Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/96/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200290
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200290.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD. v právnych veciach žalobkyne: AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., so sídlom Račianska 184/B, 831
05 Bratislava, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou: LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova
11, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102834672/2019 zo
dňa 10. decembra 2019 a č. 102836399/2019 zo dňa 10. decembra 2019, o kasačných sťažnostiach
žalovaného proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 50/20-111, 2 S 83/22-111 zo dňa 27.

apríla 2022 a č. k. 5 S 44/2020-135 zo dňa 22. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky I. a III. výrok rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č. k. 2
S 50/20-111, 2 S 83/22-111 zo dňa 27. apríla 2022 a č. k. 5 S 44/2020-135 zo dňa 22. novembra 2022
zrušuje a v tejto časti veci vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
I.A Vyrubenie úrokov z omeškania za nedoplatok na DPH v zdaňovacom období december 2007
1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 9104405/5/4408195/2013/
Sia zo dňa 30. septembra 2013, ktorým žalobkyni vyrubil za zdaňovacie obdobie december 2007

rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 17.147,58 €. Žalovaný rozhodnutím č.
1100302/1/604102/2013/1042 zo dňa 16. decembra 2013, doručeným žalobkyni dňa 22. januára 2014,
znížil rozdiel DPH o 3,31 €, vo zvyšku toto rozhodnutie potvrdil.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 2 S 56/2014-51 zo dňa 16.
apríla 2014 odložil vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia na základe správnej žaloby žalobkyne
podľa § 250c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“) vo veci zdaňovacieho obdobia december 2007 a rozsudkom č. k. 2 S 56/2014-74 zo

dňa 30. septembra 2015 toto vyrubovacie rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 1 Sžf 48/2016 zmenil tento rozsudok správneho súdu a
správnu žalobu zamietol.
3. Správca dane rozhodnutím č. 100560045/2019 zo dňa 5. marca 2019 vyrubil žalobkyni úrok z
omeškania v sume 7.709,20 € za nezaplatenie DPH vyrubenej vyrubovacím rozhodnutím správcu dane
podľa bodu 1 tohto rozsudku v určenej lehote.
4. Žalovaný rozhodnutím č. 101839622/2019 zo dňa 31. júla 2019 zrušil rozhodnutie správcu dane o

úroku z omeškania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ministerstvo financií Slovenskej republiky mimo
odvolacieho konania rozhodnutím č. MF/018531/2019-77 zo dňa 7. novembra 2019 zrušilo rozhodnutie
žalovaného zo dňa 31. júla 2019 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie.5. Žalovaný rozhodnutím č. 102834672/2019 zo dňa 10. decembra 2019 potvrdil rozhodnutie správcu
dane zo dňa 5. marca 2019 o vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie DPH vyrubenej vyrubovacím
rozhodnutím správcu dane podľa bodu 1 tohto rozsudku v určenej lehote.

I.B Vyrubenie úrokov z omeškania za nedoplatok na DPH v zdaňovacom období jún 2010
6. Správca dane vydal rozhodnutie č. 9104405/5/4412542/2013/Sia zo dňa 2. októbra 2013, ktorým
žalobkyni vyrubil za zdaňovacie obdobie jún 2010 rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
v sume 21.755,- €. Žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/4695/2014/1042 zo dňa 8. januára 2014,
doručeným žalobkyni dňa 22. januára 2014, toto rozhodnutie potvrdil.

7. Správny súd uznesením č. k. 1 S 55/2014-75 zo dňa 20. mája 2014 odložil vykonateľnosť
vyrubovacieho rozhodnutia na základe správnej žaloby žalobkyne podľa § 250c ods. 1 OSP vo veci
zdaňovaciehoobdobia jún2010arozsudkomč.k.1S55/2014-119zodňa28.januára2016vyrubovacie
rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn.
1 Sžf 57/2016 zmenil tento rozsudok správneho súdu a správnu žalobu zamietol.
8. Správca dane rozhodnutím č. 100630073/2019 zo dňa 13. marca 2019 vyrubil žalobkyni úrok z

omeškania v sume 12.427,10 € za nezaplatenie DPH vyrubenej vyrubovacím rozhodnutím správcu dane
podľa bodu 6 tohto rozsudku v určenej lehote.
9. Žalovaný rozhodnutím č. 101903832/2019 zo dňa 8. augusta 2019 zrušil rozhodnutie správcu dane
o úroku z omeškania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ministerstvo financií Slovenskej republiky mimo
odvolacieho konania rozhodnutím č. MF/018527/2019-77 z dňa 7. novembra 2019 zrušilo rozhodnutie

žalovaného zo dňa 8. augusta 2019 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie.
10. Žalovaný rozhodnutím č. 102836399/2019 zo dňa 10. decembra 2019 potvrdil rozhodnutie správcu
danezodňa13.marca2019ovyrubeníúrokuzomeškaniazanezaplatenieDPHvyrubenejvyrubovacím
rozhodnutím správcu dane podľa bodu 6 tohto rozsudku v určenej lehote.
I.C Odôvodnenie rozhodnutí žalovaného zo dňa 10. decembra 2019

11. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach poukázal na skutočnosť, že správca dane v predmetnej veci
postupoval podľa § 156 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) a správne pristúpil k vyrubeniu úroku z
omeškania za dobu omeškania so splatným rozdielom dane podľa vyrubovacích rozhodnutí v súvislosti
so zdaňovacími obdobiami december 2007 a jún 2010. Keďže štvornásobok úrokovej sadzby Európskej

centrálnej banky v rozhodujúcom období nedosiahol 15 %, pri vyrubení úroku z omeškania správca dane
správne použil ročnú úrokovú sadzbu 15 %.
12.Čosatýkadĺžkydobyomeškaniažalovanýdaldopozornosti,žeobepohľadávkynadobudlisplatnosť
v súlade s vyrubovacími rozhodnutiami dňa 6. februára 2014, pričom pohľadávka za zdaňovacie
obdobie december 2007 bola uhradená dňa 1. decembra 2017 (1 394 dní omeškania) a pohľadávka

za zdaňovacie obdobie jún 2010 bola uhradená dňa 28. novembra 2017 (1 391 dní omeškania). Pokiaľ
žalobkyňa v odvolaní poukazovala na súdom priznaný odklad vykonateľnosti vyrubovacích rozhodnutí,
žalovaný uviedol, že tento zanikol v dôsledku zmeňujúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky,ktorýmibolisprávnežalobyžalobkynezamietnuté.Správcadanepretopostupovalsprávne,ak
vyrubil úrok z omeškania aj za dobu omeškania, počas ktorej bola odložená vykonateľnosť vyrubovacích

rozhodnutí . Tento totiž nemal vplyv na splatnosť pohľadávok, ktorá nastala dňa 6. februára 2014.
II. Priebeh konaní pred správnym súdom a jeho rozhodnutia
13. Proti rozhodnutiam žalovaného zo dňa 10. decembra 2019 podala žalobkyňa obdobné správne
žaloby na správny súd, ktorými žiadala zrušiť rozhodnutia žalovaného.
14. Žalobkyňa v podstatnom namietala, že (i) nebola žiadnym spôsobom upovedomená o začatí

konaní o vyrubení úroku z omeškania, čím jej bolo znemožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia;
(ii) že žalovaný nemal dostatok podkladov na rozhodnutie, keďže administratívny spis k daňovému
vyrubovaciemu konaniu sa nachádzal na správnom súde v súvislosti s inými súdnymi konaniami; (iii) že
správcadanejejvyrubilúrokzomeškaniaajzadobu,keďsprávnysúdrozhodoloodkladevykonateľnosti
vyrubovacích rozhodnutí a (iv) že došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty podľa § 156 ods. 8 písm. a)

