Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10Pc/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323200179
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4323200179.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou v právnej veci navrhovateľky (výživou povinná

osoba): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XX/XX proti výživou oprávnenej osobe: F. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., H. C. XXX/XX, v konaní zastúpená JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou so
sídlom Levice, Ul. F. Hečku 34/A, o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka – výživou povinná osoba (ďalej len „matka“) sa návrhom, súdu doručeným 12.01.2023
domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti k výživou oprávnenej osobe (ďalej len „plnoleté dieťa“).

Uznesením zo dňa 27.09.2023 č.k. 10Pc/3/2023-61 súd pripustil zmenu návrhu v znení: „Súd m e n í
rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 09.05.2017 pod č. k. 10P/236/2016-84 tak, že výživou povinná
osoba je povinná prispievať na výživu F. G., nar. XX.XX.XXXX zníženým výživným zo sumy 170,- eur
mesačne na sumu 50,- eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 20.teho dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám odporkyne, počnúc dňom 12.01.2023.“ Návrh odôvodnila zmenou pomerov
oproti času, keď došlo k zvýšeniu výživného na sumu 170,- eur mesačne, keď v tom čase pracovala v
Anglicku. Uviedla, že od novembra 2021 je na Slovensku. Spočiatku nepracovala a žila z úspor, ktoré

mala vo výške 1 200,- eur a poberala aj podporu v nezamestnanosti okolo 1 100,- eur mesačne. Do
práce nastúpila až v januári 2023. Zo zdravotných dôvodov prácu nezvládala, keďže má výrastky na
chrbtici. Každé tri mesiace chodí na infúzie, rehabilitácie. Následne sa jej naskytla príležitosť opatrovať
jednu pani, s ktorou nie je v príbuzenskom pomere. Je síce vyučená šička, ale týmto si neprivyrába,
keďže nosí okuliare a už nevidí ani navliecť niť do ihly. O invalidný dôchodok nepožiadala majúc za to,
že tento by bol nižší, ako jej súčasný príjem. Opatrovateľský príspevok jej „chodí“ na účet priateľky, z
ktorého platí svoje výdavky. V súčasnosti nemá žiadne úspory,

keďže financie použila na bežné potreby, ale aj splácanie pôžičiek. Poukázala na to, že dobrovoľne
prispievala dcére od r. 2020 do marca 2022 sumou 250,- eur mesačne, ako i na výšku svojich
mesačných nákladov. S dcérou nemá žiaden kontakt. Na pojednávaní dňa 01.02.2024 uviedla, že je
od 08.01.2024 vedená v evidencii nezamestnaných, keďže sa zmenila osoba opatrovateľky na podnet
rodiny opatrovanej. V záverečnom vyjadrení zotrvala na znížení výživného.

2. Plnoleté dieťa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasilo. Poukázalo na to, že výživné 170,-
eur mesačne bolo určené v čase, keď bolo študentom strednej školy. Aj keď už študuje na vysokej
škole, nepodalo návrh na zvýšenie výživného. Matka výživné vo výške 250,- eur uhradila len trikrát.Uviedlo, že v tomto školskom roku končí 4 ročné bakalárske štúdium a mieni pokračovať v dvojročnom
inžinierskom štúdiu na tej istej fakulte. V štúdiu sa mu darí, neopakovalo nikdy ročník. Svoje odôvodnené
mesačné náklady vyčíslilo na sumu 564,- eur (časť nájomného 200,- eur, strava 180,- eur, fitnes centrum

38,- eur, hygienické potreby + kaderník 40,- eur, ošatenie + obuv 20,- eur, mobil 23,- eur, potreby na
štúdium 40,- eur, cestovné z miesta bydliska do školy a späť 15,- eur, MHD – električenka 8,- eur).
Býva s priateľom v prenajatom byte, kde nájomné činí 637,- eur, avšak priateľovi na nájom prispieva
len sumou 200,- eur mesačne. Otec jej poskytuje mesačne cca 330,- eur, niekedy viac, podľa potreby.
Kúpil jej počítač, pomohol zariadiť prenajatý byt. Pomáha jej finančne aj jednorazovo, napr. s úhradou

