Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318207974
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1318207974.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, D., zastúpená JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, Drieňová 1/D, Bratislava,
proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, B., o určenie výživného na plnoleté
dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7. mája 2021 č.k.
21Pc/22/2018-272, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že povinný je povinný platiť na
výživu navrhovateľky výživné vo výške 260 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk

navrhovateľky s účinnosťou od 28.12.2018.
Zročné výživné za dobu od 28.12.2018 do 07.05.2021 vo výške 4.557 eur je povinný povinný zaplatiť
navrhovateľke do 30.06.2024.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil povinnému povinnosť platiť na výživu
navrhovateľky výživné vo výške 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

navrhovateľky počínajúc dňom 28.12.2018 (výrok I.), určil zročné výživné za dobu od 28.12.2018 do
07.05.2021 vo výške 2.875 eur, ktoré je povinný povinný zaplatiť navrhovateľke do 31.08.2021 (výrok
II.), v zostávajúcej časti súd návrh zamietol (výrok III.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania (výrok IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa návrhom
podaným na súd prvej inštancie dňa 28.12.2018 domáhala určenia povinnému povinnosť platiť na ňu
ako plnoleté dieťa výživné v sume 300 eur mesačne. Dôvodila, že ako maloletá po rozpade vzťahu jej
rodičovbolazverenározsudkomzodňa06.04.2000,č.k.13Nc/134/99-17doosobnejstarostlivostimatky

a povinnému ako otcovi bolo určené výživné v sume 170 eur. Po dosiahnutí plnoletosti sa navrhovateľka
presťahovala do bydliska povinného s úmyslom zostať uňho dlhodobo, v dôsledku čoho pôvodný
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV stratil účinnosť a povinný prestal do rúk matky navrhovateľky
platiť výživné. Uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 03.05.2018, č.k. 30Pc/16/2018-172 na
základe schváleného zmieru bola matka navrhovateľky povinná prispievať na jej výživu sumou 140
eur mesačne. Z dôvodu neuspokojivého postoja otca k navrhovateľke sa vrátila do bydliska matky. Od
augusta2018žijevspoločnejdomácnostismatkou,jejmanželomaichmaloletoudcérouG..Odaugusta

2018 jej povinný neprispieva na výživu žiadnou sumou. Vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si plní
až od decembra 2018 vo výške 66,39 eur a od mája 2020 vo výške 140 eur mesačne. Navrhovateľka
v čase podania návrhu bola študentkou piateho ročníka bilingválneho gymnázia v B., jej potreby sú
primerané veku v snahe získať potrebné vzdelanie. Jej zdravotný stav je dobrý, nosí dioptrické okuliare,resp. kontaktné šošovky. V októbri 2018 za stužkovú zaplatila 360 eur. Časť svojich nákladov si dokáže
uspokojiť zo svojho brigádnického príjmu v prevádzke potravín B., ktorý je cca 120 eur mesačne. Všetky
ostatné výdavky jej hradí matka. Povinný vo vyjadrení k návrhu uviedol, že bol ochotný prispievať na

výživu navrhovateľky 100 eur mesačne s tým, že zročné výživné nebol ochotný doplácať z dôvodu, že
preukázal splnenie vyživovacej povinnosti dobrovoľne. Od roku 2016 do doby, kedy sa navrhovateľka
od matky nepresťahovala, platil na ňu 170 eur mesačne. Po dosiahnutí plnoletosti navrhovateľka ušla
od svojej matky k nemu, počas tohto obdobia 9 mesiacov pobytu uňho matka na ňu neprispievala
žiadnou sumou. Od augusta 2018 prispieva na výživu navrhovateľky sumou určenou rozsudkom z roku

