Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-32S/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200637
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200637.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov

senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: ADO-Service,
s.r.o., so sídlom Nádražná 818, 906 32 Jablonica, IČO: 36 417 971, právne zastúp.: JUDr. Ľubomír
Vanek, advokát so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102802722/2022 zo dňa 13. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102802722/2022 zo dňa 13.
októbra 2022 zrušuje a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania do 20 dní od
vydania rozhodnutia o nich. Rozhodnutie o výške trov konania vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018 až december 2018. Výsledkom
daňovej kontroly a nasledujúceho vyrubovacieho konania bolo rozhodnutie číslo 101204018/2022 zo
dňa 04. 05. 2022, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 30.160 Eur na dani z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane poukázal na priebeh daňovej kontroly, na svoje
zistenia vychádzajúce z identifikovaných podkladov. Správca dane najmä zistil, že v zdaňovacom období
september 2018 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti LYKOS s.r.o. Bratislava,
ktoráspoločnosťjenekontaktnáanaadresesvojhosídlasanenachádza.Jejaktuálnykonateľsavyjadril,
že účtovné doklady spoločnosti neprevzal a nedisponuje nimi a na ďalšie otázky odmietol povedať.
Konateľ spoločnosti v rozhodujúcom čase pán A. B. nepotvrdil spoluprácu so spoločnosťou LYKOS

s.r.o., nepoznal predmet jej podnikania, nikdy nepodnikal na Slovensku a uviedol, že s uvedenou firmou
nemá nič spoločné. Stratil občiansky preukaz, ktorého stratu nahlásil a podal aj trestné oznámenie za
zneužitie jeho osobných údajov. Spoločnosť LYKOS, s.r.o. na faktúrach pre žalobcu ako odberateľa
uviedla číslo účtu, ktorého majiteľom je spoločnosť ZALIVO s.r.o. Na tento účel boli zasielané žalobcove
platby na základe faktúr vystavených spoločnosťou LYKOS s.r.o. Podľa vyjadrenia žalobcu bol pán B.
konateľ spoločnosti LYKOS, s.r.o. predstavený konateľovi žalobcu pánom C., vystupoval dôveryhodne
a bolo vidieť, že má patričné vzdelanie a viackrát sa stretli. Pred stretnutím nebola overená jeho

totožnosť. Správca dane predložené štúdie, respektíve ich vypracovanie nespochybnil. Z odpovede
notárskeho úradu mal správca dane preukázané, že notársky úrad nikdy neosvedčoval podpis A. B.
na dokumentoch predkladaných v súvislosti s návrhom na zmenu zápisu údajov v obchodnom registri.
Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve spoločnosti LYKOS s.r.o. nebolo možné preveriť, nakoľko súčasnýkonateľ nedisponoval účtovnými dokladmi. Žalobca ďalej uviedol, že nikdy netvrdil, že dodávateľom jej
dodávateľa jej spoločnosť LYKOS s.r.o., ale tvrdí, že ich dodávateľom je spoločnosť Bond7 s.r.o., a
k tejto skutočnosti by ho malo zaťažovať dôkazné bremeno. Tiež uviedol, že nemá právo kontrolovať

osobu dodávateľa, prípadne jeho osobné pohnútky a z jeho strany išlo o štandardizovaný obchod, kde
nakúpené tovary/služby sú nevyhnutné na realizáciu následných dodávok tovarov a služieb. Pritom
žalobca mal za to, že predložením dokladov a účtovníctva riadne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Správca dane poukázal na to, že dôvodom a nepriznania práva na odpočítanie dane neboli podvody
alebonezrovnalostispáchanénavstupealebovýstupedodaniavrámcidodávateľskéhoreťazcanakoľko

spoločnosť LYKOS je uvedená ako priamy dodávateľ žalobcu a súčasne jej konateľ nepotvrdil, že
boli vykonávané služby touto spoločnosťou. Správca dane služby fakturované spoločnosťou LYKOS
s.r.o. žalobcovi neposudzoval ako podvodné alebo zneužívajúce konania, sú to dva rozdielne inštitúty,
ktoré neboli obsahom oboznámenia. Správca dane ďalej uviedol, že nespochybňuje, že predložené
štúdie boli vypracované, sporné je, či ich vypracovala spoločnosť LYKOS s.r.o., čo šetrenia správcu
dane nepreukázali. Ďalej správca dane skonštatoval, že žalobca nesprávne uvádza, že sporné

fakturované služby od spoločnosti LYKOS s.r.o. boli použité pre odberateľov, nakoľko toto tvrdenie
nepodporil žiadnymi dôkazmi. Vo vzťahu k spoločnosti Bond7 s.r.o. uviedol, že nikde nie je uvedené, že
dodávateľom dodávateľa žalobcu je spoločnosť LYKOS s.r.o. a taktiež správca dane nespochybňoval
ako dodávateľa žalobcu spoločnosť Bond7 s.r.o., taká spoločnosť nebola nikde uvedená. Správca dane
výpoveďou A. B., ktorý je vedený v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti LYKOS s.r.o. nepotvrdil,

že za túto spoločnosť vykonávala činnosť a zistenia týkajúce sa overenia podpisov pri zápise tejto
osoby do obchodného registra podporujú výpoveď A. B.. Podľa údajov z obchodného registra v roku
2018 mal A. B. 21 rokov, a teda nemohlo ísť o tú istú osobu, s ktorou sa stretol D. E., ktorý vo svojom
vyjadrení uviedol, že sa stretol osobne s konateľom B. a projektovým manažérom, pričom A. B. bol
priemernej postavy, hnedé vlasy stredného veku. Žalobca požiadal o výsluch A. B. ako svedka, ale na

tomto výsluchu sa nezúčastnil. Správca dane zdôraznil, že faktúra je doklad, ktorým platiteľ preukazuje
svoje právo uplatniť odpočítanie dane, avšak nestačí predložiť len faktúru. V prvom rade musí prísť k
dodaniu tovaru/služby dodávateľom uvedeným na faktúre a z tohto titulu ku vzniku daňovej povinnosti.
Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci (k dodaniu tovaru/služby osobou uvedenou
na faktúre) až následne k vystaveniu faktúry, len v takom prípade môže dôjsť ku odpočítanie dane. V

prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru/služby sa neuskutoční osobou uvedenou na faktúre,
daňová povinnosť síce od dodávateľa vznikne, ale právo na odpočítanie nevzniká. Správca dane skúma
uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu
so stavom formálnym. Osoba, ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala
službu odberateľovi. Znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane,

ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. Vyber dôveryhodných obchodných partnerov
je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí.
Každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný aby reálny obsah faktúr
mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje
právo na odpočítanie dane musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obhájiť v prípadnom

spore. Žalobca nekonal obozretne, nezistil si informácie o druhom subjekte neubezpečil sa o zákonnom
konaní a neprejavil tak náležitú mieru opatrnosti čím prevzal na seba riziko, že je v dôkaznej núdzi.
Správca dane ďalej poukázal na to, že podmienky hmotnoprávnej povahy nie je možné odpustiť ani
pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nedostatky dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak
zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje

preukázal existenciu na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať,
že zdaniteľné obchody boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na dokladoch. Ďalej poukázal aj na
žalobcom deklarované overenie svojho obchodného partnera LYKOS s.r.o. na stránke www.finstat.sk,
z ktorej je zrejmé, že tejto spoločnosti klesali tržby už od roku 2013 pri čom v roku 2014 boli výnosy
vo výške 472 Eur v roku 2015 a 2016 nulové v roku 2017 vo výške 1122 Eur. Takýto postup nehodnotí

za obozretný, keďže žalobca vstúpil do obchodného vzťahu so spoločnosťou, ktorej výsledky činnosti
zverejnené na finstate nie je možne hodnotiť pozitívne s veľmi dobrými skúsenosťami. Považoval za
neštandardné začať obchodný vzťah bez podpísanej zmluvy v hodnote 180.960 Eur so spoločnosťou, s
ktorou doteraz neobchodoval a súčasne tvrdiť, že nie je v právomoci preveriť si obchodných partnerov.
Správca dane súhlasil s vyjadrením, že žalobca nemá právomoc kontrolovať si plnenie daňových

povinností obchodných partnerov, má však právo výberu dôveryhodných obchodných partnerov, pretože
v konečnom dôsledku zodpovednosť za dôsledky svojich rozhodnutí sú na ňom. Správca dane ďalej v
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol výpoveď svedka F. C. v súvislosti, s ktorým uviedol,
že bol splnomocnencom spoločnosti LT business s.r.o., z účtu, ktorej boli zasielané platby v celkovejhodnote 1.026. 220,90 Eur na účet, ktorý bol uvedený na faktúrach spoločnosti LYKOS s.r.o. Ďalej
uviedol, že F. C. mal informácie o spoločnosti LYKOS s.r.o. iba z OR SR, finstatu a online priestoru
a s p. B. sa osobne stretol iba jediný raz u žalobcu, pričom spoločnosť LT business s.r.o., ktorej bol

splnomocnený zástupca zasielala platby na účet uvedený na faktúrach spoločnosti LYKOS s.r.o. v
celkovej sume vyššej ako 1 milión Eur, čo určite nie je malí obrat. Predmetný účet však patrí spoločnosti
ZALIVO s.r.o., o ktorej sa F. C. vyjadril, že ju nepozná. Nahliadnutím do kontrolných výkazov spoločnosti
LYKOS s.r.o. za príslušné zdaňovacie obdobie bolo zistené, že táto spoločnosť uvádzala iba dvoch
odberateľov a to žalobcu a spoločnosť P-B-R s. r. o., pričom bolo zistené, že táto spoločnosť nie je

platiteľom dane. Správca dane analyzoval namietané rozsudky SD EÚ, z ktorých vyplynulo, že sa týkali
podvodov alebo nezrovnalostí spáchaných na vstupe alebo výstupe v rámci dodávateľského reťazca,
pričom v rámci tejto spoločnosti išlo o priamu dodávku žalobcovi a konateľ spoločnosti LYKOS, s.r.o.
nepotvrdil, že boli vykonané služby touto spoločnosťou, nepotvrdil dodanie tovaru. Správca dane služby
fakturované spoločnosťou LYKOS, s. r. o. žalobcovi neposudzoval ako podvodné alebo zneužívacie
konanie. Ďalej správca dane pri hodnotení výpovede konateľa žalobcu D. E. uviedol, že obec G. nemala

informácie o plánovanom zámere, že zariadenie na zhodnocovanie odpadu malo byť vybudované v
tejto lokalite. Správca dane tiež zdôraznil, že žalobca v roku 2022 plánuje výstavbu kogeneračnej
jednotky, nie výstavbu vysokoteplotného zariadenia tak, ako sa uvádza sa v štúdii. Žalobcom navrhnutí
svedkovia F. C., H. I. B. a H. J. E. nevedeli, či zariadenie na vysokoteplotné zhodnotenie komunálneho
odpadu plazmovou technológiou sa nachádza na Slovensku alebo v Európe, pričom na strane 26

analýzy sa uvádza za, že navrhovateľ riešenej prevádzky má k dispozícii informácie o systéme, ktoré
sú podrobnejšie ako v ostatných zariadeniach a to najmä z dôvodu spolupráce s hlavnou inžinierkou
a procesným inžinierom projektu a preto je navrhovateľ oboznámený s kritickými bodmi realizácie
podobného veľkého projektu. Správca dane uzavrel, že nie je obozretné zaplatiť cca 180.000 Eur za
poradenské, konzultačné a analytické služby a za vypracovanie štúdií so zámerom výstavby zariadenia

na vysokoteplotné zhodnotenie odpadu v hodnote sto miliónov Eur a pritom si neoveriť spoločnosť,
ktorá bude štúdie vypracovávať, nezisťovať jej odbornosť, prípadne skúsenosti s podobným projektom,
nezískavať informácie o existencii podobného zariadenia. Výpoveď svedka C. nepotvrdila obozretnosť
žalobcu, dokonca tento zadával požiadavky cez internet a následne boli služby podľa jeho vyjadrenia
dodané pod hlavičkou spoločnosti LYKOS s.r.o. Z výpovede svedkov navrhnutých žalobcom je zrejmý

rozpor , keď F. C. tvrdil, že na jeho jedinom stretnutí, ktorého sa on zúčastnil so žalobcom a s pánom
B. sa preberala problematika žalobcu a to konkrétne aký odpad vytvára spoločnosť, jeho zhodnotenie,
tak aby priniesol finančný úžitok pre spoločnosť a tiež pre životné prostredie aj s využitím eurofondov,
a H. I. B. uviedol, že zámerom bola realizácia spaľovania tuhých alternatívnych palív a palív RDF, čo
sú pred chystané alternatívne palivá. H. I. B. ďalej uviedol, že v súčasnej dobe spoločnosť žalobcu

neprodukuje odpad, ktorý mal byť predmetom zámeru z roku 2018 a predpokladá, že tomu tak bolo aj v
roku 2018, nakoľko spomínaný projekt so spoločnosťou LYKOS s. r. o. v roku 2018 sa týka odpadu, ktorý
je definovaný ako tuhé alternatívne palivo a palivo RDF, získané z triedeného komunálneho odpadu
a to v množstve desiatky tisíc ton ročne. Podľa predloženej štúdie v plánovanom zariadení na vysoko
teplotné zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou v lokalite G. sa malo zhodnocovať

cca 100 000 ton odpadu pri nepretržitej 24 hodinovej prevádzke. Podľa vyjadrenia H. E., A. B. mal byť
konateľom spoločnosti LYKOS s.r.o., s ktorým sa určite stretla na rokovaniach u žalobcu niekedy v roku
2018, ale nevedela ho opísať aj napriek tomu, že sa stretli 3 - 4 krát v období od jari až do ukončenia
obchodného vzťahu. H. I. B. hovoril o dvoch stretnutiach, na ktorých bol iba on a dvaja za spoločnosť
LYKOS a F. C. sa dokonca zúčastnil iba jedného stretnutia a to prvého, ale H. E. si nebola istá či bola

na prvom stretnutí ani nevedela, či bola na stretnutí, keď tam bol prítomný aj F. C.. Správcom dane bolo
zistené, že spoločnosť LYKOS s.r.o. nemala materiálne ani ľudské zdroje dodať fakturované služby a
vyhotoviť environmentálne štúdie a štúdie o odpadoch predložené žalobcom. Fakt, že predmetné štúdie
nevypracovala spoločnosť LYKOS s.r.o., ani nevykonávala žiadne konzultačne, analytické a poradenské
služby pre žalobcu potvrdil aj občan vedený ako konateľ spoločnosti LYKOS s.r.o. pán A. B.. Aj H. I. B. sa

