Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122201624
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:3122201624.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam
Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu CFX,
a.s., so sídlom Jenisejská 45A, 040 01 Košice – mestská časť Nad jazerom, IČO: 47 975 938, v konaní
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 01
Trenčín, IČO: 36 837 857 proti žalovanému I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so

sídlom Šoltésovej 2, Bratislava 811 08, IČO: 36 865 265, správca úpadcu SB hotels s.r.o. v konkurze, so
sídlom17.novembra314/32,91451TrenčianskeTeplice,IČO:46546707,vkonanízastúpenýIKRÉNYI
& REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o určenie pravosti popretej
pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/2/2022-173 zo
dňa 30. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/2/2022-173 zo dňa 30. novembra 2022 z r u š u j e

a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému
proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal určenia, že je veriteľom
nezabezpečených pohľadávok prihlásených pod por. č. 1 až 3 do konkurzného konania vedeného na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38R/5/2021 voči úpadcovi obchodnej spoločnosti SB hotels s.r.o.
v konkurze, so sídlom 17. novembra 314/32, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 46 546 707 (ďalej len
„úpadca“) prihlásených súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1, vedených v zozname
pohľadávok pod č. 13-15 v celkovej výške 350.532,76 Eur s tým, že tieto nezabezpečené pohľadávky

sú nesporné, oprávnené a zistené čo do výšky, právneho dôvodu, poradia a vymáhateľnosti tak, ako
boli žalobcom uplatnené prihláškou č. 1 a to v celom rozsahu. Žalobu po skutkovej stránke odôvodnil
tým, že spoločnosť E-RAN Slovakia spol. s r.o., Bratislava, IČO: 36 336 530 (ďalej len „pôvodný
veriteľ“) uzatvorila dňa 29.09.2016 ako zhotoviteľ s úpadcom ako objednávateľom Zmluvu o dielo na
uskutočnenie stavebných prác a súvisiacich dodávok „KURSALON Trenčianske Teplice - Prestavba a
prístavba“ (ďalej len „Zmluva o dielo“). Pôvodný veriteľ vystavil úpadcovi faktúru č. 10180443 zo dňa

24.09.2018 na sumu 18.786,64 Eur so splatnosťou 24.10.2018; faktúru č. 10190071 zo dňa 23.04.2019
na sumu 161.125,23 Eur, po odpočte preddavku vo výške 100.000,- Eur na základe preddavkovej
faktúry č. 20190001 na sumu 61.125,23 Eur so splatnosťou 07.05.2019 a faktúru č. 10190121 zo dňa
13.12.2019 na sumu 218.884,77 Eur so splatnosťou 27.12.2019. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.01.2020 pôvodný veriteľ postúpil žalobcovi pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške
298.796,64 Eur s príslušenstvom a oznámením o postúpení pohľadávky, doručeným dňa 28.09.2020,

pôvodný veriteľ upovedomil dlžníka (úpadcu) o postúpení špecifikovaných pohľadávok. V konkurznom
konaní na majetok úpadcu si žalobca prihlásil súhrnnou prihláškou pohľadávku č. 1 vo výške 23.454,84Eur; pohľadávku č. 2 vo výške 73.611,33 Eur a pohľadávku č. 3 vo výške 253.466,59 Eur (ďalej
len „prihlásené pohľadávky“). Dňa 07.02.2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie predchádzajúceho
správcu úpadcu JUDr. Ing. Zuzany Kvakovej o úplnom popretí pohľadávok čo do právneho dôvodu

a výšky z dôvodu spornosti s tým, že dlžník preukázateľne doručil predchádzajúcemu veriteľovi
započítanie pohľadávok, ktoré si veriteľ uplatňuje prihláškou, jednostranným právnym úkonom dňa
17.09.2020 a pôvodný veriteľ preukázateľne informoval dlžníka o postúpení pohľadávky, ktorá je
predmetom započítania dlžníka, najskôr dňa 28.09.2020, a preto existencia prihlásených pohľadávok
je sporná. Žalobca jednostranný zápočet úpadcu zo dňa 14.08.2020 považuje za neplatný právny úkon

pre jeho rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka, a to pre absenciu
zákonnej domnienky, že ide o vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka, keď v čase jednostranného
započítania pohľadávky patrili veriteľom odlišným od dlžníka a pôvodný veriteľ nemal v danom čase
vedomosť o údajnom postúpení pohľadávok na úpadcu a pôvodný veriteľ sa o tvrdenom postúpení
dozvedel až z listu úpadcu zo dňa 21.12.2020, ktorého prílohou boli Zmluvy o postúpení pohľadávok
v počte 9 kusov. K účinnému jednostrannému započítaniu pohľadávok nedošlo aj z dôvodu, že v čase

započítania pôvodný veriteľ už nebol veriteľ úpadcu, keďže na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.1.2020 pohľadávky postúpil na žalobcu ako postupníka. Žalobca poukázal tiež na to, že
aby mohlo dôjsť k riadnemu započítaniu pohľadávok, je nutné započítavané pohľadávky dostatočne
identifikovať a z obsahu zápočtu úpadcu vôbec nie je zrejmé, ktorá konkrétna časť pohľadávok mala byť
predmetom zápočtu. Žalobca zdôraznil aj to, že jednostranným započítaním úpadcu zo dňa 14.08.2020

došlo k uznaniu záväzku úpadcu vo výške istiny v celom rozsahu, a teda týmto úkonom úpadca
deklaroval, že tento záväzok vo výške istiny 298.796,64 Eur existuje a trvá, pričom skutočnosť, že došlo
k uznaniu záväzku úpadcu žalobca odôvodňoval i s poukazom na list zo dňa 29.06.2020 označený ako
„Uznanie dlhu. Žalobca mal aj za to, že konanie predchádzajúceho správcu vykazuje znaky účelovosti
a postupu správcu s nie odbornou starostlivosťou.

