Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/75/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201779
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5819201779.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W. B., narodeného XX. W. XXXX, K. XXX,
zastúpeného advokátom Mgr. Igorom Paliderom, Zubrohlava, Klinec II 215/29, proti žalovanému I. I.,
narodenému XX. A.Á. XXXX, I. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Mgr. Jurajom Štorcelom, Bratislava,
Lazaretská 3/A, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.
5C/73/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. júna 2022 sp. zn.

6Co/31/2021 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. júna 2022 sp. zn. 6Co/31/2021 z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie.

Uznesenie Okresného súdu Námestovo z 10. novembra 2022 sp. zn. 5C/73/2019 z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Námestovo (ďalej tiež „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 13.
októbra 2020 sp. zn. 5C/73/2019 zastavil konanie v časti určenia vlastníctva žalobcu k pozemku E-KN
parc. č. 774/2 - orná pôda o výmere 463 m2, zapísanému na LV č. XXXX pre obec a k. ú. K., pôvodne
zapísanému na LV č. XXX pre obec a k. ú. K.. Určil, že žalobca je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich
sa v k. ú. K., zapísaných: A/ na LV č. XXXX - pozemok registra E KN parc. č. 1490 - orná pôda o výmere
899 m2, pozemok registra E KN parc. č. 2812 - orná pôda o výmere 612 m2, pozemok registra E KN

parc. č. 2813/1 - orná pôda o výmere 2064 m2, pozemok registra E KN parc. č. 2813/2 - orná pôda o
výmere 54 m2, pozemok registra E KN parc. č. 3862/2 - orná pôda o výmere 464 m2, pozemok registra
E KN parc. č. 4024 - trvalý trávny porast o výmere 226 m2, pozemok registra E KN parc. č. 4228 - orná
pôda o výmere 818 m2, pozemok registra E KN parc. č. 4229 - trvalý trávny porast o výmere 715 m2,
pozemok registra E KN parc. č. 4318 - orná pôda o výmere 1597 m2, pozemok registra E KN parc. č.
5589 - orná pôda o výmere 286 m2, pozemok registra E KN parc. č. 5889 - trvalý trávny porast o výmere

1295 m2, pozemok registra E KN parc. č. 6870 - orná pôda o výmere 256 m2, všetky pozemky v podiele
1/1 úč., evidované pod B 1 na meno I. I., B/ na LV č. XXXX - pozemok registra E KN parc. č. 4246 - orná
pôda o výmere 397 m2, pozemok registra E KN parc. č. 6004/1 - trvalý trávny porast o výmere 1558
m2, pozemok registra E KN parc. č. 6371/3 - trvalý trávny porast o výmere 819 m2, pozemok registra
E KN parc. č. 6375/7 - trvalý trávny porast o výmere 565 m2, pozemok registra E KN parc. č. 6375/8
- trvalý trávny porast o výmere 1132 m2, pozemok registra E KN parc. č. 6375/9 - trvalý trávny porast

o výmere 1131 m2, pozemok registra E KN parc. č. 6375/10 - trvalý trávny porast o výmere 1130 m2,
pozemok registra E KN parc. č. 6375/11 - trvalý trávny porast o výmere 1130 m2, všetky pozemky v
podiele 50/150 úč., evidované pod B 8 na meno I. I., C/ na LV č. XXXX - pozemok registra E KN parc.
č. 961/1 - orná pôda o výmere 333 m2, pozemok registra E KN parc. č. 1201 - orná pôda o výmere 538
m2, pozemok registra E KN parc. č. 1547 - trvalý trávny porast o výmere 511 m2, pozemok registra E
KN parc. č. 2699/2 - orná pôda o výmere 783 m2, pozemok registra E KN parc. č. 2700 - orná pôda o

výmere 1279 m2, pozemok registra E KN parc. č. 4249 - trvalý trávny porast o výmere 323 m2, pozemok
registra E KN parc. č. 4250 - orná pôda o výmere 1152 m2, pozemok registra E KN parc. č. 7914 - ornápôda o výmere 890 m2, pozemok registra E KN parc. č. 7915 - trvalý trávny porast o výmere 668 m2,
pozemok registra E KN parc. č. 7916 - orná pôda o výmere 2896 m2, všetky pozemky v podiele 18/96
úč., evidované pod B 9 na meno I. I., D/ na LV č. XXXX - pozemok registra E KN parc. č. 960/1 - orná

