Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200548
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200548.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky):
E. J., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX A. J., právne zastúpenej Nosko & Partners, s.r.o. so
sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava., IČO: 36 860 107, adresa pre doručovanie Zámocká 14,
811 01 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor, so sídlom
Námestie slobody 1, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie

zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-DK-PLO-2022/000431-056 z 1.8.2022, konajúc o kasačnej
sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 32S/1/2022 z 31.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 32S/1/2022 z
31.10.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na krajskom súde

1. Všeobecnou správnou žalobou z 3.10.2022 podanou elektronicky na Krajskom súde v Žiline (ďalej
len „krajský súd“) sa žalobkyňa domáhala preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-DK-
PLO-2022/000431-056 z 1.8.2022 (ďalej len „preskúmavané opatrenie“) a vrátenia veci žalovanému na
ďalšie konanie.

2. Preskúmavaným opatrením formálne nazvaným „Ocenenie pozemkov, ktoré podľa zákona č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov nemožno vydať a preto sa poskytujú náhradné pozemky alebo náhrada v
hotovosti“ bola na podklade ocenenia pôvodného pozemku určená výška reštitučnej náhrady u
žalobkyne na 72 eur a to s odkazom na „ocenenie kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ)

Národným poľnohospodárskym a pôdnym centrom, Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany
pôdy - Pôdna služba Banská Bystrica pod č. 2239/2022/2170107 z 14.7.2022 v zmysle Vyhlášky
Ministerstva financií a cien Slovenskej republiky č. 289/1990 Zb.“ s tým, že podľa rozdeľovníka bolo
preskúmavanéopatreniedoručovanéžalobkyni,jejprávnemuzástupcoviaSlovenskémupozemkovému
fondu.

3. Reštitučná náhrada bola žalobkyni priznaná rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín,
pozemkového a lesného odboru, číslo OU-DK-PLO2022/000431-053 z 2.5.2022, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.5.2022.

4. Podanie žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že nesúhlasí so spôsobom ocenenia, ktorý je protizákonný
a diskriminačný, a teda ocenenie žalovaného považuje za opatrenie, ktoré ju ukracuje na jej právach

a právom chránených záujmoch - konkrétne v tom, že nezákonným spôsobom určená výška náhrady
je neprimerane nízka. Žalobkyňa ďalej namietala, že k oceneniu pôvodného pozemku došlo bez toho,aby už bol zo strany žalobkyne alebo oprávnenej osoby uplatnený nárok na poskytnutie náhradného
pozemku u Slovenského pozemkového fondu a že žalobkyni ani oprávnenej osobe neboli poskytnuté
podklady, na základe ktorých žalovaný pozemky ocenil.

5. Krajský súd uznesením sp. zn. 32S/1/2022 z 31.10.2022 rozhodol o odmietnutí žaloby podľa § 98
ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) z dôvodu jej neprípustnosti.

6. Svoj právny názor vysvetlil krajský súd v bode 10 odôvodnenia uvedeného rozhodnutia tak, že

„Žalobca napadol rozhodnutím opatrenie žalovaného, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi výšku náhrady
za pozemky v celkovej sume 144,- eur (pre žalobkyňu a ďalšiu osobu), s ktorou žalobkyňa nesúhlasila
a mala za to, že hodnota náhrady by mala byť v podstatne vyššej výške, a to 100,- Kčs za m2.
Napadnuté opatrenie - ocenenie je procesným postupom správneho orgánu, ktorý môže byť predmetom
súdneho prieskumu zákonnosti v rámci preskúmania právoplatného rozhodnutia (opatrenia), ktoré
nemôže byť napadnuté odvolaním v prípade rozhodnutia (opatrenia) Slovenského pozemkového fondu