3. Žalovaný naďalej trval na dôvodoch popretia a žalobu považoval za nedôvodnú a účelovú. Uviedol,
že na základe jednostranného zápočtu úpadcu zanikli vzájomné pohľadávky pôvodného veriteľa
a úpadcu, a to pohľadávky pôvodného veriteľa z dôvodu neuhradených faktúr zo Zmluvy o dielo vo
výške 298.796,64 Eur a v tomto rozsahu pohľadávky úpadcu voči pôvodnému veriteľovi nadobudnuté

úpadcom na základe postúpenia pohľadávok od veriteľov: Overa s.r.o., TDS s.r.o., SAZOS s.r.o., A.
A., ERAN-HBP, Wonderwerk s.r.o., Chemtrend s.r.o., PVK-Therm s.r.o. a B. A., keď celková výška
postúpených pohľadávok predstavuje 416.398,40 Eur, avšak úpadca si započítal len čiastku 298.796,64
Eur. Zdôraznil, že Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo úpadcovi doručené až dňa 28.09.2020, teda
až po vyhotovení listu pôvodného veriteľa zo dňa 21.09.2020, v ktorom namietal neplatnosť započítania,

čo podľa žalovaného navodzuje dojem podozrivého, špekulatívneho, účelového konania pôvodného
veriteľa ako i žalobcu voči úpadcovi s cieľom následne si uplatniť neexistujúci nárok, ktorý už skôr
zanikol v dôsledku jednostranného zápočtu zo dňa 14.08.2020. Svoje tvrdenie o existencii pohľadávok
voči úpadcovi žalobca podľa žalovaného nepreukázal ani neosvedčil. Naopak, dostupná dokumentácia,
ktorú mala predchádzajúca správkyňa k dispozícii, preukazuje a potvrdzuje neexistenciu, resp. spornosť

prihlásených pohľadávok. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu o absolútnej neplatnosti právneho
úkonu jednostranného zápočtu a poukázal na to, že z predmetného právneho úkonu jednoznačne
vyplýva, ktoré pohľadávky úpadca nadobudol od veriteľov, z priloženého „Salda“ jednoznačne vyplýva
dôvod vzniku týchto pohľadávok, suma pohľadávok (má dať), úhrada (dal), dátum splatnosti a označenie
subjektu, od ktorého boli pohľadávky na úpadcu postúpené a to osobitne vo vzťahu ku každej z

postúpených pohľadávok na veriteľov.

4.Súdprvejinštancienapadnutérozhodnutieodôvodniltým,žemedzistranaminebolaspornáexistencia
obchodnoprávnehozmluvnéhovzťahumedziúpadcomapôvodnýmveriteľomzaloženáZmluvouodielo,
sporná nebola existencia, dôvodnosť ani výška vystavených faktúr, ktoré v rámci vzťahu založeného

Zmluvou o dielo vystavil pôvodný veriteľ ako zhotoviteľ úpadcovi ako objednávateľovi. Spornou medzi
stranami bola otázka, či nárok uplatnený prihláškou v konkurze zanikol následkom jednostranného
zápočtu zo dňa 14.08.2020 realizovaného úpadcom a tiež súvisiaca otázka platnosti právneho úkonu
jednostranného zápočtu zo dňa 14.08.2020 v kontexte na jeho namietanú neurčitosť a spornou bola
napokon otázka, či predchádzajúca správkyňa postupovala pri posudzovaní prihlásených pohľadávok

riadne, s odbornou starostlivosťou a nadväzne na uvedené otázka správnosti popieracieho prejavu
predchádzajúcej správkyne.5. Súd prvej inštancie primárne konštatoval, že v rámci postupu predchádzajúcej správkyne pri
posudzovaní, zisťovaní a popieraní prihlásených pohľadávok nebolo vo vzťahu k predmetu sporu
zistené žiadne pochybenie, keď riadne, v zákonom stanovenej lehote preskúmala uplatnenú pohľadávku

prihlásenú súhrnnou prihláškou, k jej popretiu pristúpila v zákonom stanovenej lehote, popretie riadne
odôvodnila zo zákonom prípustných dôvodov a o popretí žalobcu riadne a včas informovala, a teda
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili konanie predchádzajúcej správkyne s odbornou
starostlivosťou.

6. Súd prvej inštancie vo vzťahu k namietanej absolútnej neplatnosti právneho úkonu jednostranného
zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 14.08.2020 realizovaného úpadcom nezistil žiadne skutočnosti,
z ktorých bolo možné dovodiť, že predmetný právny úkon je absolútne neplatný pre jeho neurčitosť,
alebo z iných dôvodov, keď z jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 14.08.2020
vyplýva aký subjekt a voči akému subjektu uplatnil právo započítania a v akej výške a z prílohy zápočtu
vyplýva, že jednotlivé pohľadávky, ktoré boli predmetom započítania, sú konkretizované, jednoznačne

