Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 19, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/173/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123202631
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123202631.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

FedoraBenkuaMgr.KatarínyArnouldovej,vovecistarostlivostio maloletédieťa:A.B.,nar.XX.X.XXXX,
bytom u matky, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa rodičov: A. B., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom C. XX/X, D., zastúpená Mgr. Petrom Kupkom,
advokátom, Hlavná 23, Trnava a A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/X, D., o návrhu matky na zákaz
styku otca s maloletým, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28. júna 2023
č.k. 16P/23/2023-41, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh (výrok I.) a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že
matka maloletého sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 5.5.2023 domáhala zákazu styku
otca s maloletým A.. Dôvodila, že matka má podozrenie, že otec trpí duševnou poruchou, je závislý
od užívania návykových látok, dopustil sa násilnej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený.
Existujúce vzájomné väzby medzi otcom a maloletým boli zásadne narušené a maloletým vnímané

negatívne. Maloletý má k otcovi odpor. Matka považovala otca za riziko pre maloletého. Na pojednávaní
vo veci uviedla, že otec na výživu maloletého prispieva 200 eur mesačne, kupuje mu darčeky na
narodeniny, meniny pravidelne. Styk s maloletým prebieha tak, že otec príde k nim do domácnosti,
matka je vždy v prítomnosti maloletého a dáva pozor. Nemala vedomosť o predošlých odsúdeniach
otca, hoci k spáchaniu ostatného skutku otcom maloletého došlo v novembri 2021. Návrh na zákaz
styku podala až teraz z dôvodu, že si otec do svojej domácnosti nasťahoval alkoholičku. Keď bol otec
na tom zle, mal psychické problémy, bludy, že ho niekto prenasleduje, že niekoho v dome má, tak ho

prichýlila a po dvoch dňoch sa dozvedela, že spáva s nožíkom vo vrecku. Otec dal maloletému facku
dvakrát, asi dva roky dozadu keď chcela, aby si otec vyskúšal učenie s maloletým, tento na to nemal
trpezlivosť. V roku 2020 sa od otca odsťahovala kvôli tomu, že nechcel otec ísť na liečenie a začal
užívať marihuanu aj pred maloletým. Otec uviedol, že s návrhom nesúhlasí. K incidentu, kvôli ktorému
bol odsúdený uviedol, že vypilo sa vtedy viac alkoholu, zbadal pri posteli plynovú pištoľ, spomenul si
na suseda, ako ho prenasleduje a chcel ho vystrašiť. Nikomu nechcel ublížiť. Čo sa týka marihuany, od
konca októbra roku 2022 ju neužíva. Nastúpil do zamestnania v spoločnosti A., kde mu robili testy na

drogy a alkohol, aj v súčasnosti je zamestnaný. Absolvoval z dôvodu psychických problémov liečbu
v trvaní desať týždňov od 3.1.2023. Maloletému dal facku len raz, keď mu povedal „kokot“. Syna má
rád, záleží mu na ňom. Nikdy by mu neublížil. Má záujem o preliečenie, teraz v auguste 2023 pôjde
na dva týždne. Navštevuje ambulantne psychiatričku. Pravidelne užíva lieky na spánok a aby nemalparanoje. Dňa 23.6.2023 bola súdu doručená správa zo šetrenia pomerov u matky, z ktorej vyplynulo,
že maloletý A. navštevuje druhý ročník základnej školy v E.. Od podania návrhu na súd sa otec viac
zaujíma o maloletého a asi raz za týždeň sa spýta, ako sa má. Vykonali pohovor aj s maloletým, ktorý

uviedol, že s otcom by sa nešiel dnes zahrať, ani zajtra. U otca sa mu nepáči, má tam neporiadok. Na
otázku, či by si vedel predstaviť, že otec by sa s ním nemohol stretávať uviedol, že by bol rád, že sa s ním
bojí byť sám, za prítomnosti matky by to však šlo. Bolo vykonané aj šetrenie v domácnosti otca, ide o 2-
izbový dom, kde bola hygiena na nižšej úrovni. Otec je zamestnaný, so synom sa chcel stretávať podľa
toho, ako mu to dovolí matka. S matkou maloletého sú susedia, stretávajú sa v záhrade. Neprekáža mu

prítomnosť matky pri stretnutiach so synom, chcel by s ním byť však aj sám. Od januára 2023 do marca
absolvoval liečenie v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží. Súd prvej inštancie zistil, že otec od
1.5.2023 pracuje v spoločnosti F. G. H., I., zamestnávateľ ho hodnotí kladne, plní si svoje pracovné
povinnosti riadne podľa pokynov, správa sa slušne, disciplinovane, dochádzka je 100%. Z pripojeného
sp.zn. 0T/287/2021 súd zistil, že otec bol právoplatným trestným rozkazom zo dňa 7.11.2021 uznaný
vinným, že dňa 5.11.2021 v meste Trnava, miestna časť Medziháj, so strelnou zbraňou v ruke, z ktorej

