozamestnancovisúduurčenémurozvrhompráce,ktorý
je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami (§ 130 ods.3 vyhlášky č.543/2005 Z.z.).

12.4 Vecami, ktoré sa zapisujú do registra Tp Špecializovaného trestného súdu, sú veci, v ktorých
prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podá návrh podľa § 24 ods.3 a 4 Trestného poriadku; vyhláška
č.543/2005 Z.z. príkladmo uvádza návrh vzatie obvineného do väzby, návrh na vydanie príkazu na
zatknutie, návrh na predĺženie lehoty trvania väzby, žiadosť o prepustenie z väzby, návrh na vydanie

zatýkacieho rozkazu, návrh na ustanovenie a zrušenie obhajcu, návrh na vyšetrenie duševného
stavu, nariadenie vyšetrenia duševného stavu, sťažnosť proti rozhodnutiu o zaistení majetku. Uvedené
vyplýva z prílohy 1 vyhlášky č.543/2005 Z.z., súdne registre, bod IV, zapisovanie do súdnych registrov
Špecializovaného trestného súdu. Rovnako z uvedenej prílohy vyplýva, že do súdneho registra Ntt,vedeného ručne mimo aplikácie, sú zapisované všetky veci, v ktorých prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry podá návrh podľa Trestného poriadku, ktoré sú pôvodcom určené ako utajované skutočnosti
predpisov o ochrane utajovaných skutočností.

12.5 Napokon okresný súd správne poukázal aj na potrebu aplikácie ustanovenia § 50 ods.2 písm.h)
zákona č.757/2004 Z.z.. Práve zo vzájomnej previazanosti a prepojenia právnych noriem upravujúcich
rozvrh práce a zapisovanie do súdnych registrov možno dôvodne tvrdiť, že vo veci väzby, resp. príkazu
na domovú prehliadku ide o veci, ktoré nie je možné prideliť náhodným výberom (v konečnom dôsledku

§ 130 ods.3 vyhlášky č.543/2005 Z.z. priamo vylučuje zapísanie takejto veci prostredníctvom podateľne,
ktorá podanie eviduje prostredníctvom aplikácie) a zároveň ide o veci, v ktorých je potrebné rozhodnúť
bez zbytočného odkladu, čo vyplýva priamo z charakteru v rozvrhu práce vymenovaných vecí a aj zo
zákonných lehôt na ich vybavenie, najmä pokiaľ ide o rozhodovanie o väzbe.

12.6 Nesprávny úradný postup Špecializovaného trestného súdu vo vzťahu k tvorbe rozvrhu práce na

rok 2020 tak nezistil ani odvolací súd.

13.Odvolateľnamietalrozhodovanierovnakýmsudcompreprípravnékonanievovzťahukrozhodovaniu
o väzbe a rozhodovaniu o prepustení z väzby; v tomto smere považoval rozvrh práce Špecializovaného
trestného súdu pre rok 2020 za nesprávny, resp. určenie sudcu rozhodujúceho o prepustení z väzby

za nesprávne. Poukazoval pri tom na to, že vec (žiadosť o prepustenie z väzby) mala byť zapísaná do
súdneho registra TP, avšak táto vec ako nová do registra TP zapisovaná nebola a bola jej pridelená
rovnaká spisová značka ako pri podaní návrhu na vzatie do väzby.

13.1 K uvedenému odvolací súd opätovne poukazuje na ustanovenie § 130 ods.3 vyhlášky č.543/2005

Z.z., veci zapisované do registra TP sa prostredníctvom podateľne neprijímajú.

13.2 Napokon pokiaľ ide o rozhodovanie o vzatí do väzby, resp. rozhodovanie o žiadosti o prepustenie
z väzby, zákon č.757/2004 Z.z. takého vyčlenenie rôznych vecí nepozná, ale hovorí o „rozhodovaní
o väzbe“, Trestný poriadok (zákon č.301/2005 Z.z.) v ustanovení § 72 ods.1 pod rozhodnutím o väzbe

nemyslí len rozhodovanie o vzatí alebo nevzatí do väzby, ale aj rozhodnutie o prepustení z väzby,
zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; zmene dôvodov väzby obvineného; rozhodnutie
na predĺženie lehoty väzby obvineného; ponechaní obvineného vo väzbe alebo predĺžení celkovej lehoty
väzby v trestnom konaní a o prepustení zatknutého obvineného na slobodu.

