Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116218402
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1116218402.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: LEGES Recovery k.s., so
sídlom Pod Urpínom 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 982 586, správca úpadcu: Ing. Dana Fialová,
Tešedíkova 77, 841 06 Bratislava, IČO: 40 105 504, práv. zast.: Advokátska kancelária Prachová &
Partners, s.r.o., Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovaným v III. rade: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., v IV. rade: A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXXX/XX, XXX XX E., obaja práv. zast.: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., Tajovského 17, 040 01
Košice, IČO: 50 164 988, v V. rade: H. B., I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/X, XXX XX E., práv. zast.:

BARRISTER LEGAL s.r.o., Radvanská 28, 811 01 Bratislava, IČO: 46 225 234, o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 7Cbi/25/2016-1001
zo dňa 14.03.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 7Cbi/25/2016-1001
zo dňa 14.03.2022 tak, že nesprávne označenie žalovaných v I. rade: A. B. C., J. XX/X, E., nar.
XX.XX.XXXX, žalovanému v II. rade: A. H. C., I. G., bytom J. XX/X, E., nar. XX.XX.XXXX, obaja
zastúpení:Mgr.MartinČernák,Zochova5,Bratislava,advokát,žalovanémuvIII.rade:A.B.C.,D.XXXX/

XX, E., nar. XX.XX.XXXX, žalovanému v IV. rade: A. F. G., D. XXXX/XX, E., obaja zastúpení: Advokátska
kancelária Marják, Ferenci & Partners s.r.o., Tajovského 17, Košice, žalovanému v V. rade: H. B., I. C.,
J. XX, E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená: BARRISTER LEGAL s.r.o., Radvanská 28, Bratislava, správne
znie: žalovaných v III. rade: A. B. C., D. XXXX/XX, E., nar. XX.XX.XXXX, v IV. rade: A. F. G., D. XXXX/
XX, E., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Marják, Ferenci & Partners s.r.o.,
Tajovského 17, Košice, v V. rade: H. B., I. C., J. XX, E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená: BARRISTER
LEGAL s.r.o., Radvanská 28, Bratislava.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 7Cbi/25/2016-1001 zo dňa 14.03.2022
v I. odvolaním napadnutom výroku p o t v r d z u j e a v II. odvolaním napadnutom výroku
mení tak, že žalovaným v III., IV., V. rade priznáva voči žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením, vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

III. Žalovaným v III., IV., V. rade priznáva voči žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca, s poukazom na ust.
§ 57, § 60, § 62 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (ďalej aj „ZKR“), domáhal určenia neúčinnosti v petite žaloby označených kúpnych zmlúv (ďalej
aj „Kúpna zmluva č. 1 a Kúpna zmluva č. 2“) uzavretých medzi Ing. Danou Fialovou a A. B. C. (pôvodne
žalovaní v I. a v II. rade) ako predávajúcimi a A. B. C., A. F. G., ako kupujúcimi a následne medzi A. B.

C., A. F. G., ako predávajúcimi a H. B., ako kupujúcou.

1.1. Vzhľadom na späťvzatie žaloby voči Ing. Dane Fialovej a A. B. C. (pôvodne žalovaní v I. a v II.
rade), ku ktorému žalobca pristúpil v priebehu konania, súd prvej inštancie voči označeným žalovaným
konanie zastavil, rozhodol o trovách konania a v konaní ďalej meritórne pokračoval so žalovanými v III.,

IV. a V. rade, voči ktorým žalobu zamietol.

1.2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vo vzťahu ku Kúpnej zmluve č. 1, uzavretej dňa 14.02.2012,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 24.01.2013, nemal preukázané splnenie jednej
zo základným podmienok incidenčnej odporovacej žaloby, v zmysle hypotézy § 57 ods. 4 ZKR, a to,
že odporovaný právny úkon má povahu úkonu, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky niektorého

z veriteľov. Konštatoval, že ukrátenie nie je zákonnou domnienkou odporovateľnosti (nepredpokladá sa).
Jeho existenciu je vždy povinný preukazovať a tvrdiť žalobca. Ukrátenie čo i len jedného v konkurze
prihláseného veriteľa je správca povinný preukázať k času, kedy dlžník odporovaný právny úkon
urobil, resp. kedy nadobudol účinnosť. Na podporu svojho záveru poukázal na konštantnú judikatúru,
konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/31/2000 a Krajského súdu Žilina sp. zn.

4CoKR/23/2019.

1.3. Žalobca predložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 05.09.2006, 22.06.2005 a ich dodatky, výkazy
nedoplatkov VZP zo dňa 29.06.2010, 25.03.2011, 10.08.2011, prihlášky pohľadávok veriteľov, konečný
zoznam pohľadávok v konkurze Ing. Dany Fialovej sp. zn. 8K/51/2014, ktorými mal súd za preukázanú

existenciu pohľadávok (aj po lehote splatnosti) v čase vykonania právneho úkonu dlžníka (resp. v čase
nadobudnutia účinnosti úkonu - Kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2012). Dvoch z veriteľov označil žalobca už
v žalobe - VŠZP a K. I., avšak nepreukázal ich ukrátenie (neuniesol dôkazné bremeno). Žalobca svojimi
tvrdeniami nepreukázal zmenšenie majetku úpadcu v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy v takej miere,
že pohľadávky iných v konkurze prihlásených veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaného

právneho úkonu, by nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené.

