Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/95/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121207246
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3121207246.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.
XXX, právne zastúpenej Lukáč & Co, s.r.o., Železničná 89/10, Považská Bystrica, IČO: 54 343 224 proti
žalovanejE.F.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.D.G.XXX,právnezastúpenejMgr.ErikouRanušovou,
advokátkou,Moyzesova1200/12,DubnicanadVáhom,vkonaníovráteniedaru,naodvolaniežalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.augusta 2022, č. k. 20C/39/2021-77, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že žalovanej priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust.§ 628 ods. 1, 2, § 630, § 101 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného

dokazovania mal za preukázané, že darovacou zmluvou zo dňa 19.01.2012 žalobkyňa ako darca
bezodplatne previedla žalovanej ako obdarovanej nehnuteľnosti v k.ú. C. D., a to rodinný dom
súpisné číslo XXX, postavený na parcele reg. „C“ číslo 8/48, parcelu registra „C“ parcelné číslo 8/48
zastavané plochy a nádvoria o výmere 402 m2, parcelu registra „C“ č. 8/47 záhrady o výmere 828
m2, všetko evidované Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX.
Žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala žalovanú na vrátenie darovaných nehnuteľností výzvou zo

dňa 12.09.2021, v ktorej vyčítala žalovanej, že ju opakovane a dlhodobo zavádzala o dokončení
rekonštrukcie rodinného domu, ktorý je v časti v havarijnom stave v dôsledku rekonštrukčných prác,
v dôsledku čoho sa žalobkyni zhoršil zdravotný stav, situácia je pre žalobkyňu neúnosná. Okrem toho
vyčítala žalovanej aj dlhodobé prejavovanie neúcty voči žalobkyni a nezáujem žalovanej o osobu
žalobkyne, ktoré trvá už viac ako 7 rokov. Spolu s výzvou zaslala žalovanej aj návrh dohody o
vrátenie darovaných nehnuteľností. Z podacieho lístku a výpisu o doručení mal súd prvej inštancie za
preukázané, že žalobkyňa výzvu zaslala žalovanej dňa 28.09.2021 na jej adresu bydliska doporučenou

poštou, pričom výzva bola žalovanej doručená dňa 29.09.2021. Doručovanie žalovaná nerozporovala.
Súd prvej inštancie sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovanou, pričom dospel k záveru,
že žalobu žalobkyňa podala oneskorene. Súd prvej inštancie zobral do úvahy tvrdenia žalobkyne, že
popisované správanie žalovanej (zavádzanie žalobkyne o dokončení rekonštrukcie domu, neúctivé
správania a nezáujem z dôvodu, že žalobkyňa prestala žalovanú finančne podporovať), ktoré spôsobuje
žalobkyni psychické problémy, trvá od roku 2012 a ku dňu podania žaloby žalovaná o ňu nejavila

záujem sústavne už 7 rokov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že premlčacia doba na uplatnenie
práva na vrátenie daru pre uvedené konania žalovanej začala plynúť 7 rokov pred podaním žaloby, t.j.
10.11.2014 a žaloba bola podaná na súd dňa 10.11.2021. Premlčacia doba uplynula v novembri 2017.Zároveň dodal, že žalobkyňa netvrdila žiadne relevantné konkrétne okolnosti, ktoré by opodstatňovali
záver o tom, že vznesená námietka premlčania práva zo strany žalovanej predstavuje výkon práva v
rozporesdobýmimravmi. Súdprvejinštancienezistiltakéobjektívneokolnosti,ktorébyžalobkynibránili

uplatniť svoje právo na súde pred uplynutím zákonnej premlčacej doby a ktoré okolnosti by zavinila
žalovaná. Súd prvej inštancie prihliadol na zásadu práva patria bdelým, teda tým, ktorí svoje oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Preto bolo vecou nositeľov práv, teda
žalobkyne, aby predišla premlčaniu svojho práva a riadne a včas ho uplatniť podaním žaloby. Súd
prvej inštancie sa zaoberal tvrdeniami žalobkyne o správaní a konaniach žalovanej, ktoré žalobkyňa

považovala za hrubý rozpor s dobrými mravmi a od ktorých skutkov neuplynula trojročná premlčacia
doba na uplatnenia práva na vrátenie daru. K tvrdeniu žalovanej, že nemala vedomosť o tom, že
malo dôjsť k odpojeniu letnej kuchynky a priestorov na rezanie dreva pri dome od elektriky na jar
2021 uviedla, že nebola pri vykonaní tejto odstávky, nakoľko odpojenie od elektriky realizoval priateľ
žalovanej H. C., ktorý potvrdil, že žalovaná nerealizovala a nedala pokyn na odpojenie. Svedok náležite
vysvetlil dôvody, pre ktoré vykonal toto odpojenie od elektriky a súd prvej inštancie tieto posúdil ako

opodstatnené s cieľom dosiahnuť ochranu majetku a zdravia pred rizikom vzniku požiaru. Zvyšok domu
nebol odpojený od elektrickej energie, a žalobkyňa mohla užívať elektrické spotrebiče, kúriť plynovým
kotlom, ktorý nechal svedok zapojený. Tu súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 5Cdo 103/2002 zo dňa 01.09.2004 konštatoval,
že ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa

ním majú postihovať aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci ide o blízke osoby
obdarovaného. Pokiaľ išlo o tvrdenia žalobkyne, že počas pandémie koronavírusu v lete roku 2021
pri osobnom stretnutí so žalovanou jej povedala, aby jej žalovaná prišla viac pomôcť, spravila nákup
potravín, no napriek prísľubu žalobkyni nepomohla, neprejavila skutočný záujem o ňu, tieto bola povinná
preukázať. Žalovaná tvrdenia žalobkyne poprela s tým, že sama žalobkyňa ju počas tohto obdobia

o pomoc nežiadala. Sám svedok uviedol, že im mohla zatelefonovať, ak niečo potrebovala. Svedok
dodal, že počas pandémie sa stalo, že do pivnice zatiekla žalobkyni voda, svedok túto haváriu išiel
odstraňovať, lebo ho o to žalobkyňa požiadala. Súd prvej inštancie uviedol, že počas pandémie boli
svedok, žalovaná v karanténe viackrát kvôli ochoreniu covidu. Súd prvej inštancie zobral do úvahy
fakt, že sporné strany nebývajú v spoločnej domácnosti, preto žalovaná nemohla vedieť, či žalobkyňa

potrebuje pomoc. Žalobkyňa mala telefonický kontakt na žalovanú a preto jej nič nebránilo telefonicky
o pomoc požiadať. Súd prvej inštancie konštatoval, že by mohol brať ako hrubé porušenie dobrých
mravov neposkytnutie pomoci žalobkyni zo strany žalovanej počas pandémie koronavírusu vtedy, ak
by žalobkyňa bola na pomoc odkázaná , napr. bola by chorá, nevládna, na lôžku alebo v povinnej
izolácii a o pomoc by požiadala žalovanú, no tá jej bez dôležitého dôvodu odmietla poskytnúť potrebnú