pôda o výmere 880 m2, pozemok registra E KN parc. č. 1548 - trvalý trávny porast o výmere 782 m2,
pozemok registra E KN parc. č. 1549 - orná pôda o výmere 1 144 m2, pozemok registra E KN parc. č.
1599 - orná pôda o výmere 611 m2, pozemok registra E KN parc. č. 1600 - orná pôda o výmere 351 m2,
pozemok registra E KN parc. č. 2696 - orná pôda o výmere 1555 m2, pozemok registra E KN parc. č.
2697 - orná pôda o výmere 1008 m2, pozemok registra E KN parc. č. 2698 - orná pôda o výmere 1481

m2, pozemok registra E KN parc. č. 2699/1 - orná pôda o výmere 1061 m2, pozemok registra E KN parc.
č. 2699/3 - orná pôda o výmere 38 m2, pozemok registra E KN parc. č. 4251 - orná pôda o výmere 1818
m2, pozemok registra E KN parc. č. 6004/2 - trvalý trávny porast o výmere 3929 m2, pozemok registra E
KN parc. č. 7917 - orná pôda o výmere 3929 m2, pozemok registra E KN parc. č. 7919/2 - trvalý trávny
porast o výmere 99 m2, všetky v podiele 3/4 úč., evidované pod B 3 na meno I. I., E/ na LV č. XXX -
pozemok registra E KN parc. č. 2685/1 - orná pôda o výmere 394 m2, v podiele 25/75 úč., evidovaný

pod B 11 na meno I. I., F/ na LV č. XXX - pozemok registra E KN parc. č. 2685/2 - orná pôda o výmere
372 m2, v podiele 25/75 úč., evidovaný pod B 11 na meno I. I., G/ na LV č. XXXX - pozemok registra E
KN parc. č. 6005 - trvalý trávny porast o výmere 878 m2, pozemok registra E KN parc. č. 6371/4 - trvalý
trávny porast o výmere 1627 m2 v podiele 18/96 úč., evidované pod B 9 na meno I. I., H/ na LV č. XXXX
- pozemok registra E KN parc. č. 6371/5 - trvalý trávny porast o výmere 1624 m2, pozemok registra E

KN parc. č. 6914 - trvalý trávny porast o výmere 272 m2 v podiele 3/4 úč., evidované pod B 3 na meno
I. I., CH/ na LV č. XXXX - pozemok registra E KN parc. č. 7925 - orná pôda o výmere 521 m2, pozemok
registra E KN parc. č. 7926 - orná pôda o výmere 5996 m2, pozemok registra E KN parc. č. 7927 - orná
pôda o výmere 839 m2, všetky v podiele 50/150 úč., evidované pod B 8 na meno I. I. a I/ na LV č. XXXX -
pozemok registra E KN parc. č. 7919/1 - trvalý trávny porast o výmere 3 m2 v podiele 3/4 úč., evidovaný

pod B 3 na meno I. I.. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.
1.2. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že darovacou zmluvou zo dňa 21. decembra 2018 žalobca ako
darca žalovanému daroval tam uvedené nehnuteľnosti; vklad vlastníckeho práva žalovaného bol pod
č. V 3519/2019 povolený dňa 24. januára 2019 Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom.
Žalobca považoval celú zmluvu s výnimkou pozemkov pôv. KN-E parc. č. 1550 - orná pôda o výmere

485 m2 v 3/4 účasti pôvodne zapísanej na LV č. XXX a č. XXXX - orná pôda o výmere 581 m2 v 50/150
účasti pôvodne zapísanej na LV č. XXXX, všetky pre obec a k. ú. K., ktorým v súčasnosti zodpovedajú
novovytvorené KN-C parc. č. 715/6 - orná pôda o výmere 255 m2, č. 715/8 - orná pôda o výmere 130 m2
a č. 715/10 - orná pôda o výmere 194 m2, za relatívne neplatnú tvrdiac, že žalovaný ho vedome uviedol
do omylu. Žalobca sľúbil darovať žalovanému na výstavbu rodinného domu pozemky predstavujúce

parcely KN-E č. 1550 a č. 1551 v k. ú. K. v časti S. A., v žiadnom prípade nemal záujem darom previesť
na žalovaného ostatné parcely tvoriace predmet sporu. Podaním zo 04. septembra 2019 sa žalobca
dovolal relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy z 21. decembra 2018 s výnimkou dvoch pôvodných
parciel KN-E č. 1550 a č. 1551, teraz KN-C č. 715/6, 715/8 a 715/10. Žalovaný listom zo 16. septembra
2019 reagoval tak, že darovacia zmluva bola uzavretá v súlade s Občianskym zákonníkom a nedošlo