Daňového poriadku.
15. Správny súd rozsudkami č. k. 2 S 50/20-111, 2 S 83/22-111 zo dňa 27. apríla 2022 a č. k. 5 S
44/2020-135 zo dňa 22. novembra 2022 (ďalej len „napadnuté rozsudky“) v I. výroku zrušil rozhodnutia
žalovaného zo dňa 10. decembra 2019 a veci vrátil na ďalšie konanie, vo výroku II. odmietol žalobu
v časti týkajúcej sa súvisiaceho rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky a III. výrokom

priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
16. Správny súd v napadnutých rozsudkoch skonštatoval, že hoci § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku
nabáda vyrubiť úrok z omeškania v každom prípade, právny poriadok je potrebné vnímať v širších
súvislostiach ako komplexný celok. Pri výklade jednotlivých právnych noriem je potrebné vyvarovať saprílišného formalizmu a preferovať materiálny prístup, sledujúc účel jednotlivých zákonných ustanovení.
Podľa názoru správneho súdu je zmyslom inštitútu odloženia vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP a
jeho obdobnej náhrady podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov(ďalejlen„SSP“),abybolozabránenétakejsituácii,kedybyokamžitýmvýkonomnapadnutého
rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma. Odložením vykonateľnosti sa pozastavujú účinky žalobou
napadnutého rozhodnutia a nie je možné trvať na plnení povinnosti určenej takýmto rozhodnutím a
ani jej splnenie nijako vynucovať. Podľa názoru správneho súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva, že by sa nevyhovením žalobe rušili od počiatku všetky účinky odloženia vykonateľnosti.

Odklad vykonateľnosti tak poskytuje žalobcovi právo neplniť, a preto počas doby neplnenia nemôže byť
ani v omeškaní. Podľa názoru správneho súdu inštitút ochrany žalobcu nemôže byť príčinou hrozby
väčšej ujmy v podobe platenia sankcie za obdobie, kedy účastník neplnil povinnosť určenú namietaným
rozhodnutím správneho orgánu. Takýto stav by podľa názoru správneho súdu porušoval právo žalobcu
na spravodlivý proces. Ak preto správca dane a žalovaný určili úrok z omeškania tak, že započítali
do doby omeškania aj dobu, počas ktorej bola odložená vykonateľnosť vyrubovacích rozhodnutí (bez

ohľadunakonečnývýsledoksúdnehokonania),podľanázorusprávnehosúduvychádzaliznesprávneho
právneho posúdenia veci.
17. Ďalšie námietky žalobkyne správny súd nevyhodnotil ako relevantné.
III. Kasačné sťažnosti a priebeh konania na kasačnom súde
18. Proti napadnutým rozsudkom správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ obdobné kasačné

sťažnosti z dôvodu, že tieto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1
písm. g) zákona SSP. Žiadal zrušiť napadnuté rozsudky a veci vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
19. Z kasačných sťažností je zrejmé, že žalovaný namieta len zrušujúce výroky a výroky o trovách
napadnutých rozsudkov správneho súdu. Podľa názoru žalovaného je odloženie vykonateľnosti
dočasným, preventívnym a predbežným procesným úkonom súdu, účelom ktorého je ochrana žalobcu

pred nepriaznivými účinkami rozhodnutia súdu. Jeho zmysel nadväzuje na skutočnosť, že podanie
správnej žaloby nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.
Priznaný odkladný účinok právoplatným súdnym rozhodnutím zanikol. Správca dane a aj sťažovateľ
tak postupovali správne, pokiaľ podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku rozhodli v predmetných
veciachoúrokuzomeškaniatak,žedodobyomeškaniazapočítaliajčasneúspešnéhosúdnehokonania

vedeného žalobkyňou proti vyrubovacím rozhodnutiam, počas ktorého bola odložená vykonateľnosť
vyrubovacích rozhodnutí.
20. Ku kasačným sťažnostiam sa vyjadrila aj žalobkyňa, ktorá v podstatnom akcentovala a zopakovala
závery a argumenty správneho súdu týkajúce sa účinkov odkladu vykonateľnosti. Navrhla preto kasačné
sťažnosti žalovaného zamietnuť.

21. Po predložení vecí kasačnému súdu bola kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu č. k.
2 S 50/20-111, 2 S 83/22-111 zo dňa 27. apríla 2022 pridelená sp. zn. 3 Sfk 96/2022 a proti rozsudku
správneho súdu č. k. 5 S 44/2020-135 zo dňa 22. novembra 2022 bola pridelená sp. zn. 1 Sfk 52/2023.
22. Uznesením sp. zn. 3 Sfk 96/2022 zo dňa 27 novembra 2023 kasačný súd spojil pred ním vedené
kasačné konania pod sp. zn. 3 Sfk 96/2022 a sp. zn. 1 Sfk 52/2023 na spoločné konanie, ktoré bolo

ďalej vedené pod sp. zn. 3 Sfk 96/2022.
23. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 3 Sfk 96/2022 pridelená do senátu
3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr.
Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa
spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a
písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do
senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení
uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.
IV. Posúdenie kasačného súdu

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačné sťažnosti sťažovateľa boli podané včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a sú prípustné (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté rozsudky správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k názoru, že kasačné sťažnosti sú dôvodné.
25. Kľúčovou právnou otázkou, ku ktorej zodpovedaniu bol kasačný súd v predmetnej veci sťažovateľom

vyzvaný, je otázka, či dobu súdneho konania, počas ktorého bol podľa § 250c ods. 1 OSP priznaný
odklad vykonateľnosti vyrubovacím rozhodnutiam, (ne)možno započítať do doby, za ktorú sa vyrubuje
úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku.26. Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

27. Podľa § 250c ods. 1 OSP žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho
orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu
uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.
28. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
29. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.
30. Podľa § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.

31. V nadväznosti na nastolenú právnu otázku kasačný súd dáva v prvom rade do pozornosti, že
žalobkyňavsúvisiacomsúdnomkonanínapadlarozhodnutiaovyrubenírozdieludanesprávnoužalobou
podľa § 247 a nasl. OSP. Iniciovala tým súdny prieskum, ktorého predmetom je právoplatné (konečné
a nemenné) rozhodnutie príslušných orgánov finančnej správy (§ 247 ods. 2 OSP). Podanie správnej
žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu orgánov verejnej správy nemalo ani podľa prechádzajúcej

právnej úpravy paušálne odkladný účinok vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy (§ 250c ods. 1 OSP). Na žiadosť účastníka konania však bolo možné odložiť
vykonateľnosť žalovaného rozhodnutia, ak by jeho okamžitým výkonom hrozila závažná ujma.
32. Vo vzťahu k právnemu inštitútu odkladu vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP a jeho zmyslu
kasačný súd konštatuje, že podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy má každý právo na spravodlivý proces, ktorého

súčasťou je aj právo na súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy zasahujúcich do základných
práv a slobôd fyzických a právnických osôb. V súvislosti so súdnou ochranou je pritom relevantný
aj časový aspekt. Totiž akékoľvek súdne konanie a jeho vedenie si vyžaduje určitý časový náklad,
zároveň však platí, že ak je celková dĺžka súdneho konania extrémna, ide vo svojej podstate o odňatie
spravodlivosti (denegatio iustitae). Notoricky známe je tak vyjadrenie denegatia iustitiae (odopretia

spravodlivosti) ako oneskorená spravodlivosť je odopretá spravodlivosť.
33. Keďže právny poriadok Slovenskej republiky upravuje správnu žalobu ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorého iniciácia neodkladá negatívne účinky spochybneného rozhodnutia orgánu verejnej
správy na jeho adresátov, časový aspekt poskytnutia súdnej ochrany je osobitne významný.
Bezodkladné nastúpenie účinkov spochybneného rozhodnutia orgánu verejnej správy a ich vynucovanie

zo strany orgánov verejnej moci by totiž mohlo v konkrétnom prípade priniesť závažné následky,
pre ktoré by sa výsledok súdneho konania s časovým odstupom mohol stať, aj v prípade úspechu,
nepodstatným. Práve z dôvodu zabezpečenia účelu súdneho konania v prípadoch, ak by okamžitý výkon
(autoritatívne vynucovanie) spochybneného rozhodnutia predstavoval hrozbu závažnej/nenapraviteľnej
ujmy, mal správny súd možnosť priznať správnej žalobe odklad vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP.

