Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 18, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123240185
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123240185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s.,
so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš
& Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti
žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, E., o zaplatenie 188,61 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 16C/28/2023-82 zo dňa 13. 11. 2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 16C/28/2023-82 zo dňa 13. 11. 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej aj len „okresný súd“ alebo aj „súd prvej
inštancie“) žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu bol nárok na zaplatenie
188,61 Eur z titulu neohlásenia dopravnej nehody žalovaným, ktorý mal u žalobcu uzavretú zmluvu
o povinnom zmluvnom poistení. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 10 a § 12 zákona

č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení.
1.2 V ďalšom obsahu odôvodnenia uviedol vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce.
Vychádzal zo zisteného záveru o skutkovom stave, že dňa 26.02.2021 došlo k dopravnej nehode, ktorú
spôsobil žalovaný poškodenej osobe spoločnosti F., spol. s r.o.. Žalovaný bol poistníkom z poistnej
zmluvy, ktorú mal uzatvorenú u žalobcu k motorovému vozidlu F. G. H. s číslom návrhu poistnej zmluvy
XXXXXXXXXX. Uvedenú dopravnú nehodu žalovaný svojmu poisťovateľovi nenahlásil, k jej nahláseniu
došlo poškodenou osobou dňa 03.03.2021, o čom bolo spísané hlásenie o škodovej udalosti vyhotovené

na hlavičkovom papieri žalobcu. Žalovaný bol považovaný za vinníka dopravnej nehody. Následne
žalobca vyplatil poškodenému vlastníkovi motorového vozidla sumu 377,22 Eur. Žalovaný na výzvu
žalobcu na zaplatenie nároku na náhradu poistného plnenia zo dňa 22.06.2021 nereagoval.
1.3 Súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané, že žalobca bol poisťovateľom motorového vozidla
žalovaného, ktorý spôsobil dopravnú nehodu tým, že žalovaný uvedenú dopravnú nehodu neoznámil
žalobcovi, porušil svoju povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení.
V dôsledku toho, že žalobca ako poisťovateľ vyplatil škodu poškodenej osobe, vzniklo žalobcovi podľa §

12 ods. 1 písm. g/ uvedeného zákona požadovať voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia.
Súd však v danom prípade zistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa upravených v § 12 ods.
1 písm. g/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktoré vylučujú nárok žalobcu na náhradu poistného
plnenia.Vprvomradesúdvychádzalztoho,žežalovanýdobrovoľnespísalzáznamodopravnejnehode,ktorý podpísal. Jeho cieľom teda nebolo vyhnúť sa plneniu svojich povinností voči poškodenej osobe.
Žalobca ako poisťovateľ žalovaného sa o uvedenej škodovej udalosti dozvedel v podstate v lehote 15
dní upravenej v § 10 ods. 1 písm. a/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Už 03.03.2021 bolo spísané

hlásenie škodovej udalosti u žalobcu poškodenou osobou. V zmysle uvedenej listiny tiež žalobca poveril
príslušnú osobu prerokovaním škody. K prerokovaniu škody zjavne došlo, pretože škoda bola žalobcom
neskôr aj vyplatená. Súd mal z vlastných skúseností za to, že v prípade, ak došlo k škodovej udalosti
spôsobenou dopravnou nehodou, prešetrujú sa poškodenia na poškodenom vozidle, ako aj na vozidle
vinníka dopravnej nehody, ktorým bol žalovaný. Znamená to, že žalovaný sa zjavne nebránil v poskytnutí

súčinnosti žalobcovi, ako aj poškodenej osobe, pri prešetrovaní poistnej udalosti. Žalobca tak s veľkou
pravdepodobnosťou komunikoval so žalovaným pri prešetrení poistnej udalosti a bol tak daný priestor
na to, aby žalobca ako poskytovateľ služieb pre žalovaného mu poskytol informácie o tom, že si nesplnil
svoju povinnosť upravenú v § 10 ods. 1 písm. a/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Najmä za
predpokladu, že žalovaný si za služby povinného zmluvného poistenia u žalobcu platil poistné. Súd preto
nepovažovalzaspravodlivéaslušné,abyžalobcapotom,akosavčasdozvedeloškodovejudalosti,túto

