Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119015589
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3119015589.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Trenčíne, okres Trenčín, trvale bytom C. D. A. XXX/X, E. F., t. č. bytom G. G., H. XXX/X, E. G., t. č.
na slobode, pre pokus trestného činu zločinu znásilnenia podľa § 14 odsek 1 k § 199 odsek 1, odsek 2
písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 odsek 4 Tr. zákona a iné,

o odvolaniach prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaného a obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. marca 2022 pod sp. zn. 3T/156/2019, na verejnom
zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 13. februára 2024 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolania prokurátorky a obžalovaného A. B. z a m i e t a j ú, pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. marca 2022 pod sp. zn. 3T/156/2019 bol obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovany“) podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby
prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 20. decembra 2019 pod č. k. 2Pv 274/19/3309-78,
doručenej okresnému súdu dňa 23. decembra 2019 oslobodený, pre skutok právne kvalifikovaný ako
pokus trestného činu zločinu znásilnenia podľa § 14 odsek 1 k § 199 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr.
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 odsek 4 Tr. zákona na

tom skutkovom základe, že

dňa 10.5.2019 v presne nezistenom čase od 23.30 hodiny do 24.00 hodiny po tom, ako požil väčšie
množstvo alkoholických nápojov, tak vošiel do bytu číslo X v obci Veľké Košecké Podhradie v obytnom
dome č. p. XXX, v ktorom v tom čase spala I. B., manželka obžalovaného aj s ich spoločným dieťaťom a
následne I. B. začal vulgárne nadávať, že spí so starostom obce, vyzliekol sa a ľahol si k poškodenej a

požadoval od nej pohlavný styk, čo poškodená I. B. odmietla s tým, že mu povedala, aby jej dal pokoj a
nech ide preč, na to začal byť k nej agresívny a so slovami „keď si dala starostovi, tak daj aj mne“ začal
sa od nej domáhať pohlavného styku násilím tak, že ju začal chytať medzi nohami a začal jej strkať prsty
do vagíny, pričom jej roztrhol nohavičky, poškodená ho od seba odstrkovala, medzi tým sa zobudila ich
spoločná dcéra, ktorá začala plakať, na čo obžalovaný so svojim konaním prestal a keď si I. B. ľahla
k svojmu dieťaťu, obžalovaný jej povedal, že ešte neskončili, po čom poškodená využila jeho chvíľkovú

nepozornosť a utiekla z bytu preč,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný

a súčasne bol obžalovaný na podklade citovanej obžaloby uznaný za vinného zo spáchania trestného
činu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom

na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 odsek 4 Tr. zákona na tom skutkovom základe, žepo tom ako poškodená I. B. dňa 10.05.2019 v presne nezistenom čase okolo 24.00 hod. odišla z bytu
č. X v obci Veľké Košecké Podhradie z obytného domu č. XXX ku blízkej bytovke kde sa v tom čase
nachádzala sestra poškodenej J. D., zabúchala na okno a požiadala sestru o mobil, počas doby kým

J. D. vyšla von z bytovky, obžalovaný poškodenú chytil pod krk a vytlačil ju až k hlavnej
ceste pričom jej hovoril „že jej jednu prijebe tak, že ju už nikto nezobudí“ medzitým vyšla z bytovky J.
D., ktorá obžalovaného okríkla, aby pustil poškodenú, na čo obžalovaný poškodenú pustil a z miesta
činu odišiel preč.

Za to bol obžalovaný odsúdený nasledovnými výrokmi o treste takto :

Podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 odsek 1 Tr. zákona okresný súd obžalovanému výkon

trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, napadli
odvolaniami prokurátorka okresnej prokuratúry v neprospech obžalovaného vo vzťahu
k oslobodzujúcemu výroku a obžalovaný vo vzťahu k výroku o uznaní viny a súvisiacim výrokom o treste.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín svoje podané odvolanie odôvodnila doslovne takto :

„Som toho názoru, že prvostupňový súd na svedectvá poškodenej ako aj svedkyne J. D. prihliadol
nedostatočne a nedôvodne ich spochybňuje, keď ich považuje za nevierohodné, naopak svedectvá

svedčiace v prospech obžalovaného nekriticky preberá, nijako ich nespochybňuje. Poškodená I. B. v
priebehu hlavného pojednávania vysvetlila dôvody výpovede zo dňa 15.07.2019 (keď tvrdila, že si na
nič nepamätá, pretože bola silno pod vplyvom alkoholu) ako aj napísanie listu vyšetrovateľovi (v ktorom
žiadala o zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že skutok sa nikdy nestal), tým spôsobom, že jej
bolo obžalovaného A. B. ľúto, pretože bol vo väzbe, staršia dcéra sa na neho stále pýtala, teda aj z

