Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4Cpr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2523200576
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2523200576.5

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: J.. F. A., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, B., proti žalovanému: Mesto Piešťany, IČO: 00 612 031, so sídlom
Mestského úradu Nám. SNP 1475/3, Piešťany, zastúpený Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a partneri,
s.r.o., IČO: 35 892 994, so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom došlým dňa 5.4.2023 (pôvodne na bývalý Okresný súd Piešťany) žiadal, aby súd 1/
určil že okamžité skončenie pracovného pomeru, doručené žalobcovi ako zamestnancovi dňa 9.2.2023,

je neplatné, 2/ určil že pracovný pomer ktorý vznikom medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným
ako zamestnávateľom, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.12.2021, v spojení s dohodou o zmene
pracovných podmienok zo 4.11.2022, a vymenúvacím dekrétom z 1.2.2022, naďalej trvá, a 3/ uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Uviedol že na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 1.12.2021, uzatvorenej na dobu určitú do 30.11.2022, ktorá sa podľa § 71, ods. 2 Zákonníka práce
zmenila na dobu neurčitú, dohody o zmene pracovných podmienok v zmysle § 54 Zákonníka práce zo

4.11.2022, a vymenúvacieho dekrétu z 1.2.2022, pracuje u zamestnávateľ ako Sekretár Krízového štábu
Mesta Piešťany; dĺžka jeho rovnomerne rozvrhnutého pracovného časuje podľa zmluvy je týždenne 37,5
hodín, teda 7,5 hodiny denne, plus 0,5 hodiny na obed (ktorý sa do pracovnej doby nezapočítava). Dňa
6.2.2023 bol žalobca v doobedňajších hodinách na pracovnej ceste v Meste Piešťany (nákup), ktorú mu
schválilnatopoverenýW.Q.-ponávratezpracovnejcestypožiadalnazvyšokdňaodovolenku,nakoľko
sa necítil zdravotne v poriadku (a na ústach sa mu začal vyhadzovať herpes, opar), ktorú dovolenku

mu W. Q. schválil dňa 6.2.2023 o 10,26 hod., a to na 4,25 hodiny. Podľa aktuálne platného pracovného
poriadku zamestnancov Mesta Piešťany (č. int. Predpisu 16/2022) ustanovený týždenný pracovný čas
pre MsÚ je 37,5 hodiny (§ 85, ods. 5 Zákonníka práce), t.j. priemerne 7,5 hodiny denne, prestávka na
odpočinok a jedenie je v trvaní 60 minút denne v čase medzi 11,30 hod. a 12,30 hod.; pracovný čas
žalobcu sa začína o 7,00 hod. a končí o 15,00 hod. Dňa 6.2.2023 začal žalobca dovolenku o 10,30
hod., teda od času ako mu ju W. Q. (primátor) schválil. Po povolení dovolenky žalobca o 10,30 hod.

(v čase dovolenky) odišiel do lekárne, kde si zakúpil Alpu, s ktorou vykloktal ústa a ponatieral miesta
kde sa mu začal tvoriť herpes - následne odišiel na pracovisko vyzdvihnúť si osobné veci, aby mohol
odísť domov. Po príchode z lekárne do kancelárie bol žalobca vyzvaný, aby sa dostavil do kancelárie
viceprimátora, a aby vykonal dychovú skúšku na alkohol - žalobca oznámil že už je na dovolenke, a tiež
že si ústa kloktal Alpou, ale napriek tomu dychovú skúšku vykonal (podľa výpisu z Drägera č. 294 zo dňa
6.2.2023 v čase 11,51 hod., teda už počas dovolenky; výsledok bol pozitívny 0,41 mg/l / 0,85 promile,

následne 0,37 mg/l / 0,77 promile - z toho vyplýva vyplýva že množstvo alkoholu v dychu sa rýchlo
znižovalo, čo dokazuje požitie Alpy len v ústach žalobcu). O dychovej skúške bol urobený protokol ktorýpodpísala pani V. a viceprimátor K. ako svedkovia (chýba meno pracovníka úradu ktorý skúšku vykonal);
prítomný pri dychovej skúške nebol priamy nadriadený žalobcu. Poukázal na skutočnosť že protokol
bol spísaný 6.2.2023 v čase o 11,34 hod., čo budí dojem že bol spísaný účelovo ešte pred dychovou

skúškou. Následne žalobcovi listom do vlastných rúk dňa 9.2.2023 bolo zamestnávateľom doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68, ods. 1, písm. b) Zákonníka práce (bez uvedenie
dátumu kedy bolo spísané). Toto okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68, ods. 1, písm. b)
Zákonníka práce považuje žalobca za neplatné. Žalobu podáva v termíne podľa § 77 Zákonníka práce,
v lehote do dvoch mesiacov odo dňa keď mal pracovný pomer skončiť (mal skončiť dňom doručenia

okamžitého skončenia 9.2.2023). V súlade s § 79, ods. 1 Zákonníka práce žalobca listom z 22.2.2023
(doručený zamestnávateľovi 22.2.2023) oznámil zamestnávateľovi, že skončenie pracovného pomeru
považuje za neplatné, a že trvá na tom aby ho naďalej zamestnával. Ďalej uviedol že zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru - v prípade ak súd rozhodne

