Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522010088
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2522010088.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdenej A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., v konaní o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. februára 2024 v Trnave prejednal sťažnosť odsúdenej proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn. PN-0T/19/2022 zo dňa 23.10.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdenej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol (citácia“) „ Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona odsúdená
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, ktorý bol odsúdenej
trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 0T/19/2022 zo dňa 14.04.2022, právoplatným dňa

14.04.2022 podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov, v y k o n á .
Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona v spojení s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa odsúdená na
výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 134 -135 spisu.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala sťažnosť odsúdená A. B. (č.l. 147 spisu).

Prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí sa vzdala práva na podanie sťažnosti č.l. 129 spisu.
Odsúdená v písomne podanej sťažnosti (č.l. 147 spisu ) uviedla, že nesúhlasí s výmerou trestu na 4
mesiace vzhľadom k tomu, že od 29.10.2023 je obmedzená na slobode (t.č. stále vo väzobnej väznici
Brno-Bohunice) a bola by rada, keby súd prihliadol na túto skutočnosť. Myslí si, že pobyt za mrežami
v jej prípade je dosť veľkým ponaučením. Uvedomila si, že doterajší život a spôsob života nebol správny
a touto cestou nechce ďalej pokračovať. Má 7 – ročného syna, ktorému sa chce venovať a byť mu dobrou

matkou. Taktiež chce pomáhať rodičom a po prepustení sa chce ihneď zaradiť do bežného života, začať
pracovať a viesť riadny život.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal zákonnosť výroku napadnutého uznesenia proti,

ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť
proti uzneseniu je prípustná (§ 181 ods. 1, ods. 2 a § 419 ods. 1 Trestného poriadku), bola podaná
oprávnenou osobou ( § 186 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) v zákonom stanovenej lehote ( §187
Trestného poriadku), nie je však dôvodná.
Krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré vydaniu predchádzalo zistil
nasledovné :

· trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany (v súčasnosti Okresný súd Trnava, ďalej len „okresný
súd“), sp. zn. 0T/19/2022 zo dňa 14.04.2022, právoplatným 14.04.2022, bola A. B. uznaná vinnou zprečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, a bol jej uložený trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov,
· skúšobná doba plynula od 15.04.2022 do 15.04.2023.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č.l. 100-118 a 125-126 spisu) bolo zistené, že
· odsúdená A. B. má evidovaných 18 priestupkov, z toho 6 priestupkov počas plynutia skúšobnej doby
· dňa 21.03.2023 sa dopustila priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) drobnou krádežou tovaru v predajni DM Drogerie v OC
Eurovea Bratislava, ktorý bol vyriešený blokovou pokutou vo výške 20 eur,

Ďalších piatich priestupkov sa dopustila proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 22 zákona
o priestupkoch) skončených uložením blokových pokút a to :
o dňa 02.05.2022 – porušila všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky ( § 22 ods.1, § 9 ods.1 ), uložená pokuta vo výške 30 eur
o dňa 03.06.2022- státie pred prechodom pre chodcov ( § 22 ods.1 písm.m/), pokuta 20 eur
o dňa 12.11.2022- porušila všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky, mať pri sebe platné doklady ( § 22 ods.1, §4 ods.1 písm.b/ ) – uložená pokuta vo výške 20 eur
o dňa 22.03.2023 – prekročila rýchlosť v obci ( §22 ods.1 písm. h), §16)– poriadková pokuta 50 eur –
nezaplatená na mieste
o dňa 06.04.2022 – nerešpektovala dopravné značky-prikázaný smer jazdy ( § 22 ods.1 písm.l, § 3 ods.2
písm.b/) – pokuta 20 eur

Z uvedeného vyplýva, že odsúdená bola okrem iných priestupkov, ktorých sa dopustila v skúšobnej
dobe, bola postihnutá aj za priestupok proti majetku teda za priestupok obdobného charakteru, za aký
bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 0T/19/2022 zo dňa 14.04.2022,
ktorým bola uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.
Z registra trestov (č.l. 96 spisu) vyplýva, že odsúdená má 5 záznamov, posledné odsúdenie je

trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 19.07.2023 sp. zn. 0T/184/2023, právoplatným
dňa 19.07.2023, kedy sa dopustila prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 2
písm. b) Trestného zákona, skutok spáchaným dňa 16.07.2023 za ktorý jej bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, do 18.01.2025. Na uvedené
rozhodnutie však správne okresný súd neprihliadol, nakoľko sa ho dopustila po uplynutí skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy na zákonné a objektívne
rozhodnutie. Tieto dôkazy vyhodnotil individuálne aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnym
záverom, keď odsúdenej nariadil vykonať trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ktorý jej bol
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0T/19/2022 zo dňa 14.04.2022 a správne

podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ju na výkon uložené trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 ods.2 Trestného poriadku rozviedol
všetky zákonné skutočnosti a právne úvahy na základe ktorých rozhodol o vykonaní trestu odňatia
slobody.