poistnú udalosť prešetril obvyklým spôsobom a žalovanému nič nevytkol a následne si voči žalovanému
uplatňoval náhradu poistného plnenia. Súd uvedené konanie žalobcu považoval za účelové s cieľom
získať náhradu poistného plnenia. Žalobca mal možnosť už dňa 03.03.2021 kontaktovať žalovaného,
aby prišiel oznámiť poistnú udalosť, ak to považoval za potrebné. V priebehu konania nebolo tvrdené
a ani preukázané, že by žalovaný konal obštrukčne. Preto súd žalobe žalobcu nevyhovel, túto zamietol.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a konštatoval, že hoci bol
žalovaný úspešný v spore v celom rozsahu, súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko z obsahu spisu žiadne vzniknuté trovy na strane žalovaného v súvislosti s konaním zistené
neboli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedol, že žalobca
si uplatňuje tzv. postih poistného plnenia, t. j. nárok, ktorý nie je nárokom vyplývajúcim zo zmluvy ani
žiadneho iného dokumentu, ani nárokom na náhradu škody. Jedná sa o nárok žalobcu ako poisťovateľa,
ktorý vychádza priamo zo zákona. K uvedenému poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/326/2009.

Uviedol, že nárok podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. je charakteristický skutočnosťou, že predpokladá
taxatívne vymedzený okruh situácií, kedy môže žalobca ako poisťovateľ uplatniť tento nárok. Uvedený
okruh situácií nemožno rozširovať na základe zmluvy, avšak tiež toto ustanovenie možno považovať
za ustanovenie garantujúce právo poistiteľovi, ak sú splnené zákonné predpoklady. Nárok poisťovateľa
podľa § 12 zák. č. 381/2001 Z.z. je limitovaný výlučne výškou vyplateného poistného plnenia a samotnou

hypotézou právnej normy podľa § 12 zákona č. 381/2001. Pre uplatnenie nároku žalobcu je potrebné
preukázať naplnenie hypotézy právnej normy uvedenej v § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. a preukázať
vyplatenie peňažných prostriedkov. Konajúci súd sa však s ustanovením § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č.
381/2001 Z. z. nedostatočne zaoberal pri posúdení predmetného nároku.
2.1 Žalobca zvýraznil, že povinnosťou žalovaného je ohlásiť nehodu poisťovateľovi podľa § 10 zákona

č. 381/2001 Z. z. a uvedená nie je nijakým spôsobom podmienená, nie je ani formulovaná na báze
dobrovoľnosti. Žalobca ani nemá voči žalovanému žiadnu poučovaciu povinnosť. Ide o zákonnú
povinnosť, t. j. táto nevyplýva z podmienok žalobcu a žalobcovi ani žalovanému neprislúcha túto
povinnosť akýmkoľvek spôsobom spochybňovať či negovať, ako to učinil súd prvej inštancie. Rovnako aj
povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie vyplýva priamo zo zákona a žalovaný by mal povinnosť

ohlásiť dopravnú nehodu u poisťovateľa bez ohľadu na to, s kým by povinné zmluvné poistenie uzatvoril.
Žalobca pri určení výšky postihu zohľadnil skutočnosť, že zo strany žalovaného sa jednalo o menej
závažné porušenie povinnosti, keď si uplatnil postih len vo výške 50 % vyplateného poistného plnenia.
Žalobca pri tom nie je pri určení výšky postihu poistného plnenia limitovaný zákonom. Zvýraznil, že
ustanovenie § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. plní aj preventívnu funkciu a má na poistených pôsobiť,

aby dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú z iných právnych predpisov. Zákon nielenže nevyžaduje,
aby porušenie povinnosti sťažilo objasnenie poistnej udalosti žalobcom, ale z dôvodovej správy je
tiež zrejmé, že s ohľadom na preventívnu funkciu toto ani vyžadovať nemá a povinnosť ohlásiť
nehodu poisťovateľovi má každý. Žalobca tak vyvodil záver, že zo strany súdu prvej inštancie došlo
k protizákonnej zámene porušenia zákonnej povinnosti menej závažným spôsobom a neporušenia

zákonnej povinnosti, žalovaný preukázateľne porušil svoju zákonnú povinnosť, hoci menej závažným
spôsobom, čo bolo zohľadnené pri určení výšky postihového nároku, keď si žalobca uplatnil len 50%
z vyplateného poistného plnenia. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštanciezrušil a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie, a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

3. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 17.01.2024 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. V dôsledku odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. V prejednávanej veci bol predmetom konania nárok žalobcu podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom,
s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., na tom skutkovom základe,
že pri škodovej udalosti, ktorú zavinil žalovaný ako poistník u žalobcu, túto škodovú udalosť v lehote 15

dní v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. neohlásil žalobcovi ako poisťovni, s ktorou
mal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení.

8. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik

škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

9. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa

porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval podľa citovaných zákonných ustanovení. Zo
zisteného skutkového stavu zistil, že žalovaný skutočne svojim konaním porušil povinnosť písomne
oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, vyplývajúcu mu, ako poistníkovi,

z ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., avšak súd konštatoval, že v predmetnej veci
v skutkových okolnostiach prípadu vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nárok žalobcu
v zmysle § 12 ods. 1 nepovažoval za dôvodný.

11. S uvedeným záverom o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa sa stotožňuje i odvolací

súd, keď však osobitne zvýrazňuje, že žalovaný svojim konaním, resp. nekonaním neoznámením
vzniku škodovej udalosti žalobcovi ako poisťovni, s ktorou má uzatvorené povinné zmluvné poistenie,
jednoznačne porušil povinnosť, ktorá žalovanému, ako i všetkým ostatným poistníkom, vyplýva priamo
zo zákona, na jej splnenie sú subjekty povinné bez ďalšieho, bez akejkoľvek dodatočnej poučovacej
povinnosti, resp. výzvy, v zmysle zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“.

12. Odvolací súd sa tak nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie obsiahnutom v odôvodnení
napadnutého rozsudku, keď súd konštatoval, že žalobca mal možnosť kontaktovať žalovaného, aby
prišiel oznámiť poistnú udalosť. Odvolací súd dodáva, že vyžadovať od uvedeného subjektu akúkoľvek
aktivitu v zmysle výzvy, resp. osobitnej poučovacej povinnosti je nadbytočné, prekračujúce rámec

zákona a uvedené bremeno zodpovednosti nemožno prenášať z poistníka ako zodpovedného subjektu
na poisťovateľa, pokiaľ uvedená povinnosť každému poistníkovi vyplýva priamo zo zákona.

13. Uvedený záver súdu prvej inštancie obsiahnutý v odôvodnení, s ktorým sa odvolací súd nestotožnil,
však nemal za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia napadnutého odvolaním obsiahnutú v jeho

výrokovej časti. Totiž ako súd prvej inštancie, tak i odvolací súd vzhliadol v predmetnej veci existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vylučujú dôvodnosť nároku žalobcu v zmysle § 12 ods. 1
písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. spočívajúce v súčinnosti žalovaného. Z vykonaného dokazovania
bolo nepochybne zistené, že žalovaný spôsobil škodovú udalosť poškodenému subjektu, ale je zrejmé,že bezprostredne po nej s poškodeným subjektom spolupracoval, bol mu súčinný, spísali záznam
odopravnejnehode,priktoromposkytolpoškodenémusubjektuúdajetýkajúcesapovinnéhozmluvného
poistenia.Vdanejsituáciisaškodcaapoškodenýdohodli,žeuvedenúnehodupôjdenahlásiťpoškodená

osoba, ktorý tak i konal. Z výpovede žalovaného vyplýva, že uvedené v dobrej viere považoval za
dostačujúce a z následného spôsobu prešetrenia poistnej udalosti, nutnosti ohliadnutia vozidiel možno
vyvodiť, že bol žalovaný súčinný i smerom k žalobcovi (poisťovni), nekonal obštrukčne a v dôsledku
žiadneho jeho konania nedošlo k zmareniu prešetrenia škodovej udalosti, ani oddialeniu poistného
plnenia poškodenej osobe. Jediným pochybením žalovaného, bola tá skutočnosť, že on sám písomne

žalobcovi neoznámil vznik škodovej udalosti, a to z dôvodu, že s poškodeným sa dohodli, že oznámenie
učiní práve on na základe údajov poskytnutých žalovaným. V uvedených okolnostiach spočívajúcich
v súčinnosti žalovaného, keď spôsobená poistná udalosť bola oznámená, prešetrená a ukončená bez
prieťahov, obštrukcií a v spolupráci so všetkými dotknutými subjektmi, odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a dospel k záveru o vecnej správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku I., ktorým súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. o trovách konania, ktorým súd žalovanému
nepriznal náhradu trov vzniknutých pred súdom prvej inštancie, hoci konštatoval procesný úspech
žalovaného v celom rozsahu v zmysle § 255 CSP, avšak trovy žalovanému nepriznal z dôvodu, že
vznik trov na strane žalovaného v súvislosti s konaním pred súdom prvej inštancie nezistil. Odvolací

súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie i v závislom II. výroku o trovách prvoinštančného
konania.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods.1CSPa§255ods.1CSP.Vodvolacomkonaníiniciovanomodvolanímžalobcutentonebolúspešný

ani sčasti, keďže odvolací súd potvrdil žalobu zamietajúci rozsudok ako vecne správny. Celý procesný
úspech tak prináleží žalovanému a tomuto by vznikol nárok na náhradu trov konania pred odvolací
súdom v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže však žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne
trov nevznikli, odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).