vyjadril, že o technológii na vysokoteplotné zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou
uvádzané v štúdii pre žalobcu nepočul a dodnes nevie ako to vyzerá a funguje aj keď má v tejto oblasti
skúsenosti ako projektový manažér v Cementárni v A., a tiež 10 rokov bol výkonný riaditeľ spoločnosti,
ktorá robila po celej Európe projekty týkajúce sa spaľovaní triedeného komunálneho odpadu.
2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky (ďalej len „žalovaný“ ) rozhodnutím číslo 102802722/2022 zo dňa 13.10.2022 tak, že
prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ ). V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, na obsah
prvostupňového rozhodnutia ako aj na odvolacie dôvody žalobcu. Poukázal tiež na skutkové zisteniasprávcu dane počas daňovej kontroly ale aj na základe dokazovania vykonaného v rámci vyrubovacieho
konania. Odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné. Uviedol, že správca dane preveroval reálnosť
dodávok priamo u dodávateľa LYKOS s.r.o., pričom do konania v súlade s § 24 ods. 4 Daňového

poriadku prevzal dôkazy získané z iných konaní a zistil, že táto spoločnosť je nekontaktná, na adrese sa
nenachádza a neumožnila správcovi dane za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2018 vykonať daňovú
kontrolu. Ekonomická činnosť tejto spoločnosti šetrením správcu dane nebola potvrdená, účtovníctvo
nebolo dostupné. Zdôraznil, že konateľ spoločnosti LYKOS s.r.o. sa vyjadril, že s touto spoločnosťou
nemá nič spoločné a po strate dokladov, ktoré zneužil neznámy páchateľ došlo k zápisu jeho osoby do

obchodného registra. Poukázal tiež na to, že prijaté plnenia podľa priložených faktúr neboli poukázané
na účet spoločnosti LYKOS s.r.o., ale na účet spoločnosti Zolivo s.r.o., ktorá služby neposkytla, pričom
sa jednalo o platby v čiastke 180.960 Eur. Zo štúdie nevyplýva, že ju vypracovala spoločnosť LYKOS
s.r.o. vzhľadom na to, že sa jednalo o vysoko odbornú štúdiu v oblasti odpadového hospodárstva,
pričom jej vypracovanie je odborná činnosť. Vypracovanie štúdie na vysoké tepelné zhodnotenie
komunálneho odpadu plazmovou technológiou v lokalite G. v plánovaných nákladoch sto miliónov Eur

si vyžadovala odbornú znalosť tejto problematiky. Absentujú referencie, prípadne odporúčania, či už
bola podrobná štúdia touto spoločnosťou vypracovaná pre iný subjekt, aký je výsledok, respektíve
využiteľnosťštúdiatýmtosubjektom.Týmitoinformáciamižalobcanedisponoval.Žalovanývnadväznosti
na zásadu obozretnosti v obchodnom styku mal za to, že je neobvyklé zaplatiť cca 180.000 Eur za
poradenské, konzultačné a analytické služby a vypracovanie štúdií so zámerom výstavby zariadenia

na vysokú teplotné zhodnotenie odpadu v hodnote sto milión Eur a pritom si neoveriť spoločnosť,
ktorá bude štúdiu vypracovávať, nezisťovať jej odbornosť, prípadne skúsenosti s podobným projektom,
nezískavať informácie o existencii podobného zariadenia. Tiež za neobvyklé v obchodnom styku možno
považovať, že na takéto obchody nebola uzatvorená žiadna písomná zmluva, komunikácia pri výbere
zhotoviteľa predmetných štúdií prebiehala cez internet a nevedel konkrétne označiť ďalšie osoby,

ktoré štúdie mali vypracovať vzhľadom na ich rozsiahlosť a odbornosť. Vzhľadom na to uviedol, že
žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním, že služby dodala spoločnosť
LYKOS s.r.o. Ďalej uviedol, že overovanie si obchodných partnerov síce nie je povinnosťou daňového
subjektu, ale v prípade, ak si uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu musí byť schopný
sám preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa

dostáva do dôkaznej núdze, ako tomu bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne
naplneniedeklarovanýchobchodovmedzinímadeklarovanýmdodávateľom.Vsúvislostisosvedeckými
výpoveďami F. C., H. I. B. a H. J. E. žalovaný uviedol, že tieto osoby sa vyjadrovali k ekonomickej
činnosti žalobcu a konštatovali, že poznajú spoločnosť LYKOS s.r.o., preto vznesená námietka nebola
dôvodná. Žalovaný tiež poukázal na významnú skutočnosť, že občan vedený ako konateľ spoločnosti

LYKOS s.r.o. nepotvrdil, že vykonával za túto spoločnosť nijakú činnosť, je vyučený strojný mechanik
- zámočník, nikdy sa nevenoval enviromentálnej problematike. Poukázal aj na údaje zo spoločnosti
LYKOS s.r.o. z verejne dostupnej stránky www.finstat.sk. Naposledy podané daňové priznania k dani z
príjmov právnickej osoby za rok 2017 sú dôkazom, že táto spoločnosť predložené štúdie nevypracovala,
vo svetle všetkých zistených skutočností uvedených v Protokole a v prvostupňovom rozhodnutí podľa

žalovaného nie je možné považovať spoločnosť LYKOS s.r.o. za vypracovateľa predmetných štúdii.
Navyše, keď zapísaný konateľ tejto spoločnosti nevie nič o fungovaní spoločnosti. K námietke žalobcu,
že správca dane sa nezaoberal námietkou o prípadnom podvodnom konaní uviedol, že žalobcovi
bol poskytnutý dostatočný časový priestor - 40 dní na predloženie ďalších dôkazov, ktoré by zvrátili
pochybnostisprávcudane,pričomsprávcadanezistilskutkovýstavveci,zktoréhovyplynulo,žežalobca

si nesplnil hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 a 54 zákona o DPH a nejednalo
sa o podvodné konanie. Podľa žalobcu správca dane pri vykonaní daňovej kontroly ako aj vyrubovacom
konanívykonalvšetkydôkazyazistenéskutočnostirozhodujúcepresprávcudanehodnotilvovzájomnej
súvislosti a prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Viedol dokazovanie s cieľom preveriť
reálnosť obchodu deklarovaného faktúrou, snažil sa úplne a presne zistil skutkový stav veci tým, že

si zaobstaral nevyhnuté podklady a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dôkazov,
ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom
na vyššie uvedené skutočnosti. Správca dane dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované
na faktúrach predložených žalobcom ku kontrole sa neuskutočnili osobou na nich uvedenou. Vykonal
dostatočné dokazovanie v merite veci a dospel k správnemu záveru.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body
3. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci
naďalšiekonaniežalovanému.Žalobcanamietal,žežalovanýzaložilsvojezáverylennajednomdôkaze
a to výsluchu svedka A. B. a vôbec nehodnotil a nezaoberal sa ostatnými dôkazmi. Poukázal najmäna to, že v priebehu daňovej kontroly boli vykonané aj ďalšie dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú
dodanie služieb a to predložené faktúry, potvrdenia o zaplatení, výsluch konateľa žalobcu a výsluch
svedkov C., H. E. a H. B., ktoré tvorili všetky zákonom o DPH, ale aj zákonom o účtovníctve požadované

dôkazy a skutočnosti na preukázanie vzniku nároku, o ktorých žalovaný nemá zásadné pochybnosti.
Poukázal tiež na to, že samotná výpoveď štatutárneho zástupcu dodávateľa nemusí stačiť pre spoľahlivý
záver o nepreukázaní nároku. V ďalšom žalobnom bode namietal, že žalovaný poprel pochybnosti
ohľadom dodania tovaru a služieb o také skutočnosti, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry netvoria
dôkazné bremeno žalobcu. Tiež namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo

vzájomných súvislostiach, čím porušil § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Pre žalobcu je neprijateľný
záver, že žalobca si mal s odbornou starostlivosťou overovať svojich dodávateľov s tým, že on riadne
vysvetlil ako sa nakontaktoval na svojho dodávateľa, v čom nevidel žiadny problém. Podľa žalobcu
nešlo o neštandardný obchodný prípad. Tomu nenasvedčuje ani neuzavretie písomnej zmluvy, ktoré
mu žiadny zákon neukladal. Poukázal tiež na to, že SD EU dlhodobo judikuje, že zmarenie odpočtu
DPH je možné len za splnenia dvojitej podmienky a to, že správca dane má daňovníkovi preukázať,

