Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-9P/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202747
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2519202747.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

K. K., narodený XX.X.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, bytom ako matka, dieťa matky: Q.. X. K., V.., narodená XX.X.XXXX, O. XXXX/XXX, V.,
zastúpená advokátskou kanceláriou: RS Legal s. r. o., M. Waltariho 7, Piešťany, a otca: H.. arch. I.
K., narodený X.X.XXXX, J. XXXX/X, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o.,
Kadnárová 83, Bratislava a AK Neuschlová s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava, o návrhu matky na
zvýšenie výživného, o trovách štátu, takto

r o z h o d o l :

I. Vyživovacia povinnosť otca na maloleté dieťa za obdobie od 21.3.2022 do 16.3.2023 sa zvyšuje zo

sumy 200 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne a nedoplatok za uvedené obdobie vo výške 1.780 eur
je otec povinný zaplatiť maloletému dieťaťu k rukám matky v 13 mesačných splátkach, z toho prvej vo
výške 514 eur a 12 splátok po 105,50 eur, splatných spolu s bežným výživným určeným v tomto konaní.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 3P/175/2017-268 z 5.6.2019 v časti
výživného.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Otec je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 513,27 eur v lehote do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Matka je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 513,27 eur v lehote do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 9P/38/2020-730 zo dňa 27. októbra 2022 zveril maloletého K.

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, otcovi uložil vyživovaciu povinnosť voči maloletému
vo výške 200 eur mesačne, rozhodol o poberaní rodinných prídavkov a daňového bonusu matkou,
rodičom uložil výchovné opatrenie, ďalšie návrhy otca zamietol, tiež zamietol návrh matky na zvýšenie
výživného a napokon si vymienil rozhodnutie o trovách samostatným uznesením. Krajský súd v Trnave
ako odvolací súd rozsudkom z 8. marca 2023 sp. zn. 26CoP/6/2023 okrem potvrdenia výroku o zverení
maloletého a závislých výrokov, zrušil prvoinštančné rozhodnutie v zamietajúcej časti o návrhu matky
na zvýšenie výživného a v závislom výroku o trovách konania. V tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie, lebo odôvodnenie rozsudku neobsahovalo absolútne žiadnu zmienku vo
vzťahu k zvolenému spôsobu rozhodnutia. Predmetom tohto konania ostalo teda rozhodovanie o návrhu
matky na zvýšenie výživného zo sumy 200 eur mesačne na sumu 450 eur mesačne od podania návrhuna zvýšenie výživného (21.3.2022) do právoplatnosti rozsudku o zverení maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov (16.3.2023).

2. Okresný súd Trnava ako ďalej miestne príslušný súd od 1.6.2023, kedy prebral celú agendu
Okresného súdu Piešťany vrátane vecí starostlivosti súdu o maloletých, pokračoval v dokazovaní o
zvyšnom predmete konania výsluchom účastníkov na pojednávaní dňa 26.10.2023, kedy matka cestou
zástupkyne poukazovala na svoj návrh datovaný 21.3.2022, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného
na syna zo sumy 200 eur mesačne na 450 eur mesačne a zameškané výživné žiadala uhrádzať v

mesačných splátkach po 200 eur popri bežnom výživnom s odôvodnením, že rozvodovým rozsudkom,
právoplatným 8.7.2019, bolo okrem iného dieťa zverené matke a otcovi bola uložená vyživovacia
povinnosť na maloletého K., ktorý mal vtedy dva a pol roka. Od tejto poslednej úpravy pomerov uplynul
dlhší čas, odkedy došlo k podstatným zmenám v okolnostiach rozhodujúcich pre posúdenie primeranosti
určenej výšky výživného. Dieťa začalo navštevovať materskú školu s mesačnými nákladmi 17 eur školné
+ 80 eur rodičovský príspevok; stravné 36 eur v škôlke a mimo nej 120 eur mesačne; náklady dieťaťa na

ošatenie a obuv boli priemerne 80 eur mesačne; na hygienu okolo 30 eur mesačne; na bývanie 85 eur
mesačne;nazdravotnústarostlivosťaliekypriemerne50eurmesačne;voľnočasovéaktivityadovolenky
cca 100 eur mesačne v priemere. Spolu do 600 eur. Matka musela z dôvodu upraveného styku otca s
dieťaťom a zabezpečenia jeho odovzdávania ukončiť predchádzajúci pracovný pomer v knižnici a v tom
čase pracovala na skrátený pracovný úväzok s priemerným mesačným príjmom 560 eur v materskej

škole v V.. Otec stále pracuje ako autorizovaný architekt s príjmom zo živnosti a zo spoločnosti P. s.r.o.,
ktorej je jediný spoločník a konateľ. Na tomto pojednávaní otec odkazoval na svoje osobné pomery, ktoré
sú podrobne opísané v bode 16. prvostupňového rozsudku, všetko je tam uvedené, iné nič nedoplnil.