špecifikované číslom dokladu, výškou pohľadávok, dátumom ich splatnosti i popisom veriteľov, od
ktorých boli postúpením nadobudnuté. S/d prvej inštancie zo zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými
veritelia SAZOS s.r.o., B. A., HBP-SPOL s.r.o., Overa s.r.o., Wonderwerk s.r.o., TDS, s.r.o. a PVK-
Therm s.r.o. postúpili svoje pohľadávky voči pôvodnému veriteľovi na úpadcu, mal súd preukázané,
že úpadca bol v čase vykonania jednostranného zápočtu veriteľom pohľadávok, ktoré boli predmetom

jednostranného zápočtu. Podľa súdu prvej inštancie tak nebolo preukázané skutkové tvrdenie žalobcu
o tom, že k zániku prihlásenej pohľadávky započítaním nemohlo dôjsť, nakoľko v čase realizácie
právneho úkonu jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 14.08.2020 nebol pôvodný
veriteľ veriteľom pohľadávok, ktoré boli predmetom zápočtu.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že z predložených listín vyplýva a medzi stranami nebolo sporné, že
úpadcadoručilpôvodnémuveriteľovizapočítaniepohľadávokzodňa14.08.2020bezodkladne.Rovnako
nebola sporná skutočnosť, že pôvodný veriteľ oznámil úpadcovi skutočnosť, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 20.01.2020došlo k postúpeniu pohľadávok, ktoré boli predmetom
jednostranného započítania zo dňa 14.8.2020, na žalobcu až dňa 28.09.2020. Uvedené nie je možné s

poukazom na § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať za oznámenie bez zbytočného odkladu
a v takom prípade je dlžník oprávnený započítať svoje pohľadávky voči postupcovi a spôsobiť tým zánik
dlhu, resp. postupovanej pohľadávky.

8. Súd prvej inštancie potom s poukazom na to, že účelom incidenčného konania nie je opätovné

preskúmavanie uplatnenej pohľadávky, ale jeho účelom je len rozhodnúť, či popierací prejav správcu bol
dôvodný, po vykonanom dokazovaní uzavrel, že popierací prejav správcu v súdenej veci bol správny a
prihlásená pohľadávka je sporná, keď z predložených listinných dôkazov je možné konštatovať jej zánik
na základe jednostranného započítania pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, a preto žalobu
zamietol.

9. Súd prvej inštancie vzhľadom na zásadu úspechu priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie

z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

11. Žalobca v odvolaní uviedol, že zo závermi súdu prvej inštancie nie je možné sa stotožniť a tieto
žalobca považuje za nesprávne, keď pôvodný veriteľ evidoval voči úpadcovi pohľadávky z titulu
neuhradených splatných faktúr v celkovej výške 298.796,64 Eur, avšak následne Zmluvou o postúpení

pohľadávky zo dňa 20.01.2021 postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu. Na základe Oznámenia
opostúpenípohľadávky(úpadcovidoručenédňa28.09.2020)pôvodnýveriteľriadneupovedomilúpadcu
o postúpení, zo strany úpadcu však k splneniu dlhu žalobcovi ako novému veriteľovi nedošlo, a to
napriek písomnej výzve na zaplatenie zo dňa 04.11.2020. Následne však správca ako aj súd prvejinštancie pri svojom rozhodovaní vychádzali z poukazu na to, že zo strany úpadcu malo dôjsť údajne
k započítaniu pohľadávok voči pôvodnému veriteľovi, a to jednostranným právnym úkonom, ktorý mal
byť pôvodnému veriteľovi doručený dňa 17.09.2020. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť,

že tak ako pôvodný veriteľ, ani žalobca jednostranný zápočet dlžníka zo dňa 14.08.2020 neuznáva
a v celom rozsahu ho považuje za neplatný právny úkon pre rozpor s § 580 Občianskeho zákonníka
a naviac v súvislosti s jednostranným započítaním je nevyhnutné, aby došlo ku kumulatívnemu splneniu
zákonných podmienok, a to vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby sú si navzájom
súčasneveriteľomidlžníkom;vzájomnépohľadávkysmerujúcenaplnenierovnakéhodruhu;spôsobilosť

pohľadávky na započítanie a existencia prejavu smerujúcemu k započítaniu, z obsahu ktorého musí
byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej je výške a kedy sa pohľadávky
stretnú. Podľa žalobcu v danom konkrétnom prípade absentuje vzájomnosť pohľadávok, kedy dve
osoby sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom, čo spôsobuje právnu vadu daného právneho
úkonu, nakoľko úpadca v čase jednostranného započítania pohľadávok nebol veriteľom pohľadávok,
ale tieto patrili veriteľom odlišným od dlžníka. V spojení s uvedeným je zároveň potrebné uviesť, že

ak niektorý zo zákonných predpokladov chýba alebo ak prejav smerujúci k započítaniu bol urobený
skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli, účinky započítania nenastanú. Žiadne zákonné ustanovenie
teda nepripúšťa, aby došlo k stretu a následne započítaniu takých pohľadávok, vo vzťahu ku ktorým
nevystupujú dve osoby voči sebe navzájom súčasne v pozícii veriteľa a dlžníka, tak ako je tomu podľa
názoru žalobcu v danom konkrétnom prípade.

12. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že pôvodný veriteľ ani žalobca nemal v rozhodnom čase vedomosť
o údajnom postúpení pohľadávok veriteľov Overa s.r.o., TDS s.r.o., SAZOS s.r.o., Jozef Jochim, HBP
SPOL. s.r.o., Wonderwerk s.r.o., Chemtrend s.r.o, PvK – Therm s.r.o. a B. A. na úpadcu. Pôvodný
veriteľ a žalobca sa o údajnom postúpení dozvedeli až listom zo dňa 21.12.2020, ktorý bol pre žalobcu

nepochopiteľne a zrejme účelovo označený ako „Opätovné predloženie podkladov k jednostrannému
započítaniu pohľadávok zo strany obchodnej spoločnosti SB hotel s.r.o.“ a prílohou ktorého boli aj
Zmluvy o postúpení pohľadávok v počte 9 ks. Z tohto dôvodu podľa názoru žalobcu ani nemohli
nastať účinky tvrdeného postúpenia voči pôvodnému veriteľovi. Žalobca ďalej opätovne aj na tomto
mieste poukazuje na to, že pôvodný veriteľ v čase jednostranného započítania už nebol veriteľom

