Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010423
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6720010423.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Štefana Juhása, na verejnom zasadnutí dňa 28. februára 2024, v
trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. zákona a pre
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku

Okresného súdu Zvolen zo dňa 29. septembra 2023, sp. zn. 3T/81/2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod
obžaloby pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na §
139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a pre prečin výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase okolo 17:00 h dňa 10.11.2018 C. D., pri lavičke oproti C. E. XX, B. F.,
nachádzajúceho sa na ulici G., po tom ako prišiel k tam prítomnému H. I., ktorému povedal: „Tebe som
už niečo povedal, Ty nebudeš dávať mojej dcére cigarety.“, voči čomu sa H. I. ohradil so slovami: „Vy
sa na mňa nehnevajte, J. chodí po špakoch aj za našu bytovku.“, na čo mu A. B. odvetil: „Ty toto na

moju dcéru nebudeš rozprávať.“, začal mu nadávať, že je vyjebanec, chcel ho udrieť, následne sa H. I.
k nemu otočil chrbtom, pričom mu A. B. povedal, že pokiaľ ujde, tak ho chytí a ak nie teraz, tak inokedy,
lebo vie kde býva a odchytí ho, po čom sa H. I. otočil späť k A. B., ktorý ho fyzicky napadol tak, že
ho nezisteným spôsobom udrel do oblasti hlavy, čím spôsobil H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. K. L. XXXX/XX zranenia - otvorenú ranu vlasatej časti hlavy v ľavej temenno - záhlavovej oblasti,
ložiskové pomliaždenie mozgu menšieho rozsahu na báze pravého čelového laloka bez opuchu a

kompresie mozgu, podpavúčnicové krvácanie v pravom čelovom a spánkovom laloku menšieho rozsahu
bez opuchu a kompresie mozgu, tenké vnútrolebkové podplenové krvácanie v čelovom a spánkovom
laloku vpravo do 3-4mm hrúbky bez opuchu a kompresie mozgu, otras mozgu podkožné krvné podliatiny
v hĺbke na oboch temenných oblastiach viacej vľavo verifikované CT vyšetrením, ktoré si vyžiadali dobu
liečenia a práceneschopnosti v trvaní štyridsať dní, pričom útok smeroval na životne dôležité orgány a
životne dôležité mozgové štruktúry

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodených:
- 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom D., G. XX,
- 2/ F. D., K., B., M. XX, N.: XXXXXXXX

odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.Proti výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby ako i proti výroku o náhrade škody podal priamo
na hlavnom pojednávaní okresný prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil
písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 31. októbra 2023. Úvodom poukázal na

výrokovú časť napadnutého rozsudku ako i na jeho odôvodnenie s tým, že sa nestotožňuje s názorom
okresného súdu. Je toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na
hlavnom pojednávaní možno mať za to, že sa skutok stal a tento spáchal obžalovaný. Vyplýva to z
výpovede poškodeného H. I., ktorý v prípravnom konaní popísal priebeh skutku a za osobu páchateľa
označil obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní poškodený tento priebeh skutku popísal a nedošlo

k rozporom v jeho výpovediach. Poškodený v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní uviedol, že
obžalovaný vyšiel spoza rohu domu, najprv sa rozprával s J. O. a potom aj s ním, vyčítal mu, že
dával jeho dcére cigaretu, čo on obžalovanému poprel a povedal mu, že jeho dcéra chodí na špaky.
Tiež mu mal obžalovaný uviesť, že ak ujde, tak si ho chytí a potom si už nepamätá nič. Až počas
pobytu v nemocnici sa mu po dlhšom čase vrátila pamäť a pamätá si, že dostal úder od obžalovaného,
pravdepodobne päsťou odzadu smerom na zátylok. Tiež poškodený uviedol, že v čase úderu tam už

