Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323202476
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4323202476.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/32/2023

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubicou Gkortsilas, v spore žalobcu: v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E., zast. JUDr. Natália Bajchyová, advokát so sídlom Vojenská
6208/144, 934 01 Levice, IČO: 53 046 757, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX,
XXX XX E., o zaplatenie 2.592,90 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

7C/32/2023

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2592,90 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.07.2020 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.08.2020 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.09.2020 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne

zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.10.2020 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.11.2020 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.12.2020 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.01.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.02.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.03.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.04.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.05.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne

zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.06.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.07.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.08.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.09.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.10.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.11.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.12.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne

zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.01.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.02.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.03.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.04.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.05.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.06.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.07.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne

zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.08.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.09.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročnezo sumy 72,025 eur odo dňa 16.10.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne
zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.11.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,00 % ročne zo
sumy 72,025 eur odo dňa 16.12.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,00 % ročne zo

sumy 72,025 eur odo dňa 16.01.2023 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo
sumy 72,025 eur odo dňa 16.02.2023 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo
sumy 72,025 eur odo dňa 16.03.2023 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo
sumy 72,025 eur odo dňa 16.04.2023 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo
sumy 72,025 eur odo dňa 16.05.2023 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo

sumy 72,025 eur odo dňa 16.06.2023 až do zaplatenia, a to všetko formou splátok vo výške 50,00 eur
mesačne, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v
ktorom rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania, s tým, že omeškanie s
plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia

II. Žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne

súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

7C/32/2023

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.07.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2592,90 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tým, že strany sporu ako spoludlžníci, v tom čase manželia, uzatvorili dňa 09.02.2017 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX v F. G., na základe ktorej im bol poskytnutý úver v sume
9000 eur s mesačnou splátkou 144,05 eur splatnou k 15.dňu v mesiaci. Od rozvodu manželstva dňa

21.06.2017 až doteraz spláca úver výlučne žalobca, teda aj podiel v sume 72,025 eur pripadajúci na
žalovanú. Žalovaná ani napriek urgenciám a predžalobnej výzve na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
2592,90 eur za obdobie od 15.07.2020 do 15.06.2023 túto neuhradila, čím sa dostala aj do omeškania
s platením dlhu. Žalobca zároveň žiadal o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

2. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil rozsudok o rozvode, predžalobnú
výzvu zo dňa 20.06.2023 s podacím lístkom a informáciou o doručení, výpis z účtu žalobcu,
tlačivo pre dokladovanie pomerov strany s prílohami. Na výzvu súdu predložil dodatočne aj Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.02.2017.

3. Súd uznesením zo dňa 19.07.2023, č. k. 7C/32/2023-34 priznal žalobcovi oslobodenie od súdneho
poplatku a platobným rozkazom zo dňa 19.07.2023, č. k. 7C/32/2023-35 rozhodol o nároku žalobcu tak,
že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na úhradu trov konania.

4. Žalovaná, podaním doručený súdu dňa 18.08.2023, podala voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom

uviedla, že návrh žalobcu je nedôvodný. Namietala, že žalobca je hlavným dlžníkom, finančné
prostriedky boli prijaté žalobcom, ktorý z týchto refinancoval iný starý úver na účet IBAN: H. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX vo výške 7.089,26 eur a zvyšná čiastka vo výške 1910,74 eur bola poskytnutá
na jeho osobný účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalovaná uviedla, že z poskytnutého
úveru nemala žiadnu finančnú výhodu. V čase poskytnutia úveru boli strany sporu v rozvodovom konaní

a žalobca využil jej citové rozpoloženie a psychickým nátlakom ju presvedčil k podpisu úveru dňa
09.02.2017. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 21.06.2017 a BSM bolo vyporiadané v zmysle
§ 149 ods. 4 OZ. Žalovaná neuznáva právo žalobcu na úhradu súm priznaných platobným rozkazom,
lebo sa nepodieľala na výhodách poskytnutého úveru, neobdržala žiadnu čiastku. Obdržala len 500
eur, ktoré použila na nákup odevov a obuvi spoločným deťom. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca sa

