Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2197897328
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2197897328.11

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.
Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XXX, XXX XX C. (právny nástupca po pôvodnom žalobcovi E. B., nar. XX.XX.XXXX), 2. F. B., G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C., 3. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C., 4.
I. B., G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C., všetci zastúpení JUDr. Tiborom Sanákom,

advokátom, so sídlom Námestie SNP 2, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1. Slovenská konsolidačná, a.
s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava 1, IČO: 35 776 005, 2. Credit Clearing Center, a. s., IČO:
35 839 651, Mlynské Nivy 48, 821 01 Bratislava, 3. spoločnosť GERANO INVESTMENTS LIMITED,
so sídlom 299 Arch. Makariou III Ave, Meliza Court, 4th Floor, 3105 Limassol, Cyprus, IČ HE 138109,
zastúpená advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, Údernícka 5, 851 01 Bratislava, o neplatnosť dohody,
na odvolanie žalobkyne 4. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 40C/27/2018-1019 zo dňa 20.

marca 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný 2. má voči žalobkyni 4. n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. priznal žalobcovi 3. nárok na náhradu trov

konania voči žalovanému 2. v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia. Výrokom II. priznal žalovanému
2. nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni 4. v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil poukazom na rozsudok Okresného súdu Trnava č. k.

14C/106/1997 - 509 zo dňa 08.07.2008, ktorým rozhodol v časti o. i., že žaloba žalobcu 3. voči
žalovanému 2. je dôvodná keď určil, že dohoda žalobcu 3. ako povinnej osoby so žalovaným 2. ako
právnym nástupcom pôvodne žalovanej Slovenskej sporiteľne, a. s. (oprávnenej osoby z exekučného
titulu), poňatá do notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20.02.1997 notárom
JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, Nz 13/97 s pokračujúcou notárskou zápisnicou
spísanou pod č. N 33/97, Nz 21/97 a s pokračujúcou notárskou zápisnicou pod č. N 38/97, Nz 25/97

je neplatná v časti, v ktorej žalobca 3. súhlasil s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti
na Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 17.07.1992. Zároveň súd prvej inštancie zamietol žalobu
žalobkyne 4. pre nedostatok jej aktívnej vecnej legitimácie. Žalovaný 2. a žalobkyňa 4. sa voči výrokom
v dotknutých častiach neodvolali, rozsudok tak vo vybraných výrokoch nadobudol právoplatnosť dňa
03.09.2008. O nároku na náhradu trov konania žalobcu 3. rozhodol súd prvej inštancie v zmysle
§ 255 ods. 1 C. s. p., a priznal žalobcovi 3. nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2. v

plnom rozsahu, keď žalobca 3. bol v celom rozsahu žalobného návrhu týkajúceho sa jeho osoby
úspešný. Žaloba žalobkyne 4. bola zamietnutá z dôvodu, že nebola účastníčkou zmluvy o zriadenízáložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.02.1997 na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy
č. 78-857153-1 zo dňa 17.07.1992 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. C.,
ktorých výlučným vlastníkom bol len žalobca 3. a ani dohody poňatej do napádanej notárskej zápisnice

N 24/97 (článok XVII. Notárskej zápisnice ). Žalovaný 2. ako právny nástupca pôvodného žalovaného 1.
v časti postúpenej pohľadávky z úverovej zmluvy č. 78-857153-1 zo dňa 17.07.1992 bol voči žalobkyni
4. plne úspešný, uplatnil si nárok na náhradu trov konania, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

3. Voči výroku II. podala odvolanie žalobkyňa 4., pričom poukázala na ustanovenie § 251 C. s. p., ktoré
mal súd prvej inštancie aplikovať pri rozhodovaní o trovách, ktoré však neaplikoval. Podľa žalobkyne 4.
sa súd mal zamyslieť, aké odôvodnené a účelne vynaložené výdavky vznikli žalovanému 2. pri bránení
práva voči žalobkyni 4. Dôkazné bremeno vedenia sporu proti žalovanému spočívalo na žalobcovi
3., manželovi žalobkyne 4., je preto logické, že obrana žalovaného 2. sa argumentačne sústredila
len na žalobcu, nie voči žalobkyni 4., pretože ona len argumentačne podporovala žalobcu svojou

výpoveďou neprinášala do sporu žiadne nové skutočnosti a ani právne argumentácie. Na základe
uvedeného žalobkyňa 4. tvrdila, že žalovaný 2. ani jeho predchodca bránením práva voči nej nemal
žiadne odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, a preto súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ priznal
žalovanému 2. náhradu trov konania voči žalobkyni 4. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie vo výroku II. tak, že žalovanému 2. neprizná nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni

4. a žalobkyni 4. (zrejmou chybou v písaní bolo v odvolaní uvedené, že „žalovaná 4.) prizná nárok voči
žalovanému 2. na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Žalovaný 2. sa k odvolaniu žalobkyne 4. nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C. s. p.“), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.),
oprávnenou stranou sporu (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (podľa obsahu

odvolania ide o nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie - odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. h C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne 4. nie je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

6. Predmetom konania vo veci samej bola žaloba, ktorou sa žalobcovia 1. až 4. domáhali pôvodne
voči Slovenskej sporiteľni, a. s. určenia, že dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou
zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20.2.1997 notárom JUDr. Miroslavom
Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom

úrade v Chtelnici dňa 3.3.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97, NZ 21/97
a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa 7.3.1997 v Trnave notárom JUDr. Miroslavom
Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97 je neplatná v časti,
- v ktorej A. B. (žalobca 3.) súhlasil s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o
zriadení záložného práva zo dňa 17.7.1992 k nehnuteľnosti v katastrálnom území C., zapísanej na liste

vlastníctva č. XXX ako parcela č. 1019 dom, dvor, zastavaná plocha č. s. XX o výmere 723 m2, ako
parcela č. 1018/2 orná pôda o výmere 2715 m2 a ako parcela č. 1018/3 zastavaná plocha o výmere 399
m2 na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 869 000 Sk, a
- v ktorej E. B. (pôvodný žalobca 1.) a manželka F. B. (žalobkyňa 2.) súhlasili s exekúciou do výšky
záložnéhoprávavnadväznostinazmluvuozriadenízáložnéhoprávazodňa20.10.1992knehnuteľnosti

v katastrálnom území C., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako parcela č. 361/1 zastavaná plocha,
s. č. 140 o výmere 355 m2, ako parcela č. 326/10 záhrada o výmere 203 m2, na zabezpečenie záväzku
s príslušenstvom vo výške 923 930 Sk.

7. Rozsudkom č. k. 14 C/106/1997-509 zo dňa 8. júla 2008 súd prvej inštancie žalobe žalobcov 1. až

3. vyhovel, žalobu žalobkyne 4. zamietol pre nedostatok jej aktívnej vecnej legitimácie, konanie proti
žalovanému 1. zastavil z dôvodu, že nie je pasívne vecne legitimovaný, keď pohľadávka z úverovej
zmluvybolapostúpenánažalovaného3.Žalovaným2.a3.uložilzaplatiťnáhradutrovkonaniažalobcom
k rukám ich právneho zástupcu.8. Uvedený rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/246/2009 – 575 zo dňa 12.
januára 2010 zmenený v napadnutej vyhovujúcej časti tak, že odvolací súd žalobu v tejto časti zamietol.

Žalobcom 1., 2., 3. a 4. uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2. náhradu trov konania vo výške 208,27
eura a žalovanému 3. náhradu trov konania vo výške 383,66 eura k rukám ich advokátov do 3 dní.

9. Rozsudok odvolacieho súdu zrušil v napadnutej časti Najvyšší súd SR ako dovolací súd a vec
vrátil v rozsahu zrušenia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd súčasne v odôvodnení

konštatoval, že odvolací súd bezdôvodne zmenil aj tú časť prvostupňového rozsudku týkajúcu sa
žalobcu 3., ktorá odvolaním dotknutá nebola. Žalovanému 1. bola pôvodným žalovaným (Slovenskou
sporiteľňou a. s.) postúpená pohľadávka vyplývajúca iba z jednej úverovej zmluvy (č. 78-857207-7
z 20.10.1992), zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti žalobcov 1. a 2.
a následne iba táto jedna pohľadávka bola žalovaným 1. postúpená žalovanému 3. Proti rozsudku
súdu prvého stupňa podal odvolanie iba žalovaný 3., tak sa jeho odvolanie mohlo týkať len časti