J. O. nebol, bol tam len obžalovaný A. B. a jeho dcéra J. B.. Ako poslednú osobu, s ktorou prišiel do
kontaktu pred úrazom a ktorá ho mala fyzicky napadnúť, poškodený označil jednoznačne obžalovaného
A. B., s ktorým mal konflikt kvôli dcére obžalovaného, konkrétne, že jej mal dať cigarety, čo uvádzali aj
ostatní svedkovia, ako hlavnú pointu celého incidentu. Ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedal otec
poškodeného H. I., ktorý síce pri skutku nebol prítomný, ale uviedol, že obžalovaný mu zvonil na zvonček

a uviedol mu, aby si išiel pozbierať syna a o incidente mu odporúčal vyjadriť sa tým spôsobom, že
poškodený spadol niekde na schodoch a ak to bude riešiť inak, že sa môžu z G. odsťahovať. Zároveň
tento svedok po príchode na miesto, uvidel ležiaceho syna a okolo neho kaluž krvi. V tomto kontexte
vypovedá aj svedkyňa P. P., matka poškodeného, ktorá mala sprostredkované informácie od otca
poškodeného a uviedol jej aj túto skutočnosť, ako mu obžalovaný odporúčal vyjadrovať sa k zraneniu

syna. Pokiaľ vypovedali rodinní príslušníci obžalovaného – J. J., Q. B. a R. B., ktorí mali uvádzať,
že obžalovaný mal byť doma a nemal sa pohnúť z domu, čo je jednoznačne vyvrátené výpoveďou
samotného obžalovaného, ktorý uviedol, že poškodeného H. I. našiel ležať pred panelákom a následne
šiel zazvoniť jeho otcovi, a teda už len pre tento značný rozpor v tvrdeniach vyššie uvedených svedkov –
rodinných príslušníkov obžalovaného a samotného obžalovaného, nemožno výpovede týchto svedkov

považovať za vierohodné. Svedok R. B., syn obžalovaného síce uviedol, že v ten deň mal byť doma
tetovaný a otec mal spať vedľa v izbe a neopustiť priestor bytu, pričom svedok I. B., ktorý mal svedka
tetovať vypovedal, že v ten deň skutku netetoval ani jeho, ani jeho ženu. Potom je otázne, kde sa R.
B. nachádzal v čase skutku, a tiež aj jeho vyjadrenie, že otec spal vo vedľajšej izbe a z bytu nevyšiel,
pokiaľ sa on tetoval. Zvyšné svedkyne nevedeli uviesť, či obžalovaný byt opustil alebo nie. Pokiaľ sa

týka svedka I. P., jeho výpoveď je značne rozporná oproti prípravnému konaniu, pričom svedok uvádzal,
že všetky informácie mal od K. P. o tom, že obžalovaný mal napadnúť poškodeného. Pokiaľ ide o
tvrdenia, že starý otec poškodeného mal svedkov uplácať za vyjadrenie proti obžalovanému, svedok
uviedol v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, že starý otec poškodeného chcel informácie
o tom, čo sa stalo a zo žiadnej výpovede nevyplýva, že by navádzal svedkov ako by mali vypovedať.

Svedkyňa S. H. uviedla konkrétnych svedkov, ktorí jej ukázali miesto, kde došlo k fyzickému napadnutiu
a aj kaluž krvi s tým, že títo svedkovia mali celý incident priamo vidieť. Svedok J. O. uviedol, že on
nevidel čo sa stalo, len počul od malých detí, že A. B. udrel H. I., ktorý spadol na zem a teda o
samotnom skutku vie len z počutia. Osobne sa s ním po skutku nerozprával, len si s ním niekedy v
januári 2019 písal cez facebook, pričom on mu napísal, že si na nič nespomína. Je pravdou, že mu

napísal, že to celé videl Q. B., s ktorým sa aj rozprával hneď ako sa to stalo. Počul, že B. napadol
I. kvôli jeho dcére, ale prečo konkrétne nevie. Svedok Q. B. uviedol, že v predmetný deň bol doma a
keď náhodou pozrel von z okna videl, že sa pred bytovkou niečo deje, zahliadol zadnú časť sanitky,
ktorá už odchádzala preč a pokračoval v hre, ktorú mal rozohratú, pričom až na druhý deň sa dozvedel,
že sa niečo stalo H. I. a až neskôr sa dozvedel, že ho mal napadnúť A. B., ale nevie prečo. On sám