k žiadnemu porušeniu zákonných ustanovení.
1.3. Súd prvej inštancie dospel po dokazovaní k záveru, že vôľou žalobcu bolo previesť na žalovaného
darovacouzmluvouz21.decembra2018lenpozemkynachádzajúcesavmiestnejčastiS.A.,jehovoľou
nebolo previesť žalovanému ostatné pozemky uvedené v darovacej zmluve. Uviedol, že vo vzťahu k §
37 Občianskeho zákonníka nebola preukázaná bezprávna vyhrážka žalovaného vo vzťahu k žalobcovi,

t. j. donútenie k uzavretiu darovacej zmluvy pod psychickým nátlakom, nebola teda zistená absencia
slobody vôle. Podľa súdu prvej inštancie bola daná aj vážnosť (skutočnosť) vôle, pretože žalobca ako
konajúci (vôľu prejavujúci) chcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku
jeho prejavu nenastali, i keď nie vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam tvoriacim predmet darovacej
zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že právny úkon nie je absolútne neplatný

podľa § 37 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).
1.4. Svoj záver o relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 49a OZ okresný súd odôvodnil tak,
že žalovaný využil fyzické oslabenie žalobcu spôsobené pooperačným stavom, kedy zinicioval proces
zavŕšenia darovania nad skutočnú a vážnu vôľu žalobcu previesť na neho pozemky na stavbu rodinného
domu v miestnej časti S. A.. Žalobca si v čase uskutočnenia právneho úkonu mohol zabezpečiť

objektívne informácie len prostredníctvom osôb jemu blízkych, čo bolo preukázané výpoveďami v konaní
vypočutých svedkov. Oslabený fyzicky stav žalobcu, utlmovanými predpísanými liekmi, vyžadoval
denný, hoc nie intenzívny dohľad blízkych príbuzných. Žalobca si len tak mohol preveriť prostredníctvom
verejne dostupných informácií (katasterportal, resp. geoportal.sk - zbgis), ktoré konkrétne nehnuteľnostisú predmetom darovacej zmluvy, a teda aj skutočnosť, že žalovaný do textu darovacej zmluvy zahrnul
aj nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorým žalobca bezodplatne nechcel a nemal vôľu na žalovaného
previesť. Ani následné doručenie rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

dňa 31. januára 2019 nezvrátilo záver, že žalobca urobil právny úkon v omyle, pretože vychádzal
zo skutočnosti, ktorá bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (ubezpečenia žalovaného) a zároveň
existovali objektívne okolnosti (oslabené zdravie žalobcu odkázaného na pomoc jemu blízkych osôb,
v dôsledku čoho si nemohol sám zabezpečiť objektívne informácie o predmete daru), ktorým možno
pričítať mylnú mienku na strane žalobcu. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie ustálil, že

darovacia zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 21. decembra 2018 je v napadnutej časti
relatívne neplatná podľa § 49a OZ a žalobca sa relatívnej neplatnosti dovolal listom zo 04. septembra
2019, na základe čoho žalobe v časti vyhovel a určil, že žalobca je (spolu)vlastníkom nehnuteľností
špecifikovanýchvovýrokuII.rozsudku.Naliehavýprávnyzáujemžalobcunapožadovanomurčenípodľa
§ 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) je daný, keďže
vyhovením žalobe sa dosiahne zmena zápisu vlastníctva v prospech žalobcu.

1.5. Konanie v časti určenia vlastníckeho práva k pozemku KN-E č. 774/2, orná pôda o výmere 463 m2,
zapísanom na LV č. XXXX pre obec a k. ú. K. súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 2 CSP s prihliadnutím
na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom zastavil.
1.6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP
a žalobcovi ako úspešnej sporovej strane v časti žaloby, ktorej výrokom II. rozsudku vyhovel a zároveň

ako sporovej strane, ktorá zavinila zastavenie konania v časti žaloby špecifikovanej výrokom I. rozsudku
zastavil, priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 98 %, ku ktorému dospel na základe
rozdielu medzi úspechom sporových strán.

2.1. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 29. júna 2022

sp. zn. 6Co/31/2021 rozhodol, že: I. rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/73/2019-131 zo dňa
13. októbra 2020 vo výroku II. mení nasledovne: Žalobu vo zvyšnej časti zamieta. II. Žalovaný má proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %. III. Žalovaný má proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. IV. Rozsudok Okresného súdu
Námestovo č. k. 5C/73/2019-131 zo dňa 13. októbra 2020 vo výroku I. zostáva nedotknutý.

