Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222200905
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8222200905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v sporovej veci žalobcu: UBC 2020, k.s. so sídlom
Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 53 151 135, správca konkurznej podstaty úpadcu
Silverside, a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
50 052 560, zastúpeného: VIVID LEGAL, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO:
36 807 915, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. - E. D., o zaplatenie
4.573,10 eur s prísl. a o zaplatenie zmluvnej pokuty 971,18 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov, č.k. 8Csp/28/2022-204 zo dňa 30.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku I., ktorým žalobe čiastočne
vyhovel a výroku III. o náhrade trov konania.

Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.944,75 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.944,75 eur od 28.3.2021 do zaplatenia,
a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi spoločnosťou Silverside, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola dňa 13.3.2018 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa veriteľ
zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 2.500,- eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi
celkovo sumu 3.810,- eur, a to v 60 mesačných splátkach po 63,50 eur. Uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 22.9.2022 sp. zn. 31K/25/2022 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu spoločnosti
Silverside, a.s., pričom v zmysle uznesenia zo dňa 24.4.2023 sp. zn. 31K/25/2022 bola do funkcie

správcuúpadcuspoločnostiSilverside,a.s.ustanovenáspoločnosťUBC2020,k.s.Vzhľadomnapovahu
účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie predmetný zmluvný vzťah posúdil ako
vzťah spotrebiteľský.

3. Veriteľ bol podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch povinný pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako dlžníka splácať
spotrebiteľský úver. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie

postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere so žalovaným. Z postupu Silverside, a.s. nevyplýva, že by s odbornou starostlivosťou posúdil
schopnosť žalovaného splácať úver, predovšetkým stranu príjmov v korelácii s výdavkami a poskytnutou
sumou úveru. Z predložených dôkazov plynie, že žalovaný mal mať za posledné tri mesiace príjem včistom 533,03 eur v mesiaci 1/2018, 532,97 eur v mesiaci 2/2018, 532,30 eur v mesiaci 3/2018. Z faktúry
č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.4.2018 (čl. 173 spisu) plynie, že žalovaný má mesačný výdavok 45,56 eur
s tým, že v tejto faktúre je nedoplatok 14,22 eur za predchádzajúce obdobie. Z reportu na čl. 174 -175

spisu plynie, že žalovaný má mať ďalšie výdavky podľa registra úverov vo výške 77,97 eur, a to z úveru
(úverovej zmluvy uzavretej dňa 8.12.2017 na sumu 3.000,- eur so splátkou 77,97 eur a splatnosťou
18.10.2022. Z dokazovania vyplynulo, že veriteľ si overil úverovú zaťaženosť žalovaného dopytom v
úverovomregistri,avšakabsolútnenazistenéskutočnostinereflektovalatiežprizákonodarcomuloženej
povinnosti veriteľovi zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená

povinnosť zistiť nielen jeho príjem, ale aj pravidelné výdavky, tieto neoveril dostatočne. Skúmanie
výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je dostatočné. Keďže žalobca
nepredložilpotrebnédôkazy,ktorýmibypreukázal,ževeriteľpreduzatvorenímzmluvyospotrebiteľskom
úvere so žalovaným skúmal riadne ich schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri plnení svojej
zákonnej povinnosti skúmať schopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ hrubo porušil

svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže nepredložil žiadne dôkazy,
aby schopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver posudzoval s prihliadnutím k ich pravidelným
mesačným výdavkom. Uvedené má za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov v zmysle
§ 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch.

4. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný, žalobcovi by mal patriť iba zostatok istiny úveru
v sume 3.944,75 eur. Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutým úverom vo
výške 5.000,- eur a výškou vkladov žalovaného vo výške 1.055,25 eur. Aj zvyšok nároku na úroky, iné
poplatky a zmluvnú pokutu považoval súd za nedôvodný, a preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Žalobu v časti o zaplatenie istiny v sume 628,35 eur (čo predstavuje rozdiel medzi uplatnenou sumou

istiny vo výške 4.573,10 eur a priznanou sumou 3.944,75 eur) s úrokom z úveru kapitalizovaným do
zosplatnenia úveru vo výške 2.226,65 eur, zmluvnej pokuty vo výške 971,18 eur a úrokom z omeškania
nad priznanú výšku istiny s úrokom z omeškania zamietol ako nedôvodnú, keďže poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a tu zdôrazniac bez akýchkoľvek poplatkov (náklady, poistenie, upomienky, atď.).
Súd zamietol ako nedôvodnú žalobu aj v časti požadovaného nároku za upomienky v sume 30,- eur,

ktoré mali pozostávať z nákladov na vymáhanie, a to z nákladov za vystavenie listových upomienok v
celkovejvýške30,-eur(znákladovzavystavenieupomienkyč.1zodňa11.3.2018,12.4.2018,8.3.2018,
7.4.2018, 1.3.2019, 3.2.2019 vo výške 3,- eur/upomienka, spolu 18,- eur (3,- eur x 6) a, z nákladov za
vystavenie poslednej výzvy zo dňa 10.1.2018, 3.3.2019, 31.8.2018 vo výške 4,- eur/výzva (t. j. 4,- eur x
3), lebo ich súd považoval za nepreukázané. Žalobca v žalobe síce tvrdil, že v súvislosti s vymáhaním

pohľadávky mu vznikli náklady v celkovej výške 30,- eur, avšak nepreukázal, aby skutočne vynaložil v
súvislosti s vymáhaním pohľadávky sumu 30,- eur.