skutok nevidel, videl už iba zadnú časť sanitky. J. O. si však myslel, že on to celé videl a preto to H. I.
napísal. Svedkovia zhodne uvádzajú, že pointou celého incidentu mala byť skutočnosť, že poškodený
maldaťdcéreobžalovanéhocigarety,vzhľadomnačohoobžalovanýzbadalapristretnutíhomalfyzicky
napadnúť a spôsobiť zranenie uvedené v lekárskych správach a v znaleckom posudku. K mechanizmu
vzniku zranenia bol vypracovaný znalecký posudok znalcom P. P. K. T. E. X/XXXX, ktorý sa zaoberal

aj verziou poškodeného, ktorá bola prezentovaná na hlavnom pojednávaní dňa 18.05.2022. Znalec
v znaleckom posudku uviedol, že sa jednalo o typické contracoup zranenie, kde musí ísť o náraz
pohybujúcejsalebkydostacionárnejprekážky,tedavkonkrétnomprípadeprisilnomnárazepohybujúcej
sa hlavy o podložku. Znalec zastáva názor, že príčinou mohlo byť sotenie, prípadne úder do prednejčasti tela poškodeného s následným nekoordinovaným pádom smerom vzad, pričom nemožno vylúčiť
aj nekoordinovaný pád bez cudzieho zavinenia vzhľadom na zdokumentovanú epilepsiu poškodeného.
S určitosťou nemožno vylúčiť aj priamy úder do záhlavia silným úderom tupým predmetom, prípadne

kopnutie nohou s náprahom pevnou obuvou do oblasti záhlavia inou osobou. Podľa znalca to však
predpokladáfixovanúaleboaspoňčiastočnefixovanúhlavupoškodeného,napríkladakbyležalnazemi.
Znalec uviedol, že toto zranenie nevzniká pri údere päsťou do oblasti záhlavia pri nezafixovanej hlave.
Tieto závery potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že nemožno zo zranení určiť, čo bolo
príčinou pádu. Vzniknuté zranenie poškodeného predpokladá jeho pád smerom vzad s narazením ľavej

časti záhlavia o statickú prekážku, alebo podložku. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno mať za to, že
mechanizmus vzniku zranenia nezodpovedá verzii poškodeného, ktorý uvádza len jeden úder do oblasti
zátylku a z jeho výpovede vyplýva, že nemal mať ani čiastočne fixovanú hlavu. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie nevyplýva, že by sa skutok mal stať tak, ako popisuje poškodený, teda že malo ísť o
úder päsťou odzadu na zátylok. Znalec pripustil aj viaceré iné možnosti vzniku zranenia, napr. sotením,
podľa názoru súdu by však smer sotenia musel byť v smere odpredu poškodeného, nakoľko tento utrpel

zranenia na zadnej časti hlavy. Z toho vyplýva, že útočník by sa musel nachádzať pred poškodeným, čo
poškodený vo svojej výpovedi neuviedol. Znalec ďalej pripustil úder tupým predmetom, alebo kopnutím
pripolohepoškodenéholežmo,čobypredpokladalo,žebypoškodenýužležalnazemi,pričomvôbecnie
je zrejmé, ako by k tomu došlo a nevyplýva to ani zo svedeckých výpovedí. Znalec pripustil aj možnosť
pádu pri epileptickom záchvate, pričom je z vykonaného dokazovania zrejmé, že poškodený takýmto

ochorením trpí a pri iných záchvatoch už aj spadol a musel byť ošetrený. Súd v odôvodnení rozhodnutia
konštatuje, že vykonaným dokazovaním sa objavili len isté náznaky, že by mohlo ku skutku dôjsť, avšak
pri existencii len nepriamych dôkazov na preukázanie viny obžalovaného je potrebné, aby tieto nepriame
dôkazy tvorili logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom
celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku a z jeho spáchania usvedčujú