odvoláva na vyporiadanie BSM, avšak toto vyporiadanie je v prípade úveru bezpredmetné, nakoľko
do vyporiadania nevstúpila tretia osoba banka, ktorá zmluvu nezmenila v súlade s vyporiadaním BSM.
Navrhla, aby súd vydaný platobný rozkaz zrušil a žalobu zamietol. Žalovaná na podporu svojich tvrdení
nenavrhla vykonať žiadny dôkaz. K odporu priložila žalovaná listiny, a to výpis z účtu C. I. za obdobie
od 01.04.2023 do 30.04.2023, výpis z účtu A. B. za obdobie od 01.02.2017 do 31.05.2023, tlačivo prezdokladovaniepomerovstranybeztoho,abyuviedla,čomajútietolistinypreukazovať.Uvedenépodanie
žalovanej súd doručil žalobcovi na vyjadrenie.

5. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 19.09.2023 vyjadril k odporu žalovanej a poprel tvrdenia
žalovanej uvádzané v podanom odpore a poukázal na skutočnosť, že žalovaná neuviedla žiadne
rozhodujúce skutočnosti a nepredložila žiadne listiny, na ktoré sa odvoláva a ani neoznačila dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, preto nie je možné považovať za odpor s vecným odôvodnením. Ďalej
poukázal na ustanovenia zmluvy o úvere, podľa ktorých sú dlžník a spoludlžník zaviazaní spoločne

a nerozdielne na plnenie záväzkov zo zmluvy. Nejedná sa o hlavného a vedľajšieho dlžníka, teda o vzťah
akcesorický ako je napr. v prípade ručenia, ale výlučne o jeden hlavný záväzok, z ktorého sú povinní plniť
dlžník aj spoludlžník v rámci tzv. pasívnej solidarity. Je nepodstatné z akého dôvodu bol úver poskytnutý,
či žalovaná mala z neho finančnú výhodu, či skutočnosť, že boli strany sporu v rozvodovom konaní.
Žalovaná zmluvu podpísala dobrovoľne, bez nátlaku. Sumu vo výške 1910,74 eur použil žalobca na
rekonštrukciu spoločného domu patriaceho do BSM strán sporu. Poprel tvrdenie žalovanej, že obdržala

z úveru len sumu 500 eur. Pre úver v rámci vyporiadania BSM podľa § 149 ods. 4 OZ platí, že strany
sporu majú rovnaký podiel na tomto dlhu. Poukázal na R 22/1991. Navrhol, aby súd odpor žalovanej ako
vecne neodôvodnený odmietol. Uvedené podanie žalobcu súd doručil žalovanej na vyjadrenie. Žalovaná
sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadrila.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v prítomnosti strán
sporu ako aj právnej zástupkyne žalobcu. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanom návrhu
a žiadala súd, aby návrhu v celom rozsahu vyhovel.

7. Žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, a to že strany sporu uzatvorili dňa 09.02.2017

ako spoludlžníci Zmluvy o spotrebiteľskom úvereč. XXXXXXXXXX v F. G., na základe ktorej im bol
poskytnutý úver v sume 9000 eur, ktorý sa zaviazali spoločne a nerozdielne splácať v sume 144,05 eur
mesačne odo dňa uzavretia až do úplného splatenia, pričom jednotlivé splátky boli splatné k 15.dňu
v mesiaci. Nepoprela skutočnosť, že žalobca po rozvode manželstva splácal dlh výlučne sám teda aj
podiel pripadajúci na žalovanú, tvrdila však, že žalobca ju prinútil zobraťsi pôžičku a sľúbil, že ju bude

splácať sám, ona pôžičku nepotrebovala. Banka by jej úver samotnej neposkytla z dôvodu, že mala
iné úvery a splátku úveru, ktorý je predmetom sporu, nemá z čoho splácať. Žalovaná ďalej uviedla, že
z predmetného úveru sa refinancoval jej starý úver, ktorý si zobrala na izoláciu domu a jeho opravu.
Ostatné finančné prostriedky z úveru poskytnuté na účet vybrala z účtu žalovaná a žalobcovi dala
sumu 600 eur. Zároveň uviedla, že listinné dôkazy predložené s odporom okrem tlačiva na č.l. 54 (pre

zdokladovanie pomerov za účelom oslobodenia od súdnych poplatkov) ona nepredložila.

8. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej poprel tvrdenia žalovanej, že úver nepotrebovala a finančné
prostriedky z úveru spotreboval žalobca sám, pričom uviedol vlastné tvrdenie, a to že peniaze žalovaná
potrebovala na opravu domu, pričom z úveru sa refinancoval aj jej starý úver. So žalovanou nežil

v spoločnej domácnosti od novembra 2012 a uzatvorením Zmluvy o úvere sa snažil žalovanej pomôcť
s opravou domu, nakoľko jej by banka samej úver neposkytla. Zároveň poprel tvrdenie žalovanej, že
v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere boli v rozvodovom konaní a žalovaná mala byť preto v citovom
rozpoložení, nakoľko návrh na rozvod podával on v apríli 2017, teda až 3 mesiace po uzatvorení Zmluvy
o úvere. Žalobca uviedol, že je ochotný pristúpiť na plnenie dlhu v splátkach v sume 50 eur mesačne.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a písomnými podaniami strán sporu
a listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, a to najmä Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa
09.02.2017, výpisom z účtu žalobcu, rozsudkom o rozvode, predžalobnou výzvou a ďalšími listinami
tvoriacimi obsah spisu ako aj s vyjadreniami strán sporu prednesenými na pojednávaní v súlade s § 150

ods. 2 CSP a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvereč. XXXXXXXXXX súd zistil, že medzi Poštovou bankou, a. s.
ako veriteľom a stranami sporu ako dlžníkmi bola dňa 09.02.2017 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi a žalovanej ako

spoludlžníkovi úver vo výške 9.000,- eur. Poskytnutý úver sa strany sporu zaviazali vrátiť spoločne
anerozdielnev96mesačnýchsplátkachvovýške144,05eurmesačne,k15.dňuvkalendárnommesiaci
s termínom konečnej splatnosti úveru dňa 15.02.2025. Pod osobnými údajmi spoludlžníka, žalovanej, jeuvedené (rovnakým písmom), že spoludlžník je zaviazaný spoločne a nerozdielne s dlžníkom na plnenie
záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy.

11. Z rozsudku tunajšieho súdu o rozvode zo dňa 16.06.2017, č.k. 7Pc/11/2017-19 súd zistil, že
manželstvo strán sporu uzavreté dňa 12.05.1979 bolo rozvodené. Rozsudok o rozvode nadobudol
právoplatnosť dňa 21.06.2017

12. Z výpisu z účtu č. IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom na meno A. B. za obdobie

od 01.02.2017 do 31.05.2023 súd zistil, že z tohto účtu bola splácaná splátka úveru v sume 144,05 eura
pravidelne mesačne, vždy 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom marec 2017 až do mája
2023. Celkovo bolo z účtu v tomto období takto zaplatených 75 splátok v sume 144,05 eura, t.j. spolu
10.803,75 eura.

13. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledovne:

14. Podľa § 511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z
povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných

zanikne.

15. Podľa § 511 ods. 2 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmidohodnutéinak,súpodielynadlhuvšetkýchdlžníkovvovzájomnompomererovnaké.Dlžník,
protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladu

upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke.
Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto
rozsahu dlhu inak zbavili.

16. Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený

požadovaťnáhraduodostatnýchpodľaichpodielov.Pokiaľnemôženiektorýzdlžníkovsvojpodielsplniť,
rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

17. Podľa § 143 OZ, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

18. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

19. Podľa § 149 ods. 1 a ods. 4 OZ, Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh

podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

20. Podľa § 150 OZ, Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.21. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

22. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca
tvrdil aj preukázal existenciu skutočností predpokladaných hypotézou hmotnoprávnej normou, od ktorej
si žalobca odvodzuje žalobou uplatnený nárok, a to ustanovením § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka
upravujúci tzv. následný/subrogačný regres, ktorými sú existenciu pasívnej solidarity strán sporu,
výlučné plnenie žalobcom aj za žalovanú a rovnosť podielov strán sporu na spoločnom solidárnom
záväzku.