pomoc. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala vyššie uvedenú relevantnú situáciu. Žalovaná v konaní
poprela tvrdenia žalobkyne o to, žeby ju žalobkyňa alebo sused žalobkyne žiadali o zbúranie senníka
pri predmetnom rodinnom dome a tiež tvrdenia, že žalobkyni neumožňovala už štyri roky stretávať
sa s dcérou žalovanej. Poprela aj to, žeby ju žalobkyňa žiadala o opravu vstupnej brány do dvora.
Neobstáli ani tvrdenia žalobkyne, že potrebovala pomoc pri kosení veľkej záhrady vedľa domu, o ktoré

sa posledných 10 rokov staral pán G.. Rovnako ako v prípadoch vyššie spomínaných žalobkyňa ani
netvrdila, že požiadala o pomoc s kosením žalovanú a žeby jej žiadosť výslovne odmietla. K tomuto súd
prvej inštancie uviedol, že naposledy druha žalovanej požiadala o pokosenie záhrady pred troma rokmi,
a druh žalovanej prišiel, kosil záhradu, i keď nie celú. Žalobkyňa vložila na účet peňažné prostriedky
v sume 2.600 Eur pre potreby matky žalovanej, o čom žalovaná vedela. Žalovaná taktiež poprela

tvrdenia žalobkyne, žeby predmetné peňažné prostriedky (vložené žalobkyňou v sume 2.600 Eur
pre potreby matky žalovanej) použila pre svoje potreby. V súvislosti s úhradou dane a poisteného za
rodinný dom žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že napriek tomu, že od roku 2012 nie je vlastníčkou
predmetných nehnuteľností (domu a dvoch pozemkov) tieto povinné platby uhrádza. Sama žalobkyňa
potvrdila, že nežiadala žalovanú, aby ich uhrádzala. Na pojednávaní žalovaná prejavila ochotu uhrádzať

tieto platby spojené s vlastníctvom nehnuteľností. Za situácie, keď žalobkyňa dobrovoľne platí obci daň
a poisťovni poistné a žalovanú nevyzývala, aby tieto plnenia uhrádzala žalovaná, súd prvej inštancie
len konštatovať, že tento stav je výsledkom ich konkludentnej dohody, ktorý nemožno považovať za
rozporné s dobrými mravmi v podobe finančného využívania. Zároveň žalobkyni nič nebránilo prestať
uhrádzať tieto platby a domáhať sa zmeny poistníka (osoby povinnej platiť poistné) a žiadať žalovanú

o uhrádzanie uvedených platieb v prospech oprávnených osôb. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že
žalovaná odôvodnila, prečo pozabudla odovzdať faktúru za plyn žalobkyni včas (túto vložila žalobkyni
do poštovej schránky oneskorene až dňa 29.11.2021, t.j. po lehote splatnosti faktúru za plyn). Išlo o
nedopatrenie zo strany žalovanej. Súd prvej inštancie dodal, že k tvrdenému nezáujmu, neposkytnutiupomoci počas ochorenia žalobkyne v auguste 2022 a k oneskorenému doručeniu faktúry za plyn, že
k tomuto malo dôjsť až potom ako žalobkyňa vo výzve zo dňa 12.09.2021 požiadala žalovanú o vrátenie
daru pre správanie sa žalovanej a iba na tieto skoršie skutky žalovanej je viazaný jednostranný právny

úkon žalobkyne. Pokiaľ by teda aj bol preukázaný žalobkyňou tvrdený nezáujem, neposkytnutie pomoci
zo strany žalovanej, nemohol by súd prvej inštancie pri skúmaní dôvodnosti nároku na vrátenie daru
brať zreteľ na toto neskoršie konanie žalovanej. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania
a z vyjadrení strán za preukázané, že v čase darovania boli vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou
dobré. Príčinou ich neskorších vzájomných nedorozumení bola prebiehajúca rekonštrukcia darovanej

nehnuteľnosti, ktorá podľa žalobkyne prebiehala pomaly, pričom žalovanej vyčítala niektoré práce ako
napr. zbúranie komína (žalobkyňou navrhnutý antikorový komín, ktorý žalovaná odmietala, nezapojenie
žalobkyňou navrhnutej kachlovej pece na vývod komína). Žalobkyňa si však musela byť vedomá v čase
uzavretiadarovacejzmluvysústnymprísľubomžalovanejnaprerobeniedomu,žerekonštrukcia,spôsob
jej realizácie bude závisieť predovšetkým od žalovanej, ktorá sa stane vlastníčkou domu. Žalobkyňa
subjektívne vnímala správanie sa žalovanej ako neúctivé voči jej osobe, keď žalovaná pri vykonávaní

rekonštrukčných prác na dome nie vždy akceptovala návrhy žalobkyne. Žalobkyňa ťažko niesla aj
nevhodné poznámky žalovanej. Tieto žalovaná nepoprela, avšak súd prvej inštancie tieto kvalifikoval
ako menej závažné neúctivé správanie sa obdarovanej. Súd prvej inštancie videl dôvod ich vzájomného
ochladenia vzťahov v tom, že nie len žalobkyňa bola nespokojná s prístupom žalovanej k nej, ale aj
žalovanej vadilo, že sa k nej žalobkyňa správala ako k menej cennému človeku, ktorému to pomaly

myslí, žalobkyňa si z nej robila posmešky v súvislosti s návrhmi žalovanej na to, čo a ako treba prerobiť
v dome. Aj svedok H. C. potvrdil správanie žalobkyne k žalovanej. Žalobkyňa nepopierala, žeby sa
uvedenýmspôsobomsprávalakžalovanej.Ajnaprieknaštrbenýmvzťahommedziúčastníčkamikonania
zvykla pozývať žalovaná žalobkyňu na spoločné trávenie sviatkov, naposledy tomu bolo v roku 2020,
kedy žalobkyňa trávila Vianoce u žalovanej. Rovnako bolo preukázané, že svedok, druh žalovanej sa

na žiadosť žalobkyne dostavil a pomáhal jej s poruchami v domácnosti, napr. zabezpečoval žalobkyni
drevo na kúrenie v dome až do roku 2020, kedy si žalobkyňa zabezpečila drevo, ktoré je podľa nej
lepšie, vhodné na priame použitie. Svedok H. C. uviedol, že nevidel, žeby sa žalovaná k žalobkyni
správalanevhodne.Hrubéporušeniedobrýchmravov nebolopreukázanéaniobsahomlekárskejsprávy
o vyšetrení žalobkyne u psychiatričky zo dňa 08.05.2021. Zo strany žalobkyne nebolo preukázané ňou

