Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Martin Baločko
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/15/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222011064
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7222011064.9
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr.
Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí dňa 26.marca 2024 , v trestnej veci
proti obžalovanému A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn.K2- 0T/173/2022 zo dňa
13.9.2023 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Mestský súd Košice sp.zn. K2-0T/173/2022 zo dňa 13.9.2023 podľa § 258
písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného A. B. , nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XX, spod
obžaloby Okresného prokurátora Košice II sp. zn. pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Tr.. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 22.08.2022 v čase o 17.30 hod. v rodinnom dome v Košiciach - Barci na ulici Zinkovej 16 sa vyhrážal
svojej sestre A. F. a svojej matke A. B., slovami „Zabijem vás a potom podpálim dom" a pritom škrtal
zapaľovačom, čím u poškodených A. F. a A. B. svojimi vyhrážkami vzbudil dôvodnú obavu o ich
život a zdravie a že svoje vyhrážky uskutoční, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že Mestský súd Košice svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe
doplneného dokazovania, prehodnotenia dôkazov v rámci pokynov odvolacieho súdu mal súd za to,
že pri dopočutí poškodenej F. nedošlo k vyvráteniu obhajoby obžalovaného, že ku skutku nedošlo,
svedkyňa sa vyjadrila, že sa jednalo o to, aby sa mohol dom po otcovi odpredať a že aj keď mala
nezhody s bratom aj v minulosti, nebála sa ho. Nebolo teda bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že by obžalovaný svojím konaním po stránke subjektívnej aj objektívnej naplnil potrebné zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písmeno b) Tr. zák.,
keď sa mal vyhrážať zabitím chránenej osobe v zmysle § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák. tak, ako
má na mysli Trestný zákon. S prihliadnutím na tieto skutočností súd postupoval v zmysle zásady „in
dubio pro reo" a obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písmeno a) Tr. por., t. j., že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Je toho názoru, že Mestský súd Košice nepostupoval pri vydaní oslobodzujúceho rozsudku správne. Z
vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v
obžalobe právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke.Obžalovaný A. B. spáchanie skutku poprel. Uviedol, že dňa 22.08.2022 šiel do práce do firmy KOVMET
Slovakia, s.r.o., kde pracoval asi jednu hodinu a potom bol poslaný domov majiteľom firmy z dôvodu,
že nie je v ten deň toľko práce. Cestou domov si kúpil v potravinách pol litra vodky, ktorú doma pomaly
popíjal. V priebehu dňa si šiel kúpiť ešte jednu pollitrovú fľašu alkoholu, doma popíjal a driemal. Okolo
18,00 hod. niekto zazvonil, keď sa pozrel von, videl policajnú hliadku, ktorá sa pýtala na jeho meno a
vošla do domu. Nevedel, kto im dvere otvoril. Policajti mu vraveli, že na neho došlo hlásenie a vzali ho so
sebou, až na oddelení mu povedali, o čo sa jedná. Vypovedal k svojmu vzťahu s matkou, že vzťahy mali
veľmi dobré, nikdy nepovedal nič zlé ani matke, ani sestre a matke vždy pomáhal, keď ho požiadala,
rovnako ako pomohol aj sestre. Za to, že ho poškodené udali, môže podľa neho dom, ktorý je predmetom
dedičského konania po nebohom otcovi a ktorý chce sestra predať. Poprel, aby sa poškodeným vyhrážal
slovami, že ich zabije a podpáli dom.
Z trestnej činnosti je obžalovaný A. B. dostatočne usvedčovaný výpoveďou svedkyne - poškodenej A.
F. a svedkyne - poškodenej A. B..
Svedkyňa - poškodená A. F. vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 22.08.2022 v čase okolo 17.30 hod.
bola doma v rodinnom dome na adrese C., E. XX, kde aj so svojou matkou A. B. nar. XX.XX.XXXX sa
zdržiavala na hornom poschodí rodinného domu, ktoré je interiérovými dverami oddelené od prízemnej
časti domu. V hornej časti domu žije ona so svojou matkou a na prízemí bývajú jej bratia A. B., nar.
XX.XX.XXXXaB.B.,nar.XX.XX.XXXX,ktorýsavčaseincidentuvdomenenachádzal.Hornéposchodie
uzamykajúpredbratmi,nakoľkoobajakonzumujúdennealkoholickénápojeasúagresívni.Vdomemajú
iba jednu spoločnú kuchyňu, ktorá sa nachádza na prízemí a keď varia, je tu možnosť, že sa spolu môžu
stretnúť. V čase okolo 17.30 h. dňa 22.08.2022 bola na hornom poschodí aj so svojou 78 ročnou matkou,
pričom uzamknuté dvere, ktoré oddeľujú jednotlivé poschodia, sa nachádzajú na prízemí v chodbe. G.
