Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 7, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013081
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123013081.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2023, č. k. 5PP/85/2023 - 22, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 8.2.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“ alebo aj „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa
20.11.2023, č. k. 5PP/85/2023 - 22 rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona tak,
že zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 3.10.2019, sp. zn.
5T/35/2019.
2. Proti uvedenému uzneseniu zahlásil odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Odsúdený zahlásenú sťažnosť do konania neverejného zasadnutia sťažnostného súdu bližšie
písomne neodôvodnil.

4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.
5. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo aj „sťažnostný súd“)
na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a

zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a
smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia uvedeného
v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený
spĺňa formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody), nespĺňa prvú materiálu
podmienku (vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie)
ani druhú materiálu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho
podmienečnom prepustení na slobodu).

8. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd pri vyhodnocovaní splnenia prvej
materiálnej podmienky, t. j. pri vyhodnocovaní polepšenia sa odsúdeného, poukázal na jehohodnotenie vypracované riaditeľom ÚVTOS a zistil, že správanie odsúdeného počas výkonu trestu
v predchádzajúcom ústave Bratislava bolo prevažne na požadovanej úrovni, menšie nezhody so
spoluobvineným boli riešené pohovorom. Disciplinárne potrestaný ani odmenený nebol. Správanie a

vystupovanie odsúdeného v predchádzajúcom ústave Dubnica nad Váhom bolo na primeranej úrovni.
Interné normy sa snažil dodržiavať, ale v pedagogickej dokumentácii má evidované negatívne poznatky
týkajúce sa slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádzal do styku, ustrojenosti
a dodržiavania časového rozvrhu dňa. Disciplinárne odmenený bol jedenkrát, disciplinárne potrestaný
nebol. Správanie a vystupovanie odsúdeného v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je na požadovanej

úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa, až na jedno menšie previnenie, kedy po budíčku spal
na lôžku, sa snaží dodržiavať. Príkazy a nariadenia príslušníkov ústavu rešpektuje, zachováva zásady
slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku. V tomto ústave nebol
disciplinárne odmenený ani potrestaný. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej
skupiny „B“. Odsúdený nie je pracovne zaradený na žiadnom pracovisku. Resocializačná prognóza sa
u odsúdeného z hľadiska hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti javí ako menej priaznivá. Postoj

odsúdeného k predchádzajúcej trestnej činnosti sa javí skôr ako formálny. Do budúcna však verbalizuje,
že trestnú činnosť nebude páchať. Hoci riaditeľ ústavu odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť
s dohľadom, prvostupňový súd napriek tomu považuje prvú materiálnu podmienku za nesplnenú, z
dôvodu, že odsúdený plnil stanovené ciele programu iba čiastočne a iba čiastočne spĺňa v zmysle
hodnotenia riaditeľa ústavu podmienky aj na podmienečné prepustenie.

9. Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, prvostupňový súd komplexne zhodnotil osobu odsúdeného,
prihliadol na jeho predchádzajúci život, pričom vzal do úvahy, že odsúdený sa v minulosti opakovane
dopúšťal trestnej činnosti a to napriek tomu, že mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody,
čo predstavuje množstvo príležitostí, ktoré súdy poskytli odsúdenému na to, aby v budúcnosti viedol

svoj život riadne a v súlade so zákonom. Poukázal na to, že odsúdený sa dopustil trestnej činnosti aj
v zahraničí. Prvostupňový súd preto skonštatoval, že doposiaľ uložené tresty neboli postačujúce na
to, aby odsúdený zmenil svoje správanie k lepšiemu a poučil sa zo svojej trestnej minulosti, nakoľko
sa dopustil pokračovacej trestnej činnosti, za ktorú mu bol rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.
5T/35/2019 zo dňa 3.10.2019 uložený spoločný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, ktorý odsúdený

aktuálne vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V zmysle uvedeného
ako aj s prihliadnutím na správanie odsúdeného v ústavoch na výkon trestu, hodnotenie riaditeľa
ústavu, formálny postoj odsúdeného k predchádzajúcej trestnej činnosti, menej priaznivú resocializačnú
prognózu a iba čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie mal prvostupňový súd za to,
že neexistuje dostatočná záruka, že odsúdený povedie po prepustení riadny život v súlade so zákonom.