obžalovaného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru (R 38/1968). Zhrnutím celej
zabezpečenej dôkaznej situácie možno konštatovať, že dôkazná situácia dostatočne odôvodňuje ako
aj zabezpečuje dostatočný podklad na uznanie viny obžalovaného A. B., a to predovšetkým na základe
podrobnej výpovede poškodeného H. I., ktorý ako poslednú osobu predtým, ako došlo k jeho úrazu si
jednoznačne pamätá obžalovaného A. B. a tiež dôvod, pre ktorý ho mal A. B. fyzicky napadnúť, ktorý

dôvod popisujú aj viacerí svedkovia, resp. konflikt obžalovaného s poškodeným práve kvôli tomu, že
poškodený mal dať dcére obžalovaného na jej požiadanie cigaretu, výpoveď svedka H. I., ktorému mal
obžalovaný zvoniť nech si ide zbierať syna a tiež mu uviesť, ako má reagovať v prípade, že by sa riešilo,
čo sa malo jeho synovi stať, čo potvrdila aj svedkyňa P. P., ktorej to H. I. uviedol. Ďalej je dôkazná situácia
potvrdzovaná výpoveďami svedkov, ktorí mali celý incident vidieť a uviesť starému otcovi poškodeného

A. I., ako sa mal odohrať, pričom niektorí zo svedkov mali tieto informácie z počutia, avšak taktiež
uviedli, že počuli, kto mal napadnúť poškodeného a že to mal byť A. B., kvôli dcére J.. Tvrdenia o tom,
že starý otec poškodeného A. I. mal tieto deti uplácať a navádzať ako majú vypovedať nevyplývajú
zo žiadnych zabezpečených dôkazov, naopak tento zbieral iba informácie o tom, čo sa malo odohrať.
Okresný prokurátor je toho názoru, že predmetný skutok sa stal tak, ako je obžalovanému kladený za

vinu, pričom vzhľadom na vykonané dokazovanie má za to, že konaním obžalovaného boli naplnené
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil Okresnému súdu
Zvolen na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa podaním doručeným okresnému súdu dňa 14. novembra 2023 vyjadril
obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne. Uviedol, že s odvolaním okresného prokurátora a so

skutočnosťamiuvedenýmivodôvodnenípodanéhoodvolanianesúhlasí.Naprotitomuzavecneaprávne
správny považuje rozsudok prvostupňového súdu, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.
V odôvodnení rozsudku súd stručne, výstižne a zrozumiteľne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich hodnotil. Uviedol, že v konaní bolo vykonané pomerne
rozsiahle dokazovanie, predsúdne konanie trvalo viac ako dva roky a počas neho bolo vypočutých

šestnásť svedkov a boli vypracované dva znalecké posudky. Následne boli v súdnom konaní opakovane
vypočutí takmer všetci svedkovia, bol vypracovaný ďalší znalecký posudok a súdne konanie na
prvostupňovom súde prebiehalo viac ako tri roky. V tomto smere možno uzavrieť, že dokazovanie
bolo vykonané naozaj dôkladne. Napriek tomu vina obžalovaného bez rozumných pochybnostípreukázaná nebola. Odvolanie prokurátora je postavené najmä na výpovedi svedka – poškodeného,
ktorú zvýrazňuje. Výpoveď poškodeného je však v rozpore s inými vykonanými dôkazmi. Poškodený
vo svojej výpovedi menoval osoby, ktoré mali potvrdiť resp. vyvrátiť určité rozhodujúce skutočnosti,

tieto osoby však vypovedali úplne odlišne od toho, čo tvrdil poškodený. Napríklad poškodený tvrdil,
že tesne pred skutkom mal s obžalovaným slovnú výmenu názorov, ktorej mal byť účastný aj svedok
J. O., menovaný svedok to ale vylúčil. Obžalovaný ďalej zdôraznil, že poškodený je ťažko zdravotne
postihnutý, má diagnostikovanú detskú mozgovú obrnu, trpí poruchami správania, bol a aj je sledovaný
v neurologickej a psychiatrickej ambulancii (ide o osobu s mierne zníženou mentálnou úrovňou, IQ 75).

