Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123201088
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123201088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej

a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená: Mgr. Pavol Dudík, advokát so sídlom
Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 52 864 294, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. C. XXX/XX, XXX XX D., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 21C/9/2023-22 zo dňa 2. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku s poukazom na § 123, § 126 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. X, ktorý sa nachádza
vo vchode č. XX na druhom poschodí bytového domu súp. č. XXX, postaveného na parcele registra
"C" č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 367 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX, k. ú. F., vrátane podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku vo
veľkosti 77/3647, a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. v zmysle § 255
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) žalobkyni priznal náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala,
aby súd žalovanému uložil povinnosť vypratať predmetný byt s tým, že žalobkyňa je jeho výlučnou
vlastníčkou a nadobudla ho na základe darovacej zmluvy medzi ňou a jej rodičmi v roku 2015. Rodičia
žalobkyne majú zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania. V byte
býva okrem rodičov i žalovaný. Žalovaný nikdy nemal so svojimi rodičmi a ani so žalobkyňou uzatvorenú

žiadnu zmluvu, z ktorej by bolo možné vyvodiť jeho užívacie právo k nehnuteľnosti. Žalovaný nikdy za
užívanie nehnuteľnosti neplatil a odmieta, napriek opakovaným výzvam žalobkyne, prispieť aspoň na
náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti. V súčasnosti je jeho dlh na týchto zložkách približne 10.000
Eur. V minulosti chcel otec žalovaného odhlásiť z trvalého pobytu, no nebolo to možné, pokiaľ nemal
náhradnú adresu. Otec odmieta prispievať finančne na jeho podiel platby, a tak jedlo alebo účty idú
z maminých peňazí, či z peňazí žalobkyne,
v minulosti prispievali i ďalší dvaja bratia. Žalovaný dlhodobo nemá stálu prácu, venuje sa stávkovaniu

a na jeho živobytie prispieva mama, žalobkyňa i bratia. Okrem toho, že žalovaný neprispieva na chod
domácnosti a neprispieva na náklady spojené s užívaním bytu, správa sa neprimerane. Rodičia sú
vystavení agresívnemu správaniu žalovaného, žalovaný ich využíva, žiada od nich peniaze a svojvoľne
si berie jedlo, svojim neprimeraným správaním prispievak tomu, že sa ich zdravotný stav zhoršuje. Mimosúdna snaha žalobkyne o vyriešenie sporu bola
neúspešná. Sám žalovaný si je vedomý toho, že nehnuteľnosť užíva iba na základe jej doterajšieho
súhlasu a bez právneho titulu. Žalobkyňa v priebehu konania upresnila, že táto situácia trvá asi 10 rokov.

Žalovaný sa o rodičov nestará v pravom slova zmysle. Starostlivosť o domácnosť je na mame, ktorá varí,
perie, upratuje a robí i väčšie nákupy. Mame s tým pomáhajú ďalší dvaja bratia. V roku 2015 prepísali
rodičia byt na ňu, darovali jej ho. Má troch bratov, u všetkých bol problém s gamblingom, rodičia sa
obávali, že by o byt kvôli dlhom bratov mohli prísť, pokiaľ by tam mali nejaké podiely. Vzťahy v rodine nie
sú dobré, ďalší dvaja bratia sa v zásade snažia podporovať rodičov, rovnako ona im prispieva aj finančne

aj nákupom potravín. Cez covid, keďže býva v Anglicku 16 rokov, nemohla cestovať na Slovensko, teraz
chodí častejšie.

1.3. Žalovaný tvrdenia žalobkyne nepovažoval za pravdivé. Poukázal na to, že žalobkyňa 20 rokov žije
v Anglicku, o rodičov sa vôbec nestará, domov chodí zriedka. Rodičia jej darovali byt zrejme preto, že
ďalší brat mal viac podlžností voči štátu a oni nechceli o byt prísť pri dedičskom konaní. Žalovaný so

žalobou nesúhlasil z dôvodu, že ho vydedili a chce svoj podiel. Všetka starostlivosť o rodičov je na ňom,
pričom rodičia samotní s jeho vysťahovaním nesúhlasia a podali žalobu na vrátenie daru proti žalobkyni.
Upresnil, že
v spornom byte prespáva, ale prespáva aj u známosti v Žiline. Neprispieva na úhradu služieb spojených
s užívaním bytu, keďže ho podviedli. Zamestnanie má príležitostné. Peniaze rodičom dával. Žiadal,

aby mu žalobkyňa vyplatila tretinu jeho podielu. V byte má nejaké osobné veci, oblečenie. Nepracuje,
nemá pracovný pomer, do systému na Slovensku sa nechce zapojiť, robiť za malý plat, keď tak niekde v
Čechách. Robí brigádnicky, vypomáha známym. Nespresnil, koľko financií zarobí, nejaké peniaze má.
Evidovaný v evidencii nezamestnaných nie je.

1.4. Z úradnej evidencie súd prvej inštancie zistil, že bola podaná žaloba o vrátenie daru pod sp. zn.
17C/24/2023 v spore rodičov strán sporu ako žalobcov proti žalobkyni. Konanie
v uvedenej veci bolo uznesením zo dňa 07.08.2023 zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby s tým, že
otec uviedol, že takúto žalobu nepodával, urobil to za neho jeho syn, s čím nesúhlasil a matka rovnako
vzala žalobu späť, pôvodne ju ani nepodpísala, žaloba bola urobená podvodne, so žalobou nesúhlasila.