že bol spáchaný daňový podvod ako aj jeho subjektívne vedomosť o tomto podvode. Za nepreverené
považoval tvrdenie žalovaného, že spoločnosť LYKOS s.r.o. nemala žiadne zdroje na poskytnutie
deklarovaného plnenia. Ďalej namietal nesprávne rozloženie dôkazného bremena ako aj nedostatočné
konštatovanie, že dodávateľ žalobcu nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť s poukázaním aj na
kontrolné výkazy. Žalobca tiež zdôraznil, že nezodpovedá za nesplnenie povinností svojho dodávateľa,

čo mu nemôže byť pričítané na ťarchu. Ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav ako aj
zmätočné potvrdenie materiálnej existencie dodaných služieb.
Vyjadrenie žalovaného a žalobcu
4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na závery, ktoré sú zrejmé z odôvodnenia
prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia a zotrval na svojom stanovisku vychádzajúceho

zo spoľahlivo zisteného stavu na základe, ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca
a deklarovaný dodávateľ LYKOS s.r.o. vzájomný obchodný vzťah účelovo predstierali s cieľom získania
takéhoto daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený. Mal za to, že rozhodnutia
správnych orgánov obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Postup
správcu dane ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi. Vo vzťahu k námietke

len jedného dôkazu a to výpovede svedka A. B. uviedol, že správca dane okrem tohto dôkazu zistil
ďalšieskutočnostivovzťahukdodaniuslužiebpodľaspornýchfaktúr,nazákladektorýchvzniklidôvodné
pochybnosti o ich dodaní priamym dodávateľom. V predmetnej veci je spornou otázka či žalobca uniesol
svoje dôkazné bremeno a preukázal splnenie podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane podľa
§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Mal za to, že rozhodnutia žalovaného aj správcu dane obsahujú

všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Ďalej poukázal na to, že z judikatúry
SD EU vyplýva, že pre uplatnenie odpočítania dane znáša dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý
musí preukázať, že zákonom stanovené podmienky odpočtu dane boli splnené. Nestotožnil sa s tým,
že žalobca splnil všetky podmienky pre uplatnenie práva pre odpočítanie dane. Tiež sa nestotožnil s
námietkou, že žalobca predložil k výkonu daňovej kontroly všetky doklady týkajúce sa predmetných

zdaniteľných obchodov. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom
na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry ako aj preukazovanie jej zaplatenia nie sú
predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona. Záverom navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
5. Žalobca v replike zotrval na svojich žalobných bodoch uvedených v podanej správnej žalobe a
opakovane zdôraznil, že žalovaný oprel svoje pochybnosti ohľadom dodania služieb žalobcovi o také

skutočnosti, ktoré v zmysle konštantnej medzinárodnej aj vnútroštátnej judikatúry netvoria dôkazné
bremeno daňového subjektu a preto nie je možné, aby žalobca z týchto skutočnosti trpel dôkaznou
núdzou. Ak daňový subjekt nepreukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako to deklaruje, môže
orgán finančnej správy neuznať uplatnenie právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok
preukazujúcich zneužitie práva alebo účasti na daňovom podvode. Ústne dojednanie bez uzatvorenia

písomnej zmluvy má rovnaké právne následky ako písomná zmluva a žiadny právny predpis nepovyšuje
písomné dojednanie nad ústne. Nepredloženie účtovných dokladov a nekontaktnosť deklarovaného
dodávateľa sama osebe nemôžu stačiť pre prijatie spoľahlivého záveru o nepreukázaní uplatneného
nároku na odpočítanie dane. Zotrval na žalobnom petite o zrušenie napadnutého rozhodnutia.
6. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní zotrval na podanej správnej žalobe

a argumentoval v súlade s jej obsahom. Žalovaný sa z účasti na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil
s uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov7. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal v súlade

s § 107 ods. 2 SSP na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

8. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa §191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci

10. Podľa § 3 ods. 1, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov – (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

11. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

12. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

13. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

14. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

15. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)
predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Právo odpočítať daň z fakturovaného tovaru alebo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

16. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

17. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane vznikne len vtedy, ak vznikla daňová
povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia 19 ods. 2 zákona o DPH.

18. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

19. Podľa § 51 ods. 1, písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

20.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nimvyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

21. Zákonom č. 151/2022 Z.z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.
a/ uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.

32S/22/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-32S/22/2022.
22. Správny súd preskúmaním veci zistil, že správca dane na základe zistení z daňovej kontroly vyrubil
žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018 sumu 30.160 Eur.
Správca dane prvostupňové rozhodnutie založil na tom, že po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo
a vo vzájomných súvislostiach nebol potvrdený vznik daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH
v dodávateľskej spoločnosti LYKOS, s.r.o., nakoľko tento deklarovaný dodávateľ žalobcovi v skutočnosti

nedodal služby, na základe čoho správca dane žalobcovi nepriznal odpočítanie dane z predložených
faktúr vystavených spoločnosťou LYKOS, s.r.o. Žalovaný v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie
potvrdil a stotožnil sa so záverom, že správca dane vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré vnieslo
do preverovania reálnosti deklarovaných plnení dôvodné pochybnosti, pričom dospel k správnemu
záveru, že obchodné transakcie deklarované na predložených faktúrach sa neuskutočnili osobou na

nich uvedenou.
23. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112"). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si
mohlauplatniťprávonaodpočítanieDPHsplatnejalebozaplatenejvtomtočlenskomštátezatovar,ktorý

jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a/ predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),

b/ poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
c/ prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

24. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna
právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:

a/ dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b/ daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH),
c/ daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená
iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2
písm. a/ zákona o DPH),

d/ zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar
dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH).

25. Dôkazné bremeno preukázania uvedených skutočností zaťažuje daňový subjekt uplatňujúci si nárok
na odpočítanie dane (v ktorého postavení bol žalobca), ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené

skutočnosti, teda že splnil podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Dokazovanie, ktoré
vykonáva správca dane následne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým
subjektom. Správca dane sa však musí vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení pokiaľ
ide o reálnosť uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry. Správca
dane musí teda dôvodne spochybniť tvrdenia a dôkazy predostreté daňovým subjektom za účelom

odpočítania DPH. V opačnom prípade by bola narušená zásada daňovej neutrality a právnej istoty.