1.4. Ukrátenie žalobca vnímal v tej rovine, že po uzatvorení Kúpnej zmluvy č. 1 ostal úpadcovi majetok,
ktorý nepostačoval na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov (avšak táto
skutočnosť bola zástupcom žalovanej v V. rade opakovane popretá, s poukazom na dostačujúci rozsah

majetkuúpadkyne).Prvoinštančnýsúdkonštatoval,žeukrátenienemožnoposudzovaťvoväzbevýlučne
na rozsah uspokojenia veriteľov prihlásených pohľadávok z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu,
ale je potrebné ju posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia,
resp. účinnosti odporovaného právneho úkonu.

1.5. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplývajú skutočnosti ozrejmujúce
stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu a následne po uskutočnení
odporovaného právneho úkonu, z hľadiska jeho dopadu na majetkové pomery úpadcu v čase
jeho uskutočnenia a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase
uskutočnenia úkonu a zároveň boli prihlásené do konkurzu.

1.6. Vo vzťahu k druhej časti petitu, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanej v V. rade vydať do
všeobecnej podstaty úpadcu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie L. E., súd prvej
inštancie uviedol, že do konkurznej podstaty úpadcu možno vydať iba majetok nadobudnutý na základe
neúčinného právneho úkonu, keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd. Žalovaná v V. rade nenadobudla

majetok na základe neúčinného právneho úkonu, ale na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2012. Nie
je možné zaviazať ju vrátiť do konkurznej podstaty nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Súd mal za
to, že žalobca sa mal namiesto vydania špecifikovaných nehnuteľností domáhať peňažnej náhrady od
žalovaného v III. a v IV. rade, keďže sa majetok zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie L. E., v čase
podania žaloby už v ich vlastníctve nenachádzal.

1.7. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na tú podstatnú skutočnosť, že pokiaľ ide o zmenu žaloby
jej rozšírením o neúčinnosť prevodov nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie L. E.,
k rozšíreniu došlo po uplynutí prekluzívnej ročnej lehoty (§ 57 ods. 2 ZKR). Uviedol, že zmenou žalobydoručenej súdu dňa 26.03.2019, sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti prevodov ďalších, v pôvodnej
žalobe neoznačených pozemkov, zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie L. E., ktoré boli rovnako
predmetom prevodu podľa Kúpnej zmluvy č. 1 a Kúpnej zmluvy č. 2. Súd prvej inštancie ustálil, že ide

o kvantitatívnu zmenu petitu (t. j. rozšírenie žaloby), ktorá bola voči súdu uplatnená až po uplynutí ročnej
zákonnej (prekluzívnej) lehoty, v ktorej je možné domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu (§ 57 ods. 2
ZKR).Vtejtočastinamietanejneúčinnostikúpnychzmlúv(týkajúcejsažalobcomdodatočneoznačených
pozemkov) žalobu voči žalovaným v III., IV., V. rade zamietol. Titulom úspechu žalovaným priznal nárok
na náhradu trov konania. Nárok na trovy konania opätovne (duplicitne) priznal aj žalovaným v II. a III.

rade, voči ktorým už svojím prechádzajúcim uznesením č. k. 7Cbi/26/20136-844 zo dňa 06.09.2021
konanie zastavil a súčasne rozhodol aj o trovách konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“)
z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“), čím súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne skutkové závery vyvodené

z vykonaného dokazovania a nesprávne právne posúdenie veci. V odvolacej argumentácii zotrval na
tvrdení, že odporovaný právny úkon má povahu ukracujúceho úkonu a záver súdu prvej inštancie
o nepreukázaní naplnenia podmienky § 57 ods. 4 ZKR nie je správny. Podľa žalobcu prevodom
nehnuteľností z vlastníctva pôvodne žalovaných v I. a v II. rade bola nehnuteľnosť sofistikovane
prevedená „na oko“, pričom došlo k zmenšeniu ich majetku. Úkon uzavretia Kúpnej zmluvy č. 2

(medzi žalovanými v III., IV., V. rade) vykonala v mene spriaznenej osoby – žalovanej v V. rade A.
H. C. (úpadkyňa), ktorá, ako vyplynulo i z výsluchu strán sporu, za žalovanú v V. rade na základe
plnej moci podpisovala úverovú zmluvu s Tatra bankou a.s., zabezpečenú záložným právom, ktorou
boli zabezpečené finančné prostriedky na prevod nehnuteľností zo žalovaných v III. a v IV. rade na
žalovanú v V. rade. Žalobca opísal majetok pôvodne žalovaných v I. a v II. rade ku dňu uzavretia

Kúpnej zmluvy č. 1 vo svojich vyjadreniach (z 29.10.2012 a 06.05.2021), pričom tento majetok
zabezpečoval pohľadávky veriteľa A. I., resp. M. G.. Hodnota rodinných domov a pozemkov žalovaných
v I., II. rade a nehnuteľností otca žalovanej (nachádzajúce sa v kat. úz. L. E. a v k. ú. F. N.), ktoré
zabezpečovali pohľadávky označených veriteľov v čase uzavretia odporovaných právnych úkonov,
nedosahovala hodnotu pohľadávok týchto veriteľov a ich pohľadávky, po speňažení nehnuteľností

zákonným spôsobom, neboli v celom rozsahu uspokojené. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
pomer majetku úpadcu k jeho záväzkom. Podľa žalobcu hodnota záväzkov úpadcov ku dňu prvého
prevodu (Kúpna zmluva č. 1) predstavovala sumu 241.549,22 eur (voči 8 veriteľom). Odporovanými
právnymi úkonmi bola hodnota majetku znížená minimálne o 165.000,- eur (čo predstavuje rozdiel medzi
hodnotou podľa znaleckého posudku a kúpnou cenou). Poukázal na znalecký posudok vyhotovený