ľútosti voči svojím deťom. Poškodená vypovedala, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti obžaloby, nemala žiadny výpadok pamäte okrem úseku, keď išla po ceste z krčmy so starostom
a spadla, na to si nepamätá, ale ostatné podstatné udalosti si pamätá. Obžalovaný A. B. si od nej
vynucoval sex s odôvodnením, že keď si dala starostovi, dáš aj mne. Ležala na pravom boku chrbtom k
obžalovanému, ktorý je pchal ruky pomedzi jej nohy ako aj prsty do prirodzenia, zozadu pomedzi stehná

sa pokúšal do nich vniknúť penisom. Pri jeho násilnom konaní jej roztrhal nohavičky „tangáče," čím jej
spôsobil poranenia, lebo si ich nechcela vyzliecť a to na slabine od švíku nohavičiek a na stehne dozadu.
Keď sa malá dcéra rozplakala, obžalovaný s konaním prestal. Potom využila situáciu a z bytu ušla.
Súd spochybňuje pravdivosť výpovede poškodenej aj na základe konfrontácie vykonanej na hlavnom
pojednávaní dňa 08.03.2022 medzi poškodenou I. B. a svedkom I. B.. Obaja však zotrvali na svojich

výpovediach z predchádzajúceho hlavného pojednávania, po ktorom následne súd vyhlásil odcudzujúci
rozsudok vo vzťahu k obžalovanému A. B.. Pri konfrontácii zo dňa 08.03.2022 poškodená uviedla,
že nikdy nepovedala pred svedkom I. B., že chcela obžalovaného zabiť, zahrabať ho, ani že sa mu
chcela pomstiť. Nevedela sa vyjadriť či svedkovi hovorila, že chcela zobrať späť svoju výpoveď proti
obžalovanému, len mu spomínala, že má obžalovaný ponaučenie za svoje konanie. Svedok I. B. zas

uviedol,žepoškodenásamalaprednímvyjadriť,žesaskutoknikdynestal,pretožesananičnepamätala
a obvinila obžalovaného z pomsty. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že vykonaná konfrontácia
nepriniesla žiadnu zásadnú zmenu dôkaznej situácie, nakoľko tak poškodená ako aj svedok zotrvali na
svojich pôvodných vyjadreniach na hlavnom pojednávaní. Jednoznačné spochybňovanie vierohodnosti
výpovede poškodenej je v rozpore s vypracovaným posudkom z odboru klinická psychológia detí a

klinická psychológia dospelých číslo 25/2019 a 38/2019, z ktorého vyplýva, že schopnosť poškodenej
I. B. zapamätať si prežité udalosti je z hľadiska mentálnej kapacity a funkčnosti zachovaná, nevykazuje
známky organického narušenia CNS, ktoré by ovplyvnilo jej pamäťové procesy. Reprodukovanie
udalostí je skreslené len sociálnou nezrelosťou a premietaním vlastných nespracovaných emócií do
okolia, čím dochádza k zveličovaniu a k stupňovaniu. Interpretovanie udalosti svedkyňou vykazuje

nízku sebareflektívnosť na vlastné procesy, ktoré ovplyvňujú celkový kontext udalostí. Poškodená
nevykazujepamäťovékonfabulácie,nakoľkojejintegritaCNSjezachovaná.Zpsychologickéhohľadiska
je vierohodnosť poškodenej konzistentná, zachováva procesuálnu logiku, avšak jej validitu znižujú
diskrétne rozpory s realitou, ambivalencia pri pamäťovej neistote po ebriete a nedostatok schopnostídetalilizovať vlastné obranné stratégie a telesnú diferenciáciu. Následne bol do vyšetrovacieho spisu
vzhľadom na zmenu výpovede poškodenej I. B. doplnený psychologický znalecký posudok, z ktorého
vyplýva, že poškodená je schopná podať pravdivú výpoveď o prežitých udalostiach, túto však môže

popierať z dôvodu zvýšenej úzkosti alebo špecifických situačných faktorov a interakcií, akými je obava z
konfrontácie, sociálna nedôvera alebo neistota z budúcnosti, ktoré jej pri zníženej emočnej a frustračnej
tolerancii navodzujú úzkosť. Je schopná reprodukovať prežité udalosti aj s ohľadom na osobnostné rysy
správne. V osobnostnej štruktúre a dynamike nenachádza znalkyňa u poškodenej vedome motívy pre
podanie prvotnej klamlivej výpovede ani motívy pre úmyselné a cieľavedome skresľovanie výpovedí zo