A. B. pod vplyvom alkoholu prišiel ku dverám a začal na dvere silno búchať, pričom kričal „Zabijem Vás
a potom podpálim dom". A. B. pritom, ako kričal, škrtal zapaľovačom. Ďalej poškodená F. uviedla, že
majú nevysporiadané majetkové pomery v dome a obaja bratia sú ťažkí alkoholici a nikdy sa nestarali
ani o nebohého otca a ani o matku. Vzhľadom na tieto skutočnosti má obavu o život a zdravie svojej
osoby, ako aj jej matky. Takéto správanie voči nej a ich matke zo strany oboch bratov sa deje každý
deň. Nakoľko boli v minulosti obaja súdne trestaní a sedeli aj v base za násilnú trestnú činnosť, majú s
mamou strach, že svoje vyhrážky naplnia a preto sa zamyká s matkou na hornom poschodí. Kým bol
otec zdravý a nažive, bratia mali pred ním rešpekt.
Svedkyňa - poškodená A. B., nar. XX.XX.XXXX vo svojej výpovedi uviedla že býva na adrese Zinková
16 v Košiciach Barci, spolu s dcérou A. F. a so synom A. B. a B. B.. Starší syn B. však žije v meste
s priateľkou na jej neznámej adrese, chodieva k nim na Zinkovú 16 len občas. A. syn A. B. požíva
na dennej báze alkoholické nápoje, nepracuje nikde, chodí na brigády, berie sociálku, do domácnosti
neprispieva. Dom a domácnosť financuje ona s dcérou A.. Ona a dcéra A. žijú na hornom poschodí
domu, zamykajú sa tam, teda dvere oddeľujúce prízemie a poschodie a to hlavne preto, že syn A. sa im
intenzívne, od smrti jej manžela a jeho otca B. B., čo bolo v marci 2022, vyhráža zabitím a podpálením
domu. Vystupňovalo sa to včera, 22.08.2022 v čase okolo 17:30 hod., kedy prišiel syn A. k spoločným
chodbovým dverám, ktoré sú na prízemní domu, ako už uviedla a ktoré zo strachu pred ním stále
zamykajú, začal na dvere silno búchať a kričať: „Zabijem vás a potom podpálim dom" a mal v ruke
zapaľovač a počula, ako s tým zapaľovačom škrtá. Hlavný dôvod tohto jeho konania je, že on by chcel
podiel z domu, teda peniaze, aby mal za čo piť. Poškodená ďalej uviedla, že on sa o ňu nikdy nestaral
ani nestará, iba dcéra A.. Po včerajšku však má dôvodnú obavu o život a zdravie svoje, ako aj život a
zdravie dcéry A., pretože syn A. je nebezpečná osoba, bol aj súdne trestaný, a to viackrát. Poškodená
opakovane uviedla, že syn A. sa od smrti otca vyhráža, a to stále častejšie, odkedy sa dozvedel, že
chce s dcérou predať ich dom na E. XX C., pretože sa tu boja žiť, že im on ublíži alebo naozaj dom
podpáli, má obavu, že keby sa teraz vrátil domov, že by bolo peklo, bojí sa ho, že ju zabije, ako aj dcéru,
keďže sa tým stále vyhráža.
Poukázal zároveň na to, že písomné vyhotovenie oslobodzujúceho rozsudku Mestského súdu Košice
zo dňa 13.09.2023 vo výrokovej časti obsahuje nesprávne ustanovenie paragrafu Trestného poriadku,
podľa ktorého bol oslobodený obžalovaný spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II.Na základe zistených skutočností preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil oslobodzujúci
rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K2-0T 173/2022 zo dňa 13.09.2023 a vec vrátil na ďalšie
konanie Mestskému súdu Košice.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že prokurátor
vytýka Mestskému súdu Košice, že nepostupoval pri vydaní oslobodzujúceho rozsudku správne. Na
jednej strane síce tvrdí, že podľa jeho názoru, bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa
dopustil skutku uvedeného v obžalobe, avšak v ďalšej časti odôvodnenie absolútne nekonkretizuje v
čom mal Mestský súd postupovať nesprávne, ale len sumarizuje jeho výpoveď a výpovede svedkýň
poškodených.
Záverompoukázal,žeoslobodzujúcirozsudokmáuvedenénesprávneustanovenieparagrafuTrestného
poriadku, podľa ktorého bol oslobodený spod obžaloby.