A. N. O., dňa 14.12.2011 na účely dražby iniciovanej Tatra bankou a.s. a tam stanovenú hodnotu
nehnuteľností v sume 465.000,- eur. Z výpovedí svedkov a žalovaných nedošlo k hodnovernému
preukázaniu stanovenia kúpnej ceny dohodnutej vo výške 300.000,- eur. Nebolo tiež preukázané, že
v čase prvého prevodu bola úpadcom v hotovosti vyplatená časť kúpnej ceny v sume 100.000,- eur.
Odvolateľ sa nestotožnil ani s odkazom prvoinštančného súdu na judikatúru vyšších súdov, nakoľko táto

sa vzťahuje na konkurz právnických osôb, pričom v prejednávanej veci ide o konkurz fyzickej osoby.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/31/2000, podľa ktorého pre záver súdu
o tom, či sú splnené podmienky v odporovateľnosti, je rozhodujúce, aký by bol stav majetku úpadcu,
keby napadnutý úkon neuskutočnil. Zotrval na tvrdení, že úpadca nevlastní majetok postačujúci na to,
aby sa z neho uspokojili nezabezpečení veritelia, hoci pred vykonaním odporovaných právnych úkonov

takýto majetok (odporované nehnuteľnosti) vlastnil. Podmienky odporovateľnosti preto naplnené boli.
Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaných, žalobca uviedol, že táto svedčí žalovaným v III., IV.
a V. rade. Kúpnu zmluvu č. 1, aj Kúpnu zmluvu č. 2, je potrebné posudzovať ako prevody medzi
spriaznenými osobami, hoci žalovaný v III. a v IV. rade sa formálne prezentujú ako osoby, ktoré znaky
spriaznenosti nespĺňajú. Žalobca však mal za to, že v čase uzatvárania Kúpnej zmluvy č. 1 musel

medzi jej účastníkmi (pôvodne žalovaní I., II. a žalovaní III., IV.) existovať nadštandardný vzťah rovnajúci
sa vzťahu spriaznenej osoby, keďže žiadna nespriaznená osoba, by za tak nevýhodných podmienok
zmluvu neuzavrela. Pokiaľ ide o žalovanú v V. rade, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že nehnuteľnosť bola na ňu prevedená uvedeným spôsobom úmyselne, v snahe vyhnúť sa priamemu
prevodu medzi blízkymi osobami.

Rozsudku ďalej vytýkal jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok riadneho odôvodnenia.
V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.3. Žalovaní v III. a v IV. rade v písomnom vyjadrení, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
k odvolaniu žalobcu uviedli, že sa stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pričom poukázali
najmä na dôvody uvedené v ods. 22. a 23. jeho odôvodnenia. K odvolacím tvrdeniam žalobcu uviedli,

že v čase uzavretia Kúpnej zmluvy č. 1 zo dňa 14.02.2013 a povolenia jej vkladu do katastra dňom
20.02.2012, vlastnili pôvodne žalovaní v I. a v II. rade majetok v hodnote 748.600,- eur. Žalovaní v III.
a v IV. rade sú vo vzťahu k úpadcom cudzie a nespriaznené osoby, ktoré nie sú nijako personálne, ani
majetkovo prepojené. Pri uzavretí kúpnej zmluvy dochádzalo k vyjednávaniu kúpnej ceny, pričom bol
zohľadnený právny stav nehnuteľností, kedy na nich viazli ťarchy – zmluvné záložné a exekučné právo,

ako aj potreba rýchleho financovania. Následne bolo pristúpené k dohode o trhovej cene prevádzaných
nehnuteľností. Jednalo sa teda o číro obchodnú transakciu. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

4. Žalovaná v V. rade v písomnom vyjadrení, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, k odvolaniu
žalobcu uviedla, že zotrváva na tvrdeniach uplatnených pred súdom prvej inštancie. Súd žalobu zamietol

sčasti kvôli neuplatneniu práva včas, teda kvôli preklúzii práva (ods. 21. rozsudku) a vo zvyšku
pre nepreukázanie naplnenia podmienky ukracujúceho úkonu (§ 57 ods. 4 ZKR) zo strany žalobcu.
Odvolaciu argumentáciu žalobcu označila za účelovú. K odvolaciemu tvrdeniu žalobcu o nepreukázaní
úhrady prvej časti kúpnej ceny vo výške 100.000,- eur (z Kúpnej zmluvy č. 1) uviedla, že v súdnom spise
je založený príjmový doklad č. 0021422012 zo dňa 14.02.2012 o úhrade tejto sumy. Prijatie tejto úhrady

na pojednávaní potvrdil aj žalovaný v III. rade (p. C.), ktorý k tejto otázke vypovedal na pojednávaní
konanom dňa 25.10.2021. Prevzatie tejto časti kúpnej ceny na pojednávaní takisto potvrdil aj pôvodný
žalovaný v I. rade (p. C.). Žalobca nepredložil žiadny dôkaz spochybňujúci uskutočnenie tejto platby
medzi stranami Kúpnej zmluvy č. 1. Žalovaná v V. rade si nevie predstaviť, na základe čoho by súd prvej
inštancie mal dospieť k inému záveru a uviesť, že tieto peniaze si strany neodovzdali.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany Kúpnej zmluvy č. 1 sa pred dražbou nepoznali. Žalovaný
v III. rade bol záujemcom o kúpu nehnuteľností v dražbe vykonávanej na návrh Tatra banky a.s., čo
preukázali aj predloženými dôkazmi. Pri obhliadke nehnuteľností, o ktoré mal záujem, sa zoznámil s p.
C.. Pred podpisom kúpnej zmluvy kupujúci vyplatili v hotovosti prvú časť kúpnej ceny v sume 100.000,-
eur. Zvyšná časť kúpnej ceny bola použitá na vyplatenie veriteľov úpadcov so záložnými právami,