predmetných pohľadávok evidovaných voči úpadcovi. Žalobca mal za to, že v danom konkrétnom
prípade nejde o dva záväzky medzi tými istými subjektami, a to aj s poukazom na skutočnosť, že aby
mohlo dôjsť k riadnemu započítaniu, je nutné započítavané pohľadávky dostatočne identifikovať, aby
bolozrejmé,ktorékonkrétnepohľadávkyadoakejvýškyvykonanýmzápočtomzanikajú.Preto,pokiaľsa
započítavajú viaceré pohľadávky a pohľadávky, ktoré vo svojom súčte prevyšujú pohľadávku veriteľa, je

k platnému zániku záväzku nutné, aby zo započítacieho prejavu bolo zrejmé, ktorá časť započítavaných
pohľadávok je predmetom zápočtu, avšak jednostranný zápočet úpadcu zo dňa 14.08.2020 uvedené
nenapĺňa a z jeho obsahu vôbec nie je zrejmé, ktorá konkrétna časť pohľadávok mala byť predmetom
zápočtu, pričom tieto skutočnosti neboli žalobcovi doposiaľ ozrejmené, a to ani v obsahu napádaného
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom k tomu, že úpadcom realizované jednostranné započítanie

je podľa názoru žalobcu neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, o čom pôvodný veriteľ
úpadcu upovedomil listom zo dňa 21.09.2020, má žalobca ďalej za to, že tento právny úkon úpadcu je
postihnutý absolútnou neplatnosťou, v dôsledku čoho je potrebné na takýto právny úkon prihliadať ako
na neplatný od počiatku, pričom s poukazom na doposiaľ uvedené skutočnosti zo strany žalobcu, nie je
možné stotožniť sa s konštatovaním súdu prvej inštancie o opaku.

13. Žalobca v súvislosti s jednostranným započítaním úpadcu mal zároveň za potrebné zdôrazniť,
že týmto došlo zo strany úpadcu k uznaniu jeho záväzku vo výške istiny v celom rozsahu, a teda
týmto právnym úkonom deklaroval, že jeho záväzok vo výške istiny 298.796,64 Eur existuje a trvá.
Žalobca má tiež za to, že správca nekonal s odbornou starostlivosťou, keď z pohľadu žalobcu pristúpil

k nedôvodnému popretiu prihlásenej pohľadávky, vzhľadom na čo podľa názoru žalobcu súd prvej
inštancie pri rozhodovaní predmetného prípadu nedostatočne posúdil skutkový a právny stav veci.
Predsa v prípade, ak by správca postupoval s odbornou starostlivosťou, tak by vykonal i vlastné šetrenia.
Správca tak podľa názoru žalobcu pristúpil k neoprávnenému popretiu prihlásenej pohľadávky, keď
prihlásenú pohľadávku riadne nepreskúmaval. Záverom žalobca poukazuje na to, že správca je pri

popretí pohľadávky povinný jednoznačne vyjadriť tak dôvod ako aj rozsah popretia, a preto vzhľadom na
postup správcu, ktorý z pohľadu žalobcu nie je možné považovať za súladný s ustanoveniami § 7 a§ 124
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., nemá takýto popierací prejav správcu potenciál obstáť, vzhľadom na čopodľa názoru žalobcu možno skonštatovať, že v danom konkrétnom prípade popierací prejav správcu
nebol dôvodný a správny.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne vo výroku potvrdil. Žalovaný považuje odvolanie za absolútne nedôvodné, žalobca
v odvolaní prezentuje výlučne subjektívny názor vo vzťahu k tvrdenej nesprávnosti rozhodnutia a
uplatňuje obdobné až zhodné tvrdenia a s tým spojenú argumentáciu ako pred súdom prvej inštancie.
Len tento nepreukázaný samotný subjektívny názor (postoj) žalobcu v odvolaní nie je a nemôže byť

spôsobilý spochybniť vecnú správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a v konečnom
dôsledku vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. S poukazom na doterajší priebeh sporu
a jeho výsledku je žalovaný toho názoru, že odvolanie nesie znaky výlučne tendenčného a účelového
konania žalobcu a známky zjavného zneužitia práva žalobcu. Žalovaný má zároveň za to, že s ohľadom
na koncentračnú zásadu konania žalobca už nie je ani oprávnený tvrdiť či preukazovať skutočnosti
týkajúce sa skutkového stavu, tieto bol povinný tvrdiť aj preukazovať v rámci konania pred súdom prvej

inštancie. Odvolacie konania slúži len na nápravu vecne nesprávnych či nezákonných rozhodnutí, čo
však nie je prípad odvolaním napadnutého rozhodnutia. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že žalobca
má zjavný zámer predkladať obdobné až zhodné tvrdenia na preukázanie podanej žaloby v rámci
odvolacieho konania, s čím žalovaný absolútne nesúhlasí.

15. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v konaní bolo nesporné, že Oznámenie o postúpení pohľadávky
z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávky datovanej ku dňu 20.01.2020 bolo úpadcovi doručené až
dňa 28.09.2020. V tejto súvislosti bol úpadca ako nenotifikovaný dlžník vo vzťahu k postúpenej
pohľadávke v plnom rozsahu oprávnený jednostranne započítať vzájomné pohľadávky a záväzky
evidované voči pôvodnému veriteľovi, teda jednostranne započítať pohľadávku, ktorá v dôsledku tohto

platného právneho úkonu úpadcu v celom rozsahu zanikla. S ohľadom na doposiaľ zistený skutkový stav
v spojitosti s právnym stavom, zrejmým spôsobom vyplýva, že Zmluva o postúpení pohľadávky datovaná
ku dňu 20.01.2020 v spojitosti s Oznámením preukázateľne doručeným úpadcovi dňa 28.09.2020
predstavuje výlučne len obrannú reakciu voči započítaciemu prejavu úpadcu. Žalobca v konaní pred
súdom prvej inštancie, ani v podanom odvolaní, žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by

o tvrdenom postúpení pohľadávky mal úpadca objektívne vedomosť pred realizáciou jednostranného
zápočtu. Je tiež nutné uviesť, že žalobcom zmieňovaná výzva zo dňa 04.11.2020 na zaplatenie
pohľadávky predstavuje úkon žalobcu časovo nasledujúci po realizácii jednostranného zápočtu úpadcu,
na základe ktorého pohľadávka v celom rozsahu zanikla. Úpadca tak nemal v súvislosti s výzvou zo dňa
04.11.2020 žiadnu povinnosť splniť zaniknutý záväzok v podobe popretej pohľadávky.

16.Podľažalovanéhožalobcaopätovnevodvolaní,akopredtýmajvpodanejžalobe,prezentujevýlučne
len svoj subjektívny ničím nepreukázaný názor, že jednostranný zápočet neuznáva a považuje ho za
neplatnýprávnyúkon,ktorývšakžalobcaneopieraožiadnerelevantnédôkazyaniprávnuargumentáciu.
Jedná sa len o nepreukázané domnienky a dohady žalobcu. Pokiaľ žalobca osobitne namieta, že

absentuje vzájomnosť pohľadávok, žalovaný poukazuje na to, že pohľadávky úpadcu voči pôvodnému
veriteľovi,ktorébolipredmetomjednostrannéhozápočtu,úpadcaplatneaúčinnenadobudolpostúpením
od pôvodných veriteľov ešte v kalendárnom roku 2019. Postúpenie pohľadávok na úpadcu bolo riadne
a včas zákonným spôsobom oznámené ešte pôvodnému veriteľovi. Pokiaľ žalovaný namieta absolútnu
neplatnosť jednostranného zápočtu z dôvodu tvrdenej neurčitosti započítacieho prejavu úpadcu,

žalobca opätovne predkladá len svoje subjektívne názory, ktoré však nemajú absolútne žiadnu oporu
v reálnom skutkovom ani právnom stave vo vzťahu k popretej pohľadávke ako predmetu sporu. Žalobca
nepreukázal ani sčasti, že by absentovala žalobcom tvrdená dostatočná identifikácia pohľadávok,
ktoré boli predmetom započítacieho prejavu a ktoré v dôsledku započítania zanikli. Žalovaný považuje
odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k uvedenému za dostatočné a akékoľvek námietky žalobcu len za

účelové a pre spor irelevantné.

17. Žalobca v odvolacej replike rozvinul svoju odvolaciu argumentáciu a pretože podľa § 365 ods. 3
CSP platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania a pretože novoty v odvolacom konaní možno použiť za splnenia podmienok

uvedených v ustanovení § 366 CSP len v odvolaní, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalobcom
v odvolacej replike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.18. Žalovaný v odvolacej duplike rozvinul argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu a pretože
podľa § 373 ods. 4 CSP platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366

najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalovaným
v odvolacej duplike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

19. Súd prvej inštancie dňa 09.03.2023 predložil vec Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie
o odvolaní.

20. Krajský súd v Trenčíne dňa 12.07.2023 v súlade s § 34 ods. 2 písm. a), § 40, § 43 a § 471c CSP
postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici, keďže v súdenej veci ide obchodnoprávny spor.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici s postúpením nesúhlasil a dňa 02.08.2023 podľa § 43 ods. 2 CSP
predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie

o príslušnosti.

22. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Ndob/15/2023 zo dňa 16.01.2024, právoplatným dňa
06.03.2024,rozhodol,ženakonaniearozhodnutieoodvolaníjepríslušnýKrajskýsúdvBanskejBystrici.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je vo výroku vecne správne.

24. Z obsahu súdu prvej inštancie vyplýva, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 38R/5/2021-202 zo

dňa 12.11.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 223/2021, deň vydania 22.11.2021, vyhlásil
konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Ing. Zuzanu Kvakovú, Trenčín,
značka správcu S2037 a uznesením sp. zn. 38R/5/2021 zo dňa 23.02.2022, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 42/2022, deň vydania 02.03.2022, odvolal JUDr. Ing. Zuzanu Kvakovú, Trenčín, značka
správcu S2037 z funkcie správcu a do funkcie správcu ustanovil obchodnú spoločnosť I&R KONKURZY

A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., Bratislava, značka správcu S1436, t.j. žalovaného.

25. Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 17.12.2021 si žalobca prihlásil v
konkurze na majetok úpadcu pohľadávky v celkovej sume istiny a príslušenstva 350.532,76 Eur, a to
pohľadávku č. 1 spolu vo výške 23.454,84 Eur; pohľadávku č. 2 spolu vo výške 73.611,33 Eur a

pohľadávku č. 3 spolu vo výške 253.466,59 Eur s tým, že úpadca ako objednávateľ uzatvoril dňa
29.09.2016 so spoločnosťou E-RAN Slovakia spol. s r.o., Bratislava, IČO: 36 336 530 ako zhotoviteľom
Zmluvu o dielo na uskutočnenie stavebných prác a súvisiacich dodávok „KURSALON Trenčianske
Teplice - Prestavba a prístavba“. Zhotoviteľ v súvislosti s riadnym a včasným zhotovením a dodaním
diela vystavil úpadcovi okrem iného faktúru č. 10180443 zo dňa 24.09.2018 na sumu 18.786,64 Eur so

splatnosťou 24.10.2018; faktúru č. 10190071 zo dňa 23.04.2019 na sumu 161.125,23 Eur, po odpočte
preddavku vo výške 100.000,- Eur na základe preddavkovej faktúry č. 20190001 na sumu 61.125,23
Eur so splatnosťou 07.05.2019 a faktúru č. 10190121 zo dňa 13.12.2019 na sumu 218.884,77 Eur so
splatnosťou 27.12.2019. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.01.2020 pôvodný veriteľ postúpil
žalobcovi pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 298.796,64 Eur s príslušenstvom. Oznámením

o postúpení pohľadávky (úpadcovi doručené dňa 28.09.2020) pôvodný veriteľ upovedomil úpadcu o
postúpení špecifikovaných pohľadávok. K plneniu však nedošlo napriek výzve žalobcu na zaplatenie zo
dňa 04.11.2020.

26. Správca úpadcu dňa 04.02.2022 pohľadávky žalobcu poprel čo do právneho dôvodu a do výšky

z dôvodu ich spornosti s tým, že úpadca preukázateľne doručil predchádzajúcemu veriteľovi započítanie
pohľadávok, ktoré si veriteľ uplatňuje prihláškou, jednostranným právnym úkonom dňa 17.09.2020.
Pôvodný veriteľ preukázateľne informoval úpadcu o postúpení pohľadávky (ktorá je predmetom
započítania dlžníka) na veriteľa najskôr dňa 28.09.2020, pôvodný veriteľ bol preukázateľne informovaný
o postúpení pohľadávky veriteľa Overa s.r.o. voči pôvodnému veriteľovi na úpadcu dňa 09.08.2019 a o

postúpení pohľadávky veriteľa B. A. voči pôvodnému veriteľovi na úpadcu. S poukazom na uvedené je
tvrdenie pôvodného veriteľa, že nikdy nebol informovaný či už zo strany úpadcu alebo zo strany dlžníka
ako údajného postupníka, o postúpení predmetných pohľadávok, sporné. Z uvedeného dôvodu je aj celé
rozporovaniezapočítaniapohľadávokdlžníkazostranypôvodnéhoveriteľaakoajveriteľasporné,atedaaj existencia prihlásených pohľadávok veriteľa z právneho dôvodu neuhradených faktúr č. 10190071,
10180443, 10190121 za dodanie diela je sporná.

27. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že dňa 20.01.2020 spoločnosť REKODOM, s.r.o.,
Bratislava, IČO: 36 336 530 (pôvodne obchodné meno: E-RAN Slovakia spol. s r.o.) ako postupca a
žalobca ako postupník uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bola pohľadávka
proti úpadcovi pozostávajúca z istiny vo výške 298.796,64 Eur a príslušenstva, ktorá vznikla na základe
faktúry č. 10190071 vystavenej dňa 23.04.2019, splatnej dňa 07.05.2019 vo výške neuhradeného

zostatku 61.125,23 Eur; faktúry č. 10180443 vystavenej dňa 24.09.2018, splatnej dňa 24.10.2018 vo
výške 18.786,64 Eur a faktúry č. 10190121 vystavenej dňa 13.12.2019, splatnej dňa 2.12.2019 vo výške
neuhradeného zostatku 218.884,77 Eur.

28. Dňa 24.09.2020 zasielal postupca úpadcovi Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.01.2020,
ktoré bolo úpadcovi doručené dňa 28.09.2020.

29. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie tiež vyplýva, že dňa 14.08.2020 úpadca vykonal voči spoločnosti
REKODOM, s.r.o., Bratislava, IČO: 36 336 530 Započítanie pohľadávok jednostranným právnym
úkonom s tým, že si uplatňuje svoje právo na započítanie vzájomný pohľadávok a záväzkov v rozsahu,
v akom sa vzájomne kryjú, t.j. 298.796,64 Eur.

30. Podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť
podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým
týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi,

inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba
v lehote na nepríslušnom súde.

31. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

32. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených
žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnych skutkových

zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci nevyhodnotil a neposúdil tvrdenia a argumenty, ktoré
mali podstatný význam pre rozhodnutie sporu a dospel tak k predčasnému záveru o tom, že žaloba nie
je dôvodná.

33.Súdprvejinštancienapadnutýmrozhodnutímzamietolžalobužalobcuourčeniepopretejpohľadávky

v konkurze s odôvodnením, že prihlásená pohľadávka je sporná, keď z predložených listinných dôkazov
je možné konštatovať jej zánik na základe jednostranného započítania pred vyhlásením konkurzu na
majetok úpadcu.

34. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci

súdom prvej inštancie, keď konkrétne namietal, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal
z poukazu na to, že zo strany úpadcu malo dôjsť jednostranným úkonom zo dňa 14.08.2020 k údajnému
započítaniu pohľadávok voči pôvodnému veriteľovi a keď ani súdom prvej inštancie nebolo žalobcovi
ozrejmené, ktorá konkrétna časť pohľadávok mala byť predmetom jednostranného zápočtu úpadcu zo
dňa 14.08.2020.