tvrdené konanie žalovanej s cieľom, aby žalobkyňa opustila rodinný dom. Žalovaná tvrdenia žalobkyne
o tom, že žalovaná aj svedok dosahujú príjem zo zamestnania, no napriek tomu doteraz nedokončili
rekonštrukciu rodinného domu, nechali ho v havarijnom stave poprela. K tomu uviedla, že rýchlosť
realizácie rekonštrukčných prác závisela aj od toho, že žalovaná a jej druh mali povinnosti v súvislosti
so zabezpečením starostlivosti o dcéru, ktorá sa im narodila dňa XX.XX.XXXX, zároveň sa sťahovali

do obecného bytu, kupovali nábytok, zariaďovali si obecný byt. Rekonštrukcia nebola doteraz ukončená
z dôvodu, že sa minuli financie vyčlenené na tento účel. Žalovaná uznala, že žalobkyňa doteraz na
rekonštrukciu domu vynaložila z jej peňazí cca 12.000 Eur. Svedok H. C. potvrdil tvrdenie žalovanej, že
žalovanázjejfinanciíapeňazísvedkanaprerobeniedomuvynaložilacca20.000Euraďalšienákladyna
práce robotníkov bez bločkov. Súd prvej inštancie zobral do úvahy fakt, že každá zo strán minula takmer

všetky úspory na rekonštrukciu domu. Rekonštrukciu domu realizovala žalovaná, jej druh za pomoci
rodinných príbuzných, svojpomocne, bez stavebnej firmy, ktorá by dokázala práce uskutočniť rýchlejšie..
K tempu rekonštrukcie prispelo aj spávanie žalobkyne. Žalovaná obvinila žalobkyňu, že vymenila zámok
na dverách do domu a znemožnila tak žalovanej prístup do nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie mal z
predloženej fotodokumentácie za preukázané, že rekonštrukcia domu bola z veľkej časti zrealizovaná,

keďže žalovaná za pomoci jej druha nadstavili dom o jedno podlažie, vybudovali novú strechu, podkrovie
a zároveň na prízemí pre žalobkyňu z jej prostriedkov prerobili WC, kúpeľňu, rozvody, vymaľovali jej
izby, čo potvrdil aj svedok H. C., a žalobkyňa to nerozporovala. Zobral do úvahy výpoveď svedka, že
prízemie domu, ktoré obýva žalobkyňa, je plne obývateľné. S prihliadnutím na to, že žalovaná nebráni,
neobmedzuje žalobkyňu v užívaní prerobeného prízemia domu, a vzhľadom na uvedené okolnosti,

ktoré mali vplyv na postup v stavebných prácach, ako aj s prihliadnutím na okolnosti, pre ktoré doteraz
rekonštrukcia domu nebola úplne ukončená, v dôsledku čoho je dom v takom stave, ako vyplýva
z fotografií predložených žalobkyňou, ostal nepreukázaný žalobkyňou tvrdený zlý úmysel žalovanej
smerujúci k vypudeniu žalobkyne z rodinného domu, vzdaniu sa jej práva doživotného užívania, aby
mohla žalovaná dom predať. Záverom k návrhu žalobkyne doplniť dokazovanie obhliadkou rodinného

domu na mieste samom na preukázanie aktuálneho stavu domu, súd prvej inštancie nepristúpil a tento
nevykonal, nakoľko stav domu po vykonaných rekonštrukčných prácach bol zrejmý z predložených
fotografií žalobkyňou. Rovnako nebolo vyhovené návrhu žalobkyne, aby súd zvážil vypracovanie
znaleckého posudku k stavu nehnuteľnosti, ani návrhu na výsluch svedka I. G., ktorého výsluch navrholprávny zástupca žalobkyne na pojednávaní k vzájomnému vzťahu žalobkyne a žalovanej. Súd prvej
inštancie v zmysle zásady koncentrácie konania na uvedený návrh žalobkyne na dôkazný prostriedok
podľa § 153 ods. 2 CSP neprihliadal, pretože by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, čím

by sa predĺžilo konanie a bolo by to v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Taktiež žalobkyňa
nespresnila svoje tvrdenie, že svedka navrhovala vypočuť aj za účelom ozrejmenia tvrdení, ktoré
predniesol H. C. v rámci jeho výsluchu a nie je teda zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti mali byť
výpoveďou navrhnutého svedka preukázané. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel
k záveru, že nárok žalobkyne bol premlčaný čo do vytýkaných skutkov žalovanej spred viac ako troch

rokov pred podaním žaloby a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o správaní
sa žalovanej k žalobkyni v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ku ktorému malo dôjsť v lehote troch rokov
pred podaním žaloby a preto žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262
ods.1 a 2 a § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval, že v konaní bola úspešná žalovaná, preto mala právo proti
žalobkyni na náhradu trov konania v plnej výške 100%.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp.
toto zmenil a odvolaniu vyhovel. Súdu prvej inštancie vytýkala porušenie práva na spravodlivý
súdny proces, nesprávne skutkové a právne závery, čím uplatnila odvolací dôvod v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. K otázke posúdenia dôvodnosti premlčania žalobou

uplatneného nároku uviedla, že je podstatné zohľadniť tú skutočnosť, že konanie žalovanej v rozpore
s dobrými mravmi malo síce prvopočiatky pred viac ako tromi rokmi pred podaním žaloby na súd, ale
toto jej konanie spočívajúce v účelovom nedokončení rekonštrukcie rodinného domu (daru) do riadneho
stavu, ktorý by bezprostredne neohrozoval život žalobkyne (napr. odkrytá elektrická kabeláž v spojení
s nezabezpečením riadneho odtoku dažďovej vody) a zabezpečil pre ňu adekvátne a slušné bývanie,

stále pretrváva, a teda pretrváva aj existencia dôvodu na vrátenie daru. Na konanie žalovanej preto
nemožno nahliadať izolovane tak, že konanie v rozpore s dobrými mravmi súvisiace s ponechaním
rodinného domu v „havarijnom“ a život ohrozujúcom stave, ktoré trvá už takmer 10 rokov, sa skončilo
pred viac ako tromi rokmi pred podaním žaloby na súd. Síce žalovaná prezentovala, že nikdy nemala
úmysel poškodiť žalobkyňu na jej akýchkoľvek právach, či iným spôsobom jej sťažovať dôstojné bývanie

a život ako taký, no z konkrétnych okolností, za akých dochádzalo k popísaným incidentom a zo
spôsobu prejavu žalovanej, ktorý sprevádzal jednotlivé incidenty, žalobkyňa nezameniteľne a dôvodne
nadobudla pocit, že je v predmetnom dome nežiadúca, pričom tento stav pretrváva. Deklarovanie
tohto nevyhovujúceho stavu žalobkyňa preukazovala v konaní na súde prvej inštancie na základe
predloženej fotodokumentácie, na ktorú súd prvej inštancie neprihliadol, resp. z nej vyvodil nesprávne

skutkové závery. Podľa žalobkyne žalovaná systematicky „sabotuje“ rekonštrukciu domu, z ktorej
vyplynula väčšina zvád vedúcich až k nemravnému konaniu žalovanej, v konkrétnosti nedokončenie
strechy v primeranom termíne a následné provizórne prekrytie strechy obyčajným igelitom, ktorý neplnil
tesniacu funkciu, čoho dôsledkom do domu pravidelne zatekalo, nedoriešené odkvapové ríny, pričom
dažďová voda vytekala priamo na schodisko do pivnice kde v zimných mesiacoch zamrzla a spôsobila,