34. Správny súd sa mýli, pokiaľ pri vyvodzovaní účinkov a zmyslu odkladu vykonateľnosti podľa §
250c ods. 1 OSP vychádza z právnej úpravy odkladného účinku podľa § 185 a § 186 SSP. Ide
totiž o odlišné právne inštitúty. Kasačný súd poukazuje na to, že prijatie odkladného účinku správnej
žaloby reflektovalo práve na záujem zákonodarcu rozšíriť pôvodný koncept odkladu vykonateľnosti. Túto
skutočnosť zákonodarca jasne deklaroval aj v dôvodovej správe k § 186 SSP, podľa ktorej „odkladný

účinok správnej žaloby podľa SSP predstavuje širší inštitút ako bol odklad vykonateľnosti podľa § 250c
ods. 1 OSP. Priznaním odkladného účinku sa totiž pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie
naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení.“35. Už z doteraz uvedeného ako aj zo samotného textu predmetných ustanovení je zrejmé, že odklad
vykonateľnosti a odkladný účinok nie sú identické pojmy, ani to nie sú právne inštitúty s rovnakými
účinkami. Odkladný účinok podľa § 185 a § 186 SSP predstavuje posun oproti odkladu vykonateľnosti

podľa § 250c ods. 1 OSP v tom, že už odkladá všetky (teda nie len niektoré) účinky žalovaného
rozhodnutia.
36. Zmysel a význam odkladu vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP možno vidieť v zabezpečení
efektívnosti a zmysluplnosti súdnej ochrany v konaniach realizujúcich právo podľa čl. 46 ods. 2
Ústavy. Jeho účelom teda je zabrániť tomu, aby okamžitý faktický výkon/autoritatívne vynucovanie

žalovaného rozhodnutia znemožnil poskytnúť efektívnu súdnu ochranu žalobcovi. Inými slovami,
ak by okamžitý nútený výkon/autoritatívne vynucovanie žalovaného rozhodnutia mohlo priniesť
nenapraviteľné následky žalobcovi. Tento inštitút preto poskytuje ochranu len pred faktickým výkonom
- autoritatívnym/mocenským vynucovaním povinností uložených právoplatným rozhodnutím. Odklad
vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP teda nepozastavuje akékoľvek účinky - právne dôsledky
žalovaného právoplatného rozhodnutia. Z tohto dôvodu aj inštitút odkladu vykonateľnosti podľa § 250c

ods.1OSPnepredstavovalanitakintenzívnyzásahdoprincípuprávnejistoty,abysivyžadovalnásledné
časové limitovanie súdneho konania, ako je to v prípade odkladného účinku podľa § 186 ods. 1 v spojení
s § 187 ods. 1 SSP.
37. Kasačný súd pre úplnosť považuje za potrebné dať do pozornosti, že právny inštitút odkladu
vykonateľnosti nepoznala právna úprava len vo vzťahu k rozhodovaniu správnych súdov (§ 250c ods.

1 OSP), ale aj v prípade mimoriadnych opravných prostriedkov v civilnom súdnom konaní. Ide o odklad
vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacím súdom podľa § 243 OSP. Zákonodarca pritom
v § 243 OSP a v § 250c ods. 1 OSP používal rovnaké pojmy.
38. Ústavný súd Slovenskej republiky k predmetnému inštitútu uviedol (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 481/2012 zo dňa 14. februára 2013, publikovaný v Zbierke nálezov

a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 15/2013): „Podľa názoru ústavného súdu
účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom (§ 243 OSP) je iba
ochrana dovolateľa pred exekúciou vedenou (alebo hroziacou) na podklade napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu. Iba vykonanie exekúcie voči dovolateľovi totiž môže spôsobiť nezvratnú stratu
vlastníckeho práva dovolateľa, pretože exekučné predpisy nepripúšťajú navrátenie do pôvodného stavu

(§ 61 Exekučného poriadku). Zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v príslušnej evidencii v prospech
žalobcuvkonaníourčenievlastníckehoprávaaanináslednádispozíciaspredmetomkonaniažalobcom
jeho (ďalším) prevodom takéto následky vo vzťahu k dovolateľovi nespôsobuje a nikdy už zo svojej
povahy nevylučuje možnosť prípadne úspešného dovolateľa domáhať sa navrátenia do pôvodného
stavu. Ústavný súd preto zastáva názor, podľa ktorého prichádza do úvahy, aby dovolací súd podľa §

243 OSP povolil odklad vykonateľnosti iba takého rozhodnutia odvolacieho súdu, na podklade ktorého
možno nariadiť exekúciu...“
39. Odklad vykonateľnosti pritom predstavuje ochranu dočasnú, ktorej trvanie je spojené s priebehom
súdneho konania (mutatis mutandis nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 481/2012
zo dňa 14. februára 2013, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej

republiky pod č. 15/2013). Po jeho skončení účinky odkladu vykonateľnosti odpadajú, a preto v prípade
zamietajúceho rozsudku nastupujú aj všetky dočasne pozastavené následky žalovaného rozhodnutia a
je možné pristúpiť aj k jeho nútenému/autoritatívnemu výkonu. V prípade úspechu účastníka konania,
zrušujúcim rozsudkom zaniká napadnuté rozhodnutie ako aj všetky jeho právne následky.
40. Kasačný súd v súvislosti s dočasnosťou odkladu vykonateľnosti a nástupom odloženej

vykonateľnosti po právoplatnom skončení súdneho konania vo vzťahu k úrokom z omeškania dáva
do pozornosti, že odklad vykonateľnosti má vo svojej podstate povahu zabezpečovacieho procesného
opatrenia (ŠTEVČEK, M.; FICOVÁ, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2012, 965 s. - komentár k § 250C ods. 1 OSP). Aj pre iné zabezpečovacie
opatrenia je typické, že v prípade ich zániku v dôsledku neúspechu v súdnom konaní nastupujú (spätne)

zodpovednostné vzťahy za škody a ujmu, ktorá počas súdneho konania v dôsledku zabezpečovacieho
opatrenia vznikli druhej strane (§ 77 ods. 4 OSP, § 340 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov).
41. Keďže odklad vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP nemá suspenzívny účinok vo vzťahu k
právoplatnosti žalovaného rozhodnutia, platí, že právo či povinnosť uložené žalovaným rozhodnutím

napriek priznanému odkladu vykonateľnosti naďalej existujú. Takýmto žalovaným rozhodnutím priznané
práva však nemožno dočasne autoritatívne/mocensky vynucovať - vykonávať.
42. V rozpore s vyššie uvedeným nie sú ani žalobkyňou akcentované právne názory vyjadrené v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 18/2010 zo dňa 25. mája 2011. Najvyššísúd Slovenskej republiky v predmetnej veci konštatoval, že účinky odkladu vykonateľnosti podľa § 250c
ods. 1 OSP je potrebné v zásade vnímať širšie ako len odklad „exekučnej vykonateľnosti“. Na druhej
stranevšakzdôraznil,žepovolenieodkladuvykonateľnostineznamenápozastavenievšetkýchprávnych

účinkov správneho rozhodnutia. Ide pritom o rozhodnutie, ktoré sa v merite netýkalo vyrubovania úrokov
z omeškania a je vydané pred rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky citovaným v bode 39
tohto rozsudku.
43. Podľa § 68 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane.
44. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní

vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
45. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, rozhodnutie musí obsahovať d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci
s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá
povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie,
aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