35. K námietke žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z poukazu
nato,žezostranyúpadcumalodôjsťjednostrannýmúkonomzodňa14.08.2020kúdajnémuzapočítaniu
pohľadávok voči pôvodnému veriteľovi, zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd považuje
za potrebné poukázať na charakter incidenčného konanie o určenie popretej pohľadávky, ktorého

predmetom je preskúmavanie dôvodnosti popierajúceho úkonu oprávnenej osoby vykonaného na
základe skutočností uvedených veriteľom v prihláške pohľadávky, a teda účelom incidenčného konania
je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav obstojí alebo nie, t.j. či dôvody obsiahnuté vpopieracom prejave zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze, tak ako
bola prihlásená.

36. V konaní nebolo sporné, že ako oprávnená osoba pohľadávku žalobcu poprel správca úpadcu.
Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že pohľadávku žalobcu poprel s odôvodnením, že postúpenie
pohľadávok na žalobcu, ktoré pohľadávky si žalobca v konkurze úpadcu prihlásil, pôvodný veriteľ
oznámil úpadcovi úkonom doručeným dňa 28.09.2020, pričom úkonom doručeným pôvodnému
veriteľovi dňa 17.09.2020 úpadca proti týmto pohľadávkam jednostranne započítal pohľadávky, ktoré

mal proti pôvodnému veriteľovi.

37. Započítanie je jedným zo zákonných spôsobom zániku záväzkov, keď ide o zánik vzájomne sa
kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
ak niektorý z nich urobí prejav smerujúci k započítaniu. Pretože k zániku vzájomných pohľadávok
započítaním môže dôjsť aj jednostranným úkonom, ak správca úpadcu zdôvodnil popretie pohľadávky

žalobcu tým, že vzhľadom na jednostranný započítací úkon úpadcu zo dňa 14.08.2020 je sporná
existencia prihlásených pohľadávok žalobcu, odvolací súd konštatuje, že v súlade s charakterom
a účelom incidenčného konania súd prvej inštancie správne vyhodnocoval, či tento dôvod popretia
zodpovedá skutočnosti, keďže pohľadávku, ktorá zanikla, nie je možné v konkurze úpadcu úspešne
prihlásiť.

38. K námietke žalobcu v odvolaní, že jednostranný započítací úkon úpadcu zo dňa 14.08.2020 je
absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho neurčitosť, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie
v ods. 68. a 69. napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti,
z ktorých bolo možné dovodiť, že predmetný právny úkon je absolútne neplatný pre jeho neurčitosť,

keďže z jednostranného zápočtu pohľadávok zo dňa 14.08.2020 vyplýva, aký subjekt a voči akému
subjektu uplatnil právo na započítanie a v akej výške a z prílohy uvedenej listiny vyplýva, že jednotlivé
pohľadávky, ktoré boli predmetom započítania, sú konkretizované, jednoznačne špecifikované číslom
dokladu, výškou pohľadávok, dátumom ich splatnosti i popisom veriteľa, od ktorých boli postúpením
nadobudnuté. Súd prvej inštancie teda k záveru, že jednostranný započítací úkon úpadcu zo dňa

14.08.2020 je určitý, t.j. platný právny úkon, dospel s poukazom na to, že pohľadávky použité
na započítanie boli konkretizované a jednoznačne špecifikované, t.j. určité. Žalobca však v konaní
na súde prvej inštancie absolútnu neplatnosť jednostranného započítacieho úkonu úpadcu zo dňa
14.08.2020 namietal s poukazom na to, že pokiaľ sa započítavajú viaceré pohľadávky, ktoré vo svojom
súčte prevyšujú pohľadávku veriteľa, je nutné, aby zo započítacieho prejavu bolo zrejmé, ktorá časť

započítavaných pohľadávok je predmetom zápočtu a z obsahu úkonu úpadcu nie je zrejmé, ktorá
konkrétna časť úpadcom uvádzaných pohľadávok mala byť predmetom zápočtu. K týmto tvrdeniam
a argumentom žalobcu sa súd prvej inštancie nevyjadril, ani ich nevyhodnotil a neposúdil.

39. Jednostranný započítací prejav je vyjadrením vôle smerujúcej k zániku vzájomných pohľadávok,

teda je právnym úkonom, a preto musí spĺňať všetky všeobecné zákonné požiadavky kladené na právne
úkony. Zákonnou požiadavkou na platný právny úkon je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
aj požiadavka, že právny úkon sa musí urobiť určite, inak je neplatný. Právny úkon je určitý, ak nie je
vnútornerozpornýjehoobsahajehopredmetjejednoznačneurčený,takžehojemožnéindividualizovať.
Jednostranný započítací úkon je možné vykonať bez akejkoľvek súčinnosti druhého účastníka a bez

ohľadunajehovôľu,pretožeúčastník,ktorývykonávazapočítanie,sámurčuje,ktorápohľadávkaavakej
výške sa započítava a rovnako určuje, proti ktorej pohľadávke a v akej výške bude započítaná. Prejav
vôle smerujúci k započítaniu preto musí byť dostatočne určitý predovšetkým vo vzťahu k tomu, ktorá
pohľadávka, z akého právneho vzťahu a v akej výške započítava, ako aj vo vzťahu k tomu, proti ktorej
pohľadávke dlžníka (zároveň veriteľa) sa započítava. Predmetom jednostranného započítavania môže

byť na ktorejkoľvek strane aj viac pohľadávok, ktorých súhrnná výška nemusí byť na oboch stranách
rovnaká, pričom v prípade, ak dlžník započítava proti pohľadávke veriteľa viac svojich pohľadávok,
prevyšujúcich vo svojom súčte pohľadávku veriteľa, z úkonu započítania musí byť zrejmé, ktorá časť
započítavaných pohľadávok zápočtom zanikla a ktorá nie, inak je úkon započítania podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka neplatný pre neurčitosť.