26. Z predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych súdov vyplýva, že základnou podmienkou pre
uplatnenie odpočtu DPH zo zdaniteľného obchodu je vznik daňovej povinnosti. Daňová povinnosť
vo všeobecnosti znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň od osôb, ktorým to zákon vymedzuje.

Nepostačuje len samotné uvedenie DPH na faktúre, podstatné je, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti
v intenciách ustanovenia § 19 zákona o DPH, t.j. z titulu skutočného dodania tovaru alebo poskytnutia
služby. Táto podmienka vyplýva z § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Samotný vznik daňovej povinnosti
a uvedenie DPH na faktúre vo väzbe na nárok na odpočítanie DPH u kupujúceho však nestačí, pretožena strane platiteľa ako príjemcu zdaniteľného plnenia musí byť preukázané, že prijaté plnenia obstaral
na účely uskutočňovania svojich vlastných zdaniteľných plnení (na účely svojho podnikania). V priebehu
daňového konania musí byť preukázaný jednak obsah, ale aj skutočný význam plnení deklarovaných

daňových subjektom prostredníctvom relevantného daňového dokladu. Samotná existencia faktúry však
určite nie je postačujúcim, relevantným dôkazom toho, že k dodaniu tovaru skutočne došlo. Zaúčtovanie
daňových dokladov v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia
práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb). Zákonné podmienky,
po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii,

v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne
preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.
27. Uvedené závery často vyžadujú okrem iného stotožnenie dodávateľa ako podmienku pre
odpočet DPH, pričom v prípade odôvodnených pochybností na strane dodávateľa, bez ohľadu na
dobromyseľnosť daňového subjektu, vylučujú nárok daňového subjektu na odpočet DPH. Je však
nutné konštatovať, že uvedené závery vychádzajúce z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu SR,

resp. Najvyššieho správneho súdu SR sa niekedy dostávajú do rozporu s judikatúrou Súdneho dvora
EÚ, ktorá pripúšťa vznik nároku na odpočet u dobromyseľného daňového subjektu aj v prípade, ak
existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade, ak dodávateľ nie je stotožnený. Tu je
na mieste poukázať na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C- 80/11 a C-142/11,
resp. v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03. Judikatúra Súdneho dvora EÚ tiež ustálila,

že založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu
práv verejných financií (C-384/04, C-271/06). Možno zhrnúť, že Súdny dvor EÚ dlhodobo judikuje,
že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach
alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet; pričom právo na odpočet
DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo

dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom,
možno zamietnuť jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie
a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná
osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou
podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť (C-18/13).

28. Argumentačná línia, o ktorú oprel svoje rozhodnutie správca dane ako aj žalovaný, tzv. koncept
deklarovaného dodávateľa, je po prijatí dvoch zásadných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ - uznesenia
vo veci C-610/19 Vikingo Fővállalkozó Kft. proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága
(ďalej iba „uznesenie Vikingo“) a rozsudku vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o. proti

Odvolacímu finančnímu ředitelství (ďalej iba „rozsudok Kemwater“), už neudržateľná a finančné orgány
musiapristúpiťkodôvodneniurozhodnutí,ktorébuderešpektovaťnazeranieSúdnehodvoraEÚkotázke
práva na odpočítanie DPH.

29 Podľa európskej judikatúry (rozsudok SD EÚ vo veci C-277/14, C-28/11 Bonik, C-610/19 Vikingo)

prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na
objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.
Ide o prípady, keď daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak zdaniteľná
osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa svojím nadobudnutím zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou
podvodu vo vzťahu k DPH. Len v takom prípade sa zdaniteľná osoba musí považovať za účastníka na

takomto podvode bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo
využitia služieb v rámci zdaniteľných plnení. V prípade, ak sú splnené vecné a formálne podmienky k
vzniku a výkonu práva na odpočet, nie je v súlade s režimom práva na odpočet, aby sa zamietnutím
postihla zdaniteľná osoba, ktoré nevedela a nemohla vedieť, že dotknuté plnenie je zapojené do
podvodu spáchaného dodávateľmi alebo dodávateľom, alebo že podvodom na DPH bolo poznačené iné

plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádzalo plneniu uskutočnenému uvedenou
zdaniteľnou osobou alebo po ňom nasledovalo.

30. Z uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo plynie, že: „Smernica Rady 2006/112/
ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami

daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa
týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani
dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,
po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský

reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila

faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

31. V prípade, že sa preukáže existencia tovaru alebo služieb, v zmysle citovanej judikatúry Súdneho
dvora EÚ potom žalovaný môže zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z dôvodu podvodného konania len za predpokladu, že preukáže, že sa daňový subjekt vedome

podieľal na podvodnom konaní, resp. že z dôvodu zanedbania jeho povinností - primeranej ostražitosti
alebo obozretnosti (due diligence) mohol, resp. mal vedieť, že sa na podvodnom konaní podieľa.
Vyžadovanieazohľadňovanieprimeranejobozretnostižalobcuvovzťahukpožiadavkeprijímaťrozumne
očakávateľné opatrenia na prechádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie
daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje

na daňovom podvode. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach výslovne uviedli, že nejde
o daňový podvod. V správnej žalobe tak žalobca dôvodne namietal viaceré tvrdenia správcu dane, resp.
žalovaného, ktorými poukazovali na konanie žalobcu v rozpore s požiadavkou primeranej podnikateľskej
obozretnosti. Hmotnoprávnou podmienkou odpočtu dane z pridanej hodnoty je okrem zmienenej
materiálnej existencie tovarov alebo služieb aj status platiteľa dane z pridanej hodnoty. Obozretnosť

žalobcu je však potrebné skúmať najmä v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo mohol vedieť
o svojej účasti na obchodnej transakcii (obchodnom reťazci) poznačenej podvodným konaním. Nie
v súvislosti s posudzovaním hmotnoprávnych podmienok, ani v súvislosti s nedodaním služieb osobou
uvedenou na faktúre, ako to urobil žalovaný.

32. Novšou judikatúrou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky došlo k určitému posunu pri
posudzovaní dodávok tovarov a služieb od deklarovaného dodávateľa vychádzajúc z judikatúry SD EÚ,
ktorý v rozsudku vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s.r.o. proti Odvolacímu finančnímu ředitelství
(ďalej iba „rozsudok Kemwater“), v bode 40 uviedol, že „Odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie práva na
odpočítanie DPH z dôvodu, že skutočny´ dodávateľ dotknuty´ch tovarov alebo poskytovateľ dotknuty´ch

služieb nebol identifikovany´ a táto zdaniteľná osoba nepreukázala, že tento dodávateľ mal postavenie
zdaniteľnej osoby, hoci zo skutkovy´ch okolností jasne vyply´va, že uvedeny´ dodávateľ mal nevyhnutne
toto postavenie, by totiž bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality, ako aj s judikatu´rou pripomenutou
v bodoch 26 až 30 tohto rozsudku. V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo uvádza vnu´troštátny su´d,
nemožno od zdaniteľnej osoby v každom prípade vyžadovať, aby v prípade, že skutočny´ dodávateľ

dotknuty´ch tovarov alebo poskytovateľ dotknuty´ch služieb nebol identifikovany´, preukázala, že tento
dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, aby si mohla uplatniť toto právo.“
Závery rozsudku Kemwater je možné zhrnúť nasledovne:
- uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná

pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je.
- dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje
odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú´ osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže
považovať za splnenú´ i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.
- pokiaľ sa deklarovaný´ dodávateľ uvedený´ na faktúre líši od skutočného dodávateľa, osobe

uplatňujúcej si odpočítanie dane môže byť odopreté odpočítanie dane pokiaľ
- nebude preukázané (tým kto si právo na odpočítanie dane uplatňuje), že skutočný´ dodávateľ je inou
zdaniteľnou osobou, alebo
- neexistujú´ osobitné skutkové okolnosti (ktoré správca dane môže samostatne identifikovať), ktoré
preukazujú´, že skutočný´ dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou.