2.2. Odvolací súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie, a to nenaplnenie predpokladov relatívnej neplatnosti časti
darovacejzmluvy.Pozhrnutíteoretickýchvýchodískvzťahujúcichsanaomylakoprávnyinštitútodvolací
súd skonštatoval, že podľa súdu prvej inštancie išlo u žalobcu o omyl v predmete, na ktorý sa právny
úkon (darovacia zmluva) vzťahoval. Omyl v predmete právneho úkonu sa môže týkať buď identity

(totožnosti) predmetu alebo jeho vlastností a má význam v tom, že konajúca osoba so zreteľom
na povahu právneho úkonu by právny úkon neurobila, keby o omyle vedela. Ustanovenie § 49a
OZ však nemožno vykladať tak, že osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je zbavená povinnosti podľa
okolností konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť zodpovedajúcu mieru objektívnych informácií o
okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré má za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho

úkonu. Zanedbanie tejto požiadavky je spôsobilé spochybniť možnosť účinne sa podľa § 49a OZ
dovolať týmto správaním ovplyvneného omylu. V takomto prípade je potrebné zvážiť, či ide o omyl
ospravedlniteľný. O ospravedlniteľný omyl konajúcej osoby týkajúci sa skutkových okolností (error facti)
nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti
rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Nemožno akceptovať, aby sa bolo možné

účinne dovolať neplatnosti pre omyl podľa § 49a OZ v situácii, keď by omylu sa dovolávajúca osoba
zanedbala pre ňu objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa
vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešenia resp. hypotézami
o vlastnostiach predmetu zamýšľaného právneho úkonu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/192/2008).

2.3. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie mal odvolací súd za to, že u
žalobcunešlooospravedlniteľnýomyl,ktoréhobysamalprávovzmysle§40aOZdovolávaťakodôvodu
relatívnej neplatnosti časti darovacej zmluvy. Z vykonaného dokazovania nevyšlo najavo, že by žalobca
nemal spôsobilosť na právne úkony, resp. že by urobil sporný právny úkon v duševnej poruche, ktorá
ho na tento právny úkon robila neschopnou. Preto (a zjavne z toho vychádzal aj súd prvej inštancie)

bolo potrebné vychádzať z toho, že žalobca sporný právny úkon urobil v stave spôsobilom na jeho
uzavretie(vopačnomprípadebysúdprvejinštanciekonštatovalneplatnosťdarovacejzmluvypodľa§38
OZ). Z obsahu darovacej zmluvy (čl. I. až III.) vyplýva predmet prevodu vlastníckeho práva darovaním,
teda presné označenie všetkých prevádzaných pozemkov aj výška spoluvlastníckych podielov. Zozmluvy vyplýva, že išlo o desiatky parciel s celkovou výmerou počítanou na veľkosť prevádzaných
spoluvlastníckych podielov cca 3 hektáre (30.000 m2; len pozemky evidované na LV č. XXX, k. ú. K.,
ktorých mal byť žalobca výlučným vlastníkom mali celkovú výmeru 9.749 m2). Už len z týchto údajov

muselo byť každej osobe v postavení darcu (teda aj žalobcovi) objektívne bez najmenších problémov
rozpoznateľné, čo je predmetom darovania a že nejde len o prevod pozemku/pozemkov vhodných pre
výstavbu rodinného domu, ale že ide o prevod väčšieho množstva pozemkov so značnou výmerou
presahujúcou výmeru bežne využívanú pre stavbu rodinného domu. Na takéto rozpoznanie obsahu
právneho úkonu žalobca nepotreboval pomoc iných osôb, ktoré mu mali zabezpečiť objektívne verejne

dostupné informácie o predmete prevodu, napr. z katastra nehnuteľností. Navyše možno predpokladať,
že žalobca ako vlastník predmetu darovania mal mať vedomosť o svojom vlastníctve a jeho rozsahu.
Nedbanlivosť, nedôslednosť alebo neopatrnosť žalobcu, či jeho slepú dôveru k obsahu písomného
právneho úkonu nemožno stotožňovať s ospravedlniteľným omylom pri urobení právneho úkonu
(prejavu vôle uzavrieť darovaciu zmluvu s uvedeným predmetom darovania) zachyteného písomne.
Žalobca mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom ním podpísanej zmluvy a z tohto obsahu

potom bez najmenších pochybností zistiť, čo je predmetom darovacej zmluvy.
2.4. Odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti odvolania pokiaľ ide o odvolaciu námietku nesprávneho
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a pre nadbytočnosť sa už nezoberal opodstatnenosťou
ďalších žalovaným uvedených odvolacích námietok (dôvodov). Hoci súd prvej inštancie použil správnu
právnu normu, túto nesprávne aplikoval a nesprávne dospel k záveru o relatívnej neplatnosti časti

darovacej zmluvy podľa § 49a OZ. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.
podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu vo zvyšnej časti zamietol. V zmysle § 396 ods. 2 CSP zároveň
rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %. Vychádzal z § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP a skutočnosti, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti o