Mestský súd postupoval správne. Poukazuje v prvom rade na zrušujúce uznesenie Krajského súdu
v Košiciach, zo dňa 22.2.2023, sp. Zn. 6To/10/2023 (ďalej len „Zrušujúce uznesenie KS KE“). V
predmetnom uznesení už krajský súd konštatoval, že výpovede svedkýň A. B. a A. F. sú aj vo svojej
podstate rozporné a poukázal na námietky uplatnené v dôvodoch podaného odvolania, ktoré považoval
za opodstatnené (str. 9 posledný odsek Zrušujúceho uznesenia KS KE).
K namietanému nesprávnemu uvedeniu paragrafu v oslobodzujúcom rozsudku je potrebné uviesť, že
zjavne išlo o preklep, keď namiesto 285 písm. a) Tr. por. súd uviedol 258 psím. a) Tr.por.. V zmysle §
163 Tr. por. pre výrok o vine, resp. oslobodení nevyžaduje uvedenie zákonného ustanovenia a preto
tento nedostatok nie je spôsobilým na zrušenie oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na to, či ide o
chybu v písaní (preklep).
Krajský súd v zrušujúcom uznesení mal za to, že bude potrebné doplniť dokazovanie. Následne po
takomto výsluchu svedkýň vykonať konfrontáciu medzi obžalovaným a svedkyňami poškodenými a ako
aj previerku výpovede na mieste, tak by boli vylúčené pochybnosti, či svedkyne mohli vzhľadom na
intenzitu zvuku pri škrtaní zapaľovačom v kritickom čase počuť tento zvuk.
Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd poukazoval na zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v
zmysle § 2 ods. 10 Tr.por.. Mestský súd vykonal dokazovanie, síce vypočul poškodené, avšak tieto
výsledky neodstránili rozpory, ale naopak priniesli ďalšie. K už pred tým poukazovaným rozporom v
plnom rozsahu odkazuje na doplnenie odôvodnenie odvolania zo dňa 1.2.2023, kde všetky spomínané
rozpory podrobne rozpísal.
Keďže výpovede svedkyňa A. B. pri svojej výpovedi používala na opis situácie, ktorá sa mala odohrať
výrazy dcéry A. F., vyhodnotil ju súd správne ako spornú. Navyše ho A. B. opísala ako človek pokojnej
povahy a že s ním mala vždy dobrý vzťah, lepší ako k jej staršiemu synovi. Konfrontácia so svedkyňou
A. B. nebola možná.
SvedkyňaA.F.svojuvýpoveďkskutočnostiampotrebnýmnazisteniesohľadomnazrušujúceuznesenie
krajského súdu zmenila a nevedela označiť ani miesto kde sa mala nachádzať v čase keď mala počuť
škrtanie zapaľovača. Dokonca dodala, že sa ho nebojí a odmietla sprístupniť a vykonať obhliadku miesta
činu ako aj konfrontáciu.
S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že ani po zrušujúcom uznesení nebolo možné ani náležíte
ustáliť skutkový stav a už vonkoncom bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že k skutku došlo tak
ako je opísaný v obžalobe.
Poukazuje na zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr.por.
Každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby
nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci nemožno považovať len
zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť
záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.
(NS ČR, sp. zn. 11 Tz/26/69/R 40/1969)S ohľadom na doplnené dokazovanie po zrušujúcom uznesení krajského súdu ako aj nemožnosť
vykonať konfrontáciu s poškodenými a ani vykonať previerku na mieste samom, mestský súd ani
nemohol postupovať inak, ako ho spod obžaloby oslobodiť. Prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno
v predmetnej trestnej veci. Prípadným odsudzujúcim rozsudkom by došlo k porušeniu základných
princípov trestného konania, a to nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina - v zmysle
§ 285 písm. c) Tr. por.; súd obžalovaného oslobodí spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný; zásada „in dubio pro reo“ - ak sú o otázke viny pochybnosti, ktoré nemožno rozptýliť
dôkazmi, obžalovaného nemožno odsúdiť, ale treba rozhodnúť v jeho prospech; obvinený nie je povinný
dokazovať svoju nevinu.
Taktiež poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno v konaní pred súdom má v zásade prokurátor.
A je len jeho zodpovednosťou, ako si pripraví obžalobu a o aké dôkazy oprie znaky skutkovej podstaty
trestného činu, ktorý kladie obvinenému za vinu.