-vovyššieuvedenýchprípadochniejepotrebnépreukazovaťpodvodnékonanie,resp.vedomosťoňom.

33. V zmysle rozhodnutia Kemwater Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítaniedane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad
musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala
vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto

daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol
identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal
postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým
touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ
mal toto postavenie.

34. V súvislosti s posudzovaným zdaniteľným obchodom žalobcu s dodávateľom LYKOS, s.r.o. mal
žalovaný za to, že správca dane správne identifikoval, že nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnej
podmienky odpočtu DPH spočívajúcej v preukázaní, že deklarované služby dodal dodávateľ uvedený
na faktúre. Žalobcom predložené formálne listinné dôkazy – žalovaný nepovažoval za dôkazy, že
fakturované služby dodala spoločnosť LYKOS, s.r.o. Ani vykonané dokazovanie správcom dane
nepotvrdilo vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v spoločnosti LYKOS,

s.r.o. Deklarovaný dodávateľ LYKOS, s.r.o bol nekontaktný, nebolo dostupné jeho účtovníctvo a najmä
osobné údaje osoby, ktorá bola v rozhodnom čase zapísaná v obchodnom registri ako konateľ, s ktorým
mal žalobca obchody dohodnúť, boli preukázateľne zneužité. Konateľom bol český občan A. B., ktorému
bol odcudzený občiansky preukaz a ktorý poprel akúkoľvek obchodnú činnosť a nemal vedomosť
o funkcii konateľa.

35. Jednou z materiálnych/hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane podľa čl. 168
písm. a/ Smernice je status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 9 ods. 1 Smernice. Inými slovami,
daňový subjekt uplatňujúci právo na odpočet dane zo zdaniteľných obchodov podľa čl. 168 písm. a/
Smernice, teda § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH, musí byť schopný preukázať, že tovary/
služby boli aj reálne dodané zdaniteľnou osobou – teda osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty.

Platiteľom dane je v SR osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH).
Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane, ako podmienka priznania práva na odpočet dane je
pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Právo na odpočítanie dane sa v zmysle citovaných
ustanovení musí priznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok) preukáže
(alebo zo správnom dane vykonaného dokazovania vyplynie), že skutočný dodávateľ tovarov a služieb

bol platiteľom dane (osobou registrovanou na daň), alebo takéto postavenie nevyhnutne musel mať s
ohľadom na znenie § 4 ods. 1 zákona o DPH. Dokonca to platí aj v prípade, ak identita skutočného
dodávateľa tovaru/služby nebude rovnaká s identitou faktúrou deklarovaného dodávateľa tovaru alebo
služby. To všetko platí za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať daňový podvod,
resp. vedomú (vedel alebo musel vedieť) účasť daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom

daňovým podvodom.
36. Zmienené závery, ku ktorým dospel žalovaný by teda bolo možné prijať, pokiaľ by sa na ich základe
dalo spoľahlivo uzavrieť, že spochybnením dodania plnení „deklarovaným dodávateľom“ bolo dôvodné
spochybnené práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet, a to dodanie
tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a/ v spojení s čl. 287 Smernice,

teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH. V danom prípade však nie je možné uvažovať
o súlade záverov správcu dane a žalovaného so závermi rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20
Kemwater ProChemie, nakoľko z osobitných skutkových okolností zistených správcom dane vyplynulo,
že platby za služby boli zasielané na účet spoločnosti Zalivo, s.r.o, ktorá tak mohla byť skutočným
dodávateľom sporných služieb pre žalobcu, čo správca dane nijako nepreveroval a žalovaný tomu

nevenoval žiadnu pozornosť. Rovnako ušiel hodnoteniu žalovaného (a preverovaniu správcu dane)
fakt, že žalobca v podaní z 29.08.2021 (č.l. 92 administratívneho spisu) adresovanom správcovi dane
výslovne tvrdil, že dodávateľom žalobcu bola spoločnosť Bond7, s.r.o. a práve k tejto skutočnosti by ho
malozaťažovaťdôkaznébremeno. Pokiaľmohlibyťtieto„inézdaniteľnéosoby“skutočnýmidodávateľmi
sporných služieb (hoci aj na predložených faktúrach ani v žiadnom inom doklade nebola o nich zmienka),

nebolo v súlade so zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty možné správnym súdom akceptovať
odopretie nároku žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bez preverenia týchto skutočností.
37.Správnysúdsastotožnilsožalobnounámietkouspočívajúcouvtom,žesprávcadanežalobcuzaťažil
veci nepriliehavou podnikateľskou ostražitosťou, z ktorej (a z iných skutočností zistených preverovaním
správcu dane) vyvodzoval porušenie pravidiel obozretného podnikania s priamym následkom na

nepriznanie nadmerného odpočtu dane. Žalobca v správnej žalobe opakovane namietal, že správca
dane v rozpore s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ ako aj Najvyššieho správneho súdu SR
nepriznal nárok žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty napriek tomu, že nekonštatoval
daňový podvod, na ktorom sa podieľal žalobca alebo jeho vedomosť o ňom. Z obsahu napadnutéhorozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane nepriznanie nároku na odpočet
dane z pridanej hodnoty nezaložil na účasti žalobcu na daňovom podvode. Naopak založil ho na
konštatovaní nevzniknutia daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa žalobcu, teda na názore

plynúcom v súčasnosti z už prekonanej rozhodovacej praxe správnych súdov. Vzhľadom na aktuálnu
úroveň judikatúry je pre úplnosť potrebné doplniť, že dôvod nepriznania tohto nároku v súlade so
závermi SD EÚ vo veci Kemwater nezaložil ani na overenej nemožnosti dodania sporných služieb
inou zdaniteľnou osobou (odlišnou od deklarovaného dodávateľa). Žalovaný sa s nesprávnym právnym
posúdením veci správcom dane stotožnil, čím touto vadou zaťažil aj napadnuté rozhodnutie. Správny

súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.
38. Žalobca ďalej dôvodne namietal, že žalovaný založil svoje závery aj na konštatovaní, že spoločnosť
LYKOS, s.r.o. nemala žiadne zdroje na poskytnutie deklarovaného plnenia, čo žalovaný ani správca
dane nijako nepreverovali. Z obsahu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že toto tvrdenie nestojí na špecificky zameranom a vykonanom

dokazovaní a jeho vyhodnotení. Správca dane a žalovaný tento záver len odvodzovali z tvrdenia osoby,
ktorá mala byť konateľom spoločnosti, pričom jej údaje boli na tento účel zjavne zneužité. To však
automaticky nemožno spájať súčasne so skutkovým zistením, že spoločnosť ako taká nedisponovala
žiadnymi zdrojmi na poskytnutie plnenia. Išlo preto o svojvoľný skutkový zver, bez opory v dostatočne
zistenom skutkovom stave, ktorý je súčasťou administratívneho spisu.