24. Podstatou následného tzv. subrogačného postihu (regresu) je to, že dlžník, ktorý splnil dlh
sám, má právo od ostatných spoludlžníkov žiadať v uplatnenom rozsahu náhradu za toto plnenie.
V citovanom ustanovení § 511 Občianskeho zákonníka je totiž upravená tzv. pasívna solidarita,
ktorá je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu

istému veriteľovi (spoločne a nerozdielne). Odsek 2 uvedeného ustanovenia upravuje výšku podielov
spoločne a nerozdielne zodpovedných dlžníkov. A ustanovenie § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka
rieširegresnévzťahyvovnútrispoločenstva.Podľanehovzásadeplatí,žepokiaľniektorýzosolidárnych
dlžníkov splní celý dlh sám, prípadne splní viac, než na neho vo vzájomnom vnútornom vzťahu
pripadá, vzniká mu následný regres voči ostatným dlžníkom. Podstatný vplyv na posúdenie vzniku

tohto následného regresného nároku majú vnútorné vzťahy (pomery) medzi dlžníkmi navzájom, ktoré
podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka môžu byť ovplyvnené okrem právnych predpisov, či
rozhodnutia súdu, aj ich vzájomnou dohodou. Z odseku 3 citovaného ustanovenia § 511 Občianskeho
zákonníka teda vyplýva, že ak dlžník (žalobca) v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je
oprávnený požadovať od ostatných spoludlžníkov (žalovanej) náhradu podľa ich podielov. Toto právo

požadovať od žalovanej náhradu plnenia do výšky zodpovedajúcej jej podielu na dlhu voči veriteľovi má
žalobca aj pred splnením dlhu v plnom rozsahu.

25. Nebolo sporné, že žalobca a žalovaná boli od 12.05.1979 manželia a počas manželstva, dňa
09.02.2017, uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako spoludlžníci, na základe ktorej sa zaviazali

spoločne a nerozdielne splácať veriteľovi sumu 144,05 mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci. Spornou
nebola ani skutočnosť, že strany sporu ako manželia boli právoplatne rozvedení dňa 21.06.2017
a ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané v zmysle nevyvrátiteľnej zákonnej domnienky
zakotvenej v ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Uvedené skutočnosti strany sporu
zhodne tvrdili a zároveň tieto vyplývali aj z predložených listinných dôkazov. Bezpochyby preukázaná

bola aj skutočnosť, že žalobca po rozvode manželstva, platil spoločný dlh strán sporu výlučne sám,
a teda aj za žalovanú, a to od 15.07.2020 do 15.06.2023. Uvedenú skutočnosť žalovaná nepoprela
a vyplýva aj z listinných dôkazov.

26. Žalovaná v rámci procesnej obrany uviedla, že všetky finančné prostriedky použil žalobca na svoj

účel, Zmluvu o úvere uzatvárala pod psychickým nátlakom žalobcu v citovom rozpoložení počas konania
o rozvode. Pôžičku nepotrebovala a žalobca jej sľúbil, že úver bude splácať výlučne sám. Spornými
skutočnosťamipodstatnýmiprerozhodnutievoveciboltedaúčelnaakýbolipoužitéfinančnéprostriedky
zúveru,okolnostizaakýchdlhvznikolavnútornýregres(dohodaspoludlžníkovoveľkostipodielu)medzi
stranami sporu. Súd tak zameral dokazovanie na preukázanie týchto skutočností.

27. Výpoveďami strán sporu bolo preukázané, že finančné prostriedky z úveru boli použité na
refinancovanie starého úveru v zostatkovej výške 7.089,26 eur a zvyšná suma vo výške 1.910,74 eur
bola poukázaná na účet uvedený v Zmluve o úvere. Strany sporu na pojednávaní zhodne potvrdili, že
refinancovaný úver bol úverom žalovanej, ktorého prostriedky použila žalovaná na izoláciu a opravu

domu. Sumu vo výške 1.910,74 eur vybrala z účtu žalovaná. Z uvedeného dôvodu bolo zrejmé, že
žalovaná v podanom odpore uvádzala nepravdivé skutkové tvrdenia, a to že z finančných prostriedkov
úveru obdržala len 500 eur a zvyšné peniaze využil žalobca na vlastné účely. Žalovaná tak konala
v rozpore s ustanovením § 150 ods. 1 CSP, ktorý ukladá stranám sporu povinnosť pravdivo a úplneuvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, aby súd mohol spravodlivo
rozhodnúť.