určenie jeho vlastníctva k pozemku KN-E parc. č. 774/2 tým, že žalobu vzal v tejto časti späť, a súčasne
bol vo zvyšku sporu plne úspešnou stranou sporu žalovaný. V odvolaním nenapadnutom výroku I. zostal
rozsudok súdu prvej inštancie rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
2.5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie tvrdiac existenciu dovolacieho dôvodu
podľa § 420 písm. f) CSP a označiac aj § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP. Odvolaciemu súdu vytkol
nedostatok riadneho odôvodnenia, nepreskúmateľnosť a prekvapivosť rozsudku, reštriktívny výklad §
49a OZ s uplatnením teórie o neospravedlniteľnosti omylu žalobcu pri uzavieraní darovacej zmluvy, vady

v procese dokazovania.

4. Žalovaný sa vo vyjadrení k dovolaniu s napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu v celom rozsahu
stotožnil považujúc ho za právne aj vecne správny. Uviedol, že z dovolania nevyplýva porušenie
akýchkoľvek kogentných procesných ustanovení odvolacím súdom. Prípustnosť dovolania nezakladá

len samotný fakt, že odvolací súd považoval právne posúdenie veci súdom prvej inštancie za nesprávne,
pričom svoje zmeňujúce rozhodnutie náležite odôvodnil, vysporiadal sa s otázkou ťažkého osobného
postavenia žalobcu aj so svedeckými výpoveďami. Za účelové označil, pokiaľ sa žalobca stavia
do pozície osoby hendikepovanej zdravotným stavom aj osobnými pomermi. Pokiaľ bol žalobca v
rozhodnom období svojprávny, vedel, že sa spolieha na pomoc jemu blízkych osôb, ktorým dôveroval

(podľa svedectiev osôb iných než žalovaný), nič mu nebránilo, aby žalovanému povedal, že sa chce
najskôr oboznámiť s obsahom zmluvy (osobne alebo prostredníctvom jemu blízkych osôb) a až potom
pristúpiť k jej podpisu. Nebolo zistené žiadne nátlakové konanie žalovaného voči žalobcovi. Žiaden zo
svedkov nemá absolútnu vedomosť o obsahu všetkých dohôd medzi stranami sporu, ktoré predchádzali
uzatvoreniu darovacej zmluvy, a teda nemôže vylúčiť, že sa dohodli aj na prevode vlastníckeho práva

k pozemkom nad rámec dvoch pozemkov v časti S. A.. Žalovaný poukázal aj na zásadu vigilantibus
iura scripta sunt. Na jednej strane žalobca tvrdil, že bol uvedený do omylu a žalovaný mal konať v
rozpore s dobrými mravmi (údajné zneužitie hendikepu žalobcu, žalovaným údajne vyvolaná časová
tieseň a zosnovanie celkovej schémy darovania, čo ale nebolo preukázané), na druhej strane žalobca
deklaroval vlastný nezáujem o záležitosti, ktoré podpisoval a následky s tým spojené. Vzhľadom na

uvedené je potrebné zaoberať sa aj otázkou, či žalobca postupoval s dostatočnou mierou starostlivosti
a opatrnosti práve v súlade s citovanou zásadou, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú
mieru predvídavosti a opatrnosti pri vzniku právneho vzťahu, ako aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone
svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP označil žalovaný zaneprípustné pre neoznačenie relevantnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu aj pre to, že žalovaný
nesprávne právne posúdenie ani len neverbalizoval. Žalovaný navrhol prisúdenie náhrady trov konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po
zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú
splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací

dôvod[§420písm.f)CSP]zároveňajdôvodné.Aktotiždovolaniesmerujeprotirozhodnutiuodvolacieho
súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP, potom
existencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. zmätočnosť rozhodnutia)
znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá bez ďalšieho aj jeho
dôvodnosť.

6. Pokiaľ žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) namietal nedostatok riadneho odôvodnenia a nepreskúmateľnosť
rozsudku odvolacieho súdu, žiada sa uviesť, že právo na riadne odôvodnenie rozsudku je súčasťou
práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by
mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutia

ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I.ÚS46/05,II.ÚS76/07,obdobnerozhodnutieEurópskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Kraska c/a Švajčiarsko). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c.

Španielsko, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko).

7.1. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
7.2. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné

na rozhodnutie vo veci. V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov
(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Súd v
civilnom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré
z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.

7.3. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15
základných princípov Civilného sporového poriadku, normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená,
že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho

logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými
princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí
vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).

7.4. Skutkovými zisteniami, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu

v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ichzávažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje hore označenému zákonnému ustanoveniu.

8. Dovolací súd pripomína, že dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení
urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na
hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej
inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v
prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov.