39. Nedôvodná bola žalobná námietka, že napadnuté rozhodnutie je v podstate založené len na jednom
dôkaze a to výpovedi svedka A. B. a ostatnými dôkazmi sa správca dane a žalovaný nezaoberali, čím
porušili zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Táto námietka je v rozpore s obsahom prvostupňového
a napadnutého rozhodnutia, kde správca dane a žalovaný svoje pochybnosti o reálnosti dodania služieb

deklarovaným dodávateľom LYKOS s.r.o. Bratislava založili na rozsiahlom dokazovaní, výsledkom
ktorého boli nasledovné podstatné skutkové zistenia:
- spoločnosť je nekontaktná a na adrese svojho sídla sa nenachádza, jej ekonomická činnosť nebola
potvrdená, účtovníctvo nebolo dostupné,
- jej aktuálny konateľ sa vyjadril, že účtovné doklady spoločnosti neprevzal a nedisponuje nimi a na

ďalšie otázky odmietol povedať,
- z dôvodu nedostupnosti účtovníctva zaúčtovanie faktúr v účtovníctve spoločnosti LYKOS s.r.o. nebolo
možné preveriť,
- spoločnosť LYKOS, s.r.o. naposledy podala daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby za
rok 2017,

- konateľ spoločnosti v rozhodujúcom čase pán A. B. nepotvrdil spoluprácu so spoločnosťou LYKOS
s.r.o., nepoznal predmet jej podnikania, nikdy nepodnikal na Slovensku a uviedol, že s uvedenou firmou
nemá nič spoločné. Stratil občiansky preukaz, ktorého stratu nahlásil a podal aj trestné oznámenie
za zneužitie jeho osobných údajov, je vyučený strojný mechanik - zámočník, nikdy sa nevenoval
enviromentálnej problematike,

- notársky úrad nikdy neosvedčoval podpis A. B. na dokumentoch predkladaných v súvislosti s návrhom
na zmenu zápisu údajov v Obchodnom registri, t.j. jeho údaje a odcudzený občiansky preukaz boli na
účely vykonávania funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti LYKOS, s.r.o. zneužité,
- spoločnosť LYKOS, s.r.o. na faktúrach pre žalobcu ako odberateľa uviedla číslo účtu, ktorého majiteľom
je spoločnosť ZALIVO s.r.o., na tento účet boli zasielané žalobcove platby,

- pri údajných rokovaniach žalobcu s p. B. neprebehlo overenie totožnosti,
- správca dane predložené štúdie, respektíve ich vypracovanie nespochybnil, nakoľko fyzicky existujú,
sporné je to, či ich vypracovala spoločnosť LYKOS s.r.o., čo šetrenia správcu dane nepreukázali,
- z údajov na stránke K. je zrejmé, že spoločnosti LYKOS s.r.o. klesali tržby už od roku 2013 pri čom
v roku 2014 boli výnosy vo výške 472 Eur v roku 2015 a 2016 nulové v roku 2017 vo výške 1122 Eur,

t.j. výsledok takého tvrdeného overenia nemohol byť priaznivý,
- žalobca vstúpil do obchodného vzťahu so spoločnosťou LYKOS s.r.o., s ktorou predtým neobchodoval,
bez písomnej zmluvy, napriek záväzkom z nej plynúcim v hodnote 180.960 Eur,
- obec G. o zámere žalobcu vybudovať zariadenie na zhodnocovanie takého množstva odpadu v jej
území nevedela, napriek potrebe predchádzajúceho zdĺhavého povoľovacieho konania, ktorého musí

byť súčasťou,
- nezrovnalosti vo výpovediach svedkov.40. Vo svetle uvedených zistených skutočností je podľa správcu dane a žalovaného odôvodnený
záver, že spoločnosť LYKOS s.r.o. nie je možné považovať za spracovateľa predmetných štúdii, teda
za zdaniteľnú osobu, ktorá služby alebo tovary plynúce z predložených faktúr skutočne dodala, voči

čomu nemožno mať výhrady. Správca dane tak svoju kontrolnú činnosť neobmedzil len na jeden
dôkaz svedčiaci v neprospech žalobcu, ktorým bolo tvrdenie jednej osoby – A. B., ale k svojmu
zásadnému skutkovému záveru dospel práve ďalším preverovaním pravdivosti výpovede tohto svedka,
a to vykonaním ďalšieho dokazovania, ktorého výsledky vo vzťahu k nemu samostatne hodnotil.
41. Podľa žalobcu správca dane nevyhodnocoval a nezaoberal sa ostatnými dôkazmi svedčiacimi

v prospech žalobcu a to predloženými faktúrami, výsluchmi konateľa žalobcu a svedkov F. C., H. E. a H.
B.. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo. Táto námietka je taktiež nedôvodná, nakoľko správca dane a žalovaný sa zaoberali
všetkými dôkazmi, ktoré boli v rámci daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania zabezpečené, ktoré
boli hodnotené samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach. Zrozumiteľne vysvetlili žalobcovi, že

len samotné predloženie faktúry nestačí, naopak, na úspešné uplatnenie nadmerného odpočtu dane,
z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti (vyhotovenie faktúry je nenáročné), zákon predpokladá predloženie
iných nespochybniteľných dôkazov, inak nemôže byť úspešné. Výsledky vypočutí konateľa žalobcu
a ním navrhnutých svedkov boli správcom dane vyhodnotené tak, že neboli spôsobilé zvrátiť niektoré
objektívne dôkazy získané správcom dane.

42.Žalobcanekonkretizovaldôvody,prečoneboliniektorédôkazyhodnotenésprávne.Najmäneuviedol,
čo z výpovedí ním navrhnutých svedkov bolo hodnotené nepriliehavo, nedostatočne alebo vôbec.
Obdobne nekonkrétne žalobca namietal, že žalovaný oprel svoje pochybnosti o také skutočnosti,
ktoré v zmysle konštantnej judikatúry netvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Správny súd
nevyhľadáva nezákonnosť, len v súlade s dispozičnou zásadou správneho súdnictva (§ 134 ods. 1 SSP)

preskúmava akty a postupy orgánov verejnej správy na základe konkrétne vymedzených žalobných
bodov.Vovzťahukukvalitetakýchtožalobnýchnámietokpovažujesprávnysúdzapotrebnépoukázaťna
závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa
ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť

žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému
právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom
správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom
úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom
znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené.

Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“
Bez vyjadrenia jasného stanoviska žalobcu k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého
rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení dôkazov a pri právnom
posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, je
zrejmé, že vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru žalobcu,

resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Takto všeobecne uplatnené námietky neumožňujú uskutočniť
súdnyprieskumnapadnutýchrozhodnutí,pretožepráverozsahomadôvodmisprávnejžalobyjesprávny

súd pri prieskume limitovaný a súčasne vedený. K dôvodnosti žalobných námietok teda nepostačuje,
ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce
za následok rozpor napadnutého rozhodnutia/rozhodnutí so zákonom, resp. so zásadami logického
uvažovania (§ 134 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo
napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.

Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí
vyhľadávať, ani v žalobách všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho
spisu alebo odôvodnenia napadnutých rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Uvedeným námietkam tak
chýba zrozumiteľná a určitá argumentácia odôvodňujúca, že napadnutým rozhodnutím bol porušený
zákon (predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia), čo za žalobcu

správny súd nemohol doplniť.