že žalobkyňa sa prakticky nemohla dostať do pivničných priestorov a mnohé iné prejavy v zmysle
záverov dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. Poukazovala na obdobie rekonštrukcie
rodinného domu, ktorá mala začať od roku 2012, pričom ani po desiatich rokoch nie je rodinný dom
dokončený ( až na pár úprav prvého podlažia). Dôvodila tým, že finančné prostriedky boli zjavne
použité na úplne iné osobné účely žalovanej, než na rekonštrukciu rodinného domu, pretože do

dnešnéhodňaprimaximálnomvyužitípeňažnýchzdrojovakožalobkyne,takajžalovanej,bysurčitosťou
bola rekonštrukcia sfinalizovaná, navyše náklady na rekonštrukciu boli v nezanedbateľnej miere
ponížené kvôli zabezpečovaniu stavebných prác svojpomocne, rodinnými príslušníkmi, nakupovaním
lacnejších materiálov a využívaním zliav, čo bolo potvrdené i žalovanou a jej priateľom pánom H. C..
Nepovažovala dobu desiatich rokov za náležitú, a to ani vzhľadom k tvrdeniam žalovanej o nemožnosti

dokončiť prestavbu rodinného domu kvôli časovej zaneprázdnenosti, vyčerpanému peňažnému fondu
či nepodloženým prekážkam, ktorých sa mala dopúšťať žalobkyňa. Žalobkyňa videla pravý dôvod, že sa
zámerne snaží odďaľovať stavebné práce a počas nich znepríjemňovať každodenný život žalobkyne s
cieľom jej postupnej rezignácie, obrany proti nevhodnému správaniu žalovanej a následnému opusteniu
rodinného domu, keďže nebude bezpečne obývateľný. Vzhľadom k uvedenému, žalobkyňa vytýkala

súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie správania žalovanej (najmä čo sa týkalo poskytnutia pomoci
po zdravotnej stránke). V súvislosti s pandemickou situáciou žalobkyňa viacnásobne a opakovane
kontaktovala žalovanú so žiadosťou o pomoc, no bezúspešne. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa ju v
posledných rokoch nekontaktovala, to však žalobkyňa razantne odmietla. Žalovaná bola pre žalobkyňuvždy prvou voľbou v akomkoľvek aspekte života, nakoľko vlastné deti nemá, a preto sa s každou
vecou obracala na žalovanú. Podľa žalobkyne je náročnejšie preukázať kontaktovanie žalovanej za
účelom pomoci v ťažkých životných chvíľach. Ak by aj disponovala výpismi z SMS komunikácie,

prípadne iným hmatateľným dôkazom zachytávajúcim viacnásobné žiadosti o poskytnutie pomoci, bolo
by o to jednoduchšie dokázať pravdivosť tvrdení žalobkyne svedčiacich o odmietavom postoji žalovanej
a nechuti pomôcť osobe takpovediac ohrozenej na živote. Kvôli pretrvávajúcemu negatívnemu postoju
žalovanej bola žalobkyňa nútená obrátiť sa so žiadosťou o pomoc na iné osoby, ktoré jej zabezpečovali
prísun potravín, liekov a starali sa o chod domácnosti vo veciach, na ktoré jej sily nestačili, napr. kúrenie.

Konkrétne išlo o pána I. G., ktorého na pojednávaní navrhla ako svedka na preukázanie pomerov
panujúcich medzi žalobkyňou a žalovanou, avšak návrh na vykonanie výsluchu bol zamietnutý. Podľa
žalobkyne, by v prípade vyhovenia vykonania výsluchu svedkom, do konania vniesol nový pohľad
a interpretáciu skutkového stavu z inej perspektívy, než z pohľadu sporových strán, pričom výpovede
žalovanej a svedka , jej priateľa pána H. C. považovala za tendenčné a skreslené. V tomto bola
presvedčená, že je na zvážení súdu prvej inštancie či prihliadne na neskôr predložený dôkaz a preto

nevzhliadla tak závažný dôvod, pre ktorý musel byť predmetný dôkaz striktne odmietnutý. Na záver
uviedla, že nemorálne správanie žalovanej u nej spôsobilo rapídne zhoršenie jej zdravotného stavu,
kedy bola donútený vyhľadať odbornú pomoc psychiatra.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny a navrhla ho potvrdiť v celom rozsahu. Uviedla, že žalobkyňa v podanom

odvolaní v súvislosti s posúdením dôvodnosti premlčania žalobou uplatneného nároku opakovane a
účelovo uvádzala, že konanie v rozpore s dobrými mravmi žalovanej malo síce prvopočiatky pred
viac ako tromi rokmi pred podaním žaloby na súd, ale toto konanie žalovanej spočívajúce v údajne
účelovom nedokončení rekonštrukcie rodinného domu (daru) do riadneho stavu, ktorý by bezprostredne
neohrozoval život žalobkyne a zabezpečil pre ňu adekvátne a slušné bývanie, stále pretrváva, a teda

pretrvávaajexistenciadôvodunavráteniedaru.Suvedenýmtvrdenímsažalovanánestotožnila.Malaza
to, že už len skutočnosť, že žalobkyňa býva v predmetnom rodinnom dome preukazuje, že nemôže byť
ohrozený jej život. V konaní bolo zároveň preukázané, že rekonštrukciou prešla aj časť nehnuteľnosti,
v ktorej býva žalobkyňa, teda žalobkyňa má zabezpečené adekvátne slušné bývanie. Poukazovala
na to, že rekonštrukcia rodinného domu bola z väčšej časti zrealizovaná, dom je nadstavený o jedno

podlažie, vybudovaná nová strecha, podkrovie. Dôvodila tým, že jej správanie voči žalobkyni bolo vždy
slušné, úctivé. V rámci svojich finančných možností pokračovala v rekonštrukcii rodinného domu, ktorá
prebiehala svojpomocne. Trvala na tom, že v žiadnom prípade sa nedopustila voči žalobkyni konania,
ktorým by hrubo porušovala dobré mravy. Rýchlosť rekonštrukcie rodinného domu závisela aj od toho,
že sa musela starať o svoju dcéru, narodenú dňa XX.XX.XXXX, zároveň sa spolu s druhom sťahovali do

obecného bytu, ktorý spoločne zariaďovali. Sama žalobkyňa chcela, aby bola rekonštrukcia čo najmenej
finančne náročná, preto im pomáhali najmä rodinní príbuzní. Čo sa týkalo pomoci po zdravotnej stránke,
o ktorej žalobkyňa tvrdila, že jej zo strany žalovanej nebola poskytnutá poukazovala na skutočnosť, že
o túto ju žalobkyňa nikdy počas pandémie koronavírusu nepožiadala. Pokiaľ by ju žalobkyňa oslovila,
určite by jej pomoc poskytla.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pričom v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd
poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