46. Podľa § 63 ods. 4 Daňového poriadku lehota plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
47. Podľa § 63 ods. 9 Daňového poriadku doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať
odvolanie, je právoplatné.
48. Podľa § 63 ods. 10 Daňového poriadku rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať

odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.
49. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku
2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo
v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane.
50. Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2019 správca dane

vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku
alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo
splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie

pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %,
pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z
omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do
dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55
alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca

dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z
omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa
počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.
51. V predmetnej veci je podstatné, že rozdiel dane je vyrubený rozhodnutím správcu dane (§ 68 ods.
4 písm. a) a ods. 5 Daňového poriadku), resp. momentom jeho právoplatnosti (§ 63 ods. 9 Daňového

poriadku). Vo výroku vyrubovacieho rozhodnutia správca dane určuje aj lehotu splatnosti vyrubovaného
rozdielu dane - 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 63 ods. 3 písm. d) a ods.
4 Daňového poriadku). V predmetnej veci došlo k momentu splatnosti pred rozhodnutím o odklade
vykonateľnosti. V súlade s § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku tiež možno konštatovať, že úrok z
omeškania je priamym právnym následkom omeškania daňového subjektu.

52. Kasačný súd, aj v nadväznosti na vyššie uvedené východiská a význam odkladu vykonateľnosti,
zdôrazňuje, že podanie správnej žaloby nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu
dane (na existenciu pohľadávky a právnej povinnosti platiť) a ani na jej splatnosť. Priznaním odkladu
vykonateľnosti sa pozastavuje vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia, a teda oprávnenie orgánov
verejnej moci takéto rozhodnutie autoritatívne/mocensky vynucovať - vykonávať. Správca dane tak

nemôže počas súdneho konania, v ktorom bol priznaný odklad vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1
OSP, pristúpiť k výkonu spochybneného rozhodnutia a ani k okamžitému ukladaniu sankcii za jeho
neplnenie(priebežnévyrubovanieúrokuzomeškaniapodľa§156ods.2Daňovéhoporiadku),ktorýmiby
fakticky vynucoval plnenia rozhodnutia s odloženou vykonateľnosťou. Priznanie odkladu vykonateľnosti
však nezakladá právo neplatiť, ako sa mylne domnieva správny súd. Nepozastavuje teda existenciu

pohľadávky a ani jej splatnosť, čo sú rozhodujúce skutočnosti pre vyrubenie úroku z omeškania podľa
§ 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Preto aj počas súdneho konania a aj napriek priznaniu odkladu
vykonateľnosti je žalobca oprávnený plniť vyrubenú pohľadávku, čo však nemá vplyv na existenciu a
vedenie súdneho konania.53. Kasačný súd v tomto smere inšpiratívne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky sp. zn. 4 Afs 35/2015 zo dňa 8. júla 2015 pri obdobnej právnej úprave (obdobne tiež
necitované rozhodnutie sp. zn. 5 Afs 29/2015 zo dňa 18. septembra 2015):

„[34] K této námitce stěžovatele Nejvyšší správní soud uvádí, že přiznání odkladného účinku žalobě proti
rozhodnutísprávníhoorgánuměnípoměrymeziúčastníkyřízenívtomsměru,žeodkládáúčinkyžalobou
napadeného správního rozhodnutí, které tak v důsledku přiznání odkladného účinku není vykonatelné.
Přiznání odkladného účinku je tedy procesní institut, který pouze dočasně odkládá (a chrání před) účinky
napadeného správního rozhodnutí a způsobuje, že po dobu přiznání odkladného účinku nedochází

ke změně právních poměrů účastníků řízení. Přiznání odkladného účinku pozastavuje ty účinky
napadeného správního rozhodnutí, které z povahy věci pozastavit lze (tj. uložené právní povinnosti nelze
vynucovat, přiznaná oprávnění nelze uplatňovat, odejmutá oprávnění zůstávají zachována, atd.). To
všaknicneměnínatom,žetakovétosprávnírozhodnutístáleexistujeavsouladusprincipempresumpce
správnosti správních aktů (podle kterého se má za to, že správní akt je zákonný a správný, a to až
do okamžiku, kdy příslušný orgán zákonem předvídanou formou prohlásí správní akt za nezákonný a

zruší jej), je tudíž možno a nutno přihlížet k jeho obsahu a vycházet ze skutečností v něm uvedených.
Rozhodnutí o přiznání odkladného účinku ostatně nepředjímá výsledek řízení samotného. Žalovaný
tudíž nepochybil, pokud ve svém rozhodnutí vycházel z existence rozhodnutí o stanovení odvodu za
porušení rozpočtové kázně stěžovatelem. Je mimoto zřejmé, že § 44a odst. 8 zákona o rozpočtových
pravidlech nestanoví podmínku pravomocného a vykonatelného rozhodnutí o stanovení odvodu za

porušení rozpočtové kázně jako nutný předpoklad pro vydání platebního výměru na penále, respektive
pro rozhodnutí o odvolání proti takovému platebnímu výměru. Podmínkou je, že porušitel rozpočtové
kázně byl v prodlení s odvodem, což v dané věci bylo splněno, a to bez ohledu na usnesení o přiznání
odkladného účinku žalobě proti rozhodnutí o stanovení odvodu a bez ohledu na vykonatelnost takového
rozhodnutí o stanovení odvodu. Nejedná se ani o opatření směřující k výkonu rozhodnutí o stanovení

odvodu za porušení rozpočtové kázně. Nejvyšší správní soud proto dospěl k závěru, že důvodná není
ani tato námitka stěžovatele.“
54. Úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku predstavuje osobitný typ sankcie za
neplnenie daňovej povinnosti v určených lehotách. Jeho účelom je dodatočné odškodnenie fiskusu za
oneskorené plnenie daňovej pohľadávky, resp. za potenciálnu stratu hodnoty pohľadávky v dôsledku

oneskoreného plnenia, resp. v dôsledku plynutia času. A to aj v prípade, ak ide o plynutie času
počas vedenia neúspešného súdneho konania. Keďže vyrubenie úroku z omeškania v prípade, ak
bol voči vyrubovaciemu rozhodnutiu priznaný odklad vykonateľnosti, nastupuje až po neúspešnom
ukončení súdneho konania, kasačný súd vo vzťahu k určovaniu jeho výšky (odo dňa splatnosti vyrubenej
pohľadávky do dňa plnenia) nepovažuje tento následok za okamžitý následok rozhodnutia o vyrubení

rozdielu dane, ktorý by mal byť v dôsledku odkladu vykonateľnosti definitívne nielen odložený (do konca
súdneho konania), ale de facto aj zrušený - odpustenie úrokov z omeškania za celú dobu súdneho
konania. A to napriek neúspechu žalobkyne v súdnom konaní, teda v prípade nedôvodnosti jej žaloby.
55. Kasačný súd považuje za potrebné pre úplnosť poukázať aj na obdobný prístup Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky k úrokom z omeškania za dobu odkladného účinku správnej žaloby

v daňových veciach pri obdobnej právnej úprave vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 8 Asf 348/2019 zo dňa
29. septembra 2021 (rovnako tiež predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 22
Af 46/2017 zo dňa 13. novembra 2019, publikované v Sbírke rozhodnutí Nejvyššího správního soudu
Českej republiky pod č. 4256/2021):
„[21] Spornou otázkou ve věci je především to, jaké právní účinky má přiznání odkladného účinku žalobě.