22x po sebe vystrelil do vzduchu, vulgárne nadával a slovne sa vyhrážal J. K. tým spôsobom, že sa s
ním poráta a odjebe ho, zabije ho, čím vyvolal u menovaného a zdravie a tiež u A. K., L. K., bytom C.
XX, D. strach o ich životy a zdravie, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania za čo bol odsúdený
na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v
trvaní 2 roky. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa článku 5 zásad Zákona o rodine, podľa §

2 ods. 1 CMP, podľa § 217 ods. 1 CSP, podľa článku 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa §
25 ods. 3 Zákona o rodine. Obmedzenie, prípadne zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom prichádza
do úvahy jedine v takých prípadoch keď súd zistí, že takéto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky na zákaz styku otca s maloletým nebol dôvodný.
Matka odôvodňovala návrh psychickým a fyzickým zdravím maloletého dieťaťa, keď poukazovala, že

otec užíva návykové látky, marihuanu, súčasne bol odsúdený pre násilný trestný čin. Súd však v konaní
nemal preukázané, že by otec svojím konaním a správaním v čase vyhlásenia rozhodnutia akýmkoľvek
spôsobom ohrozoval maloletého A., ani že by došlo k akejkoľvek ujme na zdraví dieťaťa nielen v čase
právoplatného odsúdenia v roku 2021, ani po ňom a pred ním. Predmetný trestný čin nemal žiadny
súvis s maloletým, ani jeho matkou a súčasne k jeho spáchaniu došlo v roku 2021, pričom matka návrh

na zákaz styku podala až v roku 2023. Nebolo sporné, že otec maloletého má psychické problémy,
užíval marihuanu, avšak z jeho vyjadrení tiež vyplynulo, že užíva lieky, uvedomuje si, že má psychické
problémy, a záležitosť rieši s lekárom. Otec je zamestnaný v spoločnosti F. od 1.5.2023, zamestnávateľ
ho hodnotí kladne, svoje pracovné povinnosti si plní a dochádzku má 100%. Otec má psychické
problémy pod kontrolou, je schopný výkonu pracovnej činnosti. Maloletý býva v domácnosti matky,

s otcom sa stretával len v prítomnosti matky a vždy potom, ako otec matku kontaktoval. Ak maloletý
nemal záujem o trávenie času s otcom, k realizácii styku nedošlo. Súd tak návrh matky považoval za
neprimeraný a nedôvodný zásah do rodičovských práv otca. Pre uloženie zákazu styku otcovi nebolo
relevantné, či otec prejavoval dostatočný záujem o dieťa, keď skutočnosť, že boli dni, keď si otec na
syna nespomenul, nebola dôvodom na obmedzenie jeho rodičovských práv až v rozsahu zákazu styku

smaloletým.Otecnemalvybudovanécitovéputosmaloletým,čovšaktiežniejedôvodomnato,abysúd
zakázal styk otca s maloletým. Súd považoval za vhodnejšie, aby účastníci konania rozhodnutím súdu
upravili výkon svojich rodičovských práv a povinností k maloletému, kde sa vyrieši najmä otázka úpravy
styku otca s dieťaťom, aby tak nedochádzalo k zbytočným konfliktom medzi rodičmi. Súd ďalej poukázal
na to, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv. V záujme

dieťaťa je predovšetkým, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, tolerancie, aby jeho
vývojavýchovasmerovalakpozitívnemurozvojujehoosobnosti,mravnému,duchovnémuasociálnemu
rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Iba ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujem
dieťaťa, alebo by tu existovala dôvodná obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obmedzí
či zakáže styk rodiča s dieťaťom. V záujme dieťaťa však je, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným

rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť
rozvíjať svoj vzťah ku každému zo svojich rodičov. V danom prípade nebolo nevyhnutné zakázať styk
otcovi s maloletým A., keď súd dokazovaním nemal preukázanú odôvodnenosť obavy matky o zdravie
maloletého A.. Skutočnosť, že otec trpí psychickými problémami, súd nepovažoval za dôvod na taký
zásah do rodičovských práv otca, akým je zákaz styku a to vzhľadom k tomu, že otec si svoje problémy

uvedomoval, užíval lieky, navštevoval psychiatra, chodí do zamestnania. Maloletý sa v rámci pohovoru
takisto vyjadril, že s otcom sa nechce stretávať, ale následne uviedol, že by to šlo, ak by sa stretávali za
prítomnosti matky. Súd tak má za to, že maloletý A. nemá vybudované citové väzby so svojím otcom, čo
tiež však nie je dôvod na zákaz styku, ale naopak, bolo by potrebné, aby bolo otcovi, ako i maloletémuumožnené tieto vzájomné väzby budovať a nie ich úplne odcudziť. Preto návrh ako neopodstatnený
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka
maloletého. Uviedla, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich
skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Z dokazovania má matka za preukázané, že otec chodil za maloletým pod vplyvom