5.Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyňou
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu

mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec
aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalobkyne uvedené v podanom odvolaní preto nemohli privodiť
zmenunapadnutéhorozsudku.Anivodvolacomkonanínebolipreukázané,anitvrdenétakéskutočnosti,
ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil

dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2
CSP poukazuje, aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou
právnych predpisov.6. V posudzovanej veci sa žalobkyňa v zmysle ňou formulovaného žalobného návrhu domáhala vrátenia
daru zo strany žalovanej, predmetom ktorého bol rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. reg.
„C“ číslo 8/48, parcely registra „C" parcelné číslo 8/48 zastavané plochy a nádvorie o výmere 402 m2,

parcely registra „C" č. 8/47 záhrady o výmere 828 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na žalovanú
na LV č. XXXX k.ú.. C. D., dôvodiac, že správanie žalovanej ako obdarovanej vykazuje znaky hrubej
rozpornosti s dobrými mravmi.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie záverov súdu prvej inštancie, ktorý žalobu

žalobkyne na vrátenie daru zamietol za aplikácie ust. § 630 Občianskeho zákonníka z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou vo vzťahu k jej tvrdeniam o správaní obdarovanej, ktoré
by bolo možné objektívne kvalifikovať ako hrubé porušenie morálnych pravidiel takej intenzity, ktorá by
bola spôsobilá k žalobkyňou požadovanému rozhodnutiu, ako aj premlčania nároku žalobkyne čo do
skutkov žalovanej spred viac ako troch rokov pred podaním žaloby.

8. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací
súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa §

389ods. 1 písm. a/ CSP.

9. V ďalšom podrobil odvolací súd prieskumu rozhodnutie vo svetle odvolacích dôvodov uvedených v
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP z hľadiska skutočností namietaných žalobkyňou.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

11. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie

dôkazovbybolomožnévytknúť súduprvejinštancielenvprípade,akbyvzaldoúvahyskutočnosti,ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je

logický rozpor.

12. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa
iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne

určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne
vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené
dispozíciou právnej normy).

13. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez

opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmanímobsahuspisuodvolacísúdzistil,žesúdprvejinštanciezdostatočnezistenéhoskutkového
stavu vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých žalobe o vrátenie daru nevyhovel, správne
konštatujúc neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou o nej tvrdených skutočnostiach, ktoréby boli spôsobilé indikovať k záveru o naplnení zákonných predpokladov uvedených v ust. § 630
Občianskeho zákonníka pre jej úspech v spore. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne
a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd

nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so
správnou citáciou dotknutej právnej normy obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie v časti o veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie.

14. Predovšetkým odvolací súd vo vzťahu k vecným odvolacím námietkam žalobkyne produkovaných

v odvolacom konaní uvádza, že v zásade celá ich ťažisková časť už bola predmetom posudzovania
súdom prvej inštancie, ktorými sa dostatočne a správne a plne vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení
svojho rozhodnutia.

15. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd dodáva:

16. Vychádzajúc z ust. § 132 ods. 1 Obč. zákonníka možno vlastníctvo veci nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. Predmetom darovania môže byť všetko, čo môže byť spôsobilé
byť predmetom iných občianskoprávnych vzťahov. Darovať je teda možné aj nehnuteľnosti, ktoré
prenecháva darca obdarovanému bez nároku na protihodnotu. Typickým znakom darovacej zmluvy je

teda jej bezodplatnosť a dobrovoľnosť.

17. Ust. § 630 Občianskeho zákonníka rieši situáciu, keď sa darca domáha vrátenia daru od
obdarovaného, pričom právnym dôvodom, na základe ktorého sa môže darca domáhať vrátenia daru,
je správanie obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny, ktoré hrubo porušuje dobré mravy.

18. Z uvedeného vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa citovaného ustanovenia dochádza
na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností: hrubého porušenia dobrých mravov,
správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu
darcu adresovaného obdarovanému.

19. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium
obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.
Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované.
Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich

rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu
sudcovi.

20. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného, alebo len jeho samotná nevďačnosť, ani menej významné porušenie dobrých mravov zo

strany obdarovaného, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Podľa judikatúry však musí ísť o porušenie
značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, napr. vo forme fyzického napádania, hrubých urážok,
alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z
právnych noriem (napr. § 18 a nasl., § 30 a nasl. Zákona o rodine), alebo zo zmluvného vzťahu (lex

contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade
so spoločensky uznávanými pravidlami vo vzájomných medziľudských vzťahoch, napĺňa totiž znaky ust.
§ 630 Občianskeho zákonníka.

21. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako

správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Právne vzťahy založené
prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu
ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne.

22. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V tomto
ustanovení je upravený zvláštny spôsob zániku „darovacieho vzťahu“ jednostranným právnym úkonom
darcu. Konaním obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka, vzniká
darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, teda právo požadovať od obdarovaného vrátenie toho,čo bolo predmetom darovania. Ak darca využije toto právo, zaniká právny titul, na základe ktorého
obdarovaný nadobudol svoje vlastnícke právo, okamihom kedy prejav vôle darcu došiel obdarovanému.
Súčasne sa obnovuje pôvodný vlastnícky vzťah darcu. Zákon hovorí v tejto súvislosti o situácii, keď

sa obdarovaný správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru
vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené vo vyššie uvedenom
ustanovení. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie
morálnych pravidiel správania – súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti
akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou

darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené
ustanovenie, ktoré je relevantné, označuje len správanie obdarovaného, nemožno ho rozširujúcim
spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného,
hoci i jemu blízkych (rozsudok NS SR zverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 63/2004). Právo
darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo
nevznikápriprostejnevďačnostiobdarovanéhovočidarcovi,aniprimenejvýznamnomporušenídobrých

mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa
obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť
ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých
mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou, pričom jeho vonkajším
prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a

pod. V súlade s ust. § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také
správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a
úsudok darcu (R 61/1197). K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závadné
konanieobdarovanéhovočidarcovialebočlenomjehorodiny,ktoréz hľadiskasvojhoobsahua intenzity
nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Nemožno opomenúť, že úvahy o

aplikovateľnosti ust. § 630 Občianskeho zákonníka sa odvíjajú vždy od posúdenia všetkých osobitostí
každého prípadu individuálne a závery v tom-ktorom konkrétnom prípade tak možno len veľmi ťažko
zovšeobecniť, a teda i použiť na prípad skutkovo odlišný (NS SR z 30.11.2005 sp. zn. 33Odo1420/2005).

