Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 11, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122205416
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5122205416.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Mária Padalová, so sídlom F.
G. H. I. X, J., proti 1/ K. C. (L., H. K.), bytom L. E. XX, 2/ B. K., bytom L. E. XX, 3/ M. K., USA, 4/ G.
K., N., účastníci 3/, 4/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava,

IČO: 17 335 345, 5/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345,
6/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038
351, v konaní o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17Vyd/2/2022-123 z 27.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. potvrdzuje.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním nenapadnutom ponecháva nedotknuté.

Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie voči účastníkovi 1/ a 2/ zastavil (I.), návrh
navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol (II.) a žiadnemu z účastníkov nárok na

náhradu trov konania nepriznal (III.) Konanie voči účastníkom 1/ , 2/ zastavil podľa ust. § 161 ods. 2
CSP, keďže nemali procesnú spôsobilosť, pretože zomreli pred podaním návrhu na začatie konania.
Dôvodnosť návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania posudzoval podľa ust. § 134 ods. 1, 3
OZ a podľa § 359e ods. 1, 2,3 CMP a vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa a listín, ktoré predložil,
dospel k záveru, že neboli osvedčené predpoklady pre nadobudnutie jeho vlastníckeho práva k EKN
parc. č. 1974 – orná pôda o výmere 6.141 m2, vedenej na LV č. XXXX, k. ú. L. E., z ktorého dôvodu

pre nesplnenie podmienok pre vydanie vyzývajúceho uznesenia, návrh na začatie konania o potvrdení
vydržania v súlade s § 359e ods. 2 CMP zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa
ust. § 52 CMP, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 55 CMP a ustanovenia upravujúce konania
o potvrdení vydržania neustanovujú inak.

2. Vychádzal z tvrdení navrhovateľa, ku ktorým predložil listinné dôkazy, že na základe ústnej dohody

spoluvlastníkov o jej faktickom výlučnom užívaní pred rokom 1950 so svojou prastarou matkou, starým
otcom, vstúpili do úžitku predmetnej parcely a v dobrej viere ju užívali ako svoje vlastníctvo, pokojne,
nerušene, bez nárokov iných osôb, a preto sa považovali za jej dobromyseľných držiteľov. Mal za to,
že na úspech návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nestačí preukázať,
že niekto má v držbe a užíva po ustanovenú vydržaciu dobu cudzí pozemok. Skutočnosť, že sa
niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah vlastníckeho práva (napr. má v držbe, užíva alebo

obhospodaruje cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je len ten,
kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu vecné právo patrí. Spravidla to bude ten, ktovykonáva vlastnícke právo na základe právneho titulu, napr. ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri
zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti (resp. o skutočnostiach ich spôsobiacich) nevie a nemusí
vedieť. Môže tiež ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale

držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Na naplnenie dobrej
viery nestačí, ak tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník
nehnuteľnosti v jeho výkone bránil, keď ani ústny súhlas vlastníkov s užívaním (t. j. obhospodarovaním
ich parcely) nemôže byť právnym dôvodom oprávnenej držby v rámci vlastníckeho práva. Poukázal na
to, že samotný navrhovateľ si je vedomý toho, že nehnuteľnosť, ktorú ako tvrdí nadobudol vydržaním, je

vo vlastníctve tretích osôb, t. j. pôvodných spoluvlastníkov, keď vo svojom návrhu uviedol, že účastník
3/ M. K., USA a 4/ G. K., USA sa neplánovali usadiť v Amerike a majetok si ponechali, o čom svedčia aj
výpisy z majetkových hárkov XXXX k. ú. L. E., na ktorých mená bol v príslušných podieloch evidovaný
predmetný majetok. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že navrhovateľ ako držiteľ pri bežnej normálnej
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti daného prípadu po každom požadovať, mohol mať po
celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí, pričom túto skutočnosť ani

navrhovateľ nijak nepoprel. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ nebol dobromyseľný, a preto nemohol
predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť vydržaním k 25.09.1996.