3. Zástupkyňa matky zopakovala, že výsluchom otca na pojednávaní dňa 18.8.2022 (č. l. 584 spisu)

súd zistil podrobne jeho situáciu v rozhodnom období, že býva sám v O. v 4-izbovom byte, ktorý je v
jeho výlučnom vlastníctve. Býval tam aj v čase rozvodu. Náklady na bývanie otec uhrádza mesačne vo
výške 192,54 eur, ktoré pozostávajú z platby 88,50 eur správcovi bytu, za elektrickú energiu 29 eur, za
plyn 44 eur, koncesionárske poplatky 4,84 eur a internet 26,20 eur. Ročne platí poistenie cca 100 eur
a daň z nehnuteľnosti vo výške 100 eur. Pán K. má príjem zo živnosti vo výške približne 1.000 eur v

hrubom, čo vyplýva z podaného daňového priznania, z ktorej sumy hradí odvody 270 eur. Okrem toho
je jediným spoločníkom a jediným užívateľom výhod plynúcich zo spoločnosti P., s.r.o. Z príjmov tejto
spoločnosti je otec schopný uhrádzať výdavky spojené s bývaním v V., z toho 150 eur mesačné náklady
a 430 eur na hypotéku, ktorá bola poskytnutá vo výške 64.800 eur. Kúpna cena bytu bola 81.000 eur,
rozdiel zaplatila spoločnosť z firemného účtu. Zároveň z príjmov tejto spoločnosti platí otec lízing 302 eur

mesačne a pohonné hmoty 250 eur do automobilu, ktorý je vo vlastníctve P. s.r.o. Firma otca zároveň
uhrádza všetky náklady spojené s užívaním auta, napr. servis a poistky, čo je asi 1.000 eur ročne (83
eur mesačne). Žiadny iný príjem nemá. W. Architekti je spoločný ateliér s kolegom, ktorý nemá právnu
subjektivitu, pretože obaja majú obchodnú spoločnosť. Zákazky, ktoré sú takto získané, si potom obaja
fakturujú na polovicu, čo tvorí príjem spoločnosti P., s.r.o. Otec vlastní byt, v ktorom býva; iný nehnuteľný

majetok nemá. Rodičia otcovi poskytli na kúpu tohto bytu pôžičku, ktorej aktuálny zostatok je vo výške
54.290 eur. V roku 2016 sa s rodičmi dohodol na odklade splátok, odvtedy pôžičku nespláca; iné dlhy
nemá. Čo sa týka jednoizbového bytu v V., nadobudnutého v júli 2022 za účelom realizovania striedavej
starostlivosti o syna od marca 2023, vlastníkom je P., s.r.o. Na kúpu bytu bola poskytnutá hypotéka,
kde je otec ručiteľom. Iné vyživovacie povinnosti okrem syna nemá. Zhodne sa otec vyjadril o svojich

pomeroch aj písomne v podaní zo dňa 16.8.2022 (č. l. 567 a nasl. spisu).

4. Otec vo vyjadrení zo dňa 20.11.2023 doplnil, že ak by súd návrhu matky v celom rozsahu vyhovel a
zaviazal by ho k úhrade výživného za rozhodné obdobie vo výške 450 eur mesačne namiesto určených
200eur,takbysaotecbezmálapodieľalnavšetkýchpravidelnýchmesačnýchvýdavkochnamaloletého,

čo považoval za nespravodlivé. Spravodlivá suma výživného by podľa otca mohla predstavovať výšku
250 eur mesačne, čo je asi polovica celkových vtedajších nákladov na dieťa. V roku 2022 mala
spoločnosť P. s.r.o. čistý príjem 10.060 eur a zo živnosti bol čistý príjem otca 4.800 eur.

5. Na ďalšom pojednávaní dňa 1.2.2024, kedy došlo aj k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, lebo rodičia

napokon síce ustúpili každý sčasti (matka bola ochotná súhlasiť so sumou zvýšeného výživného na 370
eur mesačne a otec maximálne na 300 eur mesačne), no dohodu neuzatvorili, súd zdôraznil rodičom, že
v rozhodnom období bolo dieťa zverené do starostlivosti matky, čím sa matka väčšou mierou podieľala
na jeho výchove a výdavky na syna nie je spravodlivé z tohto dôvodu deliť rovným dielom. Otec tu eštenamietal, že jeho čistý príjem v relevantnom čase nedosahoval 2.000 eur. Potvrdil, že zo živnosti mal
príjem 730 eur netto ako to uvádzal aj vo výpovedi v auguste 2022.