1.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 123 a § 126 ods. 1 Obč. zák., keď
konštatoval,ževlastníckeprávojenajvýznamnejšímvecnýmprávomatrebanímrozumieťprávoovládať
vec, najmä ju držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať
s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie

práv vlastníka platí pre každého vlastníka. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný
obsah a požíva rovnakú ochranu. Oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu alebo výrobnú
(podnikateľskú) spotrebu predmetu vlastníctva. Vlastník má právo vec užívať, ale aj neužívať. V druhom
prípade môže vec neužívať bez jej ďalšieho využitia alebo jej užívanie prenechať inému.
1.6. V ďalšom uviedol, že vlastník má nárok na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak, avšak

zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi. Súdnu ochranu
vlastníckeho práva možno realizovať aj prostredníctvom žaloby na vydanie veci, v prípade nehnuteľnosti
žalobou na vypratanie veci. Ide o žalobu na plnenie, ktorá chráni obsah vlastníckeho práva. Žaloba na
vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu
vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Pasívna legitimácia

prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.

1.7. Poukázal, že v danej veci nebolo sporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu
a že žalovaný tento byt užíva už bez jej súhlasu a bez právneho dôvodu. Preto bola žaloba o vypratanie
bytu dôvodná a súd prvej inštancie jej vyhovel.

1.8. Vo vzťahu k trovám konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci s tým, že
žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom namietal, že nemal možnosť

obhajoby právnym zástupcom. Nakoľko je nemajetný, nemá financie na plateného obhajcu, a preto
mu mal byť pridelený bezplatne. Žiadal o započítanie neobvyklého darovania do dedičského podielu
žalobkyne s tým, že nemôže akceptovať rozhodnutie, v ktorom nebol podľa zákona vyplatený dedičský
podiel. Záverom uviedol, že skončí na ulici, bez strechy nad hlavou, nikoho nemá a nemá kam ísť.3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd odvolanie odmietol z dôvodu, že
neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti, eventuálne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil. Vo vzťahu k jednotlivým námietkam žalobkyňa uviedla, že nejde o konanie, kde by mala mať
strana sporu zo zákona právneho zástupcu. V prípade, že žalovaný nemá príjem, mohol požiadať o
ustanovenie právneho zástupcu prostredníctvom Centra právnej pomoci. Za včasné zvolenie právneho
zástupcu však zodpovedá každá strana sporu. Súd nie je zodpovedný za to, či mal alebo nemal
právnehozástupcuazároveňsúdnemalanipovinnosťsatýmzaoberať(nietomuustanovovaťprávneho

zástupcu). Žalovaný si zrejme mýli konanie s trestným konaním. Žalobkyňa poukázala na to, že obaja
rodičia žijú. Neprebieha žiadne dedičské konanie. Rodičia sa sami rozhodli darovať nehnuteľnosť
žalobkyni, bolo to ich slobodné rozhodnutie. Záverom uviedla, že nie je jej zodpovednosťou zabezpečiť
pre plnoletú osobu bývanie, alebo sa starať o plnoletú osobu, aby mala kde bývať. Sám žalovaný sa
opakovane vyjadroval, že na Slovensku nebude za taký smiešny príjem pracovať. Do určitej miery si
môže za svoju situáciu najmä sám, nakoľko nie je možné, aby ktokoľvek žil v dnešnej dobe bez práce

a trvalého príjmu. Poukázala, že skutkové námietky žalovaného k veci nemajú po právnej a skutkovej
stránke spôsobilosť spochybniť zákonnosť
a správnosť súdneho rozhodnutia.

4.1. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania (§
379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4.2. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody subsumovateľné pod § 365 ods. 1 písm. b) a h)
CSP, ktoré však neboli spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku súd prvej inštancie
z nasledovných dôvodov:

4.3. Nie je už v právomoci súdu ustanoviť účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od
súdnych poplatkov, na jeho žiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci, ale celá agenda špecifickej
právnej pomoci sociálne slabším účastníkom konania je výlučne
v kompetencii Centra právnej pomoci, ktorému táto právomoc bola zverená zákonom
č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Postup súdu sa tak v zmysle

§ 160 CSP obmedzuje len na vykonanie poučovacej povinnosti o možnosti obrátiť sa priamo na Centrum
právnej pomoci so žiadosťou o ustanovenie zástupcu za splnenia zákonných predpokladov, súd už vo
veci nerozhoduje. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie bolo zistené, že žalovaný bol poučený o možnosti
obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ako aj o práve zvoliť si advokáta.

4.4. Pokiaľ ide o započítanie daru nad rámec obvyklého darovania na dedičský podiel obdarovaného
podľa § 484 Občianskeho zákonníka, uvedené nie je predmetom tohto konania, ale ide o inštitút
dedičského práva, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že obaja rodičia sporových strán žijú.

4.5. Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný predmetný byt užíva

bez právneho dôvodu, je námietka žalovaného, že skočí na ulici bezpredmetná. Žalovaný si bol vedomý,
že nemá právny titul na užívanie bytu a zároveň mal dostatok času riešiť si vlastné bývanie.

4.6. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil ani žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), pre ktoré by musel napadnuté rozhodnutie zrušiť.

4.7. Ani v odvolacom konaní tak neboli tvrdené a preukázané také skutočnosti, ktoré by ma mohli mať za
následok odlišné rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania
žalovaného a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že
došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie postupoval

v súlade so záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán konania na súdnu
ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje
rozhodnutie a odvolací súd považuje dôvody a právne úvahy v ňom uvádzané za vecne správne,
dostatočné, argumentačne presvedčivé, právne správne posúdené a vyhodnotené.4.8. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhradetrovkonania,oktorýchrozhodolzaaplikácie§255ods.1CSPvychádzajúczozásadyúspechu.

5. Odvolací súd tak na základe vyššie uvedeného podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1

a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).