a to Tatra banka, a.s. a p. O.. Tvrdenie žalobcu o účelovej kúpe nehnuteľností, blízkom vzťahu medzi
stranami kúpnej zmluvy a úmysle ukrátiť veriteľov úpadcov, sú nezmyselné a nelogické.
Za účelové označila aj tvrdenia žalobcu o údajnom nesprávnom právnom posúdení veci prvoinštančným
súdom v otázke splnenia zákonnej podmienky ukracujúceho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR. Na podporu
svojho tvrdenia poukázala na konštantnú judikatúru súdov k cit. ust. ZKR, predloženú v priebehu

konania.
Kúpnu zmluvu č. 1 jej zmluvné strany uzatvorili v roku 2012, pred vyhlásením konkurzu na majetok
úpadkyne. Žalobca preto mal už v žalobe uviesť súpis majetku úpadcov a jeho hodnotu k dátumu
účinnosti tejto zmluvy. Zároveň mal uviesť súpis majetku a jeho hodnotu po vykonaní tohto právneho
úkonu a túto hodnotu následne porovnať s v tom čase splatnými pohľadávkami veriteľov, ktorý si svoje

pohľadávky prihlásili v konkurze na majetok úpadkyne (Okresný súd Bratislava I č. k. 8K/51/2014). Toto
porovnanie žalobca neurobil v žalobe, ani počas konania pred súdom prvej inštancie. Žalobca majetok
úpadcov ku dňu prevodu na základe Kúpnej zmluvy č. 1 neohodnotil. Ohodnotil jeho jednotlivé časti iba
k dátumom, kedy ich zaraďoval do súpisov majetku jednotlivých podstát. Žalovaná v V. rade zotrvala
na tvrdení, že hodnota nehnuteľného a hnuteľného majetku úpadkyne, podielu v štyroch obchodných

spoločnostiach, postačovala na úhradu pohľadávok prihlásených konkurzných veriteľov, splatných
v čase účinnosti Kúpnej zmluvy č. 1. Poukazovala na skutočnosť, že ani sám žalobca pri speňažovaní
majetkupodstatynedosiaholsumupodľaznaleckéhoposudkuanehnuteľnostizmajetkupodstatypredal
za cca 72 %, 69 % ich súpisovej hodnoty. V zmysle výsledkov speňažovania majetku úpadkyne, preto
kúpna cena dohodnutá stranami Kúpnej zmluvy č. 1 vôbec nevyzerá ako cena neobvyklá a neprimeraná.

Naopak, pri porovnaní získaných peňazí sa dohodnutá kúpna cena javí adekvátna a úplne porovnateľná
s hodnotami dosiahnutými pri speňažovaní majetku úpadcov žalobcom.
Ako nedôvodné odmietla tvrdenie žalobcu, že o celej veci mala mať vedomosť a išlo o účelový úkon „na
oko“, „prepis v rodine“. Uviedla, že v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy č. 1 študovala na vysokej škole
v USA, čo preukázala. Nemala príjem a pracovať začala až dňa 01.06.2012, čo rovnako preukázala.

Štúdium jej aj bratovi financovali rodičia.
Žalobca nevysvetlil, z čoho by študentka bez príjmu mohla pomôcť úpadcom „simulovať predaj
nehnuteľností na oko“. Nevysvetlil, prečo si kupujúci z Kúpnej zmluvy č. 1 na kúpu nehnuteľností vzalihypotekárny úver, ktorý potom žalovaná v V. rade musela pri uzatvorení Kúpnej zmluvy č. 2 vyplatiť, ak
boli blízke osoby a kúpu mohli realizovať bezhotovostne „na oko“.
Zotrvala na tvrdení, že o predaji rodinného domu nevedela. O tejto skutočnosti sa dozvedela až v lete

2012, pri návšteve rodičov. Vysvetlenie situácie, prečo jej rodičia o nútenom predaji domu nepovedali,
je tá, že asi posledná vec, ktorá by rodičov hocijakého dieťaťa napadla, je oznámiť dieťaťu, že pre
nezaplatenie školného zahraničnú vysokú školu nebude môcť doštudovať a dovtedy investovaný čas a
peniaze boli zbytočné. Od 01.06.2012 sa zamestnala a následne predmetné nehnuteľnosti na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2012, zavkladovanej pod V-289/13 zo dňa 24.01.2013 (ďalej aj len „KZ 2“),

nadobudla za pomoci získaného hypotekárneho úveru v OTP banke, a.s., ktorý si neskôr refinancovala
v Tatra banke, a.s.
Namietala nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie, pretože nerobila žiadny úkon s úpadcami.
Nehnuteľnosti nenadobudla bezodplatne, ale z hypotekárneho úveru, z ktorého zaplatila žalovaným v
III. a v IV. rade sumu 310.000,- eur. O uzatvorení Kúpnej zmluvy č. 1 sa dozvedela až v lete 2012, pričom
vynaložila všetku obvyklú starostlivosť primeranú jej schopnostiam a možnostiam ako zahraničnej

študentky a nezistila, že by došlo k ukráteniu veriteľov, alebo že by kúpou predmetných nehnuteľností
na základe Kúpnej zmluvy č. 2 mohla nejakým spôsobom veriteľov ukrátiť. Napadnutý rozsudok navrhla
potvrdiť ako vecne správny.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaných zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Mal za

to, že v konaní boli predkladané hodnoty majetku, z ktorých súdu muselo byť zrejmé, akú hodnotu mal
majetok úpadkyne (úpadcov) v čase vykonania odporovaného právneho úkonu. Opomenutým záverom
zostáva, že majetok úpadcu speňažený zákonným spôsobom v rokoch 2019-2020 nepostačoval na
úhradu prihlásených pohľadávok, ktoré existovali v čase vykonania odporovaného právneho úkonu.
Zotrvalinatvrdeníodôvodnostiposudzovaťodporovanéúkonyakoúkonymedzispriaznenýmiosobami.