13.3 Rozhodovanie o väzbe obvineného (konanie o väzbe) tak je jedným rozhodovaním (konaním),
v ktorom sa v jednom konaní rozhoduje o všetkých návrhoch súvisiacich s väzobným stíhaním; v zásade
je ohraničené prepustením obvineného z väzby už v prípravnom konaní, resp. podaním obžaloby, kedy
sa namiesto sudcu pre prípravné konanie stáva sudca (senát), ktorému vec (obžaloba) napadla v súlade
s ustanoveniami rozvrhu práce.

13.4 Pokiaľ teda podľa rozvrhu práce v rámci rozhodovania o väzbe je vec zapísaná do registra Tp pod
rovnakou spisovou značkou ako prvotný návrh na väzbu a rozhoduje o žiadosti o prepustenie z väzby
rovnaký sudca pre prípravné konanie určený rozvrhom práce, ktorý rozhodoval o návrhu na väzbu, tento
postup nie je nesprávnym úradným postupom.

14. Nesprávnym úradným postupom predpokladaným zákonom č.514/2003 Z.z. nie je ani postup
predsedu Špecializovaného trestného súdu pri prijímaní dodatku k rozvrhu práce spočívajúcom v zmene
rozvrhu práce. Uvedený postup predpokladá zákon č.757/2004 Z.z. v ustanovení § 50 ods.2 písm. e) a h)
a zároveň zmenu rozvrhu práce v priebehu kalendárneho roka ustanovenie § 9 vyhlášky č.118/2005 Z.z..

14.1 K namietanému postupu predsedu Špecializovaného trestného senátu v súvislosti so zmenou
rozvrhu práce napokon odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 327/2018 z 19. septembra 2018, podľa ktorých „na nezákonnosti
nemožno stavať zákonnosť, in concreto na nesprávnom a nezákonnom úradnom postupe nie je

možné postaviť zákonné rozhodnutie. Ak je nesprávny úradný postup zavŕšený rozhodnutím, tak toto
rozhodnutie by v prvom rade nebolo možné považovať za zákonné, a teda by nebolo možné ponechať
ho bez povšimnutia a domáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu predchádzajúceho
nesprávneho postupu, pretože by tým bol nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď by postupomorgánu verejnej moci poškodený subjekt síce akceptoval a riadil sa z nezákonného postupu vzídeným
rozhodnutím, avšak súčasne by spochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúcemu postupu.

14.2 Aj keď vyššie citované závery boli vyslovené v rozhodnutí o sťažnosti voči rozhodnutiam, ktoré
rozhodovali o dôvodnosti žaloby na náhradu škody v dôsledku nesprávneho postupu v administratívnom
(a nie trestnom konaní), zo záverov možno vyvodiť, že nárok na náhradu škody nesprávnym
(nezákonným) rozhodnutím pohlcuje nesprávny úradný postup jemu predchádzajúci.

14.3 Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe, ktorého
súčasťou bolo rozhodovanie o väzbe (o návrhu na vzatie do väzby, o žiadosti o prepustenie z väzby,
o návrhu na povolenie vykonania domovej prehliadky), namietal sudcu (sudcov), ktorí v týchto veciach
rozhodovali, námietka zaujatosti podaná nebola a žalobca v postavení osoby obvinenej sa v trestnom
konaní nebránil tvrdením, že o týchto návrhoch (rozhodovanie o väzbe, rozhodovanie o návrhu na
domovú prehliadku) rozhodoval sudca, ktorý nebol v jeho veci zákonným sudcom, resp. bol určený

v rozpore s rozvrhom práce. Z obsahu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyplýva, že
trestné konanie bolo skončené uzavretím dohody o vine a treste a jej následným schválením konajúcim
sudcom Špecializovaného trestného súdu. V priebehu prípravného konania a ako konania pred súdom
takžalobcanesprávnyúradnýpostupnetvrdilanenamietal.Anivpodanejžalobenetvrdí,žerozhodnutie,
ktorým bola schválená dohoda o vine a treste je nezákonným rozhodnutím.

14.4 Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že o nesprávnom úradnom postupe
v danej veci nemožno uvažovať ani hypoteticky, nakoľko tvrdený nesprávny úradný postup bol zavŕšený
rozhodnutím. Nároky z nesprávneho (nezákonného) rozhodnutia žalobca v spore neuplatňuje.

15. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie odvolanie žalobcu nebolo spôsobilé privodiť zmenu alebo
zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie; závery okresného súdu nie sú výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia. Špecializovaný trestný súd pri prijatí rozvrhu práce, resp. pri prijatí
jeho dodatku nevykonával verejnú moc tak, ako ju predpokladá ustanovenie § 2 písm. a) zákona
č.514/2003 Z.z., nerozhodoval o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb; neviedol žiadne konanie, ktorého adresátom alebo účastníkom by
bola konkrétna osoba a ktorej by z postupu Špecializovaného trestného súdu vznikali, menili sa
alebo zanikali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti. Postup ŠTS vo vzťahu k prijatiu
rozvrhu práce, resp. vo vzťahu k prijatiu jeho dodatku predchádzal namietanému určeniu zákonného
sudcu v súlade s rozvrhom práce; pravidlá prideľovania vecí napadnutých na Špecializovaný

trestný súd v inkriminovanom období boli v posudzovanom oblasti stanovené rozvrhom práce; ich
netransparentnosť,neurčitosťaleboindividuálnycharaktersúdprvejinštancieaaniodvolacísúdnezistil.
Vo vzťahu k zmene rozvrhu práce týkajúcej sa zmeny rozpisu služieb odvolací súd zdôrazňuje, že k tejto
došlo pred tým, ako boli iniciované konania voči žalobcovi v tom čase v postavení osoby obvinenej;
v trestnom konaní posúdenie otázok prípadného nesprávneho určenia sudcu pre prípravné konanie

a možnú zaujatosť žalobca nenamietal a v dôsledku schválenej dohody o vine a treste nemožno uzavrieť
inak, ako že rozhodnutia a úkony v trestnom konaní akceptoval.

15.1 Odvolací súd súhlasí s tvrdením odvolateľa, že rozvrh práce (aj v zmysle rozhodovacej praxe
vyšších súdnych autorít), je potrebné vnímať nielen ako vnútorný akt riadenia súdu (ako ho definuje

zákonné ustanovenie), ale aj ako jeden z prvkov sústavy horizontálne a vertikálne usporiadaných
právnych noriem upravujúcich právo na súdnu ochranu, vrátane práva na zákonného sudcu. Iba
uvedená skutočnosť z dôvodov vyššie uvedených neznamená, že postup pri prijímaní rozvrhu práce,
prípadne jeho dodatkov, je možné charakterizovať ako „nesprávny úradný postup“ v intenciách zákona
č.514/2003 Z.z.

15.2 Súd prvej inštancie pochybil pri citácii právneho predpisu (zákon č.757/2004 Z.z.) a necitoval jeho
znenie v rozhodnom čase (rok 2020); táto vada však nemá vplyv na správnosť právneho posúdenia;
najmä ak nové znenie reflektovalo zmeny iba v dôsledku prijatej súdnej mapy, avšak bez dopadu na
tvorbu rozvrhov práce v súvislosti s vecami, ktoré nie je možné prideliť náhodným výberom a zároveň

ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu.

15.3 Polemika žalobcu s argumentáciou okresného súdu o dôvodoch, pre ktoré je potrebné určitý okruh
vecí, ktoré na súd napadnú, považovať za veci, ktoré nie je možné prideliť náhodným výberom a v týchtoveciach ide zároveň o potrebu pridelenia vecí bez zbytočného odkladu je len úvahou de lege ferenda.
Podstatné je, že takúto úpravu prijal zákonodarca; súd v konaní nároku na náhradu škody (nemajetkovej
ujmy) o súlade právneho predpisu s právnymi normami vyššej právnej sily nerozhoduje. Podstatné je,

že vyššie vymenované veci sa neprideľujú podateľňou prostredníctvom aplikácie, ale sa odovzdávajú
službukonajúcemu sudcovi pre prípravné konanie a ide predovšetkým o veci, v ktorých vec neznesie
odklad v dôsledku zákonných lehôt vyplývajúcich v trestnom konaní z Trestného poriadku.

15.4 Aj ďalšiu argumentáciu odvolací súd považoval iba za domnienku odvolateľa, pokiaľ tento

poukazoval na postup orgánov činných v trestnom konaní a prokurátora, ktorým si „vyberajú“ sudcu,
ktorýmáoichnávrhochrozhodovať.Posudzovanietakéhotopostupuorgánovčinnýchvtrestnomkonaní
a prokurátora z hľadiska možného nesprávneho úradného postupu nebolo predmetom prejednávanej
veci.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažujúc podané odvolanie za dôvodné, postupom

podľa § 387 ods.1 ods.2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu ako
vecne správne potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania; okresný súd pri
rozhodovaní o trovách konania správne vychádzal z princípu úspechu v spore a žalovanému, v spore
v celom rozsahu úspešnému, správne priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p..
V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal proti

neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.