2000. Navrhovateľkou požadovaná suma 200 eur, vzhľadom na jeho aktuálny príjem, nie je v jeho
možnostiach. Následne navrhol 140 eur mesačne, ako platila jej matka, čo však navrhovateľka odmietla.
Ročnýhrubýpríjempovinnéhočiní5.399,34eur,t.j.449eurmesačne.Bývavprenajatombyte,motorové
vozidlo, na ktorom vykonáva svoju pracovnú činnosť má zapožičané od svojej bývalej manželky.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.04.2000,
č.k. 13Nc/134/1999-17 bola navrhovateľka, v tom čase maloletá, zverená do výchovy matke a otec sa

zaviazal prispievať na jej výživu sumou 66,39 eur od 18.01.1999. Uznesením Okresného súdu Malacky
zo dňa 03.05.2018, č.k. 30Pc/16/2018-172 bol schválený zmier, kde sa matka navrhovateľky zaviazala
prispievať na výživu navrhovateľky výživným 140 eur mesačne. Z výpovede navrhovateľky súd zistil,
že navrhovateľka v čase podávania návrhu bola študentkou piateho ročníka gymnázia, žila u matky, jej
mesačné výdavky boli vo výške cca 500 eur. Od septembra 2019 nastúpila na vysokú školu, čím sa

jej výdavky zvýšili zakupovaním učebníc, kníh. Výdavky špecifikovala tak, že 68 eur podiel na bývanie,
190 eur strava, 20 eur električenka, 80 eur školské potreby, kontaktné šošovky 15 eur, náklady na
zdravotnú starostlivosť 15 eur, drogéria a hygienické potreby 40 eur, oblečenie 50 eur, telefón 15 eur,
kultúra a voľný čas 100 eur, t.j. v celkovej výške 593 eur. Žije v domácnosti s matkou, jej manželom
a maloletou sestrou G.. Náklady na kultúru a voľný čas 100 eur si väčšinou hradí z príjmu z brigád.

Tvrdila, že povinný je taxikárom 20 rokov. Jeho príjem uvádzaný v daňových priznaniach nie je reálnym
zárobkom. Okrem toho si povinný na svojom instagramovom profile uvádza, že je fitness tréner, fotograf,
herec a scenárista. Požadovanú výšku 300 eur výživného považuje za primeranú čo do odôvodnených
potrieb navrhovateľky v sume 590 eur, ktorú povinný nenamietal. Z daňových priznaní za rok 2017 až
2019 vyplýva príjem povinného cca 450 eur brutto, pričom z výpisov z účtu s názvom E. B. vyplýva,

že okrem mzdy si vkladá mesačne finančné prostriedky od 843 do 1.300 eur. Podľa navrhovateľky
ide o príjem, ktorý povinný poberal od zákazníkov v hotovosti. Reálne vyšší príjem potvrdil povinný na
pojednávaní 01.12.2020 keď uviedol, že tento je 1.200 eur a privyrába si na brigádach. Z výpovede
povinného súdu zistil, že tento bol pred podaním návrhu ochotný navrhovateľke platiť 140 eur mesačne.
Na pojednávaní prejavil ochotu platiť 170 až 200 eur mesačne. Je živnostníkom v oblasti stavebných

prác s nepravidelným príjmom. Taxislužbu nevykonáva. Od 12.11.2020 je zamestnaný v firme D. A.,
ktorá sprostredkováva zamestnancov pre logistické centrá. Vykonáva túto prácu ako živnostník. Nie
je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, býval v nájomnom byte, kde uhrádzal 450 až 500 eur mesačne.
Motorové vozidlo Škoda Superb, patriace jeho bývalej manželke, používal ako taxikár. Teraz ho používa
v novom zamestnaní vo firme D.. Úver za toto osemročné motorové vozidlo platí 140 eur mesačne.