23. V posudzovanej veci tak bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, jednak či žalobkyňa

uniesla dôkazné bremeno vo vzťahu ku svojim tvrdeniam o konaní, ktorého sa mala dopustiť voči
nej žalovaná a súčasne tiež, či konanie žalovanej, ktoré jej bolo vytýkané žalobkyňou vo výzve na
vrátenie daru a špecifikované v žalobe o vrátenie daru, napĺňa alebo nenapĺňa znaky hrubého porušenia
dobrých mravov, a stupeň závažnosti takéhoto konania hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen
podľa subjektívneho názoru darcu. Pri posudzovaní správania obdarovaného nemožno opomenúť tiež

uplatnenieprincípuvzájomnosti,čoznamená,žepriskúmanísprávaniaobdarovanéhočivykazujeznaky
kolízie s dobrými mravmi, sa musí vziať na zreteľ tiež správanie samotného darcu za účelom posúdenia,
či sa aj on sám nespráva voči obdarovanému spôsobom s dobrými mravmi rozporným a či práve jeho
správanieniejepríčinou(reakciou)obdarovaného,tedaovýnimkebybolomožnéuvažovaťlenvprípade
zjavného nepomeru takéhoto správania. Teda len v prípade, pokiaľ by bolo preukázané, že tomu tak

nebolo, nastali by právne účinky výzvy na vrátenie daru, t.j. obnovenie pôvodného vlastníckeho práva
žalobkyne k darovaným nehnuteľnostiam, ktorých vrátenia sa žalobkyňa v predmetnom konaní domáha.

24. V posudzovanej veci medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa ako výlučná vlastníčka
nehnuteľností, previedla darovacou zmluvou zo dňa 19.01.2012 na žalovanú vlastnícke právo

k označeným nehnuteľnostiam v kat. úz. C. D., na LV č. XXXX. Zároveň bolo v prospech žalobkyne
zriadené právo vecného bremena vo forme doživotného bývania a užívania rodinného domu. Darkyňa
(žalobkyňa) sa domáhala vrátenia daru písomne listom zo dňa 12.09.2021, ktorým vyzvala žalovanú na
vrátenie daru v lehote 7 dní. Spolu s výzvou zaslala žalovanej aj návrh dohody o vrátenie darovaných
nehnuteľností. Dôvodom vrátenia daru malo byť hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej,

ktoré vzhliadla v sústavnom zavádzaní žalovanou o dokončení rekonštrukcie darovaného domu, pričom
v dôsledku rekonštrukčných prác na rodinnom dome sa tento mal stať nespôsobilým na užívanie.
Správanie žalovanej sa podľa žalobkyne zmenilo po dvoch rokoch, odkedy žalobkyňa prestala žalovanú
finančne podporovať v rekonštrukcii rodinného domu, kedy prestala javiť o žalobkyňu záujem. Podľa
žalobkyne toto arogantné správanie a neúcta voči nej trvá viac ako 7 rokov až doposiaľ. Žalobkyňa

rodinný dom, v ktorom má doživotné právo bývania užíva, trvá na tom, že žalovaná o ňu neprejavuje
záujem, nekontaktuje ju osobne, ani telefonicky, nenakupuje jej potraviny ani iné potreby, jej nevhodným
správaním sa žalobkyni zhoršuje fyzický, ale aj psychický zdravotný stav. Vo vzťahu k svojim tvrdeniam
žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla.25. Súd prvej inštancie, vychádzajúc tak z vyššie uvedených skutočností, rozhodol plne v
intenciách daného výkladu ust. § 630 OZ, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že pokiaľ ide o v konaní preukázané správanie žalovanej ako obdarovanej, toto nie je
spôsobilé k jeho kvalifikovaniu ako hrubo porušujúcemu dobré mravy, t. j. konanie v hrubom rozpore so
súborom spoločnosťou všeobecne uznávaných pravidiel ľudského správania, čím absentuje splnenie
druhej zákonnej podmienky (okrem výzvy darcu na vrátenie daru) pre vrátenie daru, ktoré je nevyhnutné
pre naplnenie skutkovej podstaty ust. § 630 Občianskeho zákonníka, nad rámec ktorého ďalšie konanie

žalovanej tvrdenej žalobkyňou, táto nepreukázala, teda vo vzťahu k nej dôkazné bremeno, ktoré ju
zaťažovalo, neuniesla.

26. V súvislosti s nesplnením si dôkaznej povinnosti žalobkyňou odvolací súd uvádza, že dokazovanie v
sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností
tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli. Bolo teda na žalobkyni, akým

spôsobom žalobný návrh formulovala a na akých skutočnostiach jeho dôvodnosť zakladala a tiež bolo
vecou jej racionálneho posúdenia, či ňou tvrdené skutočnosti je spôsobilá tiež preukázať. Prejednacia
zásadaúzkosúvisíspovinnosťoutvrdeniaadôkaznoupovinnosťou,ktorésubjektomsporovéhokonania
vyplývajú z Civilného sporového poriadku. Povinnosť tvrdenia znamená, že strana sporu musí uviesť
skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností jej vyplýva

uplatnené právo, alebo povinnosť. V prípade, ak si strana nesplní povinnosť tvrdenia, teda neunesie
bremeno tvrdenia, má to za následok, že skutočnosť, ktorú vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v
konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre ňu väčšinou
za následok nepriaznivé rozhodnutie. Dôkazná povinnosť znamená, že strana musí na preukázanie

svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy. Ak predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti ňou
tvrdené, hovoríme o unesení dôkazného bremena ohľadom jej tvrdení. Prejednacia zásada predstavuje
istý stimul, motiváciu pre strany sporu, pretože ak zostanú pasívne, môže im to priniesť negatívne
dôsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejaví v nepriaznivom
meritórnom rozhodnutí pre stranu, ktorá v tomto smere svoje bremeno neuniesla. K naplneniu týchto

skutočností došlo aj v posudzovanej veci, keď žalobkyňa neprodukovala také tvrdenia a dôkazy, ktoré by
boli spôsobilé k záveru, že jej nárok je dôvodný, čo nemohlo mať za následok iné, ako v jej neprospech
vydané rozhodnutie.