Poukázal na jednu zo základných zásad ustanovených v § 2 ods.10 Tr.por. s tým, že orgány činné v
trestnom konaní majú vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Preto je nutné
dodať, že spravodlivým rozhodnutím je aj rozhodnutie oslobodzujúce, pokiaľ prokurátor neudrží dôkazné
bremeno v konaní pred súdom. Išlo o citát právnej vety z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp.
zn. 4To/64/2015 zo dňa 23.06.2015.
Unesenie dôkazného bremena a „udržanie obžaloby“ je v každom prípade úlohou prokurátora, ktorý by
už v procese získavania dôkazov v prípravnom konaní mal dbať na ich zákonnosť a ďalšiu použiteľnosť.
Dôkazná núdza spôsobená nepoužiteľnosťou usvedčujúcich dôkazov zaobstaraných v prípravnom
konaní, vedie v konaní pred súdom k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku.
Je toho názoru, že mestský súd rozhodol správne a zákonne, ak ho oslobodil spod obžaloby s poukazom
na zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v spojení so zásadou in dubio pro reo, a to po vykonaní
všetkých dostupných dôkazov.
Zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), ktorá vyplýva z ustanovenia §
2 ods. 2 Tr. por. prichádza do úvahy práve vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní
o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne
prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a
zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie (R 28/1998; obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 22.10.2014, sp. zn. 3Tdo 58/2014).
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6 To/5/2015 - „Súd v každej trestnej veci vo
všeobecnosti je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou
objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech,
aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec
v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa stal skutok a tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu, pričom existuje spoľahlivý, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak
nebude splnená, čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku.
Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o
vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí rozhodnutie súdu vyznieť v
prospech obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa
uplatní zásada „in dubio pro reo“. Pri zisťovaní skutkového stavu, okrem požiadavky určujúcej rozsah
a predmet dokazovania, je prioritná aj požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide
o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený
mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že
nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam ako dokázaná nevina.“
S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr.por. odvolanie prokurátora
zamietol ako nedôvodné.Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil,
že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o oslobodení obžalovaného, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd
jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal
a zohľadnil všetky potrebné skutočnosti ako aj osobné pomery obžalovaného.
Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovzťahu
ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje, tak na ne ako na
správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor
a právny záver mestského súdu.
Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred mestským súdom, nakoľko mestský súd toto
hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť
už spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že obidve poškodené mali vo výpovediach
nezrovnalosti, ktoré mal súd odstrániť, týkajúce sa napr. umiestnenia zamknutých dverí a škrtania
zapaľovačom, ktoré mali poškodené počuť, ako aj to , že podľa výpovedí sa v minulosti vyhrážal
a následnej zmene výpovedí, že sa nevyhrážal. Doplneným dokazovaním tieto rozpory nemohli byť
odstránené pre nekonzistentnú výpoveď sestry obžalovaného a neprítomnosť druhej poškodenej.
Poškodená F. odmietla poskytnúť priestor domu za účelom vyšetrovacieho pokusu týkajúceho sa
možnosti počutia škrtania zapaľovačom ako aj rozmiestnenia osôb v čase skutku.
Je potrebné uviesť, že krajský súd v uvedenej trestnej veci už rozhodoval uznesením zo dňa 22.
februára 2023, kedy zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Už v tomto uznesení odvolací súd jasne a zrozumiteľne naznačil
prvostupňovému súdu akých smeroch je potrebné dokazovanie doplniť. Bez potreby opakovania
aké dôkazy mal prvostupňový súd vykonať možno konštatovať že sa pokyn odvolacieho súdu
prvostupňovému súdu nepodarilo splniť. Ako je vyššie konštatované poškodená - sestra obžalovaného
pani F. odmietla poskytnúť priestor domov za účelom vykonania vyšetrovacieho pokusu. Druhá
poškodená - matka obžalovaného sa na súd pre zdravotné dôvody ani nedostavila a preto jej výsluch
nebol uskutočnený.
Je potrebné uviesť, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn dôkazov tvoriť logickú, ničím
nerušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučujú možnosť iného záveru. V naznačenom smere takto preukázaná vina obžalovaného
v žiadnom prípade nebola.
Správne teda vyhodnotil prvostupňový súd, že na základe takto doplneného dokazovania,
prehodnotenia dôkazov v rámci pokynov odvolacieho súdu, mal súd za to, že pri dopočutí poškodenej
F. nedošlo k vyvráteniu obhajoby obžalovaného, že ku skutku nedošlo, svedkyňa sa vyjadrila, že sa
jednalo o to, aby sa mohol dom po otcovi odpredať a že aj keď mala nezhody s bratom aj v minulosti
nebála sa ho.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.