10.Preskúmanímkonania,ktorépredchádzalovydaniunapadnutéhouzneseniasťažnostnýsúdzistil,že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
11. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené

skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú
tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.
12. Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia

slobody je nevyhnutné, aby odsúdený počas tohto výkonu svojim správaním preukázal polepšenie,
čo nemožno bez ďalšieho stotožniť len s dobrým správaním sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody a zároveň je potrebná aj danosť reálneho predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude
odsúdený viesť riadny život.
13. Pri vyhodnotení materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie je potrebné posúdiť všetky

okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj
k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a jeho správanie
sa vo výkone trestu odňatia slobody. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne
posudzoval osobnosť odsúdeného, trestnú minulosť, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú
prognózu odsúdeného.

14. Sťažnostný súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu v tom, ako posúdil prvú materiálnu
podmienku, v kontexte toho, že boli evidované negatívne poznatky v správaní odsúdeného (vyskytli
sa nedostatky v podobe menších nezhôd so spoluobvinenými, negatívne poznatky ohľadom slušného
správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádzal do styku, negatívne poznatky ohľadomustrojenosti a dodržiavania časového rozvrhu dňa), aj toho, že čiastočne plní stanovené ciele programu
zaobchádzania a preukazuje len čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Síce
odsúdený si vytvoril priestor na udelenie 1 disciplinárnej odmeny, avšak ani v kontexte doposiaľ

vykonanej časti uloženého trestu (nástup trestu dňa 3.3.2020), v tomto jeho správaní podľa názoru
sťažnostného súdu nie je možné vidieť skutočné polepšenie. V prospech odsúdeného nemožno
vyhodnotiť ani tú skutočnosť, že neabsolvoval žiaden rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania
či tú skutočnosť, že mu je venovaný individuálny prístup s dôrazom na dôsledné dodržiavanie
internýchnoriem,ústavnéhoporiadku,časovéhorozvrhudňa,ustrojenostiahygieny,pričomindividuálne

poradenstvo sa zameriava na posilňovanie zrelých stratégii sociálneho správania, rozvoj sebakritiky
a anticipáciu možných následkov svojho konania. Sťažnostný súd má preto za potrebné pripomenúť,
že odsúdený musí presvedčiť o trvalom a dlhodobom záujme a snahe polepšiť sa, čo je posudzované
vzhľadom na jeho osobu, v kontexte spáchanej trestnej činnosti, jej charakteru, či početnosti. Snahu
môže a musí preukázať v podobe takého správania vo výkone trestu, kedy súd nebude mať v tomto
smere žiadne pochybnosti, čo sa v prípade odsúdeného nestalo.Vzhľadom na hodnotenie odsúdeného

nie je možné jeho správanie v rámci výkonu trestu odňatia slobody posúdiť ako nasvedčujúce
polepšeniu. Rovnako je potrebné prihliadnuť aj na zaradenie odsúdeného v ústave na výkon trestu,
pričom bol zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
v súčasnosti si trest odňatia slobody vykonáva v diferenciačnej skupine „B“, čo rovnako svedčí o potrebe
prísnejšieho režimu, ktorý je základom diferencovaného zaobchádzania.

15. Vo vzťahu k posúdeniu druhej materiálnej podmienky sťažnostný súd len opakuje, že osoba
odsúdeného vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť a na menej priaznivú resocializačnú prognózu
nedáva sťažnostnému súdu dostatočnú záruku, že prišlo k polepšeniu odsúdeného (v súlade s
názorom prvostupňového súdu) a tento bude v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody viesť riadny život. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na nápravu odsúdeného

a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania nemali vplyv žiadne z predchádzajúcich
uložených podmienečných trestov, nakoľko sa od roku 2011 dopúšťal trestnej činnosti majetkového
a hospodárskeho charakteru (opakovane krádež, úverový podvod, podvod, poškodzovanie cudzej
veci) a bol i zahraničí odsúdený (odsúdenie súdu Amtsgericht Tiergarten pod sp. zn. 262 Js 2185/13
382 Ds 55/13). Z uvedených dôvodov, v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného, existuje