Spláca ho 4 roky. Svoje mesačné náklady vyčíslil na sumu 1.461,17 eur, ktorá nezahŕňa žiadne rezervy,
financie na dovolenky, kultúrne, spoločenské akcie či výlety. Jeho príjem za rok 2020 vo výške 1.340
eur ledva pokrýva jeho nevyhnutné mesačné náklady. Povinný ďalej uviedol, že v roku 2018 bol jeho
príjem 473 eur brutto, avšak mal príjmy z brigádnickej činnosti. Od marca do augusta 2020 pracoval
povinný v Nemecku, odkiaľ mal príjem cca 2.500 eur a jeho priemerný mesačný príjem od decembra

2018 je cca 1.200 eur brutto. Od januára 2021 býva v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej dvoma
deťmi v trojizbovom byte. Z výpovede svedkyne B. H., matky navrhovateľky, súd zistil, že s povinným
neboli manželmi. Je vydatá, z manželstva pochádza maloletá G., narodená v roku XXXX. Navrhovateľka
v školskom roku 2018/2019 bola v poslednom ročníku Spojenej školy v Bratislave, kde štúdium
ukončila 30.06.2019. Od akademického roku 2019/2020 je dennou študentkou Univerzity Komenského

v Bratislave, Pedagogickej fakulty, bakalárskeho štúdia. Navrhovateľka z brigádnickej práce študenta
mala príjem za obdobie decembra 2018 vo výške 258,9 eur, za rok 2019 444,77 eur, za rok 2020
1.310,62 eur. Matka navrhovateľky je riadne zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom
za rok 2020 vo výške 1.312 eur. Za január, február 2021 bol priemerný príjem matky navrhovateľky
1.154,32 eur. Povinný vlastní živnostenské oprávnenie s predmetom podnikania poskytovanie služby

vedenia cudzieho motorového vozidla, kuriérske služby, marketingové služby, oprava osobných potrieb
a potrieb pre domácnosť, informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly, dokončovacie stavebné
práce, prípravné práce k realizácii stavby. Z daňových priznaní povinného súd zistil, že jeho príjem za
rok 2017 bol 5.399,34 eur, za rok 2018 5.678,30 eur brutto, za rok 2019 4.155,33 eur brutto, za rok 202016.128,12 eur brutto. Z reklamných inzerátov uverejnených na internete súd zistil, že ponúkaná mzda
vodičovi taxislužby v Bratislavskom kraji je v rozmedzí 1.000 až 2.000 eur brutto. Priemerná mesačná
mzda v odvetviach doprava a skladovanie za obdobie roku 2019 sa pohybovala cca 1.000 eur. Právne

súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62, § 75, § 76, § 77 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že navrhovateľka je dcérou povinného a svedkyne B. H.. V školskom roku
2018/2019 bola žiačkou piateho ročníka Spojenej školy v Bratislave, ktoré štúdium ukončila 30.06.2019.
Od akademického roku 2019/2020 je študentkou denného štúdia Univerzity Komenského v Bratislave,
Pedagogickej fakulty, pričom v akademickom roku 2020/2021 navštevuje druhý ročník. Od augusta 2018

žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej terajším manželom a maloletou sestrou G.. Navrhovateľka
má príjem z brigádnickej činnosti podľa jej vyjadrenia 100 eur mesačne. Povinný je živnostníkom,
do februára 2020 vykonával svoju živnosť v oblasti taxislužby, od marca do augusta 2020 pracoval
v Nemecku a od 12.11.2020 je zamestnaný ako živnostník vo firme D. A.. Inú vyživovaciu povinnosť
nemá, do januára 2021 býval v nájomnom byte sám, od januára 2021 býva s priateľkou a jej dvoma
deťmi v jej 3-izbovom byte. Matka navrhovateľky žije v rodinnom dome patriacom do bezpodielového

spoluvlastníctva jej a jej terajšieho manžela. Odôvodnené potreby oprávnenej navrhovateľky mal súd
preukázané vo výške 427 eur. S prihliadnutím na mesačný príjem samotnej navrhovateľky z brigád,
príjem povinného a jeho potencionálny príjem stanovený údajmi o priemerných platových pomeroch
zamestnanca v doprave SR za rok 2019, ktorý bol 1.000 eur, príjem matky navrhovateľky, oprávnené
výdavky navrhovateľky i povinného, súd ustálil, že výživné vo výške 200 eur mesačne zodpovedá

odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako i možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. Preto súd
určil platiť výživné povinnému na navrhovateľku 200 eur mesačne. Pri určení výživného súd vzal do
úvahy skutočnosť, že dieťa má mať rovnakú životnú úroveň ako rodičia. Súd nezistil, že by povinný
v porovnaní s navrhovateľkou mal životnú úroveň vyššiu, preto rozhodol tak, že určil výživné v sume
200 eur od podania návrhu na súd. Súd určil aj zročné výživné a to vo výške 2.875 eur za obdobie od

podania návrhu na súd do dňa rozhodnutia súdu v sume 2.875 eur (súd zarátal platby na výživnom od
decembra 2018 do mája 2020 vo výške 66,39 eur a od mája 2020 do dňa rozhodnutia 140 eur mesačne.
Dlh tak je za 4 dni decembra 2018 17,24 eur, za rok 2019 doplatok 1.603,32 eur, za rok 2020 do apríla
2021 vrátane 1.254,44 eur. Uvedenú sumu umožnil povinnému zaplatiť do 31.08.2021 jednorazovou
sumou. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie navrhovateľka.
Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a súd tiež nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Vo svojom návrhu uviedla, že jej mesačné
náklady predstavujú sumu 530 eur, kedy bola študentka piateho ročníka gymnázia. Na pojednávaní

dňa 22.10.2019 aktualizovala svoje výdavky na sumu 593 eur mesačne, kedy už nastúpila do
prvého ročníka vysokej školy. Povinný na otázku navrhovateľky na pojednávaní výslovne uviedol, že
výdavky nenamieta. Navrhovateľka je názoru, že nebolo namieste, aby súd neuznal výšku výdavkov
navrhovateľky tak, ako ich tvrdila, pokiaľ ich povinný nerozporoval, resp. dokonca výslovne uviedol, že
ich nenamieta. Z odôvodnenia rozsudku nijako nevyplýva, prečo sa súd odklonil od aplikácie právnej

normy vyjadrenej v § 37 CMP a ani dôvod, pre ktorý súd neuznal časť výdavkov navrhovateľky na
stravu, školské potreby, hygienické potreby, oblečenie či kultúru. Navrhovateľka je dospelou osobou,
jej odôvodnené životné výdavky sú preto porovnateľné výdavkom jej otca. Výdavky navrhovateľky,
ktoré súd považoval za odôvodnené vo výške 427 eur, sú však menej ako polovičné oproti výdavkom,
ktoré povinný tvrdil, že na seba vynakladá. Navrhovateľka má príjem z brigádnickej práce študentov

v sume 37 eur mesačne za rok 2019 a 109 eur za rok 2020. Vzhľadom na nedostatočné plnenie
vyživovacej povinnosti svojho otca od počiatku svojho odchodu z domácnosti zdieľanej s otcom, ako
aj vzhľadom na zvýšenú vyživovaciu povinnosť matky voči jej druhému ťažko postihnutému dieťaťu,
sa snaží aspoň čiastočne uspokojovať sama. Ide predovšetkým o jej potreby súvisiace s kultúrnym
vyžitím, ktoré si vyčíslila sumou 100 eur mesačne. Podľa názoru súdu, sú však odôvodnené len

v sume 50 eur, teda v sume 50 eur sú zohľadnené ako súčasť vyživovacej povinnosti rodičov plnoletej
navrhovateľky. Pri príjme navrhovateľky 109 eur je nemožné, aby si zo svojho príjmu uspokojovala
nielen svoje kultúrne potreby, ale ešte aj ďalšie životné potreby, ktoré má podľa názoru súdu uhrádzať
sama navrhovateľka. Navrhovateľka však pre svoje denné štúdium a sústavnú prípravu na povolanie
nie je schopná sama sa živiť. Brigádne si privyrába popri štúdiu, ak jej to čas a objektívne okolnosti