27. Pokiaľ žalobkyňa odvodzovala svoj nárok na vrátenie daru v súvislosti s rekonštrukciou rodinného

domu, ktorú žalovaná nedokončila a dlhodobo ju zavádzala o dokončení prestavby rodinného domu
a toto správanie žalovanej trvá od roku 2012 až doteraz, v konkrétnosti uvádzala poskytnutie finančných
prostriedkov na kúpu traktora v sume 9000 eur, zakúpenie dreva na krov v hodnote 1.627 Eur, investícia
2.500 Eur na odstránenie havarijného stavu strechy a pod. a vykonanie, resp. spôsob realizácie
niektorých stavebných a búracích prác na rodinnom dome, pričom hrubé porušenie dobrých mravov

v podobe správania sa žalovanej má trvať už viac ako 7 rokov pred podaní predmetnej žaloby. Súd
prvej inštancie sa správne zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou v konaní. Správne
konštatoval, že žalobkyňa si mala uplatniť svoj nárok na vrátenie daru s poukazom na uvedené na
súde v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od skutočností, ktoré podľa názoru
žalobkyne zakladajú jej právo na vrátenie daru, t. j. od času, kedy jej (žalovanej) správanie malo

v uvedenom smere naplniť znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, teda kedy malo dôjsť z
jej strany k hrubému porušeniu dobrých mravov.

28.Pokiaľtedažalobkyňahrubýrozporsdobrýmimravmividelavkonaníasprávanížalovanej,ktorétrvá
viac ako 7 rokov, súd prvej inštancie správne konštatoval, že toto právo mala uplatniť včasným podaním

žaloby.Súdprvejinštanciesavodôvodnenírozsudkudostatočnezaoberaldôvodmi,prektorépovažoval
žalobuzatakú,ktorábolapodanápouplynutízákonnej3-ročnejpremlčacejdobysohľadomnanámietku
premlčania vznesenú žalovanou v súlade s ust. § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Tieto
udalosti sa odohrali 7 rokov pred podaním žaloby, a tak premlčacia doba na uplatnenie práva na vrátenie
daru začala plynúť najneskôr od novembra 2014 a uplynula v novembri 2017. Žalobkyňa do novembra

2017 v rámci plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie práva na súde tak neučinila a žalobu podala
až po jej uplynutí dňa 10.11.2021, kedy bol jej nárok už premlčaný. Je nesporné, že vlastníctvo na
základe výzvy darcu vo všeobecnosti z dôvodov uvedených v ust. § 630 Občianskeho zákonníka sa
darcom navracia len za podmienky preukázania kvalifikovaného hrubého porušenia dobrých mravovvoči darcovi a členom jeho rodiny, ak to obdarovaný popiera. Pokiaľ je však žaloba o vrátenie daru
na súd podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby počítanej od času hrubého porušenia dobrých
mravov obdarovaným voči darcovi alebo členom jeho rodiny a obdarovaný v konaní relevantne vznesie

námietku premlčania, potom súd žalobu ako takú zamietne bez toho, aby skúmal danosť kvalifikovaného
porušenia dobrých mravov obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Nebolo možné teda
žalobkyni uznať opodstatnenosť jej tvrdenia, že stále pretrváva existencia dôvodu na vrátenie daru.
Odvolací súd poukazuje na účel inštitútu premlčania, ktorý má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby
pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch, a aby

tak neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty
v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva.

29. Odvolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ žalobkyňa vyčítala žalovanej, že prestala o žalobkyňu javiť
záujem a jej správanie sa voči nej zhoršilo, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná
so svojím druhom aj napriek tomu, že so žalobkyňou nebývajú v spoločnej domácnosti jej úmyselne

neodmietli pomoc, pokiaľ o ňu požiadala. Poskytnutie starostlivosti potvrdil aj svedok, druh žalovanej,
ktorý počas pandemického obdobia prišiel odstrániť haváriu vody v pivnici, lebo ho o to požiadala
žalobkyňa. Taktiež na jar 2021 odpojil letnú kuchynku od elektriny, nakoľko došlo ku skratu, a to najmä
preto, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia z dôvodu možného vzniku požiaru. Zabezpečoval jej drevo
na kúrenie až do roku 2020 a na požiadanie žalobkyne (pred tromi rokmi) kosil záhradu vedľa domu.

Žalobkyňa nepoprela tvrdenie, že so žalovanou a jej rodinou trávila vianočné sviatky v domácnosti
žalovanej (naposledy v roku 2020), že sa zvykli obdarovávať.

30. Pokiaľ žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie správania žalovanej, najmä čo
sa týkalo poskytnutia pomoci po zdravotnej stránke a v súvislosti s pandemickou situáciou, kedy vraj

malažalobkyňaniekoľkokrátaopakovanekontaktovaťžalovanúsožiadosťouopomoc,no bezúspešne,
odvolací súd uviedol, že žalobkyňa ani v žalobe ani v priebehu konania netvrdila, žeby žalovanú
alebo jej druha kontaktovala a informovala o jej stave, resp. potrebe zabezpečiť jej základne veci na
prežitie, nakoľko mala obavy z nákazy. Z dôvodu nastupujúcej pandémie koronakrízy, žalovaná a jej
druh nenavštevovali žalobkyňu ani ostatných rodinných príslušníkov z dôvodu dodržiavania opatrení

a odporúčaní prijatých vládou SR. Žalovaná uviedla, že 2-krát boli v povinnej izolácií kvôli ochoreniu
Covid- 19, avšak nebolo možné kvalifikovať ich (ne) konanie ako hrubé porušenie dobrých mravov
a odmietnutie poskytnúť žalobkyni potrebnú pomoc. Opätovne je potrebné uviesť, že uvedené strany
sporu nezdieľajú spoločnú domácnosť, a ak žalobkyňa niečo potrebovala, nič jej nebránilo telefonicky o
pomoc požiadať. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením v bode 21 napadnutého rozhodnutia,

že za hrubé porušenie dobrých mravov možno považovať neposkytnutie pomoci žalobkyni zo strany
žalovanej počas pandémie koronavírusu vtedy, ak by žalobkyňa bola na pomoc bytostne odkázaná,
napr. bola by chorá, nevládna, na lôžku, v povinnej izolácii a o pomoc v podobe prinesenie jedla, liekov
požiadala žalovanú, no tá jej bez dôležitého dôvodu odmietla poskytnúť potrebnú pomoc. V danom
prípade uvedená situácia nenastala a žalobkyňa odkázanosť ani netvrdila.

31. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa v žalobe uviedla a ktoré ďalej v konaní prezentovala sú najmä
následkom vzájomných problémov, ktoré nastali počas rekonštrukcie rodinného domu. Podľa názoru
súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd identifikuje ide o subjektívne pocity a krivdy žalobkyne,
ktoré zrejme súvisia s tým, že obe strany (žalobkyňa cca 12.000 Eur a žalovaná s druhom cca 20.000

Eur) investovali všetky finančné prostriedky na rekonštrukciu rodinného domu, ktorá nie je doteraz
ukončená, žalobkyňa nie vždy súhlasila s vykonávanými rekonštrukčnými prácami na dome, ktoré
neboli podľa jej predstáv. Žalovaná nepoprela, že voči žalobkyni učinila nevhodné poznámky, ktoré
pramenili zo vzájomných nezhôd, pričom to u žalobkyne vyvolalo pocit, že cieľom žalovanej bolo,
aby žalobkyňa opustila rodinný dom. Avšak v tejto súvislosti bolo potrebné, ako to správne vykonal

aj súd prvej inštancie, zároveň posudzovať aj správanie darkyne k obdarovanej. Tu bolo preukázané,
že žalobkyňa sa k žalovanej nie vždy adekvátne správala, keď si robila z nej posmešky v súvislosti
s návrhmi na to, ako treba prerobiť dom a pod. Takého správanie žalobkyne potvrdil aj druh žalovanej.
Následné nekontaktovanie sa so žalobkyňou súd považoval za prirodzenú reakciu žalovanej, ktorá
bola dôsledkom ich vzájomných nedorozumení, pokiaľ išlo o ukončenie rekonštrukcie rodinného domu.

Podľa názoru odvolacieho súdu došlo k ochladeniu vzťahov medzi stranami sporu a správanie žalovanej
bolo spôsobené čiastočným konaním žalobkyne, avšak súd správanie žalovanej nevyhodnotil ako
správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania odvolací súd uzavrel, že
skutočným motívom žalobkyne na uplatnenie práva na vrátenie daru bol jej strach o to, že žalobkyňapríde o právo doživotného užívania v predmetnej nehnuteľnosti, ktorú obavu síce súd považoval za
pochopiteľnú, avšak neoprávňujúcu postupom podľa § 630 Občianskeho zákonníka, ktorá zostala len
v rovine tvrdenia. Aj badateľný nezáujmu o žalobkyňu zo strany žalovanej súd posudzoval v súlade

s princípom vzájomnosti a dospel k záveru, že ani tento žalovanej nemožno hodnotiť ako konanie, ktoré
je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

32. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne, že finančné prostriedky boli zjavne použité na
úplne iné osobné účely žalovanej, než na rekonštrukciu rodinného domu, pretože do dnešného dňa

pri maximálnom využití peňažných zdrojov ako žalobkyne, tak aj žalovanej, by s určitosťou bola
rekonštrukcia sfinalizovaná odvolací súd uviedol, že žalobkyňa nepreukázala žiadnymi dôkazmi svoje
prezentované tvrdenie. Súd prvej inštancie sa v bode 28 odôvodnenia rozhodnutia riadne vysporiadal
s argumentáciou žalovanej ohľadne rýchlosti realizácie rekonštrukčných prác a dôvodmi, ktoré spôsobili,
že rodinný dom nie je ani v súčasnosti kompletne zrekonštruovaný, pričom uvedené posúdil a svoje
rozhodnutie v tomto smere vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnil. Z predloženej fotodokumentácie

rodinného dom nesporne vyplýva, že žalovaná spolu s druhom nadstavili dom o jedno podlažie,
vybudovali novú strechu a podkrovie. Rovnako nebolo sporné ani tvrdenie druha žalovanej, že pre
žalobkyňu z jej finančných prostriedkom na prízemí prerobili WC, kúpeľňu, rozvody a vymaľovali jej izby,
pričom žalobkyňa toto nenamietala.

33. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie zamietol vykonať výsluch svedka, ktorým sa mali
preukázať pomery medzi žalobkyňou a žalovanou, odvolací súd uvádza, že princíp voľného hodnotenia
dôkazov, zakotvený v zákonnej právnej úprave konania pred súdmi, ktorá ustanovuje podmienky
uplatňovania základného práva na súdnu ochranu v spojení so zásadami spravodlivého procesu
a zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa

jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Inak povedané, súd nemá povinnosť vykonať všetky
navrhované dôkazy, pokiaľ tým neporuší zásady spravodlivého procesu (článok 6 ods. 1 Dohovoru), t.
j. ak po starostlivom zvážení „všetkého, čo vyšlo za konania najavo“, vrátane skutočností, uvádzaných
účastníkmi konania, dospeje k záveru, že ďalšie dokazovanie už pre náležité zistenie skutkového stavu
a zákonné spravodlivé rozhodnutie vo veci nie je potrebné. Povinnosťou súdu je korigovať návrhy

účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania,
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade,
ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal.
V takomto prípade samotné neakceptovanie vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže

znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či do práva na
spravodlivésúdnekonaniebymoholnastaťlenvtedy,akbytakýtozáversúduonevykonanínavrhnutého
dôkazubolzjavnenedôvodnýalebobytakémutozáveruchýbalapredchádzajúcaracionálnaúvahasúdu
vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu
nevykonaním navrhnutého dôkazu postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana

sporu v konaní. Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením nevykonania tohto výsluchu súdom prvej
inštancie z dôvodu, že tento prostriedkom procesného útoku bol navrhnutý až na pojednávaní, teda
v zmysle § 153 ods.1 CSP nebol zo strany žalobkyne navrhnutý včas.

34. V danom spore na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by sa žalovaná ako

obdarovanávočižalobkyniakodarkynidopustilatakéhokonania(vnepremlčanomobdobí),ktorébybolo
možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, t.j.
správanie žalovanej voči darkyni nedosiahlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov zakladajúcu
vrátenie daru. Vo vzťahu k svojim tvrdeniam žalobkyňa namietala dôkazné bremeno. Tento záver súdu
prvej inštancie bol výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej

veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd prvej
inštancie správne uviedol a viedli ho k prijatiu napadnutého rozhodnutia a s jeho záverom, ako aj
odôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiasaajodvolacísúdvplnomrozsahustotožnil.Súdprvejinštancie
správne vyhodnotil skutočnosti uvádzané žalobkyňou, ako aj obsah spisu, že tieto sú najmä výsledkom
vzájomných problémov súvisiacich s rekonštrukciou rodinného domu medzi oboma stranami, čo sa

samozrejme prejavilo aj v intenzite vzájomných väzieb medzi stranami sporu. Vzhľadom na túto
skutočnosť však vo vzťahu k otázke vrátenia daru nie je možné toto oslabenie intenzity vzťahov
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.35. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovaná, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

37. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).