o nevydaní nehnuteľnosti, resp. o vyplatení náhradnej sumy v peniazoch na to určeným správnym
orgánom. Tu správny súd poznamenáva, že žalobkyňa ešte nepožiadala o poskytnutie náhradnej
nehnuteľnosti, tak ako to sama konštatovala v správnej žalobe. Samotné ocenenie nehnuteľnosti, za
ktorú má byť poskytnutý náhradný pozemok (prípadne náhrada v peniazoch) je opatrenie procesnej
povahy predbežného charakteru, ktoré samo o sebe nie je preskúmateľné správnym súdom, ale

je preskúmateľné ako podklad (procesný postup) orgánov v neskoršom konaní o prevedení iných
pozemkov do vlastníctva žalobkyne, resp. opatrenia, ktorým bude rozhodnuté o vyplatení peňažnej
náhrady. Nateraz však žaloba voči napadnutému opatreniu je neprípustná a preto správny súd rozhodol
o jej odmietnutí.“

II.
Kasačná sťažnosť

7. Proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 32S/1/2022 z 31.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“) a to s odkazom na znenie § 440 ods.

1 písm. g) a j) SSP namietajúc, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne nezákonne odmietol podanie.

8. Nesprávne právne posúdenie veci videla sťažovateľka v tom, že ocenenie je podľa jej názoru
opatrením orgánu verejnej správy, ktoré je možno podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti už v tomto

štádiu, keďže ide o opatrenie žalovaného, na základe ktorého bude postupovať vo veci ďalej Slovenský
pozemkový fond, teda nie žalovaný, ktorý už naopak vo veci nebude konať. Ide teda o opatrenie, na
základe ktorého bude postupovať v inom procese iný subjekt. Krajský súd pritom podľa sťažovateľky
bližšie neuviedol, prečo má byť žaloba neprípustná.

9. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a vrátenie veci
krajskému súdu na ďalšie konanie ako aj priznanie náhrady trov kasačného konania.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na vydanom ocenení
(preskúmavanom opatrení) a v prílohe vyjadrenia doložil „Ocenenie č. OU-DK_PLO-2022/000431-056-

oprava“ z 16.11.2022, ktorým boli v preskúmavanom opatrení opravené nesprávne údaje týkajúce sa
rodných čísiel a adries sťažovateľky a ďalšej reštituentky.

III.
Právne posúdenie veci kasačným súdom

11. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP)predovšetkýmpostupompodľa§452ods.1vspojenís§439SSPpreskúmalprípustnosťkasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala
sťažovateľka v lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.6.2023], preskúmal

napadnuté rozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.

12. Fundamentálna otázka, na ktorú bolo potrebné zo strany kasačného súdu zodpovedať, sa týkala
toho, či preskúmavané opatrenie predstavuje spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu.13. Na tento účel bolo preto nevyhnutné predostrieť základnú charakteristiku pozemkových reštitúcií
upravených v zákone 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“). Reštitučný proces upravený daným zákonom možno totiž
rozdeliť do dvoch fáz. Prvú predstavuje administratívne reštitučné konanie, v rámci ktorého reštitučné
orgány (de lege lata okresný úrad, pozemkový a lesný odbor ako prvostupňový orgán) vrchnostensky
rozhodujú o uplatnenom reštitučnom nároku. Ak reštitučnému nároku vyhovejú, buď rozhodnú o vydaní
pôvodnej nehnuteľnosti reštituentovi (k schvaľovaniu dohôd o vydaní nehnuteľnosti už v súčasnosti

logicky nedochádza) alebo reštituentovi priznajú právo na náhradu, ak pôvodnú nehnuteľnosť nemožno
vydať. Druhá fáza, ktorá logicky nasleduje, len ak bol reštitučný nárok úspešný, avšak reštituentovi
nebolo možné vydať pôvodnú nehnuteľnosť, spočíva v uspokojení priznanej reštitučnej náhrady. Na
rozdiel od prvej fázy, tá druhá má výlučne súkromnoprávnu povahu. V rámci nej sa úspešný reštituent a
štát zastúpený Slovenským pozemkovým fondom dohadujú na spôsobe uspokojenia náhrady, ktorého
výsledkom je následne buď zmluva o bezodplatnom prevode náhradného pozemku zo štátu na

reštituenta alebo zaplatenie peňažnej náhrady štátom reštituentovi.