5. V súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd poukázal na §53a Občianskeho
zákonníka a s tým súvisiacu skutočnosť, že žalobca je v prípade vyslovenia neplatnosti zmluvnej

podmienky v spotrebiteľskej zmluve povinný sa zdržať používania takejto podmienky alebo podmienky
s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, rovnako tak domáhania sa nárokov z
neprijateľných zmluvných podmienok. Vychádzajúc z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka v
obdobnom prípade strán sporu, kde na jednej strane vystupuje veriteľ a na druhej spotrebiteľ s využitím
rovnakej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve (článok IX body 1,4 spotrebiteľskej zmluvy)

konštatoval, že veriteľ si v tomto prípade v rozpore s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka
uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Porušenie tejto
povinnosti zo strany dodávateľa nemôže viesť k inému záveru len k zamietnutiu žaloby.

6. Pokiaľ ide o úroky z omeškania žalobca žiadal úroky z omeškania zo sumy 3.505,95 eur od 23.3.2021

do zaplatenia a zo sumy dlžných splátok jednotlivo. V danom prípade došlo k zosplatneniu predžalobnou
výzvou zo dňa 2.3.2021, ktorú žalovaný prevzal dňa 8.3.2021. V tomto liste bol vyzvaný na úhradu do 14
dní odo dňa doručenia výzvy. Preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania až od 23.8.2021
dozaplateniazdlžnejneuhradenejistinyazvyšoknárokunaúrokyzomeškaniaakonedôvodnýzamietol
vrátane úroku z omeškania z jednotlivých splátok.

7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal
zaplatenia sumy 4.573,10 eur, 200,52 eur, úrokov vo výške 2.226,65 eur, zmluvnej pokuty vo výške
971,18 eur (spolu 7.971,45 eur), pričom úspech mal v časti o zaplatenie 3.944,75 eur, t. j. v rozsahu49,48 % a neúspech v rozsahu 50,52 %. Keďže každá zo strán mala v konaní úspech približne v jednej
polovici, súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán.

8. Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti vrátane závislého výroku o trovách konania v zákonnej lehote
podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok v napadnutej časti
zmenil tak, že žalobu zamietne.

9. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná považuje
celú zmluvy za neplatnú a preto mala byť žaloba zamietnutá. V danom prípade úver žalovanej zo strany
žalobcu vôbec nemal byť poskytnutý a poskytovateľ úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou
a z toho dôvodu ani neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský

úver. Žalovaná nespĺňala predpoklady jeho splácania a zo strany žalobcu tak došlo k hrubému
porušeniu odbornej starostlivosti, následkom ktorej je to, že úver je nielen bezúročný a bez poplatkov,
ale ho nemožno ani predčasne platne zosplatniť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľsky úver
tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho
osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov

a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,
konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej
zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Za hrubé porušenie

povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie
schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou
starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie
zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako
je schopný splácať. Je zrejmé, že spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní

bonity žalovanej žalobca nepostupoval. Bolo pritom základnou povinnosťou žalobcu vo vzťahu k bonite
žalovanej získať informácie od nej priamo a v jej súčinnosti, a následne takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa pritom považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ
schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalobca posudzoval

schopnosť žalovanej splácať úver, nebol spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalovanej
finančnej situácii, pričom porušenie tejto povinnosti bolo v intenzite hrubého porušenia, a teda došlo
k hrubému porušeniu základnej povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovanej splácať úver. Predčasné zosplatnenie úveru je neúčinné, nakoľko v zmysle § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch je zákonným dôsledkom porušenia povinnosti konať s odbornou

starostlivosťou aj to, že žalobca nie je oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Žalobca pri preverovaní bonity ako najdôležitejšej predzmluvnej povinnosti
nepostupoval s odbornou starostlivosťou, čoho dôsledkom je, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez
poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo, preto nebolo možné žalobcovi priznať
pohľadávku vo výške 3.944,75 eur.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

12. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku/nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na spor aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia

a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a tiež sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd iba konštatuje správnosť jeho dôvodov a už
iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím
na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvejinštancie v napadnutom rozsahu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne

spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).

14. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi
žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy,

ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.

15. Aj ohľadom konštatácie súdu prvej inštancie, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a
hrubo porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy, odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ

je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

17.Vychádzajúczdoterajšíchvýsledkovvykonanéhodokazovaniaodvolacísúdvsúladesosúdomprvej
inštancie dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní

bonity žalovanej ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch čo v spojení
s § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti
uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti
uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola

reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca)
pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Za daného stavu preto odvolací súd konštatuje, že
záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 2 veta druhá zákona o
spotrebiteľských úveroch) je správny.

18. Čo sa týka námietky žalovanej, že žalobca nemohol zosplatniť celý úver kvôli porušeniu povinnosti
žalobcu konať s odbornou starostlivosťou (§ 11 ods. 2 ZoSÚ), odvolací súd uvádza, že je pravdou, že
následkom porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou je aj nemožnosť zosplatnenia úveru,
čo v danom prípade znamená, že žalobca sa môže domáhať zaplatenia len už splatných nezaplatených
splátok, t.j. žalobca nemôže žiadať zaplatenie ešte nesplatných splátok. Argumentácia žalovanej by bola

dôvodná len v tom prípade, ak by išlo o tzv. „živý úver“, t. j., ak by úverový vzťah naďalej trval. Nakoľko
konečná splatnosť predmetného úveru bola dojednaná do 27.5.2023, teda úverový vzťah už skončil,
z tohto dôvodu je argumentácia žalovanej bezpredmetná. Nakoľko poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov a žalobca nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť, žalobcovi vznikol nárok na úhradu
sumy 3.944,75 eur ako rozdiel medzi skutočne poskytnutým úverom vo výške 5.000,- eur a výškou úhrad

žalovanej vo výške 1.055,25 eur.19. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto
odvolanie žalovanej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žalovanou uplatnené odvolacie dôvody v zmysle §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP splnené neboli, preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2
CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku I., ktorým žalobe čiastočne vyhovel
vrátane správneho (závislého) výroku III. o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).