spoločných dovoleniek. Jej otec žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, nehospodária spoločne.
Nemá vedomosť, z akých dôvodov jej matka ukončila výkon práce v Anglicku. Tiež poukázala na to,
že matka opatruje cudziu osobu, nie blízkeho príbuzného. Má za to, že jej matka má potencionalitu
dosahovať vyšší príjem. Keďže sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, je stále odkázaná na
výživu svojich rodičov. Potvrdila, že matku nekontaktuje, majú narušené vzťahy. V decembri 2023 jej
matka uhradila výživné len 50,- eur a v januári 2024 30,- eur. V záverečnom vyjadrení navrhla zamietnuť

návrh majúc za to, že dostatočne preukázala svoje náklady, ako aj ich primeranosť, keďže študuje v
zahraničí. Pokiaľ by jej otec a jej priateľ neposkytovali finančnú podporu, nebolo výživné zo strany matky
primerané, nakoľko má zvýšené náklady oproti nákladom, keď navštevovala strednú školu.

3. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť matky k v tom čase mal. dieťaťu bola naposledy upravená rozsudkom Okresného
súdu Levice zo dňa 09.05.2017 č.k. 10P/236/2016-84, ktorým došlo k jej zvýšeniu zo sumy 30,- eur na
sumu 170,- eur mesačne od 05.10.2016. Zaostalé výživné za obdobie od 05.10.2016 do 09.05.2017 vo
výške 607,26 eur súd povolil matke zaplatiť do rúk otca v mesačných splátkach po 30,- eur popri bežnom

výživnom pod stratou výhody splátok. V tom čase výživou oprávnená osoba navštevovala 1. ročník
Strednej priemyselnej školy v Bratislave. Mesačný poplatok za ubytovanie na internáte predstavoval
35,- eur, stravu 2,70 eur na deň. Stravné v školskej jedálni 2,70 eur denne. Štvrťročne poplatok za MHD
36,15 eur. Náklady na školské pomôcky a potreby 117,49 eur (pri nástupe na strednú školu). Otec tiež
uhradil jednorazovo 50,- eur na lyžiarsky výcvik a 25,- eur výpožičné za lyžiarsky výstroj. Dieťa bolo

sledované v ortopedickej ambulancii pre skoliózu. Otec dieťaťa dosahoval priemerný čistý mesačný
príjem 1 063,- eur. Bol výlučným vlastníkom rodinného domu, v ktorom bývali jeho rodičia – dôchodcovia.
MalnákladysprenájmombytuvGalantevovýške150,-eurmesačne.Dcéreuhrádzalmesačnesporenie
20,- eur a poistenie (spoločné s ním) 48,- eur. Navrhovateľka bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu,
pričom náklady spojené s bývaním uhrádzala jej matka, ktorá v predmetnom dome bývala. V tom čase

navrhovateľka pracovala v Anglicku, kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem

1513,86eur.UhrádzalazapodnájomvAnglickumesačne266,38eur,poistenieapoplatokzakomunálny
odpad 144,44 eur, vodu 35,52 eur, elektrinu 542,59 eur štvrťročne. V čase, keď sa zdržiavala na
Slovensku, bývala v družstevnom byte, v ktorom preddavky spojené s užívaním bytu boli 143,- eur,

elektrina 7,- eur mesačne. Na základe dohody o vyporiadaní BSM uhrádzala splátky úverov mesačne
440,35 eur. Rodičia výživou oprávnenej osoby inú vyživovaciu povinnosť nemali.
3.1. V čase začatia konania bola matka nezamestnaná. Od 01.02.2023 do 24.03.2023 bola
zamestnankyňou spoločnosti I. I. J. K. K., K., kde za mesiac február dosiahla čistý mesačný príjem
792,84 eur a za necelý mesiac marec 355,61 eur (mzda 228,26 eur + nemocenské dávky 127,35

eur). Podľa vlastného udania, pracovný pomer ukončila zo zdravotných dôvodov. Následne od apríla
2023 do decembra 2023 poberala opatrovateľský príspevok vo výške 569,- eur (od apríla do júna
2023 vo výške 525,69 eur) mesačne, ktorý jej bol naposledy vyplatený v januári 2024. Od 08.01.2024
je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice.
Naďalej je spoluvlastníčkou rodinného domu, v ktorom má právo doživotného bývania jej matka. Býva