I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má dovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie
je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (napr. tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný
dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov atď.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.

9. Nosnou časťou dovolania žalobcu bola výtka, že sa odvolací súd „vôbec nezaoberal obsahom
jednotlivých svedeckých výpovedí ako aj vyhodnotením otázky ich pravdivosti a dôležitosti pre vydané
rozhodnutie súdu prvej inštancie“ a zaoberal sa „izolovane od ostatných vykonaných dôkazov len
otázkou, či môže ísť o ospravedlniteľný, či neospravedlniteľný omyl konajúcej osoby pri podpisovaní
kúpnej zmluvy, avšak toto nevyhodnotil v kontexte všetkých vykonaných dôkazov a úpravy § 191 CSP

a čl. 15 základných princípov CSP“. Dovolateľ argumentoval, že odvolací súd sa uspokojil s tým, že
žalobca disponoval v čase darovania plnou spôsobilosťou na právne úkony opomenúc zdravotný stav
vyžadujúci podávanie liekov a pomoc, ktorá mu v tom čase (po operácii srdca) bola poskytovaná
príbuznými aj to, že žalovaný sám, resp. v súčinnosti s inými osobami a bez akejkoľvek súčinnosti so
žalobcom vytvoril predmet darovacej zmluvy a zamedzil, aby si žalobca prevzal rozhodnutie o povolení

vkladu a jednostranne vytýka žalobcovi nedbanlivosť pri uzavieraní darovacej zmluvy a jeho konanie
hodnotí ako neospravedlniteľný omyl.

10. Dovolací súd z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zistil, že tento zopakoval skutkové
a právne zistenia súdu prvej inštancie (odseky 1. až 12., 21. odôvodnenia odvolacieho rozsudku), zhrnul

obsah odvolania žalovaného, vyjadrenia žalobcu k odvolaniu a repliky (odseky 13. až 16.) a zaoberal sa
vysvetlením omylu ako inštitútu práva (odseky 22. až 24.). S odkazom na skutkový stav zistený súdom
prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade žalobcu nešlo o tzv. ospravedlniteľný omyl, ktorého by
sa mal žalobca právo dovolávať v zmysle § 40a OZ ako dôvodu relatívnej neplatnosti časti darovacej
zmluvy. Bez povšimnutia nechal odvolaciu argumentáciu, hoci prednesenú žalovaným ako odvolateľom,

týkajúcu sa procesných vád, ktorých sa mal dopustiť súd prvej inštancie, vrátane zjavne selektívneho a
svojvoľnéhoposudzovaniasvedeckýchvýpovedívykonanýchvkonaní.Pritomajdovolateľ(vodvolacom
konaní v procesnom postavení protistrany odvolateľa) odkazoval vo vyjadrení k odvolaniu na svedecké
výpovede a uviedol, že: „Zostavovať súpis majetku podľa vyjadrenia žalovaného pomáhal geodet U..
D., ktorého odporučila p. Š., pričom uvedený svedok (U.. D.) túto skutočnosť nepotvrdil“. Podľa názoru

dovolacieho súdu ide o námietky, ktoré sú z hľadiska riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu tvoriaceho
súčasť práva na spravodlivý proces relevantné a odvolací súd sa s procesom hodnotenia dôkazov mal
v odôvodnení rozsudku náležite vysporiadať.

11. Na margo uvedeného dovolací súd poukazuje na to, že odvolací súd vo svojom rozsudku uviedol,

že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie výsluchom svedkov M. A., Š. D., A. Y., Z. D., A.. A. Y., U.. O. D., A. Š., I.. O. Š. a zistil,
že žalobca chcel žalovanému previesť pozemok pod rodinný dom, nikdy nebol pozerať, aký to má byť
pozemok na mieste samom, žalovaný mu mal povedať, že ide o pozemok, ktorý sa nachádza v časti
S. A., pri hnojisku. Súd prvej inštancie v 10. odseku odôvodnenia rozsudku doslova uviedol: „A jeho

tvrdenia boli podporené aj výpoveďami v konaní vypočutých svedkov, a to nielen tých, ktorí boli vypočutí
na návrh žalobcu, ale aj tých, ktorí boli vypočutí na návrh strany žalovaného. Svedok Š. D. potvrdil,
že žalobca mu spomínal, že chce dať žalovanému pozemok pri hnojisku v S. A., lebo chce postaviť
rodinný dom, nespomínal žiadne iné pozemky. Potvrdil tiež, že aj žalovaný mu spomínal, že bude chcieť
pozemok v S. A. pri hnojisku, lebo chce postaviť rodinný dom. Žalobca mu nikdy neoznámil, že by chcel