14.Hocizákonč.229/1991Zb.lenvovšeobecnostivovzťahuknáhradámv§14ods.5uvádza,že„Ceny
sa určia podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona.“, je procesnou notorietou, že
ocenenie pôvodných nehnuteľností na účel uspokojenia náhrady uskutočňuje prvostupňový reštitučný

orgán. Toto ocenenie je následne podkladom pre predzmluvné rokovania medzi reštituentom a
Slovenským pozemkovým fondom.

15. Ocenenie pôvodnej nehnuteľnosti, resp. nehnuteľností predstavuje teda osobitný správny akt
orgánu verejnej správy a hoci sa formálne vydáva až po skončení reštitučného konania, aj ono je

výsledkom administratívneho konania sui generis. Dané ocenenie má súčasne nesporný dopad i na
subjektívne práva reštituenta, pretože predstavuje podklad pre následné uspokojenie reštituenta zo
strany Slovenského pozemkového fondu, keďže sa ním kvantifikuje reštitučným rozhodnutím abstraktne
priznaná náhrada. Inak povedané, výška ocenenia reštitučnej náhrady nie je výsledkom nejakých
predzmluvných či zmluvných rokovaní medzi reštituentom a Slovenským pozemkovým fondom, ale

určuje ju vo svojom ocenení vrchnostensky reštitučný orgán na podklade príslušného oceňovacieho
predpisu.

16. Ocenenie pôvodnej nehnuteľnosti preto jednoznačne má povahu opatrenia orgánu verejnej správy
v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Zároveň sa v žiadnom prípade nemôže jednať o opatrenie procesnej,

či predbežnej povahy, ako sa mylne vyjadril v napadnutom rozhodnutí krajský súd. Po vydaní ocenenia
totiž už žiadne administratívne konanie nenasleduje, a to či už zo strany reštitučného orgánu alebo
Slovenského pozemkového fondu, ktorý jednak nemá postavenie orgánu verejnej správy a súčasne
vzťah ktorého s reštituentom je výlučne súkromnoprávny.

17. Možno preto skonštatovať, že rezignácia na správny súdny prieskum ocenenia pôvodnej
nehnuteľnosti vykonaný reštitučným orgánom v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. by mala charakter
denegatio iustitiae.

18. Na základe vyššie uvedeného preto kasačný súd dospel k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti

v rozsahu danom § 440 ods. 1 písm. g) SSP, keďže krajský súd rozhodol na podklade nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď napadnutým rozhodnutím žalobu odmietol.

19. Pokiaľ sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala aj kasačný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm.
j) SSP, tak tento naplnený nebol, pretože napadnutým rozhodnutím krajského súdu došlo k odmietnutiu

žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a nie k odmietnutiu podania podľa § 59 ods. 3 SSP, na ktoré sa
vzťahuje uvedený sťažnostný dôvod.
IV.
Záver

20. Kasačný súd preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa
§ 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Banskej Bystrici a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.
151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou správneho
súdu v ďalšom konaní bude o podanej žalobe nanovo konať a rozhodnúť.21. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).

22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Ocenenie pôvodnej nehnuteľností vykonané reštitučným správnym orgánom v zmysle zákona č.
229/1991 Zb. má povahu opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Zároveň

sa v žiadnom prípade nemôže jednať o opatrenie procesnej, či predbežnej povahy, pretože po vydaní
ocenenia už žiadne administratívne konanie nenasleduje, a to či už zo strany reštitučného orgánu alebo
Slovenského pozemkového fondu, ktorý jednak nemá postavenie orgánu verejnej správy a súčasne
vzťah ktorého s reštituentom je výlučne súkromnoprávny.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.