pre okolitú spoločnosť vysoké riziko recidívy (opakované páchanie trestnej činnosti úmyselnej povahy
s relatívne krátkymi časovými úsekmi medzi jednotlivými odsúdeniami, 7 záznamov v registri trestov,
opakovane uložený podmienečný trest odňatia slobody, ide o osobu páchajúcu trestnú činnosť od
roku 2011, resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy,
pričom aktuálne vykonáva spoločný trest odňatia slobody uložený za pokračovací zločin falšovania,

pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona,
kedy mal u seba nebezpečné falzifikáty a úmyselne predkladal falošné eurobankovky pri platení), a preto
nemožno dôvodne očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona. Je nevyhnutné zohľadniť aj tú skutočnosť, že odsúdený
predchádzajúcimi podmienečnými odsúdeniami mal možnosť na slobode preukázať, že vie viesť riadny

život, no odsúdený tieto príležitosti nevyužil a opätovne sa dostal do rozporu so zákonom práve v podobe
závažnejšej formy (pokračovacieho zločinu) trestnej činnosti, a preto niet sa prečo domnievať, že práve
podmienečné prepustenie z aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný
účel,keďtentoúčelneboldoposiaľnaplnenýžiadnymzpredchádzajúcichtrestov.Vprípadeodsúdeného
teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.

16. Aj sťažnostný súd má vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či odsúdený v budúcnosti v prípade
podmienečného prepustenia povedie riadny život, a preto je namieste konštatovať, že odsúdený
nespĺňa všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie a prvostupňový súd správne návrh
odsúdeného na podmienečné prepustenie zamietol.
17. Názor súdu o nesplnení materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie nedokáže, vzhľadom

na vyššie uvedené, zmeniť ani prísľub odsúdeného, že v budúcnosti sa takýchto chýb nemieni dopustiť,
nechce sa vrátiť do takéhoto prostredia a je pripravný viesť riadny život, pričom k tomuto sťažnostný súd
uzatvára, že tieto tvrdenia nepostačujú pre záver, že jeho náprava bola po čiastočnom výkone trestu
odňatia slobody dovŕšená, resp. realizovaná v takej miere, že v ďalšom výkone trestu nie je potrebné
pokračovať.Snahuodsúdenéhoovedenieriadnehoživotavprípadeprepusteniazvýkonutrestuodňatia

slobody na slobodu, ktorý by viedol tak, aby sa do budúcnosti nedostával do rozporu s právnymi
normami, sťažnostný súd nijako nespochybňuje. To, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti, je však skutočná
ochota odsúdeného po zmene modelu jeho správania, ktorý sa premietal do opakovaných odsúdení za
páchanie trestnej činnosti, a ktorý napriek tomu, že pred výkonom aktuálneho trestu odňatia slobodybol zamestatný, resp. vystriedal viacero zamestnaní, si pravdepodobne zlepšoval svoju životnú úroveň
práve páchaním trestnej činnosti. Rovnako tak oľutovanie svojho protiprávneho konania v žiadosti
o podmienečné prepustenie nedáva sťažnostnému súdu dostatočnú záruku na prisvedčenie záveru, že

v prípade podmienečného prepustenia by viedol riadny život, ktoré čiastočne odporuje jeho formálnemu
postoju k predchádzajúcej trestnej činnosti. Sťažnostný súd preto pripomína, že postoj odsúdeného
k vlastnej trestnej činnosti nevyhnutne musí vyhovať nielen forme, ale aj podstate. Stotožnenie sa
odsúdeného so správnosťou, zákonnosťou a spravodlivosťou jeho odsúdenia je nevyhnutnou súčasťou
premenyodsúdeného,uvedomeniasijehoprotiprávnehokonaniaadosiahnutiapolepšenia,tedanestačí

len samotné formálne oľutovanie tejto trestnej činnosti.
18.Spoukazomnavyššieuvedené,sťažnostnýsúdzamietolsťažnosťodsúdeného,nakoľkotátonebola
dôvodná.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.