Nejvyšší správní soud i Ústavní soud shodně uvádí, že pokud je žalobě přiznán odkladný účinek, nelze
vynucovat žalobou napadeným aktem uložené povinnosti a odejmutá oprávnění zůstávají zachována.
Jak je uvedeno výše, Nejvyšší správní soud se v rozhodnutí čj. 5 Afs 26/2015-68 zabýval výší penále
z prodlení s úhradou platební povinnosti. Dospěl přitom k závěru, že „…po dobu přiznání odkladného
účinku nedochází ke změně právních poměrů účastníků řízení. Přiznání odkladného účinku pozastavuje

ty účinky napadeného správního rozhodnutí, které z povahy věci pozastavit lze. V nyní projednávané
věci jde o výši úroku z prodlení. Svou povahou jde tedy o velmi blízké instituty a závěry Nejvyššího
správního soudu jsou tak aplikovatelné.
[22] Pro vyměření úroku z prodlení zákon nestanoví jako podmínku pravomocné a vykonatelné
rozhodnutí o vyměření daně (cla), ale pouze to, že je daňový subjekt v prodlení se zaplacením splatné

daně. Krajský soud správně dovodil, že úrok z prodlení není přímým následkem rozhodnutí o vyměření
cla, ale přímým následkem prodlení. Lhůta pro splatnost zároveň již uběhla a přiznáním odkladného
účinku tak nemohlo dojít k jejímu odsunu, pouze nebylo možné nesplacené clo, stejně jako úrok
z prodlení, po dobu účinnosti odkladného účinku vymáhat. To ale nemůže nic změnit na tom, žestěžovatelka byla s úhradou v prodlení. Ze zákona tedy vznikla stěžovatelce povinnost uhradit rovněž
úrokzprodlení.Správnímuorgánupřitomnenáležímožnostrozhodnoutotom,zdaúrokvyměříčinikoliv.
Krajský soud tedy v souladu s dřívějšími závěry Nejvyššího správního soudu správně dospěl k závěru,

že přiznáním odkladného účinku žaloby se pozastavují jen ty účinky, které v konkrétním okamžiku ještě
pozastavit lze. V době, kdy soud přiznal odkladný účinek žalobě proti rozhodnutí o doměření cla, však
již nebylo možno přerušit či stavět běh lhůty pro jeho splatnost, která skončila již o půl roku dříve. S tímto
závěrem se Nejvyšší správní soud ztotožnil.“
56. Ústavný súd Českej republiky v nadväznosti na vyššie uvedené dodal (rozhodnutie Ústavného súdu

Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 3187/21 zo dňa 18. januára 2022):
„18. Správní soudy uvedly, že pro vyměření úroku z prodlení zákon nestanoví jako podmínku
pravomocné a vykonatelné rozhodnutí o vyměření daně (cla), ale pouze prodlení daňového subjektu
s úhradou, a dovodily, že úrok z prodlení není přímým následkem rozhodnutí o vyměření cla, nýbrž
přímým následkem prodlení. Ústavní soud shledal, že správní soudy dovodily, že není dán natolik úzký
vztah mezi rozhodnutím o vyměření cla a úroky z prodlení na to, aby šlo úroky z prodlení podřadit pod

kategorii účinků napadeného rozhodnutí ve smyslu § 73 odst. 3 s. ř. s., které se přiznáním odkladného
účinku pozastavují. Jde o srozumitelný výklad, který reflektuje souvztažnost mezi jednotlivými zákony
(zejména zákonem o správě daní a poplatků a soudním řádem správním), do něhož Ústavnímu soudu
nepřísluší zasahovat
19. Dále lze poukázat na to, že daňový subjekt může využít žádost o povolení posečkání úhrady daně

nebo rozložení její úhrady na splátky (§ 60 zákona o správě daní a poplatků, § 156 zákona č. 280/2009
Sb., daňový řád, ve znění pozdějších předpisů) [v právnom poriadku Slovenskej republiky ide o odklad
platenia dane a povolenie splátok podľa § 57 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku; pozn. kasačného
súdu]. Podmínky pro vyhovění takové žádosti mají velký průnik s podmínkami pro přiznání odkladného
účinku správní žalobě (zejména v tom, že posečkání či povolení splátek lze povolit, bylo-li by neprodlené

zaplacení spojeno pro daňový subjekt s vážnou újmou). Povolení posečkání je spojeno s povinností
platit úrok z posečkané částky (§ 60 odst. 6 zákona o správě daní a poplatků a § 253 odst. 4 daňového
řádu), jehož výše je však stanovena výrazně níže než úrok z prodlení (podle § 253 odst. 4 daňového řádu
nesmí přesáhnout polovinu výše úroku z prodlení, podle § 60 odst. 6 zákona o správě daní a poplatků
činil úrok z odložené částky repo sazbu zvýšenou o 7 procentních bodů, kdežto úrok z prodlení činil repo

sazbu zvýšenou o 14 procentních bodů podle § 63 odst. 3 daného zákona). Také s posečkáním daně
je spojen úrok, neboť v základu tohoto právního institutu stojí ekonomická myšlenka o ceně peněz, tj.
není-li daň poukázána v řádném termínu pro její úhradu, vystupuje úrok jako paušalizovaná náhrada
za prostředky, které musí veřejné rozpočty získávat z jiných zdrojů. Ústavní soud tak zohlednil, že i
přesto, že správní soudy shledaly, že odkladný účinek žaloby ve věci rozhodnutí o vyměření cla nemá

vliv na vznik povinnosti platit úroky z prodlení s úhradou tohoto cla, právní řád nabízí možnost (žádost
o posečkání daně), jak může daňový subjekt, který splňuje příslušné zákonné podmínky, zvrátit vznik
povinnosti platit úroky z prodlení a nahradit jí úroky z posečkané částky, které jsou výrazně nižší. Za této
situace nespatřuje Ústavní soud v závěru správních soudů, že odkladný účinek žaloby neměl vliv na
vznik povinnost platit úroky z prodlení (krom nemožnosti tyto úroky z prodlení po dobu trvání odkladného

účinku vymáhat, což však neovlivňuje jejich vznik), ústavněprávní deficit.“
57. Kasačný súd sa s ohľadom na vyššie uvedené stotožnil so sťažovateľom v tom, že úrok z omeškania
podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku má byť po ukončení pre žalobkyňu neúspešného súdneho
konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, v ktorom bol priznaný odklad
vykonateľnosti, vyrubený aj za dobu neplnenia daňovej povinnosti počas trvania odkladu vykonateľnosti.

58. Obiter dictum dáva kasačný súd do pozornosti sťažovateľa skutočnosť, že pre rozhodnutie
kasačného súdu v predmetnej veci bol dôležitý aj (nielen) rozdiel medzi odkladom vykonateľnosti podľa
§ 250c ods. 1 OSP a odkladným účinkom podľa § 185 a nasl. SSP (body 34 až 36 tohto rozsudku). Toto
rozhodnutie preto neprejudikuje prístup kasačného súdu k vyrubovaniu úrokov z omeškania za dobu
odkladného účinku podľa § 185 a nasl. SSP. Kasačný súd vo všeobecnosti nespochybňuje legitímnu

snahu sťažovateľa o nahradenie straty hodnoty finančných prostriedkov štátneho rozpočtu v dôsledku
plynutia času z dôvodu vedenia neúspešného správneho súdneho konania daňovým subjektom. Táto
by však mala nájsť odozvu aj v legislatívnom texte. Súvisiace problémy totiž môže vyriešiť legislatívna
úprava Daňového poriadku, ktorá by účinky a následky odkladného účinku priznaného vo veci daní
stotožnila s odkladom platenia dane (§ 57 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku), s čím by súvisel aj úrok z

odkladu platenia dane (§ 57 ods. 5 Daňového poriadku). Inšpiratívne poukazuje kasačný súd na právnu
úpravu Českej republiky - § 157a zákona č. 280/2009 Sb. Daňový řád.
V. Záver59. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačné sťažnosti sťažovateľa boli
dôvodné a napadnuté rozsudky správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto napadnuté rozsudky správneho súdu zrušil a vec vrátil