6. Do príjmu otca sa však podľa zaužívanej praxe započítavajú aj benefity, ktoré podľa vyjadrenia otca
čerpá zo zisku svojej spoločnosti na uspokojovanie vlastných potrieb v súvislosti s bývaním (150 eur
za byt v Piešťanoch + 430 eur splátka hypotéky) a dopravou (302 eur lízing + 250 eur benzín + 83 eur
servis a poistenie auta) spolu 1.215 eur. Dokopy 730 + 1.215 je 1.945 eur, čo sú skutočné mesačné
príjmy a benefity otca zahrnuté do príjmu.

7.LustráciamatkyvSociálnejpoisťovnipreukazujejejhrubýpríjemzozamestnaniavrozhodnomobdobí
v priemere vo výške 704 eur mesačne (č. l. 867 spisu). Vo svojom návrhu na zvýšenie výživného
uvádzala čistú mzdu cca 560 eur mesačne. 1/3 z čistého príjmu otca spolu s benefitmi zo spoločnosti,
ktoré sa do príjmu započítavajú, vo výške 1.945 eur predstavuje sumu 648 eur, čo je ešte o niečo viac
ako čistá mesačná mzda matky aj s prídavkom na dieťa 25,88 eur. Odôvodnené výdavky maloletého

tvoria približne 530 eur mesačne, lebo voľnočasové aktivity za 100 eur mesačne tvrdené matkou neboli
preukázané a pre škôlkara sú podľa súdu primerané vo výške 30 eur mesačne (napr. na kino, návštevu
ihrísk a zábavných parkov, zoologickú a pod.), keďže otec namietal, že v tom čase K. na nijaký krúžok
nechodil. Zo sumy pravidelných mesačných výdavkov na maloletého: škôlka 17 + 80 + 36 eur, strava
doma 120 eur, ošatenie a obuv 80 eur, hygiena 30 eur, bývanie 85 eur, lekári a lieky 50 eur + voľný čas

30 eur; spolu 528 eur predstavuje 1/3 mesačných nákladov 176 eur a 2/3 nákladov 352 eur. Takto by
sa mali rodičia v rozhodnom období (marec 2022 až marec 2023), kedy väčšinu osobnej starostlivosti
o maloletého zabezpečovala matka, podieľať na ich úhrade, čo zodpovedá aj približnému pomeru ich
čistých mesačných príjmov 1/3 matka ku 2/3 otec. Suma určeného výživného otcovi vo výške 350 eur
mesačnevstanovenomobdobíčinízároveň18%zjehočistéhopríjmu(živnosť+benefityzospoločnosti)

vo výške 1.945 eur (viď zápisnica z pojednávania z 1.2.2024), ktoré percento je súladné s Metodikou
pre výpočet výživného rodičov k deťom (tzv. tabuľkové výživné) za účelom zjednotenia praxe súdov v
otázkach výživného pre dieťa predškolského veku bez ďalšej vyživovacej povinnosti jeho rodičov. Suma
súdom zvýšeného výživného z 200 eur na 350 eur zároveň predstavuje kompromis medzi požiadavkou
matky z návrhu 450 eur a vyjadrením otca v poslednom písomnom podaní 250 eur.

8. K celkovej výške nedoplatku 1.780 eur za obdobie od 21.3.2022 do 16.3.2023 dospel súd nasledovne:
rozdiel medzi tým, čo otec platil a tým, čo mal platiť je 150 eur/mes. (350 - 200), teda za mesiac marec
2022 treba doplatiť za 11 dní + za mesiac marec 2023 treba doplatiť za 16 dní, spolu 27 dní, čo činí 130
eur (150/31 x 27) + 150 eur x 11 mesiacov (od apríla 2022 do februára 2023) je 1.650 eur, spolu: 1.780

eur. Túto sumu nemusí otec uhradiť dieťaťu naraz, ale mu bola rozrátaná s ohľadom na jeho požiadavku
a súhlasný prejav matky na 12 rovnakých splátok po 105,50 eur a prvú vo výške 514 eur, z ktorej čiastky
matka uhradí štátu vzniknuté trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním.

9. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa zásady
uvedenej v ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu, lebo tento zákon neustanovil inak.

10. Uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/38/2020-350 zo dňa 22.3.2022 v spojení s
uznesením tunajšieho súdu č. k. 9P/38/2020-845 zo dňa 23.8.2023 bola znalkyni za vypracovanie
znaleckého posudku priznaná odmena vo výške 1.846,30 eur, z ktorej bolo 946,30 eur vyplatené zo
štátnych prostriedkov, ostatné z preddavkov oboch rodičov. Uznesením Okresného súdu Piešťany č.
k. 9P/38/2020-755 zo dňa 23.11.2022 bola znalkyni priznaná odmena za výsluch vo výške 80,24 eur

a vyplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Spolu vznikli a neboli nahradené trovy štátu pri
znaleckom dokazovaní vo výške 1.026,54 eur, ktorý dôkaz bol uskutočnený v záujme oboch rodičov, a
preto boli obaja zaviazaní k ich náhrade spolovice vo výške 513,27 eur v dlhšej lehote oproti trojdňovej
uvedenej v § 232 ods. 3 CSP (v spojení s § 2 ods. 1 CMP), a to do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, lebo matka dlžnú sumu vzhľadom na jej nízky príjem zaplatí z prvej splátky nedoplatku na

výživnom a otcovi vznikne jednak povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 513,27 eur v predĺženej lehote
a zároveň aj povinnosť zaplatiť prvú zvýšenú splátku zročného výživného 514 eur spolu s bežným
výživným vo výške 200 eur do 15. dňa v najbližšom mesiaci po doručení rozsudku všetkým účastníkom k
rukám matky. Otec na poslednom pojednávaní uviedol, že na svojom účte má okolo tisíc eur, takže budevjehomožnostiachzaplatiťokrembežnéhovýživnéhospolusnedoplatkomajnáhradutrovštátuvlehote
do 30 dní. Tiež neuniklo pozornosti súdu, že otec splnomocnil na svoje zastupovanie v tomto konaní
až dve advokátske kancelárie, pričom jeho zastúpenie stále trvá, hoci pri ostatných pojednávaniach

ospravedlnil ich neúčasť a vec sa prejednala v ich neprítomnosti. Otec však spomínal, že s nimi túto vec
konzultuje, za čo im poskytuje dohodnutú odmenu a to takisto odzrkadľuje jeho finančnú situáciu.

11. Súd vec právne posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.). Podľa
§ 78 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (ods. 1). Pri
zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (ods. 3). Podľa § 75 ods. 1 citovaného
zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie. Podľa § 62 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj

na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

12. V prejednávanom prípade, kedy sa súd zaoberal už iba existenciou predpokladov pre zvýšenie

výživného určeného otcovi na maloletého K. vo vymedzenom intervale od konca marca 2022 do polovice
marca 2023 z pôvodne určenej sumy 200 eur mesačne na požadovaných 450 eur mesačne, bolo
vykonaným dokazovaním zistené, že návrh matky je dôvodný sčasti. Navrhnutou výškou výživného však
nebol súd viazaný, pričom dospel k záveru, že primeraná suma zodpovedajúca odôvodneným potrebám
dieťaťa v rozhodnom období jeho predškolského veku a schopnostiam i možnostiam otca podieľať sa

na ich úhrade, je 350 eur mesačne. Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu došlo k subjektívnej zmene
pomerov na strane dieťaťa,z ktorého sa stalškôlkar, čím sazvýšili jeho výdavky v súvislosti so školným a
rodičovskýmpríspevkomdomaterskejškoly,vyrástolotriroky,čopredstavujevtaktoútlomvekuvýmenu
celého šatníka a kompletnej obuvi, pričom pravidelné výdavky na dieťa s vývojom životných nákladov
ako objektívnym kritériom pri posudzovaní zmeny pomerov takisto vzrástli. Celkový rast mesačných

nákladov iba na stravu pre typickú štvorčlennú rodinu v roku 2022 predstavoval 90 eur (www.nbs.sk
). Súd nevyhovel návrhu matky v plnom rozsahu, lebo ňou žiadaná mesačná čiastka
výživného neodzrkadľovala pomer medzi potrebami dieťaťa, osobnou starostlivosťou o dieťa, na ktorej
sa sčasti podieľal aj otec počas realizácie styku s dieťaťom a možnosťami povinného rodiča, ktoré
navrhovaná suma prevyšovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajšom
súde. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti:
g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh
(§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancievychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci

samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní
(§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy (§ 63 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.