6. Na svojich tvrdeniach v podanej duplike zotrvali aj žalovaní v III., IV. rade a žalovaná v V. rade.

7. Žalovaní v III., IV. rade, v podanej duplike zotrvali na tvrdení, že dlžníčka v cˇase uzavretia kúpnej
zmluvy mala aj iný majetok, ktorý stacˇil na uspokojenie splatných pohľadávok. Žalobca v konaní uviedol,

že v cˇase prvého prevodu bola hodnota všetkých splatných pohľadávok žalovaných v I. a v II. rade vo
výške 241.549,22 eur. Na základe uvedeného sú aj žalovaní v III. a v IV. rade názoru, že transakcia
– kúpa rodinného domu, ktorou boli uspokojení všetci veritelia zabezpecˇení záložným právom k
tejto nehnuteľnosti, nepredstavuje ukracujúci úkon k ostatným veriteľom, pricˇom takéto vyhodnotenie
prebehlo aj pri posudzovaní úveru, ktorý sa na zaplatenie kúpnej ceny cˇerpal. Zámer žalovaných

sledovaný kúpou spočíval buď kúpou rodinného domu uchovať hodnotu, ktorá plynutím cˇasu narastala
(pre predpokladaný nárast cien nehnuteľností, cˇo nepopiera ani žalobca), alebo v prípade potreby si
dom ponechať na vedenie rodinného života. Navyše, zámer žalovaných pre rozhodnutie vo veci nie
je podstatný. Dôležitá je vedomosť o hroziacom úpadku, prípadne platobnej neschopnosti pôvodne
žalovaných v I. a v II. rade. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že uvedenú vedomosť nemali.

Opakované tvrdenia žalobcu o spriaznenosti osôb žalovaných v III., IV. rade so žalovanými v I. a v II.
rade boli vyvrátené výpoveďami svedkov, ktoré boli autentické, žiadnym spôsobom neboli koordinované,
cˇi pripravené.

8. Žalovaná v V. rade v podanej duplike uviedla, že žalobca mal k dispozícii všetky potrebné informácie

o majetku úpadkyne, ktorý na účely podstaty ohodnotil sumou 442.460,- eur (nehnuteľnosti). Táto
hodnota mala podľa žalobcu rapídne rásť, nevysvetlil však prečo rapídne nerástla aj v rokoch 2015 až
2020, kedy majetok speňažoval.
Žalobca v žalobe k výške splatných pohľadávok v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy č. 1 uviedol mená
3 veriteľov a výšku ich pohľadávok zistených v konkurze v sume 313.345,57 eur (1. K. I. vo výške

157.067,97eur,2.K.I.vovýške153.833,28eura3.VŠZPvovýške2.444,32eur).Neskôrpočaskonania
ustálil výšku splatných pohľadávok v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy č. 1 na sumu 241.549,22 eur
(pôvodne uvádzanú výšku pohľadávok znížil o cca 23 %). V tejto sume žalobca uviedol aj pohľadávku K.
P. 36.156,45 eur, resp. vo výške 24.270,82 eur, ktorá sa nenachádza v konečnom zozname pohľadávok
v konkurze 8K/51/2014, a preto ju nie je možné započítať do celkovej sumy pohľadávok splatných voči

úpadkyni v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy č. 1. Suma splatných pohľadávok v konkurze prihlásených
veriteľov v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy č. 1 tak podľa žalovanej v V. rade bola v celkovej výške
217.278,40 eur. Žalobcovi musí byť pri porovnaní týchto súm zrejmé, že aj po prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam úpadcov na základe Kúpnej zmluvy č. 1 títo vlastnili majetok postačujúci naúhradu v tom čase splatných pohľadávok v konkurze prihlásených veriteľov, pretože od roku 2012 do
roku 2015 nenarástla hodnota nehnuteľností o 100 %. Nemohlo ísť o ukracujúci úkon v zmysle ust. §
57 ods. 4 ZKR. Ďalej zotrvala na tvrdení, že Kúpna zmluva č. 2 nebola uzavretá medzi spriaznenými

osobami. V čase jej uzavretia žalovaná študovala v USA, nemala vlastný príjem, štúdium financovali
rodičia. Kúpnu cenu hradila z hypotekárneho úveru OTP banky, a.s., neskôr prefinancovnavého cez
Tatra banku a.s. O uzavretí Kúpnej zmluvy č. 1 sa dozvedela až dodatočne a neprofitovala z nej.

9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu

spisu a napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie a na nich založený
právne záväzný výrok rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu
trov konania, je vecne správny. Dôvody uvádzané odvolateľom nie sú spôsobilé spochybniť jeho vecnú
správnosť.

13. Z obsahu spisu a podstatných skutkových tvrdení žaloby vyplýva, že žalobca, v postavení správcu
podstaty úpadcu Ing. Dana Fialová, sa odporovacou žalobou, doručenou prvoinštančnému súdu dňa
30.08.2016, domáhal určenia neúčinnosti dvoch právnych úkonov – kúpnych zmlúv, a to Kúpnej zmluvy
č. 1 uzavretej dňa 14.02.2012 medzi predávajúcimi A. H. C., A. B. C. a kupujúcimi A. B. C., A. F. G.,
Kúpnej zmluvy č. 2 uzavretej dňa 20.12.2012 medzi predávajúcimi A. B. C., A. F. G. a kupujúcou H.