Správnemu súdu v Bratislave (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Bratislave v oblasti správneho
súdnictva - § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov) na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.
60. V ďalšom konaní sa Správny súd v Bratislave vysporiada s ďalšími žalobnými námietkami žalobkyne,
pričom pri riešení právnej otázky riešenej v tomto rozsudku je správny súd názorom kasačného súdu

viazaný (§ 469 SSP). V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného
konania (§ 467 ods. 3 SSP).
61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 2:1
(§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP). K rozsudku sa pripája odlišné stanovisko sudkyne JUDr.
Anity Filovej (§ 465 SSP).
1. Aký je účel dočasnej ochrany poskytovanej v správnom súdnictve? To je otázka, ktorá potrápila

senát č. 8 pri opakovaných diskusiách o právnej problematike riešenej v oponovanom rozsudku. Táto
problematika je však zásadná. Dotýka sa podstaty súdnej ochrany poskytovanej v správnom súdnom
konaní. Je zásadnejšia o to viac, že sa dotýka poskytovania predbežnej (dočasnej ochrany) v správnom
súdnictve, čo je oblasť nie úplne detailne preskúmaná právnou vedou a nami, sudcami.
2. Pretože som toho názoru, že kasačné sťažnosti žalovaného mali byť zamietnuté, a to vzhľadom na

to, že účinky dočasnej ochrany poskytovanej v správnom súdnictve mali byť vyložené inak, ako uvádza
väčšina senátu, pripájam k tomuto rozsudku, s úctou k erudovanému stanovisku mojich kolegov, ale s
nesúhlasom s ich názormi, odlišné stanovisko.
***
3. Úvodom neuškodí uviesť, že poskytovanie dočasnej ochrany zo strany súdneho orgánu je v iných

jurisdikciách častokrát vyhradená na to špecializovaným sudcom, čím je zvýraznená jej osobitná
dôležitosť. To platí napr. aj pre Súdny dvor Európskej únie, kde je jeden (iba jeden) sudca (podpredseda
Súdnehodvora)poverenýrozhodovaťotomtotypesúdnejochrany[čl.160až166Rokovaciehoporiadku
Súdneho dvora v spojení s čl. 1 rozhodnutia Súdneho dvora 2012/671/EÚ z 23. októbra 2012 o súdnej
funkcii podpredsedu Súdneho dvora (Ú. v. EÚ L 300, s. 47] alebo pre Európsky súd pre ľudské práva,

kde sú touto agendou spravidla poverení iba niektorí sudcovia (Pravidlo 39 ods. 4 Rokovacieho poriadku
Európskeho súdu pre ľudské práva). Ide teda celkom zjavne o osobitnú právnu disciplínu, ktorá si
vyžaduje vyhradenie primeraného časového priestoru na posúdenie dôvodov, pre ktoré niekto žiada o
poskytnutie takejto ochrany, a nejde len čisto o „pomimo“ prebiehajúce konanie, ktoré je doplnkové k
hlavnému konaniu.

4. Možnosť poskytovať dočasnú súdnu ochranu je nepochybne komponentom práva na efektívnu súdnu
ochranu, v duchu zásady, že neskorá spravodlivosť nie je žiadnou spravodlivosťou (justice delayed is
justice denied). Uvedené sa podľa mňa nevzťahuje len na celkovú dĺžku správneho súdneho konania,
ale i na dostupnosť prostriedkov dočasnej súdnej ochrany v očakávaní meritórneho konania o správnej
žalobe, ktoré z povahy veci nemôže spravidla prebehnúť do niekoľkých dní či týždňov. Ak by nedošlo

v odôvodnených prípadoch k poskytnutiu dočasnej súdnej ochrany v správnom súdnictve, pozitívny
výrok o žalobe by už pre žalobcu nemusel mať žiaden význam. Preto i dostupné typy dočasnej ochrany
poskytovanej v správnom súdnictve musia byť vykladané tak, aby nebránili efektívnej správno-súdnej
ochrane.
5. V tomto smere zvýrazňujem, že v prípade žalobcu nejde o nejakú špekuláciu. Bol to práve a

jedine správny súd, ktorý na podklade žaloby priznal odklad vykonateľnosti napádanému rozhodnutiu.
Žalobca mohol v tomto smere jedine argumentovať, nemohol správny súd prinútiť k poskytnutiu
dočasnej ochrany. Avšak nezávislý a nestranný súd v konaní, ktorého výsledkom bolo priznanie odkladu
vykonateľnosti samostatným uznesením, rozhodol, že sú splnené podmienky na poskytnutie takéhoto
typu dočasnej súdnej ochrany. Nemožno predpokladať, že by k takejto svojej právomoci pristupoval

správny súd ľahkovážne alebo že by priznával odklad vykonateľnosti „len tak“.
6. Ďalej potrebujem zdôrazniť, že funkciou správneho súdnictva je poskytovať právnu ochranu
jednotlivcovi proti orgánom verejnej moci. Preto porovnávanie správneho súdnictva s civilným
súdnictvom väčšinou senátu nepovažujem za vhodné.
7. Pokiaľ teda väčšina senátu v oponovanom rozsudku odkazuje na judikatúru týkajúcu sa civilných

súdnychkonaní,paralelamedzicivilnýmsúdnymsystémomasprávnymsúdnymsystémompodľamôjho
názoru nemôže platiť. Práve a len správne súdnictvo je jadrom existencie nezávislej súdnej moci v
rámci systému trojdelenia verejnej moci. Jeho úlohou je kontrolovať exekutívu referencovaním jej aktovvoči zákonom a Ústave. Civilné spory o právo môžu rozhodovať súdy, ale nemusia; mnoho otázok je
vyhradených aj iným orgánom (napr. orgánom katastra nehnuteľností).
8. Vychádzajúc z toho, že odklad vykonateľnosti je závažným, špecializovaným aktom správneho súdu,

ktorý nie je nárokovateľný, uvažujem nad tým, aké právne účinky má mať odklad vykonateľnosti, a to
so zreteľom na funkciu správneho súdnictva.
9. Zastávam názor, že pojem „vykonateľnosť“ uvedený v Občianskom súdnom poriadku v ustanoveniach
o správnom súdnictve je pojmom autonómnym a nie je možné ho zamieňať s vykonateľnosťou ako
pojmom v iných súdnych systémoch, nepríbuzných typom poskytovanej ochrany správnemu súdnictvu.

Možnosť nariadiť odklad vykonateľnosti predstavuje spôsob, akým správny súd mohol poskytovať
dočasnú ochranu v správnom súdnictve. Nie však len ochranu proti bezprostrednej (faktickej) realizácii
žalobou napadnutého správneho aktu, ale i ochranu proti jeho iným právnym účinkom.
10. Podľa môjho názoru, opak netvrdí ani väčšinou citovaná vec sp. zn. 6 Sžf 18/2010, rozhodnutá v
Správnom kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, hoci táto vec nie celkom presne definuje, aké
účinky sú dotknuté odkladom vykonateľnosti a aké nie. V každom prípade toto citované rozhodnutie

výslovne argumentuje, že s pojmom vykonateľnosti len ako exekučnej vykonateľnosti správneho
rozhodnutia v správnom súdnictve si „vystačiť nemožno“. Ďalej uvádza, že „[ž]alobcovi totiž nie vždy ide
iba o odklad exekúcie, ale častokrát o odloženie iných právnych účinkov správneho rozhodnutia“. Záver
senátu vo veci sp. zn. 6 Sžf 18/2010 je zrejmý: „Podľa názoru odvolacieho súdu sa súdom povolený
odkladný účinok žaloby podanej na súde vzťahuje na právny stav založený napadnutým správnym

rozhodnutím so všetkými právnymi konzekvenciami, a nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť.“
11. Máme teda k dispozícii súdne rozhodnutie vrcholného orgánu správneho súdnictva, ktoré pojem
„odklad vykonateľnosti“ vykladá inak, ako je prípadne vykladané v civilnom súdnictve. Aj preto nie je
dôvod odkazovať na civilnú judikatúru a prax civilných súdov.
12. Prístup senátu vo veci sp. zn. 6 Sžf 18/2010 je vhodnejší o to viac, že v správnom súdnictve môže

byť potrebné poskytovať i dočasnú ochranu proti takým aktom výkonu verejnej správy, ktoré nemajú
bezprostrednú exekučnú vykonateľnosť, ale majú aj iné právne účinky (zakazujúce, oprávňujúce).
Typicky ide o stavebné povolenie či odobratie vodičského oprávnenia, alebo neudelenie oprávneného
pobytu na území. Podľa môjho názoru neplatí, že by počas účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
nebolo možné poskytovať žalobcom dočasnú ochranu proti takýmto typom správnych aktov.