dňa 11.05.2019 a 20.06.2019. Schopnosť poškodenej vierohodne vypovedať je ovplyvnená špecifickými
osobnostnými faktormi ako nižšia sociálna a vzťahová zručnosť a znížený nadhľad v strese spojený s
prevažujúcim emočným reagovaním nad racionálnou kontrolou. Z psychologických kritérií vierohodnosti
prevažujú v jej výpovediach znaky svedčiace pre vierohodnosť. Súd konštatuje, že k skutočnostiam
vzbudzujúcim dôvodné pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodenej prispieva aj odborné vyjadrenie
K. I. L. M., N. , I. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Patológia a Súdne lekárstvo, podľa

ktorého, poškodená bola alkoholom ovplyvnená pravdepodobne v štádiu ťažkého stupňa opitosti a
nemusí si pamätať na udalosti v čase krátko po odchode z pohostinstva a tieto nemusí byť schopná
spätne pravdivo reprodukovať. K uvedenému je potrebné uviesť, že znalec uviedol, že poškodená si
nemusí pamätať udalosti v čase (len) krátko po odchode z pohostinstva, čo malo byť v čase po 22.15
hodine, pričom k samotnému skutku malo dôjsť až v časovom rozmedzí od 23.30 hodiny do 24.00

hodiny. Aj samotná poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že výpadok pamäte má v časti úseku, keď
išla po ceste z krčmy so starostom a spadla, na čo si nepamätá, avšak ostatné udalosti si pamätá.
Teda ani samotná poškodená nerozparuje, že si okolnosti návratu z krčmy nepamätá. Ostatné okolnosti
skutku však popisuje podrobne. Súhrnom som toho názoru, že súd nedostatočne vyhodnotil vykonané
dôkazy, nevysporiadal sa správne so zisteným skutkovým stavom, keď v napadnutom rozhodnutí

vysvetľuje iba dôvody vedúce k jeho presvedčeniu o nevierohodnosti poškodenej, čo následne vyústilo
do nesprávneho výroku v rozhodnutí samosudcu v predmetnej trestnej veci. S rozhodnutím okresného
súdu o oslobodení obžalovaného A. B. ako i s dôvodmi, na ktorých je toto rozhodnutie postavené,
sa nestotožňujem, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že sa skutok nestal. Nakoľko som
presvedčená, že Okresný súd Trenčín rozhodol na základe nesprávneho posúdenia skutkových zistení

a dostatočne sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, odvolaciemu
Krajskému súdu v Trenčíne navrhujem: Podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku
zrušiť rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka 3T/156/2019 zo dňa 08.03.2022 vo výroku o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku a podľa § 322
odsek 1 Trestného poriadku vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal

a rozhodol.“

Obžalovaný prostredníctvom zvoleného obhajcu svoje podané odvolanie odôvodnil doslovne takto :

„1.Súd uznal obvineného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa ust. § 360 ods.1

písm.b) Tr.zákona na tom skutkovom základe, že dňa 10.5.2019 počas doby keď J. D. vyšla von z
bytovky. obžalovaný poškodenú chytil pod krk a vytlačil ju až k hlavnej ceste, pričom jej hovoril, že jej
jednu prijebe tak, že ju už nikto nezobudí, medzitým vyšla z bytovky J. D..

2.Podľaust.§360,ods.1Tr.zák.prečinunebezpečnéhovyhrážaniasadopustíten,ktosainémuvyhráža

smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú
obavu.

3. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o verbálny trestný čin a že skutočnosť, či pri ňom páchateľ
drží poškodeného pod krkom, alebo nie, je tu druhoradá. Iba túto okolnosť totiž môže potvrdiť svedkyňa

a sestra poškodenej J. D., ako je to zrejme priamo zo skutkovej vety rozsudku, ako aj z výpovede danej
svedkyne.