previesť na žalovaného veľké množstvo pozemkov. Svedok A.. A. Y. potvrdil, že keď boli za žalobcom
a opýtali sa ho, aké pozemky daroval žalovanému, oznámil im, že okrem tých pozemkov, na ktorých
má postavený rodinný dom, na žalovaného neprevádzal. Keď mu oznámili, že daroval aj „iné - ostatné
pozemky“ žalobca zostal v šoku. Obdobne vypovedal svedok M. A. (zhodne ako svedok Š. D. a A..A. Y.) o tom, že žalobca mal podpísať žalovanému pozemok za účelom výstavby rodinného domu pri
hnojisku v S. A.. Vedel o tom, že žalovaný chce stavať dom v S. A. a pomáhalo sa mu vybavovať
aj stavebné povolenie“. V odseku 11. odôvodnenia okresný súd pokračoval: „Napokon aj z výpovedí

svedkov protistrany mal súd preukázané, že žalovaný mal byť žalobcom obdarovaný pozemkom, na
ktorom si mal postaviť rodinný dom. Vyplýva to z výpovede svedka U.. O. D., ktorý tvrdil, že žalovaný
chcel stavať, hľadali sa parcely, na ktorých sa dalo stavať, a preto sa vytyčovali hranice parciel na troch
miestach, pritom bolo vecou obdarovaného a darcu, čo sa stane predmetom zmluvy, t. j. ich vlastného
uváženia. Svedecká výpoveď svedka Z. D. - starostu obce nepotvrdila tvrdenie žalovaného o tom, že by

sa spoločne so žalobcom stretli na obecnom úrade pri identifikovaní pozemkov. Tento svedok potvrdil,
že za ním bol žalovaný v čase, keď už bol vlastníkom pozemku, ktorý mu daroval žalobca za tým účelom,
že sa rozhodol postaviť si rodinný dom, preto hľadali alternatívny pozemok, na ktorom sa dal postaviť.
Ten sa našiel v miestnej časti S. A., kde boli vybudované inžinierske siete. Obdobne aj svedkyňa I.. O.
Š. potvrdila hľadanie vhodného pozemku pre žalovaného pod výstavbu rodinného domu, ktorý sa našiel
v časti S. A., konkrétne uviedla, „že mala vedomosť, že žalovaný si chce vysporiadať stavebný pozemok

a postaviť rodinný dom“. Vo vzťahu k ostatným pozemkom svedkyňa uviedla, že na úrade sa spísal
zoznam parciel vhodných ako stavebný pozemok a bol to aj intravilán a extravilán, nevedela sa vyjadriť,
ako sa vytvoril predmet darovacej zmluvy. Ani táto svedkyňa nepotvrdila tvrdenia žalovaného o tom, že
vôľou žalobcu ako darcu malo byť bezodplatné darovanie „aj iných - ostatných pozemkov“ ako tých, ktoré
mali byť prevedené pod stavbu rodinného domu v miestnej časti zvanej „S. A.“. A napokon ani svedok A.

Š. nepotvrdil tvrdenia žalovaného, k predmetu zmluvy sa nevedel vyjadriť, avšak potvrdil, že bol vodičom
žalobcu a žalovaného za tým účelom, aby ich priviezol na matriku, kde došlo k overeniu podpisov - v
Námestove“. V 12. odseku uviedol, že „Medzi tieto iné pozemky, tvoriace predmet daru, boli zahrnuté
aj tzv. lesné pozemky, vo vzťahu ku ktorým žiaden svedok neuviedol (netvrdil) vôľu darcu previesť ich
na žalovaného.“ Napriek tomu okresný súd uzavrel, že darovacia zmluva je v zmysle § 37 OZ platná,

lebo „žalobca mal vôľu darovať pozemky žalovanému pod výstavbu jeho rodinného domu a chcel, aby
na základe darovacej zmluvy nastali právne následky, t. j. aby sa žalovaný stal vlastníkom pozemkov
(hoc nie v takom rozsahu)“, bola daná vážnosť (skutočnosť) vôle, pretože žalobca ako konajúci chcel
vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nenastali a právny úkon darovania urobil
aj slobodne.

12. Jednou z náležitostí právneho úkonu (definovaného v § 34 OZ) je v zmysle § 37 ods. 1 OZ vôľa
smerujúca k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú. Vôľa konajúceho musí byť okrem iného daná, teda existujúca. Ak subjektu chýba vôľa,
ide o právny úkon absolútne neplatný (non negotium). Súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy

na jednej strane tak, že žalobca mal vôľu darovať žalovanému len pozemky pod stavbu rodinného domu,
na druhej strane uvádza, že bola daná vážnosť vôle žalobcu, pretože chcel vyvolať právne následky
spojené s darovaním (teda) aj iných pozemkov, neslúžiacich výstavbe rodinného domu a k právnemu
úkonu darovania pristúpil slobodne. Odvolací súd sa k hodnoteniu svedeckých výpovedí vedúcemu k
týmto záverom nevyjadril zaoberajúc sa len relatívnou neplatnosťou právneho úkonu darovania.