13. Navyše odklad vykonateľnosti ako pojem verejnoprávnej súdnej ochrany sa nevyskytoval iba v
Občianskom súdnom poriadku upravujúcom konanie pre správnym súdom. Aj iný súd poskytujúci
verejnoprávnu ochranu mal k dispozícii rovnako znejúci typ dočasnej (verejno-)právnej ochrany. Ide o
Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý podľa bývalého znenia zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov mal tiež k dispozícii

právomoc, podľa ktorého (§ 52 ods. 2): „Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom
opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným
osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné

práva alebo slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného
právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.“
14. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane toto ustanovenie aplikoval na preskúmavané akty, pri
ktorých nie je možné vôbec hovoriť o ich „exekučnej vykonateľnosti“ a vzhľadom na ich verejnoprávnu

a častokrát i politickú povahu na ne nie je možné vzťahovať „civilné“ pojmy účinkov súkromnoprávnych
úkonov.
15. Tak napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 171/05 zo 14. júla 2005 Ústavný súd Slovenskej
republiky odložil vykonateľnosť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol udelený
súhlas prezidentovi s ratifikáciou medzinárodnej zmluvy. Rovnako uznesením sp. zn. II. ÚS 5/03 z

15. januára 2003 bola odložená vykonateľnosť uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky o podaní
návrhu kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezidentovi, pričom Ústavný
súd Slovenskej republiky v odôvodnení uviedol: „Odklad vykonateľnosti znamená, že do právoplatného
rozhodnutiaústavnéhosúduvovecisamejprezidentSlovenskejrepublikynemôževymenovaťkandidáta
navrhovanéhoSúdnouradouSlovenskejrepublikyzapredseduNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky“.

16. V uznesení sp. zn. I. ÚS 238/04 z 15. decembra 2004 Ústavný súd Slovenskej republiky
odložil vykonateľnosť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol zvolený do funkcie
predseda Najvyššieho kontrolného úradu; v odôvodnení uviedol, že: „odloženie vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky v okolnostiach prípadu znamená, že aždo právoplatného rozhodnutia vo veci samej (alebo skoršieho zrušenia dočasného opatrenia podľa §
52 ods. 3 a 4 zákona o ústavnom súde) nemožno uviesť do funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného
úradu Slovenskej republiky“. V tejto veci ústavnej sťažnosti napokon nebolo vyhovené, no Ústavný súd

uviedol, že „[k]eďže ústavný súd vykonateľnosť uznesenia národnej rady č. 1383 zo 7. decembra 2004
a č. 1384 zo 7. decembra 2004 odložil do právoplatnosti rozhodnutia o ústavnej sťažnosti podanej v
týchto veciach, samostatne nebolo potrebné o zrušení týchto uznesení rozhodnúť. Funkčné obdobie
novozvoleného predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu začne plynúť ich uvedením
do funkcie.“.

17. Ústavný súd Slovenskej republiky rovnako opakovane odložil vykonateľnosť rozsudkov Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky ako správneho súdu, ktoré sa bezprostredne netýkali, resp. nemali dopad v
podobe exekvovateľného plnenia (napr. uznesenie sp. zn. I. ÚS 223/09 zo 17. augusta 2009 - vydanie
integrovaného povolenia; uznesenie sp. zn. IV. ÚS 308/2011 z 27. júla 2011 - zrušenie predĺženia
doplnkovej ochrany; uznesenie sp. zn. II. ÚS 480/2014 z 30. júla 2014 - udelenie trvalého pobytu
cudzincovi). V prípade rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým či už potvrdil napadnutý

rozsudok krajského súdu ako správneho súdu či menil napadnutý rozsudok krajského súdu a sám
žalobu zamietal, alebo sám rušil žalobou napádané správne akty, nemožno hovoriť o ich bezprostrednej
„exekučnej vykonateľnosti“.
18. Na vyššie uvedené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky poukazujem z toho dôvodu,
že vidím výrazné podobnosti medzi Ústavným súdom Slovenskej republiky a správnym súdnictvom, keď

jedna aj druhá sústava poskytuje ochranu jednotlivcovi proti aktom výkonu verejnej moci. Taktiež súdna
ochrana poskytovaná Ústavným súdom Slovenskej republiky a správnymi súdmi si je obsahovo bližšia,
než je súdna ochrana poskytovaná civilnými súdmi. Akty preskúmavané Ústavným súdom Slovenskej
republiky nemusia mať exekučný rozmer vykonateľnosti (exekúcia podľa Exekučného poriadku či výkon
rozhodnutia podľa Správneho poriadku a pod.), ale napriek tomu vyvolávajú právne účinky a spôsobujú

právne následky. Rovnako je tomu tak i v správnom súdnictve.
19. Vo svetle týchto úvah som dospela k záveru, že vo vzťahu k omeškaniu na strane žalobcu je potrebné
účinky odkladu vykonateľnosti vykladať širšie, než ich vykladá väčšina senátu. Podľa mojej mienky
účinky odkladu vykonateľnosti spôsobujú, že právna povinnosť plniť na základe administratívneho
rozhodnutia (minimálne dočasne) ako by neexistuje, a to až do momentu, kým neobživne zamietnutím

žaloby. Keďže žalobca nemal právnu povinnosť plniť na základe ním žalobou napadnutých správnych
rozhodnutí, ktorých účinky boli „zmrazené“ práve priznaním odkladu vykonateľnosti, nemohol byť počas
tejto doby s plnením si svojej povinnosti ani v omeškaní. Preto podľa môjho názoru nemal byť úrok z
omeškania počítaný aj za obdobie priznaného odkladu vykonateľnosti vyrubovacích rozhodnutí, ktoré
sa skončilo právoplatným zamietnutím žalôb. Navyše je pre mňa pri prijatí tohto záveru zásadné, že

Daňový poriadok neupravuje úrok z omeškania pre prípad, keď bol správnej žalobe priznaný odklad
vykonateľnosti, respektíve odkladný účinok správnej žaloby, teda zákonodarca zjavne nerozlišuje medzi
absolútnou absenciou rešpektu k právoplatnému vyrubovaciemu rozhodnutiu a situáciou, keď sa daňový
subjekt môže domnievať, že nemusí plniť, pretože mu správny súd poskytol dočasnú ochranu Ja na
rozdiel od väčšiny senátu, v posudzovanej veci, nevidím rozdiel medzi odkladom vykonateľnosti a

priznaním odkladného účinku správnej žalobe.
20. Väčšina senátu však prijala opačný záver a v bode 57 oponovaného rozsudku skonštatovala, že úrok
z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku má byť po ukončení neúspešného súdneho
konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane vyrubený aj za dobu neplnenia
daňovej povinnosti počas trvania odkladu vykonateľnosti, a to aj s poukazom na citovanú judikatúru