4. Obvinený konzistentne popiera, že by sa poškodenej vyhrážal akýmikoľvek slovami. O akýchkoľvek
vyhrážkach je tu len jediný krajne nedôveryhodný dôkaz, totiž výpoveď poškodenej. Je zrejmé, že

pokiaľ - vzhľadom na jej opilosť, na jej averziu voči obvinenému, na zmeny jej výpovede a na výsledky
znaleckého dokazovania - jej jej výpoveď nevierohodná vo vzťahu k tr.činu znásilnenia, je rovnako
nevierohodná aj vo vzťahu k tr.činu nebezpečného vyhrážania.5. I keby sme čo i len teoreticky pripustili vierohodnosť tohto jediného dôkazu o vine obvineného, je tu
stále dôkazná núdza vyplývajúca z daných apórii. Je tu tvrdenie proti tvrdeniu, dôkaz proti dôkazu. Je tu
pochybnosť o spáchaní verbálneho skutku obvineným iba na základe nedôveryhodnej výpovede opitej

poškodenej. Okrem tvrdenia poškodenej dotknuté vyhrážky nikto iný nepočul. Máme zato, že je nutné
aplikovať tu pravidlo in dubio pro reo. Nedokázaná vina sa má ako dokázaná nevina.
5. S ohľadom na uvedené navrhujeme odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť
a obvineného oslobodiť spod obžaloby.“

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo za splnenia všetkých zákonných procesných
podmienok pre jeho vykonanie podľa § 293 Tr. poriadku, intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry
v rámci konečného návrhu uviedla, že navrhuje rozhodnúť spôsobom, akým navrhla
podriadená prokurátorka okresnej prokuratúry, keďže sa v celom rozsahu stotožnila s ich odvolaním
a jeho dôvodmi a odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Zvolený obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu
poukázal na ich písomné odôvodnenie odvolania a navrhol rozhodnúť tam spôsobom uvedeným
a odvolanie prokurátorky navrhol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa

stotožňuje so všetkým, čo uviedol jeho obhajca právom konečného návrhu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade oboch podaných odvolaní, ktoré mu spolu so
spisom boli predložené dňa 08. júna 2022, na verejnom zasadnutí dňa 13. februára 2024,
nezistiac dôvody pre zamietnutie tak odvolania prokurátorky ako i obžalovaného podľa § 316 odsek 1 Tr.

poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúmal
postupom podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého
rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a súvisiacom treste) a súčasne aj výroku
o uznaní viny obžalovaného a súvisiacich výrokov o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom potom zistil, že obe odvolania hoci sú prípustnými, boli podané

oprávnenými osobami, včas i na správnom mieste, nie sú ale dôvodné. Pritom nezistil chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového

stavu veci, a to aj s prihliadnutím a rešpektovaním vysloveného právneho názoru odvolacím krajským
súdom v jeho uznesení zo dňa 18. decembra 2020 pod sp. zn. 2To/129/2020, s doplnením nevyhnutného
dokazovania tak, ako to nariadil odvolací krajský súd v uvedenom svojom rozhodnutí, a tieto správne,
a to aj v súlade s existujúcou a neopomenuteľnou zásadou „in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v
prospech obžalovaného“, vyplývajúcou z ustanovenia § 2 odsek 4 Tr. poriadku zákonným spôsobom

vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 2 odsek 10 a 12 Tr. poriadku
a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom vo vzťahu k obom žalovaným skutkom.
Prvostupňový okresný súd v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku v
odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje
závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby ako aj o uznaní jeho viny. Jeho rozhodnutie je

založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie
§ 2 odsek 12 Tr. poriadku. Úvahy a závery prvostupňového súdu založené na
zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a krajský súd sa s nimi bez výhrad
stotožňuje. Aj krajský súd sa stotožňuje s tým, že hoci na hlavnom pojednávaní bolo vykonaných
viacero dôkazov, v neprospech obžalovaného vo vzťahu k žalovanému skutku, právne kvalifikovaného

ako pokus trestného činu znásilnenia, svedčil fakticky iba jediný i keď priamy dôkaz, a to svedecká
výpoveď poškodenej I. B.. Aj po vykonaní doplneného dokazovania v intenciách tak, ako to predtým
nariadil odvolací krajský súd v už uvedenom svojom predmetnom uznesení, prvostupňový okresný súd
správne a zákonne dospel k záveru, že svedecká výpoveď poškodenej v prípade tohto žalovaného
skutku je relevantne spochybnená nielen svedeckou výpoveďou I. B., ale predovšetkým odborným

vyjadrenímznalcaI.L.M.,ktorýakceptovateľnespochybnilto,žesipoškodenáskutočnepritakzistenom
ťažkom stupni opitosti po požití alkoholických nápojov, nemusí pamätať na udalosti krátko po svojom
odchode z pohostinstva a tieto skutočne nemusí byť schopná spätne pravdivo reprodukovať. Za takejto
dôkaznej situácie preto aj krajský súd dospel k záveru, že v tomto prípade žalovaného skutku nebolobez rozumových pochybností relevantne preukázané, že sa žalovaný skutok, právne kvalifikovaný ako
pokus trestného činu zločinu znásilnenia skutočne stal, pretože neexistujú žiadne iné dôkazy, ktoré
by na seba vzájomne nadväzovali a vytvárali vzájomnú podporu a teda ucelenú reťaz relevantne

usvedčujúcich dôkazov o tom, že sa tento žalovaný skutok skutočne a nepochybne stal. Krajský súd
sa bez relevantných výhrad stotožnil s úvahami okresného súdu, ktoré vyslovil pri hodnotení dôkazov
k tomuto žalovanému skutku.