Poškodený má zároveň zdokumentovanú epilepsiu. Dodal, že znaleckým dokazovaním bol vyvrátený
aj mechanizmus vzniku zranenia poškodeného, ako ho tvrdil poškodený. Poškodený uviedol, že dostal
úder od obžalovaného, dlaňou alebo päsťou, ale podľa intenzity predpokladá, že päsťou a tento
úder išiel odzadu smerom na zátylok. V zmysle znaleckého posudku vypracovaného znalcom P. P.
K. T. E. X/XXXX, znalec uzavrel, že v prípade poškodeného sa jednalo o tzv. contracuop zranenie,
pri ktorom dochádza k nárazu pohybujúcej sa lebky do stacionárnej podložky. Príčiny pádu znalec

nevedel ustáliť, jeho príčinou mohlo byť sotenie, úder do prednej časti tela poškodeného s následným
nekoordinovaným pádom vzad, pričom znalec nevylúčil aj nekoordinovaný pád bez cudzieho zavinenia
vzhľadom na zdokumentovanú epilepsiu poškodeného. Znalec však výslovne odmietol, že zranenie
poškodeného mohlo vzniknúť úderom päsťou do oblasti záhlavia, pri nezafixovanej hlave. V prípade
sotenia a následného pádu na zadnú strany hlavy by sa obžalovaný ako útočník musel nachádzať pred

poškodeným, čo poškodený vo svojej výpovedi neuviedol. Pokiaľ by k vzniku zranení malo dôjsť úderom
tupým predmetom alebo kopnutím poškodeného, z vykonaného dokazovania a ani len z výpovede
poškodeného nevyplýva ako by k takémuto priebehu skutkového deja malo dôjsť, pričom takýto spôsob
vzniku zranenia vždy vyžaduje, aby mal poškodený fixovanú hlavu (napríklad ak by ležal na zemi).
Pokiaľ znalec pripustil vznik zranení pádom, bez cudzieho zavinenia v dôsledku epilepsie poškodeného,

táto bola v konaní preukázaná, poškodený ňou trpí niekoľko rokov a aj v minulosti pripustil epileptické
záchvaty, ktorých dôsledkom spadol, zranil sa a musel byť ošetrený. Svedok H. I. st., otec poškodeného
vo svojej výpovedi potvrdil, že epileptické záchvaty poškodeného sa prejavujú tak, že je v bezvedomí,
trasie sa, nemá penu na ústach, ani si jazyk nehryzie a dokáže sa prebrať z bezvedomia sám, je taký
napnutý.Zvyššieuvedenýchznaleckýchzáverovvyplýva,žeskutoktakakohoopísalpoškodenýsastať

nemohol, je to vylúčené. Pokiaľ sa týka ďalších svedkov, ktorí sa vyjadrovali k skutku a ktorých výpovede
zdôrazňuje prokurátor v odvolaní (H. I. S., P. P., A. A. I.), títo neboli priamymi svedkami skutku. Jedná sa
o rodinných príslušníkov poškodeného, pričom svedkyňa P. P. a A. A. I. ani nebývajú s poškodeným v
jednej domácnosti a o jeho zranení sa dozvedeli od svedka H. I. S.. Uviedol, že nemá v úmysle hodnotiť
vierohodnosť výpovede týchto svedkov, ale je zrejmé, že ich zranenie blízkej osoby vyľakalo a snažili

sa nájsť vinníka. Pokiaľ sa týka svedka A. A. I., ten vykonával akési kvázi paralelné vyšetrovanie, popri
vyšetrovaní OCTK, OČTK predkladal dôkazy a návrhy na výsluchy svedkov, ktorým predtým zaplatil
(potvrdili to svedkovia K. P., I. P., S. H.). Podľa názoru obžalovaného je to veľmi zvláštny prístup, čo malo
vplyv na vyšetrovanie a najmä jeho objektivitu. Hľadal vinníka a našiel si ho v obžalovanom. Pokiaľ ide
o v odvolaní prokurátorom uvádzanú výpoveď svedkyne S. H., obžalovaný má za to, že výsluch, ktorý

