Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-12P/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200560
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8423200560.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti

súduomaloletého:A.B.,nar.X.X.XXXX,bytomumatky,zastúpenéhoprocesnýmopatrovníkomÚradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/
XX, F. a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, o návrhu matky o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky C. D.,.

II. Matka je povinná zastupovať maloletého v bežných veciach a spravovať jeho majetok.

III. Otec A. B., je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B., sumou 80,- eur mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred, počnúc 22.03.2023.

IV. Dlžné výživné na maloletého A. B., za obdobie od 22.03.2023 do 19.02.2024 v sume 875,- eur je
otec A. B., p o v i n n ý uhradiť k rukám matky C. D., spolu s bežným výživným v mesačných splátkach
po 50,- eur mesačne, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok.

V. Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom z 22.3.2023 sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

2. Podaný návrh matka odôvodnila tým, že maloletý pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí spolu

už dlhšiu dobu nežijú. Doposiaľ neboli rodičovské práva a povinnosti upravené žiadnym spôsobom.
S otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti do narodenia maloletého, krátko po jeho narodení otec
odišiel za prácou do Bratislavy a už sa nikdy nevrátil. V súčasnej dobe by mal žiť so svojou družkou.
O syna neprejavuje záujem, neplní si voči nemu vyživovaciu povinnosť. Matka žije s dieťaťom u svojich
rodičov, ktorí jej pomáhajú so starostlivosťou o dieťa, je poberateľkou prídavkov na deti aj rodičovského
príspevku. O otcovi matka nemá žiadne informácie, nevie kde pracuje.

3. Uznesením č. k. KK12P/87/2023-8 z 17.4.2023 súd ustanovil maloletému dieťaťu na zastupovanie
v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.4. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu nevyjadril, ani na výzvu súdu nepreukázal svoje majetkové
pomery, v konaní bol úplne pasívny. Súd v konaní po opakovanom neúspešnom doručovaní zásielok
otcovi a zisťovaní jeho adresy (miestnym zisťovaním, lustráciami a dotazovaním iných orgánov) pristúpil

k doručovaniu návrhu podľa ustanovenia § 116 CSP.

5. Na pojednávane nariadené na 19.2.2024 sa otec nedostavil, termín pojednávania sa u neho považuje
za doručený 7.2.2024. O konaní bol cestou súkromnej komunikácie prostredníctvom sociálnych sietí
oboznámený matkou maloletého dieťaťa. Otec neospravedlnil svoju neúčasť ani nepožiadal o konanie

vo svojej neprítomnosti.

6. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, otec maloletého odišiel, keď mal syn približne
2 mesiace a odvtedy sa nevrátil, neplatí výživné, nestretáva sa s dieťaťom, nekontaktuje sa s ním ani
sa o neho inak nezaujíma. Matka nedávno začala pracovať v Matejovciach, so synom jej pomáhajú jej
rodičia. Maloletý je zdravý, výdavky na maloletého sú na plienky, mlieko, lieky keď je chorý a iné bežné

potreby. Matka nevedela uviesť, či otec pracuje, ani kde sa nachádza. V minulosti otec pracoval.

7. Procesný opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že súhlasí s podaným návrhom,
otec sa nepodieľa na starostlivosti o maloletého, neprispieva na výživu, nezaujíma sa o dieťa, matka
zabezpečuje riadnu starostlivosť, má náklady so stravou, oblečením a inými bežnými výdavkami.

Navrhovanú výšku považuje za primeranú.

8. Z rodného listu maloletého je preukázané, že maloletý A. B. sa narodil X.X.XXXX matke C. D. a otcovi
–A. B..

9. Zo správy o povesti matky vypracovanej obcou Huncovce 7.6.2023 vyplýva, že matka maloletého
v obci požíva dobrú povesť.

10. Zo správy o povesti matky vypracovanej obcou Veľké Trakany 14.6.2023 vyplýva, že otec maloletého
odišiel z rodinného domu, kde býval so svojimi rodičmi pre niekoľkými mesiacmi, rodičia o ňom nemajú

žiadne informácie.

11. Zo správy Sociálnej poisťovne z 19.12.2023 je preukázané, že otec maloletého v súčasnosti nie
je poberateľom dávok dôchodkového, úrazového, nemocenského poistenia, dávok v nezamestnanosti

a dávok garančného poistenia. Bol vedený ako platiteľ poistného do 2.10.2023.

12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov z 20.12.2023 je preukázané, že nie je
vedený ako uchádzač o zamestnanie, a nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi ani iných dávok
poskytovaných Úradom práce.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že doposiaľ vo veci starostlivosti súdu o maloletého
nerozhodoval žiaden súd. Maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu jeho rodičov, ktorí nevedú
spoločnú domácnosť od druhého mesiaca po narodení maloletého. Maloletý je vo veku 2 rokov a toho
času osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka sama, resp. za pomoci svojich rodičov,

nakoľko začala pracovať. V starostlivosti matky o dieťa neboli zistené nedostatky. Matka aj s maloletým
a jej rodičmi býva v dome. Matka pracuje, poberá prídavky na dieťa a rodičovský príspevok. Otec
neprispieva na výživu maloletého, ani sa s ním nestretáva. Maloleté dieťa má bežné výdavky na
oblečenie, obuv, hygienické potreby, plienky a umelé mlieko. Otec podľa vyjadrení matky v minulosti
pracoval, je v jeho schopnostiach a možnostiach pracovať, matka nevedela určiť, aké je jeho najvyššie

dosiahnuté vzdelanie. Otec nemá okrem maloletého A. žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Nakoľko mal súd v konaní preukázané, že rodičia toho času spolu nežijú, ani nevedú spoločnú
domácnosť a nedošlo medzi nimi k dohode o výkone rodičovských práv a povinností, návrh matky na

úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bol podaný dôvodne.

18. Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky (I. výrok), nakoľko otec ani procesný
opatrovník proti takémuto modelu starostlivosti o dieťa nenamietali, ba naopak a súd mal v konaní
preukázané, že matka je schopná sa o dieťa náležite postarať, zabezpečuje dieťaťu starostlivosť a

opateru na požadovanej úrovni od jeho narodenia a výlučne sama zabezpečuje starostlivosť a opateru
o maloletého od druhého mesiaca veku dieťaťa. Súčasný pobyt otca nie je známy, dieťa, resp. matku
maloletého nenavštevuje, a preto súd rozhodol o povinnosti matky zastupovať maloleté dieťa v bežných
veciach a spravovaní jeho majetku, keďže pre výkon týchto čiastkových rodičovských povinností je
nevyhnutné, aby rodič mohol promptne reagovať na rôzne situácie, náležite a bez meškania dieťa

zastupovať a spravovať jeho majetok, čo u otca, ktorý v súčasnosti nie je prítomný v živote dieťaťa,
nemožno očakávať.

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné:
stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie,
náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty,

atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický
a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú
dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie
dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej
pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.

28. Matka navrhla zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 80,-
eur mesačne, návrh podala 22.3.2023. Otec sa k návrhu nevyjadril, nepreukázal ani svoje majetkové
pomery. Procesný opatrovník s navrhovanou výškou výživného súhlasil.

29. Nakoľko otec svoje majetkové pomery nepreukázal, súd pri určovaní výšky výživného vychádzal

z tzv. potenciálneho príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať a zabezpečovať tak potreby seba i svojich
maloletých detí. Nemôže sa zbaviť vyživovacej povinnosti tým, že svoje príjmy nepreukáže, resp.
že odmietne pracovať. Súd má za preukázané, že je v možnostiach otca sa zamestnať, v minulosti
zamestnaný bol (aj keď len na krátke časové obdobia), nebránia mu tom žiadne známe prekážky (napr.
zdravotné, či iné). Nie je známe, aké má otec najvyššie dosiahnuté vzdelanie, či disponuje nejakými

praktickými zručnosťami, resp. odbornými znalosťami, preto je nutné vychádzať z predpokladu, že otec
by mal byť schopný zabezpečiť si aspoň príjem vo výške minimálnej mzdy.

30. Výška minimálnej mzdy v čase rozhodovania súdu je 750,- eur mesačne, v minulom roku (keď
matka podala návrh na úpravu práv a povinností), bola výška minimálnej mzdy 700,- eur mesačne. Otec

nemá podľa lustrácií v registri obyvateľov žiadne iné dieťa, a teda žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
V takto naznačenom smere súd určil výživné pre maloletého vo výške 80 eur mesačne, čo tvorí cca
10 % z potenciálneho príjmu otca, čo je možné považovať za primerané tak odôvodneným potrebám
maloletého, ako aj potenciálnemu príjmu a možnostiam otca.

31. Otec je povinný niesť si svoju rodičovskú zodpovednosť a to aj vrátane povinnosti platenia výživného
a nemôže sa jej zbaviť tým, že odíde na neznáme miesto a nebude sa o svoje maloleté dieťa zaujímať.

32. Nakoľko návrh na úpravu rodičovských práv a povinností matka podala 22.3.2023, súd určil uvedený
deň ako počiatok povinnosti otca platiť výživné v uvedenej výške. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia sa otec

teda dostal do omeškania s platením výživného, a preto súd vo výroku III. určil sumu dlžného výživného
za uvedené obdobie v celkovej výške 875,- eur (za obdobie 10 mesiacov a 28 dní pri výživnom 80 eur
mesačne).

33. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

34. Vo vzťahu k uvedenej sume dlžného výživného súd uložil otcovi povinnosť splácať dlžnú sumu

v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok.

35. Otec je teda povinný poukazovať matke výživné v sume 130,- eur (80 eur bežné výživné a 50 eur
dlžné výživné) až do doby, kým nesplatí celú sumu dlžného výživného (17 mesiacov x 130 eur a 1
mesiac 105 eur).

36. Podľa § 25 ods. 2, 3 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzístyk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

37. Nakoľko otec už takmer 2 roky maloletého nenavštívil ani sa s ním nekontaktuje, nie je známy pobyt
otca,súdstyksmaloletýmneupravoval.Neznamenátovšak,žeotecsavbudúcnostisdieťaťomnemôže
stretávať, alebo ho kontaktovať, či sa dokonca domáhať zmeny úpravy rodičovských práv a povinností
o. i. aj v otázke styku s maloletým.

38. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

40. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

41. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov

konania účastníci ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne. /§ 355 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP
v spojení s § 2 CMP/

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.