v družstevnom byte, kde mesačné preddavky s užívaním bytu predstavujú 168,92 eur, preddavky za
elektrinu 20,60 eur, internet 16,- eur. Poplatok za komunálny odpad mesačne 2,75 eur. Uhrádza si
mesačne životné poistenie 24,46 eur. Svoje mesačné náklady na stravu vyčíslila na 155,- eur, hygienu
a ošatenie 100,- eur. Počet jej vyživovacích povinností sa nezmenil.
3.2. Plnoleté dieťa je študentom 4 ročníka vysokej školy (Vysoké učení technické v Brne, stavebná

fakulta). Jedná sa o dennú formu štúdia. Zo strednej školy nastúpilo na vysokoškolské štúdium
kontinuálne. V súčasnosti je v bakalárskom študijnom programe, pričom má záujem ďalej pokračovať
v dvojročnom inžinierskom programe na totožnej fakulte. Býva v prenajatom byte s priateľom. Svojenevyhnutné mesačné náklady vyčíslilo na 564,- eur (viď. podrobný rozpis bod 2. odôvodnenia). Majetok
nevlastní. Pravidelný mesačný príjem nemá.
3.3. Otec plnoletého dieťaťa je naďalej vlastníkom rodinného domu a garáže. Inú vyživovaciu povinnosť

nemá. Je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti G., K., ktorá za r. 2022 dosiahla výnosy 9 756,23
eur, náklady 9 967,67 eur, stratu 211,44 eur. Podľa vyjadrenia plnoletého dieťaťa, príjem otca sa
mesačne pohybuje okolo 1 500,- eur. V spoločnej domácnosti býva so svojou matkou, ktorá je starobnou
dôchodkyňou. Mesačné náklady na vodu predstavujú 12,- eur, elektrinu 56,- eur, plyn 52,- eur. Ročné
náklady za komunálny odpad 84,98 eur a daň z nehnuteľnosti 59,90 eur. So svojou matkou hospodária

spoločne. mesačne uhrádza úverové splátky, celkové 400,23 eur (čl. 120-122).
4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

5. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

6. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

7. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

8. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

11. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

12. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na
strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť

odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného, alebo objektívne
– vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť
o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

13. Súd poukazuje nato, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie

výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má
povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

14. Účelom výživného je uhrádzanie nie len priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti

kdeťommusímaťsúdnazreteli,žezaistenietejtovýživysatýkanielenvýživyvovlastnomslovazmysle,
ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali
podľasvojichschopnostíamožnostítoľkoprostriedkovnavýživudetí,abyznichboliuspokojenéosobnépotreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoju záujmov a záľub,
príp. prípravu na povolanie.

15. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného,
ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba
stravovanie, ale súd dané širšie – potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými čo kultúrnymi. Závisia
najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nie len to čo povinný

skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť,

vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje
komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov

z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

16. Pojem výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k
sebe príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá

má vyhranený účel (úhrada osobných potrieb). Vyživovaciu povinnosť má osoba, ktorá má hradiť úhradu
osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je právny
inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným a
povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ sa jedná o jednotlivé druhy výživného. Z tohto
hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom.

17. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva
následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon pojmovo
vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška
výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa

preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality
príjmov na uvedené hľadiská, súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu
vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných
majetkových rizík, ktoré sa seba povinný berie. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným.
Priznané výživné možno v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery.

Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý
existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov tak
na strane detí a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na
štúdium, ako i na strane rodičov a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, zmenou počtu vyživovacích
povinností a pod.

18. V prejednávanej veci mal súd dokazovaním preukázané, že o výške výživného zo strany matky, k v
tom čase maloletému dieťaťu, rozhodol súd naposledy 09.05.2017. Od ostatného rozhodnutia došlo k
zmene pomerov tak na strane navrhovateľky, ako i na strane plnoletého dieťaťa. Dieťa fyzicky vyspelo,
navštevuje 4. ročník vysokej školy, teda sa štúdiom sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie.