40. Úpadca jednostranným úkonom zo dňa 14.08.2020 započítal proti pohľadávkam veriteľa vo výške
298.796,64 Eur svoje pohľadávky vo výške 298.796,64 Eur, pričom v samotnom úkone započítania
pohľadávky použité na započítanie neoznačil. Úpadca ako prílohu jednostranného zápočtu pripojillistinu označenú „Saldo“, v ktorej sú uvedené pohľadávky úpadcu definované výškou, dátumom
splatnosti a popisom s uvedením veriteľa, od ktorého úpadca pohľadávky nadobudol, a teda z hľadiska
označenia pohľadávky, ktoré úpadca na započítanie použil, požiadavka určitosti splnená bola, čo

správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Či však požiadavka určitosti bola splnená aj z hľadiska,
ktoré konkrétne pohľadávky alebo ktorá konkrétna časť úpadcom uvádzaných pohľadávok započítaním
zanikla, súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neposúdil a nevyhodnotil. Hoci nie každá okolnosť,
ktorej dôsledkom je absolútna neplatnosť právneho úkonu musí byť pre súd poznateľná, avšak v
súdenej veci žalobca už v žalobe namietal absolútnu neplatnosť jednostranného započítacieho úkonu

úpadcu zo dňa 14.08.2020 s poukazom na to, že pokiaľ sa započítavajú viaceré pohľadávky, ktoré vo
svojom súčte prevyšujú pohľadávku veriteľa, je nutné, aby zo započítacieho prejavu bolo zrejmé, ktorá
časť započítavaných pohľadávok je predmetom zápočtu. Len dôsledným posúdením tohto argumentu
žalobcu bolo možné dospieť k záveru, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu vylučujú
pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze úpadcu, a teda či žalobcom prihlásená pohľadávka je
sporná a je možné konštatovať jej zánik na základe jednostranného započítacieho prejavu úpadcu zo

dňa 14.08.2020. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu
alebo zánik práv alebo povinností, čo znamená, ak by jednostranný započítací úkon úpadcu zo dňa
14.08.2020 požadované účinky nevyvolal, pohľadávky pôvodného veriteľa by započítaním nezanikli.
Odvolací súd preto uzatvára, že šlo o argument, ktorý bol pre rozhodnutie rozhodujúci, a preto sa
vyžadovala špecifická odpoveď súdu prvej inštancie práve na tento argument a ak súd prvej inštancie

tento argument žalobcu neposúdil a nevyhodnotil, jeho zistenia a závery, že dôvody popretia obstoja,
sú predčasné, a teda nesprávne.

41. Pokiaľ ide o zostávajúcu odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd musí konštatovať, že
táto je len opakovaným uvádzaním skutkových tvrdení a právnych argumentov žalobcu tak, ako ich

žalobca uvádzal v konaní na súde prvej inštancie, pričom tieto tvrdenia a argumenty uvádza žalobca v
odvolaní bez toho, aby nimi oponoval konkrétnym zisteniam a záverom súdu prvej inštancie, a najmä
bez toho, ktoré konkrétne zistenia a závery súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a prečo ich
považuje za nesprávne. Na tomto mieste preto odvolací súd udáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní,

resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380
ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi. Odvolacie dôvody, t. j. dôvody,
z ktorých odvolateľ považuje rozhodnutie za nesprávne, sú podľa § 363 CSP aj zákonnou obsahovou
náležitosťou odvolania a zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí
uviesť konkrétne zistenia a závery súdu prvej inštancie, ktoré považuje za nesprávne a prečo ich

považuje na nesprávne, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia a argumenty pre ním tvrdené dôvody
nesprávnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Účelom odvolacieho konania teda nie
je, aby odvolací súd opakovane vyhodnocoval tvrdenia a argumenty odvolateľa uvedené v konaní na
súde prvej inštancie, ale účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia. Odvolaciemu súdu pritom zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť, ale

ani právo odvolaciu argumentáciu žalobcu dotvárať a vyvodzovať si, prečo by tie ktoré zistenia a závery
súdu prvej inštancie mali byť nesprávne, ale zodpovednosť za odvolaciu argumentáciu a jej obsahové
vymedzenie mal žalobca ako odvolateľ, a preto odvolací súd vyhodnocoval len tie odvolacie tvrdenia
a argumenty žalobcu, ktoré sa týkali konkrétnych zistení a záverov súdu prvej inštancie, a teda ktorými
žalobca v konkrétnosti namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

42. Pretože vzhľadom na zistené nedostatky a nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo
účelné tieto dopĺňať a naprávať v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II.
o náhrade trov konania a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

43. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o žalobou uplatnenom práve žalobcu
s tým, že podľa stranami uplatnených prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany
vyhodnotí a posúdi, či jednostranný započítací úkon úpadcu zo dňa 14.08.2020 spĺňa požiadavku

určitostisohľadomnato,žeúpadcapoužilnazapočítaniepohľadávky,ktorévosvojomsúčteprevyšovali
pohľadávky pôvodného veriteľa. Súd prvej inštancie bude mať na zreteli, že započítací úkon, ktorým
dlžník započítava proti pohľadávke veriteľa viac svojich pohľadávok, prevyšujúcich vo svojom súčte
pohľadávku veriteľa, spĺňa požiadavku určitosti vtedy, ak je z neho zrejmé, ktorá čas započítavanýchpohľadávok zápočtom zanikla a ktorá nie a rovnako bude mať súd prvej inštancie na zreteli, že
právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce
vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom

interpretačných pravidiel.

44. Podľa § 391 ods. 2 CSP súd prvej inštancie je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

45. Podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto
odvolacieho konania.

46. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).