že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer trvá, a zamestnávateľ sa
so žalobcom nedohodne na možnej náhrade mzdy, požaduje v súlade s § 79, ods. 2 Zákonníka
práce, aby mu zamestnávateľ poskytol náhradu mzdy minimálne za 12 mesiacov (túto čiastku požaduje
ako sankčnú, za porušenie ustanovení Zákonníka práce zamestnávateľom). Na záver žalobca zhrnul
dôvody nesúhlasu a neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru: 1/ dychovú skúšku ktorú

mu zamestnávateľ nariadil vykonať, vykonal už v čase dovolenky, 2/ pred dychovou skúškou upozornil
zamestnávateľžesiAlpouvykloktalústaanatrelzačínajúciherpes,3/Drägerpoužitýnadychovúskúšku
nemal platnú kalibráciu, 4/ pri dychovej skúške neboli prítomní určení zástupcovia zamestnávateľa
(najmä priamy nadriadený žalobcu, primátor W. Q.), 5/ časové údaje z Drägera a Protokolu o dychovej
skúške sú v rozpore, 6/ rozpory sú v texte Okamžité skončenie pracovného pomeru, a to a) v okamžitom

skončení pracovného pomeru nie je uvedený dátum jeho spísania (podstatná náležitosť), b) v treťom
odstavci je nepravdivý a nepodložený údaj že žalobca dňa 6.2.2023 o 6,35 hod. nastúpil do práce už po
požití alkoholických nápojov (toto nie je ničím dokázané), c) vo štvrtom odstavci je nepravdivo uvedený
údaj o čase vykonanej dychovej skúšky (účelovo, aby sa javilo že bola vykonaná pred dovolenkou
žalobcu), keď je uvedené že dychová skúška bola vykonaná 6.2.2023 o 11,00 hod, avšak výpis z

Drägera označuje čas 6.2.2023 o 11,51 hod.), 7/ podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov, inak je neplatné - u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia,
ale zo žiadneho dokladu nevyplýva, že zamestnávateľ by okamžité skončenie pracovného pomeru
prerokoval so zástupcami zamestnancov (čo spôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru), 8/

okamžité skončenie pracovného pomeru je závažnou sankciou za porušenie pracovnej disciplíny - podľa
žalobcu zamestnávateľ mohol v tomto prípade zvážiť aj menší postih zamestnanca, hlavne z dôvodu že
zamestnanec bol dobrý pracovník, nebol napomínaný ani za žiadne menšie priestupky).
K žalobe pripojil žalobca pracovnú zmluvu uzavretú stranami sporu dňa 1.12.2021, vymenúvací dekrét
zo dňa 1.2.2022, dohodu o zmene pracovných podmienok uzavretú stranami sporu dňa 4.11.2022,

doklad o schválení žiadosti o dovolenku zo dňa 6.2.2023, výpis zo systému dochádzky zamestnancov
žalovaného z februára 2023, záznam z kontroly na požitie alkoholických nápojov zo dňa 6.2.2022,
výpis výsledku z prístroja Dräger zo dňa 6.2.2023 z času 11:51:16 hod., protokol z vykonania dychovej
skúšky zo dňa 6.2.2023, okamžité skončenie pracovného pomeru bez uvedenia dátumu (žalobcom
nepodpísané), s doručenkou pre žalobcu, oznámenie žalobcu zo dňa 22.2.2023 (žalobca nesúhlasí s

okamžitým zrušením pracovného pomeru, trvá na ďalšom zamestnávaní).

Súdsipresvojerozhodnutiezadovážilďalejoriginálzáznamuzkontrolynapožitiealkoholickýchnápojov
zo dňa 6.2.2023, originál protokolu z vykonania dychovej skúšky zo dňa 6.2.2023, a ďalšie potrebné
doklady a dôkazy.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 18.9.2023.

Žalobca podaním došlým súdu dňa 12.12.2023, pred konaním prvého pojednávania vo veci, vzal svoj
návrh v celom rozsahu späť z dôvodu „jeho dlhodobo veľmi vážneho život ohrozujúceho zdravotného

stavu“, a požiadal o zastavenie konania.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145, ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.Podľa § 146, ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd

prizná náhradu trov konania protistrane.

V danom prípade mal súd za preukázané že došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, preto v súlade s
ustanovením § 145, ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil, pričom nebol potrebný súhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby a zastavením konania, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu / pojednávanie, a ani neexistuje vážny dôvod, pre ktorý by mal žalovaný

so späťvzatím žaloby nesúhlasiť.
K zastaveniu konania v celom rozsahu došlo za situácie, keď žaloba bola na súd podaná dňa 5.4.2023,
avšak žalobca ju dňa 12.122023 vzal späť, z dôvodu „jeho dlhodobo veľmi vážneho život ohrozujúceho
zdravotného stavu“ - s poukazom na uvedené dospel súd k záveru že späťvzatie žaloby zavinil žalobca
(žalobcataknemánároknanáhradutrovkonania).Žalovanýtedanezavinil,žežalobapodanávočinemu

sa vzala späť - k uvedenému viď i judikát R 49/1993 podľa ktorého ak navrhovateľ (žalobca) vezme návrh
späť a nejde o prípad podľa § 146, ods. 2, druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 256, ods.
1 Civilného sporového poriadku) z procesného hľadiska v zásade platí, že zavinil zastavenie konania
a preto je povinný nahradiť odporcovi (žalovanému) náhradu trov konania. S poukazom na uvedené,
keďže súd dospel k záveru že späťvzatie žaloby zavinil žalobca, by svedčilo právo na náhradu trov

konania žalovanému (§ 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku) - nakoľko však žalovaný, ktorý sa
považuje za procesne úspešného, si nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi výslovne neuplatnil
(viď vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 11.12.2023), súd rozhodol
tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.