súvisiace s pracovnými príležitosťami umožnia. Jej príjem je tak občasný, nárazový, nie je zamestnaná
stabilne. Súd tak neprípustne zaťažil vyživovacou povinnosťou aj samotnú navrhovateľku, keď rozložil
vyživovaciu povinnosť na 200 eur od otca, 140 eur od matky a 100 eur od samotnej navrhovateľky.
Hlavným účelom zárobkovej činnosti navrhovateľky však je úhrada práve tých potrieb, ktoré nie sú úplnenevyhnutné,aleprostredníctvomktorýchsazvyšujekvalitaživota.Jenázoru,žesúdmalúhradoupotrieb
plnoletej navrhovateľky zaviazať len jej rodičov. Súd nesprávne ustálil aj výšku príjmov povinného,
v dôsledku čoho nesprávne stanovil životnú úroveň povinného. V konaní bolo preukázané, že až do

roku 2020 pracoval povinný dlhodobo ako taxikár. Jeho príjem vykázaný v daňových priznaniach je
podľa neho reálny. V roku 2018 mal hrubý príjem 5.678 eur, čo je 473 eur mesačne brutto, v roku 2019
jeho príjem predstavoval 346 eur brutto, v roku 2020 bol jeho brutto príjem 16.128 eur, do ktorej sumy
podľa vyjadrenia povinného bol zarátaný aj zárobok z niekoľkomesačnej pracovnej činnosti v Nemecku.
Napriek uvedeným príjmom povinný deklaroval, že si prenajíma byt za 450 eur, spláca pôžičku na

osobné motorové vozidlo, uhrádza odvody na poistné, ďalšie bežné životné potreby, ktoré si vyčíslil
celkovou sumou 1.461 eur, z čoho je zrejmé, že tvrdenie povinného o jeho príjme nemohlo byť pravdivé,
ale práve naopak, daňové priznania zďaleka nezodpovedajú jeho reálnym zárobkom. Súd správne
vychádzal z príjmu otca, ktorý stanovil prostredníctvom zásady potenciality príjmu. Navrhovateľka
predložila inzeráty, ktorými preukázala, že ponúkaný príjem za prácu v taxislužbe je 1.000 eur až 2.346
eur a že priemerný príjem zamestnanca v doprave pre celé územie SR bol v roku 2019 1.020 eur

mesačne. Z uvedeného sa javí nesprávne, keď súd potenciálny príjem ustálil na najnižšiu možnú sumu
a to 1.000 eur. Navrhovateľka ďalej namieta aj výšku určenej vyživovacej povinnosti, ktorá predstavuje
20% z príjmu povinného. Určiť výživné vo výške 20% je v rozpore s hmotnoprávnymi požiadavkami (§
75 ods. 1 a § 62 ods. 2 ZR). Pri študentovi vysokej školy považuje za primeraný pomer najviac 30%
z čistého mesačného príjmu rodiča. Súd mal široké hranice potenciálneho príjmu otca 1.000 až 2.346

eur, a tak nemožnosť určenia presnejšej sumy mal vyvážiť práve určením výšky vyživovacej povinnosti
v sume 30% z tvrdeného potenciálneho základu 1.000 eur. Navrhla preto rozsudok zmeniť, určiť výživné
vo výške 300 eur mesačne.

3. Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že súd pri určení odôvodnených

nákladov navrhovateľky zrejme vychádzal z nákladov, ktoré relevantne preukázala a teda správne
neuznal za odôvodnené tie, ktoré nepreukázala, resp. ktoré nie sú nevyhnutné. Výšku výdavkov
opätovne rozporoval písomnými podaniami adresovanými súdu, nakoľko mu ako osobe bez právneho
vzdelania neboli zrejmé možné následky takéhoto vyhlásenia a ani ho naň súd neupozornil.
Navrhovateľkou uvádzané náklady by ani nebolo možné uznať za odôvodnené v tvrdenej výške za