Jedná sa o štúdium denné, teda plnoleté dieťa je stále odkázané na výživu zo strany svojich rodičov.
Niet pochýb, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa už len v súvislosti s uplynutím času zvýšili
všetky náklady dieťaťa, či už na stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zabezpečenie učebných
pomôcok, športové a kultúrne vyžitie. Došlo k zvýšeniu nákladov za ubytovanie. Súd má za to, že
mesačné náklady plnoletého dieťaťa v celkovej výške 564,- eur, ktoré súd uznal ako odôvodnené, sú

primerané pre plnoleté dieťa vo veku 23 rokov, ktoré študuje na vysokej škole, pričom súd vychádza zo
všeobecných poznatkov o cenách tovaru a služieb. Je evidentné, že otec plnoletého dieťaťa si svoju
vyživovaciu povinnosť k dcére plné dobrovoľne v rozsahu svojich možnosti a schopností. Dieťaťu okrem
výživného na zabezpečenie nevyhnutných potrieb prispieva i na dovolenky, resp. iné, nie nevyhnutné
potreby.Unavrhovateľky–matkyplnoletéhodieťaťatiežbolapreukázanázmenapomerovspočívajúcav

poklese jej príjmu. Súd nespochybňuje právo matky na slobodu vo výbere spôsobu uplatnenia sa na trhu
práce a dosahovania príjmu, avšak je potrebné zdôrazniť, že toto jej právo je obmedzené povinnosťou
vyživovať svoje dieťa a to primerane svojimschopnostiam, majetkovým a finančným možnostiam. Matka poukazovala na svoj nepriaznivý zdravotný
stav, pre ktorý musela ukončiť ostatný pracovný pomer. Súd nespochybňuje, že matka má určité

zdravotné problémy, avšak nijakým spôsobom nepreukázala, že by ju tieto vylučovali z akéhokoľvek
pracovného procesu. Podľa svojich tvrdení nezvládala výkon práce pre problémy s chrbticou, avšak
hneď po ukončení pracovného pomeru začala opatrovať sobou, ktorá podľa rozhodnutia o priznaní
opatrovateľského príspevku (čl. 34) má závažne obmedzenú schopnosť sabaobsluhy, a okrem iného
potrebuje pomoc pri výmene plienok, vstupe a výstupe do vane, samotnom umývaní, vyzliekaní a

obliekaní, zmeny polôh. V konečnom dôsledku matka ani dôvodnosť ukončenia posledného pracovného
pomeru zo zdravotných dôvodov nijakým spôsobom neosvedčila. Predložila len doklad o vyšetrení u
internistu a neurológa z apríla a mája 2023, pričom paradoxne, už v tom čase opatrovala i napriek ňou
tvrdenému zlému zdravotnému stavu inú sobou, s ktorou nie je v žiadnom príbuzenskom pomere. Súd
teda jej počínanie v ukončení pracovného pomeru vyhodnotil ako bezdôvodné vzdanie sa zamestnania.
Z príjmu, ktorý matka dosahovala (mesiac február 2023, ktorý odpracovala) 725,69 eur, by bola schopná

plniť si naďalej vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére v určenej výške, t.j. 170,- eur mesačne, bez
ohrozenia možnosti uspokojovať svoje nevyhnutné odôvodnené potreby, keď výška výživného pre
dieťa študujúce na vysokej škole staršie ako 19 rokov v prípade, že rodič inú vyživovaciu povinnosť
nemá, by mala predstavovať 26 % príjmu rodiča. Pokiaľ celkové odôvodnené náklady na plnoleté dieťa
predstavujú 564,- eur mesačne, pričom časť z nich je pokrytá rodinnými prídavkami vo výške 60,- eur

mesačne, rodičom dieťaťa zostáva pokryť sumu 504,- eur. Pokiaľ otec plnoletej dcére prispieva mesačne
minimálne sumou 330,- eur a matka 170,- eur, má výživou oprávnená osoba zabezpečené prostriedky
od oboch rodičov na svoju výživu, primerane ich možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.
Súd zdôrazňuje opätovne, že je povinnosťou matky zabezpečiť si zdroj príjmov, z ktorého bude schopná
počas trvania vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej jedinej dcéry. S poukazom na vyššie

uvedené, súd návrh na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.

20. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí

byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.