B., I. C.. Dôvody neúčinnosti, vymedzením ktorých je súd viazaný, žalobca videl v naplnení zákonnej
definície ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR. S poukazom na ust. § 62 ZKR žalobu pôvodne
smeroval voči žalovaným I. A. H. C., II. A. B. C. (obaja v konkurze), III. A. B. C., IV. A. F. G. a titulom
spriaznenosti aj voči žalovanej v V. rade H. B., ktorá je dcérou úpadcov.

14. V priebehu konania, podaním doručeným súdu dňa 16.07.2021, žalobca vzal žalobu späť voči
žalovaným v I. a v II. rade, na základe čoho súd prvej inštancie uznesením č. k. 7Cbi/25/2016-844 zo
dňa 06.09.2021 konanie voči žalovaným v I. a v II. rade zastavil a rozhodol o nároku na náhradu trov
konania. Po čiastočnom zastavení konania prvoinštančný súd vo veci ďalej pokračoval voči žalovaným
v III. až v V. rade, voči ktorým žalobca na žalobe zotrval.

15. Súd prvej inštancie sa vo svojom procesnom postupe správne a dôvodne zaoberal a zisťoval
naplnenie základných zákonom stanovených podmienok odporovacej žaloby, ktorými je včasnosť
podania žaloby (§ 57 ods. 2 ZKR), odporovaný úkon je ukracujúcim úkonom a je možné mu odporovať
(§ 57 ods. 4 ZKR), odporovaný úkon vykonaný v čase, v ktorom ho možno postihnúť odporovateľnosťou

(§ 60 ods. 3 ZKR).

16. Konkurz na majetok úpadkyne Ing. Dana Fialová bol vyhlásený uznesením Okresného súdu
Bratislava I č. k. 8K/51/2014 zo dňa 20.08.2015, zverejnený v Obchodnom vestníku č. 164/2015 zo dňa
26.08.2015.

17. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z dátumu vyhlásenia konkurzu, správne ustálil včasnosť podania
pôvodnej žaloby, doručenej mu dňa 30.08.2016 (t. j. v posledný deň lehoty stanovenej § 57 ods. 2 ZKR,
v znení účinnom od 01.01.2012).

18. Rovnako správne sa vysporiadal aj s otázkou včasnosti rozšírenia pôvodnej žaloby (doručenej
súdu elektronicky dňa 25.03.2019), kde konštatoval preklúziu práva žalobcu. Z obsahu spisu je
nesporné, že žalobca zmenenou žalobou rozšíril pôvodne žalovaný nárok (právo) o ďalšie nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnych zmlúv, avšak žalobca ichprevodu v pôvodnej žalobe neodporoval (t. j. v tejto časti Kúpnu zmluvu č. 1, 2, nenapadol a nebola
predmetom odporovania). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu
prvej inštancie, že predmetná kvantitatívna zmena žaloby bola uplatnená po uplynutí prekluzívnej

ročnej lehoty od vyhlásenia konkurzu, v dôsledku čoho takto uplatnené (rozšírené) právo nie je možné
žalobcovi priznať. Žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu – kúpnych zmlúv v časti týkajúcej sa
prevádzaných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, preto dôvodne zamietol. Odvolací súd bližšie
odkazuje na svoje skoršie rozhodnutie, kde sa otázkou zmeny petitu odporovacej žaloby už zaoberal
(1CoKR/32/2019, obdobne aj Krajský súd Trnava 21CoKR/7/2012).

19. Súd prvej inštancie vec správne skutkovo a právne posúdil aj v závere, že žalobca nepreukázal, že
odporovaný právny úkon - Kúpna zmluva č. 1, ktorou došlo k prvému prevodu vlastníctva z úpadcov na
žalovanýchvIII.,IV.rade,jeukracujúcimprávnymúkonompodľa§57ods.4ZKR,t.j.ženapĺňazákonnú
a neopomenuteľnú podmienku právneho úkonu, ktorému je možné odporovať. Ustálená rozhodovacia
prax odvolacích súdov, ako aj dovolacieho súdu, už dala odpoveď, že dôkazné bremeno preukázania

naplnenia podmienky odporovaného úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR zaťažuje žalobcu.

20. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

21. Niet sporu v tom, že nie každý odplatný právny úkon, ktorým dôjde k prevodu majetku, má povahu
ukracujúceho úkonu. Samotný prevod majetku znamená len zmenu jeho formy (z vlastníctva veci na
spravidla peňažné plnenie). I v prípade, ak by konkrétnym právnym úkonom došlo k zmenšeniu hodnoty
majetku dlžníka (napr. z dôvodu prevodu za nižšiu cenu), táto skutočnosť sama o sebe nevyvoláva
následok ukracujúceho úkonu, pokiaľ dlžník disponuje dostatkom iného majetku, z ktorého by bol

spôsobilý uspokojiť pohľadávky svojich konkurzných veriteľov, existujúce a splatné v čase vykonania/
účinkov napádaného právneho úkonu.

22. Dôsledok ukrátenia čo i len jedného z veriteľov (neskôr prihlásených do konkurzu), ktorý v čase
vykonania tohto právneho úkonu mali voči dlžníkovi splatné pohľadávky, musí nastať k momentu jeho

platnosti, resp. k momentu nástupu jeho vecno-právnych účinkov. Len voči takémuto právnemu úkonu
konkurzný zákon pripúšťa možnosť domáhať sa jeho neúčinnosti.

23. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov
nevyplývajú skutočnosti ozrejmujúce stav majetku úpadkyne v čase účinnosti odporovaného právneho

úkonu (Kúpnej zmluvy č. 1) a následne po uskutočnení odporovaného právneho úkonu z hľadiska jeho
dopadu na majetkové pomery úpadkyne, ktoré existovali v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu,
a ktoré boli zároveň prihlásené do konkurzu.

24. Žalobca v rozhodujúcich tvrdeniach žaloby uviedol, že v čase uzavretia Kúpnej zmluvy č. 1 mali

predávajúci (dlžníci - úpadcovia) záväzky voči veriteľovi: K. I., v sumách 157.067,97 eur a 153.833,08
eur (neskôr postúpená na veriteľa M. G.), zabezpečená záložným právom, VšZP v sume 2.444,32 eur,
(t. j. spolu 313.345,37 eur). Predajom nehnuteľností, Kúpnou zmluvou č. 1 za kúpnu cenu 300.000,- eur,
podľa žalobcu došlo k naplneniu podmienky ukracujúceho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR. V priebehu
konania žalobca (vyjadrenie z 29.10.2020) uviedol, že v čase realizácie Kúpnej zmluvy č. 1, 2 (v čase

prevodov 14.02.2012 a 20.12.2012) existovali pohľadávky veriteľov (J. Q., VšZP, N. P., EOS KSI, CRH
(Slovensko) a.s., Hlavné mesto SR Bratislava) v celkovej sume 214.549,22 eur.

25. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu spisu a z neho vyplývajúceho skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie, sa stotožňuje so správnosťou právneho záveru, že žalobca nepreukázal, že by

po uzavretí Kúpnej zmluvy č. 1 došlo k zmenšeniu majetku (v BSM) úpadkyne a jej manžela (dlžníci)
v takej miere (rozsahu), ktorou bola naplnená podmienka ukracujúceho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR.

26. Žalobca, ktorým je správca podstaty, súdu nepreukázal konkrétne majetkové pomery úpadkyne
v čase uskutočnenia (účinnosti) Kúpnej zmluvy č. 1, ani také ich zmenšenie v dôsledku namietaného

právneho úkonu, že došlo k ukráteniu niektorého z veriteľov. Z obsahu spisu i súpisu podstaty úpadkyne
Ing. Dany Fialovej vyplýva, že disponovala ďalším nehnuteľným a hnuteľným majetkom. Žalobca
nepreukázal, že by hodnota majetku úpadkyne v pomere k splatným pohľadávkam veriteľov (ktorý sanásledne prihlásili do konkurzu), existujúcim v čase uzavretia Kúpnej zmluvy č. 1, nepostačoval na
úhradu týchto pohľadávok.

27. Odvolací súd v svojom právnom závere poukazuje na to, že na preukázanie naplnenia podmienky
ukracujúceho právneho úkonu nie je rozhodujúce, v akom rozsahu boli v konkurze uspokojené
pohľadávky prihlásených veriteľov (existujúce a splatné v čase vykonania odporovaného úkonu), ani
aký bol výťažok správcom speňaženého majetku (ako dobre sa speňažil).
Podstatné je posúdenie, či majetok, ktorý úpadcovi po vykonaní odporovaného úkonu zostal, by

vzhľadom na jeho reálnu (trhovú, realizovateľnú) hodnotu v danom čase postačoval na úhradu v tom
čase existujúcich splatných pohľadávok tých veriteľov, ktorí ich neskôr prihlásili v konkurze vedenom
voči úpadkyni alebo, či došlo k jeho zmenšeniu v takej miere, že by takého uspokojenie možné nebolo.
Preukázanie majetkových pomerov úpadkyne po uzavretí Kúpnej zmluvy č. 1 v pomere k splatným
pohľadávkam tých veriteľov, ktorí sa následne prihlásili do konkurzu, bolo vecou dôkaznej povinnosti
žalobcu.

28. Odvolací súd konštatuje, že v prípade nepreukázania naplnenia podmienky ukracujúceho
právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR nie je daný dôvod skúmať a viesť ďalšie dokazovanie
ohľadne naplnenia žalobcom vymedzeného právneho dôvodu odporovania právnemu úkonu dlžníka.
Nenaplnenie podmienky § 57 ods. 4 ZKR je dôvodom na zamietnutie žaloby, ako správne konštatoval

súd prvej inštancie.

29. V postupnosti zákonom vymedzených všeobecných podmienok (§ 57 ods. 2, 4 ZKR) a osobitných
podmienok odporovateľnosti (definovaných jednotlivými odporovacími dôvodmi), je opodstatnené prijať
záver, že pokiaľ žalobca nepreukáže naplnenie základných všeobecných podmienok, niet dôvodu

zisťovať a dokazovať splnenie osobitných podmienok, ktorými v žalobe vymedzil právny dôvod
odporovateľnosti (v prejednávanej veci ide o § 60 ZKR).

30. Pri absencii (nenaplnení) zákonnej podmienky vyžadovanej § 57 ods. 4 ZKR, skúmanie ďalších
hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti, ani vykonávanie ďalšieho dokazovania dôvodnosti

podanej žaloby, nie je potrebné. Pokiaľ preto súd prvej inštancie následne nevykonával ďalšie
dokazovanie ohľadne žalobcom navrhovaných dôkazov smerujúcich k preukázaniu neúčinnosti
Kúpnych zmlúv č. 1 a 2, odvolací súd považuje tento procesný postup súdu prvej inštancie za dôvodný
a správny.