celé obdobie, nakoľko z dôvodu opatrení v dôsledku ochorenia COVID-19 bola mobilita obyvateľov
v čase od marca 2020 až doposiaľ značne obmedzená a ľudia trávili prevažnú väčšinu času doma.
Aktuálny strop príjmu z brigádnickej činnosti študenta je 200 eur. Študent denného štúdia na vysokej
škole sa nemusí zúčastňovať štúdia každý pracovný deň, nakoľko také množstvo predmetov, aby musel
navštevovať školu každý deň, vzhľadom na kreditový systém, ani žiaden študent nemá. Vždy je možné

sa so školou dohodnúť na úprave rozvrhu predmetov, ktorý umožňuje študentom navštevovať školu len
dva až trikrát do týždňa. Nie je mu známe, prečo si navrhovateľka nebola, najmä v roku 2019 a kedy
neboli v platnosti žiadne obmedzenia pohybu, schopná uspokojovať svoje potreby vo vyššej miere.
Navrhovateľka je zdravá, inteligentná mladá žena, ktorej nič nebráni zabezpečiť si príjem z brigádnickej
činnosti v maximálnej možnej mesačnej výške. Uvedené skôr nasvedčuje neochote navrhovateľky

zabezpečovaťsičasťfinanciínaúhradusvojichnákladovnapriektomu,žetojejobjektívnemožnosti,ako
ajzdravotnýstavumožňujú.Vyživovaciapovinnosťmatkyvočijejdruhémudieťaťujevovzťahukurčeniu
jeho vyživovacej povinnosti irelevantná. Argument, že súd mal úhradou potrieb plnoletej zaviazať len jej
rodičov, nemôže mať vplyv na určenie výšky vyživovacej povinnosti, nakoľko je zrejmé, že navrhovateľka
je schopná zabezpečiť si úhradu časti svojich potrieb samostatne. Možnosti vykonávania brigádnickej

činnosti sú v podstate obmedzené len maximálnou možnou výškou príjmu a to u akéhokoľvek
zamestnávateľa. Svoju vyživovaciu povinnosť si plnil v plnej miere v súlade s rozhodnutím súdu platným
v rozhodnom čase a neskôr aj výrazne nad jeho rámec. Jeho príjem bol listinnými dôkazmi v konaní
riadne preukázaný. Pri pracovných ponukách, ktoré navrhovateľka uviedla na účely porovnania s jeho
príjmom, je živnostník z uvedených súm povinný odviesť dane a odvody, pričom reálnym príjmom je

približne polovica týchto uvádzaných súm. V zmysle ustálenej judikatúry súdov SR je štandardným
určenie vyživovacej povinnosti v rozsahu 20 až 30% z príjmov povinného na všetky jeho vyživovacie
povinnosti, pričom 30% sa štandardne určuje v prípadoch, kedy má povinný týchto vyživovacích
povinností viacero. S rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlasí a to aj napriek skutočnosti, že si kvôli
určeniu povinnosti doplatiť zročné výživné musel požičať peniaze a teda medzi jeho mesačné výdavky

pribudla aj splátka pôžičky. Zámerom súdu by nemalo byť určenie vyživovacej povinnosti, ktoré je pre
povinného rodiča likvidačné a výrazne zasahuje do možnosti zabezpečovať jeho vlastné potreby, čo
v konečnom dôsledku nie je ani v záujme samotnej oprávnenej osoby. Navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť.4. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedla, že po opakovanom
preštudovaní písomných vyjadrení povinného nenachádza žiadne jeho tvrdenie, ktorým by pred týmto

svojím vyhlásením, alebo po ňom kedykoľvek a akokoľvek rozporoval výšku výdavkov navrhovateľky.
Vo svojom vyjadrení zo dňa 27.03.2019 sa k výdavkom vyjadril otázkou, či v čase keď žila v jeho
domácnosti, mal na ňu výdavky nižšie. Priznáva, že sa snaží časť svojich potrieb si zabezpečiť sama,
jej primárnou úlohou v danom veku je však sústavná príprava na povolanie. Je to práve štúdium, ktoré
pre ňu je a má byť prioritné, pričom zárobkovej činnosti sa má a môže venovať až po splnení si týchto