českého Nejvyššího správního soudu.
21. Nespochybňujem, že v praxi kasačných senátov je bežné, že sa inšpiratívne vychádza i z českej
judikatúry, naviac aj ja sama si častokrát pri koncipovaní rozhodnutí vo veciach, v ktorých som sudkyňa
spravodajkyňa, takýmto spôsobom pri argumentovaní pomáham. Česká judikatúra je síce inšpiratívna,
avšak nie je záväzná. Vzhľadom na môj opačný názor v danej veci sa so závermi českých správnych

súdov nestotožňujem. V tejto súvislosti však musím dodať, že i česká odborná spisba (i keď nie
judikatúra, čo uznávam) pracuje i s tým výkladom, že dôsledkom priznania odkladného účinku žalobe
je pozastavenie všetkých účinkov napadnutého správneho aktu (por. KÜHN, Z., KOCOUREK, T. a kol.:
Soudní řád správní. Komentář. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, s. 580. ISBN 978-80-7598-479-1).
22. Keď sme už na českej nôte, musím upozorniť na to, že s účinnosťou od 1. januára 2021 bolo

do českého Daňového poriadku (zákon č. 280/2009 Sb.) doplnené „posečkání“ s platením dane, v
prípade, ak bol priznaný odkladný účinok žalobe v súvislosti s vyrubením dane v rámci správneho
súdnictva alebo pre Ústavným súdom. Konkrétne je platenie dane je „posečkáno“, a to odo dňa priznania
odkladného účinku žaloby až do dňa, keď rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť (§ 157a). Natoto ustanovenie nadväzuje ustanovenie § 253 odt. 4 Daňového řádu upravujúce „Úrok z posečkané
částky“, v zmysle ktorého výška úroku v takomto prípade zodpovedá polovici úroku z omeškania. Do 1.
januára 2021 ani český Daňový poriadok pravidlá vzťahujúce sa k výpočtu úroku z omeškania v prípade

priznania odkladného účinku žalobe výslovne neupravoval, podobne ako náš Daňový poriadok. Len pre
porovnanie, ročný úrok z omeškania podľa v danej veci aplikovaného § 156 ods. 2 Daňového poriadku
zodpovedá minimálne 15 % zo sumy daňového nedoplatku, na rozdiel od českej právnej úpravy, ktorá
počíta s polovicou úroku z omeškania. Týmto chcem povedať, že český právny poriadok (na ktorého
úpravu sa prostredníctvom citovaného rozhodnutia Nejvyššího správního soudu sp. zn. 8Asf 348/2019 z

29. septembra 2021 odvoláva väčšina senátu), zjavne vníma, že nezaplatenie dlžnej čiastky daňovému
orgánu v dôsledku priznania dočasnej súdnej ochrany správnym súdom má kvalitatívne iný rozmer ako
„drzé“ nezaplatenie dane daňovým subjektom bez ďalšieho. Pokiaľ sa väčšina senátu odvoláva na českú
judikatúru bez zohľadnenia tohto aspektu, nejde o úplne udržateľné prirovnanie.
23. Taktiež si dovolím upozorniť na to, že konanie o správnej žalobe žalobcu proti vyrubovacím
rozhodnutiam správcu dane prebiehalo aj po 30. júni 2016, teda aj za účinnosti Správneho súdneho

poriadku. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa preto aj na konanie o správnej žalobe
žalobcu proti vyrubovacím rozhodnutiam správcu dane začal vzťahovať Správny súdny poriadok, a to
vrátene jeho § 184 a nasl. Ak by aj bola pravdivá argumentácia väčšiny senátu, že § 250c ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku je konštruovaný úzko (obmedzene len na „exekučnú“ vykonateľnosť),
tak potom je nesporne § 185 SSP textuálne konštruovaný širšie než § 250c ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku a z takejto širšej ochrany mal benefitovať i žalobca, a to až do momentu právoplatného
zamietnutia jeho žaloby rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 48/2016 z 30.
mája 2017.
24. Na záver musím uviesť, že nedokážem akceptovať, a to práve pre potrebu efektívnej súdnej ochrany
jednotlivca proti moci, že žalobca v tejto veci si podaním žaloby vlastne zhoršil svoju pozíciu. Keby

nepožiadaloodkladvykonateľnosti,nebolbypovinnýplatiťúrokzomeškaniavtakejvýške,akánakoniec
nastala. V konečnom dôsledku si žalobca vlastne priťažil, keď (úspešne) žiadal správny súd o odklad
vykonateľnosti správnej žaloby, než keby dlžnú sumu na dani fisku hneď zaplatil a čakal, ako dopadne
správno-súdne konanie o jeho žalobe. Naviac, žalobca o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vo výške
minimálne 15 % ročne z vyrubenej dane aj za obdobie priznania odkladu vykonateľnosti správnej

žalobe, v prípade ak bude v konaní neúspešný, nemal a nemohol v dobrej viere mať vedomosť, čo
rovnakoovplyvnilomojerozhodnutievdanejveci(následoknázoruväčšinysenátumôžebyťvniektorých
prípadoch pomerne tvrdý).
25. Už len na dôvažok uvádzam, že aj keby som bola v omyle s mojím názorom, pokiaľ ide o účinky
odkladu vykonateľnosti, tak možno uznať, že odkladný účinok podľa Správneho súdneho poriadku

je nastavený už vyslovene ako taký, ktorým sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy (§ 186 ods. 1 Správneho súdneho poriadku),
nie iba jeho „vykonateľnosť“. Zákonodarca nesporne reflektoval na potrebu efektívnej správno-súdnej
i dočasnej ochrany.
26. Ústavnoprávne však podľa mojej mienky nie je obhájiteľné pripustiť, že dočasná ochrana

poskytovaná za režimu Občianskeho súdneho poriadku by mala byť slabšia než tá, ktorá je poskytovaná
za režimu Správneho súdneho poriadku, keď ústavné východiská správno-súdnej ochrany zostali
nezmenené (čl. 46 ods. 2 Ústavy). Je dočasná ochrana v správnom súdnictve podriadená úvahe
zákonodarcu, ako ju textovo nakonfiguruje, alebo podlieha ústavným príkazom, aby bola efektívna? Ak
dnes už znenie úpravy odkladného účinku v Správnom súdnom poriadku vyhovie ústavnej požiadavke

efektívnej správno-súdnej ochrane, znamená to, že úprava odkladu vykonateľnosti v Občianskom
súdnom poriadku v oblasti správneho súdnictva bola potenciálne ústavne problematická? Myslím
si, že odpoveď na tieto dve otázky je záporná, pričom k zápornej odpovedi na druhú z nich sa je
potrebnédopracovaťivýkladompojmu„odkladvykonateľnosti“vObčianskomsúdnomporiadkuvoblasti
správneho súdnictva tak, ako je prezentovaný v tomto odlišnom stanovisku.

27. Podľa mojej mienky nesvedčí efektívnej správno-súdnej ochrane taký výklad jej jednotlivých
inštitútov, ktorý má potenciál odrádzať (por. chilling effect) potenciálnych žalobcov od ich využitia, resp.
ich (úspešného) domáhania sa. To je možná odpoveď na mnou položenú otázku z úvodu tohto odlišného
stanoviska: poskytovanie dočasnej správno-súdnej ochrany nemá priniesť žalobcovi zhoršenie jeho
pozície, než ktorú mal v čase podávania správnej žaloby.

***
28. Pre všetky tieto dôvody som mala za to, že kasačné sťažnosti sťažovateľa mali byť zamietnuté.
Keďže som nesúhlasila s výrokom oponovaného rozsudku a s právnym riešením zvoleným väčšinou
senátu v odôvodnení, musela som hlasovať proti prijatiu oponovaného rozsudku. Vzhľadom nazásadnosť posudzovanej právnej otázky som rovnako považovala za potrebné svoje odlišné stanovisko
prezentovať aj písomne jeho pripojením k oponovanému rozsudku.
29. S rešpektom preto nesúhlasím s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3 Sfk 96/2022 z 27. februára 2024.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.