31. Vo vzťahu k ďalším odvolateľom nastolených odvolacím námietkam, odvolací súd pre úplnosť
uvádza, že námietku žalobcu o spriaznenosti medzi pôvodne žalovanými v I., II. rade a žalovanými
v III., IV. rade hodnotí ako právne nedôvodnú a neopodstatnenú. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi
účastníkmi Kúpnej zmluvy č. 1 nebol žiadny vzťah spriaznenosti a žalovaní v III. a v IV. rade nespĺňajú
žiadnu z definícií spriaznenej osoby podľa § 9 ZKR. Subjektívny názor žalobcu o potrebe posudzovať

tento vzťah ako vzťah spriaznených osôb, nemôže spriaznenosť založiť. Za opodstatnenú odvolací
súd nepovažuje ani námietku o nepreukázaní úhrady prvej časti kúpnej ceny z Kúpnej zmluvy č. 1
v sume 100.000,- eur. Žalobca súdu prvej inštancie nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ani tvrdenie
spochybňujúce vyjadrenia žalovaných v III., IV. rade a pôvodne žalovaného v II. rade o vykonaní tejto
úhrady, o realizácii ktorej svedčí aj pokladničný doklad založený v spise súdu prvej inštancie.

32. Pokiaľ ide o výhrady žalobcu k aplikovateľnosti judikatúry, na ktorú v rozhodnutí poukázal súd
prvej inštancie, odvolací súd sa zhoduje s názorom prvoinštančného súdu o dôvodnosti odkazu na
tieto rozhodnutia a ich použiteľnosti v prejednávanej veci. V citovanej judikatúre (Najvyšší súd SR
2Obdo/31/2020, Krajský súd v Žiline 14CoKR/23/2019) dovolací, ako aj odvolací súd, identicky riešil

otázku výkladu § 57 ZKR z hľadiska všeobecných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu
a dôkazného bremena, ktoré znáša žalobca. Ustanovenie § 57 v právnej úprave ZKR, účinnej ku
dňu podania žaloby, platilo identicky na všetkých dlžníkov (úpadcov) bez ohľadu na ich právnu
formu (t. j. tak pre právnické ako aj fyzické osoby). Rovnako i žaloba v prejednávanej veci je
uplatnená a posudzovaná najskôr z hľadiska podmienok vyžadovaných § 57 ods. 4 ZKR. Dovolací súd

(v rozhodnutí 2Obdo/31/2020) považoval za správne právne posúdenie veci odvolacím súdom ohľadne
povinnosti žalobcu preukázať zmenšenie majetku v dôsledku odporovaného úkonu, v miere ktorá
bráni uspokojeniu splatných, v konkurze prihlásených pohľadávok, ktoré existovali v čase vykonania
úkonov (§ 57 ods. 4 ZKR). Rovnaký právny záver k výkladu § 57 ods. 4 ZKR zaujal aj Krajský súdv Žiline v rozhodnutí 14CoKR/23/2019. Odvolací súd konštatuje, že obe citované rozhodnutia, na ktoré
v dôvodoch napadnutého rozsudku odkázal súd prvej inštancie, sú v prejedávanej veci, z hľadiska
posúdenia splnenia podmienok § 57 ods. 4 ZKR, plne aplikovateľné a sú súčasťou ustálenej judikačnej

praxe vyšších súdov k tejto otázke.

33. Súd prvej inštancie sa dostatočne a riadne vysporiadal s otázkou splnenia základnej hmotnoprávnej
podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, ktorej naplnenie (preukázanie zo strany žalobcu)
je základným predpokladom na to, aby súd pristúpil k skúmaniu dôvodnosti žaloby z hľadiska

žalobcom uplatnených skutkových a právnych dôvodov odporovania. V dôvodoch rozhodnutia sa
dostatočne a riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami vedúcimi pre posúdenie
splnenia podmienky § 57 ods. 4 ZKR. Vzhľadom na nepreukázanie všeobecných predpokladov
odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, súd dôvodne nevykonával ďalšie dokazovanie na preukázanie
žalobcom uplatnených skutkových a právnych dôvodov odporovania.

34. Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil naplnenie žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v jeho I. výroku vecne správny. V zmysle
§ 387 ods. 1, 2 CSP preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku ako vecne
správny potvrdil.

35. Odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil II. (závislý výrok) rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko
ním súd prvej inštancie opätovne rozhodol aj o trovách konania pôvodne žalovaných v I., II. rade, napriek
tomu, že o tomto nároku už rozhodol svojím skorším (konečným) uznesením č. k. 7Cbi/26/20136-844
zo dňa 06.09.2021, ktorým voči žalovaným v I., II. rade konanie zastavil a rozhodol aj o trovách konania.

36. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

37. V zmysle cit. ust. CSP odvolací súd súčasne opravil zrejmú nesprávnosť záhlavia odvolaním

napadnutéhorozsudku,vktoromsúdprvejinštancienastranežalovanýchnesprávneuviedolajpôvodne
žalovaných v I., II. rade, hoci voči týmto žalovaným svojim predchádzajúcim rozhodnutím konanie
zastavil (pre späťzvatie žaloby). Žalovaní v I., II. rade, v dôsledku zastavenia konania (uznesením,
ktoré nebolo napadnuté odvolaním) už v čase vydania napadnutého rozsudku, neboli stranami sporu
aprvoinštančné,akoiodvolaciekonanie,smerovalolenvočižalovanýmvIII.ažV.rade.Uvedenúzrejmú

nesprávnosť záhlavia rozsudku súdu prvej inštancie bolo namieste napraviť postupom podľa § 224 CSP.

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v III., IV. rade, v konaní zastúpeným spoločným právnym
zástupcom a žalovanej v V. rade, titulom úspechu priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho

konania, ktoré si v konaní uplatnili. O výške trov, v súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 CSP,
rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania /§ 447
písm. d), e) CSP/.