povinností. Popiera tvrdenie povinného, že by si vyživovaciu povinnosť voči nej plnil v hociktorom období
jej života nad rámec svojej vyživovacej povinnosti. Od jej útleho veku uhrádzal len dohodnutú výšku
výživného a nikdy nič naviac a to ani pri príležitosti Vianoc či životných jubileí. Po vydaní rozsudku
zistila, že povinný je od roku 2011 podielovým spoluvlastníkom rozsiahleho pozemku v katastrálnom
území D. (LV č. XXX), či rodinného domu v katastrálnom území I. B. (LV č. XXX), ktoré nehnuteľnosti
nadobudol dedením a že ďalšiu nehnuteľnosť rodinný dom, garáž a rozsiahle pozemky v katastrálnom

území D., ktorej bol spoluvlastníkom, po začatí súdneho konania predal (LV č. XXX). V konaní nebolo
dokazované, či z uvedeného majetku má finančný prospech z prenájmu, resp. aká mu bola vyplatená
kúpna cena. Doložila výpisy z LV č. XXX katastrálne územie D., LV č. XXX katastrálne územie I. B., LV
č. XXX katastrálne územie D..

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na dôvody odvolania (§
66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zmeniť.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 21P/22/2018 je určenie výživného
na plnoleté dieťa, ktorého sa dožaduje navrhovateľka na povinnom svojom otcovi, vo výške 300 eur
mesačne s účinnosťou od podania návrhu 28.12.2018.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým určil povinnému povinnosť platiť na výživu navrhovateľky výživné vo výške 200 eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 28.12.2018 a určil zročné výživné za obdobie od
28.12.2018 do 07.05.2021 vo výške 2.875 eur, ktoré určil povinnému povinnosť zaplatiť do 31.08.2021
a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému
zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky
najslabšej skupine osôb v spoločnosti - deťom. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§
75 ods. 1 Zákona o rodine). Konkrétna výška výživného je tak ovplyvňovaná faktormi jednak na
strane oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné

odôvodnené potreby, jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, existenciu a počet iných osôb
povinných výživou a súlad práva na výživné s dobrými mravmi. Na strane povinného sa prihliada na
okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému, jeho schopnosti každého
osobitne, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, potenciálne príjmy, teda nielen
to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné aby zarobil s ohľadom na svoj

vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie vedomosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu,
majetkové pomery, počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností.10. V preskúmavanej veci je preukázané, že navrhovateľka, hoci je už plnoletá, nie je z dôvodu sústavnej
prípravy na budúce povolanie formou denného vysokoškolského štúdia schopná sama sa živiť, takže
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, sú jej živiteľmi matka a otec.

Z dokazovania bolo preukázané, že maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou, otec si svoju
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke dobrovoľne neplnil, preto navrhovateľka správne postupovala,
keď podala návrh na určenie výživného súdom. Zo spisu ďalej vyplynulo, že navrhovateľka začala
v akademickom roku 2020/2021 navštevovať vysokú školu formou denného štúdia. Matka navrhovateľky
je zamestnaná, je vydatá, z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Spolu s manželom žijú

v rodinnom dome, ktorý majú v spoluvlastníctve. Otec navrhovateľky žil sám, v prenajatom byte, od
januára 2021 žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej deťmi v jej byte.

11. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil dostatočne skutkový
stav. Na danú vec aplikoval správne zákonné ustanovenie, no toto nesprávne interpretoval, keď odvolací
súd sa nestotožnil s určenou výškou výživného sumou 200 eur mesačne. Odvolací súd má za to, že

súd prvej inštancie správne ustálil príjem povinného sumou 1.000 eur mesačne netto, z tejto sumy
však bolo dôvodné určiť výživné vo vyššej sume a to v sume 260 eur mesačne, nakoľko podľa
ustálenej rozhodovacej praxe súdov je možné postihnúť príjem rodiča výživným v rozmedzí 20 až 30%
z príjmu. Pri veku navrhovateľky, keďže je plnoletá a navštevuje vysokú školu a počte vyživovacích
povinností povinného, ktorý okrem nej inú vyživovaciu povinnosť nemá, považoval odvolací súd za

primerané určenie výživného vo výške 26% z príjmu rodiča, čo je 260 eur mesačne. Uvedená suma
korešponduje aj s metodikou pre výpočet výživného zverejnenou Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá
je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné postupy
a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende a z tejto takisto vyplýva, že v prípade existencie
jednej vyživovacej povinnosti k študentovi vysokej školy, predstavuje primerané výživné na jedno dieťa

podielzpriemernéhočistéhomesačnéhopríjmupovinnéhorodičavovýške26%.Zuvedenéhojezrejmé,
že aj pokiaľ súd berie do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je treba považovať súdom
prvej inštancie určené výživné na navrhovateľku vo výške 200 eur za nedostatočné. K skutočnosti, že
navrhovateľka si dokázala zarobiť brigádnicky určité finančné prostriedky v rozmedzí od 35 do 110 eur
mesačne odvolací súd dodáva, že sa jedná o občasný príjem z titulu brigádnickej činnosti študenta,

ktorý však nie je spôsobilý ovplyvniť výšku stanoveného výživného. Brigádnická práca dieťaťa popri
štúdiu nárok na výživné dieťaťa nijako nevylučuje, môže iba za určitých okolností ovplyvniť výšku
výživného. Odvolací súd uvádza, že v preskúmavanej veci je preukázané, že navrhovateľka, hoci je
už plnoletá, nie je z objektívnych dôvodov a to z dôvodu sústavnej prípravy na budúce povolanie
formou denného štúdia na vysokej škole, schopná sama sa živiť, takže v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia je jej živiteľkou matka i otec. Príjem z brigády navrhovateľky je popri príjme povinného
rodiča zanedbateľný, nemá charakter pravidelnosti a má iba minimálny vplyv na výživné. Občasný
brigádnický príjem navrhovateľky ako študentky denného štúdia nemožno považovať za sústavný,
nemožno s ním počítať, ani nie je namieste od navrhovateľky spravodlivo žiadať, aby popri štúdiu vo
voľno čase ešte dosahovala pravidelné príjmy, keďže jej základnou povinnosťou je predovšetkým plniť

si všetky povinnosti študenta, riadne absolvovať štúdium ako prípravu na svoje budúce povolanie.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a určil povinnému povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 260 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, ktoré výživné je povinný povinný uhradiť do

rúk navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

13. Súd prvej inštancie určil zročné výživné za obdobie od 28.12.2018 do 07.05.2021 vo výške 2.875 eur,
ktorú sumu považoval odvolací súd za správnu, avšak vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil výšku
výživného zo sumy 200 eur na 260 eur, nedoplatok určený súdom prvej inštancie za uvedené obdobie

sa v dôsledku toho zvýši o sumu 1.682 eur (za 4 dni decembra 2018 2 eurá, za rok 2019 720 eur/12
mes. x 60 eur/, za rok 2020 720 eur a za rok 2021 240 eur/4 mes. x 60 eur/). Správne za toto obdobie
tak nedoplatok predstavuje sumu 4.557eur. Uvedený nedoplatok súd povolil povinnému uhradiť do 30.
júna 2024. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému preto aj v časti zročného výživného v súlade s ust.
§ 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie. Vo zvyšnej časti odvolací súd návrh navrhovateľky

zamietol, keďže táto sa dožadovala určenia výživného v sume 300 eur mesačne.

14. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP za použitia
ust. § 2 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).