Okresný súd teda správne dospel k záveru, že za takéhoto procesného stavu neexistuje (okrem už

uvedenej spochybnenej svedeckej výpovede poškodenej z hľadiska vierohodnosti) žiaden nepochybný
relevantný priamy či nepriamy dôkaz, ktorý by bez akýchkoľvek rozumových pochybností a nezvratne,
resp. nepochybne preukazoval, že tento žalovaný skutok sa skutočne aj stal, a to aj s poukazom na
aplikáciu neopomenuteľnej zásady „in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného či
obžalovaného“, čo viedlo správne a zákonne prvostupňový okresný súd k tomu, že obžalovaného spod
predmetnej obžaloby prokurátorky, pre spáchanie žalovaného skutku, právne kvalifikovaného ako pokus

trestného činu zločinu znásilnenia, podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil.

Krajský súd po preskúmaní veci teda dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd
prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia
a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo

svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľka navrhla vyhodnotiť inak,
než ako to urobil prvostupňový okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného
konania (teda aj súd) hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Krajský súd nemôže preto
kedykoľvek, resp. za každej procesnej situácie vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a priamo nariadiť

súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak
prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je súčasne aj výsledkom logického konania
a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako
už bolo uvedené, prvostupňový okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal
všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení

§ 2 odsek 12 Tr. poriadku. Jeho rozhodnutie je preto správne a v súlade so zákonom,
pretože má oporu v procesne riadne vykonanom dokazovaní. Tieto závery krajského súdu sa na druhej
strane týkajú aj podaného odvolania obžalovaného vo vzťahu k výroku o uznanej vine zo spáchania
druhého žalovaného skutku, právne kvalifikovaného ako trestný čin prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na §§ 139 odsek 1 písm. c), 127

odsek 4 Tr. zákona, u ktorého aj podľa názoru krajského súdu boli naplnené všetky pojmové formálne
znaky tohto žalovaného prečinu, vrátane naplnenia potrebného materiálneho korektívu v zmysle §
10 odsek 2 Tr. zákona. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd dodáva, že
obžalovaného zo spáchania tohto žalovaného skutku okrem svedeckej výpovede poškodenej usvedčila
aj svedecká výpoveď priameho svedka – J. D., ktorá tak podporila vierohodnosť svedeckej výpovede

poškodenejvtejtočastiobžalobyaspolusďalšímidôkazmitak,akonanesprávneokresnýsúdpoukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku tvoria potrebnú ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov, vzájomne
sa podporujúcich a doplňujúcich, ktoré bez akýchkoľvek rozumových pochybností obžalovaného zo
spáchania tohto druhého žalovaného skutku usvedčujú.

Prvostupňový okresný súd tiež v ničom nepochybil ani v nadväzujúcich výrokoch o treste.
Správne obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona, bez zistenia
poľahčujúcich či priťažujúcich okolností, so správnou aplikáciou ustanovenia § 38 odsek
2 Tr. zákona vo výmere 6 mesiacov, t. j. na samej dolnej hranici zákonnej sadzby (6 mesiacov až
3 roky). Obžalovanému potom rovnako správne výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil

na primeranú skúšobnú dobu, na samej dolnej hranici zákonného rozpätia 1 roka (1 až 5 rokov).
Takto uložený trest aj podľa názoru krajského súdu v dostatočnej miere naplní očakávaný účel trestu
v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona a súčasne v dostatočnej miere tiež vyjadruje morálne
odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou, a to aj prihliadnutím na skutočnosť,
že od spáchania druhého žalovaného skutku uplynul značný čas, takmer 5 rokov, na čom obžalovaný

nijako neparticipoval a aj v zmysle uznanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nebolo možné
túto skutočnosť v prospech obžalovaného opomenúť.Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolania prokurátorky a obžalovaného za
dôvodné, preto ich podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.