Krajský súd sa s právnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesením v plnej miere stotožňuje
a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.
V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
I. a II. stupňa tvoria jednotu a to v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu vyššie stupňa
a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí ale

stačí, aby na tieto len stručne poukázal (obdobne pozri I. ÚS 336/2016, uznesenie NS SR sp.
zn. 2Tdo/2/2018 zo dňa 23.01.2018).

Podľa § 50 ods.4 Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,
súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest
odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa §
51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne

tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom
na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným
v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môžea) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú

hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.
Pri rozhodovaní o tom, či sa podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo či vykoná
podmienečne odložený trest odňatia slobody, musí súd prvého stupňa vždy skúmať, či odsúdený viedol
v skúšobnej dobe riadny život alebo nie. Jedným zo základných znakov riadneho života človeka je
dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej lehote závažným

spôsobom poruší právne normy najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, príp. iným závažnejším
spôsobom spácha protispoločenskú činnosť (spácha závažnejší priestupok, resp. opakovane pácha
menej závažné priestupky) a tiež, keď si riadne neplní obmedzenia alebo povinnosti uložené mu súdom,
svedčí to spravidla o tom, že podmienečné odsúdenie u odsúdeného nesplnilo svoj cieľ, že sa tento
neosvedčil v skúšobnej dobe, a preto tento pôvodne podmienečne odložený trest odňatia slobody
treba vykonať. Nariadenie výkonu trestu odňatia slobody tak bude na mieste vtedy, ak závažnosť

protiprávneho konania a jeho okolnosti svedčia o tom, že podmienečne odsúdený sa nechce napraviť
a viesť riadny život.
Pri rozhodovaní o osvedčení alebo neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia musí súd v prípadoch, v ktorých bol spáchaný priestupok, vždy skúmať závažnosť takéhoto
protiprávneho konania a jeho okolnosti. Rozhodujúca je materiálna stránka priestupku a nie jeho právne

(formálne) posúdenie správnym orgánom.
V prejednávanom prípade si odsúdená A. B. v skúšobnej dobe, ktorej plynutia si bola plne vedomá,
dopustila šiestich priestupkov, ktoré vzhľadom na druh porušených povinností ( napr. nerešpektovanie
dopravného značenia, prekročenie rýchlosti môže viesť k ublíženiu na zdraví alebo k smrteľnej
dopravnej nehode, k spôsobeniu škody na majetku) nemožno hodnotiť ako málo závažné. Podľa názoru

krajského súdu týmto správaním dala odsúdená najavo ľahostajný prístup k dodržiavaniu pravidiel
spoločnosti, v dôsledku čoho možno bezpečne vyvodiť záver, že podmienečné odsúdenie u nej nesplnilo
svoj účel. Priestupok, ktorého sa odsúdená dopustila dňa 21.3.2023, teda v skúšobnej dobe podmieneč-
ného odsúdenia, spáchala rovnakého druhu, ako bol trestný čin, pre ktorý bola v predmetnej veci
podmienečne odsúdená a v ostatných piatich prípadoch v inej oblasti, ako bol odsúdená, avšak z ich

spáchania vyplýva, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody neviedlo k náprave odsúdenej
a nemalo na vedenie jej života žiadne priaznivé účinky. U odsúdenej nemožno považovať priestupky
spáchané počas skúšobnej doby ani za jednorazové vybočenie z inak riadneho života, keďže sa ich
dopustila opakovane. Správanie sa odsúdenej počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody, nie je možné vyhodnotiť tak, že by viedla riadny život.

Po vyhodnotení osoby odsúdenej a okolností prípadu dospel krajský súd k rovnaké-mu záveru ako
súd I. stupňa, že odsúdená v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedla riadny život, a
preto neprichádza do úvahy žiadny iný postup, len premena trestu, nakoľko odsúdená sama svojím
protiprávnym konaním dala najavo, že uloženie trestu odňatia slobody bez jeho výkonu nemôže viesť
k jej náprave.

Okresný súd správne postupoval i pri zaradení odsúdenej do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia (v zmysle ustanovenia § 48 ods.2 písm.a/ Trestného zákona), pretože odsúdená
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin.
K sťažnostným námietkam odsúdenej, krajský súd uvádza, že odsúdená od začiatku plynutia skúšobnej

doby mala preukázať snahu viesť riadny život, najmä vyvarovať sa páchania ďalšej protiprávnej činnosti.
Naopak odsúdená vedomá si následkov protiprávneho konania opakovane porušila právne predpisy a
dopustila sa 6 priestupkov. Na svojho maloletého syna a rodičov mala odsúdená sama svojím správaním
a konaním v skúšobnej dobe myslieť. Skutočnosť, že má záujem po prepustení z väzby v inej veci viesť
riadny život je pre účely tohto rozhodnutia bezpredmetné, nakoľko súd skúmal spôsob života odsúdenej

počas plynutia skúšobnej doby.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Keďže sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by bolo
v prospech odsúdenej preto sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 193
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.