Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106259
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106259.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca
spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr.
Stanislav Rešutík, advokát, so sídlom Námestie M. R. Štefánika č. XX/XX, XXX XX E., proti žalovanému:
Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy,

so sídlom Námestie Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšej účastníčky: F. G., G.
E., predchádzajúce priezvisko H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX I. J. XXX, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2023/038230-002 zo dňa 07.08.2023, o návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 05.10.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 05.10.2023 a doručenou Správnemu súdu
v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 10.10.2023, domáha preskúmania zákonnosti a následne
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2023/038230-002 zo dňa 07.08. 2023 a súčasne
aj rozhodnutia Obce Hronec, ako stavebného úradu č. K./XXXX, ev. č. 01/2023 zo dňa 29.05.2023.
Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa- Obce Hronec- stavebný úrad, č. K./XXXX, ev.č. 01/2023, zo dňa 29.05. 2023,

ktorým stavebný úrad podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 2 a 6 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) nariadil odstránenie oplotenia
postaveného na pozemku parc. č. L.- H. XXXX v katastrálnom území D. umiestneného na časti
pozemkov, na ktoré nebolo vydané oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu drobnej stavby
oplatenia nemá námietky, z pozemkov nasledovne:
1) z pozemku E- KN M. XXXX, ktorý tvorí časť pozemku C- KN č. XXXX/XX a medzi pozemkom C- KN

č. XXXX/XX,
2) z pozemku E- KN č. XXXX, ktorý tvorí časť pozemku C- KN č. XXXX/XX a medzi pozemkom E- KN
č. XXXX/X, ktorý tvorí časť pozemku C- KN č. XXXX/XX,
3) z pozemku E- KN č. XXXX, ktorý tvorí časť pozemku C- KN č. XXXX/X a medzi pozemkom C- KN
č. XXXX,
4) z pozemku E- KN č. XXXX, ktorý tvorí časť pozemku C- KN č. XXXX/X a medzi pozemkom C- KN

č. XXXX/X,
5) z pozemku E- KN č. XXXX, ktorý tvorí časť pozemku C- KN č. XXXX/X a medzi pozemkom E- KN
č. XXXX/X, ktorý tvorí časť pozemku C- H. M. XXXX, 6) z pozemku E- KN č. XXXX, ktorý tvorí časť
pozemku C- KN č. XXXX/X a medzi pozemkom E- KN č. XXXX, ktorý tvorí časť pozemku C- KN č. XXXX.

2. Žalobca v žalobe súčasne navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185

písm. a) zákona číslo 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“), ktorý okrem citácie
uvedeného zákonného ustanovenia zdôvodnil len stručne tým, že okamžitým výkonom rozhodnutiaorgánu verejnej správy by došlo k finančnej škode na majetku žalobcu, a to len z dôvodu nesprávneho
a nezákonného konania a rozhodnutia o veci.

3. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa
14.02.2023 a svoje stanovisko k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
formuloval len v stručnosti, keď uviedol, že s ním nesúhlasí, pretože tak stavebný úrad, ako aj odvolací
správny orgán, rozhodli ako vecne a miestne príslušné správne orgány a v celom konaní postupovali
v súlade so zákonom.

4. Ďalšia účastníčka konania sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nevyjadrila a svoje procesné oprávnenie ďalšej účastníčky nevyužila, hoci jej na to bol správnym súdom
vytvorený procesný priestor doručením správnej žaloby na vyjadrenie sa k jej obsahu a k návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Správny súd však v tejto súvislosti
považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní

odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie
správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci
samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu,
na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne
správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch

stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku
musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185
písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však
analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného
účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto
„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie

dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba
závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom
celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti
odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí
byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať

závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej
osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo
v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym
orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavujenajširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku
krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ V tejto časti poukazuje správny súd aj na obsahovo
zhodné závery podľa odseku 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022

- 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal
návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať
aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) §
185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne
vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo

veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

9. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s

výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu
(iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)

má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa
osvedčenie,ževýkonomnapadnutéhorozhodnutiaurčitázávažnáujmareálneaaktuálnehrozí.Tvrdené
dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň
osvedčiť. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu

subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť právoplatné rozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd
nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu
konania zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nejde o prejudikovanie rozhodnutia
vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť
opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného
vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených

v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy.
11. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne
dôvody, ktorými by relevantne odôvodnil priznanie odkladného účinku žalobe. Návrh obsahoval len
citáciu zákonného znenia § 185 písm. a) SSP a následne len tvrdenie bez konkretizácie, že okamžitým

výkonom rozhodnutia orgánu verejnej správy by došlo k finančnej škode na majetku žalobcu, a to
len z dôvodu nesprávneho a nezákonného konania a rozhodovania vo veci. Pokiaľ s poukazom na
žalobné body žiadal o povolenie odkladu hlavne z toho dôvodu, že podľa jeho názoru napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, nie sú zákonné a sú podľa jeho
názoru nesprávne, správny súd poznamenáva, že len tento dôvod sám osebe (teda pochybnosti

žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí) ako dôvod na povolenie odkladu správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by
výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu
všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných rozhodnutí, či opatrení správnych
orgánov, pretože samotným právnym dôvodom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu

o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým
výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia by došlo k finančnej škode na jeho majetku, avšak
nekonkretizoval, o akú konkrétnu finančnú ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť,

správny súd uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká
(konkrétne) závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie.
Tvrdené dôvody musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočneosvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní
nie je možné práve pre nedostatočnú konkrétnosť považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu na
podľa jeho názoru nesprávnosť a nezákonnosť konania a rozhodovania správnych orgánov. Je nutné

podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe.

13. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku

právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra
hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve závažnou ujmou na
životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.
14. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho

nekonkretizovaných dôvodov, správny súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom tvrdenej finančnej ujmy
na jeho majetku v dôsledku realizácie účinkov preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Pokiaľ žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí tvrdený následok, teda
že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, správny súd nezistil zákonný
dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

15. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).