43. Preto možno len vo všeobecnosti dodať, že správca dane sa svedeckými výpoveďami svedkov
navrhnutých žalobcom (konateľ žalobcu p. E., p. C., H. E., H. B.) zaoberal. Na str. 8 a nasl., 12 a nasl.prvostupňového rozhodnutia uviedol svoje podrobné stanoviská k vyjadreniu žalobcu, na str. 11 a nasl.
a na str. 21 a nasl. k výpovedi p. E., na str. 18 a nasl. k výpovedi F. C., na str. 19 a nasl. sa vyjadril ku
kontrolným výkazom spoločnosti LYKOS, s.r.o., na str. 23 a nasl. k výpovediam svedkov H. E. a H.

B.. Žalovaný sa s hodnotením týchto dôkazov správcom dane stotožnil. Hodnotenie výpovedí svedkov,
v ktorých boli identifikované viaceré rozpory, iných dôkazov, ako aj skutkové zistenia z nich plynúce nie
sú v rozpore s ich obsahom ani s pravidlami logického uvažovania.
44. Zhodne so žalovaným je potrebné zdôrazniť, že rozhodujúcim objektívnym dôkazom preukazujúcim
skutkové závery žalovaného, bolo zistenie, že osvedčenie pravosti podpisov A. B. na účely jeho zápisu

do Obchodného registra, ako konateľa spoločnosti LYKOS, s.r.o., nikdy nebolo príslušným notárskym
úradom urobené, t.j. jeho osobné údaje boli preukázateľne zneužité. To plne podporuje vierohodnosť
výpovede svedka B. a tým aj najdôležitejší skutkový záver správcu dane a žalovaného o nedodaní
sporných zdaniteľných plnení na základe ústneho rokovania a dojednania s touto osobou. To potvrdzuje
tiež preukázaný fakt, že spoločnosti LYKOS, s.r.o. žalobca za služby neplatil (platil Zalivu, s.r.o.). Bez
potreby osobitnej (a nadbytočnej) analýzy sa zároveň priamo ponúka záver, že tento nespochybniteľný

dôkaz úplne eliminuje výpovede svedkov navrhnutých žalobcom o rokovaní s konateľom spoločnosti
LYKOS, s.r.o. A. B. v rámci predzmluvných vzťahov (bez ohľadu na to, že platí, že podnikateľská
obozretnosť sa skúma najmä pri preukazovaní daňového podvodu).
45. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa viackrát vyjadril aj Ústavný súd
SR. Napríklad v uznesení sp.zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, kde uviedol, že: „ Daňový subjekt

mal v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia preukázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinní viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú .Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných

podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaní dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým

subjektom,čopredstavujepraktickévyjadrenievkombináciiuplatňovaniazásadyvyhľadávacejazásady
prejednávacej".
46. Žalobca sa domnieva, že splnil svoju dôkaznú povinnosť v daňovom konaní predložením faktúr
vzťahujúcich sa k sporným obchodom a preukázaním úhrady ceny týchto dodaní. Jeho dôkazné
bremeno sa jednak vzťahuje k splneniu materiálnych/hmotnoprávnych podmienok dane (podľa § 49

ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH) ako aj k splneniu formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), pričom platí, že prípadné nedostatky na strane formálnych podmienok možno
odpustiť vtedy, ak je v daňovom konaní riadne preukázané splnenie materiálnych/hmotnoprávnych
podmienok predmetného daňového oprávnenia. Právo na odpočet DPH možno odoprieť vtedy, ak
porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že

hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,

body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).
47. Unesenie alebo neunesenie dôkazného bremena žalobcu nemožno vyhodnocovať, ak bola vec
nesprávne právne posúdená. Totiž, pokiaľ bolo dokazovanie zamerané na nepreukázanie podmienok,
ktoré neboli veci priliehavé, bolo by predčasné správnym súdom hodnotiť splnenie dôkaznej povinnosti
žalobcu vo vzťahu k ne/naplneniu hypotéz priliehavých hmotnoprávnych noriem. Správny súd by tým

neprípustne zasahoval do výlučnej právomoci daňových orgánov konať a rozhodovať v oblasti správy
daní a v daňovom konaní. Zaťaženie žalobcu dôkazným bremenom bude v ďalšom konaní závisieť od
toho, ako vec žalovaný právne posúdi. Pokiaľ bude preukazovať daňový podvod, na ktorom sa podieľal
žalobca, bude dôkazné bremeno o jeho zapojení do takejto obchodnej transakcie poznačenej podvodom
alebo o jeho vedomosti o nej znášať on (resp. správca dane). Pokiaľ neprizná nárok na odpočítanie

dane z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, bude na jeho posúdení, či
splnenie týchto podmienok žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti vierohodne preukázal, resp. či
také preukázanie bolo alebo bude odôvodnene spochybnené.48. Ďalšie žalobné námietky žalobcu neboli dôvodné, napadnuté rozhodnutie na nich nestojí, resp.
boli nekonkrétne. Odpočítanie dane nebolo nepriznané z dôvodov, že medzi žalobcom a dodávateľom
LYKOS, s.r.o. bola len ústna dohody o plnení, čo je v súlade s Obchodným zákonníkom. Obdobne

neboli relevantné tvrdenia žalobcu, že on nezodpovedá za nesplnenie povinností svojho dodávateľa, že
nadviazanie obchodnej spolupráce so spoločnosťou LYKOS, s.r.o. nebolo neštandardné, že považuje
potvrdenie materiálnej existencie služieb za zmätočné. Relevanciu nemali ani jeho námietky týkajúce
sa hodnotenia toho, že dodávateľ žalobcu nevykonával ekonomickú činnosť a pod. Tieto námietky bude
žalovanýmusieťopätovneotvoriťprinovomprávnomposúdeníveci,pretojepredčasnésanimizaoberať

správnym súdom.
49. V ďalšom konaní musí žalovaný prijať jednoznačný záver, či došlo k porušeniu hmotnoprávnych
podmienok zákona č. 222/2004 Z.z., resp. relevantnej judikatúry týkajúcej sa hmotnoprávnych
podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty, alebo došlo k daňovému podvodu alebo zneužitiu
práva. Ak žalobca splnil všetky podmienky zákona č. 222/2004 Z.z. a preukázal reálnu
existenciu plnenia, avšak správca dane preukázateľne zistil, že dodanie služieb je spojené s daňovým

podvodom, o ktorom daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, potom dôvodom pre neuznanie práva
žalobcu na odpočítanie DPH nie je porušenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., ale účasť na daňovom
podvode. V takom prípade bude potrebná aplikácia vedomostného testu podľa rozsudku SD EÚ vo veci
C-439/04 Axel Kittel. Iný postup môže mať za následok situácia umožňujúca uplatnenie postupu podľa
zmieneného rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater. Najmä, ak žalobca predloží alebo žalovaný

(resp. správca dane) zistí objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný, resp. služby skutočne
poskytnuténavstupezdaniteľnýmiosobamiprepotrebyvlastnýchplnenížalobcu.Žalovanýsvojezávery
ohľadom právneho posúdenia veci dostatočne odôvodní a prispôsobí im svoj ďalší procesný postup.

50. Žalobca bol úspešným účastníkom v tomto konaní, a preto má podľa § 167 ods. 1 SSP právo na

úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania
žalobcu rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, §
440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: členka senátu Mgr. Slivová nepodpísala tento rozsudok, nakoľko v čase jeho podpisovania
bola ospravedlnene neprítomná na správnom súde.