marihuany, dal maloletému facku a povedal mu debil, týral psov pred maloletým, bil psa reťazou, bol
odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania, má psychické problémy a spal v domácnosti matky
s nožíkom, lebo sa bál, že ho niekto prenasleduje, užíval marihuanu a užíva lieky, aby nemal paranoje.
Tieto okolnosti považuje za závažné riziká pre riadny vývin maloletého a otca považuje za rizikový faktor
v styku s maloletým. Odôvodnenie rozsudku vo svojej neurčitosti neobsahuje presvedčivé odôvodnenie
poskytujúce podklad pre výrok o zamietnutí návrhu. Súd nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že

návrh matky nebol dôvodný. Rozsudok je formalistický, nepreskúmateľný pre nedostatok presvedčivých
dôvodov, čím bolo porušené právo matky na spravodlivé súdne konanie. Matka má podozrenie, že otec
trpí duševnou poruchou a je závislý od užívania návykových látok. Má za to, že existujúce vzájomné
väzby medzi otcom a dieťaťom sú zásadne narušené a sú maloletým prežívané negatívne. Má k otcovi
odpor. Otec pre maloletého predstavuje závažné riziko a nie je v záujme dieťaťa, aby dochádzalo

k styku otca s ním. Matka navrhovala vykonať dôkaz pribratím znalca z odboru psychológia za účelom
posúdenia, či je v záujme dieťaťa styk s otcom, ktorý dôkaz však súd nevykonal, napriek tomu, že
skutkové tvrdenia matky bolo potrebné verifikovať znaleckým skúmaním založeným na vedeckých
poznatkoch. Matka v odvolaní tak vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že vzhľadom na to, že maloletý
A. počas pohovoru so sociálnym pracovníkom v júni 2023 uviedol, že súhlasí, aby sa s otcom stretával
len za prítomnosti matky, sú názoru, že návrh na zákaz styku nie je opodstatnený. Matka bola poučená,
aby si podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a v zmysle vyjadrenia dieťaťa

žiadala upraviť jeho styk s otcom len za jej prítomnosti.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP, § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý

rozsudok bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP) s prihliadnutím na prípadné
vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67
CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletého nie je možné
vyhovieť, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16P/23/2023 je zákaz styku otca
s maloletým A. B., nar. XX.X.XXXX.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým návrh matky na zákaz styku otca s maloletým ako nedôvodný zamietol.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na

základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre rozhodnutie o zákaze styku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu
prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti
s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť
jeho dôvodov a odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím

na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, keď odvolateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd
nebol vysporiadal a ktoré by navyše boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku a nemôže
preto dať odvolateľke za pravdu. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie uvádza lennasledovné: Odvolací súd má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti v súlade s ust. § 220 CSP. Takisto odôvodnenie rozsudku je v súlade s
§ 220 ods. 2 CSP. Je dostatočne jasné, zrozumiteľné, presvedčivé, sú v ňom uvedené dôvody, pre ktoré

súd návrh matky považoval za nedôvodný. Zákaz styku je najzávažnejším zásahom do rodičovských
práv a povinností a prichádza do úvahy jedine v prípadoch, ak je to v záujme dieťaťa nevyhnutné.
Skutočnosti uvádzané matkou v odvolaní, že otec chodil za maloletým pod vplyvom marihuany,
dal maloletému facku, týral psov, má psychické problémy, bol odsúdený za prečin nebezpečného
vyhrážania, užíva lieky, bez ďalšieho nie sú dôvodom na zákaz styku otca so synom. Otec priznal,

že užíval marihuanu, takisto priznal, že má psychické problémy, no lieči sa, navštevuje pravidelne
ambulantne psychiatričku, chodí do zamestnania, kde je zamestnávateľom hodnotený kladne. Trestné
konanie prebehlo, za tento čin bol riadne odsúdený, no tento trestný čin nesmeroval proti matke, ani proti
maloletému, takže samotné odsúdenie otca nie je takisto dôvodom na zákaz jeho styku s maloletým.
Otec sa so synom doteraz stretával za prítomnosti matky, s jej súhlasom, resp. ak mu to matka dovolila,
nedožadoval sa styku násilím. Maloletý sa síce vyjadril, že sa s otcom nechce stretávať, ale dodal, že za

prítomnosti matky by to bolo možné. Otec si plní riadne svoju vyživovaciu povinnosť, o syna javí záujem,
kupuje mu pravidelne darčeky pri príležitosti všetkých sviatkov. Takže skutočnosti uvádzané matkou
ako dôvody pre zákaz styku otca s maloletým, súd prvej inštancie správne nepovažoval za dostatočné
pre taký závažný zásah do rodičovských práv, akým je zákaz styku. Znalecké dokazovanie na základe
súdom zistených skutkových okolností odvolací súd takisto považoval pre posúdenie dôvodnosti zákazu

styku za nedôvodné.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. O nároku na náhradu trov
odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP za použitia ust. § 52 CMP tak, že

žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

9. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).