3. Proti výroku II. uvedeného uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré následne
doplnil, navrhovateľ z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z ním predložených listinných dôkazov vyplýva,
že po skončení komasácie si pôvodní spoluvlastníci po 1/4, a to súrodenci K. C. L., H. K., B. K., M.
K. a G. K. dohodou medzi sebou na základe zvykového práva ako aj reálneho užívania pred rokom
1950 usporiadali vlastníctvo k predmetnej parcele, ktorú nadobudla aj reálne ju užívala K. C. L., H.
K., jeho prastará matka, ktorá ju neskoršie v dôsledku svojej odkázanosti previedla (darovala) svojmu

synovi G. L. C., t. j. jeho starému otcovi, od ktorého oprávnenej držby si odvodzoval svoju oprávnenú
držbu (K. C. L., H. K. zomrela XX.XX.XXXX a G. L. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX). Ako
oprávnený držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný (v dobrej viere) v tom, že mu vec
patrí, s nehnuteľnosťou v celosti nakladá, nakladal a tiež jeho právny predchodca nakladal ako so svojou
vlastnou, bez zásahu cudzích (tretích) osôb, nerušene viac ako 10 rokov. Aj v odvolaní navrhovateľ

uviedol, že začiatok užívacieho vzťahu k podielu 2/4 predmetnej nehnuteľnosti odvodzuje od odchodu
bratov prastarej matky, M. K. a G. K. do USA, tak ako to uvádzal v návrhu, ktorí sa neplánovali v Amerike
usadiť a majetok si ponechali.

4. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril Slovenský pozemkový fond, ktorý považoval napadnuté

uznesenie za vecne správne a žiadal ho preto potvrdiť.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcomzust.§65a§66CMPabeznariadeniapojednávania(§385CSP)vodvolanímnapadnutej
časti (výrok II.) a vo výroku od nej závislom (výrok III.) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu
a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania navrhovateľ konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a následne dospel

k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil
s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní
neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery.

Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam navrhovateľa krajský
súd dopĺňa, že základnou podmienkou vydržania vlastníckeho práva k veci, t. j. aj predmetnej parcele,

je oprávnenosť držby. Za oprávnenú držbu podľa § 130 ods. 1 v spojení s § 129 ods. 1 OZ sa považuje
nakladanie s vecou ako so svojou, pretože držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Pre oprávnenosť držby podľa § 130 ods. 1 OZ je teda potrebná :
a/ existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, b/ nakladanies vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, c/ dobrá viera držiteľa, že vzhľadom na okolnosti
uvedené pod a/ a b/ mu vec podľa práva patrí. Dobrá viera držiteľa, že mu vec patrí sa musí vždy opierať
o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť (§ 2 ods. 1 OZ), na základe ktorých vec nadobudol.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ ani v prvostupňovom ani v odvolacom konaní ani
lennetvrdil,nietoosvedčoval,právnyúkonaleboinúprávnuskutočnosť,nazákladektorýchbyon,t.j.nie
jehoprávnipredchodcovia,predmetnúparcelunadobudol,čopotvrdzujeajto,žesvojuoprávnenúdržbu,
tak ako to vyplýva z návrhu ako aj odvolania, odvodzoval od ústnej dohody pôvodných spoluvlastníkov
z pred roku 1950 na základe zvykového práva a jej reálneho užívania. Z obsahu spisu pritom ďalej

jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ v prvostupňovom ako aj odvolacom konaní tvrdil, že účastníci 3/,4/
M. K. a G. K. si pred odchodom do USA svoj majetok, t. j. spoluvlastnícke podiely v predmetnej parcele
ponechali, t. j. aj vzhľadom na uvedené nemohol byť v dobrej viere, že mu predmetná parcela patrí.

8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami navrhovateľa,
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu

trov konania.

9. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok ani na náhradu trov odvolacieho konania, keďže
nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 55 CMP a ustanovenia upravujúceho konanie o potvrdení vydržania

neustanovujú inak.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).