bol prečítaný na hlavom pojednávaní je nezákonným dôkazom získaný nekontradiktórne. Svedkyňa
sa aj napriek niekoľkým predvolaniam na hlavné pojednávanie nedostavila, pričom prvostupňový súd
podľa názoru obžalovaného nevyužil všetky možnosti jej zabezpečenia na hlavnom pojednávaní (napr.
predvedenie) a prečítal výpoveď svedkyne, ktorá bola získaná pred vznesením obvinenia. Svedkyňa
však bola v konaní vypočutá aj po vznesení obvinenia (19.11.2019), za prítomnosti obhajcu a táto

výpoveď prečítaná nebola. Obžalovaný zdôraznil, že bez ohľadu na obsah výpovede svedkyne, táto
svedkyňa nebola priamym svedkom skutku, na mieste (sídlisku G.) v tom čase už niekoľko mesiacov
ani nebývala a o skutku sa dozvedela z počutia. Výpoveď obžalovaného je od prípravného konania
konštantná, obžalovaný našiel poškodeného ležať pred bytovkou a keďže s ním nechcel manipulovať,
išiel za jeho otcom H. I. S., opýtať sa ho, či je poškodený doma, nakoľko sa s poškodeným a jeho otcom

pozná roky z videnia. Následne, keď k poškodenému ležiacemu na zemi prišiel, tak ho opoznal a opäť
zašiel zazvoniť na bytovku k otcovi poškodeného, aby mu povedal, že jeho syn leží na zemi a nech mu
ide pomôcť. Obžalovaný chcel iba pomôcť osobe, ktorá ležala na zemi, nechcel s ňou hýbať, aby sa
nedostal do problémov. Na rozdiel od prokurátora má za to, že v konaní nebol ani len preukázaný motív
konania obžalovaného. Uzavrel, že vzhľadom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že skutok, tak ako je

predmetom obžaloby a ako ho opisuje poškodený sa nestal. Oveľa pravdepodobnejšie sa z vykonaného
dokazovania javí, že poškodený v dôsledku epileptického záchvatu spadol na chodník a udrel si hlavu.
Vznik zranenia takýmto spôsobom je najpravdepodobnejší aj podľa záverov znalca, a tiež zodpovedá
skutočnosti, že iné zranenia poškodený na tele nemal.Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného a poškodených H. I.
ml. a zdravotnej poisťovne F. K., prokurátor krajskej prokuratúry sa pridržal skutočností uvádzaných
v písomne podanom odvolaní s tým, že má za to, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Opatrovníčka poškodeného uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava skutočností uvedených
prokurátorom a rovnako požiadala, aby napadnutý rozsudok krajský súd zrušil a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Naproti tomu, obhajkyňa obžalovaného pridržiavajúc sa skutočností uvádzaných v stanovisku

k odvolaniu okresného prokurátora navrhla, aby odvolací súd odvolanie okresného prokurátora ako
nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal

v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho výroku
a napadnutého výroku o náhrade škody, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom
procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nebolo podané dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd zistil, že okresný súd, pri
dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom
pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne
vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým

podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval
náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré
skutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahamisaspravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudkujezároveňzistiteľné,akýmiprávnymiúvahamisaprvostupňovýsúdspravoval,keďposudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny, resp. neviny obžalovaného
zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku podľa
§ 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý bol stíhaný.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu
a v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na stranách č.
12 odsek posledný až č. 14 odsek 2. Považoval však za potrebné reagovať v rámci odvolacieho
konania aj na odvolacie námietky okresného prokurátora, ktoré ale nebolo možné akceptovať v takom
rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu. Krajský súd má za to, že pokiaľ okresný súd

vyhodnotil vykonané dôkazy v prospech obžalovaného, takýto postup bol v danom prípade za danej
dôkaznej situácie v súlade so zákonom. Obžalovaný spáchanie skutku poprel a priebeh skutku, ako
je uvedený v skutkovej vete okrem samotného poškodeného nepotvrdil žiaden priamy svedok, pričom
znaleckým dokazovaním bolo vylúčené, žeby sa skutok mohol stať tak, ako je v skutkovej vete uvedené.
Krajský súd tak nemôže súhlasiť s okresným prokurátorom, že na základe vykonaného dokazovania