13. Ako obiter dictum dovolací súd uvádza, že súdy nižších inštancií pri hodnotení dôkazov z hľadiska
existencie relatívnej neplatnosti právneho úkonu poukazovali na rozsudok dovolacieho súdu sp. zn.
3Cdo/192/2008. Z jeho obsahu vyplýva, že predmetom posudzovania bola relatívna neplatnosť kúpnej
zmluvy podľa § 49a Občianskeho zákonníka, pričom predávajúci žalobcovia mali byť kupujúcou

žalovanou uvedení do omylu o druhu prevádzaných (namiesto ostatnej plochy malo ísť o pozemky
určené na výstavbu, čo by ovplyvnilo dohodu o výške kúpnej ceny). Dovolací súd uviedol, že omyl je
pri právnom úkone rozhodujúci, resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu alebo inej skutočnosti,
ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Omyl je podstatný,
ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie

rozhodujúca (podstatná), a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo, a ďalej osoba, ktorej bol právny
úkonurčený,tentoomylvyvolalaalebooňommuselavčaseprávnehoúkonuaspoňvedieť.Ustanovenie
§ 49a Občianskeho zákonníka však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu
dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne
informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného

právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi
riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Predmetom posudzovania bola teda vlastnosť veci tvoriacej
predmet právneho úkonu, nie predmet prevodu ako taký (počet prevádzaných pozemkov) ani schopnosťprevodcu rozpoznať obsah právneho úkonu a už vôbec nie otázka, či bola daná vôľa na prevod jedného
alebo viacerých pozemkov.

14. Dovolací súd uzatvára, že odvolací súd svoj rozsudok v spojení s hodnotením dôkazov dostatočne
neodôvodnil, čo predstavuje porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces. Dovolanie podľa § 420
písm. f) CSP je prípustné aj dôvodné a potrebné je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§
449 ods. 1 CSP) a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

15.Ajkeďjeexistenciadovolaciehodôvodupodľa§420písm.f)CSPsamaosebedôvodomprezrušenie
rozsudku súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie a dovolací súd nemá dôvod zaoberať sa prípustnosťou
dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, vzhľadom na označenie dovolania aj § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP, na
obsah vyjadrenia žalovaného k dovolaniu a predovšetkým na zásadu hospodárnosti konania nad rámec
udáva, že v zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba
tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod
sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolateľ nijakú otázku zásadného
právneho významu (právnu otázku, nie otázku skutkovú), od vyriešenia ktorej malo závisieť rozhodnutie
odvolacieho súdu, uvedeným spôsobom nevymedzil.

16. Dovolací súd zrušil nielen rozsudok odvolacieho súdu, ale aj súvisiace uznesenie okresného súdu

z 10. novembra 2022 sp. zn. 5C/73/2019, keďže obsahuje výrok (vyčísľujúci náhradu trov konania)
závisiaci od rozhodnutia o napadnutom rozhodnutí. Dovolací súd je totiž podľa § 439 písm. a) CSP
viazanýrozsahomdovolaniaokremprípadov,akodrozhodnutiaonapadnutomvýrokuzávisívýrok,ktorý
dovolaním nebol dotknutý. Rozsah dovolania predstavujú napadnuté výroky rozhodnutia odvolacieho
súdu (tu celý rozsudok odvolacieho súdu), dôvody dovolania sú námietky uvedené dovolateľom

podľa ustanovení § 431 CSP a § 432 CSP. Civilný sporový poriadok ustanovuje výnimky zo zásady
viazanosti dovolacieho súdu rozsahom podaného dovolania, kedy dovolací súd preskúmava napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu. Jednou z takýchto výnimiek je tzv. závislý výrok. Výrokom závislým od
rozhodnutia o napadnutom výroku je taký výrok, ktorého obsah je viazaný na iný výrok s tým, že sám
osebe neobstojí, pokiaľ by tento iný výrok odpadol alebo bol zmenený. V prejednávanom spore obsah

výroku uznesenia súdu prvej inštancie vyčísľujúci náhradu trov konania po zrušení celého rozsudku
odvolacieho súdu sám osebe neobstojí, preto dovolací súd rozhodol o jeho zrušení.

17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd nižšej
inštancie je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie

a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o
trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok