Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200019
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200019.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci
žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO:
31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hrnčiarska 29,
040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov,
so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ PB KOVY, s.r.o.,
so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, IČO: 36 420 115, 2/ Mesto Čadca, so sídlom Námestie slobody
30/2, 022 01 Čadca, IČO: 00 313 971, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-

OOP3-2021/028315-002 zo dňa 15.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania v rade 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Na Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „prvostupňový

správny orgán“) bolo dňa 07.09.2021 doručený zámer navrhovanej činnosti „Prevádzka na zber
ostatných odpadov Čadca, Podzávoz“, navrhovateľa PB KOVY, s.r.o., Jánošíkova 264, 010 01 Žilina,
IČO:36420115 (pozn. v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania 1/), vypracovaný podľa
Prílohy č. 9 k zákonu č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“), aby správny orgán
rozhodol, či sa predmetný zámer navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa zákona EIA. Predmetom
navrhovanej činnosti je záujem navrhovateľa v areáli existujúceho zariadenia na zber ostatných odpadov

pokračovať v činnosti zberu ostatných odpadov vyhovujúcou technickou infraštruktúru v priemyselnej
zóne Čadca, Podzávoz. Predložený zámer navrhovanej činnosti je svojimi parametrami zaradený podľa
prílohy č. 8 zákona EIA do kapitoly č. 9 „Infraštruktúra“, položka č. 10 „Zhromažďovanie odpadov zo
železných kovov, z neželezných kovov alebo starých vozidiel v časti B pre zisťovacie konanie bez
limitu. Prvostupňový správny orgán zaslal listom č. OU-CA¬OSZP-2021/004027-004 zo dňa 01.04.2021
predmetný zámer navrhovanej činnosti „Prevádzka na zber ostatných odpadov Čadca, Podzávoz“ a
oznámenie o začatí správneho konania Mestu Čadca (pozn súdu: v tomto konaní v postavení ďalšieho

účastníka konania 2/) a listom č. OU-CA-OSZP-2021/004027-003 zo dňa 01.04.2021 rezortnému
orgánu, dotknutým orgánom a povoľujúcemu orgánu. Taktiež zverejnil zámer navrhovanej činnosti na
webovom sídle MŽP SR: A. podzavoz-, zároveň na svojom webovom sídle a úradnej tabuli zverejnil
informáciu pre verejnosť v súlade s § 24 ods. 1 zákona ElA. Mesto Čadca ako dotknutá obec informovalaverejnosť podľa § 23 ods. 3 zákona ElA o zámere navrhovanej činnosti na svojej úradnej tabuli od
08.04.2021 do 30.04.2021 a zároveň oznámila, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť. V zákonom
stanovenej lehote doručili na Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie svoje

súhlasné písomné stanoviská tieto subjekty:
1. Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek odpadového hospodárstva a 2.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Čadci. Verejnosť neprejavila záujem na navrhovanej činnosti
v zmysle § 24 ods. 3 zákona ElA a písomné stanovisko k zámeru podľa § 23 ods. 4 zákona ElA nedoručil
v zákonom stanovenej lehote žiaden subjekt.

2. Prvostupňový orgán následne vydal rozhodnutie č. OU-CA-OSZP-2021/004027-009 zo dňa
04.05.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol podľa § 29 ods. 11 zákona EIA, že
navrhovaná činnosti „Prevádzka na zber ostatných odpadov Čadca, Podzávoz“, uvedená v predloženom
zámere, ktorá sa bude realizovať v katastrálnom území Mesta Čadca na parcele CKN č. XXXX, sa
nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň boli predmetným rozhodnutím v súlade s § 29 ods.

13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uložené podmienky, ktoré majú eliminovať
alebo zmierňovať vplyvy na životné prostredie: - zabezpečiť dodržiavanie bezpečnostných predpisov
pri manipulácií s ropnými látkami za dodržania kontroly technického stavu stavebných mechanizmov,
- dodržať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie
uvedené v zámere v časti IV.10.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že navrhovaná činnosť spočívajúca v pokračovaní
zberu ostatných druhov odpadov v existujúcom zariadení za zber ostatných odpadov vyhovujúcou
technickou infraštruktúrou v priemyselnej zóne Čadca Podzávoz bez požiadaviek na stavebnotechnické
úpravy podlieha svojimi parametrami zisťovaciemu konaniu, avšak správny orgán konštatoval po tom, čo
podrobne opísal vplyvy navrhovaného zámeru na obyvateľstvo a jednotlivé zložky životného prostredia,

že Prevádzka na zber ostatných odpadov nemá charakter činností s produkciou významného množstva
látok alebo faktorov, ktoré by mohli mať negatívny dopad na zdravotný stav obyvateľstva a významný
vplyv na zložky životného prostredia dotknutého územia tiež vzhľadom na jej umiestnenie v krajine
a vzdialenosť ľudských obydlí. Prevádzkovanie zariadenia na zber ostatných odpadov vzhľadom na
charakter, rozsah činnosti, únosné zaťaženie a význam očakávaných vplyvov neprináša do územia

produkciu emisií, ktoré by viedli k prekročeniu environmentálnych noriem kvality životného prostredia a
zaťažili obyvateľov mesta Čadca.
Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladá vznik
významnýchnegatívnychdopadovnaobyvateľstvoavznikvýznamnýchnepriaznivýchvplyvovnazložky
životného prostredia dotknutého územia, ktorú by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA.

3. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov (ďalej aj ako „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-ZA-
OOP3-2021/028315-002 zo dňa 15.11.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku odvolanie Združenia domových samospráv, o. z., Rovniankova 1667/14,85 102
Bratislava (ďalej aj ako „odvolateľ“ alebo „žalobca“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalovaný zrekapituloval podstatný obsah odvolacích námietok, keď uviedol, že žalobca v podanom
odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne dostatočne určité a účinné podmienky,
ktoré eliminujú vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie. Navrhol zahrnúť od podmienok
rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona EIA nasledovné podmienky:
1) Žiadame používať v maximálnej možnej miere materiály zo zhodnocovaných odpadov; žiadame

uviesť aké recykláty a ako sa v zámere použijú.
2) Žiadame, aby parkovacie miesta boli riešené formou podzemných garáží pod objektami tavieb a
povrch územia upravený ako lokálny parčík, maximálne pripúšťame využitie striech parkovacích domov
ako zatrávnených ihrísk či outdoorových cvičísk. V prípade nevyhnutnosti povrchovým státí ako aj
na ploché strechy a iné spevnené vodorovné plochy požadujeme použitie drenážnej dlažby, ktoré

zabezpečia minimálne 80% podiel priesakovej plochy preukázateľne zadržania minimálne 8 I vody/mz
po dobu prvých 15 min. dažďa a znížia tepelné napätie v danom území (wvvw.samospravydomov.org/
files/retencna_dlazba.pdf).
3) Na všetkých parkovacích plochách na teréne realizovať výsadbu vzrastlých drevín s veľkou korunou
v počte 1 ks dreviny na každé 4 povrchové parkovacie státia.

4) Projektant projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracuje tak, aby
spĺňala metodiku Európskej komisie PRíRUČKA NA PODPORU VÝBERU, PROJEKTOVANIA A
REALIZOVANIA RETENČNÝCH OPATRENI PRE PRíRODNÉ VODY V EURÓPE (http://nwrm.eu/
guide-sk/files/assets/basic-html/index.html#2). Nakladanie s vodami, zabezpečenie správneho vodnéhorežimu ako aj vysporiadanie a s klimatickými zmenami je komplexná a systematická činnost; v zmysle
§3 ods. 4 až 5 zákona OPK č.543/2002 Z.z. sú právnické osoby povinné zapracovávať opatr nia v
oblasti životného prostredia už do projektovej dokumentácie. Spôsob ako sa daná problematika vyrieši

je na rozhodnuté navrhovateľa, musí však spĺňať isté kvalitatívne aj technické parametre, viac k tejto
téme napr.: http://www.uzemneplany.sk/zakon/nakladanie-s-vodami-z-povrchoveho-odtoku-v-mestach.
Vo všeobecnosti požadujeme realizáciu tzv. dažďových záhrad.
5) Požadujeme, aby sa zámer prispôsobil okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite; a to najmä
vhodnými vegetačnými úpravami nezastavaných plôch, správnym nakladaním s vodami na základe

výpočtov podľa Vodného zákona, realizáciou zelenej infraštruktúry podľa §48 zákona OPK č.543/2002
Z.z. Táto zelená infraštruktúra by mala mat' formu lokálneho parčíka, ktorý bude vhodne začlenený
do okolitého územia a podľa prevádzkových možnosti voľne prístupný zo všetkých smerov; okrem
environmentálnych funkcií bude plniť aj účel pre oddych zamestnancov a návštevníkov areálu; súčasťou
parčíka je aj líniová obvodová izolačná zeleň. Z hľadiska stavebného zákona sa jedná o stavebný objekt
sadových a parkových úprav, ktorý vhodne začleňuje zámer do biodiverzity okolitého územia. Sadové a

parkové úpravy realizovať minimálne v rozsahu podľa príručky Štandardy minimálnej vybavenosti obcí
(A. B.-C.) a podľa tejto metodiky spracovať dokumentáciu pre územné aj stavebné konanie.
6) Na horizontálne plochy (najmä strechy) žiadame aplikáciu zelených strešných krytín, ktoré plnia
funkciu extenzívnej vegetačnej strechy.
7) Na vertikálne plochy (napr. steny) žiadame aplikáciu zelených stien (napr. brečtany vhodné na takúto

aplikáciu) za účelom lepšieho zasadenia stavby do biodiverzity prostredia.
8) Žiadame vyriešiť' a zabezpečiť separovaný zber odpadu; v dostatočnom množstve zabezpečiť'
umiestnenie zberných nádob osobitne pre zber: komunálneho zmesového odpadu označeného čiernou
farbou, kovov O1naleného červeno farbou, papiera označeného modrou farbou, skla označeného
zelenou farbou, plastov označeného žltou farbou a bioodpadu označeného hnedého farbou

9) Vyhodnotiť umiestnenie zámeru z hradiska tepelnej mapy spracovanej satelitným snímkovaním
(infračervené snímkovanie voľne k dispozícii zo satelitu LAN DSAT-8: A.) a porovnať s mapou vodných
útvarov (A.), mapami sucha (A.) ako aj s mapami zrážok a teploty vzduchu (A..D./D./? B.= X &E. =F.);
na základe ich vyhodnotenia navrhnúť vhodné adaptačné a mitigačné opatrenia podľa strategického
dokumentu Slovenskej republiky ,,"stratégie adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky

zmeny klímy" schválený uznesením vlády SR Č. 148/2014 do nasledujúcich stupňov projektovej
dokumentácie projektu.
10) Vytvoriť podmienky pre kompostovanie rozložiteľného odpadu a vybudovať domácu kompostáreň
slúžiacu pre potreby zužitkovania rozložiteľného odpadu vznikajúceho pri prevádzke zámeru.
Žalovaný na základe odvolania podaného odvolateľom, ako príslušný odvolací orgán preskúmal

zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj celý spisový materiál v súlade s ustanovením § 59
Správneho poriadku, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a dospel k
záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi
predpismi ako aj v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, keďže rozhodnutie musí byť v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu a jeho odôvodnenie je v súlade s § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA a § 47
ods. 3 Správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný poukázal
na to, že v súlade s § 29 ods. 9 zákona EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a
dotknutáobecmôžudoručiťpríslušnémuorgánupísomnéstanoviskákoznámeniuozmenenavrhovanej

činnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej
lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné
stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia
uvedených informácií podľa odseku 8; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v
určenej lehote doručené dotknutej obci. Dotknutá obec v súlade s ustanovením § 29 ods. 8 zákona EIA

zverejnila v termíne od 08.04.2021 do 30.04.2021 informáciu o začatí konania a zároveň informáciu o
tom, kde a kedy je možné do zámeru navrhovanej činnosti nahliadnuť. Zmeškaním zákonnej 10-dňovej
lehoty sa odvolateľ pripravil o možnosť podať pripomienky k predmetnej navrhovanej činnosti v rámci
zisťovacieho konania a na podanie pripomienok nie je zákonom určený ani inštitút odvolacieho konania.
Žalovaný konštatoval, že odvolanie účastníka konania, pozostávajúce z pripomienok, má charakter

písomného stanoviska k zámeru navrhovanej činnosti v zmysle ustanovenia § 29 ods. 9 zákona EIA,
ktoré odvolateľ v zákonom stanovenej lehote nepodal, a preto nebude vyhodnocovať pripomienky
a podmienky podané odvolateľom k zámeru navrhovanej činnosti až vo fáze odvolacieho konania.
Prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie posúdilnavrhovanúčinnosťzhradiskapovahyarozsahunavrhovanejčinnosti,miestavykonávanianavrhovanej
činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov
na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri

rozhodovaní použil primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA. V rámci
zámeru k navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy
navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti - posudzovaniu vplyvov na
životné prostredie podľa zákona EIA. Navrhovaná činnosť sa má uskutočniť v katastrálnom území G..
Uvedené územie bolo posúdené podľa zákona a sú známe vplyvy na životné prostredie. Navrhovaná

činnosť nevyvolá nové významné vplyvy. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť" boli uložené z dôvodu
požiadaviek pripomienkujúcich subjektov a budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho konania. Vo
výrokovej časti rozhodnutia sú uvedené opatrenia na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné
prostredie. Nie sú tam zahrnuté opatrenia, ktoré sa týkali dodržiavania platných právnych predpisov a
noriem, ktoré sú pre navrhovateľa záväzné.
Žalovaný sa plne stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti prvostupňovým správnym orgán a v konaní

prvostupňového správneho orgánu nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré
by bolo potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Z vykonaného zhodnotenia
predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti v etape vypracovania zámeru správny orgán nezistil
žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu
životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov,

ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA.

Konanie pred správnym súdom

4. Včas podanou žalobou zo dňa 14.01.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia

rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca
uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia
a žalobca má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti. Namietal, že napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP); napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP);

skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a v konaní došlo zároveň
aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).
Žalobca uviedol, že žalobcovi vychádzajúc z článku 4 Aarhurskeho dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako

sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí, vždy šlo o úplné, presné
a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na
životné prostredie bude mať. Žalobca zvolil postup, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania, najmä
určením zásad, ktoré by realizátor bol povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Žalobca
uviedol, že definoval v procese EIA konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť v príslušnom

konaní tak, aby úrad s využitím najmä § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“)
viedol k správnemu, efektívnemu vybaveniu veci.
Žalobca s poukazom na ust. § 20a, § 29 ods. 13 a 24 ods. 4 zákona EIA namietal, že podmienky
rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 a resp. § 37 ods. S zákona EIA vyplývajúce zo stanovísk verejnosti
neboli zapracované medzi záväzné environmentálne opatrenie buď vôbec alebo len nedostatočne.

Následne nebolo náležite vysvetlené, prečo opatrenia navrhované žalobcom neboli uložené v zmysle
§ 20a zákona EIA. Medzi podmienky rozhodnutia je potrebné uviesť také opatrenia, ktoré priamo zo
zákonov nevyplývajú, ale chráni sa nimi niektorý environmentálny záujem podľa osobitných zákonov.
Vo výrokovej časti má prvostupňový orgán zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky,
ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva,

že nemusí uviesť len podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov alebo dotknutej
verejnosti. Môže aj samostatnou a odôvodnenou úvahou a na základe vlastnej odbornej činnosti do
rozhodnutia zakomponovať podmienky, ktoré budú mať zmierňujúci vplyv na životné prostredie. Pri
formulovaní podmienok však má vychádzať aj zo stanovísk doručených k zámeru (§ 29 ods. 3 Zákona o
EIA). Súčasne platí, že v zmysle § 20a písm. a) Zákona o EIA má rozhodnutie obsahovať zdôvodnenie

uvedenia uložených podmienok a/alebo súčasné zdôvodnenie absencie navrhovaných podmienok
Žalobca zadefinoval v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu svoje environmentálne záujmy a
naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako
aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen vzisťovacom konaní ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačuje
konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych
záujmov.

Vo výrokovej časti má prvostupňový orgán zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky,
ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva,
že nemusí uviesť len podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov alebo dotknutej
verejnosti. Môže samostatnou a odôvodnenou úvahou a na základe vlastnej odbornej činnosti do
rozhodnutia zakomponovať podmienky, ktoré budú mať zmierňujúci vplyv na životné prostredie. Pri

formulovaní podmienok však má vychádzať aj zo stanovísk doručených k zámeru (§ 29 ods. 3 Zákona
o EIA). Súčasne platí, že v zmysle § 20 písm. a) zákona o EIA má rozhodnutie obsahovať zdôvodnenie
uvedenia uložených podmienok a/alebo súčasné zdôvodnenie absencie navrhovaných podmienok.
Žalobca namietal, že nerozumie, prečo sa ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nepremietlo priamo
do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných
podmienok. Je pravdou, že nemá právny nárok na implementáciu jednotlivých konkrétnych svojich

pripomienok alebo námietok. Nárok však má na určitú kvalitu rozhodnutie, kde sa príslušný správny
orgán musí náležite vysporiadať so všetkými pripomienkami a námietkami, pričom konštatovanie, že
námietka je nedôvodná nemožno považovať za riadne odôvodnenie v žiadnom prípade.
Dôvody prvostupňového rozhodnutia považoval za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku
vyjadrenú aj v rozsudku NS SR sp. zn. 1 So 115/2010 ,,...nedostatočne odôvodnené rozhodnutie

správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia
správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2. Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi
správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť
efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody,
na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo.“ Podľa rozsudku NS SR sp.

zn. 5Sžo/132/2015, ak sa správny orgán nevysporiadal s návrhmi účastníka konania - obmedzil sa iba
na konštatovanie neopodstatnenosti návrhov bez uvedenia dôvodu, prečo ich za také považuje, možno
považovať takéto rozhodnutie správneho orgánu za nedostatočne odôvodnené. Žalobca s poukazom
na judikatúru NS SR (5Sžo/29/2013, 5Sžo/11/2013, 1So 115/2010, 6Sž 73/01, 10Sžso/79/2015,
10 Sža/15/2011) zdôrazňoval nevyhnutnosť riadneho, náležitého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je

podmienkou sine qua non pre jeho zákonnosť. Ďalej namietal, že v odôvodnení oboch napadnutých
rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu, ktorou bol vedený pri hodnotení
dôkazov. Mal za to, že princíp rovnosti účastníkov konania nepripúšťa rozdiely v kvalite odôvodnenia
a hodnotenia a spôsobu vyrovnania sa s námietkami účastníkov konania správnymi orgánmi. Podľa
názoru žalobcu žalovaný orgán v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na

formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia.
Nie je možné stotožniť sa s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené
v priebehu konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti
náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom boli žalobcovi odopreté práva na efektívne hájenie
a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy, a to aj v zmysle

ustálenej judikatúry.
Správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne. Dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia
je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou
orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia
dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických

premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí
správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z tohto
dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nakolko neobsahuje žiadnu
relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.07.2022 uviedol, že po preskúmaní obsahu žaloby zotrváva
na svojom rozhodnutí, vydanom v súlade so zákonom a správnom po formálnej aj obsahovej stránke.
Odôvodnenie predmetného rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Námietky a
skutočnosti uvádzané v žalobe považoval za nedôvodné a účelové. Obsah žaloby je koncipovaný veľmi

všeobecne s možnosťou jej aplikácie a na ďalšie konania. S výnimkou uvedenia čísla napadnutého
rozhodnutia tak žalobca vo svojej žalobe vôbec nezohľadňuje konkrétnu zmenu navrhovanej činnosti.
Žalobca pravdepodobne použil identickú správnu žalobu aj voči rozhodnutiam iných orgánov štátnej
správy bez toho, aby upravil jej obsah v vzťahu ku konkrétnej zmene navrhovanej činnosti. Rovnakýmspôsobom žalobca zasiela stanoviská ku konaniam vedeným v zmysle zákona EIA. Takéto konanie
žalobcu potom uberá na vážnosti ním zaslaných pripomienok, keďže z jeho stanovísk je vždy evidentné,
že sa vôbec, prípadne nedostačujúco oboznámil s navrhovanou činnosťou (zmenou navrhovanej

činnosti) a jeho pripomienky sú tak vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti buď absurdné alebo
často neadekvátne posudzovanej činnosti.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nebol účastníkom prvostupňového zisťovacieho konania
a vstúpil do neho až na základe včas podaného odvolania. Podaná žaloba je po obsahovej stránke
zmätočná a v rozpore so skutkovým stavom, nakoľko žalobca v niekoľkých bodoch uvádza, že žalovaný

neakceptoval jeho pripomienky a opatrenia na zmiernenie negatívnych vplyvov na životné prostredie,
pričom žalobca v predmetnom konaní žiadne nepodal.
Napr. na str. 12 žaloby v bode 18. sa uvádza: „Žalobca nerozumie, prečo sa ani jedno z opatrení,
ktoré navrhoval, nepremietlo priamo do výroku Prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo
Prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok do Prvostupňového rozhodnutia v zmysle jeho
zákonných povinností.“ Na str. 12 žaloby v bode 19. sa uvádza: „Nie je pravdou tvrdenie žalovaného,

že žalobca neuvádza konkrétne pripomienky a návrhy...“ Na str. 12 žaloby v bode 20. sa uvádza:
„Prvostupňovýorgánsakupripomienkamverejnostinijaknevyjadril,pričomvodôvodneníjelenuvedené
vyjadrenie spracovateľa...“ Na str. 10 žaloby v bode 6. sa uvádza: „Podmienky rozhodnutia podľa § 29
ods. 13 a resp. § 37 ods. 5 zákona EIA vyplývajúce zo stanovísk verejnosti neboli zapracované medzi
záväzné environmentálne opatrenia buď vôbec alebo len nedostatočne.“ Taktiež na str. 14 a 15 žaloby

sú žalobné body 36., 37. a 39. v rozpore so skutkovým stavom a sú zmätočné.
V súlade s § 24 ods. 4 zákona EIA má verejnosť právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či
sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom
zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň

doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom
podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na
konaní o jej povolení.
Dotknutá obec v súlade s ustanovením § 29 ods. 8 zákona EIA zverejnila v termíne od 08.04.2021 do

30.04.2021 informáciu o začatí konania a zároveň informáciu o tom, kde a kedy je možné do zámeru
navrhovanejčinnostinahliadnuť.Zmeškanímzákonnej10-dňovejlehotysaodvolateľpripravilomožnosť
podať pripomienky k predmetnej navrhovanej činnosti v rámci zisťovacieho konania a na podanie
pripomienok nie je zákonom určený ani inštitút odvolacieho konania. Odvolanie účastníka konania
pozostávajúce z pripomienok má charakter písomného stanoviska k zámeru navrhovanej činnosti v

zmysle ustanovenia § 29 ods. 9 zákona EIA, ktoré odvolateľ v zákonom stanovenej lehote nepodal.
Vyhodnocujúaodôvodňujúsaibapripomienky,ktorésúdoručenévsúladesozákonomEIAavzákonom
stanovenej lehote a taktiež obsahujú zákonom predpísané náležitosti.
Odvolateľ v súlade s ustanovením zákona podal odvolanie, aj keď nebol účastníkom konania. Odvolanie
sa podáva v prípade, že odvolateľ zistil hmotnoprávne alebo procesnoprávne pochybenie v konaní

prvostupňového správneho orgánu. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán v súlade so
zákonom vyhodnotil navrhovanú činnosť a dostatočne odôvodnil ním vydané rozhodnutie. Prvostupňový
správny orgán, vzhľadom na úroveň spracovania zámeru s prihliadnutím na doručené stanoviská
dotknutých subjektov, dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom v rámci
správneho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci. Všetky postupy prvostupňového správneho

orgánu boli vykonané aj v súlade s Aarhuským dohovorom a verejnosti bolo umožnené právo
presadzovať svoje práva a záujmy a bola dostatočne oboznámená so stavom životného prostredia v
rámci zámeru navrhovanej činnosti a v súlade s dostupnými informáciami v čase spracovania zámeru.
Žalovaný taktiež poukázal na žalobný bod 45. na str. 15, ktorý je taktiež zmätočný a v rozpore so
skutkovým stavom. Žalobca uvádza: „Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo pre nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa
nedoručenia kópie spisov Žalobcovi.“ Žalovaný zdôraznil, že žalobca nebol účastníkom predmetného
zisťovacieho konania, nepožiadal v konaní o kópiu spisu a do konania vstúpil až podaním odvolania v
súlade s § 24 ods. 4 zákona EIA.
Žalobca poukazuje na nedostatočné odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia, pritom odvolací

správny orgán sa vysporiadal s celým obsahom podaného odvolania. Odvolací správny orgán síce
preskúma rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu, vrátane predloženého spisového
materiálu, ale v prípade, že nezistí pochybenia majúce za následok nezákonnosť prvostupňového
rozhodnutia, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa primárne zaoberá vyhodnotením odvolacích námietoka tieto boli podľa názoru odvolacieho správneho orgánu v druhostupňovom rozhodnutí vyhodnotené
dostatočne. V odôvodnení prvostupňového a ani druhostupňového rozhodnutia neabsentuje správna
úvaha príslušného správneho orgánu. Navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú.

6. Ďalší účastník konania v rade 1/ vo vyjadrenie k žalobe zo dňa 16.02.2022 uviedol, že na základe
vykonaného zisťovacieho konania vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti „Prevádzka
na zber ostatných odpadov Čadca, Podzávoz“ bolo príslušným správnym orgánom preukázané, že
prevádzkovanie existujúceho zariadenia zber nie nebezpečných kovových odpadov v priemyselnej
zóne mesta Čadca, miestna časť Podzávoz nespôsobí vznik negatívnych dopadov na obyvateľstvo

a vznik nepriaznivých vplyvov na zložky životného prostredia dotknutého územia v rozsahu, ktoré by
prekračovali platné normy kvality životného prostredia. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že
prvostupňové rozhodnutie je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydal ho orgán na
to príslušný, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti. Navrhol
žalobu zamietnuť.

7. Ďalší účastník konania v rade 2/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.07.2022 uviedol, že Spoločnosť
PB Kovy s.r.o. je prevádzkovateľom zariadenia na zberných ostatných odpadov (výkupňa). Jestvujúca
výkupňa v Čadci, Podzávoz je v prevádzke niekoľko desiatok rokov. Od roku 1991, kedy nadobudol
účinnosť prvý zákon o odpadoch č. 238/1991 Zb., výkupňu prevádzkovali Zberné suroviny, s.p. Žilina.
neskôr PB Trojek. V súčasnosti je prevádzkovateľom zariadenia spoločnosť PB KOVY. s.r.o. na základe

súhlasu Okresného úradu v Čadci č. OU-CA-OSZP- 2016/003279 do dňa 24.03.2026 s platnosťou do
31.03.2021. Keďže zákonom č. 302/2019 Z.z. bol do platného zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z.
doplnený § 135f Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2021, v zmysle ktorého
platnosť súhlasu vydaného pred 1. januárom 2021 nie je možné predlžovať. prevádzkovateľ zariadenia,
PB KOVY. s.r.o. potreboval k pokračovaniu činnosti získať nový súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d)

zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch od orgánu štátnej správy v odpadovom hospodárstve. Vydanie
takéhoto súhlasu vzhľadom na charakter činnosti je podmienené zisťovacím konaním v zmysle zákona
EIA. Činnosť je podľa tohto zákona zaradená do prílohy č. 8, kategórie 9 Infraštruktúra, položka 10
Zhromažďovanie odpadov zo železných kovov, neželezných kovov alebo starých vozidiel, časť 13.
zisťovacie konanie. Nejde o žiadne nové zariadenie, realizácia činnosti je kontinuálnym pokračovaním

činnosti zberu ostatných odpadov v existujúcom zariadení s vyhovujúcou technickou infraštruktúrou v
priemyselnej zóne Mesta Čadca bez potreby nových stavebnotechnických zásahov alebo úprav areálu.
Prevádzku zariadenia je prínosom pre Mesto Čadca, pretože napomáha legálne sa zbaviť železného
odpadu, ktorý vzniká občanom a organizáciám. Navrhol žalobu zamietnuť.

8. Žalobca v replike zo dňa 08.12.2022 zopakoval dôvody už uvedené v žalobe. Nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, že neuvádza konkrétne pripomienky a návrhy, že sú jeho podania všeobecné. K tvrdeniam
ďalšieho účastníka konania o povesti a povahe samotného žalobcu uviedol, že povaha žalobcu nemá
nič spoločné s právnym sporom o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

9. Na pojednávaní dňa 01.02.2024 sa nezúčastnil žiaden účastník konania. Žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu ospravedlnil neúčasť, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Obdobne aj
žalovaný, ďalší účastník konania v rade 1/ a 2/.

10. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a)

zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“),
po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a s listinami
obsiahnutými v súdnom spise, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1
SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý
vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti

rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a
dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z nasledujúcich
dôvodov:

Právny rámec

11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného
ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom ku dňu
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia – 19.11.2021 (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí
byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

14. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá

účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15. Podľa § 20a písm. a) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia -
19.11.2021 (ďalej len „zákon EIA“) rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko

okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní podľa § 29 ods. 13 alebo

16. Podľa § 29 ods. 1 písm. a), 2, 3, 4, 11, 12, 13 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia - 19.11.2021 (ďalej len „zákon EIA“)
(1) Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím
povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky
a) zámer z náležitosťami podľa § 22 ods. 4 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo

b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.
(2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná
zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene
navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto

zákona.
(3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto
zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný
orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
(4) Na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.

(11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.
(12) Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej
zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie
povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná
činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.

(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených
všeobecnýmpredpisomosprávnomkonaní,obsahujeurčenie,čisanavrhovanáčinnosťalebojejzmena
má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť
alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj
podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie

17. Podľa § 23 zákona EIA
(1)Príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia zámeru podľa § 22 zašle zámer
povoľujúcemuorgánu,rezortnémuorgánu,dotknutémuorgánuadotknutejobci.Príslušnýorgánzverejníbezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva zámer a oznámenie o predložení zámeru,
ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti a základné údaje o navrhovateľovi. Základnými
údajmi o navrhovanej činnosti sú názov, miesto realizácie, predmet činnosti a základnými údajmi o

navrhovateľovi sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa.
(2) Príslušný orgán môže určiť, že z dôvodu veľkého počtu dotknutých obcí bude zámer na nahliadnutie
len v ním vybraných obciach, svoje rozhodnutie oznámi aj ostatným dotknutým obciam v lehote podľa
odseku 1.
(3) Dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2

informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru
nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky
podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie
o jeho doručení.
(4) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská
k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v

uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko
k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo
od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je
doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

18. Podľa § 64 zákona EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,

d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

Posúdenie veci správnym súdom

19. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkami nepreskúmateľnosti rozhodnutia
žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

20. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho

aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je
potrebnémaťnapamäti,žeodôvodnenierozhodnutiaplníniekoľkofunkcií.Predovšetkýmmápresvedčiť
účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa
jedno
zo základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych

orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie
prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu
opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy
nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia)
preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani

účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu
orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich
práv
nasprávnomsúde;aktakýpredpokladniejenaplnený,nemôžepráveztohtodôvodusprávnyaktobstáť.

21. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa zákona EIA musí spĺňať atribúty,
ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý
je potrebné subsidiárne aplikovať ako aj náležitosti podľa zákona EIA (§ 29 ods. 13 zákona EIA). Naviac
správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také
odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je

jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu.
Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy
ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl.
1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu(čl. 46 Ústavy SR).

22. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správneho

orgánu prvého stupňa vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom na všeobecnú formuláciu žalobnej
námietky správny súd rovnako len vo všeobecnej rovine považuje za potrebné konštatovať, že
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa
obsahujevšetkyzákonnénáležitostivyžadovanévcit.ust.§47ods.3Správnehoporiadkuvnadväznosti

na cit. ust. § 64 zákona EIA. V odôvodnení rozhodnutia správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli
podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

23. Zámer navrhovanej činnosti „Prevádzka na zber ostatných odpadov Čadca, Podzávoz“ v k. ú. H. G.,

ktorej účelom je pokračovanie v činnosti zberu nie nebezpečných odpadov v existujúcom zariadení na
zber nie nebezpečných odpadov s vyhovujúcou technickou infraštruktúrou v priemyselnej zóne mesta
Čadca, miestna časť Podzávoz, bez potreby nových stavebnotechnických zásahov alebo úprav areálu
určeného na zber kovových odpadov, uvedená v oznámení o zámere navrhovanej činnosti, podlieha
svojimi parametrami zisťovaciemu konaniu, ktoré prvostupňový správny orgán vykonal podľa § 29

zákona EIA. Na základe komplexného posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie
dotknutého územia a obyvateľstvo bolo konštatované, že navrhované využitie krajinného priestoru
pre pokračovanie prevádzky na zber nie nebezpečných odpadov je v súlade s krajinnoekologickými
limitmi a podmienkami legislatívy v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia a ochrany zdravia
obyvateľstva. Posúdenie zámeru bolo vykonané s ohľadom na jeho umiestnenie, charakter, kapacitu,

rozsah vo vzťahu k predpokladaným vplyvom na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravia
obyvateľstva. Po preverení skutkového stavu bolo konštatované, že v zámere boli uvedené všetky
podstatnépredpokladanévplyvynavrhovanejčinnostinajednotlivézložkyživotnéhoprostrediaazdravia
obyvateľov. Dotknuté orgány a povoľujúce orgány nepoukázali na prípadné zhoršenie kvality zložiek
životnéhoprostrediaapodmienokochranyverejnéhozdravia.Zvyhodnotenianebolizistenéskutočnosti,

ktoré by bránili realizácii navrhovanej činnosti po akceptovaní a zapracovaní pripomienok a realizácii
navrhovanýchopatrení.Vproceseneboliidentifikovanétakénedostatkyaleboneurčitosti,ktorébybránili
v definovaní vplyvov. V rozhodnutí zo zisťovacieho konania orgán štátnej správy uviedol, že informácie
použité v zámere boli dostatočné na to, aby bolo možné rozhodnúť podľa zákona EIA. Prvostupňový
správny orgán na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, t.j. kritérií uvedených v prílohe

č. 10 zákona EIA, prihliadnuc na doručené stanoviská a informácie zo zámeru, rozhodol, že predmet
zisťovacieho konania sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.

24. Správny orgán prvého stupňa aplikujúc v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní zrozumiteľne
odôvodnil dôvody, pre ktoré zámer navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona

EIA a uložil aj zmierňujúce opatrenia. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
reflektuje na požiadavky zákona EIA. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán sa
dostatočne preskúmateľným spôsobom vysporiadal so všetkými v zisťovacom konaní včas vznesenými
pripomienkami a námietkami. Rovnako tak preskúmavané rozhodnutie žalovaného reaguje na všetky
v odvolacom konaní uplatnené odvolacie námietky žalobcu a zrozumiteľne sa s nimi vysporadúva.

Správna úvaha oboch správnych orgánov obsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení
a logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. Je
možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného
dáva presvedčivú a porozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky.

25. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek vlastná
správna úvaha a že žalovaný neprihliadol a nevyhodnotil všetky stanoviská doručené v priebehu
konania, náležite sa nevysporiadal s pripomienkami žalobcu, správny súd, vzhľadom na vyššie
uvedené, aj túto námietku považuje za nedôvodnú, všeobecnú a nemajúcu oporu v odôvodnení tak
prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia. Správny súd považuje na tomto mieste

za potrebné poznamenať, že pripomienky, ktoré vzniesol žalobca v rámci odvolacieho konania ako
dotknutá verejnosť, jednak boli uplatnené po lehote v zmysle § 23 ods. 4 v spojení s § 29 ods. 4
zákona EIA (žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmienil nesprávne § 29 ods. 9 zákona EIA, ktoré sa
vzťahuje k zmene navrhovanej činnosti podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona EIA, a nie k navrhovanejčinnosti podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona EIA, ako v predmetnej veci, uvedené však nemalo
vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keďže pripomienky žalobcu boli vznesené až v odvolacom konaní)
a zároveň nezohľadňovali konkrétne okolnosti prípadu, neboli determinované zmenou navrhovanej

činnosti a daným územím, žiadne odôvodnené konkrétne obavy alebo predpoklady konkrétnych
negatívnych vplyvov na životné prostredie, ktoré by mohli vzniknúť navrhovanou činnosťou, neboli
žalobcom vznesené. V predmetnej veci zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu žalobcom
namietaných skutočností, keďže správne orgány jednoznačne podrobne hodnotili zámer navrhovanej
činnosti a jeho dopady na jednotlivé zložky životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva.

Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu,
nespôsobujenezákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Správnysúdpoukazujenato,ževprvostupňovom
rozhodnutí správny orgán uviedol, ako rozhodol o jednotlivých námietkach a pripomienkach účastníkov
konania, obdobne aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že pripomienky žalobcu
v odvolaní uviedol a aj úvahy, ako sa s nimi vysporiadal. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnené
námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia okrem

toho, že majú všeobecný charakter, nemajú ani oporu v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného, a preto ich správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ
sa chce účastník úspešne domôcť svojho nepopierateľného práva na riadne odôvodnenie správneho
rozhodnutia, nestačí tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení, ale účastník musí uviesť svoju konkrétnu
argumentáciu, ktorá preukázateľne bola v konaní vznesená a na ktorú nedal správny orgán žiadnu

odpoveď.

26. Konanie o posúdení vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa ustanovení zákona
EIA v spojení so Správnym poriadkom predstavuje taký druh konania, v ktorom je zodpovednosťou
správneho orgánu, aby náležite posúdil, aký je predpokladaný vplyv navrhovanej činnosti alebo jej

zmeny na životné prostredie a aké opatrenia možno považovať za dostatočne účinné na zmiernenie
alebo eliminovanie negatívneho vplyvu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie. Z
povahy veci vyplýva, že správny orgán nie je viazaný tým, aké opatrenia na ochranu životného prostredia
účastník konania vyžaduje, prípade od akých opatrení na ochranu životného prostredia bude upustené.
Účelom vykonania zisťovacieho konania je na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej

činnosti, vychádzajúc z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a s prihliadnutím na doručené stanoviská
zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá taký zásadný vplyv na životné prostredie,
že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona EIA. Interpretácia ustanovení § 20a, § 29
ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA, ako ju uviedol žalobca v žalobe, je neprimerane extenzívna. Z
ustanovenia § 29 ods. 3 zákona EIA vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať

primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a prihliadať aj na doručené stanoviská podľa § 23
ods. 4 zákona EIA, ale v žiadnom prípade nemožno jeho výklad posunúť do roviny absolútnej prednosti
dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu,
príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené
stanoviskáapodmienkyvnichurčenéprihliadanajmävovzťahukichrelevantnostiprekonkrétnyprípad,

vykonateľnosti a účelnosti. V správnom konaní vo veci nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdenie ani
k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobcom vznesené žalobné námietky vyhodnotil

ako nedôvodné, žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

28. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, keďže nevzhliadol

v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému
ako orgánu štátnej správy. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/
v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž
trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd.

29. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,

ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.