28. Z uvedeného dôvodu následne súd vyhodnotil aj ďalšie tvrdenia žalovanej uvádzané v podanom
odpore ako nedôveryhodné a v rozpore s tvrdeniami žalobcu, a to že Zmluvu o úvere podpisovali
v rozvodovom konaní a pri jej podpise bolo v citovom rozpoložení ako aj tvrdenie, že žalovaná si
pôžičku brať nechcela a k podpisu zmluvy o úvere bola prinútená žalobcom. Tieto tvrdenia žalovanej
sú rozporuplné, keď na jednej strane potvrdila, že všetky finančné prostriedky boli použité v prospech

žalovanej a na druhej strane sa snažila presvedčiť súd, že ona pôžičku nepotrebovala. Súdu príde
nelogické, prečo by mal žalobca záujem na uzatvorení Zmluvy o úvere, keď všetky finančné prostriedky
boli použité v prospech žalovanej. Súd mal zároveň za preukázanú aj skutočnosť, že návrh na rozvod
manželstva bol podaný žalobcom až 3 mesiace po podpise Zmluvy o úvere. Tvrdenie žalovanej,
že podpisovala zmluvu v citovom rozpoložení spôsobenom konaním o rozvode vyhodnotil súd ako
nedôveryhodné a rozporuplné, keď žalovaná na pojednávaní zároveň uviedla, že do podania návrhu na

rozvod manželstva o rozvode nemala tušenia. Súd preto dospel k záveru, že tvrdenia žalovanej, ktoré
ostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení, nie sú pravdivé a tieto neboli preukázané.

29. Rovnako nebolo preukázané ani tvrdenie žalovanej, že žalobca sľúbil, že bude úver platiť výlučne on.
Teda, že existovala dohoda medzi stranami sporu ako spoludlžníkmi o veľkosti podielov (tzv. vnútorný

regres) tak, že žalobcov podiel mal byť 100% a podiel žalovanej 0. V súvislosti s uvedeným tvrdením
žalovanej súd nevyužil sudcovskú koncentráciu konania upravenú v § 153 CSP a na toto tvrdenie
prihliadal, hoci ho žalovaná mohla uviesť už v rámci písomnej fázy konania, a to buď v odpore alebo vo
vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovanej. Napriek tomu žalovaná toto tvrdenie, ktoré žalovaný
poprel, nijakým spôsobom nepreukázala. Žalovaná ani nenavrhla vykonať dôkaz na preukázanie

existencie vnútorného regresu a existencia akejkoľvek dohody nebola v spore dokazovaná, dôsledkom
čoho nemohla byť ani preukázaná. Súd tvrdenia žalovanej vyhodnotil ako klamlivé a nedôveryhodné,
účelom ktorých bolo vyhnúť sa zákonnej povinnosti plniť veriteľovi v podiele (1/2 k celku) pripadajúcom
na žalovanú ako aj povinnosti plniť v prospech žalobcu.

30. V rámci dokazovania v civilnom procese platí zásada (pozri § 132 v spojení s § 185 ods.
1), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jej tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Inak
povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ

svojho rozhodnutia. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledok hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností

vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že žalovaná
neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti. Žalovaná súdu nenavrhla vykonať
ani jeden dôkaz a jej procesná obrana zostala len v rovine tvrdenia.

31. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že finančné prostriedky použil výlučne žalobca na vlastný účel

súd zároveň dodáva, že predmetný úver bol spoločným záväzkom strán sporu, ktorý vznikol za trvania
manželstva. Podľa zákonného pravidla vyplývajúceho z § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak
dôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa zákonnej domnienky uvedenej
v citovanom ustanovení (teda ako v tomto prípade), nemôžu už manželia proti sebe uplatňovať vzájomné
zápočty. Preto sú žalovanej námietky o použití finančných prostriedkov z úveru na samostatný majetok

žalobcu počas trvania manželstva v danom konaní nedôvodné. Po zániku BSM, vznikla žalovanej
ako spoludlžníkovi povinnosť nahradiť žalobcovi polovicu zaplatených splátok. Ide o vzťah solidárnych
dlžníkov, pre ktorý platí, že ich podiely sú rovnaké. Ak teda žalobca preukázateľne v rozhodnom období
(od 15.07.2020 do 15.06.2023) zaplatil veriteľovi (Poštová banka, a.s.) na spoločný záväzok z úverovej
zmluvy sumu 5.185,80 eur výlučne sám, čo vyplýva z výpisu z účtu žalobcu, má právo, aby mu žalovaná

akodruhýspoludlžníknahradilapolovicusumynaúverovýchsplátkachzaplatenejčiastky,čoježalovaná
suma 2.592,90 eur.32. V závere súd konštatuje, že sa dôsledne zaoberal aj skutočnosťou, či žalobný nárok nie je v rozpore
s dobrými mravmi. Po zhodnotení všetkých okolností vo vzájomných súvislostiach súd nevzhliadol
vkonanížalobcužiadnyrozporsdobrýmimravmi,právenaopak.ŽalobcauzatvorilZmluvuoúverulenza

účelom pomôcť žalovanej získať finančné prostriedky, ktoré by bez jeho pomoci nezískala, hoci už spolu
viac ako 4 roky nežili v spoločnej domácnosti. Preto odopretie právnej ochrany žalobcu zamietnutím
žaloby v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprichádzalo v predmetnom prípade do úvahy.

33. Súd považuje za potrebné uviesť, že práve konanie a správanie žalovanej voči žalobcovi vykazovalo

znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, a to s poukazom na dôvody uzatvorenia Zmluvy o pôžičke
(refinancovanie úveru žalovanej a oprava domu, v ktorom býva výlučne žalovaná spolu s rodinou),
ktorú žalobca uzatvoril z dôvodu, že banka by samej žalovanej pre jej zadlženosť ďalší úver neposkytla
a následné správanie žalovanej voči žalobcovi spočívajúce v odmietaní podieľať sa na úhrade splátok
veriteľovi ako aj vedomé uvádzanie nepravdivých tvrdení v súdnom konaní s účelom zmariť nárok
žalobcu a nevhodné správanie žalovanej voči žalobcovi na pojednávaní, počas ktorého žalovaná

vystupovala proti žalobcovi útočne až neslušne a to aj napriek opakovaným upozorneniam súdu. Rozpor
s dobrými mravmi v konaní žalovanej však nebol pre rozhodnutie vo veci podstatný a preto sa ním súd
bližšie nezaoberal.

34. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom

povolil žalovanej platiť žalovanú sumu v splátkach vo výške 50 eur mesačne pod hrozbou straty výhody
splátok. Žalobca s úhradou žalovanej sumy v splátkach súhlasil a plnenie v splátkach odôvodňoval aj
nízky príjem a úverová zadlženosť žalovanej.

35. Podľa § 517, ods. 1, prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a v čas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Žalovaná bola preukázateľne v omeškaní s úhradou, čím žalobcovi vznikol nárok aj na úhradu
úrokov z omeškania. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 citovaného

Nariadenia vlády, keď do omeškania s úhradou podielu na splátkach úveru sa žalovaná dostala
nasledujúci deň po splatnosti každej splátky osobitne. Súd uvádza, že v predmetnom prípade bola
splatnosť splátok dohodnutá v Zmluve o úvere a žalobca nemal povinnosť požiadať žalovanú o plnenie
v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa nejedná o nové (originárne) právo a splatnosť
splátok bola dohodnutá a oznámená dlžníkovi (žalovanej) v zmysle budu 2.2 Zmluvy o úvere zo dňa

9.2.2017.

38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Keďže žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu zatiaľ čo žalovaný nedosiahol žiadny materiálne
merateľný úspech, súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v plnom rozsahu.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

7C/32/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písemného
vyhotovenia na súde, proti kterého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.