je preukázané, že sa skutok stal a tento spáchal obžalovaný. Na rozdiel od okresného prokurátora je
krajský súd toho názoru, že dôkazná situácia v predmetnej trestnej veci netvorí dostatočný podklad na
uznanie viny obžalovaného. Jediným priamym svedkom, ktorý usvedčuje obžalovaného je poškodený
H. I. ml. Či už ide o výpoveď svedkov H. I. st. – otca poškodeného, P. P. – matky poškodeného, A.
I. – starého otca poškodeného, tieto predstavujú len nepriame dôkazy, ktoré v súhrne s ostatnými,

v konaní zabezpečenými dôkazmi jednoznačne a bez vážnych pochybností neusvedčujú obžalovaného
z predmetného skutku. Okresný prokurátor poukazuje na to, že výpovede rodinných príslušníkov
obžalovanéhovyznievajúcevjehoprospechnemožnopovažovaťzavierohodné.Kuvedenémupoukazu
okresného prokurátora krajský súd uvádza, že obžalovaný bol zo skutku oslobodený nie na základevýpovedí jeho rodinných príslušníkov. Rozhodujúcou skutočnosťou pre oslobodenie obžalovaného, ako
to nakoniec vyplýva z už predošlej argumentácie krajského súdu bolo to, že obžalovaného okrem
poškodeného neusvedčoval zo spáchaného trestného činu žiaden priamy svedok a to, že znalecké

dokazovanie vylúčilo, že by sa skutok mal stať tak, ako popisuje poškodený. Pokiaľ aj v prospech
obžalovaného vypovedali jeho rodinní príslušníci, ktorých výpovede sú v priamom rozpore s výpoveďou
obžalovaného, a teda sú nedôveryhodné, nejde o skutočnosť, na základe ktorej by bez ďalšieho mohla
byť založená vina obžalovaného. Vychádzajúc zo zabezpečenej dôkaznej situácie v predmetnej trestnej
veci má krajský súd za to, že prvostupňový súd v prejednávanej trestnej veci správne aplikoval zásadu in

dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného. Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný
spáchanie skutku poprel a v jeho prospech jednoznačne vyznieva záver znaleckého dokazovania, ktorý
vylúčil, žeby sa skutok mohol stať tak, ako je popísaný v skutkovej vete. Napriek vyššie uvedenému
krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje, že obžalovaný bol zo skutku, kladeného mu za vinu v určitej
miere podozrivý, a to vzhľadom na usvedčujúcu výpoveď poškodeného vyznievajúcu v jeho neprospech.
Zároveň však bolo potrebné vziať do úvahy aj súhrn dôkazov vyznievajúcich v jeho prospech, ktoré

mali neprehliadnuteľnú silu a hodnotu. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu,
vychádzajúc zo zistenej a ustálenej dôkaznej situácie, mal krajský súd za to, ako už bolo uvedené, že
bolo potrebné aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, a z tohto dôvodu okresný
súd postupoval zákonne a správne, keď ho v konečnom dôsledku podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod
obžaloby oslobodil. Nebolo totiž jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané,

že sa vôbec stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Nebolo preukázané, ba práve naopak znaleckým
dokazovaním bolo vylúčené, žeby sa skutok mohol stať tak, ako je uvedené v skutkovej vete. Krajský
súd zdôrazňuje, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú
pochybnosti, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Z toho, čo už bolo uvedené, je
možné dospieť len k takému záveru, že v predmetnej trestnej veci nebola taká ucelená reťaz dôkazov,

na základe ktorých by mohol byť obžalovaný usvedčený.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, okresný súd rozhodol v súlade so zákonom, nakoľko v prípade
oslobodenia obžalovaného spod obžaloby súd v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. obligatórne poškodených
s ich nárokom na náhradu škody odkáže na civilný proces.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že odvolanie okresného prokurátora v súlade s ust.
§ 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.