výroku prvostupňového rozsudku, v ktorej žalobcovia 1. a 2. súhlasili s exekúciou do výšky záložného
práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva z 20.10.1992, nemohlo sa vzťahovať aj na
časť prvostupňového rozsudku, v ktorej bolo vyhovené žalobe žalobcu 3. Na strane žalovaných totiž
nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo, keď každý zo žalovaných 2. a 3. postúpením nadobudol
samostatnú pohľadávku vyplývajúcu z dvoch samostatných úverových zmlúv, z ktorých každá jedna bola

zabezpečená samostatnou zmluvou o zriadení záložného práva - jednou týkajúcou sa majetku žalobcov
1. a 2. a druhou týkajúcou sa majetku žalobcu 3.

10. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Trnava č. k.
14 C/106/1997-509 zo dňa 8. júla 2008 v časti, v ktorej vyhovel žalobe žalobcu 3. a zamietol žalobu

žalobkyne 4. nebol napadnutý odvolaním a nadobudol tak právoplatnosť. Z obsahu preskúmavaného
spisu pritom vyplýva, že v dôsledku niekoľkonásobného zrušenia a zmeny meritórneho výroku bol
niekoľkonásobne zrušený a zmenený aj výrok o trovách ako závislý výrok, a o trovách konania vo
vzťahu k nároku uplatnenom žalobcami 3. a 4. voči žalovanému 2. (na ktorého v priebehu konania prešla
pohľadávka voči žalobcom 3. a 4. z pôvodne žalovanej Slovenskej sporiteľne, a. s.), rozhodol súd prvej

inštancie až napadnutým uznesením č. k. 40C/27/2018-1019 zo dňa 20. marca 2020.

11. Žalobkyňa 4. v rámci svojho odvolania namietala, že súd prvej inštancie mal aplikovať ustanovenie
§ 251 C. s. p., pričom tvrdila, že žalovaný 2. ani jeho predchodca bránením práva voči nej nemal
žiadne odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, a preto súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ priznal

žalovanému 2. voči nej náhradu trov konania.

12. Podľa § 251 C. s. p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

13. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

16. Citovaná právna úprava Civilného sporového poriadku rozlišuje dve etapy rozhodovania o trovách

konania. V prvej etape ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí a po nadobudnutí právoplatnosti konečného rozhodnutia o veci následne v druhej etape
rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením.

17. Obsahom základného práva na súdnu ochranu je aj právo na rozhodnutie o náhrade trov konania.

Ak sa strana sporu nezriekne nároku na náhradu trov konania, súd je povinný o trovách rozhodnúť.
Okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov je úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu (§ 255
ods. 1 C. s. p.). Úspech v spore sa určuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým bolo vo
veci samej rozhodnuté. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutiazhoduje so žalobným petitom, žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu
zamietnutá.

18. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že žaloba žalobkyne 4. voči žalovanému 2. bola v celom
rozsahu zamietnutá, žalobkyňa 4. teda úspech v spore nemala, naproti tomu žalovaný 2. bol voči
žalobkyni 4. úspešný v celom rozsahu. Správne preto súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov
konania v tejto časti, keď priznal úspešnému žalovanému 2. nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnej žalobkyni 4. v plnom rozsahu, pričom správne aplikoval citované ustanovenie § 255 ods.

1 C. s. p.

19. Odvolacia námietka žalobkyne 4. smerovala k popretiu odôvodnenosti a účelnosti výdavkov
vynaložených v spore žalovaným 2. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie postupom podľa citovaného § 262
ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V rámci konania o výške náhrady trov konania súdny

úradník preskúma vynaložené trovy a ich účelnosť a následne o ich výške rozhodne. Odvolacia námietka
žalobkyne 4. je preto predčasná a v súvislosti s napadnutým rozhodnutím o nároku na náhradu trov
konania je bez právneho významu.

20. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v procese

rozhodovania o nároku na náhradu trov konania správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy, ktoré
aj správne interpretoval. Odvolacia námietka žalobkyne nebola dôvodná, odvolací súd preto uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne správne postupom podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

21. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).